#################################################### MUKTABODHA INDOLOGICAL RESEARCH INSTITUTE Use of this material (e-texts) is covered by Creative Commons license BY-NC 4.0 Catalog number: M00602 Uniform title: kaivalyasāra Description: vīraśaiva text Notes: Data-entered by the staff of Muktabodha under the supervision of Dr. Anirban Dash. Revision 0: August 22, 2021 Revision 1: March 27, 2022 Publisher : Publication year : 1907 Publication city : Solapur Publication country : India #################################################### oṃ vīraśaivaliṃgibrāhmaṇadharmagraṃthamālā | graṃtha 30 vā. śrīmatparamahaṃsamaritoṃṭadāryakṛta kaivalyasāra śake 1828-1907 viṣayānukramaṇikā viṣaya pṛṣṭa viṣayacatuṣṭayanirūpaṇa 2 sthalaśabdanirvacana 4 aṃgaśabdanirvacana 6 piṃḍasthalanirūpaṇa 8 saṃsāraheyasthalanirūpaṇa 9 liṃgadhāraṇasthala 10 vibhūtidhāraṇasthala 12 rudrākṣadhāraṇasthala 12 bhaktisthala 14 ubhayasthala 15 caturvidhasārāyasthala 16 trividhasaṃpattisthala 16 upādhidānasthala nirupādhidānasthala sahajadānasthala bhaktasthala liṃganiṣṭhāsthala pūrvāśrayanirasanasthala sarvagatanirasanasthala śivajaganmayasthala bhaktadehikaliṃgasthala māheśvarasthala prasādisthala prasādamāhātmyasthala 34 gurumāhātmyasthala 37 liṃgamāhātmyasthala 37 bhaktamāhātmyasthala 38 śaraṇamāhātmyasthala 39 pṛ0 2) prasādisthala 40 prāṇaliṃgisthala 42 śivayogasamādhisthala 44 liṃganijasthala 46 aṃgaliṃgasthala 47 śaraṇasthala 48 tāmasanirasanasthala 48 śīlasaṃpādanasthala 50 aikyasthala 52 ekabhājanasthala (śivaikacitta) 54 sahabhojanasthala 54 dīkṣāgurusthala 56 śikṣāgurusthala 60 jñānagurusthala 61 * yāliṃgasthala 63 * * * * vayajaṃgamalakṣaṇa) 64 * * * * * * gamalakṣaṇa) 66 * * * * * 68 * * * * * 70 * * * * * 71 * * * * * 71 * * * * * 72 * * * * * 73 * * * * * 74 * * * * * 75 * nācārasthala 76 kāyānugrahasthala 78 prāṇānugrahasthala 80 karaṇārpitasthala 81 bhāvārpitasthala 82 śiṣyasthala 83 pṛ0 3) śuśruṣāsthala (śiṣyalakṣaṇa) 84 jīvātmasthala 86 paramātmasthala 88 nirdehāgamasthala 90 nirbhāvāgamasthala 90 ādiprasādisthala 92 aṃtyaprasādisthala 93 sevyaprasādisthala 93 dīkṣāpādokasthala 95 śikṣāpādodakasthala 96 jñānapādodakasthala 97 kriyāniṣpattisthala 98 bhāvaniṣpattisthala 99 jñānaniṣpattisthala (śivajñāna mahimā) piṃḍākāśasthala biṃdvākāśasthala mahadākāśasthala kriyāprakāśasthala bhāvaprakāśasthala jñānaprakāśasthala svīkṛtaprasādisthala śiṣṭodanasthala carācaranāstisthala bhājanasthala aṃgalepanasthala bhāvābhāvanaṣṭasthala 111 jñānaśūnyasthala 111 saṃskṛta śuddhāśuddha patrikā aśuddha śuddha pṛṣṭha paṃkti ityuyate ityucyate 12 4 vāra? vīra? 17 6 ghātādya ghrātādya 34 8 sarvedriya sarveṃdriya 39 2 sthāni sthāne 42 9 tattarīyo taittarīyo 44 8 durlaṃbhaḥ durlabhaḥ 61 2 mevoktaṃḥ mevoktaṃ 62 3 * * pai svarūpai 62 6 * * nānyai 63 6 * * kāyāṃ 66 6 * na 66 12 * * pṛthak 67 2 * * sarvā 67 12 * * * rāgamat 70 4 * * kāraṃ 70 6 * * * * nirmathanā 71 6 * * * niṣadi 72 11 * * voktaṃ 72 7 * * stadjña 72 10 * * dbudho 75 11 * * ledriyāṇi sakaleṃdriyāṇi 88 7 * * tare graṃthāṃtare 87 17 ridriyai riṃdriyai 90 6 kathamitya kathamityā 90 5 aṃtyaprasādisthalaṃ sevyaprasādisthalaṃ 94 7 pṛ0 1)|| śrīśivāya namaḥ || || śrīsāṃbasadāśivāya namaḥ || atha kaivalyasāraḥ || vṛttam || yadekamavyaktamanaṃtamīḍyaṃ vibhuṃ svayaṃ niṣkalamadvitīyaṃ || gurusvarūpeṇa sukhapradaṃ tanniraṃjanaṃ liṃgamahaṃ namāmi || 1 || svādhiṣṭhitamakhilamidaṃ jagadekīkṛtya māṃ kṛtiṃ caitāṃ || brahmaprāpakagururāṭ pāyāccidrūpabo?basavāryaḥ || 2 || śrīmadvedāṃtamūlotthitavimalaśataikasthalotkṛṣṭametaṃ vīrākhyaṃ śaivataṃtraṃ pratibhaṭahṛdayāntastamaścaṇḍabhānuṃ || dhyātvā cinmātrarūpaṃ guruvaramaniśaṃ siddhavīrākhyadevaṃ nītvā śāṃtiṃ prapaṃcaṃ jagadupakṛtaye nirmamo'haṃ ca kuryāṃ || 3 || ekottarasthalaśataṃ vimalāṃgaliṃgasaṃbaṃdharūpamadhigamya guroḥ prasādāt || kaivalyasāramakhilātmasukhāvabodhasiddhyarthamāha bhuvi toṃṭadadeśikeṃdraḥ || 4 || gadyaṃ || || atha vīrataṃtroditācārasaṃpannasarvopaniṣatpratipādyajñānagocarakaivalyasārama arabhyate || 5 || atha vīraśaivavrataniṣṭho mumukṣurbhakta evādhikārī śivabhaktisamāsāditāṃga- pṛ0 2) liṃgasāyujyarūpamuktireva prayojanaṃ ekottaraśatasthalapratipādakasakalopaniṣatpratipādyajñānameva viṣayaḥ || asya viṣayasya kaivalyasārākhyaśāstreṇa saha viṣayaviṣayī bhāvaḥ saṃbaṃdhaḥ || 6 || nanvatra vīraśaivavrataniṣṭho mumukṣurbhakta evādhikārītyuktaṃ || vīraśaivasvarūpajñānābhāve tadvrataniṣṭhatvādisvarūpaṃ sutarāṃ durjñeyamiti cet sakalopaniṣatpratipādyaśivajīvaikyabodhakaśivajñānavidyāratānāmeva vīraśaivābhidhānatvamityuttarakāmikādiṣu || viśabdenocyate vidyā śivajīvaikyabodhikā || tasyāṃ ramante ye śaivā vīraśaivāstu te matāḥ|| ityuktatvāt || 7 || nanu śivabhaktisamāsāditāṃgaliṃgasāyujyarūpamuktireva prayojanamityuktaṃ tadayuktaṃ || tathāhi mukteḥ śivabhakti samāsāditatve jñānādeva tu kaivalyamiti śrutipratipādyajñānasya kāraṇatvaṃ na syāt kiṃca mukteḥ svarūpatvaṃ vā atiriktatvaṃ vā nādyaḥ bhakteḥ kāraṇatvābhāvaprasaṃgāt na dvitīyaḥ || advaitabhaṃgāpuruṣārthatvādidoṣaprasaṃgāditi cenna || 8 || jñānakāraṇakavaidika- pṛ0 3) karmanivṛttirūpamokṣānaṃtarabhāvisvataṃtranijalīlāpannabhaktereva muktyavyavahitakāraṇatvasya vātulāditaṃtreṣu jñānādeva tu mokṣaḥ syānmokṣādupari śāṃbhavī || bhaktiḥ paratarā bhāti svataṃtranijalīlayā || ityuktatvāt || 9 || anyathā paraṃparāsādhanībhūtajñānasyāpi muktikāraṇatve akṣarābhyāsāderapi kāraṇatvaṃ syāt || 10 || nanu mukteḥ svarūpātiriktatvacodye re kimuttaramiti cet || śrūyatāmavadhānena || aṃgaliṃgasāmarasyasya mukteḥ sadasadvilakṣaṇarūpatvaṃ vātulādisarvāgamasiddhaṃ || tatkathamiti cet || śhiva eva svayaṃ liṃgamātmaivāṃgaṃ bhavetkhalu || tayoḥ śivātmanoḥ samyagyogaḥ saṃyoga eva hi || samyagyogo hi saṃyogo bhavelliṃgāṃgayoḥ sadā || saṃyoga eva sāyujyarūpā muktirna saṃśayaḥ || ityucyate || 11 || atha sthalaśabdenocyamānaśivatatvaṃ sakalāgamasārasaṃgrahaśivādvaitaparatatvapratipādakavacanamukhena vyākhyāyate || 12 || tatrādau sthalaśabdo brahmaṇi kathaṃ niṣpanna ityāśaṃkāṃ nivāryamāṇaḥ sarvāgameṣvapi tatra tatra sthalatvena pratipādakādhiṣṭhānaparavacanāni saṃgṛhya vyākhyāyante || ekameva paraṃ brahma pṛ0 4) saccidānaṃdalakṣaṇaṃ || śivatatvaṃ śivācāryāḥ sthalamityāhurādarāt || 13 || loke sthalaśabdasya pradeśāṃtaravācakatvātkathaṃ brahmaṇi prayoga ityāśaṃkāyāmāha || sarveṣāṃ sthānabhūtatvāllayabhūtatvatastathā || tatvānāṃ mahadādīnāṃ sthalamityabhidhīyate || 14 || evaṃ cādhiṣṭhānavyatirekeṇa vastvaṃtarābhāvādvyavahāraḥ kathamāpadyata ityāśaṃkāyāmāha || svaśaktikṣobhamātreṇa sthalaṃ taddvividhaṃ bhavet || ekaṃ liṃgasthalaṃ proktamanyadaṃgasthalaṃ smṛtaṃ || 15 || ekasya vastuno dvairūpyāsaṃbhavāditi nyāyenaikasyaiva vastuno bhedena pratītiviṣayatvaṃ na kutrāpi dṛṣṭamityetāṃ śaṃkāṃ dṛṣṭāntamukhena pariharati || mahadghaṭaprabhedena yathākāśaṃ pratīyate || pratīyate tathā caikasthalaṃ liṃgāṃgabhedataḥ || 16 || satyajñānānaṃdātmakasya paramātmanaḥ svetarakalpitabhedaḥ svasya kathamupapadyata ityatāha || pṛ0 5) cinmātraṃ paramaṃ sākṣātsthalaṃ satyādilakṣaṇam || liṃgāṃgatvaṃ śivātmatvabhedenaiva svayaṃ śritam || 17 || pūrvaṃ svaśaktikṣobhamātreṇetyuktamidānīṃ tu svayameva liṃgāṃgatvaṃ śritamityuktamidamanupapannamityata āha || yathā sthalaṃ dvidhābhūtaṃ tathā śaktirdvidhā bhavet || śaktirapratighā sākṣācchivena sahadharmiṇī || 18 || tathāpi śaktiparamātmanoḥ bhedakalpakatvābhāvātkathaṃ bhedaḥ pratīyata ityata āha || liṃgasthalāśrayā kācitkācidaṃgasthalāśrayā || liṃgasthalāśrayā śaktiḥ kalārūpā prakīrtitā || aṃgasthalāśrayā śaktirbhaktirūpā bhavāpahā || 19 || taṃtrāntaroktaliṃgaśabdārthamatra pramāṇayati || līyate gamyate yatra yena sarvaṃ carācaraṃ || tadetalliṃgamityuktaṃ liṃgatatvaviśāradaiḥ || 20 || liṃgasthalaṃ samyagvicārya kramaprāptamaṃgasthalaṃ nirūpayati || anādyantamajaṃ liṃgaṃ tatpadaṃ paramaṃ prati || yadgacchati mahābhakttyā tadaṃgamiti niścitaṃ || 21 || ātmasvarūpāparicaye tasyāṃgatvameva jñātuṃ na śakyata ityākāṃkṣāyāmātmasvarūpamāha || ātmāyaṃ pṛ0 6) kevalaḥ śuddhaḥ śivasyāṃśaḥ sadāmalaḥ || nityo niraṃjanasyāntastasmādātmā svayaṃ śivaḥ || 22 || evaṃbhūtasyātmanaḥ śivāṃgatvaṃ kathamupapadyata ityata āha || soyamātmā śivāṃgaṃ syācchivenāṃgīkṛtatvataḥ || sarvajñatādibhedaiśca śivāṃgamayamiṣyate || 23 || aṃgamiti padavyutpattivicāreṇāpyātmanaḥ śivāṃgatvamupapadyata ityāha || amiti brahmasanmātraṃ gacchatīti gamucyate || rūpyateṃ'gamiti prājñairaṃgatatvaviciṃtakaiḥ || 24 || yadekamevetyādipratipāditamekameva sthalaṃ svaśaktikṣobhamātrādeva dvividhaṃ jātaṃ tadevaśaktibhaktirūpopādhivaśādekamekaṃ pratyekaṃ pratyekaṃ trividhaṃ trividhaṃ syāt jñānakriyātmakatvena punarekaṃ dvividhaṃ dvividhaṃ bhavati || evaṃ ca pūrvoktaṃ tayorekasthalaṃ śaktiviśiṣṭālliṃgasthalamiti vyavahriyate || anyattu bhaktiviśiṣṭaṃ sadaṃgaṣaṭsthalamiti vyavahāraḥ || 25 || tathā caikameva parasparavailakṣaṇyena dvādaśadhā jātaṃ idānīṃ tadavāntarabhedānekottaraśatasaṃkhyākān piṃḍādijñānaśūnyāṃtatvenābhimatān vīraśaivācāryāgastyadūrvāsādisakalapurātanavyavahāraviṣayān sakalavidyāsāgaraśiromaṇisarvopaniṣadarthasaṃgrahamukhena vivicya pṛ0 7) pratyekaṃ pratyekaṃ pratipādayituṃ tattatsthalapratipādakaśrutigaṇo'nusaṃdhīyate || 26 || tatra yadyapi liṃgasthalanirūpaṇādhīnamevāṃgasthalanirūpaṇaṃ tathā cāṃgasthalanirūpaṇātpūrvameva liṃgasthalaṃ nirūpaṇīyamupajīvyanirūpaṇānaṃtaramevopajīvakanirūpaṇasya nyāyatvāt || tathāpi aṃgasthalasvarūpaṃ jñānaṃ vinā liṃgasthalasvarūpasya durjñeyatvādaṃgasthalameva prathamaṃ nirūpaṇīyamiti vinigamakānurodhena sāṃgasthalameva prathamaṃ nirūpyate || 27 || nanu ubhayorapyekasmādevotpannatvāviśeṣādekasya prāthamyamanyasyānaṃtaryamiti vinigamakameva na saṃvati || yenāṃgasthalasya prāthamyamaṃgīkriyate iti cedubhayorapyekasmādevotpannatvāviśeṣe'pi svasvarūpajñānādhīnameva parasvarūpajñānamityeva vinigamakaṃ || 28 || anyathā || ahaṃkārabalaṃ darpaṃ kāmaṃ kodhaṃ parigrahaṃ || vimucya nirmamaḥ śānto brahmabhūyāya kalpate || 29 || brahmabhūtaprasannātmā na śocati na kāṃkṣati || samaḥ sarveṣu bhūteṣu madbhaktiṃ labhate parāṃ || iti paurvāparyakramabhaṃgo'pi syāt || 30 || tasmādaṃgasthalasyaivādau nirūpaṇīyatve siddhe tadavāntarabhedabhaktasthalādibhūtaṃ pṛ0 8) piṇḍasthalaṃ nirūpyate || 31 || atra bahujanmakṛtasukṛtavaśāt kṣīṇapāpaḥ sannirmalāntaḥkaraṇacaramadehī yaḥ sa evātmā piṃḍasaṃjñastadantarāvasthitaparabrahmaiva piṃḍasthalamityucyate || 32 || śhvetāśvataropaniṣadi || tileṣu tailaṃ dadhinīva sarpirāpaḥ srotaḥ svaraṇīṣu cāgniḥ|| evamātmātmani gṛhyate'sau satyenainaṃ tapasā yo'nupaśyati || 33 || tathaivoktaṃ kūrmapurāṇe || aṃkuraḥ suṃdare bīje sūryakānte ca pāvakaḥ || salila caṃdrakānte ca tathātmāṃge'pisādhyate || 34 || evaṃbhūtaparabrahmaṇi svāṃtarāvasthitasakalaniṣkalātmakatatvaṃ pradarśayituṃ yā icchā jāyate tadanurodhena yatpiṇḍabhūtātmani jñānaṃ jāyate tadeva piṇḍajñānasthalamityucyate || 35 || amṛtanādopaniṣadi jñānanetraṃ samādāyoddharedvahnivatparaṃ || niścalaṃ niṣkalaṃ śāṃtaṃ tadbrahmāhamiti smṛtaṃ || 36 || kaṭhavalyupaniṣadi || aśarīraṃ?śarīreṣvanavastheṣvavasthitaṃ || mahāntaṃ vibhumātmānaṃ matvā dhīro na śocati || 37 || tathaivoktaṃ vāsiṣṭhe || kuto pṛ0 9) māyeyamiti te rāma māstu vicāraṇā || kathamenāṃ jahāmīti caiṣā te'stu vicāraṇā || 38 || evaṃvidhapiṃḍajñānavān mahātmā sakalaniṣkalatatvaṃ samyagvicārya tayoḥ sakalarūpasaṃsārasya heyatvabuddhau satyāmanaṃtaraṃ saṃsāraheyasthalamityucyate || 39 || maitreyopaniṣadi || bhagavannasthicarmasnāyumajjāmāṃsaśuklaśoṇitaśleṣmāśrudūṣite viṇmūtravātapittakaphasaṃghāte durgandhe niḥsāre'smiṃścharīre kiṃ kāmopabhogaiḥ || 40 || tathaivoktaṃ purāṇe || māṃsāsṛkpūyaviṇmūtrasnāyumajjāsthisaṃhate || dehe cet prītimānmūḍho bhavitā narake'pi saḥ || 41 || evaṃbhūtasaṃsārajugupsānaṃtaraṃ gurūpadeśābhāve svasvarūpasākṣātkārāsaṃbhavāttadarthaṃ gurūpasadane kṛte satyanaṃtaraṃ gurukāruṇyasthalamityucyate || 42 || muṇḍakopaniṣadi || tadvijñānārthaṃ sa gurumevābhigacchet samitpāṇiḥ śrotriyaṃ brahmaniṣṭhaṃ || 43 || kiṃca maitreyopaniṣadi | atha kimetairvānyānāṃ śoṣaṇaṃ mahārṇavānāṃ śikhariṇāṃ prapatanaṃ dhruvasya pracalanaṃ pracyavanaṃ [sthāne vā || pāṭhāntaram |] pṛ0 10) vā tarūṇāṃ nimajjanaṃ pṛthivyāḥ sthānādapasaraṇaṃ surāṇāṃ so'hamityetadvidhe'sminsaṃsāre kiṃ kāmopabhogairevāśritasyāsakṛdicchāvartanaṃ dṛśyata ityuddhartumarhasītyandhodapānastho bheka ivāsa yasminsaṃsāre bhagavaṃstvanno gatiriti || 44 || tathaivoktaṃ vākyavṛtte || anāyāsena yenāsmānmucyeta bhavabaṃdhanāt || tanme saṃkṣipya bhagavan kevalaṃ kṛpayā vada || 45 || evaṃ gurukaruṇānvitasyaiva mahātmanaḥ paṃcabhūtātmakasthūladehadharmānparihṛtya sadācārasādhanībhūtadehasyopari liṃgadhāraṇe kṛte satyanaṃtaraṃ liṃgadhāraṇasthalamityucyate || 46 || ṛgvede saptamādhyāye || pavitraṃ te vitataṃ brahmaṇaspate prabhurgātrāṇi paryeṣi viśvataḥ || ataptatanurna tadāmo aśnute śritāsa idvahaṃtastatsamāśata || 47 || tathaivoktaṃ kāmikāgame || ṛgityāha pavitraṃ te vitataṃ brahmaṇaspate || tasmātpavitraṃ talliṃgaṃ dhāryaṃ śaivamanāmayaṃ || 48 || atapta- pṛ0 11) tanurajño va sāmaḥ saṃskāravarjitaḥ || dīkṣayā rahitaḥ sākṣānnāpnuyālliṃgamuttamaṃ || 49 || kiṃca brahmopaniṣadi || yadakṣaraṃ paraṃ brahma tatsūtramiti dhārayet || sūcanātsūtramityāhuḥ sūtraṃ nāma paraṃ padaṃ || dhāraṇāttasya sūtrasya nocchiṣṭo nāśucirbhavet || 50 || asminnarthe yogajāgame || saṃsūtatvātsamasteṣu vastuṣvapi tu saṃtataṃ || sūcanātparameśasya sūtraṃ liṃgamitīritaṃ || 51 || kiṃca bṛhatkālottare || vratāni duścarāṇīha tapāṃsyugrāṇi yāni ca || nyūnāni tāni sarvāṇi śivaliṃgasya dhāraṇāt || 52 || tathā śivarahasye || pariśuddhena manasā niyamena dṛḍhavrataḥ || śivasya [śiraḥsu |] liṃgaṃ bibhrāṇaḥ śivameva prapadyate || 53 || tathā vātule'pi || yasya sāṃsāriko bhāvo nāsti lajjādayastathā || sa bhakto niścalo dhanyo liṃgaṃ sarvatra dhārayet || 54 || tatraiva || dāsyaikavrataniṣṭhastu samatikrāntalaukikaḥ|| dhārayecchivaliṃgaṃ ca pūjayenniyatātmavān || 55 || pṛ0 12) evaṃ liṃgadhāraṇasaṃpannasya parabrahmāvinābhūtacitprakāśasvarūpabhasmadhāraṇaṃ kartavyamiti niyama eva vibhūtidhāraṇasthalamityucyate || 56 || jābālopaniṣadi vibhūtidhāraṇādbrahmaikatvaṃ gacchati sa eṣa bhasmajyotiḥ sa eṣa bhasmajyotiḥ vibhūtidhāraṇātkaivalyamaśnute sa eṣa bhasmajyotiḥ sa eṣa bhasmajyotiḥ vibhūtidhāraṇādeva amṛtatvaṃ ca gacchati sa eṣa bhasmajyotiḥ sa eṣa bhasmajyotiḥ || 57 || evaṃ mahājñānabhasmasatkriyāmukhena dhṛtasya liṃgakriyāsaṃpannasya śivajñānacakṣuḥsaṃbhūtarudrākṣadhāraṇe kṛte satyanaṃtaraṃ rudrākṣadhāraṇasthalamityucyate || 58 || jābālopaniṣadi || ya idaṃ rudrākṣaṃ dhatte sa sarvapuṇyatīrthasnāto bhavati sa sarvavedadhārī bhavati sa sarvakratukṛdbhavati sa sarvavedātmako bhavati sa satyaṃ paramaḥ śivaḥ sa paramaḥ śivaḥ || 59 || tatraiva || pāpaṃ kurvannapi mānavaḥ rudrākṣaṃ dhārayan sarvapāpmānaṃ tarati || 60 || mānava purāṇe || rudrākṣaṃ dhārayanpāpaṃ kurvannapi ca mānavaḥ || sarvaṃ tarati pāpmānaṃ jābālaśrutirāha hi || 61 || evaṃ liṃgāṃginaḥ vibhūtirudrākṣadhārakasya nityaliṃgārcanārataliṃgasaṃpannasya praṇavā pṛ0 13) nvitapaṃcākṣarīmaṃtrajapasyāvaśyakatvenānaṃtaraṃ paṃcākṣarīsthalamityucyate || 62 || yajurvede || śatarudrīye || ṅamaḥ śivāya ca || 63 || tathaivoktaṃ śivajñānavidyāyāṃ vṛtam || aṃgaṃ namaḥ padamidaṃ śiva eṣa liṃgaṃ saṃbaṃdhamāyapadametadudīritaṃ syāt || liṃgāṃgasaṃgamapadatrayabodhanārthaṃ maṃtro'yamāha nigamāgamamaṃtrarājaḥ || 64 || evaṃ vibhūtirudrākṣāṇi dhṛtvā paṃcākṣarīṃ japitvā nityaliṃgārcanāratasya sāṃgakriyāvartanaṃ yathetyākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ bhaktisthalamityucyate || 65 || vṛddhajābālopaniṣadi || tasmādbhasmarudrākṣāṇi dhṛtvā rudrānuvākai rudraṃ saṃpūjya || 66 || eka eva hi rudro na dvitīyāya tasthe ityādibhiḥ parameśvaraṃ stutvā satataṃ yuktibhirmanyamāno dhyāyet tataḥ sakalapāśabaṃdhacchedānmukto bhavati nityasukhī bhavati na saṃsārī bhavati śivasvarūpo bhavati śivasvarūpo bhavati śivasvarūpo bhavati || 67 || tathā ca śivādvaite || śivayogī śivaḥ sākṣāditi kaiṃkaryabhaktitaḥ || pūjanaṃ sumanāḥ kurvan yaḥ sa bhakta itīritaḥ || 68 || tathā vātule || muktasyaiva bhavedbhaktirbaddhasya na kadācana || bhaktasyaiva hi muktiḥ syānnābhaktasya kadācana || 69 || vātule || pṛ0 14) prasādabhaktimuktīnāmekadeśasamanvayaḥ || api muktirbhavejjanyā śeṣau dvau janakau matau || 70 || tatraiva || prasādo janakaḥ prokto jananī bhaktirīritā || anayoraikyabhāvena janitā muktikanyakā || 71 || skāṃde || liṃge prāṇaṃ samādhāya prāṇe liṃgaṃ tu śāṃbhavaṃ || saśarīraṃ manaḥ kṛtvā na kiṃcicciṃtayedyadi || 72 || sābhyaṃtarā bhaktiriti procyate śivayogibhiḥ || sā yasminvartate tasya jīvanaṃ bhraṣṭabījavat || 73 || tatraiva || bahunātra ki muktena guhyādguhyataraṃ paraṃ || śivabhaktirna saṃdehastayā yukto vimucyate || 74 || kiṃca vātule || prasādāddevatābhaktiḥ prasādo bhaktisaṃbhavaḥ || yathaivāṃkurato bījaṃ bījato vā tathāṃkuraṃ || 75 || prasādapūrvikā caikā bhaktirmuktividhāyinī || naiva sā śakyate prāptuṃ narairekena janmanā || 76 || tatra || anekajanmaśuddhānāṃ śrautasmārtānuvartinām || viraktānāṃ prabuddhānāṃ prasīdati maheśvaraḥ || 77 || prasanne sati mukto'bhūnmuktaḥ śivasamo bhavet || pṛ0 15) alpabhāvyapi yo martyastasya janmatrayātparaṃ || 78 || tathā skāṃde || tīrthayātrā bahuvidhā yajñāśca vividhāḥ kṛtāḥ || eṣāṃ janmasahasreṣu tasmādbhaktirbhavecchive || 79 || kiṃca brahmagītāyāṃ || nāhaṃ prasannastapasā na dānena na cejyayā || tuṣṭo'haṃ bhaktileśena kṣipraṃ yāti paraṃ padaṃ || 80 || tatraiva || na karmaṇā na tapasā na japairna samādhibhiḥ || na jñānena na dānena vaśyo'haṃ śraddhayā vinā || 81 || tathā skāṃde || śubhānāmaśubhānāṃ ca karmaṇāṃ vāpi saṃcayaṃ || karoti bhasmasādbhaktirdahatyagniriveṃdhanaṃ || 82 || śaivaratnākare || sadbhaktajanasaṃgaśca duḥsaṃgābhāva eva ca || etābhyāṃ vardhate puṃsāṃ śivabhaktirgarīyasī || 83 || evaṃ sadbhaktisthalasaṃpannasya bhaktasya dehaprāṇarūpakartṛbhṛtyatvasaṃbaṃdhaḥ yathetyākāṃkṣāyāmanaṃtaramubhayasthalamityucyate || 84 || śhvetāśvataropaniṣadi || yasya deve parā bhaktiryathā deve tathā gurau || tasyaite kathitā hyarthāḥ prakāśante mahātmanaḥ || 85 || tathaivoktaṃ tatvasāre || samyagguruṃ śivaṃ nityaṃ jñātvā tatpūjanaṃ budhaḥ || pṛ0 16) yaḥ karotyubhayākāraṃ śivasyaikāśrayaḥ sa hi || 86 || evamubhayasthale liṃgāṃgobhayasaṃbaṃdhajñānavato bhaktasya śarīramanobhāveṣu guruliṃgajaṃgamabhūtavicāro yathetyākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ vividhasaṃpattisthalamityucyate || 87 || śhvetāśvataropaniṣadi tasyābhijñānāttṛtīyaṃ dehabhede viśvaiśvaryaṃ kevalamāptakāmaḥ || 88 || tathaivoktaṃ vātulataṃtre || gurau deve samā buddhiryathā yā śivayogini || saivā trividhasaṃpattiḥ saṃvitsāmrājyaśālināṃ || 89 || evaṃ trividhasaṃpattisthalasaṃpannasya bhaktasya śarīramanojñānapariṇāmeṣu guruliṃgajaṃgamaprasādabhaktisannihitabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ caturvidhasārāyasthalamityucyate || 90 || pārātaśrutau prāṃco dhāvanti prāṃco vahi suvargo lokaḥ catasṛbhiranumaṃtrayate catvāri chaṃdāṃ?sichaṃdobhirevainān suvargaṃ lokaṃ gamayati || 91 || tathaivoktaṃ śivarahasye || śivācāryātithiṣvetatprasāde'pyekarūpiṇī || sā caturvidhasāroktā bhaktiravyabhicāriṇī || 92 || evaṃ caturvidhasārāyasthalasaṃpanno mahātmā sakalabhaktajanahitopadeśārthaṃ pṛ0 17) guruliṃgajaṃgamapūjānirūpaṇe kṛte satyanaṃtaramupādhidānasthalamityucyate || 93 || chāṃdogyopaniṣadi || trayo dharmaskandhāḥ yajño'dhyayanaṃ dānamiti || 94 || kāṭhakīyaśrutau || yastvatithibhyo'trādihaviradatvā bhuṃkte sa kilbiṣaṃ bhuṃkte || 95 || tathaivoktaṃ śivarahasye || kṣīyante ca varārohe tapoyajñakriyādayaḥ || na kṣīyante varārohe vīravaktrahutaṃ haviḥ || 96 || kiṃ ca śaivapurāṇe || vṛttam || nāhaṃ tadadmi yajamānahavirvitānaṃ codyaṃ ghṛtaplutamidaṃ hutabhu"nmukhena || yajjaṃgamasya mukhataścarato'numāsaṃ tṛptirna me hyavahitairnijakarmapākaiḥ || 97 || peṣaṇaṃ khaṇḍanaṃ cullī udakuṃbhaḥ pramārjanaṃ || paṃcasūnā gṛhasthasya kena mokṣaṃ na jāyate || 98 || devakāryaṃ guroḥ kāryaṃ gaṇakāryaṃ ca yogine || khananotpāṭanaṃ khaṇḍaṃ kurvanpāpairna lipyate || 99 || tathaiva śātātapasmṛtau || ātmārthaṃ na pacedannaṃ devatārthaṃ tu pācayet || ātmārthaṃ pacate yastu brahmahā sa ca kathyate || 100 || kiṃ ca śivarahasye || liṃgārthaṃ jaṃgamārthaṃ ca viśeṣaṃ pākamuttamaṃ || pṛ0 18) ātmārthaṃ yatkṛtaṃ pākaṃ śvānamāṃsasamaṃ bhavet || 101 || brahmagītāyāṃ || pradattaṃ ca nivṛttaṃ ca dvividhaṃ dānamiṣyate || āhuḥ pravṛttamācāryā devaiśvaryādisādhakaṃ || 102 || śivadharmottare || tasmātpātratamaṃ jñātvā śivabhaktamakalmaṣaṃ || tasmai sarvaṃ pradātavyamakṣayaṃ phalamicchatā || 103 || śaivaratnākare || śivabhaktamatikramya yaccānyasmai pradīyate || niṣphalaṃ tadbhaveddānaṃ narakaṃ ca prapadyate || 104 || śivarahasye || sarvācāraviśeṣeṇa sarvavrataviśeṣataḥ || sarvaśīlaviśeṣeṇa śivadāso'hamuttamaṃ || 105 || evaṃ sakalabhaktajanānāṃ bhaktiprāraṃbhamupadiṣṭamahātmā svayamupādhimanādṛtya nirupādhikaḥ san sevāparaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ nirupādhidānasthalamityucyate || 106 || śvetāśvataropaniṣadi || yo devānāmadhipo yasmin lokā adhiśritāḥ ya īśo'sya dvipāccatuṣpadaḥ kasmai devāya haviṣā vidhema || 107 || tathā śivarahasye || mameśasvāmikaṃ kāryaṃ sarvaṃ matveśacoditaṃ || pṛ0 19) yasyārthaḥ kriyate pātre sā kriyā nirupādhikā || 108 || kiṃ ca bhagavadgītāyāṃ || dātavyamiti yaddānaṃ dīyate'nupakāriṇe || deśe kāle ca pātre ca taddānaṃ nirupādhikaṃ || 109 || vātulataṃtre || madīyaṃ tubhyamityuktaṃ na dadyādvastu kiṃcana || tvadīyaṃ tubhyamityetaddānaṃ vimalamīritaṃ || 110 || tatraiva || sa1mayārādhanaṃ nityaṃ dhanaprāṇābhimānakaiḥ || trisaṃdhyaṃ dhyā2nato devi mārgaśuddhirihocyate || 111 || evaṃ nirupādhiko bhūtvā kartṛbhṛtyabhāvena sevāparo mahātmā svakṛtabhaktau svīkṛtavastuni cābhede prāpte satyanaṃtaraṃ sahajadānasthalamityucyate || 112 || śhvetāśvataropaniṣadi || bhoktā bhogyaṃ preritāraṃ ca matvā sarvaṃ proktaṃ trividhaṃ brahma caitat || 113 || tathaivoktaṃ kūrmapurāṇe || dātā dānaṃ ca deyaṃ ca pātraṃ caiva śivaḥ svayaṃ || nāhaṃ kāraṇamityetaddānaṃ vimalamīritaṃ || 114 || tathā skāṃde || śivo dātā śivo bhoktā śivaḥ sarvamidaṃ jagat || pṛ0 20) śivo yajati tatsarvaṃ tacchivaḥ so'hameva ca || 115 || kapila uvāca || nyāyārjitaṃ dhanaṃ yastu śivabhaktyaiva kevalaṃ || dadyātsaṃgavinirmuktastaddānaṃ sahajaṃ smṛtaṃ || 116 || vāsiṣṭhe || nirupādhikacidrūpaparānaṃdātmavastuni || samāptaṃ sakalaṃ yasya sa dānī śaṃkaraḥ svayaṃ || 117|| iti śrīmatparamaśivayogirāṭparivrājakācāryaśrītoṃṭadāryaviracite paramavīraśaivādvaitabodhinyāmekottaraśatasthalaśrutimālāvivaraṇākhyakaiv alyasāre bhaktasthalaṃ nāma prathamaṃ prakaraṇaṃ saṃpūrṇam pṛ0 21) || atha dvitīyaprakaraṇam || śrīśivāya namaḥ || evaṃ bhaktasthalamāśritya kartṛbhṛtyabhāvaṃ vismṛtya svasvarūpaniṣṭhamāhātmyānaṃtaraṃ niṣṭhāmukhenācāramanusmṛtya sāmarasyaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ māheśvarasthalamityucyate || 1 || śrīrude || ye bhūtānāmadhipatayo viśikhāsaḥ kapardinaḥ || 2 || tathā uttarakāmike || brahmādidevatājālaṃ mohitaṃ māyayā sadā || aśaktaṃ muktidāne tu kṣayātiśayasaṃyutaṃ || 3 || anādimukto bhagavāneka eva maheśvaraḥ || muktidaśceti yo devaḥ sa vai māheśvaraḥ smṛtaḥ || 4 || brahmādyairmalinaprāyairnirmale parameśvare || sāmyoktiṃ yo na sahate sa vai māheśvarābhidhaḥ || 5 || kṣayātiśayasaṃyuktā brahmaviṣṇvādisaṃpadaḥ|| tṛṇavanmanyate buddhyā vīramāheśvaraḥ sadā || 6 || siddhāntaśekhare || sadākāle śive bhaktirliṃgajaṃgamapūjanaṃ || ekapatnīvrataṃ vīramāheśvaramahāvratam || 7 || pṛ0 22) śaivaratnākare || tadeva liṃgaṃ tatproktaṃ liṃgācārastu yasya vai || tenaivācāraliṃgena liṃgī māheśvaro janaḥ || 8 || evaṃ māheśvarasthale niyamavratādiṣu kṛtaniścayasya māheśvarasyāṃgasthitaliṃganiṣṭhābhedaḥ kathamityakāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ liṃganiṣṭhāsthalamityucyate || 9 || atharvaśirupaniṣadi || śiva eko dhyeyaḥ śivaṃkaraḥ sarvamanyatparityajya samāptātharvaṇī śrutiḥ || 10 || tathaivoktaṃ śaivapurāṇe || saṃsāramocakaḥ sākṣācchiva eva na cāparaḥ || anyāśca devatāḥ sarvāḥ kevalaṃ bhogadāyakāḥ || 11 || sarvamanyatparityajya śiva eva śivaṃkaraḥ || dhyeya ityāha paramā śrutirātharvaṇī khalu || 12 || skāṃde || praṇāmadarśanasparśapūjādyairniyamena yat || śivaliṃgasya bhajanaṃ liṃganiṣṭheti gīyate || 13 || kiṃca|| kūrmapurāṇe || tadeva paramaṃ dhāma saiveha paramā gatiḥ || saiveha paramā kāṣṭhā liṃganiṣṭhā śivasya yā || 14 || tathaivoktaṃ brahmaṇā vāyavīyasaṃhitāyāṃ || tadīyaṃ trividhaṃ rūpaṃ sthūlaṃ sūkṣmaṃ tataḥ paraṃ || asmadādyamarairdṛśyaṃ sthūlaṃ sūkṣmaṃ ca yogibhiḥ || 15 || tataḥ paraṃ tu yannityaṃ jñānamānaṃdamavyayaṃ || pṛ0 23) tanniṣṭhaistatparairbhaktairdṛśyaṃ tadvratamāstikaiḥ || 16 || kiṃca || vātule || liṃgabhaktirliṃgapūjā liṃgadhāraṇameva ca || liṃgaprasādasvīkāro liṃgaśravaṇamādarāt || liṃgadhyānaṃ liṃgamanaḥ sarvaṃ liṃgamayaṃ jagat || 17 || evaṃ liṃganiṣṭhānvito māheśvaraḥ tasmin liṃge loluptaḥ san svasya pūrvajātijīvabhāvalaukikanānāprapaṃcapūrvāśramān mithyeti matvā nirasane kṛte satyanaṃtaraṃ pūrvāśrayanirasanasthalamityucyate|| 18 || muṇḍakopaniṣadi || sa yo havai tatparamaṃ brahma veda brahmaiva bhavati nāsyābrahmavitkule bhavati tarati śokaṃ tarati pāpmānaṃ guhāgraṃthibhyo vimukto'mṛto bhavati || 19 || kiṃca || nārāyaṇopaniṣadi || na karmaṇā na prajayā dhanena tyāgenaike amṛtatvamānaśuḥ || 20 || tathaivoktaṃ skāṃde || ajñānaṃ pūrvamityāhurbhavo'nādistadāśrayaḥ || sarvaṃ nirasitavyaṃ tatprayatnena vipaścitā || 21 || pṛ0 24) tathā siddhāntaśekhare || yo dīkṣitastu śrāddhādau svapūrvavidhimācaret || tasya tanniṣphalaṃ sarvaṃ samayena ca laṃghyate || 22 || śivarahasye || saṃdhyā dhyānaṃ japo homaḥ svādhyāyaḥ pitṛtarpaṇaṃ || vṛddhācāraṃ tu tatsarvaṃ śivaliṃgī na kārayet || 23 || evaṃ pūrvāśrayanirastamāheśvaraḥ liṃgaṃ jñātvā talliṃgasukhaṃ pṛthagvācā vyavahṛte sati bhinnatvaṃ prāpyatīti vā"nnivṛttau satyāmanaṃtaraṃ vāgdvaitanirasanasthalamityucyate || 24 || muṇḍakopaniṣadi avidyāyāmantare vartamānāḥ svayaṃ dhīrāḥ paṃḍitaṃmanyamānāḥ jaghanyamānāḥ pariyaṃtiḥ mūḍhā andhenaiva nīyamānā yathāndhāḥ avidyāyāṃ bahudhā vartamānā vayaṃ kṛtārthā ityabhimanyaṃti bālāḥ || 25|| śvetāśvataropaniṣadi || dvā suparṇā sayujā sakhāyā samānaṃ vṛkṣaṃ pariṣasvajāte tayoranyaḥ pippalaṃ svādvattyanaśnannanyo'bhicākaśīti || 26 || tathaivoktaṃ sūtasaṃhitāyāṃ || dvau suparṇau śarīre'smin jīveśākhyau vyavasthitau || tayorjīvaḥ phalaṃ bhuṃkte karmaṇo na maheśvaraḥ || 27 || pṛ0 25) tathā vāsiṣṭhe || ajñasyālpaprabuddhasya sarvaṃ brahmeti yo vadet || mahānarakajāleṣu sa tena viniyojitaḥ || 28 || kiṃca|| viśvasādākhye || sarveṣāmeva bhāvānāmātmā sarveśvaro haraḥ || sati tasminnavijñāte kimadvaitaṃ bhavedaho || 29 || tathā padmanābhau || eka eva sadā rudro na dvitīyo'sti kaścana || etadadvaitavijñānamanyadvyarthamudāhṛtaṃ || 30 || evaṃ vāgdvaitanirasanaṃ kṛtvā sarvāṃge liṃgameva pūrṇamiti vijñātā maheśvaraḥ kadācidāvāhya kadācidvisarjayitumavakāśamajānānaḥ āhvānavisarjanobhaye'pi niraste satyanaṃtaramāhvānanirasanasthalamityucyate || 31 || praśnopaniṣadi || yā te tanūrvāci pratiṣṭhitā yā śrotre yā ca cakṣuṣi || yā ca manasi saṃtatāṃ śivāṃ tāṃ kuru motkramīḥ || 32 || tathaivoktaṃ siddhāntaśikhāmaṇau || yadā śivakalāyuktaṃ liṃgaṃ dadyānmahāguruḥ || tadārabhya śivastatra tiṣṭhatyāhvānamatra kiṃ || 33 || tatraiva || susaṃskāreṣu liṃgeṣu sadā sannihitaḥ śivaḥ || pṛ0 26) tatrāhvānaṃ na kartavyaṃ pratipattivirodhakaṃ || 34 || punastatraiva || nāhvānaṃ na visargaṃ ca sveṣṭhaliṃge tu kārayet || liṃganiṣṭhāparo nityamiti śāstrasya niścayaḥ || 35 || kiṃca || vātule || vāsanā''vāhyate devi vāsanaiva visarjyate || pāramārthena devasya nāvāhanavisarjane || 36 || kiṃca || taṃtrasāre || kuto vā nīyate devi kuto vā na visarjyate || sthūlasūkṣmādibhedena sa hi yogiṣu saṃsthitaḥ || 37 || evaṃ nivṛttāhvānavisarjanobhayavataḥ māheśvarasyāṣṭatanubhirāvirbhūtasamastaprapaṃco mithyetijñāne satyanaṃtaramaṣṭamūrtinirasanasthalamityucyate || 38 || antaryāmibrāhmaṇopaniṣadi || yaḥ pṛthivyāṃ tiṣṭhan pṛthivyā antaroyaṃ pṛthivī na veda pṛ0 27) yāsya pṛthivī śarīraṃ yaḥ pṛthivīmantaroyamayatyeṣata ātmāntaryāmyamṛtaḥ|| yo'psu tiṣṭhannadbhyo'ntaroyamāpo na viduryasyāpaḥ śarīraṃ yoṣo'ntaroyamayatyeṣata ātmāntaryāmyamṛtaḥ || yo'gnāvatiṣṭhannagne rantaroyamagnirna veda yasyāgniḥ śarīraṃ yo'gnimantaroyamayatyeṣata ātmāntaryāmyamṛtaḥ yo vāyau tiṣṭhan vāyorantaroyaṃ vāyurna veda yasya vāyuḥ śarīraṃ yo vāyumantaroyamayatyeṣata ātmāntaryāmyamṛtaḥ ya ākāśe tiṣṭhan ākāśādantaroyamākāśaṃ na veda yasya ākāśaṃ śarīraṃ yo ākāśamantaroyamayatyeṣata ātmāntaryāmyamṛtaḥ || yaścaṃdramasi tiṣṭhan caṃdramasontaro'yaṃ caṃdramā na veda yasya caṃdramāḥ śarīraṃ yaścandramasamantaro yamayatyeṣata ātmāntaryāmyamṛtaḥ || yaḥ sūrye tiṣṭhan sūryasyāntaro'yaṃ sūryo na veda yasya sūryaḥ śarīraṃ yassūryamantaroyamayatyeṣata ātmāntaryāmyamṛtaḥ || ya ātmani tiṣṭhannātmāntaroyamātmā na veda yasyātmā śarīraṃ ya ātmānamantaroyamayatyeṣata ātmāntaryāmyamṛtaḥ || 39 || tathā ādityapurāṇe || tathā kartā kulālādirna ghaṭādirna hi svayaṃ || bhūmyādikṛttadīśāno bhūmyāderanya eva hi || 40 || tatraiva || vyatiriktaḥ śarīrādeḥ śarīrī yadvadiṣyate || tathā mūrtyaṣṭakādanyo mūrtimān pṛthagīśvaraḥ || 41 || tathāca skāṃde || na gaṃdhādiguṇairyuktaḥ kṣmādivadbhagavāṃścchivaḥ || pṛ0 28) na syaṃdanasvabhāvaśca yathaivāpastathā vibhuḥ || 42 || yathā jvalanavannoṣṇastiraścīno na vāyuvat || nākāśavattathā śabdaḥ śivaḥ paramacetanaḥ || 43 || caṃdrasūryāvivāśrāntaṃ sthāṇurna parivartate || māyāguṇādisaṃbaṃdho nātmavatparameśituḥ || 44 || evaṃ parityaktamūrtyaṣṭakena māheśvareṇa śaraṇapūrṇaḥ śiva iti jñātvā pratiṣṭhāpya jagatpūrṇaḥ śiva ityucyamānena sarvagataśabdanirasane kṛte satyanaṃtaraṃ sarvagatanirasanasthalamityucyate || 45 || bṛhadāraṇyakopaniṣadi || ananvāgastaḥ na bhavatyasaṃgo hyayaṃ puruṣaḥ || 46 || tathā skāṃde || asaṃgo hyayamityevaṃ bravīti ca parā śrutiḥ || tasmādātmā tu vijñaptaḥ karmabhirna sa badhyate || cidrūpasyātmanaḥ sākṣādbrahmatāmāha hi śrutiḥ || 47 || kiṃca śivagītāyāṃ || kathaṃ sarvagatatvaṃ syācchivasya paramātmanaḥ || asaṃgo hyayaṃ puruṣa ityāha śrutirunnatā || 48 || tathā śivadharme || kathaṃ bhavetsarvagataḥ śivaḥ paramapūruṣaḥ || pṛ0 29) jaḍaṃ nāśi ca sarvaṃ ca cidānaṃdaghanaḥ śivaḥ || 49 || punarata evoktaṃ śrīrudropaniṣadi || yā te rudra śivā tanūraghorā pāpakāśinī || tayā nastanuvā śaṃtamayā giriśaṃtābhicākaśīhi || 50 || tathaivoktaṃ śaivapurāṇe || liṃgaṃ śivā tanūḥ proktā mūrtighoratanuḥ smṛtā || apāpeṣu ca bhakteṣu tayormadhye śivā tanūḥ || kāśate parameśasya śiṣṭāste liṃgadhāriṇaḥ || 51 || punarvātule || aghorā pāpakāśīti yā te rudra śivā tanūḥ || yajuṣā gīyate yasmāttasmācchaivo'ghavarjitaḥ || 52 || kiṃca || śivayogapradīpikāyāṃ || nityaṃ bhāti tvadīyeṣu yā te rudra śivā tanūḥ || aghorā pāpakāśīti śrutirāha sanātanī || 53 || kāraṇāgame || vṛttam || apāpakāśīti vapuḥ śrutaṃ te śiṣṭāḥ prasiddhā bhagavannapāpāḥ || atastvadīyānapahāya bhaktānanyā naśiṣṭāniti niścanomi || 54 || evaṃ nirastasarvagatamāheśvaraḥ prapaṃce śivavyatirikte śivena vinā prapaṃcasya bhānameva na syāditi jñātvā tasmin sthito'pyasthitaiva tiṣṭhatīti niścaye jñāpyamāne satyanaṃtaraṃ śivajaganmayasthalamityucyate || 55 || pṛ0 30) muṇḍakopaniṣadi || brahmaivedamamṛtaṃ purastātpaścāddakṣiṇataścottareṇādhaścordhvaṃ ca prasṛtaṃ brahmaivedaṃ viśvamidaṃ variṣṭhaṃ || 56 || kiṃca || uttaratāpanīyopaniṣadi || sarvago hyeṣa īśvaraḥ kriyājñānātmā sarvaṃ śarvamayaṃ hi sarve jīvāḥ śarvamayāḥ || 57 || tathā śvetāśvataropaniṣadi vṛttam || parāsya śaktirvividhaiva śrūyate svābhāvikī jñānabalakriyā ca || na tasya kaścitpatirasti loke na ceśitā naiva ca tasya liṃga || 58 || tathā ca vāyuparāṇe || śivenādhiṣṭhitaṃ yatsyājjagatsarvaṃ carācaraṃ || śuddhā svābhāvikī tasya śaktiḥ sarvātiśāyinī || 59 || kiṃca || amṛtabiṃdūpaniṣadi || eka eva hi bhūtātmā bhūte bhūte vyavasthitaḥ || ekadhā bahudhā caiva dṛśyate jalacaṃdravat || 60 || tathaivoktaṃ yogaśāstre || eka eva hi bhūtātmā dehe dehe vyavasthitaḥ || ekadhā bahudhā caiva dṛśyate jalacaṃdravat || 61 || kiṃca saurapurāṇe || sarvopādhivinirmuktaṃ caitanyaṃ sarvagaṃ śivaṃ || tadevedaṃ ca viśvaṃ hi tasmādanyaṃ na vidyate || 62 || evaṃ śiva eva jagadrūpajagadvyatiriktarūpadvayasamartha iti matvā taṃ śivaṃ pṛ0 31) svasminnāliṃgya sthitamāheśvare tathāvidhaḥ śivaḥ bhaktadehikadehaḥ san sthitabhedo yathetyākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ bhaktadehikaliṃgasthalamityucyate || 63 || śvetāśvataropaniṣadi || vṛttaṃ || apāṇipādo javano grahītā paśyatyacakṣuḥ sa śṛṇotyakarṇaḥ || sa vetti vedyaṃ na ca tasyāsti vettā tamāhuragryaṃ puruṣaṃ mahāṃtaṃ || 64 || tathā śivarahasye || śivāṃgaṃ śaraṇaḥ sākṣāccharaṇāṃgaṃ śivo bhavet || śivāsyaṃ śaraṇaḥ sākṣāccharaṇāsyaṃ śivo bhavet || 65 || kiṃca śivasūtre || liṃga eveśite yadvacchivaḥ sarvagato'pi san || tathā bhaktajaneṣveva śivatāvyaktiriṣyate || 66 || iti śrīmatparamaśivayogirāṭparivrājakācāryaśrītoṃṭadāryaviracite paramavīraśaivādvaitabodhinyāmekottaraśatasthalaśrutimālāvivaraṇākhyakaiv alyasāre māheśvarasthalaṃ nāma dvitīyaṃ prakaraṇaṃ samāptam || pṛ0 32) tṛtīyaṃ prakaraṇam | śrī śivāya namaḥ || evaṃ māheśvarasthale ācāramanuṣṭhāya bhaktaliṃgakāyayoḥ sāmarasyavānmahātmā tadanaṃtaraṃ sāvadhānamukhenānuṣṭhānabhedo yathetyākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ prasādisthalamityucyate || 1 || jābālopaniṣadi || rudreṇāttamaśnaṃti rudreṇa pītaṃ pibaṃti rudreṇāghrātaṃ jighraṃti || 2 || tathā skāṃde || śiṣṭāḥ śāntāśca rudreṇa bhuktameva hi bhuṃjate || ghrātameva hi jighraṃti pītameva pibaṃti ca || 3 || kiṃca chāṃdogyopaniṣadi || āhāraśuddhau satvaśuddhiḥ satvaśuddhau dhruvā smṛtiḥ || smṛtilābhe sarvagraṃthīnāṃ vimokṣaḥ || 4 || bṛhadāraṇyakopaniṣadi || yadannaṃ puruṣo'śnute tadannaṃ tasya devatā || 5 || tathaivoktaṃ vātule || jagajjīveśvarāṇāṃ tu trayāṇāṃ tatvanirṇayaḥ || ucchiṣṭānnaprasādeṣu triṣu nirṇayate kamāt || 6 || śarīrādi jagadrūpamucchiṣṭaṃ bhrāṃtilakṣaṇaṃ || annaṃ tadabhimānī syājjīvaḥ saṃsāralakṣaṇaḥ || prasāda īśvaraḥ sākṣātsaccidānaṃdalakṣaṇaḥ || 7 || vṛttam || prasāda ādyantavivarjitaḥ svayaṃ hyakhaṇḍarūpaḥ pariśeṣalakṣaṇaḥ || pṛ0 33) vikalpahīnaḥ suviśuddhavatsthitaḥ prabhāva eṣo'sya nijasvabhāvajaḥ || 8 || līyate dravyamannādi yatra yadgamyate yataḥ || prasādatvena talliṃgaṃ prasādastvata eva saḥ || 9 || arcanādvārato liṃgamarpaṇadvārataḥ svayaṃ || prasāda iti bhaktyāyaṃ eka evopacaryate || 10 || annaṃ padārtharūpaṃ tatkaraṇaṃ kalpanā samākhyātā || arpaṇamatravilopo hyādānaṃ grahaṇamityato viddhi || 11 || vṛttaṃ || yadbhājanasthaṃ vinivedyamānamannādikaṃ bhāṇḍagataṃ tadaṃśaṃ || liṃgārpitaṃ bhājanasusthitaṃ cedbhāṇḍasthitaṃ caiva samarpitaṃ syāt || 12 || ghṛtātmakaṃ yannavanītamādyaṃ pratāpitaṃ vahnimukhe nijaṃ syāt || yathā tathā liṃgamukhārpitaṃ yadbhavetprasādātmakamannamādyaṃ || 13 || raupye yathālokaya śuktikāyāṃ lupte svayaṃ śiṣyata eva yā sā || tadvatprasādasya padārthabhāve lupte svayaṃ śiṣyata eva vastu || 14 || pṛ0 34) nocchiṣṭabhāvo na niṣiddhabhāvaḥ sākṣātprasāde parame pavitre || bhoge prasādasya ṛtaṃ śṛṇu tvaṃ bhukte ca tasminna hi saṃbhavo'sya || 15 || prasāda ucchiṣṭaniṣiddhabhāvo ghaṭeta cennaiva bhavetprasādaḥ || abhāvataścāsya na cāsti liṃgaṃ gururna cāsti kramato nipātaḥ || 16 || rogārthamauṣadhaṃ sevyaṃ doṣārthaṃ cātmanastathā || sevyaḥ śivaprasādo'yamiti śaivī parā sthitiḥ || 17 || vṛttam || asaṃskṛtātmeṃdriyabhūtakāyairaliṃgibhiḥ svārthaparaiḥ sakāmaiḥ || dṛṣṭaṃ śrutaṃ spṛṣṭamathopabhuktaṃ ghrātādyamucchiṣṭamiti prasiddhaṃ || 18 || atīṃdriyairaviṣayairakāmaiḥ ṣaṭsthalāsmabhiḥ || yadbhuktaṃ taddhi nocchiṣṭaṃ na niṣiddhaṃ na dūṣitaṃ || 19 || vṛttam || ācārāhvayaliṃgamasya vapurātmā gauravaṃ liṃgakaṃ prāṇaḥ syācchivaliṃgamiṃdriyasamūhastadvadeva svayaṃ || proktaṃ yaccaraliṃgameṣaviṣayaprāsādaliṃgaṃ tathā tṛptiḥ ṣaṭsthalarūpiṇastava pṛ0 35) kimācakṣe mahāliṃgakaṃ || 20 || musalolūkhalacullīghaṭekṣutilayaṃtramukhasamudbhūtaṃ || na kimapi dūṣyati loke dūṣyati guruliṃgajaṃgamamukhotthaṃ || 21 || atra taṃtrāntare || strībhiḥ sahaiva bhuṃjante na doṣa iti mānavāḥ || madbhaktānāṃ prasādānnaṃ na gṛhṇaṃti durātmanaḥ || 22 || āryā || odanasūtakamādāvante cocchiṣṭasūtakaṃ dvitayaṃ || hitvā śivaprasādaṃ bhunakti yassa prasādavānbhavati || 23 || sūtakaṃ pātakaṃ proktaṃ pātakaṃ kilbiṣaṃ mahat || tasmātsūtakamādyaṃ taṃ hitvā bhogaṃ samācaret || 24 || ācāreṇa ca guruṇā śivena caramūrtinā prasādena || mahatā ghrātaṃ pītaṃ dṛṣṭaṃ spṛṣṭaṃ śrutaṃ smṛtaṃ bhaja svamataṃ || 25 || vṛttaṃ || bhāṇḍo dehī bhājanaṃ ceṃdriyāṇi jīvātmāyaṃ dravyarūpo yadannaṃ || bhaktyā liṃgāyārpayitvā parasmai śeṣībhūtaṃ taṃ prasādaṃ bhajasva || 26 || yogajāgame || sa sukhajñaḥ sa yogīśaḥ sa evāgamatatvavit || śivārpitadhiyā sa sveṣviṃdriyeṣu ya ācaret || 27 || śivarahasye || liṃgārpitapadārthaistu saṃbhogī liṃgasaṃyutaḥ || pṛ0 36) anarpitaparityāgī prasādīti nigadyate || 28 || tatraiva || pūjakā bahavaḥ saṃti bhaktāḥ śatasahasraśaḥ || matprasādasya yogyāstu dvitrayo naiva paṃcaṣaṭ || 29 || evaṃ guruliṃgajaṃgamānāṃ prasannaprasādasvīkartuḥ prasādinoṃ'gāliṃgitagurumāhātmyaṃ yathetyākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ gurumāhātmyasthalamityucyate || 30 || atharvaṇavede || kadaṃbagolakākāro viśvasyātihitaḥ vapurdhatte jagaddhitārthaṃ vedādi nigamaiḥ praṇavādimaṃtraiḥ kriyādikarmaṇe ātmāyaṃ bodhaḥ sa rudraḥ sa caraḥ dvibhujaḥ dvyakṣaḥ dvipādekaśirā eko rudra ācāryarūpaḥ || 31 || tathāca vīrāgame || lalāṭalocanaṃ cāṃdrīṃ kalāmapi ca dordvayaṃ || antarnidhāya varte'haṃ gururūpo maheśvari || 32 || laiṃgye || sparśādapyadhikaṃ manye gurupādasaroruhaṃ || sparśaśca kurute svarṇaṃ gururātmasamaṃ hi tat || 33 || evaṃ sarvāṃgeṣu gurumāhātmyasthirīkṛtaprasādino manasi sthirī- pṛ0 37) kṛtaliṃgamāhātmyaṃ yathetyākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ liṃgamāhātmyasthalamityucyate || 34 || sāmavede || yasyāntaḥsthāni bhūtāni yasmātsarvaṃ pravartate || yamāhustatparaṃ tatvaṃ sa devaḥ syānmaheśvaraḥ || 35 || tathaivoktaṃ brahmāṇḍapurāṇe || carācarātmakamidaṃ yatra viśvaṃ vilīyate || utpadyate yato bhūyastalliṃgaṃ paramiṣyate || 36 || kiṃca vīrāgame || liṃgamadhye jagatsarvaṃ trailokyaṃ sacarācaraṃ || liṃgabāhyaṃ paraṃ nāsti tasmālliṃgaṃ prapūjayet || 37 || evaṃ manasi sthirīkṛtaliṃgamāhātmyavataḥ prasādinaḥ jñānāṃtarāvasthitajaṃgamamāhātmyaṃ yathetyākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ jaṃgamamāhātmyasthalamityucyate || 38 || chāṃdogyopaniṣadi || ātmaivedaṃ sarvamiti sa vā eṣa etaṃ paśyannaitaṃ manvāna etaṃ vijñāyamāna ātmaratirātmakrīḍa ātmamithuna ātmānaṃdaḥ sa svarāṭ bhavati tasya sarveṣu lokeṣu kāmacaro bhavati || 39 || yajurvede || devānāṃ devo atithiḥ || 40 || kiṃca ṛgvedādaraṇe īśvaro'tithireva carato tadīhāhasma || 41 || pṛ0 38) tathaivoktaṃ vīrāgame || sarva lokopakārāya yo devaḥ parameśvaraḥ || caratyatithirūpeṇa namaste jaṃgamātmane || 42 || evaṃ jaṃgamamāhātmyaṃ jñātvā tatprasādaṃ svīkṛtya sukhībhūtaprasādinaḥ sadācāravartanena dṛśyamānabhaktamāhātmyaṃ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ bhaktamāhātmyasthalamityucyate || 43 || bṛhadāraṇyakopaniṣadi || śānto dānta uparatastitikṣuḥ samāhito bhūtvātmanyevātmānaṃ paśyati || 44 || tathā vīrāgame || madbhaktajanamāhātmyaṃ ko vā jānāti tatvataḥ || jāne'haṃ tvaṃ ca jānāsi naṃdī jānāti vā guhaḥ || 45 || kiṃca || śivadharmottare || brāhmaṇaḥ kṣatriyo vaiśyaḥ śūdro vāpyaṃtyajo'pi vā || śivabhaktaḥ sadā pūjyaḥ sarvāvasthāṃ gato'pi vā || 46 || vīrāgame || pātake samanuprāpte śivabhaktagṛhaṃ vrajet || yācayedannamasṛtaṃ tadalābhe jalaṃ pibet || 47 || evaṃ bhaktatvena bhūtamāhātmyaṃ svagatatvenābhinnaṃ sat prasādinaḥ bāhyābhyaṃtarayoḥ pariṇāmapraveśabhūtaparamānaṃdamāhātmyaṃ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtara pṛ0 39) śaraṇamāhātmyasthalamityucyate || 48 || śhvetāśvataropaniṣadi || sarveṃdriyaguṇābhāsaṃ sarvedriyavivarjitaṃ || sarvasya prabhumīśānaṃ sarvasya śaraṇaṃ bṛhat [suhṛt pāṭhāṃtaram |]|| 49 || tathā śivayogapradīpikāyāṃ || vṛttam || dhanyāni tāni nagarāṇi nirāmayāni nityotsavāni vijayottarabhūpatīni || eko'pi yatra śivayogasamāhitātmā padbhyāṃ pavitrayati pāvanapādukābhyāṃ || 50 || evaṃ sarvāṃgeṣu paramānaṃdavānprasādī svasvīkṛtapariṇāmaprasādamāhātmyaṃ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ prasādamāhātmyasthalamityucyate || 51 || maitreyopaniṣadi || cittasya hi prasādena haṃti karma śubhāśubhaṃ || prasannātmātmani sthitvā sukhamavyayamaśnute || 52 || kiṃca yajurvede || rudreṇāttamamṛtaṃ devādyairbhoktukāmā vedāśca kāmayante || 53 || kiṃca || muṇḍakopaniṣadi || nirmālyameva sadā bhakṣayet caṇḍālo naiva caṇḍālaḥ pulkaso naiva pulkasaḥ || 54 || tathā sūtasaṃhitāyāṃ || prasāde sati kīṭo vā pataṃgo vā naro'tha vā || devo vā dānavo vāpi labhate jñānamuttamaṃ || 55 || pṛ0 40) tatraiva || vṛttam || śivaprasādena samo na vidyate śivaprasādādadhikaṃ na vidyate || śivaprasādena śivasya sannidhiḥ śivaprasādena viśuddhatā''tmanaḥ || 56 || satyaṃ satyaṃ punaḥ satyamuddhṛtya bhujamucyate || prasādādeva sarveṣāṃ sarvasiddhirmaheśituḥ || 57 || iti śrīmatparamaśivayogirāṭparivrājakācāryaśrītoṃṭadāryaviracite paramavīraśaivādvaitabodhinyāmekottaraśatasthalaśrutimālāvivaraṇākhyakaiv alyasāre prasādisthalaṃ nāma tṛtīyaṃ prakaraṇaṃ samāptam || pṛ0 41) caturthaṃ prakaraṇaṃ | śrīśivāya namaḥ || evaṃ prasādisthalamanuṣṭhāya prasannaprasādasamarasībhūtaprasādī anubhavamukhenānuṣṭhāya sāmarasyaprāptimānkathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ prāṇaliṃgisthalamityucyate || 1 || nanu prāṇaliṃgamityatra prāṇe liṃgamityādhārārtho vā prāṇasya liṃgamiti saṃbaṃdhārtho vā prāṇa eva liṃgamityekāśrayatvaṃ vā kasya prāṇaliṃgatvaṃ kiṃca prāṇaśabdasyānekārthavācakatvāt tathā mṛgeṃdre || cityati vāhike śaktau prāṇaśabdaḥ kalāsu ca || recakapūrakātmakaprāṇavāyusaṃbaṃdhasya maṃtrātmakasyāpi prāṇaliṃgatvaṃ sūkṣmaśarīrāṃśeṣu śrotrādīṃdriyeṣu pravartamānasyācārādiṣaḍvidhaliṃgasyāpi prāṇaliṃgatvaṃ || hṛdayakamalakarṇikāmadhyasthitasūryacaṃdrāgnimaṇḍalatrayasaṃbaṃdhasyāpi prāṇaliṃgatvaṃ cetasyavinābhūtatvenābhinnatayā vartamānasya paramasūkṣmanādasyāpi prāṇaliṃgatvaṃ || pṛ0 42) etasmādādhārasaṃbaṃdhābhedātmanā prāṇaliṃgasya sthitiriti cenna || 2 || uktaprāṇaliṃgacāturvidhyamapi na saṃbhavati || tasya sūkṣmāṃgagocaratvenāsatyatāpatteḥ || 3 || kiṃca aṃgatrayamadhye ekāṃgasya liṃgatvameva bhajyeta tathābhūtāṃgāṃśe saṃsāro'pi na nivarteta icchāviṣayībhūteṣṭaliṃgasyaiva dhyānagocaratvena prāṇaliṃgatvāt tasmādiṣṭaliṃgapratibiṃbameva sūkṣmāṃgagocaraṃ satprāṇaliṃgamiti maṃtavyaṃ || 4 || tathā śhvetāśvataropaniṣadi || yata eva biṃbaṃ hṛdayopaliptaṃ tejomayaṃ bhrājate tatsudhāntaṃ || 5 || muṇḍakopaniṣadi || antaḥ śarīre jyotirmayo hi śubhro yaṃ paśyanti yatayaḥ kṣīṇadoṣāḥ || 6 || tathā vīrāgame || prāṇinā dhṛtaliṃgaṃ tatprāṇasthāne vinikṣipet || yastu bhedena jānāti na ca liṃgaṃ na cārcanaṃ || 7 || tatraiva || iṣṭaliṃgamaviśvasya prāṇaliṃgaṃ na paśyati || darpaṇapratibiṃbānāṃ yathā rūpaṃ tathā bhavet || 8 || punastatraiva || sarvatatvamayaḥ prāṇaḥ sarvajñānamayaḥ śivaḥ || anayoryogamaivaitatprāṇaliṃgamihocyate || 9 || pṛ0 43) kiṃca śaivaratnākare || prāṇaliṃgī sa vijñeyaḥ prāgrūpasya hyanityatāṃ || vicārya sarvajñānākhyaliṃge sarvaṃ sadā mṛśan || 10 || evaṃ prāṇaliṃgasaṃbaṃdhavato liṃgaprāṇinaḥ prāṇaliṃgapūjākramaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ prāṇaliṃgārcanāsthalamityucyate || 11 || atharvaśīrṣopaniṣadi|| prāṇeṣvantarmanaso liṃgamāhuryasmin krodho yā ca tṛṣṇā kṣamā ca || tṛṣṇāṃ hitvā hetujālasya mūlaṃ buddhyā ciṃtya sthāpayitvātha rude || 12 || tathaivoktaṃ vātule || prāṇaliṃgaṃ manogrāhyaṃ bhavetsakalaniṣkalaṃ || tatprāṇeṣvantarmanaso liṃgamāhuriti śrutiḥ || 13 || kiṃca bṛhadāraṇyakopaniṣadi || liṃgaṃ mano yatra niṣaktaṃ prāpyarāttaṃ karmaṇastasya yatkiṃceha karotyayaṃ tasmāllokānpunaretyasmai lokāya karmaṇa ityanukāmayamāno'tha kāmayamāno yo kāmo niṣkāma āptakāma ātmakāmo na tasya prāṇā utkrāmanti pṛ0 44) brahmaiva san brahmāpyeti || 14 || kiṃca || muṇḍakopaniṣadi || hiraṇmaye pare kośe virajaṃ brahma niṣkalaṃ || tacchubhraṃ jyotiṣāṃ jyotistadyadātmavido viduḥ || 15 || evaṃ prāṇaliṃgārcanāratasya liṃgalīnasakalakaraṇasya prāṇaliṃginaḥ liṃgasamādhibhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ śivayogasamādhisthalamityucyate || 16 || maitreyopaniṣadi || vṛttam || samādhinirdhūtamalasya cetaso niveśitasyātmani yatsukhaṃ bhavet || na śakyate varṇayituṃ girā sadā svayaṃ tadantaḥkaraṇena gṛhyate || 17 || kiṃca || taittarīyopaniṣadi || nīvāraśūkavattanvī pītā bhāsvatyaṇūpamā || tasyāḥ śikhāyāmadhye tu paramātmā vyavasthitaḥ || 18 || kiṃca || muṇḍakopaniṣadi || prāṇo dhanuḥ śaro hyātmā brahma tallakṣyamucyate || apramattena veddhavyaṃ śaravatanmayo bhavet || 19 || tathā yogasāre || jīvaḥ prāṇaparispaṃdaḥ parātmā liṃgamīritaṃ || ubhayorekatāvasthā sā samādhiḥ prakīrtitā || 20 || kiṃca || aciṃtyaviśvasādākhye || sarvajñānaṃ sarvakāryaṃ parātparataraṃ śivaṃ || pṛ0 45) bisatantunibhajyotirbhāvayedyogavittamaḥ || 21 || tathāca vīrāgame || śṛṇu devi pravakṣyāmi bhavatpraśnasya nirṇayaṃ || idamātmarahasyaṃ ca manodharmavyavasthitaṃ || 22 || ādhārasthānamādyaṃ syātsvādhiṣṭhānaṃ dvitīyakaṃ || nābhisthānaṃ tṛtīyaṃ syādudaraṃ tu caturthakaṃ || 23 || hṛdayaṃ paṃcamaṃ sthānaṃ kaṇṭhaḥ ṣaṣṭha udīritaḥ || bhrūmadhyaṃ saptamaṃ sthānaṃ śūnyamaṣṭamamucyate || 24 || brahmā viṣṇuśca rudraśca śaktireko guruḥ śivaḥ || sadāśivaḥ kramādeṣāṃ sthānānāmadhipā ime || 25 || ādhārājjāyate varṇāśramadharmādikakriyā || māyāvyasanamohādisvādhiṣṭhānādbhavatyatha || 26 || nābhisthānādbhavatyeva tāmasatvamadādikaṃ || kṣutpipāsādikā dharmā udarasthānasaṃbhavāḥ || 27 || hṛdayasthānasaṃbhūtaṃ bhaktiśāṃtidayādikaṃ || śabdaśaktivirakttyādyāḥ kriyāḥ kaṃṭhasamudbhavāḥ || 28 || jñānaprajñāprabhāvādikarma bhrūmadhyasaṃbhavam || niściṃtatvasadānandau śūnyasthānasamudbhavau || 29 || dharmasthānaṃ dvayaṃ tveṣāṃ māyāsthānaṃ tathā dvayaṃ || bhaktisthānaṃ dvayaṃ caiva viraktiśca tathā dvayaṃ || 30 || saṃsāro jāyate samyagādyasthānacatuṣṭayāt || pṛ0 46) niḥsaṃsāritvameva syādūrdhvasthānacatuṣṭayāt || 31 || adhamaṃ madhyamaṃ cādidvayamanyonyasaṃgataṃ || ūrdhvadvayaṃ tathā yuktamuttamaṃ cottamottamaṃ || 32 || ādisthānādiṣaṭkaṃ syācchaktibījasamanvitaṃ || tataḥ śūnyasthānayugaṃ śaktibījavivarjitaṃ || 33 || skāṃde || upariṣṭhādatha jñeyaṃ kailāsanilayāhvayaṃ || tatpadaṃ brahmaraṃdhrākhyaṃ tannirālaṃbanaṃ smṛtaṃ || 34 || evaṃ śivayogasamādhiniṣṭhaprāṇaliṃginaḥ manasi manomūrtirūpeṇa sthitaliṃgasya sahajabhāvaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ liṃganijasthalamityucyate || 35 || śvetāśvataropaniṣadi || na tatra sūryo bhāti na caṃdratārakaṃ nemā vidyuto na bhāṃti kuto'yamagniḥ tameva bhāntamanubhāti sarvaṃ tasya bhāsā sarvamidaṃ vibhāti || 36 || tathaivoktaṃ sūtasaṃhitāyāṃ || svayaṃ jyotiriti prāha śrutiḥ sādhvī maheśvaraṃ || tasya bhāsā sarvamidaṃ vibhātītyapi cāha hi || 37 || vṛttam || vedāntavākyotthaparātmavidyāṃ śivasya liṃgaṃ kathayaṃti kecit || vicārajanyāmapi satyavidyāṃ bruvaṃti cānye paramasya liṃgaṃ || 38 || pṛ0 47) śivasya liṃgaṃ śivaliṃgamanye munīśvarā vedavido vadaṃti || svayaṃ prakāśasya na yujyate yattataśca śaṃbhuḥ svayameva liṃgaṃ || 39 || evaṃ liṃgaṃ nijajñānavataḥ prāṇaliṃginaḥ sarvāvayavaliṃgabhāvakramaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaramaṃgaliṃgasthalamityucyate || 40 || taittarīyopaniṣadi asanneva sa bhavati asadbrahmeti veda cet asti brahmeti cedveda santamenaṃ tato viduriti tasyaiṣa eva śārīra ātmā || 41 || tathā śaṃbhuprabhāyāṃ || yalliṃgaṃ śuddhadehasthaṃ malliṃgaṃ liṃgasaṃyutaṃ || talliṃgaṃ viditaṃ yena sa bhavedaṃgaliṃgavān || 42 || tatraiva || yatra liṃge varārohe trailokyaṃ sacarācaraṃ || talliṃgaṃ pūjitaṃ yena sa bhavedaṃgaliṃgavān || 43 || iti śrīmatparamaśivayogirāṭparivrājakācāryaśrītoṃṭadāryaviracite paramavīraśaivādvaitabodhinyāmekottaraśatasthalaśrutimālāvivaraṇākhyakaiv alyasāre prāṇaliṃgasthalaṃ nāma caturthaṃ prakaraṇaṃ samāptam || pṛ0 48) paṃcamaṃ prakaraṇaṃ | śrīśivāya namaḥ || evaṃ prāṇaliṃgisthalamanuṣṭhāya liṃgalīnasarvāvayavavān prāṇaliṃgī sujñānamukhenānuṣṭhāya samarasībhūtabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ śaraṇasthalamityucyate || 1 || śvetāśvataropaniṣadi || taṃ mahādevamātmabuddhiprakāśaṃ mumukṣurvai śaraṇamahaṃ prapadye || 2 || kiṃca praśnopaniṣadi || ahaṃ paraṃbrahma veda nātaḥ paramastīti te tamarcayantastvaṃ hi naḥ pitā yo'smākamavidyāyāḥ paraṃ pāraṃ tārayasīti namaḥ paramapuruṣebhyo namaḥ paramapuruṣebhyaḥ || 3 || tathā skāṃde || ciṃtayāmi śivaṃ kena jātaṃ śivamayaṃ manaḥ || payonimagnavapuṣaḥ payastṛṣṇā na jāyate || 4 || kiṃca vāsiṣṭhe || kalpāntapavanā vāṃtu yāṃtu caikatvamarṇavāḥ || tapaṃtu dvādaśādityā nāsti nirmanasaḥ kṣatiḥ || 5 || evaṃ śaraṇasthale mahājñānena svasvarūpavijñātā śaraṇaḥ svasya jñānasya gocarībhūtatamonirasane kṛte satyanaṃtaraṃ tāmasanirasanasthalamityucyate || 6 || maitreyopaniṣadi || sa vā eṣo'bhibhūtaḥ prākṛtairguṇairityato'bhibhūtatvātsa pṛ0 49) mūḍhatvaṃ prayāti sa mūḍhatvādātmasthaṃ prabhu bhagavantaṃ kārayitāraṃ nāpaśyat || 7 || tathā śivadharmottare || malamajñānamityuktaṃ saṃsārāṃkurakāraṇaṃ || tattamastena tamasā yukto yastāmasaḥ smṛtaḥ || 8 || kiṃca || siddhāṃtaśekhare || jñānahīnaguruṃ prāpya kuto muktimavāpnuyāt || bhinnanāvāśritaḥ sindhoryathā pāraṃ na gacchati || 9 || evaṃ jñānagocarībhūtatamo nirasya śaraṇaḥ sujñānaṃ nirdiśya sthairyaṃ gate satyanaṃtaraṃ nirdeśasthalamityucyate || 10 || śhvetāśvataropaniṣadi nityo nityānāṃ cetanaścetanānāmeko bahūnāṃ yo vidadhāti kāmān || tamātmasthaṃ ye anupaśyaṃti dhīrāsteṣāṃ śāṃtiḥ śāśvatī netareṣāṃ || 11 || tadetaditi manyante nirdeśyaṃ paramaṃ sukhaṃ || kathaṃ nu tadvijānīyāṃ kimu bhāti vibhāti vā || 12 || tathā skāṃde || śaṃkayā bhakṣitaṃ sarvaṃ trailokyaṃ sacarācaraṃ || sā śaṃkā bhakṣitā yena sa vīro bhuvi durlabhaḥ || 13 || kiṃca yogaṣaṭsahasrikāyāṃ || guruśca guṇavān prājñaḥ parānaṃdāvabhāsakaḥ|| pṛ0 50) tatvavittatvasaṃpanno muktido na tu cāparaḥ || 14 || kiṃca yogārṇave || vṛttam || mīnaḥ snānaparaḥ phaṇī pavanabhu"nmeṣastu parṇāśano nīrāśī sa tu cātakaḥ pratidinaṃ śete bile mūṣakaḥ || bhasmoddhūlanatatparaḥ khalu kharo dhyānānurakto bakaḥ sarvaṃ niṣphalitaṃ vivekarahitaṃ jñānapradhānaṃ tapaḥ || 15 || tatraiva || svasthānaṃ ca parityajya parasthānaṃ samāśritāḥ || strīhemabhuktilābhasya āśādgacchaṃti prāṇinaḥ || 16 || prāṇimārgaṃ parityajya sanmārgaṃ liṃgasaṃyutaḥ || śivajñānavatāṃ pusāṃ saṃgamicchati gacchati || 17 || evaṃ sujñānaṃ nirdiśya svasvarūpaṃ jñātvā jñānarūpasarvāṃgaśaraṇasya mahājñānameva cāritraṃ tadatiriktaduḥśīlacāritraṃ nāstīti darśite satyanaṃtaraṃ śīlasaṃpādanasthalamityucyate || 18 || kaṭhavallyupaniṣadi || taṃ durdarśaṃ gūḍhamanupraviṣṭaṃ guhāhitaṃ gahvareṣṭhaṃ purāṇaṃ || adhyātmayogādhigamena devaṃ matvā dhīro harṣaśokau jahāti || 19 || tathaivoktaṃ kūrmapurāṇe || parasya śivatatvasya jijñāsāmadhikṛtya yat || īṣaṇāsu ca vairāgyaṃ tacchīlaṃ paramaṃ smṛtaṃ || 20 || pṛ0 51) kiṃca śaivapurāṇe || vrataṃ śivaikaviṣayaṃ niyamaśca sanātanaḥ || śīlamityucyate sadbhiryena śīlī bhavetpumān || 21 || kiṃca laiṃgye || śiva eva paraṃ jyotirnānyatkiṃcana vidyate || iti yaśca sthirībhāvastacchīlaṃ paramaṃ viduḥ || 22 || iti śrīmatparamaśivayogirāṭparivrājakācāryaśrītoṃṭadāryaviracite paramavīraśaivādvaitabodhinyāmekottaraśatasthalaśrutimālāvivaraṇākhyakaiv alyasāre śaraṇasthalaṃ nāma paṃcamaṃ prakaraṇaṃ samāptam || pṛ0 52) ṣaṣṭhaṃ prakaraṇaṃ | śrīśivāya namaḥ || evaṃ śaraṇasthale mahājñānena sakalasaṃśayaṃ nivartya nijasvarūpaṃ sākṣātkṛtya paramānaṃdasvarūpaśaraṇaḥ svasya jñānaṃ vismṛtya tadvismaraṇamapi vināśya mahāliṃgaikyagatabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaramaikyasthalamityucyate || 1 || uttaratāpanīyopaniṣadi || atha liṃgān saṃhṛtya tejasā śarīratrayaṃ saṃvyāpya tadadhiṣṭhānamātmānaṃ saṃjvālya tatteja ātmā caitanyarūpaṃ balamavaṣṭabhya guṇairaikyaṃ saṃpādya mahāsthūlaṃ mahāsūkṣmaṃ mahākāraṇaṃ saṃhṛtya mātrābhirhotranujñātranujñāvikalparūpaṃ cintayan vimṛśet || 2 || kiṃca kaivalyopaniṣadi || na bhūmirāpo mama nāsti vahnirna cānilo me'sti na cāṃbaraṃ ca || evaṃ viditvā paramātmarūpaṃ guhāśayaṃ niṣkalamadvitīyam || samastasākṣin sadasadvihīnaṃ prayāti śuddhaḥ paramātmarūpam || 3 || tathā devikālottare || ahameko na me kaścinnāhamanyasya kasyacit || na taṃ paśyāmi yasyāhaṃ taṃ na paśyāmi yo mama || 4 || vāsiṣṭhe || vilīnāśeṣabāhyārthabuddherabhyāsayogataḥ || pṛ0 53) jīvasya brahmatāprāptirmuktirityabhidhīyate || 5 || kiṃca śivādvaite || akhaṇḍaparipūrṇeśasvātmasaṃbhāvanorjitaḥ || svapne'pyabhedanabhrānto yassa aikya ihoditaḥ || 6 || evaṃ mahāliṃgasamarasībhūtaliṃgaikye ṣaṭsthalasaṃpannasarvācāralīnabhāvaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ sarvācārasaṃpattisthalamityucyate || 7 || chāṃdogyopaniṣadi || evamevehācāryavānpuruṣo veda tasya tāvadeva ciraṃ yāvanna vimokṣye'tha saṃpatsyai suhṛdaḥ sādhu kṛtyaṃ dviṣaṃtaḥ pāpakṛtyaṃ yathā puṣkarapalāśa āpo na śliṣyaṃte evameva viditapāpmānaṃ karma na śliṣyate || 8 || tathā vāsiṣṭhe || gacchatastiṣṭhataścaiva jāgrataḥ svapato'pi vā || sarvācāragatā pūjā nityamādhyātmikā tviyaṃ || 9 || kiṃca || ṣaṭsāhasrikāyāṃ || parāmṛtarasāsvādanirbharānaṃdasuṃdaraḥ || nirākāro'khilācāracaraṇaikāntatatparaḥ | || 10 || evaṃ sarvāṃgalīnasarvācārasaṃpado liṃgaikyasya mahāliṃgameva bhājanaṃ tanmahāliṃgasyāpi liṃgaikya eva bhājanaṃ bhūtvā nāmadvayaṃ vilīya ekabhājanībhūtabhedaḥ pṛ0 54) kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaramekabhājanasthalamityucyate || 11 || muṇḍakopaniṣadi || karmāṇi vijñānamayaśca ātmā pare'vyaye sarvekībhavaṃti || 12 || tathā sūtrārṇave || prabhuṇā bhavatā yasya jātaṃ hṛdayamelanaṃ || prābhavīṇāṃ vibhūtīnāṃ paramekaḥ sabhājanaṃ || 13 || kiṃca || śivasūtre || vidbhājanaṃ bhājanebhyo bāhyebhyo hi viśiṣyate || vastu yadgatametatsyāditare naivamityataḥ || 14 || evaṃ mahāliṃge prāptaikabhājanaliṃgaikyaḥ tanmahāliṃgaṃ ca samarasabhāvena paramānaṃdasukhe sukhībhūtabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ sahabhojanasthalamityucyate || 15 || taittarīyopaniṣadi || yo veda nihitaṃ guhāyāṃ parame vyomani so'śnute sarvān kāmānsaha brahmaṇā vipaściteti || 16 || tathaivoktaṃ vātule || evaṃ liṃgārpitaṃ sarvamiti yo vetti tatvataḥ || so'śnute sakalānkāmān vipaścidbrahmaṇā saha || 17 || kiṃca || kaṭhavallyupaniṣadi || yena rūpaṃ rasaṃ gaṃdhaṃ śabdān sparśāṃśca maithunāt || etenaiva vijānāti kimatra pariśiṣyate || 18 || tathaivoktaṃ || yena gaṃdhān rasān rūpaṃ sparśāṃśchabdān ratikriyāṃ || pṛ0 55) etenaiva vijānāti kimatra pariśiṣyate || 19 || tatraiva || liṃgadehī śivātmyaiko liṃgācārī na laukikaḥ || sarvaṃ liṃgamayaṃ proktaṃ liṃgena saha so'śnute || 20 || iti śrīmatparamaśivayogirāṭparivrājakācāryaśrītoṃṭadāryaviracite paramavīraśaivādvaitabodhinyāmekottaraśatasthalaśrutimālāvivaraṇākhyakaiv alyasāre aṃgasthalanirūpaṇe aikyasthalanirūpaṇaṃ nāma ṣaṣṭhaṃ prakaraṇaṃ samāptam || pṛ0 56) uttarārdhe prathamaṃ prakaraṇaṃ | śrīśivāya namaḥ || evaṃ catuścatvāriṃśadaṃgasthalaviśiṣṭaṣaṭsthalāṃgaśaraṇasya manaḥsthale sthairyaṃgataliṃgasthalavicāraḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ dīkṣāgurusthalamityucyate || tatrāpi prathamādiṣṭabhaktasthalāntargata gurukāruṇyāśritabhaktasyācāraliṃgaṃ punastasyaiva guruliṃgajaṃgamarūpeṇa traividhyaṃ prathamamaṃgasthala eva pratipādya tadbhedopadeśārthaṃ liṃgaṣaṭsthalamupanyasyati || bhaktopāsyamānācāraliṃgameva guruliṃgajaṃgamarūpeṇa trividhaṃ bhavati punastadeva pratyekaṃ pratyekaṃ trividhaṃ trividhaṃ bhavati || 1 || tathāca || bhakta eva gurutrayamapi tyāgāṃgabhogāṃgayogāṃgasvarūpatvenānusaṃdhāya trividhagurukāruṇyāt trividhāṃge trividhaliṃgaṃ ca saṃbadhya krameṇa tathāvidhaliṃgacaitanyarūpaṃ svayacarapararūpajaṃgamameveti niścitya tajjaṃgamameva prāṇastadeva maṃtraṃ tanmaṃtroccāraṇaparaśca bhaktaḥ trividhajaṃgamasya dāso'haṃbhāvena sthātavyaḥ || 2 || nanu pūrvaṃ ime liṃgamaṃgamityatra kuṃḍalinyādyupādhirahitasya paramaśivasya liṃgatvamuktvā avidyādyupādhirahitasyātmana eva aṃgatvaṃ pṛ0 57) pratipāditamidānīṃ tu śivayogīśvarasyāṃgitvamabhipretya tadīyeṣu kriyādidīkṣātrayaśuddheṣu aṃgatrayeṣu liṃgatrayaṃ dyotatityuktatvāt ekasyaivātmanastatrāṃgatvakathanamatrāṃgitvakathanaṃ ca virudhyate || 3 || kiṃca aṃgaśabdasya dehavācakatvaṃ vā jīvavācakatvaṃ vā'prādhānyavācakatvaṃ vā na prathamaḥ vibhutvādātmanaḥ kāryātmakajaḍavastuvatsāṃśatvaṃ na ghaṭate na dvitīyaḥ amiti brahmasanmātraṃ gacchatīti gamucyata iti vacanāddehāddehāṃtaraṃ prati saṃsarato'haṃkārāditatvayuktasya jīvasya sakalatatvātītena liṃgena saha saṃbaṃdhā yogāt na tṛtīyaḥ || saṃbaṃdharūpāṃ kriyāṃ prati saṃbaṃdhinorubhayorapi mukhyatvādaṃgatrayasaṃbaṃdhatvena ātmana aṃgitvādekasyaiva liṃgasya saṃbaṃdhāyogāt || liṃgāṃgasaṃbaṃdha eva na ghaṭata iti cet loke kāntākāntasāmudranādeyajalādisaṃbaṃdhitve samāne'pyekasya mukhyatvamanyasyāmukhyatvaṃ yathā tathaiva liṃgāṃgasaṃbaṃdhe saṃbaṃdhaṃ prati sṛṣṭyādidvāreṇānādipravṛttatvālliṃgasya mukhyatvaṃ || dīkṣānaṃtarapravṛttatvenāmukhyatvānmumukṣuraṃgatvāttasyāpyaṃgarūpasya mumukṣorliṃgātmakena paraśivena saha saṃbaṃdho'pyaṃgatrayadīkṣātraya pṛ0 58) liṃgatrayopādhinā bhavatīti triprakāraḥ|| 4 || tatra jātikulādyabhimānāśrayasthūlaśarīropāhitasyāṃgasaṃjñakasyātmana eva iṣṭaliṃgena saha saṃbaṃdhaḥ || triṃśattatvātmakasūkṣmaśarīravyāptātmanaḥ prāṇaliṃgena saha saṃbaṃdhaḥ śuddhāśuddhabhogasādhanaśuddhāśuddhamāyāvibhedanena tanukaraṇādyaṃkurotpādanakāraṇasya jñānakriyārūpasyātmano'jñatāvyāpādanakāraṇasya svayamakāraṇako'pyanādinibiḍakāraṇasyāṃjanasyoparitayā vartamānasyātmanaśca nirvikāranijacaitanyarūpeṇa mahāliṃgena sahānavacchinnātmakaḥ paramasaṃbaṃdhaḥ iti trividhasaṃbaṃdho'syāṃgitvasyaupacārikatvādaṃgasaṃjñakasyātmanaḥ liṃgasaṃjñakena śivena saha saṃbaṃdhamiti yuktaṃ || 5 || kaṭhavallyupaniṣadi || śravaṇāyāpi bahubhiryo na labhyaḥ śṛṇvaṃto'pi bahavo yaṃ na vidyuḥ ācāryo'sya vaktā kuśalo'pi labdhaḥ ācāryo jñātā kuśalo'nuśiṣṭaḥ || 6 || tathā yogasāre || śuddhāṃ yaḥ śāṃbhavīṃ dīkṣāṃ karoti gururuttamaḥ || tasmai dadyātsvamātmānaṃ pūjyo vaṃdyaḥ sa sadguruḥ || 7 || tathā svāyaṃbhuvasūtre || pṛ0 59) svadeśikamanuprāpya dīkṣāvicchinnabaṃdhanaḥ || prayāti śivasāyujyaṃ nirmamo nirupaplavaḥ || 8 || kiṃca sujñānottarasūtre || tatvairebhirnibaddhātmā sarvadharmaiśca saṃyutaḥ || nānyena śakyate moktuṃ mukttvā dīkṣāṃ śivātmikāṃ || 9 || kiṃca mataṃgapārameśvare || vṛttaṃ || dīkṣānalapluṣṭamalasya jantoḥ svātmyaṃ balaṃ vyaktimupaiti yogāt || śaktyā vibhoścuṃbitahṛtpradeśo nānyena puṃso vinivṛttimeti || 10 || kiṃca svāyaṃbhuvasūtre || anena kramayogena parāṃ kevalatāṃ gataḥ || anādyaśuddhiśūnyatvātprāpnoti na bhavāṃtaraṃ || 11 || kiṃca vātulataṃtre || tanutrayagatānādimalatrayamasau guruḥ || dīkṣātrayeṇa nirdagdhvā liṃgatrayamupādiśat || 12 || ekameva paraṃ liṃgamaṃge'sminsupratiṣṭhitaṃ || sarvato mukhamābhāti nāmarūpakriyātmanā || 13 || iṣṭaliṃgaṃ tu bāhyāṃge prāṇaliṃgaṃ tathāntare || bhāvaliṃgaṃ sadaivātmasaṃge'sminsupratiṣṭhitaṃ || 14 || evamupadeśārthaṃ dīkṣāgurusvarūpaprāptaliṃgasya śikṣāmukhena bodhasvarūpaprāptibhedaḥ katha- pṛ0 60) mityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ śikṣāgurusthalamityucyate || 15 || yajurvedopaniṣadi || vedamanūcyācāryo'ntevāsinamanuśāsti satyaṃ vada || dharmaṃ cara || svādhyāyānmā pramadaḥ bhūtyai na pramaditavyaṃ || mātṛdevo bhava || pitṛdevo bhava || ācāryadevo bhava || atithidevo bhava|| yānyanavadyāni karmāṇi || tāni sevitavyāni || no itarāṇi || yānyasmāka?sucaritāni || tāni tvayopāsyāni no itarāṇi || eṣa ādeśa eṣa upadeśaḥ || 16 || tathā vīrāgame || talliṃgaṃ jaṃgamātmeti bahuśo jaṃgamaiḥ kṛtaḥ || samyagbodhaścatatpūjā śikṣeti kathitā'naghe || 17 || kiṃca śivādvaite || pūrvapakṣatayā yena viśvamābhāsya bhedataḥ || abhedottarapakṣāntarnīyate taṃ stumaḥ śivaṃ || 18 || caṃdrāvalokane || kulācāraratāḥ saṃti bahavo guravo mune || kulācāravihīnastu gurureko'pi durlabhaḥ || 19 || pṛ0 61) tathā yogaśatake || vṛttam || na syājjanma yathā tathā guruvaraḥ sevyaḥ sa noḍḍīśavanno nāṭyāgamatarkatatraṃhatadhīrnobāhyavijñānavit || śiṣyāntargatasaṃśayacchidamalaṃ svaṃ svena vijñāpayannāste yastu guruḥ sa dhanya udito nānyaḥ svamauḍhyapradaḥ || 20 || kiṃca taṃtrasāre || suṃdaraḥ sumukhaḥ svacchaḥ sulabhaḥ sarvataṃtravit || asaṃśayaḥ saṃśayachinnirapekṣo gururmataḥ || 21 || evaṃ śikṣāgurusvarūpaṃ prāptaliṃgaṃ sujñānakaṭākṣonmīlananimittena jñānagurusvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyamanaṃtaraṃ jñānagurusthalamityucyate || 22 || muṇḍakopaniṣadi || tasmai sa vidvānupasannāya samyak praśāṃtacittāya śamānvitāya || yenākṣaraṃ puruṣaṃ veda satyaṃ provāca tāṃ tatvato brahmavidyāṃ || 23 || tathaivoktaṃ vīrāgame || svapūrvajanmasatkarmavāsanābhiḥ śivārcanā || pṛ0 62) śivabhaktiḥ svayaṃ citte svānubhāva iti smṛtaḥ || 24 || tathā vāsiṣṭhe || durvārasaṃśayadhvāntanirodhitve cidaṃśumān || guruśca jñānamevoktaṃ svānubhūtyātmatatvavit || 25 || kiṃca śivadharmottare || jñānamūlaṃ guruḥ proktaḥ saḥ praśastaḥ pravartakaḥ || jñānena tu mahāsiddho bhavedyogīśvarasthitiḥ || 26 || evaṃ trividhagurusvarupaikībhūtaliṃgameva śaraṇāṃge iṣṭaliṃgasvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ kriyāliṃgasthalamityucyate || 27 || atharvaśirupaniṣadi || rudra ekatvamāha rudraṃ śāśvataṃ vai purāṇaṃ iṣṭamūrjaṃ tapasānuyacchate || 28 || tathaivoktaṃ vātule || sakalaṃ dṛkvalāgrāhyamiṣṭaliṃgasthalaṃ mahat || iṣṭāvāptikaraṃ sākṣādaniṣṭaparihārakaṃ || 29 || iṣṭamūrjaṃ svabhaktānāmanuyacchati sarvadā || iṣṭaliṃgamiti prāha tasmādātharvaṇī śrutiḥ || 30 || evamaṃgābhyastakriyāliṃge bhāve pūrṇe satyanaṃtaraṃ bhāvaliṃgasthalamityucyate || 31 || śhvetāśvataropaniṣadi || bhāvagrāhyama nilākhyaṃ bhāvābhāvakaraṃ śivaṃ || kalpasargakaraṃ devaṃ ye viduste jahustamaḥ || 32 || tathaivoktaṃ vātule || pṛ0 63) niṣkalaṃ bhāvaliṃgaṃ syādbhāvagrāhyaṃ parātparaṃ || sanmātraṃ bhāvaliṃgaṃ syāditi niṣṭhā mahātmanāṃ || 33 || kiṃca mahābhārate || na kāṣṭhe vidyate devo na śilāyāṃ na kardame || bhāve tu vidyate devastasmādbhāvena bhāvyate || 34 || evaṃ bhāvapūrṇasadbhāvarūpaliṃge mahājñānasvarūpaprāptau satyāmanaṃtaraṃ jñānaliṃgasthalamityucyate || 35 || muṇḍakopaniṣadi || na cakṣuṣā gṛhyate nāpi vācā nānyairdevastapasā karmaṇā vā || jñānaprasādena viśuddhasatvastatastaṃ paśyate niṣkalaṃ dhyāyamānaḥ || 36 || tathevoktaṃ vātule || parātparaṃ tu yatproktaṃ jñānaliṃgaṃ taducyate || bhāvanātītamavyaktaṃ paraṃ brahma śivābhidhaṃ || 37 || kiṃca skāṃde || api saṃtyaktasarvārthā niyamārthaṃ hi yoginaḥ || saṃbhāvya jñānaliṃgaṃ hi ramante hṛdayāntare || 38 || kiṃca sidvāntaśekhare || ānaṃdalakṣaṇā tṛptirnirupādhitayā sthitā || tadutthānaṃdasāṃdratvaṃ jñānaliṃgaṃ tu tṛptidaṃ || 39 || evaṃ trividhaliṃgasvarūpaikībhūtaliṃgaṃ śaraṇasya svabhāvaguṇe pṛ0 64) niścalībhūtabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ svayasthalamityucyate || 40 || atharvaśikhopaniṣadi || samyak samastānapi padān jayati svayaṃ brahma bhavatyeṣa siddhikaraḥ || 41 || tathaivoktaṃ vīrāgame || ātmaliṃgaparijñānānnaṃdī [(pāṭhāntaraṃ) nnaṃdīśaḥ śivalāṃchanaḥ] sa śivalāṃchanaḥ bāhyakarmaparityāgī sa svayaṃ liṃgamucyate|| 42 || tathā skāṃde || dhyānaṃ śaivaṃ tathā śikṣā nityamekāntaśīlatā || yataścatvāri karmāṇi paṃcamaṃ nopapadyate || 43 || sūtasaṃhitāyāṃ || dātṛrnapi janān bhaktān yācitvārthaṃ sudurlabhaṃ || kṣubhitastadabhāvena kṣobhayenna kadācana || 44 || kiṃca vāsiṣṭhe || vidhinā śivabhāvena satkṛtya bhayabhaktitaḥ || ādadīta munirdattaṃ tadbhaikṣyamamṛtaṃ bhavet || 45 || śivadharmottare || tadevāśraddhayā dattaṃ nādadīta kadācana || ananyamānasaḥ śāntaḥ śivavidyāṃ japetsadā || 46 || kiṃca vāsiṣṭhe || sarvatra samatāśūnyaḥ sarvatra samatāyutaḥ || pṛ0 65) vṛthāmūlaniketaśca mumukṣuriha śasyate || 47 || tathā skāṃde || sarvāraṃbhaparityāgo bhaikṣyāsyaṃ vṛkṣamūlitā || niṣparigrahatādrohaḥ samatāyogivartanaṃ || 48 || evaṃ svabhāve niścalībhūtaliṃgaṃ bhaktiṃ nimittīkṛtya saṃcārabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ carasthalamityucyate || 49 || paramahaṃsopaniṣadi || jaṭāṃ dhṛtvā cīravāsāśca bhūtvā lokānvahanyeva caratyatha svayaṃ || 50 || ṛgvede || caraiveti caraiveti caranvai madhu viṃdati || 51 || kiṃca paramahaṃsopaniṣadi ekaśāṭī parivṛto muṇḍodarapātrī bhikṣārthaṃ grāmaṃ praviśaṃdāsāyaṃ pradakṣiṇenāvicikitsat sāvarṇikaṃ bhaikṣyacaryamabhiśastapatitavarjyaṃ || 52 || yajurvede || imān lokān kāmāgnikāmarūpyanusaṃcarannetatsāmagāyannāste || 53 || tathaivoktaṃ vīrāgame || śivaliṃgādabhedātmā tannikṣipteṃdriyavrajaḥ | pṛ0 66) svecchāvihārī svānaṃdaḥ sa caraṃ liṃgamucyate || 54 || tathā vātule vṛttam || atatvasaṃsāravināśanena vā śrutipramāṇena ca tarkavartmanā || prabodhamānasya śivasya taṃ punaḥ svameva gāyan vicaretsvalīlayā || 55 || kiṃca yogasāre || svecchayā carate kṣoṇīṃ bhujāno viṣayānapi || akartāntarbahiḥkartā sa yogī rājayogirāṭ || 56 || kiṃca śivayogadīpikayāṃ || puṇyakṣetreṣu sarveṣu saṃcarannātmavṛttaye || yācamāno janān sādhūn na jātu kleśayetkṛśān || 57 || tathā vātulataṃtre || yathā madhvādadāno'pi bhṛṃgaḥ puṣpaṃ na bādhate || tathā mādhukarīṃ bhikṣāmādadīta gṛhādhipāt || 58 || evaṃ bhaktyarthaṃ saṃcaritacaraliṃgasya parāparanirgamanaṃ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ parasthalamityucyate || 59 || haṃsopaniṣadi || āśāṃbaro na namaskāro na svadhākāro na niṃdāstutiryādṛcchiko bhikṣurnāvāhanaṃ na visarjanaṃ na maṃtraṃ na dhyānaṃ nopāsitaṃ ca na lakṣyaṃ na pṛthagapṛthak pṛ0 67) sarvatrāniketasthitireva bhikṣuḥ || 60 || tathaivoktaṃ || vīrāgame || sadāśivasya tatvasya yadadhiṣṭānamuttamaṃ || sthāvaraṃ liṃgamevaitatparaliṃgamudīritaṃ || 61 || tathā bhagavadgītāyāṃ || tulyaniṃdāstutimaunī saṃtuṣṭo yena kenacit || aniketa sthiramatirbhaktimān yaḥ sa me priyaḥ || 62 || vātule'pi | liṃgaṃ śivo bhavetkṣetramaṃgaṃ saṃyoga āśrayaḥ || tasmālliṃgāṃgasaṃyukto yo'pi so'tyāśramī bhavet || 63 || kiṃca devikālottare || heturnāsti phalaṃ nāsti nāsti karma svabhāvataḥ || asadbhūtamidaṃ sarvaṃ nāsti loko na laukikaḥ || 64 || nātra pūjā namaskāro na japo dhyānameva ca || kevalaṃ jñeyamityuktaṃ veditavyaṃ na kiṃca na || 65 || kiṃca yogārṇave || varṇāśramābhimānena śruterdāso bhavennaraḥ || abhimānavihīnaścedvartate śrutimūrdhani || 66 || sūtasaṃhitāyāṃ || yasya varṇāśramācāro galitaḥ svātmadarśanāt || sa varṇānāśramānsarvāṃnatītya svātmani sthitaḥ || 67 || taṃtrāṃtare || tyaktasaṃsārakalavaḥ kalāvānapi niṣkalaḥ || yassacitto'pyacittastu sa jīvanmukta ucyate || 68 || pṛ0 68) iti śrīmatparamaśivayogirāṭparivrājakācāryaśrītoṃṭadāryaviracitaṃ paramavīraśaivādvaitabodhinyāmekottaraśatasthalaśrutimālāvivaraṇākhyakaiv alyasāre liṃgasthalanirūpaṇe ācāraliṃgasthalaṃ nāma prathamaṃ prakaraṇaṃ samāptam || pṛ0 69) dvitīyaṃ prakaraṇaṃ | śrīśivāya namaḥ || evaṃ jaṃgamaliṃgasthalatritayaikībhūtaliṃgaṃ vīramāheśvarasya satkriyāyāmāgamasvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ kriyāgamasthalamityucyate || 1 || atha parajaṃgamasthalaśiromaṇitvena paripūrṇācāraliṃgasvarūpaṃ tadavāntarabhedāṃśca samyagupadiśya tadanaṃtaraṃ parajaṃgamaikaśaraṇatvena kṛtakṛtyasya māheśvarasya śaraṇabhūtaparajaṃgamameva gurustasyaiva navavidhasthalatvena copāsyatvaṃ pratipādayituṃ tadadhikāriṇo māheśvarasyāgamaliṃgatraividhyena vrataśīlācāraniṣṭharūpādikaṃ māheśvarasthalapratipāditācāraniṣṭhatvenaiva liṃganiṣṭhānvitatvaṃ kāyaliṃgatraividhyāvagrahaṇaṃ pūrvāśrayādyaṣṭamūrtyantanirāsakatvaṃ cācāraliṃgatraividhyena sarvagatanirāsakatvaṃ ca śivajaganmayatvaṃ ca pratiṣṭhāpya tasmin liṃge bhaktadehikaliṃgamiti niścayamadhigatya navavidhaguruliṃgavicāraḥ kartavyaḥ || 2 || muṇḍakopaniṣadi || tadetatsatyamaṃtreṣu karmāṇi kavayo yānyapaśyan tāni tretāyāṃ bahudhā saṃtatāni tānyācarata niyataṃ satyakāmā eṣa vaḥ paṃthāḥ sukṛtasya loke || 3 || tathā siddhāṃtaśikhāmaṇau || pṛ0 70) prakāśate yathā nāgniraraṇyāmiṃdhanaṃ vinā || kriyāṃ vinā tathāntastho na prakāśī bhavecchivaḥ || 4 || ṛgvede || ayaṃ me hasto bhagavānayaṃ me bhagavattaraḥ ayaṃ me viśvabheṣajaḥ ayaṃ śivābhimarśanaḥ ayaṃ mātā ayaṃ pitā ayaṃ jīvāturagamat idaṃ tava prasarpaṇaṃ subaṃdhavehi nirahi || 5 || tathaivoktaṃ vātule || dhārayedyastu hastena liṃgākāra śivaṃ sadā || tasya hastasthitaṃ viddhi matpadaṃ saṃpadāṃ padaṃ || 6 || yajurvaide || tava śriyai maruto mardayantaḥ rudra yatte janima cārucitraṃ padaṃ yadviṣṇoḥ paramaṃ nidhāye || 7 || tathā tātparyasaṃgrahe || vṛttam || arthaśriyā śivakaro'pi virajyataste śrīśo yayā tvamasi dāsatayābhiyuktaḥ || asyāḥ kṛte janima cāruvicitrarūpamabhyarcitaṃ tava marudbhirudāharaṃti || 8 || ṛgvede || triyaṃbakaṃ yajāmahe sugaṃdhiṃ puṣṭivardhanaṃ || urvārukamiva baṃdhanānmṛtyormukṣīya māmṛtāt || 9 || tathā laiṃgye || triyaṃbakaṃ yajeddevaṃ sugaṃdhiṃ puṣṭivardhanaṃ || kiṃ kariṣyati māṃ mṛtyurmṛtyormṛtyurahaṃ tathā || 10 || pṛ0 71) evaṃ kriyāgamasvarūpāpannaliṃgaṃ māheśvarasya bhāvāgamasvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ bhāvāgamasthalamityucyate || 11 || bṛhadāraṇyakopaniṣadi || yaṃ yadā yathopāsate tadeva bhavati yadbhāvaṃ tadbhavati yathākārī yathācārī tathā bhavati || 12 || tathā yogārṇave || jyotirūpaṃ śivaṃ pūrṇaṃ viśvatejo'tivartinaṃ || āśayaṃ bhāsayantaṃ ca bhāvayan tanmayo bhavet || 13 || kāmikāgame'pi || anirdeśyamanaupamyaṃ vidhiviṣṇupramohajit || mahodāraṃ mahāliṃgaṃ bhāvayedaniśaṃ budhaḥ || 14 || evaṃ niṣṭhāsaṃpannameva bhūtvā bhāvasadbhāvasannihitaliṃgaṃ māheśvarasya jñānāgamasvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ jñānāgamasthalamityucyate || 15 || kaivalyopaniṣadi || ātmānamaraṇiṃ kṛtvā praṇavaṃ cottarāraṇiṃ || jñānanirmathanābhyāsātpāśaṃ dahati paṃḍitaḥ || 16 || tathā cāgneyapurāṇe || śāstrasajjanasatkāryaiḥ samyak saṃśikṣitairmuhuḥ || jñānasyābhigamaḥ śaśvadvijñeyo jñānavartmagaiḥ || 17 || sūtasaṃhitāyāṃ ca || vikalparahitaṃ tatvaṃ jñānamānaṃdamadvayaṃ || ye paśyaṃti vimuktāste jīvanto'pi na saṃśayaḥ|| 18 || pṛ0 72) kiṃca || siddhāntarahasye || na śāstroktaiśca niyamairniyamya kvāpi karhicit || jñānenārādhanaṃ śaṃbhoridamavyākulātmanāṃ || 19 || śivadharme'pi || jyotiḥsmaraṇamātreṇa na kṣiṇoti yathā tamaḥ || tathā sujñānarahitaiḥ kriyādyairna śivo bhavet || 20 || evamāgamaliṃgatraividhyamekībhūtaliṃgaṃ māheśvarasya sarvāṃgamathanena liṃgakāyasaṃbaṃdhasvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ sakāyasthalamityucyate || 21 || bṛhadāraṇyakopaniṣadi || ātmānaṃ cedvijānīyādayamasmīti pūruṣaḥ || kimicchankasya kāmāya śarīramiha saṃjvaret || 22 || kiṃca || chāṃdogyopaniṣadi || śarīraṃ bhikṣayā vasanenālaṃkāreṇa saṃskurvannetena hyamuṃ lokaṃ jeṣyanto manyante || 23 || tathaivoktaṃ trikāṇḍasāre || nocetsthūlādibhiḥ kāryaistaddharmairapi yaṃtritaḥ || bhaktiṃ vyavaharaṃstaṃdjñassa sakāya itīryate || 24 || kiṃca || śaṃbhuprabhāyāṃ || dhāryate yena kāyena liṃgākāraḥ śivaḥ sadā || sa eva kāyastenaiva kāyavān parikīrtyate || 25 || pṛ0 73) tathā devikālottare || sarvadvaṃdvavinirmuktaḥ satataṃ janavarjitaḥ || anenaiva śarīreṇa sarvajñaḥ san prakāśate || 26 || vātule'pi || evaṃ liṃgaśarīraṃ syātparanirvāṇalakṣaṇaṃ || tadbhāvabhāvitaṃ sākṣāttaccaritraṃ pavitrakaṃ || 27 || evaṃ māheśvarasya liṃgakāyamathanena nirdehabhāvaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaramakāyasthalamityucyate || 28 || chāṃdogyopaniṣadi || asya śarīraṃ vā vasaṃtaṃ sakhipriyāpriyaṃ spṛśato'śarīraṃ vāyurabhraṃ vidyutstanayitnuraśarīrāṇyetāni tadyathaitānyamuṣmādākāśātsamutthāya paraṃ jyotirūpaṃ saṃpādya svena rūpeṇābhiniṣpadyate || 29 || kiṃca kaivalyopaniṣadi || vedairanekairahameva vedyo vedāntakṛdvedavideva cāhaṃ || na puṇyapāpe mama nāsti nāśo na janma deheṃdriyabuddhayo'pi || 30 || tathaivoktaṃ skāṃde || atyantadṛḍhayā bhakttyā śivatatvaikabhāvayā || gatadehādisaṃsaktirakāya iti gīyate || 31 || kiṃca śaivaratnākare || tadiṣṭaliṃgaṃ yāddhāma cidrūpasya parātmanaḥ || līno'tra liṃge yatkāyo nirdehaḥ sa mahān bhavet || 32 || evamakāyasvarūpāpannaliṃgasya pṛ0 74) sakalaniṣkalātītakāyabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtara parakāyasthalamityucyate || 33 || muṇḍakopaniṣadi || triṣu dhāmasu yadbhogyaṃ bhoktā bhogaśca yadbhavet || tebhyo vilakṣaṇaḥ sākṣī cinmātro'haṃ sadāśivaḥ || 34 || tathaivoktaṃ vātule || triṣu dhāmasu yadbhogyaṃ bhoktā yaśca prakīrtitaḥ || ubhayaṃ prati yo veda sa bhuṃjāno na lipyate || 35 || tathā svāyaṃbhuvasūtre || śivadhāmārpitasyāsya bhogabhokturna jātucit || bhoktṛtvamadhikāritvaṃ pratikṛtyānukāritā || 36 || kiṃcādityapurāṇe || svecchāvigrahiṇaḥ sarve svecchācārā gaṇeśvarāḥ || śivena saha te bhogān bhukttvā yāṃti śivaṃ padaṃ || 37 || śaivaratnākare || cidagnipluṣṭasaṃsārabījāṃkurakalevaraḥ || cilliṃgālaṃbanaṃ yaśca parākhyāṃgī saceritaḥ || 38 || evaṃ kāyaliṃgatraividhyamekībhūtaliṃgaṃ māheśvarasya saddharmacaritrārthamekībhūtabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ dharmācārasthalamityucyate || 39 || taittarīyopaniṣadi || dharmo viśvasya jagataḥ pratiṣṭhā loke dharmiṣṭhaṃ prajā upasarpanti dharmeṇa pāpamapanudati dharme pṛ0 75) sarvaṃ pratiṣṭhitaṃ tasmāddharmaṃ paramaṃ vadaṃti || 40 || vātule || ācārasyāparityāgaḥ sugṛhītasya bhaktitaḥ || api prāṇātyayenāyaṃ sa dharmācāra ucyate || 41 || kiṃcādityapurāṇe || dharmo bahuvidhaḥ prokto munibhistatvadarśibhiḥ || tatrākṣayaḥ paro dharmaḥ śivadharmaḥ sanātanaḥ || 42 || śaivapurāṇe'pi || upāsīta śivaṃ śaśvaddharmeṇa vimalena ca || śaivaṃ padamavāpnoti paramānaṃdamavyayaṃ || 43 || devikālottare || krimikīṭapataṃgāṃśca tathā devi vanaspatīn || na nāśayedbudho jīvān paramārthamatiryataḥ || 44 || tathaiva || na mūlotpāṭanaṃ kuryātpatracchedaṃ vivarjayet || bhūtapīḍāṃ na kurvīta puṣpāṇāṃ ca nikṛṃtanaṃ || svayaṃ patitapuṣpaistu kartavyaṃ śivapūjanaṃ || 45 || evaṃ dharmācārasvarūpāpannaliṃgaṃ māheśvarasya manaḥsthale sthirībhūtasadbhāvacāritraṃ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ bhāvācārasthalamityucyate || 46 || śvetāśvataropaniṣadi || vṛttam || ārabhyakarmāṇi guṇānvitāni bhāvāṃśca sarvānviniyojayedyaḥ || teṣāmabhāve kṛtakarmanāśaḥ karmakṣaye yāti sa tatvato'nyaḥ || 47 || tathā skāṃde || kriyāvatāmapi sadā kurvatāmapi satkriyāṃ || pṛ0 76) viguṇāḥ syuḥ kriyāḥ sarvā vinā niścalabhāvanāṃ || 48 || laiṃgye'pi || bhāvaśuddhistu śuddhiḥ syāttadācārānaśeṣataḥ || viśuddhenaiva bhāvena bhāvayedaniśaṃ budhaḥ || 49 || vātule || kriyādvaitaṃ na kartavyaṃ bhāvādvaitaṃ samācaret || kriyā nirvahate yā tu bhāvaśuddhistu śāṃkari || 50 || niśvāsakārikāyāṃ || godohamiṣupātaṃ vā nayanonmīlamātrakaṃ || sakṛtparapade yukto na punarbhavamāpnuyāt || 51 || evaṃ manomadhye sadbhāvacāritrasaṃbaṃdhibhūtaliṃgaṃ māheśvarasya mahājñānacāritrāpannabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ jñānācārasthalamityucyate || 52 || chāṃdogyopaniṣadi || ātmasatyātmasākṣī ca sattādharmaḥ pratāpavān || na sa pāpāni kurute yasyātmā bhavati priyaḥ || 53 || tatraiva || sarvabhūtātmabhūtebhyaḥ samyagbhūtāni paśyataḥ|| devā hi mārge muhyanti padajñānātpadaiṣiṇaḥ || 54 || tathaivoktaṃ kāmikāgame || jñānātītaṃ paraṃ tatvaṃ kevalaṃ sarvatomukhaṃ || pṛ0 77) kevalātmasvarūpaṃ tu jñānarūpeṇa bhāvayet || 55 || kiṃca vāsiṣṭhe || evaṃ tatve pare śuddhe dhīro viśrāṃtimāśritaḥ || tadevāsvādayatyantarbahirvyavaharannapi || 56 || kiṃca sarvajñānottare || dravyāṇāṃ samadarśī ca sa muktaḥ sarvabaṃdhanaiḥ || sarvaṃ śivamayaṃ bhāti nāśivaṃ vidyate kvacit || 57 || tathā devikālottare || paṃcabhūtātmako dehaḥ śivastatraiva tiṣṭhati || śivādyavaniparyanto loko'yaṃ śaṃkarātmakaḥ || 58 || iti śrīmatparamaśivayogirāṭparivrājakācāryaśrītoṃṭadāryaviracite paramavīraśaivādvaitabodhinyāmekottaraśatasthalaśrutimālāvivaraṇākhyakaiv alyasāre liṃgasthalanirūpaṇe guruliṃgasthalaṃ nāma dvitīyaṃ prakaraṇaṃ samāptam || pṛ0 78) tṛtīyaṃ prakaraṇaṃ | śrīśivāya namaḥ|| evamācāraliṃgatraividhyamekībhūtaliṃgaṃ liṃgaprasādinaḥ śarīre avagṛhītabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ kāyānugrahasthalamityucyate || 1 || atha bhaktadehikaliṃgasthalaviśiṣṭamāheśvarasyācāraliṃgatraividhyasthala eva samyagvicāryamāṇe sāvadhānatayā tadeva guruliṃgaṃ bhavati || tadeva sadācārasaṃpattyā śivaliṃgaṃ bhavati || tasminneva śivaliṃge sarvārpitabhogitvameva prasāditvaṃ tathā sati tatrānugrahaliṃgatraividhye aviralo bhūtvā gurumahatvādiśaraṇamahatvāntamākramyārpitaliṃgatraividhye tadātmakaḥ san prasādamahatvameva svayaṃ bhūtvā tanukaraṇaliṃgatraividhye nijasvarūpamavalokya śivaliṃgasāvadhānitvenaiva prasāditvasiddhiḥ || 2 || kaivalyopaniṣadi || vṛttam || viviktadeśe ca sukhāsanasthaḥ śuciḥ samagrīvaśiraḥśarīraḥ || atyāśramasthaḥ sakaleṃdriyāṇi niruddhya bhakttyā svaguruṃ praṇamya || 3 || tathā vāsiṣṭhe || bhṛṃgabhāvanayā yadvatkīṭaḥ sa iva jāyate || śivabhāvābhiyogena tadvadeva bhavetpumān || 4 || yogadīpikāyāṃ ca || pṛ0 79) yathā saṃskārasaṃpattyā brāhmaṇo dvijatāmiyāt || tathopadeśasaṃpattyā syātpumānapyalaukikaḥ || 5 || tathā śivarahasye || sarpadaṣṭasya yaddehaṃ taddehaṃ viṣadehavat || liṃgadaṣṭasya yaddehaṃ taddehaṃ liṃgadehavat || 6 || tatraiva || tailayuktaṃ ca kārpāsaṃ jyotiḥsparśena jyotivat snehayuktaśca sadbhakto liṃgasparśena liṃgavat || 7 || evaṃ prasādiśarīrāvagṛhītaliṃgaṃ tasya sarveṃdriyamukhasaṃbaṃdhībhūtabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaramiṃdriyānugrahasthalamityucyate || 8 || śvetāśvataropaniṣadi || trirunnataṃ sthāpya samaṃ śarīraṃ hṛdīṃdriyāṇi manasā sanniveśya || brahmoḍupena pratareta vidvān srotāṃsi sarvāṇi bhayāvahāni || 9 || śivādvaite || bahirmukhānīṃdriyāṇi janayaṃti bhavodayaṃ || antarmukhāni tānyeva saṃsārakṣayahetavaḥ|| 10 || skāṃde || manobuddhirahaṃkāra iṃdriyāṇi guṇatrayaṃ || na spṛśaṃti mahātmānaṃ vikārāstasya naiva hi || 11 || bhagavadgītāyāṃ || rāgadveṣavihīnaistu viṣayāniṃdriyaiścaran || pṛ0 80) ātmavaśyairvidheyātmā prasādamadhigacchati || 12 || evaṃ sarveṃdriyasaṃbaṃdhaliṃgena prasādinaḥ prāṇasthalāliṃgitabhedaḥ [prāṇaliṃgasthalabhedaḥ] kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ prāṇānugrahasthalamityucyate || 13 || kauśītakabrāhmaṇopaniṣadi || yo vai prāṇaḥ sā prajñā yā prajñā sa prāṇaḥ sahaitāvasmiṃccharīre vasataḥ sahotkrāmataḥ || 14 || tathā caṃdrāvalokane || yatra dṛṣṭe manaḥsthairyaṃ yatra caiva hi mārutaḥ || līnaḥ kvāpi bhavedevaṃ tasyāyaṃ syādanugrahaḥ || 15 || kiṃca skāṃde || yathā lohaḥ suvarṇatvaṃ prāpnotyauṣadhayogataḥ || ātmadhyānāttathā prāṇaḥ paramātmatvamāpnuyāt || 16 || evamanugrahaliṃgatraividhyamekībhūtaliṃgaṃ liṃgaprasādinaḥ śarīrārpitamukhaliṃgabhūtabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ kāyārpitasthalamityucyate || 17 || praśnopaniṣadi || atha yathaitasmiṃccharīre sukhaṃ bhavati sa yathā saumya vayāṃsi vāsavṛkṣaṃ saṃpratiṣṭhaṃta evaṃ ha vai tatsarvaṃ pare ātmani saṃpratiṣṭhate || 18 || tathaivoktaṃ śivarahasye || yadā yogī nijaṃ dehaṃ śivāya vinivedayet || tadā bhavati tadrūpaṃ śivarūpaṃ na saṃśayaḥ || 19 || pṛ0 81) kiṃca bṛhatkālottare || saṃyogeṣu viyogeṣu cāṇumātrasukhāni ca || yaḥ kuryādiṣṭaliṃge ca sāvadhānī niraṃtaraṃ || 20 || tathā yogajāgame || yadā śivāya svātmānaṃ dattavān deśikātmane || tadā śaivo bhaveddevi na tato'sti punarbhavaḥ || 21 || kiṃca śivayogadīpikāyāṃ || cakṣuḥprītividhāyīni prekṣaṇīyāni yāni ca || tāni dehena saṃpādya śivāya prekṣayetsadā || 22 || evaṃ śarīre arpitamukhāpannaliṃgaṃ prasādinaḥ antaḥkaraṇe arpitamukhaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ karaṇārpitasthalamityucyate || 23 || kaṭhavallyupaniṣadi || yastu vijñānavānbhavati yuktena manasā saha || tasyeṃdriyāṇi vaśyāni sadaśvā iva sāratheḥ || 24 || tatraiva || ātmānaṃ rathinaṃ viddhi śarīraṃ rathamevaca || buddhiṃ tu sārathiṃ viddhi manaḥ pragrahameva ca || 25 || iṃdriyāṇi hayānāhurviṣayāṃsteṣu gocarān || ātmeṃdriyamanoyuktaṃ bhoktetyāhurmanīṣiṇaḥ || 26 || tathaivoktaṃ śivarahasye || pṛ0 82) tadantaḥkaraṇaṃ yena kriyate'ntaḥ śive'khilaṃ || yasyārpite'ntaḥkaraṇaḥ sa proktaḥ karaṇārpakaḥ || 27 || śaivaratnākare || yadiṃdriyagataṃ kiṃcidyatsukhaṃ tacchivārpitaṃ || tatprasādaṃ ca bhoktavyaṃ tadiṃdriyamukhena ca || 28 || vāsiṣṭhe || evaṃ viraktaḥ svenaiva manasā tatsamarpayet || darśanasparśanaghrāṇabhojanaśravaṇādikaṃ || 29 || evamantaḥkaraṇe samarpitasukhaṃ prāptaliṃgaṃ prasādinaḥ sarvāṃgeṣu svayameva sarvārpita prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ bhāvārpitasthalamityucyate || 30 || maitreyopaniṣadi | layavikṣeparahitaṃ manaḥ kṛtvā suniścalaṃ || yadātmanyunmanībhāvaṃ [yadā yātyunmanībhāvaṃ] tadā tatparamaṃ padaṃ || 31 || tathā śivarahasye || yatra bhāvasya bhāvyaṃ syācchivāya paramātmane || samarpyate'gryamādau yattadbhāvārpitamiṣyate || 32 || tatraiva || cittasthitapadārthaughamananaṃ yasya mānasaṃ || arpyate tanmanobhāvaḥ sa syādbhāvārpakaḥ śiva || 33 || kiṃca || rudrayāmale || īśvarārpitabhāvatvātpriyasaṃsargasaṃbhavaiḥ || vikārairanatispṛṣṭo bhāvayukto bhavedbudhaḥ || 34 || pṛ0 83) tathā vāsiṣṭhe | saṃsargaṃ priyavargasya śivasyaiveti bhāvayan || ahaṃkāraprahāṇena bhāvaśuddhiṃ ca viṃdati || 35 || kiṃca vimarśanasāhasryāṃ || sarveṣāmarpako bhāvastaṃ bhāvaṃ parame śive || samarpitavataḥ samyakkimanyadavaśiṣyate || 36 || vātule || sarvāṃgaṃ liṃgameva syādannapānādyamarpitaṃ || prasādastṛptireva syātsarvaṃ liṃgamayo bhavet|| 37 || tatraiva bhoktā bhogyaṃ bhojayitā sarvametaccarācaraṃ || bhāvayan śivarūpeṇa śivo bhavati vastutaḥ || 38 || evamarpitaliṃgatraividhyasthalamekībhūtaliṃgaṃ prasādini upadeśamukhena śiṣyabhāvaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ śiṣyasthalamityucyate || 39 || muṇḍakopaniṣadi || saṃprāpyainamṛṣayo jñānatṛptāḥ kṛtātmāno vītarāgāḥ praśāntāste sarvagaṃ sarvataḥ prāpya dhīrāḥ yuktātmānaḥ sarvamevāviśaṃti || 40 || tathā vātule || ākṛṣṭāstāḍitā vāpi ye viṣādaṃ na yāṃti hi || pṛ0 84) te yogyāḥ saṃyatāḥ śiṣyāḥ śivasaṃskārakarmaṇi || 41 || śivādvaite | prahvībhāvaṃ samāsādya manovākkāyakarmabhiḥ || gurubhaktiḥ sadā yasya sa śiṣya iti kathyate || 42 || tatraiva || ṛjavo mṛdavaḥ śuddhā vinītāḥ sthiracetasaḥ || śaucācārasamopetāḥ śiṣyāstvatra prakīrtitāḥ || 43 || śaṃbhuprabhāyāṃ || praśāṃtaṃ gurumabhyetya śivajñānāmṛtāṃbudhiṃ || bhajate satataṃ yastu sa śiṣya iti kathyate || 44 || evaṃ śiṣyabhāvāpannaliṃgaṃ prasādinaḥ aṃge śuśrūṣābhāvaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ śuśrūṣāsthalamityucyate || 45 || praśnopaniṣadi || sa tatra tapasā brahmacaryeṇa śraddhayā saṃpanno mahimānamanubhavati || 46 || kiṃca kenopaniṣadi || yāvadupādhiparyantaṃ guruṃ śuśrūṣayet || 47 || kiṃca pārātaśrutau || tasmācchuśrūṣuḥ putrāṇā? hṛdyatamaḥ nediṣṭho nediṣṭho brahmaṇo bhavati || 48 || tathaivoktaṃ siddhāṃtaśekhare || guruśuśrūṣaṇaṃ kāryaṃ gurorvākyānuvartanaṃ || sadā guruparo nityaṃ gurorājñāṃ na laṃghayet || 49 || kiṃca sūtasaṃhitāyāṃ || paramādvaitavijñānaniṣṭhasya parayoginaḥ || śuśrūṣā śuddhavidyāyāḥ sādhanaṃ na hi saṃśayaḥ || 50 || pṛ0 85) mānavapurāṇe || śive kruddhe gurustrātā gurau kruddhe na kaścana || tasmādiṣṭaṃ guroḥ kāryaṃ kāyena manasā girā || 51 || yajurvede || ācāryāya priyaṃ dhanamāhṛtya (prakṣepakaḥ) evaṃ śuśrūṣābhāvāpannaliṃgaṃ prasādinaḥ śarīre itaretarādhyāsarahitaguruśiṣyasāmarasyaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ sevyasthalamityucyate || 52 || muṇḍakopaniṣadi || bhidyate hṛdayagraṃthiśchidyante sarvasaṃśayāḥ || kṣīyante cāsya karmāṇi tasmin dṛṣṭe parāvare || 53 || tathaivoktaṃ vātule || tasmindṛṣṭe pare liṃge niṣkale nirupādhike || asya jīvasya karmāṇi kṣīyante sakalāni vai || 54 || avidyāhṛdayagraṃthirbhidyate śatadhā'pi ca || saṃśayā bahusaṃkalpāśchidyante ca sahasradhā || 55 || graṃthāntare || upāyairna śivo bhāti bhānti te tatprasādataḥ || sa evāhaṃ svaprakāśo bhāti viśvaprakāśakaḥ || 56 || iti śrīmatparamaśivayogirāṭparivrājakācāryaśrītoṃṭadāryaviracite paramavīraśaivādvaitabodhinyāmekottaraśatasthalaśrutimālāvivaraṇākhyakaiv alyasāre liṃgasthalanirūpaṇe śivaliṃgasthalaṃ nāma tṛtīyaṃ prakaraṇaṃ samāptam || pṛ0 86) caturthaṃ prakaraṇaṃ | śrīśivāya namaḥ || evaṃ tanuguṇaliṃgatraividhyamekībhūtaliṃgaṃ prāṇaliṃgini jīvabhāvanivṛttiṃ kṛtvā liṃgasajjīvasamyaktvaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ jīvātmasthalamityucyate || 1 || athaivaṃbhūtaprasādini svasya sākāratritaye liṃgatvena bhakto bhūtvā tadbhaktaliṃge jaṃgamameva caitanyamiti jñātvā tasmin jaṃgamaliṃge anubhavabhaktyā samarasabhūtaprāṇaliṃgī ātmaliṃgatraividhyena prāṇaliṃgī bhūtvā prāṇaliṃgārcakaḥ san śivayogasamādhiṃ prāpya nirūpaliṃgatraividhyena liṃgaṃ nijamanusaṃdhāya talliṃganijena prasādaliṃgatraividhye sthitvā tatprasādaliṃgamevāṃgamiti jñātvā pādodakaliṃgatraividhye samarasatvaṃ gataḥ san prāṇaliṃgisvarūpaṃ prāptaḥ || 2 || vṛddhajābālopaniṣadi || sakalaṃkatvajanmavatvaduḥkhitvādikaṃ jīvasvarūpaṃ tadanabhijñatvamahaṃkāraḥ sa tenāviṣṭaḥ svarganarakabhoktā saṃsārasāgaranimagno mithyābhimānījīvaḥ kilbiṣāśrayaḥ punaḥ punarutpadyate || 3 || kiṃca bṛhadāraṇyakopaniṣadi vālāgraśatabhāgasya śatadhā kalpitasya ca || jīvo bhāgaḥ sa vijñeyaḥ sa cānaṃtyāya kalpyate || 4 || pṛ0 87) tathaivoktaṃ svāyaṃbhuvasūtre || kalodvalitacaitanyo vidyādarśitagocaraḥ || rāgeṇa raṃjitaścāpi buddhyādikaraṇairyutaḥ || 5 || māyādyavaniparyante tatvabhūtātmavartmani || bhuṃkte tatra sthito bhogān bhogaikarasikaḥ pumān || 6 || kiraṇāgame || anādimalasaṃbaṃdhātkiṃcidajño mayoditaḥ || anādimalamuktatvātsarvajño'sau tataḥ śivaḥ || 7 || graṃthāntare || jīvaḥ śivaḥ śivo jīvaḥ sajjīvaḥ kevalaḥ śivaḥ || pāśabaddho bhavejjīvaḥ pāśamuktaḥ sadāśivaḥ || 8 || punaranyatra || haṃsahaṃsaṃti yo brūyāddhaṃso nāma sadāśivaḥ || 9 || evaṃ jīvabhāvanivartakaliṃgaṃ prāṇaliṃgini ātmavivekaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaramantarātmasthalamityucyate || 10 || kaṭhavallyupaniṣadi || agniryathaiko bhuvanaṃ praviṣṭo rūpaṃ rūpaṃ pratirūpo babhūva || ekastathā sarvabhūtāntarātmā rūpaṃ rūpaṃ pratirūpo babhūva || 11 || kiṃca brahmopaniṣadi || eko devaḥ sarvabhūteṣu gūḍhaḥ sarvavyāpī sarvabhūtāṃtarātmā || karmādhyakṣaḥ sarvabhūtādhivāsaḥ sākṣī cetā kevalo nirguṇaśca || 12 || pṛ0 88) tathaivoktaṃ sūtasaṃhitāyāṃ || carācarātmakamidaṃ yatra viśvaṃ maheśvare || adhyātmaciṃtayā grāhye sūtre maṇigaṇā iva || 13 || graṃthāntare || vartamāno'pi na pumānyujyate vastubhirguṇaiḥ || śokaharṣabhayakrodhalobhamohaspṛhādibhiḥ || 14 || kiṃca śivasūtre || puryaṣṭakasamāyogādvicaran sarvamūrtiṣu || raṃgo'ntarātmā vijñeyo nṛtyataḥ paramātmanaḥ || 15 || evamantarātmasvarūpāpannaliṃgaṃ prāṇaliṃginaḥ vivekasvarūpaparamātmānamāvṛtya sthitabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ paramātmasthalamityucyate || 16 || vṛddhajābālopaniṣadi || daharākāśamadhyasthasahasradalaśobhite || sphuratkesarasaṃśliṣṭakarṇike ca saroruhe || somasūryāgnimaṇḍale nivātadīpopasthāyī niḥsaṃgaḥ sarvakarmasākṣī paramātmā'vatiṣṭhate || 17 || kiṃca nārāyaṇopaniṣadi || daharaṃ vipāpaṃ paraveśmabhūtaṃ yatpuṃḍarīkaṃ puramadhyasaṃsthaṃ || pṛ0 89) tatrāpi daharaṃ gaganaṃ viśokastasminyadantastadupāsitavyaṃ || 18 || tathaivoktaṃ graṃthāntare || saṃjñāpitasya vai nāsti na rūpaṃ na ca kalpanā || sa sarvabhūtānugataḥ paramātmā sanātanaḥ || 19 || aṃgalagne'pi vātādau sparśādyanubhavaṃ vinā || jīvataścetaso rūpaṃ tadrūpaṃ paramātmanaḥ || 20 || ātmāyaṃ kevalaḥ svasthaḥ śāṃtaḥ sūkṣmaḥ sanātanaḥ || asti sarvāntare sākṣī cinmātrastamasaḥ paraḥ || 21 || vātule || sa paśyati śarīraṃ taccharīraṃ taṃ na paśyati || tau paśyati paraḥ kaścittāvubhau tanna paśyataḥ || 22 || evamātmaliṃgatraividhyamekībhūtaliṃgaṃ prāṇaliṃginaḥ nirdehasvabhāvacāritryaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ nirdehāgamasthalamityucyate || 23 || chāṃdogyopaniṣadi || eṣa ātmā'pahatapāpmā vijaro vimṛtyurviśoko'vijugupso'pipāsuḥ satyakāmaḥ satyasaṃkalpaḥ || 24 || tathā siddhāṃtarahasye || pṛthivyāṃ yāni bhūtāni jihvopasthaparāṇi ca || jihvopasthaparityāgī nirdehaḥ sa maheśvaraḥ || 25 || pṛ0 90) tathā śaivapurāṇe || śivapūjopakaraṇaṃ dehaṃ yaḥ kurute naraḥ || so'cireṇaiva kālena videho jāyate naraḥ || 26 || kiṃca skāṃde || tatphalaṃ dehalābhasya yena saṃsevya śaṃkaraṃ || na punardehasaṃbaṃdhaṃ dehī yatprāpnuyāditi || 27 || vāsiṣṭhe || vāsanārahitairantariṃdriyairāharan kriyāḥ || na vikriyāmavāpnoti bhavakṣobhaśatairapi || 28 || evaṃ nirdehacāritrībhūtaliṃgaṃ prāṇaliṃgini nirbhāvacāritraṃ prāptabhedaḥ kathamityakāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ nirbhāvāgamasthalamityucyate || 29 || maitreyopaniṣadi || yathā niriṃdhano vahniḥ svayamevopaśāmyati || tathā vṛttikṣayādbhāvaḥ svayonāvupaśāmyati || 30 || tathaivoktaṃ vāsiṣṭhe || yadā na bhāvyate bhāvaḥ kvacijjagati vastuni || tathā hṛdaṃbare śūnye kathaṃ cittaṃ prajāyate || 31 || tatraiva || na jāyate na mriyate kiṃcidatra jagattraye || na ca bhāvavikārāṇāṃ sattā kvaca na vidyate || 32 || evaṃ nirbhāvacāritrāpannaliṃgaṃ prāṇaliṃgini vilīnataccaritraṃ sadāgamavirahitatvaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ naṣṭāgamasthalamityucyate || 33 || pṛ0 91) maitreyopaniṣadi || tāvanmano niroddhavyaṃ hṛdi yāvatkṣayaṃ gataṃ || etajjñānaṃ ca mokṣaṃ ca śeṣāstu graṃthavistarāḥ || 34 || tathaivoktaṃ śivarahasye || punarbhavādhikāraśca muktasyeha na vidyate || yathā dagdhasya bījasya praroho nātra dṛśyate || 35 || tathā yogajāgame || akriyaiva parā pūjā maunameva paro japaḥ || aciṃtaiva paraṃ dhyānamanicchaiva paraṃ phalaṃ || 36 || tatraiva || vṛttam || yogaśca nidrā kratavaścaritraṃ svecchāsanaṃ devamahānivedyaṃ || līlārpaṇaṃ devapavitradānaṃ japaḥ pralāpaḥ śayanaṃ praṇāmaḥ || 37 || punastatraiva || kṛtiḥ sevā gatiryātrā matiściṃtā vacaḥ stutiḥ || aho sarvātmanā śaṃbhoḥ sudhiyāṃ sarvathārcanaṃ || 38 || śivarahasye || yā yā ceṣṭā samutpannā jāyate śivayogināṃ || sā sā pūjanamīśasya sarvadā tadgatātmanāṃ || 39 || graṃthāntare || turyake tu parāvasthā turyātīte tu nirjanā || sā naṣṭā yādṛśādṛśyanaṣṭayordṛṣṭidṛśyayoḥ || 40 || kiṃca vātule || śabdabrahmajñānaṃ niḥśabdabrahmasatkriyā niṣṭhā || pṛ0 92) śabdabrahma yaduktaṃ niḥśabdabrahma taccarati tūṣṇīṃ || 41 || evaṃ nirūpaliṃgatraividhyamekībhūtaliṃgaṃ prāṇaliṃgini sukhaprasādasvarūpa prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaramādiprasādisthalamityucyate || 42 || paramahaṃsopaniṣadi || sarveṣāmiṃdriyāṇāṃ gatimuparamate ya ātmanyeva sthīyate yatpūrṇānaṃdaikabodhasadbrahmāhamasmīti kṛtakṛtyo bhavati || 43 || kaṭhavallyupaniṣadi || vṛttaṃ || aṇoraṇīyānmahato mahīyānātmā guhāyāṃ nihito'sya jantoḥ || tamakratuṃ paśyati vītaśoko dhātuḥ prasādānmahimānamīśaṃ || 44 || tathaivoktaṃ śivarahasye || guruvākyāmṛtāsvādādapunarbhavahetukāt || ya ānaṃdamavāpnoti sa prasādīti kathyate || 45 || śaivaratnākare || śivabhāvaprasaṃgena prasādī so'bhidhīyate || yasya priyeṣu vītasya sarvatroparataṃ manaḥ || 46 || graṃthāṃtare || yasyātiviśrutārthānāmiṃdriyāṇāṃ prabhāvataḥ || śivabhāvaprasannaḥ syātsa prasādīti gīyate || 47 || kiṃca siddhāṃtaśekhare'pi || pareṇa bhāvayogena prasīdati maheśvaraḥ || tasmādasya śivo bhāvaḥ sa prasādīti kathyate || 48 || pṛ0 93) vātule || asyātmanaḥ kriyāḥ sarvā liṃgārpitatayā sthitāḥ || svasminneva svayaṃ yāti viśrāṃtiṃ sukhalakṣaṇāṃ || 49 || evamādiprasādasvarūpāpannaliṃgaṃ prāṇaliṃgini prāṇaprasādasvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaramaṃtyaprasādasthalamityucyate || 50 || kaivalyopaniṣadi || jāgratsvapnasuṣuptyādiprapaṃcaṃ yatprakāśate tadbrahmāhamiti jñātvā sarvabaṃdhaiḥ pramucyate || 51 || tathaivoktaṃ vātule || jāgratsvapnasuṣuptyādisarvāvasthāsu sarvadā || liṃgārpitopabhogena nirlepo'yaṃ na saṃśayaḥ || 52 || śivādvaite || saṃvideva parā tṛptirbhāvaparyantabhāsurā || tathaiva tṛpto yassoṃ'tyaprasādīti nigadyate || 53 || kiṃca vāsiṣṭhe || cinmātratvaṃ prayātasya tīrṇamṛtyoḥ svacetasaḥ || yo bhavetparamānaṃdaḥ kenāsāvupamīyate || 54 || evamantyaprasādasvarūpāpannaliṃgaṃ prāṇaliṃgini tṛptiṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ sevyaprasādisthalamityucyate || 55|| maitreyopaniṣadi || atha ya eṣa saṃprasādo'smāccharīrātsamutthāya paraṃjyotirūpamupasaṃpadya svenarūpeṇābhiniṣpadyate pṛ0 94) eṣa ātmeti hovācaitadamṛtametadabhayametadbrahmeti || 56 || śivasūtre || tṛptiḥ saṃkocavilayaḥ pūrṇabhāvātparātmanaḥ || tathaiva tṛptastṛptaḥ syānna sudhāsvādanādibhiḥ || 57|| śivādvaite || jñānāmṛtena tṛptasya kimanyairbhojyarāśibhiḥ || jñānameva parānaṃdaṃ prakāśayati śaivakaṃ || 58 || kiṃca śivadharmottare || jñānāmṛtena tṛptasya kṛtakṛtyasya yoginaḥ || naivāsti kiṃcitkartavyamasti cenna sa tatvavit || 59 || śaivaratnākare || jñānāmṛtena tṛptasya bhaktyā ca vivaśātmanaḥ || antarna ca bahistuṣṭyā kṛtyamasti kadācana || 60 || jñānottare'pi || nāntaḥ śarīra evāyaṃ bāhya eva na saṃsthitaḥ|| mahānaṃdaprasādo'yaṃ sarvatraivāvabhāsate || 61 || kiṃca vāsiṣṭe || ānaṃdalakṣaṇā tṛptirnirupādhitayā sthitā || tadutthānaṃdasāṃdratvaṃ jñānāmṛtamudīritaṃ || 62 || tatvasāre || piṇḍe muktāḥ pade muktā rūpe muktāḥ ṣaḍānana || rūpātīte tu ye muktāste muktāstṛptimāgatāḥ || 63 || evaṃ prasādaliṃgatraividhyamekībhūtaliṃgaṃ prāṇaliṃginaḥ pṛ0 95) malatrayanirharaṇārthaṃ pādodakasvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ dīkṣāpādodakasthalamityucyate || 64 || aitareyopaniṣadi || athādhividyāṃ ācāryaḥ pūrvarūpaṃ antevāsyuttararūpaṃ vidyāsaṃdhiḥ pravacana ? saṃdhānaṃ || 65 || ṛgvede || āpmānaṃ tīrthaṃ kiha pravocadyena pathā prapibante sutasya sahasradhā paṃcadaśānyukthā yāvatdyāvāpṛthivī tāvadittat sahasradhā mahimānaḥ sahasraṃ yāvadbrahmā adhiṣṭhitaṃ tāvati vāk || 66 || tathaivoktaṃ śivarahasye || avibhaktasudhāsvādā nirvṛtiryā parātparā || durlabhā dehināṃ sākṣāddīkṣāpādodakaṃ hi tat || 67 || yogaśāstre || nirūḍhaśivasadbhāvarasena vimalena yaḥ || pareṇa pāvanībhūtaḥ kiṃ tasyānyatkriyādikaiḥ || 68 || kiṃca śivarahasye || śoṣaṇaṃ pāpapaṃkasya dīpanaṃ jñānatejasaḥ || gurupādodakaṃ citraṃ saṃsāradrumanāśanaṃ || 69 || pṛ0 96) evaṃ dīkṣāpādodakasvarūpāpannaliṃgaṃ śikṣāgurutatve dṛṣṭapādodakasvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ śikṣāpādodakasthalamityucyate || 70 || taittarīyopaniṣadi || caraṇaṃ pavitraṃ vitataṃ purāṇaṃ yena pūtastarati duṣkṛtāni tena pavitreṇa śuddhena pūtā atipāpmānamarātiṃ tarema || 71 || pārātaśrutau || lokasya dvāramarcimatpavitraṃ jyotiṣmadbhrājamānaṃ mahāsvadamṛtasya dhārā bahudhā dohamānaṃ caraṇaṃ noloke sudhitāṃ dadātu || 72 || tathaivoktaṃ siddhāntaśekhare || avidyāmūlanāśāya janmakarmanivṛttaye || jñānavairāgyasiddhyarthaṃ gurupādodakaṃ pibet || 73 || śivasūtre || pratyaksrotasi satataṃ pravṛttanijadhāmni nirmale gagane || avagāhyānaṃdamaye snāto niḥśeṣamṛṣṭadṛśyamalaḥ || 74 || kiṃcasvātmayogapradīpikāyāṃ || vṛttam || tattaddhṛṣīkaviṣayākhyataraṃgasaṃghasaṃghaṭṭajaṃ nijamanomarutopanītaṃ || yatsaukhyabiṃdumupajīvati jīvalokaḥ so'naṃtasatyasukhabodhasudhābdhirasmi || 75 || evaṃ śikṣāpādodakasvarūpāpannaliṃgaṃ tripuṭirahitaṃ sanmahājñānagurutattva pṛ0 97) paramānaṃdasvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ jñānapādodakasthalamityucyate || 76 || chāṃdogyopaniṣadi || paṃceṃdriyasya puruṣasya yadeva syādanāvṛtaṃ || tadasya sravate prajñā guroḥ pādādivodakaṃ || 77 || paramahaṃsopaniṣadi || tena nityānnivṛttastannityabodhastatsvayamevāvasthitistacchāntamacalamadvayānaṃdav ijñānadhana evāsmi tadeva mama parama dhāma || 78 || iti śrīmatparamaśivayogirāṭparivrājakācāryaśrītoṃṭadāryaviracite paramavīraśaivādvaitabodhinyāmekottaraśatasthalaśrutimālāvivaraṇākhyakaiv alyasāre liṃgasthalanirūpaṇe jaṃgamaliṃgasthalaṃ nāma caturthaṃ prakaraṇaṃ samāptam || pṛ0 98) paṃcamaṃ prakaraṇaṃ | śrīśivāya namaḥ || evaṃ pādodakaliṃgatraividhyamekībhūtaliṃgaṃ śaraṇasya satkriyāyāṃ niṣpattisvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ kriyāniṣpattisthalamityucyate || 1 || athaivaṃvidhaprāṇaliṃgī paramānaṃdena pariṇāmaprasādaliṃge svasvarūpaṃ vismṛtya niṣpattiliṃgatraividhye śaraṇo bhūtvā śaraṇaliṃgayoḥ satipatinyāyamanusṛtya sakalakaraṇopabhogaṃ nivārya tāmasasvarūpaṃ nirākṛtyākāśaliṃgatraividhyamupāsya nirdeśasthale sthitvā tanukaraṇasaṃsārabhrāṃtiṃ vyudasya śīlasaṃpādanena prakāśaliṃgatraividhyena saṃpanno bhūtvā sakalakarmanivartakaḥ śivaikyaṃ gataḥ san śaraṇatvaṃ prāptaḥ || 2 || kṣurikopaniṣadi || yathā niryāṇakāle tu dīpo dagdhvā layaṃ vrajet || tathā sarvāṇi karmāṇi yogī dagdhvā śivaṃ vrajet || 3 || tathaivoktaṃ yogajāgame || phalaprakāśakaṃ puṣpaṃ phalaṃ puṣpavināśakaṃ || jñānaprakāśakaṃ karma jñānaṃ karmavināśakaṃ || 4 || evaṃ kriyāniṣpattisvarūpāpannaliṃgaṃ śaraṇasyāṃge saṃyogaṃ prāpya prāṇasyāgre dṛśyamānabhāvāntarbhāvatvena lakṣyaṃ sattadbhāvaniṣpattisvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ pṛ0 99) bhāvaniṣpattisthalamityucyate || 5 || haṃsopaniṣadi || tasmānmano vilīne manasi gate saṃkalpavikalpe dagdhe puṇyapāpe sadāśivoṃ śakttyātmanaḥ sarvatrāvasthitaiḥ śāntaḥ prakāśayatīti vedavacanaṃ bhavati bhavati || 6 || kiṃca kaṭhavallyupaniṣadi || iṃdriyebhyaḥ paraṃ mano manasassatvamuttamaṃ || satvādapi mahānātmā mahato'vyaktameva ca || 7 || avyaktāttu paraḥ puruṣo vyāpako liṃgameva ca || yajñjñātvā mucyate janturamṛtatvaṃ ca gacchati || 8 || punastatraiva || iṃdriyebhyaḥ parā hyarthā hyarthebhyaśca paraṃ manaḥ || manasastu parā buddhirbuddherātmā mahānparaḥ || 9 || mahataḥ paramavyaktamavyaktātpuruṣaḥ paraḥ || puruṣānna paraṃ kiṃcitsā kāṣṭhā sā parā gatiḥ || 10 || tathaivoktaṃ kiraṇāgame || cireṇa sādhyamānasya bhāvakairvigataklamaiḥ || sthirībhāvo hi bhāvasya bhāvaniṣpattiriṣyate || 11 || śaivaratnākare || abhyāsakramataḥ siddhe bhāve vṛttinirodhakaḥ || śivabhāvaḥ paro bhāti bhaktasya kṣīṇacetasaḥ || 12 || evaṃ bhāve niṣpannaliṃgaṃ pṛ0 100) śaraṇasya tripuṭīnāśanānaṃtaraṃ taccharaṇajñānāntare svayameva sthitvā tajñjñānaniṣpattisvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ jñānaniṣpattisthalamityucyate || 13 || cullikopaniṣadi || brahmādyāḥ sthāvarāntāśca paśyato jñānacakṣuṣaḥ || tamekameva paśyaṃti pariśuddhāṃcitaṃ dvijāḥ || 14 || kiṃca amṛtabiṃdūpaniṣadi || gavāmanekavarṇānāṃ kṣīrasyāpyekavarṇatā || kṣīravatpaśyate jñānaṃ liṃginastu gavāṃ yathā || 15 || tathaivoktaṃ yogasaṃgrahe || jñānasya pariniṣpattirnirmamatvādikairguṇaiḥ || niścayo nānyathājñānātparamātmaspṛśo bhavet || 16 || tatvasāre || na raktaṃ na ca vā pītaṃ na śuklaṃ kṛṣṇameva ca || sarvairguṇairvinirmuktaṃ nānātītaṃ parātparaṃ || 17 || evaṃ niṣpattiliṃgatraividhyamekībhūtaliṃgaṃ śaraṇasya piṇḍe piṇḍasvarūpaṃ prāpya tatpiṃḍaṃ niravayavasvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ piṃḍākāśasthalamityucyate || 18 || aitareyopaniṣadi || ākāśaśarīraṃ brahma satyātmaprāṇārāmaṃ mana ānaṃdaṃ śāṃtisamṛddhimamṛtamiti pṛ0 101) prācīnayoginnupāsva || 19 || tathaivoktaṃ śivarahasye || śarīre paramākāśaṃ parātparataraṃ śivaṃ || bhāvayedbhāvasaṃśuddheḥ piṃḍākāśaḥ sa ucyate || 20 || kiṃca sūktāvalyāṃ || vṛttam || ṣaṭtriṃśatāsaṃghaṭitāntarāya tvagādisaptāvaraṇānvitāya || nādātmaliṃgasthitimaṃgalāya namaḥ śarīrāya śivālayāya || 21 || evaṃ piṇḍaniravayavatvāpannaliṃgaṃ śaraṇasya piṃḍamadhyasthacitibiṃdvākāśasvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ biṃdvākāśasthalamityucyate || 22 || bṛhadāraṇyakopaniṣadi || ya eṣo'ntarhṛdayākāśastasmiṃśchete sarvasya vaśī sarvasyeśānaḥ sarvasyādhipatiḥ || 23 || kiṃca taittarīyopaniṣadi || sa eṣo'ntarhṛdaya ākāśastasminnayaṃ puruṣo manomaya amṛto hiraṇmayaḥ || 24 || tathaivoktaṃ kiraṇāgame || sadāśivāditatvānāṃ kāraṇaṃ vyāpakaḥ śivaḥ || biṃdurūpaḥ śivo dhyeyo biṃdvākāśa itīryate || 25 || niśvāsakārikāyāṃ || biṃdumadhyagataṃ sūkṣmaṃ suṣiraṃ jyotirūpakaṃ || dṛṣṭavā taṃ sarvabhūtātmā sa śāṃtipadadīpakaṃ || 26 || evaṃ biṃdvākhyaniravayavaliṃgaṃ śaraṇasya jñānalakṣyasyāśrayībhūtacaitanye pṛ0 102) nirastajñānajñeyabhāvaṃ tat niravayavasvarūpaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ mahadākāśasthalamityucyate || 27 || bṛhadāraṇyakopaniṣadi || adaḥ pūrṇamidaṃ pūrṇaṃ pūrṇātpūrṇataraṃ mahat || pūrṇasya pūrṇamādāya pūrṇamevāvaśiṣyate || oṃ khaṃ brahma khaṃ purāṇaṃ || 28 || tathaivoktaṃ vāsiṣṭhe || sarvaṃ vyoma kṛtaṃ vyomnā vyomni vyoma vilīyate || bhujyate vyomani vyoma vyoma vyomani śāśvataṃ || 29 || tatraiva || sarvopādhivihīnasya sākṣātkartumaśakyataḥ || mahākāśatayā sarvaṃ dṛśyate tasya vastutaḥ || 30 || evamākāśaliṃgatraividhyamekībhūtaliṃgaṃ śarīrasya sarvakriyāsu svayameva prakāśatvaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ || kriyāprakāśasthalamityucyate || 31 || muṃḍakopaniṣadi || kriyāvantaḥ śrotriyāḥ brahmaniṣṭhāḥ svayaṃ juhvanta ekarṣi śraddhayantasteṣāmevaitāṃ brahmavidyāṃ vadettacchirovrataṃ vidhivadyaistu cīrṇaṃ || 32 || tathaivoktaṃ śivarahasye || atīvottamabhāvena prasannavimalātmanāṃ || yā coditā nivṛttiḥ syātsā kriyāyāḥ prakāśitā || 33 || pṛ0 103) kiṃca rudrayāmale || dṛśyajātamaśeṣaṃ ca śivatvenaiva paśyataḥ || kriyākalāpastasyaiva cidrūpaṃ cākhilaṃ bhavet || 34 || evaṃ kriyāyāṃ svayameva kriyāsvarūpaṃ prāpya prakāśabhūtaliṃgaṃ śaraṇasya manobhāvamadhye bhāvasvarūpaṃ svayameva bhūtvā prakāśatvaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ bhāvaprakāśasthalamityucyate || 35 || haṃsopaniṣadi || bhāvaḥ prakāśate yena yatra bhāvaḥ pralīyate || tadbrahmāhamiti jñātvā sukhī bhavati saṃyamī || 36 || tathaivoktaṃ vijñānabhairavīye || śivabhāvaprakāśena naṣṭabhedatamasyatha || punaḥ sa eva vimalaḥ śivameva prakāśate || 37 || kiṃca rudrayāmale || anāhate tataḥ śūnye susthitaṃ yugapanmanaḥ || ādyaṃtaśūnyanirataḥ śivabhāvaḥ prakāśate || 38 || svāvabodhe ca || yadyevaṃ paramo bhāvaḥ pratyagbhūtaḥ prakāśitaḥ || sa yāti paramaṃ bhāvaṃ svakaṃ sākṣātprakāśitam || 39 || evaṃ bhāvaprakāśitvāpannaliṃgaṃ śaraṇasya bhāvabhāvibhāvitamiti tripuṭināśānaṃtaraṃ svayameva mahājñānaṃ bhūtvā svasminneva svayaṃ prakāśatvaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ jñānaprakāśasthalamityucyate || 40 || muṇḍakopaniṣadi || pṛ0 104) māyāmātramidaṃ dvaitamadvaitaṃ paramārthataḥ || vikalpo vinivarteta kalpito yadi kena cit || upadeśādinā pāśe jñāte dvaitaṃ na vidyate || 41 || tathaivoktaṃ sūtasaṃhitāyāṃ || dvaitaṃ māyāmayaṃ prāha śrutiḥ satyārthavādinī || vāstavaṃ prāha cādvaitaṃ sarvamānātigāminī || 42 || kiṃca vāsiṣṭhe || brahmajñāne samutpanne viśvopādhivivarjite || sarvaṃ saṃvinmayaṃ bhāti tadanyaṃ naiva dṛśyate || 43 || svāvabodhe'pi || na kiṃciccintayedyogī udāsīnaparo bhavet || na kiṃciccintanādeva svayaṃ tatvaṃ prakāśate || 44 || iti śrīmatparamaśivayogirāṭparivrājakācāryaśrītoṃṭadāryaviracite paramavīraśaivādvaitabodhinyāmekottaraśatasthalaśrutimālāvivaraṇākhya kaivalyasāre liṃgasthalanirūpaṇe prasādaliṃgasthalaṃ nāma paṃcamaṃ prakaraṇaṃ samāptam || pṛ0 105) ṣaṣṭhaṃ prakaraṇaṃ | śrīśivāya namaḥ || evaṃ prakāśaliṃgaṃ aikye pariṇāmagrāhakatvaṃ prāpya so'pi tasmin liṃge pariṇāmagrāhakatvaṃ prāpya bhinnabhāvaparityāgena paramānaṃdapariṇāmatvaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ svīkṛtaprasādisthalamityucyate || 1 || athaivaṃ prasādaliṃgapariṇāmaḥ śaraṇaḥ adhiṣṭhānasāmarasyena mahāliṃgaikyaṃ gantumudyuktaḥ vyāpakaliṃgatraividhyaniṣṭhatayā pratītaḥ san tathāvidhaikyatve sarvācārasaṃpattereva kāraṇatvādadhiṣṭhānaliṃgatraividhye nijasvarūpamavagamya ekabhājanasahabhojanayorarpitasāmarasyenātītaliṃgatraividhyaniṣṭhatvena niravayavo bhūtvā sthāyitvameva paraśivasvarūpatvamiti siddhaṃ || 2 || bṛhadāraṇyakopaniṣadi || yatrāsya sarvamātmaivābhūttatkena kaṃ paśyettatkena kaṃ jighrettatkena kaṃ śrāvayettatkena kaṃ spṛśettatkena kamāsvādayet || 3 || kiṃca || vṛddhajābālopaniṣadi || bhuktaśeṣaṃ bhagavatastrailokyaṃ sa carācaraṃ || 4 || kiṃca muṇḍakopaniṣadi || sannihitaṃ pṛ0 106) guhācaraṃ nāma mahatpadamatraitatsarvamarpitametatprāṇaṃ nimeṣaśca yat || 5 || kiṃca talavakāropaniṣadi || yadvācānabhyuditaṃ yena vāgabhyudyate tadeva brahma tvaṃ viddhi nedaṃ yadidamupāsate yaccakṣuṣā na paśyati yena cakṣūṃṣi paśyanti tadeva brahma tvaṃ viddhi nedaṃ yadidamupāsate yacchrotreṇa na śruṇoti yena śrotreṇedaṃ śrutaṃ tadeva brahma tvaṃ viddhi nedaṃ yadidamupāsate yatprāṇena na prāṇiti yena prāṇaḥ prāṇīyate tadeva brahma tvaṃ viddhi nedaṃ yadidamupāsate || 6 || tathaivoktaṃ śivayogadīpikāyāṃ || āryā || ādāya bāhyaviṣayāniṃdriyamārgairahaṃkṛtau cetaḥ || arpayati sā ca buddhau buddheḥ sākṣī tataḥ pumānbhuṃkte || 7 || kiṃca śivasūtre || svātmārpaṇaṃ vikalpānāmarpaṇaṃ śivadhāmani || tṛptisaṃkocavilayavikāśaśivacitsukhaṃ || 8 || liṃgasāre || janmatrayamidaṃ vakṣye sthityutpattivināśanaṃ || saṃkalpitārpitaṃ bhāvamarpitatrayamuttamaṃ || 9 || ādhivyādhimahāśākhaṃ trividhaṃ liṃgārpitaṃ sadā || bālyayauvanavṛddhatvaṃ trividhaṃ [bhavelliṃgārpitaṃ sadā |] liṃgārpitaṃ sadā || 10 || vismayaṃ jananaṃ nidrā sarva liṃge samarpitaṃ || pṛ0 107) kṛṣṇaṃ śvetaṃ ca pītaṃ ca svayaṃ liṃge samarpitaṃ || 11 || utpattisthitiparyantaṃ sukhaduḥkheṣu sarvathā || saṃpadaśca vyudāso'haṃ sarvadravyaṃ samarpitaṃ || 12 || vāsiṣṭhe || nānyatpaśyati yogīndro nānyajjānāti kiṃcana || nānyacchruṇoti saṃdṛṣṭe cidānaṃdamaye śive || 13 || tatraiva || na vāṃcchitā na tyajitā jñeyaṃ prāpyaṃ svabhāvataḥ || saritaḥ sāgareṇaiva bhoktavyā bhogabhūmayaḥ || 14 || evaṃ paramānaṃdaprasādajanitasukhamāliṃgya tṛptiliṃgamaikye svayaṃ svasya rūpatvena sthitabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ śiṣṭodanasthalamityucyate || 15 || bṛhadāraṇyakopaniṣadi || etadvai tadakṣaraṃ gārgi brāhmaṇā abhivadaṃtyasthūlamanaṇvahrasvamadīrghamathāta ādeśo neti neti || 16 || tathaivoktaṃ vātule || neti netīti netīti śeṣitaṃ yatparaṃ padaṃ || nirākartumaśakyatvāttadasmīti sukhī bhavet || 17 || caṃdrāvalokane || cittatvaikasvarūpasya na syājñjñeyādikaṃ kvacit || yadyatsthitaṃ tattadasya bhāsā jñānamayaṃ mataṃ || 18 || pṛ0 108) kiṃca sūtasaṃhitāyām || vṛttam || gurūpadeśena śivaṃ vilokayedvilokanenāpi śivaṃ vilokayet || vilokanaṃ cāpi visṛjya kevalaṃ svabhāvabhūtaṃ [yadbhāvabhūtaṃ svacideva śiṣyate |] svacideva śiṣyate || 19 || evaṃ nijasvarūpasthitaliṃgaṃ aikye carācarobhayanāstitvaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ carācaranāstisthalamityucyate || 20 || cullikopaniṣadi || yasminsarvamidaṃ protaṃ brahma sthāvarajaṃgamaṃ || tasminneva layaṃ yāti budbudāḥ sāgare yathā || 21 || tathaivoktaṃ vāsiṣṭhe || naikatā nānyathā caiva na mahattā na cāṇutā || vedanatvaṃ svasaṃvedyaṃ yatra nāsti carācaraṃ || 22 || tatraiva || yatkiṃcidvā"nmayaṃ loke jagatsthāvarajaṃgamaṃ || carācaraṃ jagadviśvaṃ madanyannāsti kiṃcana || 23 || kiṃca sarvajñānottare || krimikīṭapataṃgeṣu sthāvare jaṃgame tathā || na kiṃcidasti vastutvaṃ sarvadaiva pratiṣṭhitaṃ || 24 || evaṃ vyāpakaliṃgatraividhyamekībhūtaliṃgaṃ aikyasya sarvāṃgamiti bhāṇḍe līnaṃ sat sarvācārākhyasakalakaraṇadravyāṇāmāśrayasthānatvaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ bhāṇḍasthalamityucyate || 25 || kaivalyopaniṣadi || mayyeva sakalaṃ jātaṃ mayi sarvaṃ pratiṣṭhitaṃ || pṛ0 109) mayi sarvaṃ layaṃ yāti tadbrahmādvayamasmyahaṃ || 26 || kiṃca taittarīyopaniṣadi || yato vā imāni bhūtāni jāyante yena jātāni jīvaṃti yatprayāntyabhisaṃviśaṃti tadvijijñāsasva tadbrahmeti || 27 || kiṃca praśnopaniṣadi || vijñānamātmā saha devaiḥ sarvaiḥ prāṇā bhūtāni saṃpratiṣṭhaṃti yatra tadakṣaraṃ vedayate yastu saumya sa sarvajñaḥ sa sarva mevādhivasati || 28 || tathaivoktaṃ vātule || sarvatyāgāntare nāsti jñānamātmapradarśakaṃ || yacchūnyameva bhāṇḍaṃ syāttatra tatrādhitiṣṭhati || 29 || stotrārṇave || vṛttam || vikasati svavapurbhavadātmakaṃ samupayāṃti jagaṃti mamāṃgatāṃ || vrajati sarvamidaṃ dvayabhāvitaṃ smṛtipadopagamapyanupāsyatāṃ || 30 || evaṃ sarvakāraṇānīti sarvācārasādhanāni vyāpya bhāṇḍasvarūpaṃ prāptaliṃgaṃ tasyaikyasya svayameva bhājanasvarūpatvaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ bhājanasthalamityucyate || 31 || īśāvāsyopaniṣadi || hiraṇmayena pātreṇa satyasyāpi hitaṃ janaṃ || tatvaṃ poṣannapāvṛṇu satyadharmāya dṛṣṭaye || 32 || tathaivoktaṃ vāsiṣṭhe || akhaṃḍaparipūrṇaṃ yatsaccidānaṃdalakṣaṇaṃ || tadyena jñāpyate tādṛk jñānaṃ svābhinnabhājanaṃ || 33 || pṛ0 110) kiṃca || śivadharmottare || yaddhautaṃ jñānasalilaiḥ svātmānaṃdapramārjitaṃ || tatpātraṃ sarvapātrāṇāmuttamaṃ parikīrtitaṃ || 34 || evamaikyaliṃgayoḥ sāmarasyenāviralībhūtaliṃgamaikyasya sarvāṃge lepatvaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaramaṃgalepanasthalamityucyate || 35 || taittarīyopaniṣadi || yasminnidaṃ saṃcavicaiti sarvaṃ yasmindevā adhiviśve niṣeduḥ || 36 || kiṃca dhyānabiṃdūpaniṣadi || puṣpamadhye yathā gaṃdhaḥ payomadhye tu sarpiṣaḥ || tilamadhye tathā tailaṃ pāṣāṇe'pi tu kāṃcanaṃ || 37 || evaṃ sarvāṇi bhūtāni maṇiḥ sūtra ivātmani || sthirabuddhirasaṃmūḍho brahma brahmaṇi saṃsthitaḥ || 38 || tileṣu ca yathā tailaṃ puṣpe gaṃdha ivāśraye || puruṣasya śarīre tu sa bāhyābhyantare sthitaḥ || 39 || tathaivoktaṃ vātule || sabāhyābhyaṃtaraṃ sākṣālliṃgaṃ jyotiḥ paraṃ svakaṃ || tile tailamivābhātamaraṇyāmiva pāvakaḥ || kṣīre sarpiriva srotasyaṃbuvatsthitamātmani || 40 || evamadhiṣṭhānaliṃgaṃ traividhyamekībhūtaliṃgamaikye idamahamityubhayaṃ jñātvā prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ svaparājñāsthalamityucyate|| 41 || bṛhadāraṇyakopaniṣadi || yathā priyayā striyā saṃpariṣvakto na bāhyaṃ pṛ0 111) kiṃcana vade nāṃtaraṃ evamevāyaṃ puruṣaḥ prājñenātmanā saṃpariṣvakto na bāhyaṃ kiṃcana veda nāṃtaraṃ tadvadasau tadāttakāmamātmakāmamakāmaṃ rūpaṃ śokāntaraṃ || 42 || kiṃca jābālopaniṣadi || yasyāmataṃ tasya mataṃ mataṃ yasya na veda saḥ || avijñātaṃ vijānatāṃ vijñānamavijānatāṃ || 43 || sarvajñānottare || svayaṃ svasya paro naiva na paraḥ svasya vidyate || iti dhārye'pi saṃlīne tasminjñeyaṃ na tasya hi || 44 || kiṃca vāsiṣṭhe || sarvajñatā sā śivatā sāvasthā paramātmikā || sā satyatā sā ca tṛptirna yatra svaparekṣaṇaṃ || 45 || evamidamahamityubhayajñatvaṃ prāptaliṃgaikyabhāvanirbhāvobhayarāhityaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ bhāvābhāvanaṣṭasthalamityucyate || 46 || amṛtabiṃdūpaniṣadi || na nirodho na cotpattirna baddho na ca sādhakaḥ || na mumukṣurna vai mukta ityaiṣā paramārthatā || 47 || yogajāgame || bhāvābhāvadvayātītaṃ svapnajāgaraṇātigaṃ || mṛtyujīvananirmuktaṃ tatvaṃ tatvavido viduḥ || 48 || kiṃca vāsiṣṭhe || ahaṃbhāvo yadā nāsti nirahaṃtā tadā na hi || na yatrāhaṃ na nirāhaṃ tadbhāvābhāvanāśanaṃ || 49 || tatraiva || pṛ0 112) tvantāhantātmatā yatra paratā nāsti kācana || na kvacidbhedakalanā na bhāvābhāvaraṃjanā || 50 || evaṃ bhāvanirbhāvobhayarahitaliṃgamaikyasya mūlajñānamāliṃgya tajñjñānameva svayaṃ bhūtvā tajñjñānaṃ nijasvarūpe sthitvā śūnyatvaṃ prāptabhedaḥ kathamityākāṃkṣāyāmanaṃtaraṃ jñānaśūnyasthalamityucyate || 51 || tejobiṃdūpaniṣadi || aśūnyaṃ śūnyabhāvaṃ tu śūnyātītaṃ hṛdi sthitaṃ || na dhyātaṃ na ca vādhyātaṃ yat dhyeyādhyeyameva ca || 52 || sarvaṃ ca yatpadaṃ śūnyaṃ na paraṃ na parāparaṃ || aciṃtyamaprabuddhaṃ ca na satyaṃ na ca tadviduḥ || 53 || tathaivoktaṃ yogajāgame || jñānācārasamāyuktā jñānanirdhūtakalmaṣāḥ || jñāninaḥ śivabhāvena jñānaśūnyaikyabhāginaḥ || 54 || kiṃca niśvāsakārikāyāṃ || ulkāhasto yathā kaściddravyamālokya tāṃ tyajet || jñānena jñeyamālokya paścājñjñānaṃ parityajet || 55 || vāsiṣṭhe || ātmano nirvikārasya kva jñānaṃ kva ca vā kriyā || vedakā na bahirbhāvā ataḥ śūnyamidaṃ jagat || 56 || kāmikāgame || yathā ghṛte ghṛtaṃ nyastaṃ kṣīre kṣīraṃ yathaiva ca || kevalatvaṃ tathā prāptaṃ na kiṃcidapi tadbhavet || 57 || śūnyaṃ śūnyaṃ punaḥ śūnyaṃ triśūnyaṃ paśyati kṣaṇāt || sarvaśūnyaṃ nirābhāsaṃ sāmarasyaṃ tadā bhavet || 58 || pṛ0 113) śrītoṃṭadāryaracitamekottaraśatasthalaṃ || kaivalyasārapaṭhanātsadya eva vimuktibhāk || 59 || iti śrīmatparamaśivayogirāṭparivrājakācāryaśrītoṃṭadāryaviracite paramavīraśaivādvaitabodhinyāmekottaraśatasthalaśrutimālāvivaraṇākhyakaiv alyasāre liṃgasthalanirūpaṇe mahāliṃgasthalaṃ nāma ṣaṣṭhaṃ prakaraṇaṃ samāptam || || śrīḥ || || śrīḥ || ########### END OF FILE #######