#################################################### MUKTABODHA INDOLOGICAL RESEARCH INSTITUTE Use of this material (e-texts) is covered by Creative Commons license BY-NC 4.0 Catalog number: M00200 Uniform title: dviśatikālottara Main title: dviśatikālottara with commentary by aghoraśivācārya Commentator : aghoraśivācārya Manuscript : IFP transcript 176 Description: Transcript 176 from the collections of the IFP/EFEO in Pondicherry Notes: Data entered by the staff of Muktabodha under the direction of Mark S.G. Dyczkowski. Revision 0: January 18, 2010 Internet publisher : Muktabodha Indological Research Institute Publication year : Publication city : Publication country : India #################################################### bhedabhinnaiḥ saṃkulamaneka padārthābhidheyamityarthaḥ | tatrapati padārthe śiva tacchakti muktātmanāṃ vidyeśvarādibhiḥ saha saṃgrahaḥ | paśupadārthe tu vijñānākala pralayākala sakalarūpāṇāṃ sarveṣāṃ bandhātmanāṃ pāśa padārthe ca malakarma māyā tatkāryarodhanaśaktīnāṃ saṃgrahaḥ | paśupadārthe tu vijñānakala pralayākala sakalarūpāṇāṃ sarveṣāṃ bandhātmanāṃ pāśapadārthe ca malakarma māyā tatkārya rodhanaśaktīnāṃ vidhiḥ dīkṣākriyādi snānādi kāla stutyātmika saṃkrāntā tadyogaśca nāḍī cakrādi viṣayaḥ | śivastu prāsāda lakṣaṇo vakṣyamāṇa evañca yato'ha meṣāmadhikāriṇāṃ martyānāmanugrahaṃ kartumicchāmi tato viśiṣṭasvarūpa prayojanābhidheyaṃ śāstraṃ mama vaktumarhasīti | itthaṃ prārthanāsvarūpamavagamya bhagavānāha - athātaḥ saṃpravakṣyāmi śāstrasadbhāvamuttamam | nāmnā tu vātulā tantrāt daghnoghṛtamivoddhṛtam || 1 || madhuvacca yathā puṣpāt sārātsāramidaṃ śubham || atheti | praśnānantaraṃ masyopakramādeva siddheḥ | api tu parameśvara jñānānantaraṃ yatpravṛttaṃ tadvakṣyata iti | tadjñānaṃ cānu grāhyādyanu grahaṇāya śāstrapraṇayanecchātastatkartṛkaṃ racanāyāṃ kartāramantareṇā saṃbhavādakartṛtvaṃ śāstraṃ na saṃbhavati | nā'pyanya kartṛkaṃ | teṣāṃ sarvajñatvena śivādi vastvaparijñānāt | p. 2) ataśca patipadārthasyātra prathamamuddeśaḥ siddhaḥ | ata iti hetau | yato martyāḥ pariṇatamalatvena śaktyāghnātā api vistṛtaśāstrā nadhikāriṇasta vacanānugrāhyatvenābhimatāttato hetoḥ śāstrasya mantratantrātmanaḥ sadbhāvaṃ paramārthamarthavādānuvādanirmuktaṃ sārārthavācakamupayogisvarūpaṃ samyagyathā vyavasthitam | saṃkṣepa prakarṣato vakṣyāmi | ataścottamaṃ na hyalpa granthaṃ mahārthañca śāstraṃ kvacidatyasti | yadi cottamaṃ prakṛṣṭabalasādhanaviṣayaṃ yadyayaṃ śrīkaṇṭhakartṛkaḥ kathaṃ parameśvara kartṛkaṃ śāstramityuktam | yato vātulākhyāt tantrāduddhṛtam bādhṛviloḍane ityasmāt dhātoḥ bāhulaka tvādauṇādikoṃlaṃ pratyayaḥ yatsiddha rūpaḥ tena nāmnā vātulaḥ loḍanaṃ samastā jñāna pratighātaka vicitra prakāśyārtha na dhārañca tantramiti prasiddhaṃ parameśaṃ yacchāstramāgneyaṃ kālottaraṃ yattasmāt prakṛtibhūtārtha kevalamarthavādādi parityāgena tadā jñayaiva yā sva buddhyā nirmadhye tābhireva śabdārthe mātrābhiruddhataṃ gṛhītaṃ kimiva ? daghnoghṛtamiva puṣpācca madvivathayā tasmaddaghno'pi sāraṃ ghṛtaṃ vṛkṣasya ca sārāt puṣpātsāro madhu | evaṃ śāstra sārāt vātulāt sārāccatuśśatikādeva sārabhūtā śubhaṃ ca nirapadādaṃ p. 3) vivā?dasaṃvāda?ta vātulasārasya padādirapi sambhandhaḥ siddhaḥ | dṛṣṭāntadvayaṃ dārṣṭāntikasya sāratāṃ dṛḍhīkartuṃ upakramaṃ etadevātrādi sūtramādheya prayojanayoḥ sthūlanayena sakalaśāstrārthaparipūrṇatvāt | nanvevamekaśloka ādisūtraṃ bhavitu marhati tanna | yadito yāvati padasamūhe eka kriyānuvidhaḥ taṣyaivaika vākyatvaṃ | yadāhuḥ - arthaikatvādekavākyaṃ sākāṃkṣaṃ no (ce ?) dvibhāge syāt iti | atha mantrasaṃkṣepameva darśaya?yitu malparundhasyaiva śāstrasyopakramaḥ || sādākhyaṃ yatparaṃ bījaṃ sarvabhūteṣvavasthitam || nāda ityākhyā yasya tannādākhyamantrakaścidāha yadatra sthūla dhvani rūpāntaraṃ sthānabhedataḥ anekavarṇatāmāpādayati | yadāhuḥ ākāśavāyu prabhavaḥ śarīrāt samuccaran vaktramupaiti nādaḥ | sthānāntareṣu pravibhajyamāno varṇatvamāgacchati yaḥ sa śabdaḥ || iti || ki? tadevātravivakṣitaḥ | netyāha | yatparaṃ bījamitiḥ yade tadvakṣyamāṇa * * * * yanaśāstrāntaroktavacca bindvādi krameṇa sthūlamantrādyutpādakamata eva paraṃ sarvabhūtānāṃ abhidheyabuddhibījaṃ mahāmāyāśakteḥ prathama pariṇati rūpañca nādākhyam | yaduktaṃ śrīmanmṛgendre - śakternādo bhavedbindurakṣaraṃ mātṛkā tataḥ | tacca rakṣyamāṇatvāt sarvabhūteṣvava sthitam || p. 4) kiñca varṇātmakatvenāntya varṇoccāraṇa kāle pūrveṣāṃ bhāvabhidhāyakatvānupapatteranyena kāraṇena pratipuruṣagatena kenā'pi bhavitavyam | tacca na buddhyādibhyo tantratva teṣāṃ svakāryaireva siddheḥ | kāryāntarahetuke pramāṇā bhāvāt anekatva parikalpanābhāvaprasaṅgāśca eṣā ca nādasiddhiḥ tatkāraṇabhūta mahāmāyāsiddhiśca tata bhavitāra sakaṇḍena nādakārikāyāṃ vistareṇa pradarśitā | pradarśitā cāsmābhirmṛgendra vṛttidīpikāyām | iti || tata eva cāvadhāryaḥ | asya ca nādasya jñānamācāryeṇāvaśyaṃ kartavyamityāha - taṃ viditvā mahāsena deśikaḥ pāśahā bhavet | iti || dviśati (di?) prayacchati paratatvāvabodhenādhikāribhya iti deśikaḥ ācāryaḥ | pāśāśca malakarma māyārodhaśaktyākhyāḥ | tatra malaḥ paśunādyāvārako rekhātmāvārakānantaśa ............. ktovyāpakaśca dva karma ca pravāhānādyātmaka kartṛkaḥ vicitra phalaka dvayakañca dharmādharmātmakam | svakāryarūtena (rūpeṇa?) kalādikṣityanta triṃśattavātmakaḥ sthūle ...... na sādhāraṇaiḥ bhuvanādibhiḥ sādhāraṇā sādhāraṇaiśca bhuvanasya śarīraiḥ ātmānaṃ bhogya bhogajanikā | rodhaśaktiḥ pāśadharmānuvartikā | śivaśaktirevopacāreṇa pāśa .... rthaṃ parārthātrāneka prakāro nirdiṣṭaḥ | teṣāṃ ca hananaṃ puruṣapratibandhakatva nivṛttireva | pāśacchedādikamācāryo p. 5) viṣanivṛttyādi mantravat mantradvāreṇa ka..... ścātrāti dūra vartinaḥ śuddha vidyā śritatvākhyaṃ | tasmiṃśca nādasvarūpo vidite tatpariṇati rūpāvācakamantrāstadvāvyaśca mananatrāṇa dharmiṇaḥ ta eva mantrāḥ jñātāviniyojyā bhavanti | ta ..... ravāsau pāśahā bhavet | atha kiṃ śuddhādhvavartibhiḥ asau nādaḥ patīyate | ata āha - āgopālāṅganā bālāmlecchāḥ prākṛtabhāṣiṇaḥ | antarjala gatāḥ satvāḥ te ................. vantitam || gopālādayaḥ prasiddhāścagāṃ sadā śivo kiṃ śāstrarūpāṃ pāvayantīti gopālāḥ .................. dayaḥ | aṅganāḥ saptakoṭisaṃkhyāvidyāḥ bālāḥ maṇḍalyādayo paramantreśāḥ mlecchāḥ sājñānā gahane ...........ḍayo bhuvaneśāḥ | prākṛta bhāṣiṇaḥ guṇatatva sthānayogino buddhitatvasyā devayonayaśca antargatāḥ | brahmāṇḍāntasthā brahmādayaḥ ja...... kā jalopalajita (-lakṣi?ta) jalādyāvaraṇasthāḥ pañcakārudrāḥ tadbhuvananivāsinaḥ | evaṃ śuddhā śuddha bhuvana nivāsinaḥ sarva evātmānaḥ tannādamabhidheya buddhi ....... na paramātmakaṃ pratyātma niyataṃ avarti ataḥ svayaṃ uccaranti dhārayantītyarthaḥ | stra .... ke sūcanā rūpatvādarthadvayamabhiruddhaṃ (-mavi- ?) | idañca tātparyaṃ sakala puruṣagatāt bodhyaparāmarśa lakṣaṇāt kāryā dau sarvabhūtāvasthitaḥ siddhaḥ | ataḥ sannikṛṣṭatvenāsau jñātuṃśakya eva | na ca | śuddhamasya śuddha iti vā śuddhasyāpyaśuddhe'dhvani apragamañcetyāśaṃkanīyam | īśvareṇa vyabhicārāt tasya yathā p. 6) puruṣaṃ bhogamokṣa ............ kāryānyathānupapattyā pragamo'trasiddhaḥ | tathā vyāhyavirodhaḥ | yadāhuḥ - prāgrūpatā cedutkāmadeva bodhasya śāsvatī | na prakāśaḥ prakāśena sa hi pratyavamarśinī || iti || ata eva paśupadārtho'pyatrāneka bhedaṃ bhinnaḥ pradarśitaḥ | yadyevaṃ aśuddhātmataḥ śuddhasya ca ko viśeṣaḥ ata āha sthūlasūkṣmaṃ parijñātvā karma kuryādyathepsitam || śuddhastvācāryo divasthaṃ tryannādaṃ jñātvā ............ kuryādityuktam | jñānā devāsya mantrāḥ siddhā bhavanti | aśuddhastu sthūlameva jñātvā laukika karmakarotītyasmācchuddhasya bhedaḥ | kecittu nādākhyamityādīni tantrāṇi śāstraviśeṣatayā vyācakṣate | tattu vyākhyānaṃ sthūlaṃ śabdamiti proktamityādinopa lakṣyamāṇenātīta mantrajña ācāryaḥ proktabhedabhinnaṃ nādaṃ jñātvaiva malasya pāśaparyāyatvāttadupalakṣitāṃ tadbhāvanāñca sarveṣāṃ pāśānāṃ kṣayo bhavet | kāraṇe kāryopacārāt kṣayakārī bhavedityarthaḥ | nānyathā yasyapāśakṣaya sāmarthyamiti vakṣyāmaḥ | atha sthūlaśabdavacano vācakamantrasya saṃkṣiptā evoddhāraḥ || yavarṇādaṣṭamaṃ bījaṃ mā netra dvādaśabhiḥ sthitam | akṣarāntaritaṃ kṛtvā sa ṣaḍaṅgaḥ śivo bhavet || mātṛkākṣamavivakṣayā yakārākhyādvarṇādaṣṭamaṃ sthūlatve'pi sarvavarṇānāmudvāraṇa hetutvācchivādyartha pratipattihetutvācca yadbījamahaṅkārākhyaṃ taduktaṃ samānatantre sāntaṃ sarvagatamiti || śrīmattrayodaśaśatike'pi - athaivaṃ sarvavarṇeṣu akāra rahitaḥ sthitaḥ | nāmāda indira tadetadukārādibhiścaturbhirnapuṃsakākṣaraiḥ vārjitābhiḥ dvādaśabhiḥ jvaramātrābhiḥ sahasthitaṃ tāvatku ............. khyātā aṇimādyādi sādhanāḥ | anuccāryamasandigdhaṃ mokṣasyeti vidhīyate || iti sakalaniṣkalādi bhedaścaturdaśaḥ paṭalaḥ || kārtikeya uvāca - kathaṃ vyāpī adhaścordhvaṃ tiryakcaiva kathaṃ bhavet | etanme brūhi sadbhāvaṃ kāruṇyāt tu maheśvara || 1 || īśvara uvāca - yāvaddeha sthito janturadhastā .................. ṝgatastiryagantasthaḥ sarvatastu saḥ || 2 || trimārgāvasthitaṃ jantu sa .......................... ...... viditvā na mucyeta yadyatyetallayo bhavet || 3 || trimārgaṃ triradhiṣṭhānaṃ sarvadeheṣu vartate | vetyevamimāṃ vyāptiṃ sa yāpī tu na saṃśayaḥ || 4 || tāvadbhamati saṃsāre vyāvadmāptirna bindati | viditvā vyāpinaṃ devaṃ mucyate nā'trasaṃśayaḥ || 5 || yathā tṛṇa jalūkā tu tṛṇāderyāvadāgatāḥ | upariṣṭhānnirālambā tadvajjīvo'tra saṃsthitaḥ || 6 || p. 8) ūrdhvaśūnyamadhaḥ śūnyaṃ madhye śūnyaṃ nirāmayam | triśūnyaṃ yo vijānāti ............ vaṃ guha || 7 || vyāptiścāsya mayā proktā saṃkṣepānnatu vistarāt | ataḥ parataraṃ nāsti vyāpakaṃ vyāpakasya tu || 8 || || iti adhaścordhvaṃ pañcadaśaḥ paṭalaḥ || īśvara uvāca - ataḥ paraṃ pravakṣyāmi aṣṭadhā pratyayo yathā | agnijvalanaṃ caiva vṛkṣasyālabhanaṃ tathā || 1 || pāśānāṃ stobhanañcaiva maṭhā?pātakanāśanam | viṣusaṅkramaṇaṃ caiva nirbījīkaraṇaṃ tathā || 2 || gṛhajvara vināśau ca pra ............. vadham | evaṃ jñātuśca vidhivat khyātiḥ sarvatra jāyate || 3 || || oṃ hrāṃ hrauṃ hraṃ oṃ namaḥ || agnisrotasiyoktavyaḥ sahasrodghāta saṃyutaḥ | pañcākṣara prayogeṇa jvalatyagniṃ na saṃśayaḥ || 4 || || oṃ hrūṃ hrauṃ hrūṃ oṃ namaḥ || ayañca srotasā tena prayogaḥ saṃpradarśitaḥ | śataiḥ pañcabhirudghātairālabdho kriyate drumaḥ || 5 || || oṃ hvaṃ hvauṃ hvūṃ namaḥ || punarāpyāyane tasya srotasā vāruṇena tu | sa ........................... kṣo yathā pūrvaṃ tathaiva ca || 6 || || oṃ hrīṃ hrauṃ hrūṃ hrīṃ oṃ namaḥ || p. 9) prayoge viṣuvenāyaṃ pāśānāṃ stobhakāranakaḥ | śataiḥ sahābhirudghātaiḥ patantīti na saṃśayaḥ || 7 || || oṃ raṃ hauṃ raṃ oṃ namaḥ || utthāpane prayogo'yaṃ sarvabhūteṣu tadvidā | tāvadbhireva codghātaiḥ yojanīyaḥ prayatnataḥ || 8 || || oṃ hlāṃ hlauṃ hlāṃ oṃ namaḥ || tulā puruṣa yogo'yaṃ udghātairayutena tu || pahāpātaka śuddhyarthaṃ .................. prakīrtitam || 9 || jhaṭaprarohaṇe yā'yaṃ gurutvaṃ yo'nujāyate | || oṃ hyaṃ hyauṃ hyaṃ oṃ namaḥ || punarārohaṇe ................. laghutvaṃ jñāyate yathā || 10 || || oṃ hyīṃ hyauṃ hyīṃ oṃ namaḥ || viṣasaṃhārayogo'yaṃ srotasā vāruṇena tu | udghātāṣṭaśatenaiva viṣaṃ saṃharati dhruvam || 11 || anagni jvalane yadvannirbījīkaraṇe tathā | śataiḥ pañcabhirudghātaiḥ viśeṣo'tra vidhīyate || 12 || || oṃ hrūṃ vauṃ hrūṃ phaṇṇamaḥ || prayoge .............. venā?yaṃ pravāheṇa prayojitaḥ | udghātāṣṭaśatenāśu gṛhaṃ nāśayati dhruvam || 13 || || oṃ hraṃ phaṭ auṃ hrauṃ phaṭ ............ phaṭ phaṭ phaṭ phaṭ || srotasāyamapi kṣipraṃ vāruṇena tu yojitaḥ | udghātāṣṭa śatenaiva prayogo jvaranāśanaḥ || 14 || p. 10) aṣṭānāṃ pratyayānāntu prayogaḥ kathitā mayā | jñātvā jñātvā prayuñjīta vidhivaddeśikottamaḥ || 15 || || ityaṣṭadhā pratyayaḥ ṣoḍaśaḥ paṭalaḥ || kārtikeya uvāca - prāsādaḥ kīdṛśo jñeyaḥ vyāptistasyaiva kīdṛśī | prasūtiḥ kīdṛśī tasya kathayasva maheśvara || 1 || īśvara uvāca - prāsādaṃ yo na jānāti pañcamantra mahātanum | aṣṭatriṃśatkalā yuktaṃ na sa ācārya ucyate || 2 || prāsādaṃ samyagajñātvā yo dīkṣāṃ kurute guruḥ | adhastācchiṣyamātmānaṃ nayate nā'tra saṃśayaḥ || 3 || * * * * śikhāntastho yastu dīkṣāṃ karoti hi | ācāryaḥ saha śiṣyeṇa śivasāyujyatāṃ vrajet || 4 || devadānava gandharva * kṣo yakṣorageśvaraḥ | kinnarāpsa rasaḥ siddhāḥ sarve prāsādasaṃbhavāḥ || 5 || brahmaviṣṇustathā rudra ī * * yuḥ prajāpatiḥ | bṛhaspatirathādityaḥ śakraḥ skando bhṛgustathā || 6 || ye'pi cānye grahagaṇāḥ sarve prāsāda sambhavāḥ | ete cānye ca bahavaḥ munayaḥ saṃśita vratāḥ || 7 || dhyāyanti paramaṃ haṃ * * * daṃ nāma nāmataḥ | vibhāgaṃ cāṣya vakṣyāmi yaṃ jñātvā'mṛtamaśnute || 8 || sadyaścāṣṭa kalāyuktamakārākṣara saṃbhavam | p. 11) vidyādukārajaṃ vāmamaghoraṃ tu makārajam || 9 || bindujaḥ puruṣo jñeyaḥ īśānastu śikhātmajaḥ | evaṃ * * stu pañcaite smṛtāḥ prāsādasaṃbhavāḥ || 10 || śatakoṭi sahasrāṇāṃ mantrāṇāmamitaujasām | prāsādenaiva ceṣṭena bhavantīṣṭā na saṃśayaḥ || 11 || mārutānala śakrādyā ye ma * * * kīrtitāḥ | prāsādābja samutpanāḥ sarve cāmoghaśaktayaḥ || 12 || sadyastu pṛthivī jñeyo vāmo hyāpaḥ prakīrtitāḥ | aghorasteja ityukto vāyustatpuruṣaḥ smṛtaḥ || 13 || ākāśastu bhavedīśaḥ svaya * vo maheśvaraḥ | sadyo jātastu ṛgvedo vāmadevo yajuḥ smṛtaḥ || 14 || aghorassāma vedastu puruṣo'tharva ucyate | pañcamaṃ yatparaṃ sūkṣmaṃ vyomavyāpī sadāśivaḥ || 15 || sadyo * * * vai brahmā vāmoviṣṇuḥ prakīrtitaḥ | aghoro raudradaivatyaḥ puruṣāśceśvarastathā || 16 || īśānaḥ śivadaivatyo tyadhi devāḥ prakīrtitāḥ | ṣaṣṭhaṃ tu yatparaṃ tatvaṃ asādṛśyaguṇasthitam || 17 || tasya deho na vaktavyaḥ prākṛtairguṇasambhavaiḥ | jñātvā parama niḥśreṇīṃ pañcasaṃsthāna gāminīm || 18 || jñānaṃ jñātaṃ sakṛdyena vismitenāntarātmanā | tatkāla evamukto'sau yāyan? jñānaṃ hitaṃ hi tat || 19 || iti śrīmadviṃśatikālottare mahātantre prāsāda jñānalakṣaṇaḥ saptadaśaḥ paṭalaḥ || śivaṃ śivakaranatvā śaivānāṃ hitakāriṇī | śrīmatkālottare vṛttirdviśatau kriyate mayā || vṛttivistara saṃkṣepāḥ sphuratvādi viṣādinaḥ | viduṣāṃ prītayeso'yaṃ smadā (smṛtā?) laghvī vidhīyate || atra hi śaivaśāstrāṇāṃ gurūpalabdha sambandho dvividhaḥ | sādhāraṇo'sādhāraṇaśca | mahaughakramalakṣaṇaḥ sarvasaṃhitāgataḥ sarvasādhāraṇonantādirūpaḥ pratisaṃhitāgurukramastva sādhāraṇaṃ praṇavādirūpaḥ ubhayasambandhi jñānamacārya labdhādhikāraḥ | kārtikeyastasminmahati tantre manuṣyāṇāṃ āyuṣyādibhirvakṣyamāṇaiḥ hetubhiḥ sāmarthya buddhā tadanu sadvāya svaguruṃ bhagavantaṃ śrīkaṇṭhanāthamuvāceti kārtikeyaśiṣyaḥ tatpraśiṣyoṃ vai sva śiṣyebhyaḥ kathayati || kimuvācetyāha - kalpāyuṣastvime martyāḥ alpavīrya parākramāḥ | alpastvālpavittāśca lobhamohasamanvitāḥ || 11 || alpagranthaṃ mahārthaṃ ca padārthāneka saṃkulam | vaktumarhasi deveśā'nu grahārthaṃ mama prabho || 12 || atra hi vistṛte śāstre tadarthānuṣṭhāne ca rudrāṇāṃ devānāmeva dvārādhikārāt sāmānyena manuṣyāṇāṃ nādhikāra iti darśayituṃ idānīṃ tānviśeṣayati || loke hi lobhe saṃskāra tṛṣṇayā mohenā nityāśuciduḥkhānātmasu nitya śuddha sukhātma pratipattirūpeṇa cittamalenānvitāḥ p. 13) manuṣyāsteṣāṃ madhyādye mala paripākavaśāt kathañcidadhikāriṇaḥ sampannāḥ | yaduktaṃ śrīmanmṛgendre - saṃsārāt sa virajyeta pradhvastakaluṣassadā | iti || alpakāla jīvitatvā dati vistṛte tantre vyoma vyāpyādi mantraśateṣu cādhyayana śrāvaṇādikamapi tāvatkartuṃ na samarthaḥ kathañcidativistīrṇe tadarthānuṣṭhānena śakta eva | yadāhuḥ - arthī śakto vidvān śāstreṇa paryudastaṃ kṛtam iti || tatra vīryaṃ karaṇa pāṭavaṃ parākramaḥ kāya pāṭavat | yadvāvīryaṃ balaṃ parākramaḥ utsāhaḥ | kiñca alpasatvā alpavittāśca ete'lpa satvena tāvattaya sahiṣṇutayā sarvatonmīlita rāgādi doṣatvācca tattamasi dhārā vratayodyanuṣṭhātuṃ na śaknoti | alpavittatvāt aneka karpūracandanādi dravyasādhyaṃ vistīrṇaṃ pūjāhomādikamanuṣṭhātuṃ na prabhavanti | tataśca bho deveśa devānāṃ piśācādipitā mahāntānāṃ devayonināṃ īśana deva prabho prabhavana līlā'nugrahārthaṃ bhoga mokṣasādhanānuṣṭhāna jñānārthañca alpo grantho yasmin mantratantra tadātmake śāstre tadvaktumarhasīti prārthanā parityaktārthavādānuvādaiḥ saṃkṣiptaiḥ paralādibhiralpākṣarāsaṃkhyaiḥ mantraiśca yuktamityarthaḥ | natvevamalpa prayojanamityāha - mahārthañca mahānarthaḥ siddhimuktilakṣaṇo yasmāduktenaiva prayojanenopetamiti yāvadabhidheyenāpi te *? p. 14) yuktamucyate padārthaiḥ pratipaśupāśasādhanaiḥ bhogamokṣasādhanairvā vidhikriyā kālayogya śivābhidhānaiḥ aneka........... p. 15) vādi lakṣaṇamapi jñeyam | tatrollekhanaṃ niṣpannasyāpi kuṇḍasya śuddhihetoḥ darbhādinārekhā catuṣṭya dānaṃ ukṣamarghyāmbhobhirabhyukṣaṃ tāvastrakavacābhyāṃ kuryānna tu nirīkṣaṇādayo'ṣṭādaśa saṃskārā atanapāta samucitā iti kaiścidvyākhya ........................ teṣāmaśru tatvamullekhanābhyukṣaṇayoreva śrutatvātte eva kartavyo nanu ca dvābhyāṃ saṃskṛtamasaṃskṛtameva dṛṣṭārthatvāddṛṣṭārthānāṃ kṣālādīnāmidaṃ sampannamidaṃ neti vaktumucitaṃ nādṛṣṭārthānām | tataśca dvābhyāmeva te'pi sampanā eva bhāvyāḥ | evaṃ hi tantra bheda upapadyate | yadāhuḥ - kriyādi bhede bhedena tantra bhedastataḥ smṛtaḥ | tasmāttantraṃ tathaivoktaṃ kartavya * * * || ............. vā'pi yasvasta tamadhikramya parastantreṇa vartate | apramāṇaṃ ṛṣiṃ kṛtvā so'pyadharmeṇa yujyate || kiñcālpāyuṣastvityādi praśnapūrvamiti saṃkṣiptaṃ bhagavatā vaktumupakrāntamiti punarvismṛta kriyāsaṃgrahe mantrākārāṇāmanadhikārāṇāṃ upakramavirodhaḥ | yadyevaṃ snānādi ..... tānyapi kartavyānyeva tanna teṣāṃ vākyātmakaḥ śuddhihetutvena sāmarthya siddhatvādityuktam | śabdasāmarthyalabhyaṃ yadartha samartho'pi vā vaktuṃ śakyāthavā prāptaṃ tadgrāhyaṃ saṃhitāntarāditi | itthaṃ saṃskṛte kuṇḍe kaṃ kuryādityāha - p. 16) śaktinyāsaṃ tatomantrī hṛdayena tu kārayet || mantrīti mantravidācāryādiśaktervāgīśvaryādi nyāsamāvāhanaṃ taccheṣabhūtaṃ aṣṭadhānyāsaṃ pūjāñca hṛdayena kuryāt | kecittu śabdādvāgīśvarārcanamapi kāryamityāhuḥ | hṛdaivarakti garbhe tu prakṣipejjātavedasam | tato'rthavaśatatpātastha nirīkṣaṇādi sāmānyasaṃskārakṛtyaṃ tyakta kravyādāṃśaṃ vinyastaśivabījamajñālabdhaṃ vāgīśvara rūpasya parameśvarasya homayettu śivaṃ sāṅgaṃ sarvasiddhi pradāyakam | tatassāsanaṃ bhagavantaṃ prāgvat tatra pūjyāṅga sahitaṃ sarvābhīṣṭadaṃ śivamājyādibhiḥ yavairvāpi samidbhirvā jugupsitairiti tu śabdāṅgāpekṣayā giraḥ pradhānatvāddhomasaṃkhyā viṣaye ........ darśayati | yaduktaṃ śrīmatkiraṇe daśāṃsato juhuyāditi | homakarmapuraṇārthatvāt pūrṇāhutirartha siddhāya yadvakṣyati dīkṣā prakaraṇe paścāt pūrṇāhutiṃ dadyāt prāsādena tu ṣaṇmukha | iti | samānatantrepyuktam pūrṇāhuti pradānañca kartavyaṃ dhāraṇaṃ tviti | amṛtaṃ yatparaṃ sāma sruvantaṃ manasā smaret || dīkṣā prakaraṇe tadyojyaṃ sarvataḥ sarvadā || liṅgoddhāra vidhāne ca nityasaṃskārakarmasu || iti | ayañca homayajavidhiṃ kuryāt | susamiddhe hutāśane iti | maṇḍala prakaraṇa vakṣyamāṇatvāt pravṛddhatejasi vāṅgau kāryaḥ | p. 17) tataḥ prāgukta parikalpayedityuktatvādācana tāmbūlādi samastopacāraṃ kṛtvā śivasya sāgnervisarjana kāryam | saṃhitāntarokta krameṇa baliṃ datvā samācamya sakalīkṛtya homakarma paripūjitāya śivāya nivedya tadvivisarjanaṃ kuryādittham siddham | || ityaghoraśivācāryaviracitāyāṃ śrīmatkālottaravṛttau agnikāryaprakaraṇaṃ tṛtīyam || itthaṃ dīkṣitānāṃ uttarakālānuṣṭheyaṃ nityakarma uktam | dīkṣitatvāpattaye dīkṣāṅgabhūteṣu madhyādyasya kasyacitsādhakasya matrasādhanatāṅgaṃ maṇḍalamāha - ataḥ paraṃ pravakṣyāmi maṇḍalaṃ sārvakāmikam | atra ca maṇḍalasya yāga maṇḍapaṃ samaya dīkṣā kramañca vinā'nupapatteḥ || anuktaṃ yadbhvet kiñcittatsarvaṃ mūlamantramāśrayediti vakṣyamāṇatvācca | saṃhitāntaroktavat bhūparigrahādi pūrvaṃ yāgamaṇḍapaṃ vidhāya kṛtasnānādi nityakṣamamācāryaḥ kṛtadvārādi pūjo yāgagṛhaṃ...... vihitadeha śuddhayādikramaṃ viśeṣaḥ śivatanu śivahastaṃ copakalpya gṛhītajñānakhaḍgaḥ śivo'hamityabhisandhāya vikārādikamabhimantrya vihita pañcagavyaprokṣaṇapūrvaṃ maṇḍapaṃ saṃskṛtavikirānastreṇa vikṣipya vāstupūjādi kṛtvā īśānādi maṇḍale śivaṃ samabhyarcya agnisthaṃ śivaṃ santarttha p. 18) caruṃ susānnidhya nivedyāntarbalidatvā deśakāladurnimitta..... nimittāpādanāya bhuktvā śiṣyapraveśārthaṃ śivamabhyarcya labdhānujñāstān bāhyamaṇḍalasyāt vīkṣaṇādi saṃskṛtān sadgastrācchādita netrān praveśya devasyadakṣiṇasyāṃ diśi udaṅmukhān sa .... pya taddhṛdaye caitanyaṃ svabīje saṃhṛtya taddehaṃ viśodhya śivīkṛtaśivahastaṃ dattvā tadañjalau puṣpamāropyotthāpyāpanītanetra netraparāt puṣpaṃ pātayitvā sapradakṣiṇaṃ praṇata ..... dīnagnisamīpaṃ nītvā nāḍīsandhāna pūrvaṃ sampātāhutān kṛtvā śatādi kaṃjuhuyāt | tato'gniṃ tu vāgīśīṃ samupasthāpya śiṣyacaitanyaṃ saṃhitāntarokta krameṇa gṛhītvā ātmasthaṃ kṛta....... sampattyarthaṃ vāgīśvaryāṃ yojayitvā garbhādhānādi saṃskāra sampatyai sāṅgaṃ śivaṃ sampūjya mūlena sahasradīkṣāṃśaiśca daśāṃśaṃ hutvā pūrṇāñca kuryāt || tato vratināṃ saṃhitāntare...... vratāṅgāni samarpayet | tataśca nirvāṇadīkṣāṃ cikīrṣuḥ mūlamantrādi mantrān santarpya ca pāśasūtramavalambya tatra śāstrāntarokta deva paśucaitanyamālokya śāntyatītādikāḥ kala...ḍhva garbhiṇīṃ vā'ropya santarpya sandīpya saṃyamya ca śarāvādi sampuṭe pāśasūtramavatārya saṃpādya kumbhasthāya śivāya samarpya śiṣyebhyaḥ pañcagavyaṃ caruṃ dantakāṣṭhaṃ ca datvā vidhivat sthāpayitvā dantakāṣṭha...ṭa sūcita doṣaṃ nivṛtyāgnisthaṃ śivaṃ nirudhya tatsandhyādisthalaṃ p. 19) kalaśe samāropya bahirbaliṃ datvā svayaṃ ca pañcagavyādi jagdhvā vidhivat sthāpayet | tato maṇḍalamālikhet | ... dhva garbhiṇīṃ vā ropya santarpya sandīpya saṃyamya ca śarāyādi sampuṭe pāśasūtramavatāryasampādyaṃ) ..... ato nityakarmaṇaḥ paramanyat sarvakāmaprayojana naimittika kāmya yāgāṅgamaṇḍalaṃ pravakṣyāmīti | atha tadāha - sūtre sumitaṃ kṛtvā caturaśrāṃ samantataḥ | manuddha padmaṃ pratiṣṭhāpya maṇṭha?patraṃ samālikhet || karṇikam ekahastaṃ dvihastaṃ vā caturhastamathā'pi vā | atra paścimaṃ vāhayeddvāramiti vakṣyamāṇāttvāt dvitvārthākṣiptatvāt tadartha maṇḍalapramāṇaṃ samānatantrāt sārdha dviśatika ..... pyaṃ | yaduktaṃ tatra - daśa dvādaśahastaṃ vā hastaṃ ṣoḍaśameva vā || iti || tataśca daśahasta dvādaśahasta dvādaśakaraṃ vā ṣoḍaśakaraṃ caturaśraśāṇādi sūtreṇa śrīmanmayādyukta vidhinā | suṣṭhumitamanyunātiriktaṃ vidhāya tanmadhye yathā kramamekahastaṃ vā sapīṭhaṃ padmaṃ śāstrāntarokta vadeva kāryam | bāhyataścaturdikṣu padma samā catvāri dvārāṇi kāryāṇi | yacchrūyate - padmamānaṃ bhavedgāraṃ tasyārdhaṃ nirgamaṃ bhavet | .............. rāntarāle ca śiṣṭa kṣetre vidhiḥ kāryaḥ | atrapīṭhaṃ sūtrādinārañca vinyāsādi viśeṣaḥ sarvo'pyanuratuḥ saṃhitādeva gṛhya (grāhyam?) | p. 20) atra ca nityārcā vadekāvaraṇameva sarvāvaraṇasāmānyaphalasiddhyarthaṃ yajanaṃ kāryamiti darśayan prāguktamarthamanuvadati ekāvaraṇametat tu sarvakarmārtha sādhakam || tu śabdamamārthe | atra dvitīyasminnapi dineti nirvarmita nityakriyo yāga gṛhaṃ praviśya pūrvadehatvandhādi pūrvaṃ gaṇapati pūjāntaṃ karmakṛtvā maṇḍale bhogāṅgāvaraṇaṃ bhagavantamabhyarcya japa nivedāntaṃ karma kuryāt | tataścā....... śādāgneyyāṃ hṛdaya nyāsasyokta sūtramanenaika vākyatayā sambandhinī yadāhuḥ yasya yenā'pyarthasambandho dūrasthasyāpi tasya saḥ | iti | kathaṃ punaratraivāsya napāṃ cchandovatsūtrāṇi iti nyāyā devānti pa mitamabhyudyadhāya bhavatītya virodhaḥ | atra ca paścimaṃ vāhayeddvāraḥ siddhikāmaḥ samāhitaḥ | antyo maṇḍapasyāpi jñeyaḥ | asmācca viśeṣavidhānāt maṇḍalasya caturdvāra ....... athātra prasaṅgānnityanaimittikāyāḥ kuṇḍasyādi mānasaṃsthānamāha - āgneyyāṃkārayetkuṇḍaṃ hastamātraṃ samantataḥ | samantato hastamātraṃ caturaśramityarthaḥ kiñca yajñakarmavidhiṃ kuryātsusamiddhe hutāśane | sarvatra nityādi karmasu samiddha ityupalakṣaṇam | nirdhūmesu saṃsthāne śobhā gandhe susvane snigdhe pradakṣiṇāvartiśca vahnau yajña?karmavidhimantratarpaṇādyaṃ bali paryantaṃ .... praśāntiñca tatsaṃbhave kuryāt | p. 21) ekāvaraṇayajña yajanaṃ kāryamityuktam vibhajya darśayati - āgneyyāṃ hṛdayaṃ nyasyai śāvyāṃ tu śiro nyaset | nair-ṛtyāṃ tu śivo vidyāṃ vāyavyāṃ kavacaṃ nyaset || astraṃ dikṣu ca vinyasya karṇikā vā sadāśivam || sakalākāraṃ devaṃ dhyātvā saṃpūjyāgnīśānayakṣo maruddigdaleṣu cāstraṃ pūjayet | śivavidyādindanyastavyamiti śeṣaḥ | itthaṃ sāvaraṇaṃ śivamabhya ................ degnikāryamityuktam | dadantva ...................... saṃkṣepeṇa mayā skandavidhānaṃ parikīrtitam | arthavādānuvādaparityāgaṃ neti kartavyatā na kṣaṇavidhānamuktam | na tvadhi vāsanā taditi kartavyāha parityāge nāpi ata evāha anuktaṃ yad bhavet kiñcit tatsarvaṃ mūlamāśrayet | vikṛti bhūte'smin anuktaṃ prakṛtito nityācca nāpekṣyaṃtāpyanuktaṃ mūlabhūtāt pā.............. yaduktaṃ tatraiva - mātrā dvādaśasvarāḥ proktāṣṣaṇḍavivarjitāḥ | cchantovat sūtrāṇi bhavantīti nyāyāt puṃliṅgo'tramātrā śabdaḥ prayuktaḥ | tataśca mātrā dvādaśa yuktannakārākhyaṃ brahmanetra vācakaiḥ akārādyanusvarāntaiḥ hrakṣarairantaritaḥ kṛtvātān varjayitvetyarthaḥ | ākārādi śeṣamātrāyuktaṃ kuryādityarthaḥ | evamu * *? ṣaḍavayavo mantra gaṇeśā .... cakatvācchivo bhavet | brahmāṇānu *? mūrtitvenādhiṣṭheyanannekalpa? ca tadantargatatvena p. 22) śivātmana ityatra vibhāgena darśitāṃ ṣaḍavayavatvameva vibhajati prathamaṃ hṛdayaṃ vidyāddvitīyaṃ tu śistathā smṛtam | tṛtīyantu śikhā devī caturthaṃ kavacaṃ bhavet || pañcamantu śivaṃ vidyāt ṣaṣṭhamastraṃ visargatam || ata eva sarvātva śivajvālāni piṅgalaśivaśāstrākhyāni śivāṅgānyaivātra hṛdayādīni vācya......... tāni na tu vidyādhipādīni vidyāṅgānītyabhi prāyaḥ | pañcamapañcamītyatra śivavācakasya pañcamasyopalakṣaṇāt tu śabdasya viśeṣapratiparttyarthatvādvā samānokto vakṣyamāṇāniṣkala prāsāda evātra nityakarmaṇi ṣaḍaṅga uddhṛta ityāhuḥ | tadayuktam teṣāṃ sakalādīnāṃ aṣṭādīnā maṇimādi siddhihetutvena vakṣyamāṇatvāsitato bhedena nityādikarma tu viniyogāt samā.............. rodhā ca bindoratra hṛdayādiṣvanupraveśaḥ tata eva siddhaḥ | yaduktaṃ tatra- anusvāro bhavennetraṃ sarveṣāñcoparisthitam | iti | eṣāṃ cādyantayoḥ praṇava namaskāra prasaṅgaḥ śrīmanniśvāsāvuktaḥ || oṃkārapūrvakā mantrā namaskārāntayojitāḥ | iti aśeṣāṃ śivakṛta tvameva nānantādi kṛtamityāha - ṣaḍaṅgametatkathitaṃ śivena paramātmanā || paramātmanānādi muktenetyarthaḥ | taduktaṃ mantravārtike vidyāvidyeśānāṃ sāmānyaviśeṣa dharmavicchaṃbhuḥ | mantrānukaro yadyasmādarthavidabhidhānakṛta dṛṣṭaḥ | iti || itthaṃ mantrāḥ saṃkṣepato uktaḥ | sarvakarmaṇi viniyojyāḥ | p. 23) mudrāṃ prastauti - asyamudrāṃ pravakṣyāmi yena siddhanti sādhakāḥ || atrābhividyogha mudreṇānamudrāḥ kathyante haraśaktayaḥ iti śruteḥ | karābhinaya vyaṅgayā śivaśaktireva mudrocyate | anesya voddhṛtasya mantragaṇasya modikā vighnadrāñcaikāmeva mudrāṃ pravakṣyāmi katha ........... yajanaṃ saṃpravakṣyāmi yathā vadanupūrvaśaḥ || yathā vaditi snānādihṛdyāgāte samastavidhyanatikrameṇa yajanaṃ saṃkṣepato vakṣyāmi | sarva evāsyāṃ bhūtāsta ityarthaḥ | ata eva caiva datra prakṛti bhūtaṃ sarvāṅga paripūrṇatvānmaṇḍalayāgādīni tvetadākāṃkṣatvā dvikṛti bhūtāni bāhyayajanasya cādhārapakṣatvādatra cāvāhanānantaraṃ snapanasya śruteḥ | tasya ca liṅgā vinā bhāvālliṅga lakṣaṇaṃ tatpratiṣṭhādi ca śāstrāntara prasiddhamityanenopattamanu pūrvaśa ityanena dvārapālapūjātma śuddhyādyanupūrvikā vidhīyate | atra hi dīkṣitaḥ kṛtāvaśyakaḥ śaucavidhisnātā śuddhayātrasnānavarjitādāgneya snānastrikālānurūpaṃ dhyānaviśeṣovihitamārjanādyamarṣaṇatarpaṇopasthāno nira.ṝāyassaumyāsya upavinya karanyāsa pūrvaṃ nirastā śuddhatanuḥ vihitaśaktiśarīrovasādhitāntaryajana homadhyāna sthānaśuddhimarghyapātra karaṇapūrvadravya śuddhimātma pūjāṃ mantraśuddhiṃ ca kṛtvākṛtagaṇapati gurupūjopakramet | atha tadupakramaḥ - p. 24) hṛdayaṃ kaṇṭakāpadmaṃ dharmajñānādimeva ca | vairāgyaṃ ca tathaiśvaryaṃ hṛdayaprabhavaṃ nyaset || kesaraiḥ śaktayo vyūhaṃ hṛdayena tu kārayet | padmaṃ ca karṇikāpadmaṃ hṛdayamiti sāmānādhikaraṇānirdeśāt hṛdayasya sadbhāvārthatayā sākṣācchivaśaktyadhiṣṭheyatvena śuddhavidyāpadmañcāsya khyāpate (khyāpite?) tataśca padmādi hṛdayena nyasedityarthaḥ | dharmajñānādimiti dha...... tānañca tayorādimadhikaraṇamanantaścetyarthaḥ | evañca śabdena māyātma hṛdayena prabhava ātmalābho yasya taṃ tathā nyaset | hṛdayena nyasedityarthaḥ | atra cārtha evānusakta........ pāṭha kramādartha kāmo balīyāniti | tataścādhāraśaktiṃ prathama purāśaktyā praṇavena saṃpūjya paścāt sāsanamanantaṃ dharmādi pādacatuṣṭaya mathacchadane hṛdayena nyasya tataḥ śivāsana padma karṇikāyāṃ ca ..... naiva nyaset | tataśca kesaraiḥ sahāyaḥ śaktayaḥ tadadhikaraṇā sthitāḥ | vāmādiraṣṭau śaktīḥ śāstrāntarāpekṣayā prāgādi digaṇ.?take karṇikāyāṃ manonmanīṃ ca nyaset | anuvyūhaṃ sū...... saṃjñaṃ brahmaviṣṇu rudrādhipātma vidyāśivatatvarūpaṃ maṇḍalatrayaṃ hṛdayena tu kārayet || kecittu śaktimaṇḍalamapi paratatvābhivyaktipadaṃ saṃṣṭa?hītaṃ tu śabdasannidhānāccātra hṛdaya śabdena śaktinā ............. daḥ kathyata ityāhuḥ | śuddhaṃ śivāsanaṃ saṃkalpya p. 25) āvāhayettato devaṃ hṛdayena tu sādhakaḥ | anantaraṃ niṣkalaṃ śivā vāhanasyādhikaraṇāpekṣatvāt sṛṣṭinyāsaṃ nyasettatra dvirabhyāsapa.................. iti | vakṣyamāṇavacanādvā prāśaktena vacanācca prāguktena sadbhāva vācinā hṛdayena saṃpuṭitāṃ avyaktāṃ mūrtiṃ mantreṇopasthāpya sadyaścāṣṭa kalāyuktamityādi śrutibalānnetraṃ datvā ............ hādevaḥ sadāśiva iti samāna tantra śravaṇācca vyaktāṃ sadāśivīṃ sakalamūrtiṃ prāsādena kalpayet | yadvakṣyati prāsādaṃ yo na jānāti pañcamantramahātanum | aṣṭatri................ phalopetaṃ | iti | asyāḥ parama śiva sahṛdayena prāsādenā vāhayet | yaduktam prāsādātmaṇu? pluta prānta viśrāntyāparapūjanamiti | āvāhanañcātra mantravit | snapana pūjanaṃ caiva hṛdayenaiva kārayet | eṣāñcopalakṣaṇatvāccakāra samuccayāvāhana sthāpana sannidhāna sannirodhana mahānyāsamamṛtīkaraṇaṃ pādyā camanārghyadānaṃ dūrvāpuṣpākṣatādi dānamiti daśasaṃskārāntathā svapna parikaramabhyaṅgodvarjana nimajjananīrājanamabhiṣecanānte susitavastrābharaṇa gandhapuṣpādi pūjana dhūpadīpādi rātrikapravartanamāvedya mukhavāsatāmbulādi dānaṃ punardhūpadānaṃ darpaṇacchatracāmarādi vibhavaṃ pavitropapādānaṃ sarvaṃ japādi nivedanāntaṃ karmahṛdayenaiva kuryāt | eta devāha - hṛdayenaiva tatsarvaṃ yatkiñcidvidhicoditam || vidhiṃ mūlaśāntaṃ sutantrokta mihānapātaṃ sarvamityarthaḥ | samānatantre'pyuktam - uktānuktantu yatkiñcittatsarvaṃ hṛdayena tu || iti || punaḥ punarabhidhānāmantrāntara sādhyamapi sarvaṃ karma tattathā kāreṇaitadeva sādhayati | niyama iti | atha kimatra varuṇapūjā na veti | ata āha - ekā varaṇametattu sarvakarmārthasādhakam || āgneyyāṃ hṛdayaṃ nyasetyādi maṇḍalaprakaraṇa vakṣyamāṇa āvaraṇa pūjā prakāro netra vā karaṇa iti viśeṣaṇa balādāvaraṇapūjāyāḥ śobhā hetutvādupatiṣṭhate | yaduktaṃ śrīmatparākhye - anāvṛto na śobhārha iti | śrīmanmṛgendre'pi - patyāhi yamānāmā nā bhātyanāvṛtam iti | na nvāvaraṇa pūjāsūtraṃ maṇḍalaprakaraṇena viruddhaṃ na sarva na mavavākyaṃ prakaraṇena viruddhaṃ na sarvameva vākyaṃ prakāreṇa nāvaroddhuṃ śakyam | prakaraṇāt vākyasya balīyastvoktataścātra pūjānte naivedya dānāt pūrvāvaraṇapūjā kāryeti siddham | apavidhiśca prāsāda japaprakaraṇādatropatiṣṭhate | āvāhanasya pūjānabhyarthañca tatsamāpti nivedanāya parāṃduḥkhādānapūrvaliṅgādyādhāravaśāt sāpekṣanirapekṣā vāpi visarjanaṃ kathyate | etacca p. 27) kāmata iti kāmo nityanaimittika mantrārādhanādi teṣāṃ sarveṣāṃ prayojanamekāvaraṇameva vyādhayati | kiñcedaṃ sarvatantreṣu sāmānyaṃ sarvāśritatantrāṇi strotontarāṇi taiśca tamuktāni phalānyupalakṣyante | teṣu valeṣvapyetat sādhāraṇaṃ tāni ca sādhayatītyarthaḥ | tatastaṃ phalārthināmapyetadevānuṣṭheyam | kiñca sarvajñāneṣu saṃmataṃ sarveṣu jñāneṣu kāmikādi siddhāntaśāstreṣu saṃmataṃ tairaviruddhamityarthaḥ | evamuktaṃ bhavati ekāvaraṇamapyetadanekāvaraṇabalaṃ na vyabhicaratīti || iti lakṣadvayādhyāpakaśrīmadaghoraśivācāryaviracitāyāṃ śrīmadviṃśatikālottaravṛttau yajanaprakaraṇaṃ dvitīyam || ataḥ paraṃ pravakṣyāmi agnikāryavidhikramam | ato'rcanānantaraṃ paraṃ śaivamagneḥ kāryāya utpādanārthaṃ yo vidhikramaḥ tasmiṃścāgnibhayaḥ kāryaḥ mantrārcana taddhoma ............... tamāha - ullekhanantu śāstreṇa (śa?-) kavacenokṣaṇam smṛtam || atra kutratyollekhanamityapekṣāyāṃ - āgneyyāṃ kārayetkuṇḍaṃ hastamātrasamantataḥ || iti maṇḍala prakaraṇāt vākyamupatiṣṭhate | tasya ca viśeṣāntarābhidhānāt mekhalā pramāṇādi sahitā p. 28) yuktamucyate padārthaiḥ pratipaśupāśasādhanaiḥ bhogamokṣasādhanairvā vidhikriyā kālayogya śivābhidhānaiḥ aneka...... p. 29) ........... maṇḍalādabhyarcya nāgni samīpā na nāḍisandhāna pāśasūtrapralambakānni prāgvatkuryāt | tataścaivaṃ vidhividhānajñaḥ buddhyā karmācaret | evaṃ maṇḍalādi vidhānajñaḥ tattadanuṣṭheya mūlāpekṣaṇīyañca sarvaṃ karma buddhyā samyagavadhārya sāṅgadīkṣā pradhānakarma samyak pradhānenā caret | yaduktam - navāvajña kriyākāle saṃhāroddhāraṇaṃ prati | .................... śivaḥ dhruvaṃ narake vaset || iti | iti lakṣadvayādhyāpaka śrīmadaghoraśivācāryaviracitāyāṃ dviśatikālottara vṛttau maṇḍalaprakaraṇaṃ caturtham || atha dīkṣāṃ pravakṣyāmi pañcatatva vyavasthitam | atha nāḍī sandhānaparyantāt prāguktatkarmakalāpāt anantaraṃ malaparipākaśakti yuktānāṃ kṛtasamayādadhivāsakarmaṇāṃ śiṣyāṇāṃ dīkṣā pāśa śodhana śivatvābhivyaktyupāya ............... | yacchrūyate - dīyate jñāna sadbhāvaḥ kṣīyate pāśa vāsanā | dāna kṣapaṇa yogāttu dīkṣā kṛtātmanā || iti || kasminnanañca vyavasthitāmityāha pañcatatvasyāva sthitāṃ pañcasu tatveṣu vyavasthitāḥ | pañcatatvairiti pāṭhe pañcabhistatvaiḥ śodhayet || tataḥ kāni tānītyāha - pṛthivyāpastathā tejo vāyurākāśameva ca || kathaṃ punastvekādaśa bhūtairetaiḥ śuddhaiḥ akhilādhvaśuddhi * *? ni pañcatatvāni taiḥ vyāptamakhilaṃ jagat | ayamabhiprāyaḥ - atra hi vākśaktirūpā mahāmāyā śuddhe dhvani saṃhitāntaravat tatvabhuvanātmanā krameṇa kevala sadyo jāto pāsakānāṃ bhoga pradatvenā'vasthitāpi māyīyepyaśuddhe'dhvani nādātmanāvasthitepyuktam | evaṃ hi nityārcanādiṣu bāhyadehaśodhakatvena dehāraṃbhakāni pṛthivyādīni pañcabhūtāni tadīyāḥ kalā viśeṣato'dhiṣṭheyanāmnā nivṛttyādi kalātaḥ pṛthivyādiśabdenocyante iti vakṣyati | nivṛttiḥ pṛthivī jñeyā ityādinā || yasmānna bhūtānyevātra vivakṣitāni teṣāmakhilādhva vyāpakatvāsaṃbhavāt | ata evā'ha - sarvatatvāni tatraiva draṣṭavyāni tu deśikaiḥ | tatra teṣveva tatveṣu sarvāṇi pṛthivyādi śivāntāni tatvādviśeṣato varṇamantraḥ | sa ca na saṃhitānyantarbhūtāni jñeyāni | tathā hi - kālāgnyādi gata rudrānta brahmāṇḍa vyāpikāni .............. ttaravādi prakṛtyanta tatva vyāpika pratiṣṭhā puruṣādi śuddha vidyānta vyāpikā vidyā tadūrdhvaṃ śaktibhuvanāntaṃ śāntiḥ sthitā śivatve tviṇḍikādi bhuvanātmanā pariṇatonnānyavṛttitaiva | taduktaṃ samānatantre - brahmāṇḍe tu nivṛttirvai śatarudrādhisthitam ||? tadūrdhve tu pratiṣṭhāsyādavyaktānna gocaram || tato ............... niyuktasudhā viśveśvarāntikam | p. 31) śāntikaṃ tadūrdhvā dhvānte śaktireva pade iti | athainamadhvālokanamavaśyamāryaṇa dīkṣākāle kartavyamityāha - ājñātvetāni (a?jñā-) yo dīkṣāṃ kartumarhati | vṛthā pariśramastasya nai ......... la mavāpnuyāt || ati yogyatvābhimānena tatrāyata ityarthaḥ | taduktam - atatva vidakeṣu dīkṣāṃ kuryāt tu yojanaḥ | dīkṣitā na śivaṃ yānti gururnirathago (-niraya?go) bhavet || iti | ataḥ śiṣya parīkṣāpyupāyenā.......... ti siddham | anayā nivṛttyādi kalānāṃ bhūteṣu viśeṣādhiṣṭhānāt upacāreṇa pṛthivyādi śabdādi śabdavācyatvamityāha - nivṛttiḥ pṛthivī jñeyā pratiṣṭhā āpa ucyate | vidyā tejomayī proktā vāyuḥ śāntiśca kīrtitāḥ || śāntyatītā paraṃ vyoma śāntyatītakalātmakam || paramaṃ kuṇḍalinyāsaṃ tatvamatra vyometyucyate | na tu tadadhiṣṭheyaṃ bhūtākāśamityarthaḥ | atha kimetāḥ samastādhva garbhiṇyaḥ kalā eva dīkṣākāle ca ......... jayā kimantyapi (kimanyadapi?) ata āha - tatparaṃ śāntamavyayam | taṃ viditvā mahāsena sthāpanānapi dīkṣayogyaḥ paraṃ ni......... tunaṃ śāntaṃ rāgādirahitamavyayam | parimāṇādirahitaṃ parama śivatatva sarvādhvādhiṣṭhā tṛtvena........... hi nivṛtyādi pāśebhyaḥ samuddhṛtya śivasaṃyojanākhyayā kriyayā śiṣyo yojanīyaḥ | tamevaṃ bhūtaṃ śivaṃ yāvad jñātvā sthāvarānapi dīkṣayediti atiśayapratipādanārthamapi p. 32) śa.............parvataṃ śirasā bhindyāt atiśayārthatvāt | sthāvarānapi dīkṣayituṃ samarthaḥ kiṃ punarmalaparipākatvam ......... yogyānvarṇāniti na tu svāvarān dīkṣaye deṣāṃ śaktipātaśceyāṃ (śre?yāṃ) saṃbhavāt | itthaṃ dīkṣā viṣayā.............. vyāptiṃ pradarśya vyutkrameṇopanenāsau śivāyāgamanaṃ pratīti śrīmatsvāyaṃbhuve navaśruteḥ saṃhāra krameṇa dīkṣāḥ pratipādayati - nivṛttiṃ hṛdayenaiva pratiṣṭhāṃ śira........... | vidyātatvaṃ ca śikhayā śāntikaṃ kavacena tu || śāntyatītaṃ paraṃ vyoma prāsādena tu homayet || ā........ caivaṃ samāpyate dīkṣā jananādivivarjitā || hute naiva tu mucyante sādhakā ja............ ndhanādi vakṣyamāṇatvāt samānatantroktavat saṃhitāntaroktavat vāgīśvarī pūjādi yontaṃ karmakṛtvā paścāt paramaniṣkṛtirūpā dīkṣā pradhāna karmārthaṃ nivṛtyādi kala...... hṛdayādibhiḥ krameṇa śataṃ śatasyordhvaṃ paścāt pāśacchedādyuddhārāntaḥ karma kuryādityayaṃ atra kramaḥ | eta devātra lakṣā pradhānakarma saṃyogāditi tadaṅgāni yosāni tu saṃyogādyaṅgāni ......... yaduktaṃ śrīmanmṛgendre - dīkṣā śuddhiraśuddhasya tadaṅgāni samāsataḥ | saṃyoga bhoga viśleṣa prākṣepāḥ saparicchadaḥ || iti | samāna tantre'pyetat kramaḥ - taduktam - tayojanīṃ bījaṃ ca hṛdañca yatkalpayedyadhukramam | p. 33) arcanaṃ prokṣaṇaṃ caiva tāḍanaṃ ca yathā puram | sandhānaṃ caiva saṃyogaṃ nikṣepaṃ tadanantaram || arcanaṃ ca tataḥ kuryād garbhādhānaṃ tathaiva ca | jananaṃ cādhikāraṃ ca bhogaṃ caiva............. tathā | svatanantvacāhutiśataṃ svatantreṇa tu ṣaṇmukha || pāśacchedaṃ tathāstreṇa dadyātpūrṇāhutiṃ tataḥ || hṛdayenātra nuddhāraḥ kartavyañcā'pyanukramāt || iti | tataścādhāraśaktyā sa pūrvaṃ vāgīśīmabhyarcya āhutitrayaṃ śāstrāntaroktavaddattvā śiṣyaṃ tāḍanādibhirādāyātmasthaṃ kṛtvā vāgīśvaryāṃ saṃyojya garbhādhānādi layāntaṃ karmāhuti trayeṇaiva kṛtvā hrādirniṣkṛtya śataṃ śataṃ hutvā saṃhitāntaroktavat pāśacchedaṃ ca dāhaṃ ca kṛtvā prāyaścittaṃ vāgīśīvisarjanaṃ pūrṇāṃ ca kṛtvā nirbījadīkṣāyāṃ kāraṇeśvareṣu śulkasamarpaṇaṃ kṛtvā śiṣyamuddhṛtya bhgyadehe nyasya pūrṇāṃ dadyāt | evaṃ pratitatvaṃ sandhānapūrvaṃ karmakāryam | pāśānāṃ ca malakarmamāyā māyīya lakṣaṇānantaraṃ pratibandha karma nivṛtti lakṣaṇaccheda sadyonirvāṇadīkṣāyāñcā nārati sādhaka dīkṣāyāṃ mantrasiddhibalamapi na śodhyam | eṣā ca bhautikī naiṣṭhikādi bhedāt sa bīja nirbījādi bhedāccānte karṣayedityuktam | anyatra edotra pradhāna karmeti darśayitumuktamevārthaṃ draḍhayati - ekaikasya śataṃ homyaṃ śatāni homayet |? p. 34) ekaikasya nivṛtyādi pāśasya śuddhyarthaṃ śataṃ śataṃ homayet | itthaṃ pañcaśatāhutīratra dīkṣā pradhāne karmetyuktārtho'pi saṃhāraḥ | ataśca śaktipātādīnāmapi dīkṣāsvarūpatva pratipādanaṃ eteṣāṃ tadyogyatā janakatvena siddhe atra ca paścāt pūrṇāhutidānaṃ pūrṇāhutiṃ ca kuryāt | athopasaṃhāra evā------ samāpyate dīkṣā jananādi vivarjitā'pi śabdo'tra pratiṣedhe vācī viyogādāviva | tataśca jananādibhirarśbhūtaiḥ karmabhiḥ avarjitā dīkṣaiva muktena prakāreṇa samāpyate | na tu jananādibhirabhiteti vyākhyeyaṃ | tadabhāve niṣkṛterapyabhāvaprasaṅgāt | yadāha - hutenaiva tu mucyante sādhakā janmabandhanāt || mucyante | samānatantre'pyuktam - ebhistu śodhite vatsavidhiṃ prāpnoti puṣkalam || iti || etadeva vijñāna kalapralaya kevalayoḥ māyeva saṃsārā bhāvāt jananādi rahiteneśvarānugrahaṇamu............. kiñciddhute naivetyavadhāraṇāt | jñānādīnāṃ mokṣahetutvaṃ pratikṣipati - yaduktaṃ śrīmatsvāyaṃbhuve - asmātpravartitādbandhāt parasaṃ yā nirodhakāt | dīkṣaiva mocayatyūrdhvaṃ śaivaṃ dhāma nayatyapi || atra jananādi svarūpa nirūpaṇamasmābhirmṛgendravṛttidīpikāyāṃ darśitamiti tata evāvadhāryam | tataśca tirodhānaśaktirūpāyāḥ śikhāyācchedapāśakadarthita śivatvopodbalanāya p. 35) vakṣyamāṇavacchivasaṃyojanaṃ śāstrāntarokta vandhye śānavat tadasamagrāvaṇaṃ yāga visarjanaṃ ca vāstuśaktiṃ prāptaṃ kuryāt | athaitaddīkṣākarmānadhikṛtāya na prakāśyaṃ kintu svābhiṣiktāya yogyāyaiva deyamityāha - aprakāśyamidaṃ dṛṣṭaṃ gopanīyaṃ prayatnataḥ | rahasyaṃ sarvatantrāṇāmidaṃ saṃskāramuttamam || saṃskāramiti ............... na kevalaṃ ihaiva yāvatsarvatantrāṇāṃ sambandhi dīkṣākarma rahasyameva yateyaṃ paśoktaḥ samastapāśaśodhakasaṃskāraḥ | na tu jñānādivat karmakṣayamātraphalam | ata eva cāpyasyaivātrādhikārāttadabhiṣekakramo'pyatra samāna tantrādapyavekṣyaḥ | nanu jñānādayo vimokṣasādhanakatvena śrūyante | tada yuktam | malasya dravyatvācca ............ ranyeneśvarasya vyāpāreṇaiva | teṣu ca śivādi vastu viṣayeṣu jñānayogyādiṣu dīkṣitasyaivādhikāraḥ | ata eva jñānādīnāmātra mantradīkṣāyā saṃvikalpakatva kathāmayuktayuktametadāha | evaṃ saṃskāra śuddhasya śivatvaṃ jāyate dhruvam | evaṃ dīkṣā saṃskāra śuddhasya śive saṃyojitasyaiva sarvajñatva sarvakartṛkatvātmakaṃ śivatvaṃ niścitaṃ jāyate | nā'nyasya jñānādinopakṛtasyetyartha............ bhāvādvijñāna kevalatvamevetyuktaṃ anyatra guṇatatvordhva bhuvane kaivalya saṃbhave pāśo jñānayogasanyāsaiḥ bhogādvā karmaṇaḥ p. 36) kṣayāditi | jananañcātrastāreva sarvaviṣayo jñānakriyayorabhivyaktirna tu pūrvotpādaḥ | parameśvara guṇasaṃkrāntirvetyuktam śrīmanmataṅgādau - dānannāma svasattaivetyādināṃ | nanu pāśa nivartanena śivatvābhi vyakteḥ kiṃ śiva saṃyojanātmanāmāntareṇocyate yathā vṛtti paṭalāpi cakṣuśśaktikarmāntarāñjanamasātmakaṃ vinā kopacita śaktirbhavatyeva nivṛttapāśāpyātmaśaktiḥ śivasaṃyojanātmakaṃ śaktyupodvalanaṃ vinā na sarvatra viṣayaṃ prakāśata ityavirodhaḥ | ata eva śiva saṃyojaneti kartavyatā jijñāsayā praśnaḥ - vistāraṃ tyaja deveśa saṃkṣepātkathayasva me | yena vijñānamātreṇa paśūnmocayati kṣaṇāt || atra bāhya vyāpārasya pūrṇāhutyātmanaḥ paścātpūrṇāhutiṃ dadyādityanenaiva siddheḥ yena mātra nivartyenāntara vyāpāreṇācāryaḥ paśūnmocayatyabhi vyaktaśivatvātkaroti | tacchivasaṃyojanākhyaṃ karmasaṃkṣepeṇa vadeti jñānadīkṣā prayogeṇa paśūnmocayati taṃ kathayeti | na tu kathametasyaivātra vākyasyārtha daya(dvaya?)mevamabhivākyānabhedo bhavet | tannastācanātmakatva utstatrasya yugapadekārthakathanamapi śrīmadrauravādau dṛśyate | yataḥ ato'tra praśnā?yasyaikenaivodyamena samādhiḥ | śṛṇu ṣaṇmukha tatvena yenanmokṣo dhruvaṃ bhavet || p. 37) yena prayogeṇa dhruvaṃ mokṣo bhavati tatastatvena yathāvadavadharaya ṣaṇmukheti śrauto yamavahitaṃ karotyayamityāha prayogeṇa tu yogena yojaye jāpate pade | yoktṛ prakrāntatvāddīkṣātmā svaśaktīnāṃ śivaśaktyā sahaikī bhūtenācāryātmanā śivapde yojanāya procyate | taṃ vāyumayaṃ prāṇanādātmaka............. jñānātmānaṃ mantravitsakalaniṣkalādi bheda bhinna prāsāda svarūpavat buddhyātmapaṇḍito guruḥ sūkṣmena yogaśāstra dṛṣṭena divyena divi madhyanādhyavacchinnena sa sādhanā prakṛtena yogamārgeṇa dhyānadhāraṇādi yogābhyāsa krameṇa viditvā samatsamara bhāvena gṛhītvā viṣayeṇa madhyanāḍī pravāhinā yena yogasādhanatvāt mantroccārānu sandhāna sahakṛtena śivācāryaśa....ḍya karka janmanā viṣuvatprayogeṇa preyādibrahmādi kāraṇe śabdāni hṛdayādīni tyaktvā dvādaśāntasthe śāśvate pade paramaśive bahiḥ pūrṇayā saha yojayet | jñānadīkṣe'pi yojyate mantravidācāryo bhaṅkāravṛtti prāṇāspadatvāt prāṇamayaṃ jīvaṃ puryaṣṭakāvacchinnamātmanaprotena yogamārgeṇa sākṣātkṛtya pṛthivyādyabjanāḍīrvai śabdādiguṇava.............. ātmādhidaivatān mantrān jñātvā muktistu mocayet iti samāna tantrokta krameṇa pañcādibhirudghātaiḥ hṛdayādi sthāneṣu nivṛtyādi rūpān viśodhya kāraṇa tyāga krameṇa pūrvaṃ viṣuvat prayogeṇa p. 38) śiṣyaṃ paramapade yojayet | ubhaya tathāpi paramapada prāptasya na muktiphala vyabhicāra ityāha - yogantu vidhivatprāpyako na mucyetabandhanāt | yadyevaṃ jñānādi ................ ka mokṣopāye satyaneka vittavyaya sādhye hautryādi rūpe kaḥ pravarteta iti | yadāhuḥ - arkecenmadhu vindeta kimarthaṃ parvataṃ vrajet | iṣṭasyārthasya saṃprāptau kovidvā........... mācaret || tanna viśiṣṭa viṣayatvādasya | jñānavatā kriyānuṣṭhānapareṇācāryeṇa bhaktyādyanumitimalapākaśaktipāte citteṣu śiṣyeṣu hautra dīkṣākāryā | atipāpārtha maletyantayo ........... nta daridre ca śiṣye'tyanta viviktena yogābhyāsa nipuṇena pratyakṣīkṛta śivādivastu tenādhyātma niṣṭhena jñānadīkṣā kāryā iti | || iti śrīmallakṣadvayādhyāpaka śrīmadaghoraśivācārya viracitāyāṃ śrīmadviṃśatikālottaravṛttau dīkṣāprakaraṇam || itthaṃ dīkṣitānuṣṭheya kāṇḍaṃ tadyogatassaṃpātakañcācāryānuṣṭheya dīkṣā kāṇḍaṃ tvādharmajñānakāṇḍamucyate | ta.......... cārya sādhakayoḥ kāmya viṣaye bhāvaṃ nopayogāya prathamaṃ nāḍī cakropadeśaḥ | nāḍī cakramidaṃ sūkṣmaṃ pravakṣyāmyanu pūrvaśaḥ | idaṃ vakṣyamāṇa nāḍīcakraṃ sūkṣmānta.......... yathā vyavasthitaṃ p. 39) kandādikrameṇa vakṣyāmi | tadevāha - nābheradhastādyatskandaṃ pravālāṅkurasannibham | ādhāraḥ sarvanāḍīnāṃ haṃsena samadhiṣṭhitaḥ || iti tasminnaṅkurā iva dehapādapasya vṛttihetutvānnāḍyaḥ suṣiratnapā vāyurasaṃśoṇitapravāhāya adhītāśayāsthāstasmānnirgatāssatyā nābhi madhye sthitā | nābhiśca sarvata etaccharīraṃ romakūpāntaṃ vyāptam ūrdhva..... yānavahābhirevādhaśca retomūtrapurīṣa vahābhiḥ tiryakcara śoṇitādivabhābhirvyāptaṃ nāsu ca madhyāccakravat saṃsthitāḥ hyetāḥ pradhānādaśanāḍayaḥ | nāḍyo nāḍyovetyubhayayā prayogo dṛśyate ityāha - iḍā ca piṅgalā caiva suṣumnā ca tṛtīyakā | gāndhārī hasti jihvā ca pūṣā caiva yathā tathā || kūrmā kūrma unmīlavemupalakṣaṇaṃ vinimīlanasyā........ kṣuditaṃ kṣutamamṛtaśarīre dhanañjaya evanāhaṃ kāra prayatnasahakṛtaprāṇādyā ityarthaḥ | atha vāyū.....ṝa ityetadvāyuvṛndaṃ hṛdinihitaṃ nāḍī cakra pratiṣṭhaṃ niśvāsocchvāsa kāsaiśca śvasana ura athaḥ kampitā cūrṇitaiśca | nityā nityālpa janmā vyasanayati yuvā yauvane bālabhāve cakrānto vāyureke viyūdhinena maraṇaiḥ krīḍate sarvatatvaiḥ | (ślokaḥ) yadetadvāyu bṛndaṃ pūrvaṃ nāḍyāñcakrasthite nāḍī cakre pratiṣṭhita muktaṃ | tannāḍī cakrapratiṣṭhitameva saddhṛti hṛdanihitaṃ pītalātāre tasminnapi prasṛtamityarthaḥ | kiñca ura p. 40) adha ityuratho yacchāndasatkāra vindhyā bhāvaśca tatraśvasitīti śvasanaḥ pradhāna bhastatprabhutvena prāguktoyo vāyuḥ prāṇākhyaḥ sa nityamevālpa janmavadāhuḥ | ucchvāsāvadhayaḥ prāṇā iti | tathā'pyasau yuvameva svaṃ karmasu na jīryatītyarthaḥ | ayañca nityamavināśinaṃ pañcātmānaṃ yauvane bālabhāve......... rthako ca niśvāsocchvāsakāsaiḥ kampitā ghūrṇitaiśca vyasāgatikāpi tamakasmāccharīracalanaṃ ghūrṇitaṃ bhramaṇaṃ nibhṛto sāvākrāntaḥ karmabhissahakāribhiḥ acetanatvācchiva śaktyā ca sarvasatvaiḥ krīḍati kiṃbhūtaiḥ vidhunana maraṇaiḥ maraṇaśabdasāhacaryāt vidhunana viśeṣakampana hetuḥ yoni saṃkaṭa nirgamātmakaṃ ja.......... tantre vidhunana maraṇe vidyete yeṣāṃ tairmaraṇayuktairityarthaḥ | itthaṃ prāsaṅgikaṃ vāyu vāyu vṛndamupasaṃhṛtya prakṛtamanusarati - nāḍī cakraṃ yathāvasthaṃ kathayāmi tavākhilam | daśārañcakramekantu vibhāgocchrāyate yathā || etadvā pradhāna daśanādyārabdhakatvāddaśārameva cakramasya ca vibhāge yathā jñā.......... kṣyā tyarthaḥ | tatra catakravadbhrāmyatvataḥ jīve daśasthāneṣvanu kramāt ātmano vyāpakatvena gamanā sambhavāt jīvana śabdenātmādhiṣṭhita puryaṣṭakākhyasūkṣmadeha ucyate | sa cāsya cakrasya digaṣṭakaniviṣṭeṣṭāsūrdhvādhogāminośca dvayoḥ niratyeva daśāsu nāḍīsthāneṣu cakravadbhrāmyate kramavṛtti................ p. 41) .... kto bhavediti eṣotkrāntiḥ jñātavyā | eṣa eva ca viṣuvākhyasamantroccarasya saṃkṣiptaḥ prayogo vijñeyaḥ | tataḥ prakṛte kimucyate - āyāmaṃ kriyate tasya nānyatastu kadācana | sa jīvo jīvalokasya mayā proktaḥ samāsataḥ || tasyā hi kāra vṛttaiḥ prāṇākhyasyāntarasya tvaṃ kṣipta prayogo vijñeyaḥ | tataḥ prakṛte kimucyate - āyāmaḥ kriyate tasya vāyorāyāmaḥ kriyate na bālasya śārevyātmano vāstu tatkartā prāṇavibhāgena puryaṣṭakaviṣṭa ātmājīvalokasya jīvomayāproktaḥ prāgeva | idānīṃ prānta prasaṅgāpekṣita bāhyasādhanaṃ yoginānuktaṃ japavidhimāha - uccārayati svayaṃ yatsyāt svadehāvasthitaḥ śivaḥ | tasmāttatva vidānā tu sa eva japa ucyate || yasmādasya dehāvasthito'pi śivaḥ padmadalajalabinduvacchuddho na puruṣaḥ svayameva sāmagryantarānapekṣaḥ prāguktasūkṣmanāda svarūpābhivyaktaḥ svayamuccarati tasmāttatva vidāntarjapasvarūpavatāṃsa eva jīvaḥ uktaḥ | tasyaiva prāṇakalāvacchinnasyāhorātramāsasaṃkhyā - māha - ayute dvi sahasraikaṃ ṣaṭśatāni tathaiva ca | ahorātreṇa yogīndro japasaṃkhyāṃ karotiyaḥ || prāggamāgamasyādhyātmika sūkṣmātmā horātratvāt teṣāṃ ṣaṣṭhyadhika śatatrayeṇa ghaṭikāyāḥ saṃvatsaratvācca tatvaṣṭyāṃ vāhyāhorātra vyavastheti | tasmāt ṣaṭ gha?tādhikaika viṃśati sahasrāṇi prāṇa pravāhasya saṃkhyeti japatyāṃ vyāpti tatsaṃkhyāsiddhiḥ || p. 42) iti lakṣadvayādhyāpaka śrīmadaghoraśivācārya viracitāyāṃ dviśatikālottaravṛttau nāḍī cakraprakaraṇam || athātaḥ saṃpravakṣyāmi jñānasadbhāvamuttamam | yena vijñānamātreṇa gṛhṇāti na punastanum || atra jñāyate aneneti jñānaśabdena prāsādastāvaducyate | vācyavācakayorabheda vivakṣayā śivo vijñāna śabdenoktaḥ | jñaptirūpañca jñānamiti tenātmāpi vivakṣitaḥ | tatasteṣāmātmaprāsāda śivānāsaṃbhavaṃ paramārthaṃ pravakṣyāmi | yena jñātamātreṇa punastanuṃ na gṛhṇāti | etatparijñānānmuktiravighnena dīkṣitānāṃ siddhyatītyarthaḥ || nanu jñānamātrāt jñānervyāpta dīkṣitasyaivādhikārāt | kiñca malasya dravyatvāccakṣuṣaḥ paṭalasyeva jñānamātranivṛttirityuktaṃ | trayāṇāmapyeṣāṃ sakalaniṣkala bhedenāvasthāna dvayamāha - dehasthaḥ sakalo jñeyaḥ niṣkalo dehavarjitaḥ | āptopadeśa gamyo'sau sarvataḥ kimapi sthitaḥ || puruṣo'pi yāvaddehaṃ saṃvidavyavasthitā tāvatsakalāmavapaśurmāvadā prāsādāḥ sa te preraṇa nāda śivā vṛtyā dvādaśāne'vasthitaḥ sarvato'nāvacchinna saṃvidbhavati tadāniṣkalaḥ śivassamāna dharmopāśacchedādi kartuṃsamartho bhavatītyarthaḥ | yadvakṣyati - prāsādābjaśikhāntastho yastu dīkṣāṃ karoti saḥ | ācāryaḥ sahaśiṣyaiśca śivasāyujyatāṃ tya(vra?)jet | iti || tacca niṣkalaṃ tasya svarūpamāptopadeśādāgamādeva gamyate | p. 43) baddhadaśāyāmata eva prāsādo'pi dehāvasthito vakṣyamāṇākārādi mātrā ca vyaktaḥ sakalātītaḥ kramatparityakta svecchayākāraḥ kimapi kenāpi rūpeṇā na vyapadeśo nānāvacchinna sthitaḥ | sa yo bhayarūpo'pyāgamena jñāyate | yadyevaṃ sakalo niṣkalaśca bhagavān kena kathañcid jñeyaḥ | ata āha - haṃsa haṃseti yo brūyāddhaṃso devaḥ sadā śivaḥ | guruvaktrāttu labhyeta pratyakṣaṃ sarvato mukham || prāṇa gamāgamasya haṃkāro prāṇavṛtyātmanā sakāreṇa cāpānavṛttirūpeṇānvaya vāgvṛttyavinābhāvasiddheḥ tadgamāgama vṛttyaiva pratikṣaṇaṃ prāgukta japakramohaṃsa haṃsetyāmantraṇa prakāreṇa yo brūyāditi saṃbhāvanārthe | yadāhuḥ - saṃkoce ca vikāse ca haṃsa............ dvayam | iti | tena vinaṣṭena vāgātma prāṇaśaktidvayaṃ japa jñānavatā puruṣeṇāhaṃkāreṇa śivavācinā sakāreṇa śaktivācinā vācyatvāddhaṃ sā khyādeva sadāśivaśaktiḥ śarīraḥ sakalaṃ tāvallabhyate | yadāhuḥ - āmnāyataḥ prasiddhaṃ cakrayo'sya pracakṣate || iti | yogabalātpratyakṣameva labhyate | yaduktaṃ anubhavastatve - taṃ viviktadhiṣaṇā samādhinā niścayātkṛta ve........ | ....... tvākāreṇa nivṛtta bhāvano bhāvayacyanubhavaiḥ akṛtrimaiḥ iti | yadvā - svaguṇorvaktrāṃtsva bījayogo pade ... reṇa bhavarūpaḥ śivaḥ pratyakṣaṃ labhyate | astasmin śarīre prāṇagamādhiṣṭhātṛtayā na kevalaṃ puruṣaḥ sthitaḥ | api tu svatantratvāt tatprayojakatvena śivo'pi sthita ityāha - tileṣu ca yathā tailaṃ puṣpe gandhaḥ samāśritaḥ | p. 44) puruṣasya............. sa vāhyābhyantare sthitaḥ || prakṛtatvācchiva ityanuvartate | ata eva jñānavataḥ śarīrādā(de?)vātma pratipattiṃ vilīneti bhāvaḥ | atha niṣkala dhyānodaye na? tadudyāyabhūta sakalajñānavijñāna............. pravilīyata ityāha - ulkāhasto yathā kaściddravyamālokyatāntyajet | jñānena jñeyamālokya tathā jñānaṃ parityajet || jñāyate aneneti jñānaṃ sakalaviṣayamupāyatvāttṛṇapuñjagṛhīta jvāla....... payaṃ niṣkalaṃ loke ca niṣkalaḥ sūkṣmacchāyā gandhādi rūpeyastatprāpya upāya bhūtaṃ puṣpādi sakalaṃ vidyāt | gandhastasyaiva niṣkalaḥ vṛkṣastu sakalaṃ skandhacchāyāta...... ṣkalā | loke ca niṣkalaḥ sūkṣmacchāyā gandhassakalatvena vyavasthitaḥ | na sā bhave.......... di rūpe yastatprāpya upāya bhūtaṃ puṣpādi sakalaṃ tvamevetyarthaḥ | evañca sakalākalabhāvena sarvatraiva ..... śivo'haṃ sarvacetanācetaneṣu bahiścāntaścatattadartha sādhakatayā sakalatvena niṣkalatvena vyavasthitaḥ | na sā bhāva kalā kācit santāna bhayavartinī | vyāptiḥ śivakalā ya........ dhiṣṭhātrī na vidyate || iti || tataśca sakale sakalaṃ vidvānniṣkale niṣkalaṃ tathā | vakṣyamāṇa vadākārādi mātrāyukte sadyojātādi mantrakalāpādāne ca sakale prāsāde ca sakalameva vācyatayā sthitam ............ ṣkale tu tadatīte prayatna pramāṇa dhvanivartate niṣkale ca vidyāt | ataśca sakalādyupāye sakalaprāsādopāyatāṃ prayāti niṣkale niṣkalasiddhimuktyarthaṃ nāmityava p. 45) ............ tathāhi trimātrastu dvimātrastu ekamātrastathaiva ca || ardhamātroparaḥ sūkṣmaḥ tasyā'pyardhaṃ parātparam || iti || tatastrimātrākārasvaro'ṣṭakalejāgradavasvasti prayatnataḥ | prāṇanādibhirvyaṅgyaḥ stambha mohātikāraḥ dvimātraścokāraḥ trayodaśakalāḥ svamāvasthaṃ tīvra prāṇādyabhivyaṅgyaṃ tāpyādhānādi kartā eka mātro'pi makāra aṣṭakalaḥ suṣuptāvantastho madaprāṇādi lakṣaṇo vaśyākarṣaṇādi janakaḥ | evamardha mātraścatuṣkastu yāvatstho vinduḥ mandatara prāṇādyabhivyaktobhramoja........... doccāṭanādi hetuḥ tadardhamardhamātrastu yato daśārdha kīkalonādākhyo yogakaivalyādyupāyaḥ etāścāpsata dīrghapluta dīrghahrasva vyañjanā hrasvamātrā ucyante | ca kārādibhiḥ praṇavākṣaraiḥ prāsādākṣarāṇi yuñjyante | evañca sārdhaṃ ca ṣaṇmātra uccāryamāṇaḥ sakala prāsādakamādhvanirūpatayārdhamātro bhavati tato niṣkalī bhavantaccāra hṛtyaḥ paramopādāne kuṇḍalinyākhye līyate | tatsvarūpaṃ paramo pādānatvāt para śivaśakti kṣobhatvācca paramiti parāpara muktam | etābhyāñca kramāt sakala niṣkalopeyaḥ śiva rurūpapratipattirityuntam | na kevalamuktamātrakrameṇa yāvadākārādi svarātmika brahmādi kāraṇaparityāga krameṇāpi sakala niṣkaletyukta bhāva ucyate - brahmāviṣṇuśca rudraśca īśvaraśca śivaḥ stathā | pañca sā pañcadaivatyaḥ sakalaḥ paripaṭhyate || brāhmaṇo hṛdayaṃ sthānaṃ kaṇṭhe viṣṇuḥ samāśritaḥ | tālu madhye sthito rudro lalāṭe tu maheśvaraḥ || nāsāgre tu śivaṃ vidyāttasyānte tu parātparam || p. 46) parāt parataraṃ nā'sti iti śāstrasya niścayaḥ || etāni ca sthānāni krameṇa jāgradādi rūpāṇi proktānīti prāsādasya sakalasyoccāraṇāt paścātsthāna sparśaḥ siddhaḥ | evanniṣkalaṃ bhāvaṃ ca tasya parātparatvenoktasya dvādaśānte taduccārayituḥ śuddhasaṃvidudaya prā....... padaprāpti hetutvamapyatra jñāpyate | tatra bhrūmadhyāt prayāti brahmarandhrasya nāsāgrasya ca samānatvānnāsāgraśabdena brahmavitvamucyate | tatra śivo'dhikārāvasthaḥ sthitaḥ tataśca tadanta sthāni krameṇa jāgradādi rūpāṇi proktānīti prāsādasya sakalasyoccāraṇāt paścāt sthānasparśaḥ siddhavanniṣkalī bhāvaśca tasya parātparatvenoktasya ta uccārayituḥ śuddhasaṃidudaya prāpteḥ para.......... bhrūmadhyātprayāti brahmarandhrasya nāsāgrasya ca samānatvānnāsāgraśabdena brahmavilamucyate | tatra śivo'dhikārāvasthaḥ sthitaḥ | tataśca tadanantarasyāt tatsamīpasthāt parā......... nānyatkiñcit tatvamasti | api tu prāpāmeva paramapadaṃ vidyate tataḥ parataraṃ na kiñcidanyadasti | tasyaiva sarvādhiṣṭhātṛtvā ............. śaiḥ saṃyogāvibhāgā vā sādayati | evamapi nāḍī sthāneṣu suyogavibhāgātmikā vṛttirāsādayatītyarthaḥ | kenā'sau bhrāmyata iti cet karma sahakāriṇyā śivaśaktyā tatsthāneṣu ......... nā jāyate | yaduktaṃ samānatantre - prāgdalasaṃstho nṛpāvale'pi syāt | tejasi ca vubhukṣā viḍāyāñjāyate || a............... yāmyo bhāve nair-ṛto nir-ṛtau vinirdiṣṭāḥ | vāruṇapatre varuṇo māruta patre marudbhāvaḥ || p. 47) saumye saumyo bhāvaḥ tvīśe tvīśaḥ samākhyātaḥ | yāṃ yāṃ diśamabhigacchati tadbhāvaṃ nikhilamāyāti || iti | sa jīvo jīvalokasya buddhyate naiva mohitaiḥ | sa evāsya jīvalokasya pṛthivyādi kalānta bhuvanaja śarīrarūpasya jīvo jñeyaḥ | tathā'pi malāvṛtatvānmohi........ kādibhiḥssajīvaḥ puryaṣṭakādhiṣṭhātṛtvenoktaḥ | ātmā śarīrādi vyatirekeṇa na jñāyate | uktamevārthaṃ spuṭayati - daśadhā gacchate yena tena cakraṃ prakīrtitam | nāḍī cakramiti jñātaṃ yatra saṃkramate hyasau || yena kāraṇena tatra jīvo daśadhā gacchati | sthānātsthānāntaraṃ saṃkrāmati tena cakravaccakramucyate | yatra cādhārabhūte'sau jīvaḥ saṃkrāmameti tadidaṃ nāḍī cakramiti khyātaṃ vyākhyā............. hāraḥ | evaṃ sāmānyena prāṇa sañcārātmanā liṅgenānumeyatvamasmatkarturjīvasya sūcitam | idānīṃ tasyaiva viśeṣa jijñāsayā praśnaḥ - sa jīvo jīvalokasya tatvato jñāyate yathā | saṃśayo me mahānatra prasādī bhava śaṅkara || athā'tra prativacanam | jīvasya puruṣākhyasya darśanaṃ śṛṇu ṣaṇmukha | kathayāmi na sandehaḥ putra snehādviśeṣataḥ || śarīrendriyādi vyatiriktasyātma ............. dṛśyate aneneti liṅgacakraṃ śṛṇu | ayaṃ deho yathā bhavati tathā yairdvigairasau jñāyate tāni kathayāmīti | atra ca yathā laukikaiḥ puṣpaviśeṣādyanumitaiḥ saṃkrāntyādibhiḥ kālaviśeṣaistatra tatra saṃkramet | sūryo jñāyate evamādhyātmikānāṃ kālabhedānāmiti prāṇasañcāra viśeṣātmakatvāt p. 48) tad jñānena tatkartā jīvaḥ sukhena jñāyata iti tānevātra liṅga ........ noha saṃkrāntiviṣuvaṃ caivā horātrāyanāni ca | adhimāsa bhraṇañcaiva aumarātramiti vā || pumādapādabāhu kalaviśeṣeṣu yadvihitaṃ tanniṣiddhaṃ cakraṃ katadevā dhyātmagateṣu prāṇavṛtyātmakeṣu daśasu kālaviśeṣeṣu tathaivā'nuṣṭheyamiti darśayituṃ nāmabhirnirdeśaḥ | yadāhuḥ - nāmnā dharmātideśa iti athaiṣāmeva svarūpakathanam | aumirātraṃ bhaveddhi kakāṭadhimāso vijṛmbhikā | jaṇañcātra bhavet ......... sohi śvāso dhanamucyate || aumaśabdasyātra nyūnārthatayā vivakṣitatvādūnarātriryasmin na kiñcitka..... yamityarthaḥ | yato dīkṣā pratiṣṭhādau vinā virṣā iti śrūyate | evamadhimāso māsavṛddhiḥ sa cātra jṛmbhaiva ta bhra.vakṣyamāṇa prāṇāpāna pratyātmakaṃ manakāryam | yaduktaṃ śrīmattrayodaśa śatike tithicchede ṛṇaṃ jñeyaṃ vṛddhau caitaddhanaṃ bhavet | iti | ataścātra dhanamati niśvāsaḥ prāṇāyāmātmakaḥ......... palatvāttasmin karmakartavyam || athāyanādi lakṣaṇam || uttaraṃ dakṣiṇaṃ jñeyaṃ vāma dakṣiṇa saṃjñakam | ............. proktaṃ puṭadvaya viniḥsṛtam || dakṣiṇaṃ piṅgalāvarti dakṣanāsāpuṭāśrayam | prāṇapravāha rūpaṃ tat deyānākhyamuttarāyaṇam jñeyam || vardhanyāvartavāmanāsāśrayaṃ prāṇapravāha vartmavṛthā dakṣiṇāyana saṃjñāmadhye suṣumnāgāmināsāpuṭadvayena pravartakaṃ prāṇasvarūpaṃ śivayānavarti p. 49) viṣuvamuddhate | eṣu ca yathātmaguṇaṃ karmānuṣṭheyam | yaduktaṃ samāna tantre - saurassa........... candramasaścetaraḥ samākhyātaḥ | dhanyo'bhiṣeka indu sauraḥ khalu vahnisandhāne || dhyānādyo viṣuvati ceti || śrīmanniśvāsakārikāyāmapi - ahnauśau parimṛjya madhyadeśe yathā sthitam | viṣuvanta dvijānīyāttad jñātvā mokṣado bhavet || sa vṛttaḥ so yadā tiṣṭhet deva devo jagatpatiḥ | uttarāyaṇametaddhi jñātvā śivapadaṃ vrajet || śaśāṅkena sahaikatve yathā tiṣṭho maheśvaraḥ | jānīyā............... dakṣiṇāyanasaṃjñitam || kramaṃ karā............ yaddha svātriṃ tyaktvā himālayam | jalādvahniṃ punargacchet saṃkrāntiriti smṛtam || indriyārthānparityajya parame vyomnisaṃsthitaḥ | niścalaśca .............. stu viṣuvaṃ tadvinirdiśet || iti | atha saṃkrānti lakṣaṇam - saṃkrāntaḥ punarasyaiva svasthānātsthāna yogataḥ || svasthānāddakṣiṇādeva svasthāna eva nāḍantare yogāt prāṇasya saṃkrāntirbhavati | tatprāṇasya sthānaṃ yatra saṃkrāntiruktā aha āha - iḍācaiva suṣumnā ca amayā ca samanvitā | suṣumnā madhyamed-hyaṅge iḍā vāme pratiṣṭhitā | amāvai dakṣiṇe skanda eṣu ................. tirucyate || amāsaṃjñayā'tra piṅgaloktā | adhunā'dhyātmika sūkṣmataraṃ kāla svarūpaṃ dadhan ahorātra lakṣaṇamāha - p. 50) ūrdhvaprāṇe hyadhaścaiva apāno rātrireva ca | ūrdhvasvarassā hi prāṇādityaḥ samudāyāha........ktaḥ āpana vṛtyātvastamayādrātri tataśca triṃśatā saṃkrāntiraśītyadhikaraṇaśatenottarāyaṇa dakṣiṇāyane veti pradhānādikaṃ ṣaṣṭhyadhikena prāṇaśatatrayeṇa saṃvatsara iti ahorātreṇa bāhyena ṣaṣṭhyabdo bhavati | yaduktaṃ samānatantre athavā tu mahāsena saṃkṣepāt kathayāmite | ṣaṣṭhisaṃvatsarāḥ proktāḥ ahorātreṇa yoginām || śatatrayaṃ ṣaṣṭhyadhikaṃ prāṇānāṃ tu ṣaḍānana | yāvadvā ghaṭikā proktā tāvatsaṃkhyāprakīrtitā | evaṃ saṃvatsaraḥ proktaḥ bāhye'tra ghaṭikā tu yā || prāṇāpānāvahorātram | iti || etāṃśca vibhāgān daśa prāṇasya yovetyeva sa devavit | evaṃ saṃkrāntyādi daśaprāṇa bhedānyo vetti sa vedavit || iti || vedyanta iti vedāḥ ātma śivaśaktayaḥ tān vetti | tathā ca śrutiḥ pramāṇaṃ tasya ca prāṇasya hṛtpadme kumbhakākhyaṃ āyāmaḥ somagrahaṇaṃ tatpuṇyaṃ kālasamadvādaśānteṣvādityagrahaṇamityuktaṃ samāna tantre - āyāmo deha madhyasthaḥ somagrahaṇamiṣyate | dehātītaṃ tu taṃ vidyādāditya grahaṇaṃ budhaḥ || iti | ataścebhirdaśabhirliṅgairātmā jñeya ityuktam || ityamādhyātmikaṃ kāla vibhāgamuktvā'dhunā prāṇa eva jīva iti bhramāvanuktaye tadvivikta jīva jñānāya prāṇāyāmopadeśaḥ | prāṇāyāmaṃ samāsena kathayāmi tavā'dhunā || p. 51) pūrakādibhiḥ vakṣyāmi | asya ca sagarbha rūpatvānmantroccāra tadvācya dhyānopetaṃ pūrakamāha - uccārayettu praṇavaṃ svareṇaikena yogavit | udaraṃ pūrayettāvat vāyunā yāvadīpsitam || prāṇāyāmo bhavedeṣa pūrako dehapūrakaḥ || prathamaṃ nāḍīṃ saṃśodhya dvādaśāntābhi dhyānaprāṇaśivamantratā yāvacchaktyudaraṃ pūrayet | praṇavañcaikaśrutyoccārayet | prāṇāyāmavarodhajña iti śruteḥ | yajña karmaṇi codātra eva syāt | kecittu - prāsāda praṇavābhyāṃ tu nāntaraṃ parikalpayet || iti śrutyā praṇava śabdena prāsāda uktaḥ | tamekasyareṇa vicchinno nādyameti nat ccārayedityāhuḥ | eṣa ca dehapūraka tvāt pūrakaḥ | atha kuṃbhakaḥ - (pi?) vidhāya sarvadvārāṇi niśvāsocchvāsa varjitaḥ | saṃpūrṇa kumbhavattiṣṭhet prāṇāyāmastu kumbhakaḥ || recakastu - muñcedvāyuṃ tatastūrdhvaṃ śvāsenaikena mantravit | hṛdaya padmādūrdhvaṃ ekanāsā puṭena vāyoḥ preraṇaṃ recakaḥ | kiñca- ucchvāsa yoga yuktastu vāyumūrdhvaṃ virecayet | recakastveṣa vikhyātaḥ prāṇa saṃśayakārakaḥ || ucchvāsena vāyormadhyanāḍye ūrdhvaprāṇa pravṛttyātmanā yogena mantroccārānvita sadāśiva dhyānopetaḥ tato hṛdayapuṇḍarīkasthaṃ vāyumūrdhvaṃ brahmarandhreṇa virecayet | ayantu viśiṣṭho recakaḥ śivāgame viśeṣeṇa khyātaḥ | prāṇasaṃsayakāraka iti mandābhiyogasya jīvita sandehamapi janayatītyarthaḥ | p. 52) athaiṣāṃ prayojanamāha - yo'sau hṛdi sthitaḥ padmamathomukhamavasthitam | vikasyati sa vai padmaṃ pūrakeṇa tu pūritam || hṛtpadmaṃ sarvadā yo mukhya vikasitameva pūrakeṇa vikāsameti tataśca ūrdhva sroto bhavetpadmaṃ recakena tu recitam | recakena tu pūrvākṣiptaṃ sadyaḥ prāṇahareṇa tu vikasitapadmaṃ kuṃbhakena nirodhamuktaṃ bhagnameti recakeṇa prāṇahāratvena prāguktenābhyāsato madhyanāḍī vartinā yadā kṣipto recitaḥ tadā ūrdhva srota ūrdhvamukho bhavet | tadānīṃ ca - muktvā hṛdaya padmantu ūrdhvasroto vyavasthitam | recito gacchati ............................................................. || bhitvā kapāladvārantu jīvohyūrdhvaṃ virecitaḥ || sadā śivapadaṃ gatvā na bhūyo janmacāpnuyāt | tathā bhūtena svasamasambandhinā recakeṇa recito ta eva madhyanāḍyāmūrdhvamukho sthito śivo'haṃ saṃvartma hṛtkaṇṭha tālu bhrūmadhyān bhitvā kapāladvāraṃ brahmarandhraṃ ca nirbhidya tato'pyūrdhvaṃ viśeṣeṇa recitaḥ somasūryāgni śaktyantasthaṃ sadāśiva padam ..... p. 53) nā gamāgamaḥ kathaṃ tasya kena vā nīyate tu saḥ | saṃśayome mahādeva kathayasva yathārthataḥ || tasyātmano vibhutvādamūrtatvācca gamāgamo na saṃbhavataḥ | atha pūryaṣṭakadvāreṇa tasya gamāgamau paśyete tathāpi dvādaśānte vyavasthante'sya gamanamabhyupagantavyam | anyathā vijñānakevalāvasthāyāmiva tadupāyaṃ vinā niṣkala saṃvidyanutpatteḥ gameva tasyāsmin bāhyaśarīra viṣaye sūkṣmadeha yogā bhāva yogo bhāvasthāyaṃ pa........ punarāgamo'sti śarīre kathamiti praśnaḥ | (tasyā ca sūkṣmaśarīrasyā cetanatvāt puruṣasya bāyaśarīra nayana prava sāmarthyā bhāvāt kenā'sau nīyate iti dvitīyaḥ praśnaḥ ||)? svaśaktyānīyate jīvaḥ tasmin prāpya nivartate || śivaśaktyadhiṣṭhitayā kriyā śaktyā evāsau niyate naraḥ puruṣeṇa vā'tra nīyate sakṛddvādaśāntaṃ prāpya tasmiṃsthāne punaḥ nivartate | hṛdayaṃ yāvadāgacchati anyathāvasthāyāṃ tu karmavaśājjīvaśaktyanadhiṣṭha......... puruṣasya vā nivartanā sāmarthyaṃ tataḥ pañcatetyadoṣaḥ | adhunā prāgukta saṃvidaḥ prāpyasthānaṃ paramapadaṃ viśeṣeṇa darśayati - tasyāntaṃ saṃpravakṣyāmi śṛṇuṣaṇmukha tatvataḥ | tasya prāṇahaṃsasya virāmasthānaṃ vakṣyāmītyarthaḥ - dehātītaṃ tu taṃ vidyānnādāntaṃ dvādaśāṅgulam | antaḥsthaṃ taṃ vijānīyāttatrastho vyāpayetprabhuḥ || yattaddehamatītyartha dvādaśāṅgulādūrdhvaṃ sthitaḥ tadantadvādaśāntānādātmanaḥ prāṇahaṃsasya virāma sthānaṃ niṣkala..... naṃ tatrasthaṃ saṃvitprabhurāḍā vyāpakasya vide bhavati | idānīṃ sākṣātparijñānaphalaṃ darśayati - p. 54) mano'pyanyatra nikṣiptaṃ cakṣuranyatra pātitam | tathā'pi yogināṃ yogo vyavacchinnaḥ pravartate || manaścakṣuṣo rūpa lakṣaṇatvādyapīndriyāśritaiḥ anyatra svaviṣaye vivakṣitatvāpi teṣāṃ prāsāda śivasvarūpa jñānināṃ vyāpakātma pratipatti yogaḥ śivapratipatti yogaścābhyāsavaśādavicchinna eva pravartate | tataśca nirvighna bhogamokṣa.......... rityabhiprāyaḥ | vasanviṣayamadhye'pi na vasatyeva buddhimān | iti | tadevānyo pādeyatyāni paramukhenopasaṃharati - etattatparamaṃ guhyaṃ etatatparamaṃ padam || etattatparamaṃ brahma etattatparamākṣaram | nā'taḥ parataraṃ jñānaṃ nā'taḥ parataraṃ śivam || nātaḥ parataraṃ kiñcidityāha bhagavān śivaḥ || vākyāntare mokṣasthānānāṃ sarveṣāmetatparaṃ nātaḥ paraṃ kiñcidastīti bhāvaḥ | parameśvareṇaiva tāni sūtrāṇyuktāni na mayetyasyārthasya prāmāṇyaṃ darśayati | tasyaiva ca sarvajñatvāt nirmalatvena paramāptatvāt iti saṃpradāya siddhatvameva svāhā | śivajñānāmṛtaṃ proktaṃ saṃkṣepānna tu vistarāt | avāptaṃ devadeveśāt paramākṣara nirṇayam || prāsādaḥ paramākṣara iti śruteḥ | paramākṣarasya prāsādasya na kṣayo yatra vidyate | tadidaṃ paramākṣara nirṇaya śivajñānāmṛta prakaraṇamupalakṣaṇatvāccāsya samastamevedaṃ jñānaṃ mayā parameśvarādavāptamidānīṃ saṃkṣepāt kathitaṃ | ata eva - p. 55) etaddhi śivasadbhāvaṃ śivavaktrādviniḥsṛtam | guhyādguhyataraṃ guhyaṃ ................. prayatnataḥ || hīti yasmācchivasya vaktraṃ vacanatrāṇa rūpāśśaktiḥ tato viniḥsṛtaṃ tavābhivyakta śivasadbhāvaṃ śuddhaṃ śāstraṃ sarvasvametat tasmāttvayā'pyetadantyantaṃ gopanīyam | ataśca - nā'putrāya pradātavyaṃ nā'śiṣyāya kadācana | devāgni gurubhaktāya mātsarya rahitāya ca || tasmai deyamidaṃ jñānaṃ nā'smai tu kadācana || ukta viṣayādanyatra dāne pratyavāya uktaḥ | samānatantre - dātā'sya narakaṃ yāti siddhyate na kadācana | etacca ............. proktaṃ satyaṃ satyaṃ mayā tava || evaṃ jñātvā tu medhāvī vicarettu yathāsukham | etacchivajñānāmṛtamevaṃ jñātvā hyasya jñānajīvana jīvanmukto bhavedityarthaḥ | tathā hi gṛhastho brahmacārī ca vānaprastho'tha bhikṣukaḥ | yatra tatra sthito jñānī paramākṣaravitsadā || viṣayī viṣayāsakto yāti dehāntike śivam | āśrama catuṣṭayayukteṣu paramākṣaravitsaṃnihitaṃ .......... niteṣvasakto bhūtvā śarīrasyānte śivameva yāti | na tu viṣayeṣvāsakto'pi śivaṃ yātīti vyākhyeyam | śāstravirodhāt | kiñca - jñānādevāsya śāstrasya pāpasakto'pi mānavaḥ | brahmahatyāśvamedhādyaiḥ puṇyapāpairna lipyate || p. 56) yadaivātrādhikaḥ śāstrajño bhavati saṃsārahetoḥ malasyā bhāvāt jīvanmuktaḥ sa nārabdha kāryakarmavaśāt pāpe'sminnuttarataḥ saṃbhave bāhyaśarīrabhoktṛtvena sthi........... vadvyākhyeyam | yacchrūyate - ājñāvilaṃghanāt proktaṃ kravyādatvaṃ śataṃ samāḥ | iti || atraprasaṅgādācārya bheda kathanam - codako bodhakaścaiva mokṣadaśca paraṃ smṛtam | ityetattrividha ............. ācāryastu mahītale || teṣu ca - codako darśayenmārgaṃ bodhakaḥ sthānamādiśet | mokṣadastu paraṃ tatvaṃ yadgatvā na nivartate || codakaḥ śuddhamārgapradarśakaḥ | kalyāṇamitrādivasatyācārya vaktavyaḥ bodha.......... sto padeśena heyopādeya tatvopadarśakaḥ sa mukhyo gurureva | mokṣadastu dīkṣādikartā para guruparatatvaṃ pratipādayati || iti lakṣadvayādhyāpaka śrīmadaghoraśivācāryaviracitāyāṃ śrīmaddviśati kālottaravṛttau jñānāmṛtaprakaraṇam || idānīṃ siddhasādhakasya sādhana bhūtāmādhyātmikīṃ śuddhavidyā sambandhinīṃ mantrasṛṣṭi dhyānaviśeṣaṃ ca vaktumāha - agni madhye ravisthānaṃ ravi madhye ..... candramāḥ | tanmadhye cāṅkuro divyaḥ tataḥ sṛṣṭiḥ pravartate || atra pāṭhakramādartha kramasya balasatvādatra ravimaṇḍalopari somamaṇḍalaṃ tadupari vahnimaṇḍalamiti jñeyam | tāni ca brahmaviṣṇurudrādhi p. 57) .... tma vidyā śivatatva śabdāvadhiṣṭhātṛtayā tu śabdavācyāni kriyā jñānecchāśaktinā bhāvakaraṇāni kuṇḍalīśakteḥ kāryāvasthā viśeṣarūpāṇi nivṛttyādikalānāstrakṣvāvasyārūpāṇi ātmakāni pratipuruṣaṃ bhinnāni sthitāni | tanmadhye teṣāmadhiṣṭhātṛtvopadivya prakaraṇāt kuṇḍalinyādi śabdavācyaḥ parabindusthitā sa ca sṛṣṭikāle puṃsāṃ prathamā sambadhyate | tataḥ puryaṣṭakaṃ | sa ca vyāpakena karaṇātmanā rūpeṇa pratipuruṣaṃ bhedenāvasthitaḥ | tathā sadā caitanye satyamekatvena ghaṭādivatkaraṇa pūrvakatvam | yataḥ kiñcāṅkura iva aṃkuro'sya vidyate matvarthīyaḥ pratyayaḥ | tatoṅkurātmanādādi rūpeṇa kāryeṇa māyeya kalādi rūpeṇa pratipuruṣamavasthitamityuktam | nādākhyaṃ yatparaṃ sarvaṃ sarvabhūteṣvavasthitam iti | ayañca prokta maṇḍalānikāṃkura yukto dvādaśāntādadhomukhatvena dhyeyo'pi hṛtpradeśe puruṣeṇa saṃyuktaḥ śāntyādi catuṣṭayapadmaḥ samāhitaḥ | svadehaṃ cintayedvidvān divyarūpamanūpamam | yasya yatkarma nirdiṣṭaṃ tasya taccintayedbudhaḥ || yadyapi sthāvara jaṃgamalakṣaṇa sādhāraṇañca sarvaṃ māyīyaṃ jagat agnīṣomīyātmakaṃ śivaśaktyadhiṣṭhita tvādagnīṣomātmako nava tathāpi svadehasūkṣma sthūlātmakaṃ viparītaṃ somātmakamevāmṛta pūrṇadivyarūpamanumeyaṃ cintayet | tathā yasya taccharīravartinaḥ śuddhāśuddha bhedabhinnasya nādakalādi pṛthivyantasya tatvasamūhasya yatkarma nirdiṣṭaṃ yadā karmendriyādeḥ pānabhojanādi tasya tatkarma tadeva | mṛtātmakameva cittaṃ nayet | athopasaṃhāraḥ - p. 58) idaṃ yo'bhyasati dhyānaṃ amṛtaṃ sarvato mukham | acireṇaiva kālena sa siddhaphala bhāgbhavet || anyathā sṛṣṭi nyāsamavijñāya kathaṃ yuñjītasādhakaḥ | hastamuṣṭibhirākāśaṃ khaṇḍayanti kṛṣāni ca || evaṃ sṛṣṭinyāsamavijñāyasādhakaḥ siddhāvasyāṃ prayatate sā śaktyanuṣṭhāne vipatre karmaṇi pravṛtto bhavatīti madjñānaṃ sādhakasyāvaśyaṃ kartavyamiti | iti dviśati kālottaravṛttau agnīṣomīyaṃ prakaraṇam || idānīṃ sādhakasyaiva siddhyupayogina japavidhimāha - prāsādaṃ nādamutthāpya santataṃ tu japedyadi | ṣāṇmāsātsiddhimāpnoti yogasiddho na saṃśayaḥ || praṇavādi namontaṃ prāsādamanusmaran ghaṇṭāninādavanyathā śaktyādhvanyātmakaṃ nādamutthāpya tamavirataṃ japet | sādhakassaśuddhavidyāśuddhiṃ śīghramāpnoti | atraiva viśeṣamāha - gamāgamasya jāpena sarvapāpakṣayo bhavet | aṇimādi guṇaiśvaryaḥ ṣaḍbhirmāsairavāpnuyāt || atra gamāgamo mantrasya dvādaśāntaṃ yāvaduccāraṇaṃ āgamāsmātprabhṛti sṛṣṭikrameṇa hṛdayāntaṃ yāvat tatkālānusandhānaṃ | evaṃ gamāgamānusandhāna yuktasya japāt prāyaścittārthamanuṣṭitāt sarvapāpakṣayo bhavet | siddhyarthamanuṣṭhitādaṇimādyaṣṭaiśvarya prāptiḥ | kecidatra gamāgama prastāvāt prāsāda śatena haṃsamantrovivakṣitaḥ | tatastannādamutthāpya p. 59) prayatnapūrvaṃ kṛtāt japāt acirātsiddhirbhavati | svara vābhino gamāgamasyānusandhānāt pāpakṣayādityāhuḥ | ubhaya yathā'pi gamāgamaṃ viditvā tu mucyate nā'trasaṃśayaḥ | tallayaḥ tanmato bhūtvā ṣāṇmāsātsiddhimāpnuyāt | yo'trahaṃsagamāgamā nādo sahoccāryamāṇaprāsādāgamaṃ vā vetti mumukṣuḥ sa mucyate | sādhako'pi tallīnastanmayaṃ ca tadavyāvṛttaḥ buddhiracireṇa siddhiḥ | atra gamāgamana jāpena siddhirāgamā gamanena mokṣa iti guravaḥ | tadeva sthūlaḥ sūkṣmaḥ paraśceti prāsādaḥ kathito mayā | yavargādaṣṭamaṃ bījamityādinā sthūlaḥ prāsādaḥ kathitaḥ | uccarati svayamityādinā sūkṣmaḥ niṣkalo deha varjita ityādinā paraḥ | kecittu bhāṣyo pāṃśu mānasa japa................... montaṃ phala sādhakatvāt sthūla sūkṣmaṃ paraśca prāsādaḥ prokta ityāhuḥ | tacca - prāsādaṃ yo na jānāti tena jānanti śaṃkaram | uktarūpa prāsāda prāsāda svarūpo popādāna sahakālaphalasahitaṃ yena buddhyante tadvācyaṃ parameśvaraṃ sakalādi bhedabhinnaṃ na buddhyate | yathāvadupāya jñānaṃ vinopeya jñānā bhāvāt | yacchrūyate - śabdabrahmaṇi niṣṇātaḥ paraṃ brahmādhigacchati || iti lakṣadvayādhyāpaka śrīmadaghoraśivācāryaviracitāyāṃ dviśatikālottara vṛttau prāsāda prakaraṇam || ataḥ paraṃ pravakṣyāmi prāsādasya tu lakṣaṇam | ataḥ proktādanyallakṣaṇaṃ mantrasya pravakṣyāmi iti pratijñā kiṃ tadityāha - p. 60) hrasvodīrghaḥ plutaśceti lakṣadvaye mantravitsadā | tatra hrasvo dahati pāpāni | taduktaṃ śrīmatpauṣkare - sarveṣāmeva pāpānāṃ saṃkaresamupasthite | pavitrāṇi japetpañcaikaṃ bahurūpiṇam || iti || pavitrāṇi pañca brahmāṇyeva dīrgho mokṣaprado bhavet | tatrā'pyuktaḥ mokṣaḥ śivāṅgaṃ japati iti | āpyāyane tataśceti bindunā mūrdhni bhūṣitaḥ || plutaścāpyāyana heturityarthaḥ | taduktaṃ samānatantre - prakriyāntasthamamṛtaṃ sravadvai cayettatra |? iti binduyuktatvāt | nanu sarvamantrasādhāraṇaṃ | taduktaṃ tantre - sarveṣāñcopari sthitaḥ iti | ebhya eva guṇāntara yogāt phalāntarāṇyucyante - sthūla bhedādayaḥ proktā vaśyoccāṭanamāraṇam | sthūlo bāhyendriya grāhyeṇānyātmanā samānatantroktādhibhautika rūpeṇa vā yadā prayujyate tadāte vaśyāni phalāni kurvanti | teṣāmādhyātmikaḥ kiṃ karotītyāha - pluto'pi hi sadāvaśyaṃ kurute nā'tra saṃśayaḥ | dīrghaścoccāṭayetkṣipraṃ phaṭkāreṇa niyojitaḥ || ādāvante ca hrasvasya phaṭkāromāraṇe hitam || hrasvasyaiva prayogāntaraṃ ādāvante ca hṛdaya ākṛṣṭau saṃprakīrtitaḥ | ādyantayorhṛdaya saṃpuṭitena hrasva ākarṣaṃ kurute | kecittu sādhyanāmnā ādyantayoḥ hṛdaya prayogamicchanti | tadanantaramāha - evamākarṣayet sādhyaṃ nāma jñātvā | iti || atha kimasāvayaskāntādivat sannihitamevākarṣayet utāsannihitamapyata āha - p. 61) ākarṣayeddhruvaṃ yukto yojanānāṃ śatairapi | evamākarṣayetsādhyaṃ na nāmajñātṛ tatvataḥ || yukto'bhiyukta yukta sādhako na kevalaṃ sannihitastryādi sannihitaṃstryādikameva yāvat | kiṃ dūrastha darśanāntara siddhamapi svaprayojana siddhyarthamānayet | atraiva hetumāha - sādhakasya bhavedbindu nyūnā sādhyasya kīrtitā | yatra yatra sādhakasya vahnī siddhiḥ tasya tu darśanānantaraṃ sidhyasyoneti | ataḥ prakṛṣṭaḥ śaktisādhako prakṛṣṭa śaktisādhyamākarṣayet iti siddham | athopasaṃhāraḥ - evaṃ jñātvā tu medhāvī ākarṣaṃ kurute dhruvam | aviditvātvidaṃ samyak daive siddhyati sādhakaḥ || evamuktalakṣaṇaṃ prayogavivekamātmasādhyayoḥ balābalācca jñātvā'karṣayet | tadyathā - dadyāddvādaśāraṇādi kartuṃ śaktirityarthaḥ | atha sādhakasyeti kartavyatā vidhiḥ | yāgaṃ kṛtvā tu pūrvoktaṃ mantraṃ vyāpyaṃ pradāpayet | sekaṃ kṛtvā tu mantrasya japaṃ kuryādvicakṣaṇaḥ || pūrvokta maṇḍalayāgaṃ kṛtvā sādhyamantrokte śivādhiṣṭhitakuṃbhāmbhasābhiṣicyakāya śuddhyarthaṃ pūrvārdhaṃ ca mantrasyāpyaṃ dattvā sādhya mantraṃ japet - abhiṣicyātmanātmānaṃ ananta vijayo yataḥ | carenmantravrataṃ mantrī sādhyamantrokta vartmanā || etacca mantrajapādi sādhyamantrābhiṣiktasya sādhakābhiṣekaḥ p. 62) śāstrāntare'vekṣya kiñca deve dakṣiṇāmūrtau pañcalakṣaṇaṃ sthito bhavet | japānte ghṛtahomastu daśasāhasrako bhavet | evamāpyāyito mantraḥ karma yogyo bhavettataḥ || uktāni yāni karmāṇi tāni siddhirna saṃśayaḥ | parameśvaraliṅgādau saṃpūjya tasya dakṣiṇāmūrtimāśritya sthito yadāsanābjaṃ devadakṣiṇa vaktre |? aghoralocana jyotirmadhye sādhyāṇumarcayet | iti śruteḥ śivāsanābja dakṣiṇavaktre sādhyamantrasya pūjāṃ kṛtvā pratyahaṃ saṃkhyopa ca(ca)milanena pañcalakṣa japasaṃkhyāṃ ............. ante'pi maṇḍala pūjāṃ kṛtvā sādhyamantrasya ghṛtena sruvāhuti sahasradaśakaṃ juhuyāt | tatastasyoktāni karmāṇi siddhyanti | pratyahaṃ vā japānte homaḥ tatsaṃkhyānuguṇaṃ kāryam | asmādeva japāt guṇāntarayuktāt phalāntarāṇyāha - daśa lakṣaṃ japedyastu janasthāna nivāsinaḥ | vaśa māyānti vai tasya śāstrasyeti niścayaḥ || lakṣaṃ pañcaśataṃ japtvā daśagrāmanivāsinaḥ | te janā vaśamāyānti svadhanenātmanā'pi ca || triṃśa..............ṇi japtvātu amalaṃ vaśamānayet | pañcatriṃśajjapedyastu pṛthivīṃ vaśamānayet || || iti śrīmaddviśatikālottaravṛttau prāsādaprakaraṇam || atra jñāna śabda vyutpatyāsandi........... nasya kārtikeyādeva svapraśnaḥ | p. 63) adyāpi saṃśayo deva jñānavijñānayoḥ prabho | ayaṃ tad jñāyate jñānaṃ kathaṃ vā jñeyamucyatām || yadatra jñāyate'neneti karaṇaṃ rūpaṃ yaccātmasvarūpaṃ vijñaptyātmakaṃ vijñā.........ṇāpi bheda sarvānuktatvāt saṃśayaḥ | kiñca tadapi kāraṇa rūpaṃ jñānaṃ jñaptirūpaṃ na vā | yadi jñapti rūpaṃ tadā śatena jñānaṃ jñāyante tṛptirūpatve'pi kathaṃ tattena jñeya.........ñcaitra maitra jñānayoriva tayoḥ paraspara saṃvedanamanupapannamiti praśnaḥ | atra siddhāntaḥ - ādhāraṃ tu paraṃ jñātvā paścādādheya kalpanā | ādhārādheyavitprājñaḥ samarthaḥ sarvakarmasu || adhīyate vyapa.......... tenetyādhāraḥ karaṇarūpamupāya jñānaṃ tacca purākṛtvā paścādādheyasya vyavasthāpyasyopeyasyātmano jñāhī rūpasya kalpanājñānaṃ kāryam | yatastadupāyaṃ vivicya jñātvā sā nityā........... karmasyadhinānātmavit paśuḥ | atha kiṃ tadupāya jñānamiti vijñaptirūpaṃ tannayataḥ puramādhāramityuktamādheyastvīśa ucyate | cādhārā vyavasthāpaka jñānātmakaḥ puro buddheḥ sambandhitvāt puravadbhogādhi ............ cca puramityuktam | tacca jñāyate'neneti jñānaṃ jñaptirūpamityarthaḥ | kecidatra puraśabdena puryaṣṭakamevocyata ityāhuḥ | ādheyastu tadvyavasthāpya ātmanaḥ tadbhoktṛtvādīśasya ucyate | tathāhi - iśānyo'ṣṭa cayo'muṣmin so'sya īśa iti smṛtaḥ || īśānīśitvā dīśīti dṛkkriyāśaktiḥ tadadho'smin śarīre- p. 64) ..... ṣe bhogasādhana prayoktṛtvenāsādayati | sodhyavyavasāyarūpasya jñānasya śodhyavasānā smṛtaḥ | tataḥ vijñāyamedhāvī yaḥ sadā nandati svayam | puryaṣṭakasamāyukto'pyadhaścordhvaṃ ca gacchati || yo dharma puryaṣṭaka samāyuktaṃ sadānandatītyuktaḥ tadbuddhibhoktāraṃ īśātmalakṣaṇaṃ jñātvā buddhimān yaḥ siddhyarthamūrdhvaṃ mūrtyardhañca gacchati nā'nyaḥ | paśuratrānadhikārītyuktam | atha tasya puryaṣṭakasya svarūpaśa............ śabdaḥ sparśaṃ ca rūpañca raso gandhaśca pañcamaḥ | buddhirmanastvahaṃkāraḥ puryaṣṭakamiti smṛtam || atra bhūtāni pañcatanmātrāṇi śabdādibhiḥ svaguṇairavi śeṣopāttānīti kāryavargo dvividhonirdiṣṭaḥ | tathā pañcama ityanena pañcasaṃkhyāyuktaṃ buddhīndriya karmendriyākhyaṃ karaṇa vargadvayaṃ buddhyādipadairantaḥ karaṇavargaḥ ca śabdācca sthānīyādatra guṇavyaktātmakaḥ tatprakṛti vargo rāgavidyā niyati kāla.........ḷātmakañcuka vargo māyārūpaśca paraprakṛti vargāḥ proktāḥ | evamasyāṃ bāhyadehādikāyāṃ purī vargāṇukamaṣṭakaṃ smṛtam | nanu pṛthivyādi kālānta triṃśattatvātmaka eva sūkṣmadehaḥ puryaṣṭaka tayā prasiddhaḥ | śuddhāśuddha bhuvana paryaṭana sādhanamaśuddhametat svarūpaṃ tathā prasiddham | yaduktaṃ tatva saṃgrahe - vasudhādyastatvaguṇaḥ pratipuṃniyataḥ kālānto'yam | paryaṭati karmaparato ............. vanaja deheṣvayaṃ ca sarveṣu || iti || p. 65) atra tu śuddhasvarūpasya bindu kāryasyāpi nādadvāreṇa sarvabhūtāvasthitatvenoktasya paramuktyapekṣayā hetutvādutkrāntikāle śuddhāśuddhaḥ sakalo'pi tatvavargaḥ sarvasya puryaṣṭaka tayoddeśaḥ | yadyapyasau dīkṣayā sarvapāśośebhyo mocitastathāpi yāvadetairna mucyeta bandhanādārabdha kāryakarmabhogoparodhena sadyonirvāṇadīkṣayā........... tebhyaḥ sarvadānusṛtatvaśatābdasya śarīrasya sthityantamasau bandha eva | tataśca tebhyo'tyanta mokṣāyotkrāntyādidāvete jñātvā tyājyā eva | atha teṣāmeva tyāgakramamāha - śabdasparśa tyajedākāśa viṣayatvādasya śabdasya vāyośca yadāyate - ākāśa vāyu prabhavaḥ śarīrātsamuccaranvaktramupaiti nādaḥ | iti keśavasthānena kaṇṭhena santyajedrasanendriyamūlatvāttasya | yadāha patañjaliḥ - kaṇṭha eva kṣutpipāsānivṛtta............. snāne tāluni rūpagandhau tyajet | rūpagandhendriya mūlatvāt tasya tenāpyuktaḥ | tālunigandhaṃ viśediti | evaṃ kāryavargadvayasya svasthāne tyāga uktaḥ | brahmaṇyeva tyajedityādivat saṃkhyeyaṃ tādṛśasya śabdasparśādi tyāgamasya brahmādi devatātmakendriyaṃ vipluti parihārārthasya nirbījadīkṣayā samayādvāra śuddhiḥ | viṣuvatvādasya ca sarvapāśa tyāgarūpasyotkrānti viṣayatvāditi buddhyahaṃkāra ityupalakṣaṇa...................... pañcavargaka vyatītamīśvara sthānameva tyajet | tasya māyā kāryādhikārā mana ityatra māyocyate | p. 66) binduśca śuddhaprakṛtitaśca mahāmāyātmakaṃ vargasadā śivasthāne brahmarandhrordhvaṃ tyaktvā ebhiḥ pāpaiḥ muktaḥ śivasamo bhavet || iti lakṣadvayādhyāpaka śrīmadaghora śivācārya viracitāyāṃ dviśatikālottaravṛttau jñānavijñāna prakaraṇam || p. 67) ............. nti prāptakālena kartavyā nānyadeti darśayituṃ ariṣṭādīnāṃ jñānāya kālacakravidhānamāha - kālacakravidhānantu pravakṣyāmyanupūrvaśaḥ | kālacakramitikhyātaṃ yena kālena buddhyate | ādhyātmikasya kālasya vidhānaṃ yena prāṇadvāre tadvidhīyate taṃ viśeṣato vakṣyāmīti | tacca kālacakra svarūpataḥ prāgukta kāle khyātameveti yena kālena budhyate ādhyātmikasya kālasya vidhānaṃ yena nocyate | tadāha - iḍā horātracāreṇa tri....................... vati | dmahorātra pracāreṇa varṣadvayaṃ hi jīvati | tryahorātra pracāreṇa varṣamekaṃ sa jīvati || yat prāguktaṃ - ūrdhvaprāṇohyadhaścaivāpāno rātrirevaca | iti | tasyādhyātmikasyāhorātrasya pravāhayet | pramāṇamuktaṃ pratyekaṃ ṣoḍaśatruṭyātmakaṃ tatra yade sa caikaḥ prāṇapravāho asmāgapi bhāvavarṇaścaret | nāḍyantare yāvadanantaraṃ vāhaḥ tadātatrāvadhānaṃ kuryāt | saṃgrahaparicchedakāya bodhārdhama.............vā saṃgrahaḥ | kālavañcanayā mṛtadhāraṇābhyāsaḥ kāryaḥ | piṅgalayākṣīṇacandrayā paricchedaḥ utkrāntiḥ prayogābhyāsaṃ madhyamamāyā tu kāmacāraḥ tataścādhyātmikasyāhorātrasya ṣoḍaśatryuṭyātmanaḥ pramāṇe tadgamarūpohapracāraḥ | ūrdhvaprāṇābhirūpopānapratyātmā rātripracāro pākasyāgapi bhavati | sa varṣatrayaṃ jīvati | yasya tu tanau dviguṇena māno sa varṣadvayaṃ taṃ yasya tu tṛtīya guṇena sa varṣameveti mantavyam | p. 68) ayañcādhyātmika....... vidāṃ kālaparīkṣākramo'bhihitaḥ | vācyāhorātrādi pramāṇena sādi nāḍī pravāha pracāreṇa sarvaiḥ kāla parijñānaṃ kāryamiti kecit guravomanyante | tasya tatrāhi cārāttatrā'pyayaṃ viśeṣataḥ pradarśyate | prathamaṃ śabdatrayamāhuḥ | ajñātvā ya śabdamiti vāhyāntāmeva nāḍīṃ nirūpayet | tadānavahetoḥ proktanāḍika pravāhena dṛṣṭakeśamātraphalaṃ vidyāt | athāhorātra dvayaṃ yadi vahe......... varṣadvayamāyuriti niścitya saṃgṛhyaścenmṛtyu jiddhāraṇe yāga kāla vañcanaṃ kāryam | paricchedaścet sarvasvatyāgādinā śeṣakālaṃ nītvā svecchotkrāntiṃ kuryāt - aharekaṃ caredyavya rātrirekamathā'pi vā | ṣāṇmāsāttasya mṛtyuḥ syāditiśāstrasya niścayaḥ || yāmadvayaṃ caredyasyā ahorātraṃ tu jīvati || atrāpi kālapakṣe spaṣṭa evārthaḥ | yasyādahnaḥ kālaṃ cārakāla evaṃ gamāgamaṃ vidyate rātrikālena vā samā.........kaṃ jīvati | yastu tatordhvakāla eva so'horātrameva jīvati na kevalamiḍāpravāheṇaitadjñeyam | kiñca - yathā vāmā tathā vāmā madhyamā ca tathaiva ca | anyatama nāḍī pracāreṇaitat jñeyamityuktam | upalakṣaṇañcaitacchāstrāntaroktānāṃ na verāṣāśravaṇādiva (gandhā?)granthāgrahaṇaduḥsvapnādīnāmariṣṭānāṃ | athopasaṃhāraḥ | kālacakraṃ samākhyātaṃ putrasnehādviśeṣataḥ || || iti dviśati kālottaravṛttau kālacakraprakaraṇam || p. 69) anyatra yathā dampatyoḥ saṃyogāt sukhamiti rahasyamātmaikasamādhigamyaṃ parasmaivācā pratipādayituṃ ........... mevaṃ śivādi parijñānamaparādhitaṃ buddhiguṇaviṣayajaṃ sukhaṃ svasaṃvedyaṃ nā'nya vācā prakāśayituṃ śakyamiti darśayituṃ vṛhatkumārī prakaraṇamīśvaraḥ prāha - yathā bṛhatkumāryā tu prītyānyonya navasthite | ekā saṃyojyate tatra dvitīyā duḥkhamāpnuyāt || prauḍhakanyayoḥ parasparaṃ prītyā sthitayoḥ ekāvaraṇasaṃyuktā aparā'dhaḥ prāptyā duḥkhitā pūrvamāha - saṃyogāt yatsukhaṃ bhadre kathayiṣyasi taṃ ............. | kathayiṣyāmyahaṃ bhadre sukhaṃ dharme bhaviṣyati || dvitīyāprāha - punastāmahatāṃ dṛṣṭvā pariṣvajya ca sotsukāyattvayā pūrvamuddiṣṭaṃ sāmprataṃ tadvadasvame || prathamā prāha - aśaktā tadahaṃ vaktuṃ yattvayā pratimīpsitam | dvitīyā prāha - tato'sāvravīṃtkruddho kiṃ tvayāsatyasandhinī | tvayākṛtamidānīṃ tatvaṃ satya pratijñetyarthaḥ | atha yathāprāptasukhā dvitīyāṃ kupitāṃ prasā............. īdṛk tādṛśaṃ caiva naupāyaṃ pratyayaṃ yataḥ | saṃyogādyatsukhaṃ bhadre jāyate na tadanyathā | anyathā yadvadantyevaṃ pratyayastena jāyate || avyutpannasya tattattasmāt kathayituṃ naiva śakyate || yasmātsaṃyogajaṃ prītyātmakaṃ sukhaṃ yasmātkenāpi sukhāntareṇa nopamīyate tato vaktuṃ śakyamapi tu svasaṃvedyameva | p. 70) anyathā kathyante vadāmi tataḥ prathamāmāgama......... | yattvayā pūrvamuddiṣṭaṃ tattathaiva na saṃśayaḥ | ajñānātsukhamohena yaduktaṃ ca priyaṃ mayā || tatkṣamasva priyaṃ bhadre yathā pūrvaṃ bhajasvamām || tasmādanyatamaikagamyaḥ śivaḥ ........... mṛtsvāda iti siddham || iti śrīmadviṃśatikālottaravṛttau kumārikākhyāna prakaraṇam || athātra prāsāda jijñāsayā praśnaḥ - pūrvameva pratijñātaḥ śivabhedastathā'ṣṭadhā | sa bhidyate deva kathayasva prasādataḥ || pūrvaṃ yathā hrasva dīrghapluta bhedabhinnāt prāsādajapāt phala bhedaḥ uktaḥ | tathāpi śreyasīrimādyātmano'ṣṭadhā bhedo'pi tajjapāt pratijñātaḥ | taduktam - aṇimādi guṇaiśvaryaṃ ṣaḍbhirmāsairavāpnuyāt | iti phala bhedamātrādukta mantrabhedenāpīti siddhāntaḥ | sakalaṃ niṣkalaṃ śūnyaṃ kalāḍhyaṃ khamalaṃ kṛtam | kṣapaṇaṃ kṣaya ......... syaṃ kaṇṭhyoṣṭhayaṃ cāṣṭamaṃ viduḥ | antasthamevāsau nādaḥ kṣayarūpatvāt kṣayamantasyamityuktam | tatra sakalasya lakṣaṇam - prāsādaḥ ṣaṣṭhasaṃyuktaḥ ṣaḍuttara samanvitaḥ | sakalaṃ sarvabhūtasthaṃ śivatatvaṃ prakīrtitam || prāsādaśabdenātrasyantarāyocyate | sa ṣaṣṭhena ukāreṇa saṃyuktaḥ ṣaṣṭhasyāpavargasyāntena makāreṇānusvāra pariṇatinā p. 71) samanvita sakala śiva............ katvātsakalākhyaṃ śivatatvaṃ prakīrtitam | yaduktaṃ śrīmattrayodaśaśatike ṣaṣṭhasvarānasya syanta? susuvratahakārasyārdha candra ca grājate | tacca mūṣyani etatsakalaṃ sadbhāvam iti || etacca prayatoccāryatvāt sarvabhūtasyamucyate | niṣkalaṃ lakṣayati - svayaṃ niṣkramate yastu dehaṃtyaktvā sa mārutaḥ | niṣkalaṃ taṃ vijānīyāt ṣaḍvarṇarahitaḥ śivaḥ || yaḥ prāgvargādaṣṭamaṃ bījamityādinā sāṅgaḥ śivamantra uktaḥ | sa yadā ṣaḍbhirvarṇairaṅgāvakairākārādibhiḥ pañcabhiḥ śivavācakaukāra mantroparivartate | samānatantroktena svakareṇa ca rahitaḥ kevalajākāra bījayukto bhavatīti niṣkalaṃ jātayāt | yato'sau dhvanyātmā prāṇavṛtyā krameṇa saha kaladevaṃ tyaktvā svayaṃ niṣkrāmati | śrīmattrayodaśa śatike'pi - niṣkalastau śivo devaḥ sāntomārutasaṃyutaḥ | iti | yastvaukāreṇāpi hitaṃ halākatyeva taditi vyācaṣṭe asyokta śrutivirodhaḥ | atha śūnya lakṣaṇam | niḥśvāsocchvāsanaṃ bhittvā sthitaṃ deheṣu kāṣṭhavat | śūnyaṃ taṃ tu vijānīyāddhṛdayena vibhāvayet || kumbhakāvasthāyāṃ halākāra vya vijānīyādityarthaḥ | yaduktaṃ tatraiva - śūnyo bhagnaśarādavo bhujaṅga kuṭilākṛtiḥ | niḥśabdo nirahaṃkāro nirābhāso nirīṣayā || iti | tañca hṛdaye manasā bhāvayet | kalāḍhyamāha - cumbākāreṇa vaktreṇa yaduktaṃ śrūyate bhuvi | kalāḍhyaṃ taṃ vijānīyāt ....................... || priyataḥ paricumbanādāviva bahiroṣṭha puṭadvayam |? mukulākāreṇa vaktreṇa śivatatvamuccāryate | tatkalāḍhyaṃ vijānīyāt | taccāghorabījamityeke prāhuḥ | īśānabījamityanye | sakalakalāḍhyaṃ prāsādaṃ veti sacchāstravidaḥ | yaduktaṃ tatraiva - ye guṇā sakalasyoktāḥ kalāḍhyasyāpi te guṇāḥ | ādisvaraṃ saditthañca matvā tasyottarottaram || etadakṣara saṃyogāt sakalādadhikaṃ smṛtam | kalābhirabhito yasmāt kalāḍhyaḥ sa śivaḥ smṛtaḥ || iti || khamalaṃ kṛtamāha ........................ ākāśasyaṃ ca me śṛṇu | ūrdhvanādasya kṣīṇasya yadantaṃ parikīrtitam || tatrāntasthaṃ vijānīyādākāśaḥ samalaṃ kṛtaḥ || prāṇavṛttisahitasyādhva bhāmino nādasya kṣīṇasya kāreṇa līyamānasya yadantamiti mātrā parīkṣayāddvādaśāntākāśasthaṃ tenaivaśabdo pādānena parasyomnālaṃ kṛtam | yaduccāryante khamalaṃ kṛtaṃ tajjānīyāt tacca sadyojātamiti kecit | hṛdaye bījamityanyo śiro bījamiti guravaḥ | samantaṃ mā samāyuktaṃ bindunāmūrdhni bhūṣitam | vyomasthaṃ taṃ vijānīyāt khamalaṃ mantranāyakam || iti || kṣapaṇamāha - vyāvṛtena tu vaktreṇa śrutvā devaṃ jagadgurum | duḥkhakṣapaṇa hetutvāttasya tatkṣapaṇaṃ smṛtam || p. 71) utsyāditi tenāsyetacchrutvā śrotreṇāvadhārya devasya śivasya bādhakatvā devaṃ tādṛgevoccārya viśiṣṭaṃ sāntaṃ japet | tataśca tasya japato duḥkhakṣaya hetutvāt kṣapaṇaṃ smṛtam | etaccāghorabījamityeke | kṣakāramityanye | hṛdbījameveti guravaḥ | yaduktaṃ tatra vyāvṛtenaiva vaktreṇa svayaṃ brūyādyathā mukhe | ............... di svara vibhinnaṃ taṃ kṣapaṇavigraham || iti | prathamo dīrghasvaroccarettādṛśa evāntasthamāha - athonādasya kṣīṇasya yadantaṃ saṃvyavasthitam | antasthaṃ taṃ vijānīyādanuccārya prakīrtitam || atho nādasyā pānavṛttyātmanaḥ prāṇasya kṣīṇasyādhāravatrā līnasya satedantaṃ vyavasthitamantasthaṃ jānīyāt | anyanādakatvāt sarvasyākṣarasya tatkṣaye'nutpattireva | satyam | ata eva tanna tatkāraṇaṃ api tvanya devāpāna vṛtyākhya vādhvākāśapūrvamantaḥ praviśamuccāryamāṇatvā dantaḥsthamārakto dvāratvāt anuccāryañca kīrtyata ityadoṣaḥ | taccātrakevalaṃ sāntamiti kecit | guravastvatrāntastha kha tvaśruteḥ tantreṇobhayārthatvāt visarga sargamastra bījameva tatoccāryamāṇamantaḥsthamityāhuḥ | yatraiva sāntaṃ kṣapaṇaṃ viśramityuktaṃ tatsthānañca saṃkṣīṇaṃ labhyate | bhavanāśamiti kaṇṭhoṣṭhamāha - aṣṭavargāṣṭame koṭiḥ saptamasya dvitīyakam | vargātītaṃ ṣaḍantaṃ ca saptame tricaturthakam || ādimaṃ ca punaryojyaṃ ṣaṣṭhaṃ vai prathamasya tu || p. 74) kha śekharasamāyuktaṃ kaṣṭhoṣṭhamaṣṭamaṃ smṛtam || aṣṭavargayā mātṛkayāṣṭameśādi varge yatkoṭiprāntabījaṃ hakārākhyaṃ tatprathamamuddhṛtya saptamasya dvitīyakaṃ rephāntakaṃ tadadho yojayet | tato vargātītaṃ kṣakāraṃ ṣaṣṭhavargasyāntimaṃ makāraṃ saptame varge tṛtīyaṃ lakāraṃ caturthaṃ ca vakāramādimaṃ ca yakāraṃ punaryojayet | tataḥ prathamasya ṣaṣṭhamūkāraṃ yojayet | kha śabdenātra śūnyavācinā'nusvāra vyañjakākṣara bindurucyate | tena śekhareṇoparivartinā'rdhacandrādi mātravadyotakatvena yuktamekaprayatnoccāryaṃ navātmakaṃ kaṇṭhoṣṭhyaṃ smṛtam anantādibhiḥ | athopasaṃhāraḥ || ete bhedāḥ samākhyātāḥ aṇimādyādi sādhanāḥ | eteṣu vidyeśādyadhiṣṭhātṛ śivabheda pratipādakatvāt aṅgavattadbhedā aṇimādīnāmaṣṭānāṃ siddhināmādi grahaṇāt anyāsāñca siddhīnāṃ sādhakā bhavanti | anuccārya digdhamenākṣasyeti vidhīyate || yattu nāda svarūpaṃ sthūlatāmanāpanna svara vāhitamokṣasya sādhanamityapi smaraṇāya puro'bhidhīyate || iti śrī dviśatikālottaravṛttau śivabhedāṣṭaka pratipādanaprakaraṇam || atha prasaṅgānnādavidha eva praśnaḥ- kathaṃ vyāpī adhaścordhvaṃ tiryak caiva kathaṃ bhavet | etanme brūhi sadbhāvaṃ kāruṇyāttu maheśvara || p. 75) ādāveva nādākhyaṃ yatparaṃ bījaṃ sarvabhūteṣvavasthitam iti | vyāpīnādaḥ prokta anantarapaṭale nādhvanādasya kṣīṇasyādhonādasya kṣīṇasyetyādinā'dhaścordhvañcāsau gacchatītyuktam tacca kathaṃ bhavedavyāpaka dharmatvādasyāta eva vyāpakatvamuktam satyamantrapratipādito'rthastatrā darśita itya gatārthaḥ | praśnaḥ yāvaddehe sthito jantu radhastāvatprakīrtitaḥ | vyāpnoti hṛdbhāgastiryagantasthassarvatastu saḥ || jantvadhiṣṭhānatastva vivekena sthitatvānna jātu nādo'tra sa yāvannādātmanā śarīre'vasthitastāvadadhaścordhvañca tiryaṅna bhavatītyuktam | yadādi tasmānnirgataḥ sa kāryarūpatāmati kramyāntaḥsthamakāraṇabhāvaḥ sthitaḥ sa tadā tiryagūrdhvamadhaścāpi sarvatravyāpnoti | evañca trimārgāvasthiṃ jantuṃ sarvadeheṣusādhakaḥ | aviditvā na mucyeta yadyapyetallayo bhavet || trayomārgādeva yānapi tridhā na śivayānākhyastatrasthaṃ kathaṃ kāryātmanā sarvadeheṣu vartamānaṃ para nādaṃ jñātvā dīkṣayāditallīno'pi sādhakasiddhi pratya........ ke yasya abhiyogapratikūlairācāryo'dhikāra malaiḥ putrako vimokṣa vighnaissarve'pi tadvyāpya jñānatvācca mucyante | itthaṃ vyatirekeṇoktvā'nvayenāha - trimārgaṃ triradhiṣṭhānaṃ sarvadeheṣu vartate | ye vetyevamimāṃ vyāptā sarvā'pi tu na saṃśayaḥ || ya yevaṃ sarvadeheṣu kāryātmānānu vartate || p. 76) tanmuktavattrimārgastha ........ ṇāṃ mantramantreśvara mantramaheśvarāṇāṃ adhiṣṭhānamāśrayaṃ viditvā tasyaiva kāraṇātmano vyāptamimāṃ prāguktāṃ jānāti | sa svayaṃ ca vyāpī samastādhāranirmukta svarūpe jñānī śivaśca bhavet | yadāhuḥ - yastu brahmaṇi niṣṇātaḥ paraṃ brahmādhi gacchati || iti | śuddha nādasvarūpaṃ tatphalaṃ ca pradarśyātma vyāpti jñānasyāpi prasaṅgātphalamāha - tāvadbhramati saṃsāre yāvadvyāptirnavindati | viditvā vyāpinaṃ devaṃ mucyate nā'tra saṃśayaḥ || yadvyāpti ......... nā jīvī sadṛśīṃ tatprasādānna vindati | na labhate na viṣayī karotītyarthaḥ | tāvadasau saṃsāre bhramati nādasyāpi vyāpinaṃ devaṃ dyotanaśīlamātmānaṃ viditvā niḥsaṃśayaṃ mucyate | dīkṣāphalamavighnamasyo............ yatītyarthaḥ | etadeva dṛṣṭāntapūrvaṃ pracakṣate - yathā tṛṇa jalūkādi tṛṇāgraṃ yāvadāgatam | upariṣṭhānnirālambā tadvajjīvo'tra saṃsthitaḥ || saṃsārāvasthāyāṃ malena jñānakriyayoḥ viruddhatvāt tadvyañjakakāryakaraṇasya ........... va kiñcid jñātvā'bhivyaktesteṣvevātmanā'sya pratipattiḥ | tataśca tṛṇajanma jalūkayā tṛṇameva tadevāsyātmano'dhiṣṭhānamiti tatkāryakaraṇādi yathordhvādhastiryaglakṣaṇena dhyānatrayeṇa .............ṣti jīvo'tra saṃsthita iti śarīramadhyavartī bhavati | tadānīṃ svasvarūpamapyasau śrāntyā śarīraparimitameva manyate ityarthaḥ | evañcāsau vyāpakasvarūpajñānābaddhaḥ tataścordhva śūnyaṃ nirālayaṃ triśūnyaṃ yo vijānāti ......ṭe sau dhruvaṃ guha | yā proktakrameṇātmasvarūpa vedanādūrdhve vadhomadhye tiryak ca lakṣaṇe sthāne śūnyatvamātmanaḥ saṃsārāvasthāmamalacchantatayā prakāśate na pāmā............. nirāmayaṃ mantraśūnyamātmano na vijāni vigatatvena jānāti | sarvatra śūnyameva jānātītyarthaḥ | sa dīkṣito niścitameva mucyate | tadevaṃ - vyāptiśca samayā proktā saṃkṣepānna tu vistarāt | ataḥ paratarāsakta............. pakaṃ vyāpakasya tu || yato vyāpakasya nāsya yadvyāpakamātmasvarūpaṃ tataḥ parataraṃ nā'sti īśvareṇa sakta vyāptikatvāt tato māyāsyanādasyaṃ ca śabdādvyāpakasyātmanaḥ tatsamāna jātīyasya tadanu......... kasya śivasya cāsmin prakaraṇe prakaraṇāntare ca saṃkṣepādvyāptiptirukteti || iti dviśati kālottara vṛttau vyāptiprakaraṇaṃ pañcadaśamam || evaṃ prāsaṅgikīṃ nādādivyāptiṃ pradarśya prakṛte - ataḥ paraṃ pravakṣyāmi aṣṭadhā pratyayo yathā | sādhakasyābhimukhī bhāve pāśaśuddhi karturācāryamokṣaṃ pradatvā vinā bhāvī ca pūrvaṃ aṣṭadhā pratyayo bhāvo jñānaṃ yathā bhavati tathā vakṣyāmi | ko'sāvityāha - p. 78) agnijvalanañcaiva pravakṣyālambhanaṃ tathā | pāśānāṃ stobhanaṃ caiva mahāpātakanāśanam || viṣu saṃkramaṇaṃ caiva nirbījakaraṇaṃ tathā | graha jvara vināśau ca pratyayo'ṣṭavidhaḥ svayam || viṣusaṃkramaṇaṃ tadvacchakteḥ saṃhāreṇātra nayanaṃ evaṃ jñātaśca vidhivat khyātiḥ sarvatra jāyate | evaṃ pratyayāṣṭakasya vidhivadjñātuḥ sarvatra dṛṣṭa phaleṣu karmasu phalāt saṃvādena prasiddhirjāyate | atra cāvikala sampradāyalabdhamantraḥ kṛtapūrvasyevo guruḥ sādhako vā'nupoṣitaḥ snātaḥ sitavastrālaṃkāraḥ śivaṃ cābhyarcya śucau deśe svastikāṅkite prayojanamakṣidhīramanāḥ sarvapratyayādayo tatra prathama prayogaḥ - oṃ hāṃ hauṃ hāṃ oṃ namaḥ praṇavo rephayuk sadyaḥ śivo repha dvayāntaraḥ sadyaśca rephayuktāro namaścāgni dīpane | eṣu cā'gni srotasi yoktavya sahasrajapasaṃyutaḥ | pañcākṣara prayogeṇa ja.................. tyeva na saṃśayaḥ | tatravānupahatamindhanaṃ purākṛtya durmantra makalayyaṃ anusmaran pūrakādi vidhinoccāryāgni srotasā piṅgalanāḍī pravāṇodānagatyoddhāta sahasraṃ yāvattatra yojayet | etaccopalakṣaṇam | jalādyupasthānasya tatra sākārādi yukto mantrāntarephayukta iti bhedam | atha dvitīyaḥ - ūṁ hrūṃ hrauṃ hrūṃ vonnamaḥ | p. 79) adhyasthaṃ śivabījañca saṃsthi............ṇtāro natiṃ vā parīkṣaṇe eṣa ca tulā puruṣa yogo yamudghātaiḥ adhutena tu | mahāpātaka śuddhyarthaṃ vidhivatsaṃprakīrtitam | yadā prarohaṇe cā yā gurutvaṃ yo na jāyate || mahāpātaka nāśana prāyaścitta nimittaṃ tatparicchedakatvenāropita guru dravyāntara sama jananāyām | prayogaḥ udghātaya tena pāpakṣapaṇāya tu || oṃ hyāṃ hyauṃ hyāṃ oṃ .............. vāyunā bhrātaṃ śivabījaṃ tathā punaḥ | hṛdayaṃ tadvadomante namaḥ pāpakṣayo manuḥ | tasyaiva punarārohaṇe caivāyaṃ laghutvaṃ jāya yathātasya pāpinonamanena mantreṇa punaḥ jaṭāropaṇe pāpakṣayāllaghutvaṃ jāyate | atha pañcamaḥ - oṃ hyaṃ hyauṃ oṃ namaḥ | tāra jīvañca sa prāṇaṃ śivo vāyu samanvitaḥ | dhīraḥ prāgvadadhoṅkatiśca viṣanāśane || viṣasaṃhārayogo'yaṃ mantraḥ ........ yogaḥ aṣṭabhirudghāta śatairiti kecit | atha ṣaṣṭha prayogaḥ | anagnijvalane tadvannirbīja karaṇe tathā || śataiḥ pañcabhirudghātaiḥ viśeṣo'tra vidhīyate || p. 80) utpātānāmallanānagni jvalanānirbījīkaraṇe viśeṣataḥ ? atha saptamaḥ | oṃ hrūṃ hraṃ hrūṃ phaṇṇmaḥ || p. 81) ................ yutasāgni śivaḥ sāgni śivo punaḥ | tārañca phaṇitiñcānte ghṛhāṇāntāśane matau || evañca prayoge viṣuveṇāyaṃ pravāheṇa viyojayati - udghātāṣṭaśatenāśu gṛhaṃ nāśayati dhruvam || ---------------------------------------------------------------- | kāryayāṣṭayāmaḥ | oṃ hāṃ phaṭ oṃ hāṃ phaṭ oṃ hāṃ phaṭ..... phaṭ phaṭ tāraḥ śivo phaḍanto'tra śivaḥ sāgniphalaṃ nagaḥ | prāgvacchākhā ca phaṭkārā pañca yaja jvaranāśanaḥ || eṣa tu prayogo saumyamārgeṇa kāryaḥ | athopasaṃhāraḥ - aṣṭānāṃ pratyayānāntu prayogaḥ kathito mayā | jñātvā jñātvā prayuñjīta vidhivaddeśikottamaḥ || iti lakṣadvayādhyāpaka śrīmadaghora śivācāryaviracitāyāṃ śrīmaddviṃśatikālottara vṛttau pratyayāṣṭamaprakaraṇam || punarapi prāsāda praśnaḥ - prāsādaḥ kīdṛśojñeyaḥ vyāptistasyaiva kīdṛśī | prasūtiḥ kīdṛśī tasya kathayasva maheśvara || nanu pūrvaṃ prāsādasyoddhṛtatvānnādākhya sūtreṇa khyāste tu hrasvahṛtyādinā prasūteścābhidhānāt | praśno....................... śnaḥ ata evāyamanyabhava saṃśayaḥ | dehasthaḥ sakalojñeya ityuktatvāt sakalañcāsya sakala p. 82) śivavācakatvāt taccharīrabhūtapañca brahma prasūtitayā brahmādi kāraṇeśādhiṣṭhātṛ śaktirūpa vācaka tayā ca bhavatīti tadviśeṣajijñāsayā praśnaḥ | tataśca tadanuguṇa eva siddhāntaḥ | prāsādaṃ yo na jānāti pañcamantramahātanum || aṣṭatriṃśatkalāyukta na sa ācārya ucyate || iśānādi pañcakalātma kārya prasava yuktaṃ prāsādadāntaḥ śaktiśarīraṃ śivaṃ ca vācakatayā vācyatayā ca jñātvā'cāryo bhavati || prāsādaṃ samyagajñātvā yo dīkṣāṃ kurute naraḥ | adhastācchiṣyamātmānaṃ nayate nā'tra saṃśayaḥ || prāsādābja śikhāntastho yastu dīkṣāṃ karoti hi | ācāryaḥ saha śiṣyaiḥ saḥ śivasāyujyatāṃ vrajet || prāsāda evābjaṃ śivādhiṣṭheya tvāttasya śarīrāntastha iti prāsāda plutoccāraṇa nādaḥ śivavṛtyā dehānvitānavacchinna dvādaśāntastha saṃvidityarthaḥ | yogo'sya śaktayaḥ samā iti śruteḥ saha yugbhāvaḥ sāyujyam samāna śaktiśceti yāvat | śivena sāyujyamasya astīti śiva sāyujyaḥ tadbhāvaṃ sa guruḥ sa śiveṣyo vrajati | tenaiva pañcamantrātmanākāra .............. śādhiṣṭhānā kala prajāpatirathādityaḥ śukraḥ skando gurustathā | yepi cā.......... sarve prāsādā vācyaṃ nādhiṣṭhānaṃ mumukṣusādhakāśca na śadhayatī bhāvaṃ ete cānye ca bahavo munayaḥ saṃśitavratāḥ | dhyāyanti paramaṃ haṃsaṃ prāsādaṃ nāmataḥ param || p. 83) saṃvācya rūpaprāsāda nāmataḥ tadvācakatayā dhyāyantītyarthaḥ | eṣā ca bījarūpa prāsādaḥ śivasya śarīrātmakaḥ | śaktiviśeṣavācakatvena pañcamantrātmakāṣṭatriṃśa............... jāyanta ityuktam | tatra ca - sabhāgañcāsya vakṣyāmi yaṃ jñātvā mṛtamaśnute | vācyasya dhyānārthaṃ vācakasya ca viśeṣāvabodhanāya ca vakṣyāmīti pratijñātameva || sadyaścāṣṭakalāyuktamakārākṣara sambhavam | vidyādukārajaṃvāmaṃ aghorantu makārajam || binduṃ puruṣojñeyo īśastu śikhātmajaḥ || evaṃ mantrāstu pa............ smṛtāḥ prāsādasaṃbhavāḥ || na tu praṇavākṣarāṇyetāni akārādīni | na tu prāsādākṣarāṇi | tāni hi hikārādīni satyam | ata evātra nimi............... naitāni nirdiṣṭāni akārādyakṣare satyutpanne yajjātaṃ prāsādākṣaraṃ hakārākhyaṃ tadakārākṣara saṃbhavam sadyojāta................. śrūyate ca || akāraśca ukāraśca dvāvetāvekasaṃsthitau | viratirnaiva vidyeta mārutāmbarayoriva || iti evamuktākārajā ityarthaḥ | ............... praṇavasya mantrādau yogaḥ siddhaḥ sadyaścāṣṭa kalāyuktamutyupakṣaṇam | vāmadevādayopi svasva kalābhedena sadāśiva bhedarūpa bhede'bhidhyeyāḥ | itthaṃ prāsādajñānena tacyāpye śivapūjite sarve tadadhiṣṭhātṛ mantrāḥ pūjitā bhavantītyāha - śatakoṭisahasrāṇāṃ astrāṇāmamitaujasām | ....... prāsāde naiva ceṣṭena bhavantīṣṭā na saṃśayaḥ || nanu saptakoṭi mahāmantrā śrūyante tatkathaṃ śatakoṭisahastrāṇī tyuktaḥ | ata āha - mārutāssanakādyāye ye mantrāḥ parikīrtitāḥ | p. 84) prāsādābjamutpannāḥ sarve cāmogha śaktayaḥ || nirañjanānāṃ sāṃsaṃkhyā sāñjanādye kṣayātvananta eva mantra ityarthaḥ | yaduktam - anye prādhānikāmantrā brahmaviṣṇvādayo parāḥ | sāñjanāsteṇu madhyasthāḥ sātvarājasatāmasāḥ || ityarthaḥ | atra ca mananatrāṇa dharmiṣṭha vācyeṣṭa mantraśabdaḥ vartate | upacārāttu vācakaśabde prayujyate | tataśca prāsāda vācyena śivenānye mantrāḥ mantratvena niyuktā vācakaśca prāsādāvayava bhūtānādopādāna jānāstattadvācyabhiṣadhāyakā bhavanti | atha viṣṇu brahmaṇameva prāguktanimittādyadhiṣṭhātṛ dvāreṇaitaccharīramadhiṣṭheyamityucyate | satyastu bhavedīśaḥ svayaṃ devo maheśvaraḥ | kevalasadyojātādi brahmasvarūpopāsakairapi śiva eva nivṛttyādi bhuvana prāptyarthamārādhyamityarthaḥ | śabdajālaṃ prāsādo brahmacāreṇa tadvācyena śivena ca | tattacchakti dvāreṇādhiṣṭheyamityāha - sadyojātastu ṛgvedo vāmadevo yajuḥ smṛtaḥ | aghorassāmavedastu puruṣo'tharva ucyate || pañcamaṃ yatparaṃ sūkṣma ta........... sī sadāśivaḥ || upa lakṣaṇatvādvedānāṃ sarva eva vākprapañco na dadhiṣṭhāno nāpratīti kṛdbhavati tadvācyaḥ śaktyadhiṣṭhitā cetyarthaḥ | pañcamañcīcāna brahmakāraṇatvenoktaṃ prāsādasvarūpaṃ parameśvara vācaka vyomavyāpyādi mantramapi kāraṇamityarthaḥ | atha kāraṇeśāstadadhiṣṭhitāścādhvabhāgāḥ krameṇa brahma..................... ........... kyamadhiṣṭhitā ityukte - sadyojātastu vai na?māvāmo viṣṇuḥ prakīrtitaḥ | aghororudradaivatyaḥ puruṣaśceśvarastathā || īśvara śivadevatyohyadhidevāḥ prakīrtitāḥ | rudradaivatyordhva bhāgo p. 85) rādhiṣṭhitā ityarthaḥ | śravaṃ śiva daivatyassadā śivādhitiṣṭhitordhva bhāgamīśānādhiṣṭhitaḥ | ime mantrāḥ adhidevatāḥ na tu brahmādaya eva sadyojātādīnāmadhi devatāḥ iti vyākhyeyam | śāstra virodhādityartha vācyavācaka bhedena sakala svarūpaṃ tadadhiṣṭheyaṃ ca pratipādya niṣkalā paraṃ tatva śiva svarūpaṃ pratipādayati mantraṃ yat paraṃ tatva samādṛśyaṃ guṇe sthitam || tasya deho na vaktavyaḥ prākṛtaiḥ guṇasaṃbhavaiḥ | ṣaṣṭhantu dehe mādādi brahmarandhrāstha pañcasyānāditi krānta dehātītaṃ kāraṇa tyāgaṃ krameṇa prāpya bāhye ca pañcakālādhiṣṭhāntādhva bhāgādi krāntaḥ paraṃ tatvaṃ tasya svarūpaṃ śabdaparikalpanātītatvāt anubhavameya guṇamānākhyaiyameva ca tasya prākṛtaiḥ mahāmāyājapratijaiḥ guṇasaṃbhavaiśca tatvaidodaho na kalpanīyaḥ | kintu svaśaktimaya evetyuktam | paraṃ tatvasya svarūpaṃ śabdaparikalpanātītatvāt anumeyaguṇamanākhyeyametad jñānaphala kathāyāha jñātvā parama śreṇīṃ pañcasaṃsthānagāminīm | jñānaṃ jñātaṃ sadyadyena vismite nāntarātmanā || tatkāla eva mukto'sau yadā jñātaṃ hi tatparam || etāṃ brahmādhisthānādhirohaṇa sopāna paṭevadoktiṃ jñātvā tad jñānamityupalakṣaṇam | jñānakriyā svarūpaṃ śiva sā.......... tuṣṭenāntarātmanā jñānaśaktyā sat jñātaḥ viṣayīkṛtam tadevāsau śakyaḥ | nanucitamasthairyāya devatānta rūpa tadā vāsa upayujyate iti mati bhāvaḥ | ādau .............. tassapi tryāgurūttamāt | anugrahāyalokānāṃ anujagrāhaśakaraḥ | tebhyassiddhānta saṃsiddhi bhocarāñca tu smiyam ||? mantreśa rudradeva vikramāt bhūtimupagata .......... śivakulādādyādutpannā gurusantatiḥ śrīmadāmardakannāma sthānamasyāsya bhārate guravaḥ tatsamudbhūtā nānācaryā vidhāyinā | golīkaraṇa bhadra................... ṣvadhigatā pṛyāḥ? || pra p. 86) gurūṇāṃ tatkulotthānāṃ vaṃśe śrīkaṇṭhatejasā | gomyadeśodbhava śrīddhyāna śivo bhavet ||? athāyaṃ colanāthasya gurutvaṃ guru sa............ | śrīddaye sabhānāthaṃ yaściraṃ payapūjayat tasmādabhūddhṛdaya śaṃkaranāmadheya śaivādhirāja iti bhūmitale prasiddhaḥ | vede vidhissakalaśāstragaṇaissajīva ............ lpemayassa śiva eva śivāgameṣu || śiṣyo sa kṇḍiha ................ mabhānvaya dīpabhūta - kṛṣṇātmajaḥ śrutinidhiḥ bahurūpa śambhuḥ | patyādi ratna pari................. vo gamābdhi vyākhyānibodha patirarṇava karṇadhāraḥ || yaścakre śivaśāsaneṣu vividhāvṛttirviśuddhātmabhiḥ vāgbhirvākya padapramāṇa .................... śrīmohaśūrādiṣu | pūjāṃ yasya vitanvate nṛpatayaścolendra........... cyādayo vṛttistena sukha grahādviśatikā kālottare kīrtitā || iti lakṣadvayādhyāpaka śrīmadaghora śivācāryaviracitāyāṃ dviśatikālottara vṛttau prāsādanirṇaya prakaraṇam || dviśatikālottara vṛttiḥ samāptā || śam ########### END OF FILE #######