#################################################### MUKTABODHA INDOLOGICAL RESEARCH INSTITUTE Use of this material (e-texts) is covered by Creative Commons license BY-NC 4.0 Catalog number: M00294 Uniform title: kulasāra Manuscript : NGMCP 4-137/vi reel number: A 40/11 Description: The manuscript is incomplete. It begins abruptly in the middle of chapter (paṭala) four and then continues from chapter eight to seventeen where it ends abruptly. The Kulasāra is quoted by non-dualist Kashmiri Shaiva authors and so preceeds the 11th century. It belongs to a genre of Kaula Tantras that are focused on the attainment of the direct experience of essential metaphysical principles and yogic powers through the practice of Yoga and insight. Through knowledge of these principles the Kaula Yogi attains liberation in this life (jñānāvabhāsena jīvanmuktye vyavasthitaḥ fl. 33b) and numerous yogic powers. The text focuses also on the worship of Bhairava and Devī and the host of Yoginīs. The first chapters are concerned with the four principles commonly mentioned in Kaula works, namely, Piṇḍa, Pada, ṛūpa and Rūpātīta. Unfortunately, here the manuscript is incomplete. Chapter nine deals with the attainment of the pervasion of transcendental śiva by the abandonment of śakti (9). The following chapter teaches the attainment of the supreme reality which is the Inexplicable free of phenomenal qualities, immobile and pervasive like the sky by merger with the space contained in the jar of the psycho-physical body (10). The next chapter deals with transcendent Akula and immanent Kula along with Kaula which is the union of the two (11). Chapter twelve describes the ascent through the centres of the body from the feet to the head. Corresponding to the spheres of the gross elements, they are the abodes of numerous types of Yoginīs the text describes and the damage they can do. The Yogi should know them and by his devotion to the deity, fire and the guru and practice of Yoga be protected from them. Those who are immoral are consummed by them. The chapter ends with a series of visualizations designed to protect the body of the Yogi (12). The next chapter continues with similar concerns for protection and the overcoming of disease and death by the use of Bhairava Mantra and visualization of his form which appears to be that of Svacchandabhairava and accompanying forms and their consorts (13). The next chapter discusses non-duality in the sense of the absence of pure and impure with regards to food and drink and the defects of those who do not follow this path. It goes on to talk about freedom from dualistic thought constructs and the purification of the mind and purification of the sacrificial substances that takes place in this way. It is applied to the sacrificial meat and then wine (14). Chapter fifteen deals with the observance (caryā) of the Kaula adept (vīra). He should travel to the inner Kaula sacred sites (pīṭha, kṣetra) in the body following the vital breath rather than the outer ones. There he plays with the Yoginīs and worships them and does so externally also with a pure mind. The manner the pilgrimage is to be performed externally is described next.The last chapter deals with the Three Jewels of Shiva, Shakti and the Self, their attainment and experience. Notes: Revision 0: December 17, 2013 Internet publisher : Muktabodha Indological Research Institute Publication year : Publication city : Publication country : India #################################################### etadākhyā hi me deva saṃśayaṃ * * * * * ? | rūpeṇa vyāpyaviśvaṃ vyavasthitā || kiṃtu pūrvamayākhyātajadarśananyāsu praśra(?) yasyānurūpataḥ | tatpātaṃ cāpavargāpayatpātamityuktaṃ padmanāṃ vodhanaṃ param | vodhaṃ suvodhamevātra a) * * * *? vāpnoti śakti viddhasya dehi * * * *? yāvinā | tathā dehagatā śaktinadbodhayati dehinām || tṛvadāmyaham | kalākalayate sā tu kālasaṃgraha * * *? metakṣayaṃ(?) nayet | māyāmohayate sarvaṃ vaje? * * *? kṣīraṃ hi sarpiṣā | sā parā * * * * * * *? b) vayalakṣaṃ jñānaṃ taddhi bhairavi | taṃ cādau śrūyatāṃ samyakta tatvato tu krameṇa tu || kulāmnāya krameṇaiva bhidyate vistareṇa tu | piṃḍaṃ padaṃ tathā rūpaṃ rūpāpātītaṃ caturthakam || etadādyaṃ mahākaulaṃ sadyaḥ pratyayakārakam | piṃḍasthaṃ tu caturdhā vai mukhyato varavarṇiniḥ || vicāryate yadā so hi tadā piṃḍātmakaṃ jagat | piṃḍasthaṃ sarvapiṃḍasthaṃ piṃḍamāvṛtyasaṃsthitam || tena piṃḍasamākhyātaṃ * * * * *? dāhyatam | pātālamūcakraṃ tu carākhye tu dvidhā sthitam || calatkalola dedīpya prasphuraṃtī va piṃḍagāt | evaṃ sama * * * * * * *? kṣaṇāt || vajramula gate lakṣe tejasā sudṛḍhī kṛte | * * * * *? deveśi kūrmavāgāni yāni tu || 23a) ekāgadarśamībhyāsa sarvasahāraśa tathā | ekapiṃḍīkṛta sarva sarvamṛtpiṃḍa suvrate || punarvyakti samāyāti kāmādyāstaṃbhayeti ca | māraye tṛdaśātasmiṃ manuje naiva kā kathā || catuṣṭaya gatābhyāsāt krameṇajita yaṃtrarāṭ | yakṣiṇī sādhanaṃ tava śatajit prathame pade || dvitīye dviguṇī ṣaḍgaṃ tṛtīye tṛguṇādrasam | caturthā tu caturthavau pādukādi prasiddhidam || kāmajā kāmarājānaṃ dviraṃdhra padamūlagam | tatra prāṇa śataiḥ paṃcaikāmadeva samo bhavet || sevyate divyayogībhiḥ mānuṣī sucakā kathā | etatti uparistasya kāma * *? prapīḍitā || praklinnajaghanāḥ sarvāmadavibhrānntalocanāḥ | 23b) necchaṃtamapi vīreṃdraṃ valādgṛhnanti yoṣitaḥ || dvisaptabhuvanāddevi kṣobhayeta sahasujin | sidhyate sahapiṃḍena kāmarāja prabhāvat || kāmato sidhyate tasya yaṃ yaṃ manasi vartate | tena kāmamityuktaṃ iḍānī yonajaṃ śṛṇu || tadūrdhva saṃsthamāvarttaṃ tatrasthaṃ japamārabhet | bhramadvalaya ghūrmiśca āviṣṭātyeva dehakam || etat pratyayamāsādya sthiraṃ kuryādedite | āhārya parabhāvastha mano hyamanatāṃ nayet || cārajinate mṛtyurvāsthi dvisaṃpravartate | kāvyaṃ karoti lalitaṃ sālaṃkāramanoharam || graṃthaścārthato devi vedādyaśca samudgirat | vatrāye trīṇi lokāni devāsu rasa kiṃnarāḥ || martya iha śivaḥ sākṣāt sevyate sarvayogibhiḥ | 24a) jīvate ca asaṃkhyānaṃ mṛtyunāmṛtyuji nara || tadā kālakṣayaṃ jāye yadā na cyavate manaḥ | staṃbhanaṃ mohamuccāṭavasya vidveṣaṇādayaḥ || anyāni kṣetra siddhīni tatrasthā dhyāna yogataḥ | dhāraṇātsarasaṃyogā svarūpāṃśca niveśanāt || sarvaṃ yogavidasyaiva yogajā jāyate naghe | paṃcarūpā mahādevi kṣamasasaṃvyavasthitāḥ || svāṃsamādāya subhage yadā samarasī kṛtat | bhāvohya bhāvatāṃ yutaḥ tadāstadaguṇamāvahet || pārthive pārthiva rūpaṃ ekonekatvāṃ punaḥ | rūpādi parivartaṃ ca sthāvare jaṃgamepi vā || bhavate svecchayā yogī pārthivena na saṃśayaḥ | jalana plāvayet sarvaṃ jagatsthāvarajaṃgamaṃ || 24b) mṛtyujinnati deveśi jale samarase bhavet | jalaiḥ bhūtvā vrajed devi yatrecchā yoginasya tu || tena sā dahate sarvaṃ jagadevaṃ kṣaṇena tu | tanmadhye samatāṃ yāti vahni puṃjamiva svayat || vāyave vāyavaṃ bhāvaṃ vāyot samarasaṃ gataḥ | viyaṃ daśadiśaścaiva bhramate ca kṣaṇena tu || nabhaso sūnya bhāvaśca tadabhāvatvadarśanaḥ | svecchāyurbhavate yogī tadabhyāsā na saṃśayaḥ || tanmadhyagatamabhyāsāt paṃcaitāṃ sādhayet pṛye | athānyatamaṃ vakṣye dvekuṃṭha lakṣavarjitaṃ || abhāvaṃ bhāvahīnaṃ ca taṃ tatvaṃ tu samabhyaset | tatra bhāvaṃ sthirīkṛtya viṣṇutulya parākramaḥ || tatpuraṃ sidhyate tasya svadehena vrajet tataḥ | bhogārtasthā bhuvanakte tu ante līyati sāsvate || 25a) anonyaṃ cittasaṃvetti tṛtīyo piṃḍamucyate | cittālayaṃ tu saṃvetti citte caitanyabhāvanā || tatra sthitvā kṛtabhyāsa prāṇasaṃkhyāniyāmitaḥ | prāṇaṃ caiva sthiraṃ kṛtvā aṇimādi prasādhanam || na mṛtyorbhayametena jāyatebhyāsayogataḥ | svecchāyurjāyate yogī svadehenīśvaro bhavet || bhūtaṃ bhavyaṃ bhaviṣyaṃ ca yatkiṃcijjagati sthitim | tatsarvaṃ tasya pratyakṣaṃ jāyate nātra saṃśayaḥ || tadūrddhākṣajayaṃjāye manovṛttaniyāmite | lolākhye nātra saṃdehastadūrddhe cāmṛtī bhavet || laṃvakaṃ tu stanaṃ pītvā jarāmṛtyu vivarjitaḥ | bhavate sādhakeṃdrastu dīptikīrtisamanvitaḥ || utthāne tu yadābhyāsaṃ kṛtaṃ bhavati suṃdari | tadā tasya mahābhāge sidhyate yogi maṃḍalam || 25b) tadūrdhva tu samāsādya śaktigolaka rūpiṇī | dhunate kaṃpate caiva patatyutyatate punaḥ || taṃ nirjitya yadā cāste tadā siddhyati khecaram | caktraṃ tu paramaṃ devi nāstyatra pravicāraṇā || ardhennu rūpaniṣṭhāntu tatra mabhyasate kramāt | ehrivet kaulikīṃ bhāsāṃ mudrāvaṃdhamanekadhā || hasate gāyate caiva nānā ceṣṭāni kurvate | tanirjinya varārohe sadyo melāpakaṃ bhavet || durlakṣaṃ yogi vṛṃdasya līlayā parameśvari | caturthaṃ kathyate piṃḍaṃ matordhva vīravaṃdite || cittapralayamuddiṣṭaṃ tatrasthobhyasate yadā | ghūrmi mātraṃ bhavet tatra yadā niścalanāṃgataḥ || tadā siddhyatyasaṃsiddhai saṃgamaṃ tasya jāyate | khagatistu na saṃdehaṃ jāyatebhyāsa yogataḥ || 26a) kradviṃdu trayābhyāsāt svapiṃḍaṃ sūkṣmatāṃ nayet | nādevāgīśvaraḥ sākṣāt sarvaśāstravido bhavet || evaṃ piṃḍaṃ samākhyātaṃ vahudhā tu na priye | catuḥpiṃḍavibhāgaṃ ca sarahasyaṃ prakāśitam || āpādādyāvamūrddhāṃtaṃ tāvat piṃḍaṃ vīkīrtitaṃ | vodhavyaṃ laya bhedena sadyaḥ pratyayasaṃyutam || śatārdhamūrti paramātadyonyāvartta yojanā | nānākarmavibhāgāni *? saṃkhyā saṃbhavaṃti ca || sārataḥ siddhayaḥ citrā nānāguṇamahodayā || iti kulasāre caturthaḥ paṭalaḥ || śrībhairava uvāca || piṃḍasthaṃ kathitaṃ devi padastha madhunā śṛṇu | ekaṃ piṃḍaṃ dvidhā bhūtam dvidhābhūtamanekadhā || sūryasomagati jñātvāt padapiṃḍopalakṣayet | dharmādharmamahorātra nādaviṃdusvarūpataḥ || spaṃda || 26b) paṃcanirīśvaram | nirhetu nirvikāraṃ ca nirdvaṃdaṃ nirguṇaṃ śivam | na tatra lakṣaṇo lakṣyaṃ lakṣātītaṃ niraṃjanam || hetu vṛṣṭyāntarahitaṃ sarvāvasthaṃ parāparam | vyomavyāpinamavyaktaṃ parāparaṃ vibhāvitam || tasthasyaiva samabhyāsādānaṃdaṃ prathamaṃ bhavet | nirānaṃdamato tasya prakāsyaṃ tadanaṃtaraṃ || sarvādhāragate lakṣye ghanavyāptivibhedite | caṃdraraśmikarābhāsaṃ jyotsnāṃ caitanya yojanāt || prakāśayatitaṃ sarve śivādyavanigocaraṃ | tataḥ paśyati dehasthāṃ pātālabhuvanāṃ tathā || tatvavṛndamadhye sraṃtu yat kiṃci jagati sthitam | bhūtaṃ bhavyaṃ bhaviṣyaṃ ca paśya yogavit tadā || maṃtrastanmukhatāṃ yāṃti pratyakṣaṃ khacarīgaṇam | vārāvīreśvarā siddhā vidyādhara sakinnarāḥ || 33a) vimāne koṭisaṃghaistu jayaśabdādimāṃgalaiḥ | duṃdubhisvaranirgoṣai khecakre tu niyaṃtitaḥ || bhuktvā bhāgamaśeṣaṃ tu pare tatva sa līyate | nīnaḥ sarvagato vyāpī muktaḥ saṃsāravaṃdhanaiḥ || anenoccāramārgeṇa siddhimokṣamavāpnuyāt | uccārya śaktiṃ śubhage uccāraṃ tasya yojanam || yujyate ca pare tatve śaktyante *? ṣkalī kṛte | etaddhi jñānasadgarbhe aprakāśyaṃ tu kaulikam || durlabhaṃ sarvayogīnāṃ na vādyaṃ samudīritam || iti kulasāre aṣṭamaḥ paṭalaḥ || śrībhairava uvāca || śaktityāge parāvyāpti tvayā devi prakāśitāḥ | viṃdanti siddhayastatra maṃtramātāguṇojvalā || 33b) maṃtrodāharalāddeva saṃśayaṃ manasi sthitam | viṣabhā praśataiṃ pātekaṃ cinmaṃtrairvṛtāharaḥ || makṣikāpadamātreṇa kecirnāśamupāgatā | na maṃtroddharaṇārthāya tasmāt sāmarthatā na hi || śrībhairava uvāca || yatraṃ te pūrvamākhyātaṃ sarvatatvapradīpakam | śaktitatvaṃ mahābhāge maṃtrodvaliyilīyate || tat tatvaṃ niyataṃ devi niyate niyate taistu udyate | tatprāptyāyatane jaṃtu na visaṃkaraṇaṃ pṛye || matraistadavapatyā tu svayu deva prabhāsvate | gatīsmīti maheśāni maṃtraśaktyā nivāritā || tadvad jñānāvabhāsena jīvanmuktye vyavasthitaḥ | dagdhajīva prarohatvaku?nta teṣāṃ maheśvari || śrīdevyuvāca || dagdhavījaparāvastha sakarmamabhilakṣitaḥ | kopavargagatasyaiva śivācchreyaḥ pravartate || 34a) śrībhairava uvāca || suktasya lakṣaṇaṃ devi tvayā piṣṭhaṃ mahātape | yanna kasya cidākhyātaṃ rahasyaṃ gūḍhagocaram || durlabhaṃ sarvayogīnāṃ tava snehād vadāmyaham | pratyakṣasaṃsthitaṃ tatvaṃ sarvavyāpi maheśvaram || tatra muktā narāye tu svatejakiraṇojvalā | śivāṃga ṣaṭkasaṃyuktā vicaranti śive vate || nānābhogeṣu surosvarga pātālajeṣu ca | icchayā samatāṃ yāti icchayā saṃbhavanti ca || tānyaṃgā saṃvakṣyāmi muktānāṃ śivajā guṇān | sarvajñatā bhavetyeṣā nityatṛptāvabhāsanā || guhyasāraṃ samastānāṃ bhogānāṃ vīranāyake | anantaśaktiparyāya sarvavyāpti karo guṇaḥ || anādi vodhavodhena vodhastasya tanūdari | tadvodhena na vibhutvaṃ ca vibhuśaktirayaṃguṇaḥ || 34b) vibhutvā luptaśaktiśca ṣaḍbhiraṃgā śiveva ca | evamukto mahādevi śivaḥ sarvadyataḥ svayam || śaktibhiḥ krīḍate tastha na tasyadyavanaṃ bhavet | tallīnastanmano jñeyastadguṇādhiksitaṃ priye || navadhvastasya deveśi muktasya surasuṃdari | sarvajñatā tasya vidheka mūlaṃ krīḍāratasyaiva paratvatā ca | mukti svaśaktenantabhānārthaṃ anādi vodhāśca samantatā? ca || evaṃ muktvānu saṃghasya vīreśi kathitaṃ tava | saṭvyayaṃ paramaṃ guhyaṃ gopanīyaṃtha yatnataḥ || śrīdevyuvāca || adya tṛptā mahādeva svabhāvaṃ lakṣitaṃ mayā | tatprasādena me vrūhi tatprāpti parameśvara || yā sā kācit parākāṣṭhā parāvyāptirakhaṃḍitā | ākulākulabhāvasthā yathāvedmi suniścitam || 35a) tanmanācakṣu deveśa sarvavyāpi maheśvara || śrībhairava uvāca || śṛṇu devi paraṃ guhyaṃ rahasyaṃ paramaṃ ca yat | tadavāptikaraṃ sampat śṛṇu tatvārthakhila || śakti tatva kṣye doṣaṃ tvayā devi rudāhṛtam | tadabhāvā ca bhāvena vyajyate ca na cānyathā || sarvādhāraṃ paraṃ sūkṣmaṃ akulaṃ viśvato sukham | dhāryate tena tatsarvaṃ akalpena kalādikam || kāyākaravukāyeṣu iṃdriyoṣṭhiṃdriyātmakam | tatveṣu tanmayaścaiva śakteḥ śakti vadīśvaram || salakṣe tu salakṣaṃ tu lakṣātīte arūpakam | sarvabhāvāttarāvasthaṃ sarvabhāvavivarjitam || saguṇo nirguṇaḥ sohi jñātavyaṃ paramārthataḥ | eka tatve sthitiṃ tasya kathaṃ sarvagatasya tu || ekopyaneka bhāvaistu grāhayanti na gṛhyate | 35b) ānyona pravicāreṇa ekasya naikatāṃ tadā || tadā saṃsmṛti hetvarthaṃ sāraṃ vakṣyāmi taṃ śṛṇu | yathā moha vraṇāśaṃ tu jāyate tava suṃdari || anyonya vodhavodhena manasā kulabhānarā | tena tena vijānaṃti ātmānaṃ tena gopitam || pratyakṣasaṃsthitaṃ taṃtvaṃ sarvadeheṣu vyāpakam | viparītaṃ tu gṛhnaṃti dehamuktaṃ tu kevalam || nadantaṃ dehamadhyasthaṃ ghaṃṭikāgre paraṃ śivam | brahmaraṃdhra pravāhena nāsāgre saṃvyavasthitaṃ paraṃ || keciduccāra yogena mātrānte ca laya smṛte | māyātītaṃ vacaṃ vyanyeśaktyātītaṃ tathā pare || ṣaḍadhvā mātṛkātītam vadaṃtyenye paraṃ padam | gamāgama na yogena hṛccakreśaṃ vyavasthitaṃ || agrāhyaṃ munmanaṃ sarvaṃ bhāvābhāvavirjitam | 36a) abhāvaṃ tu vadaṃ lyanye(?) mahāśvaryaṃ vidhīyate || śaktistu vyāpinī proktā prāśānta viṣuvastathā | anantaṃ śivatatvaṃ tu guruvaktra iti smṛtam || visargātītamicchanti anyeṣāmeva saṃsthitam | prakṛyātītamicchanti sarve te ātmaraṃjitā || tena te tatvajā jñeyā śāstrajālena mohitā | śāstrāgamena te vadvā jantavo mūḍhacetasaḥ || na vikalpyantite vastuṃ tena te vadvapudgalāḥ | ātmaśakti paraṃ tatvaṃ tṛtatvaṃ dehamadhyataḥ || ekaṃ bhagavataṃ jñeyaṃ bhinnabhinnastanūdari | triguṇaṃ bhāvayedbhāvaṃ tadābhāva na bhāvanā || śaktimatraguṇaṃ devi dvidhanyaṃ tu magocaram | ekatatve sthitā vyāpti vyāptiśca tṛguṇā priye || jñātavyā ca prayatnena manovaṃdhavyapohanam | 36b) lavanaṃ tu jalāntasthaṃ vilīna samavasthitam || na vibhāvyati suśroṇi yāvannāsvādinaṃ svataḥ | svādopaladhvi pūrvaṃ tu jñeyamitya vadhārayet || ātmānamātmasaṃsthe tu bhāvayet paramaṃ padam | akṣarākṣarayordevi tṛtatvagativiṃdanam || jvarasātyanti(?) vilayaṃ dvidhā vyajyatinyathā | akṣaraṃ tu anuccāryaṃ aghoṣaṃ vyaṃjanaṃ tu tam || nagatprapātātsalilaṃ susaṃpakṣo hutāśanaḥ | mārutā hatavaddevi satṛṇaṃ mokṣadau jvāraḥ || akṣarākṣarayoccārā vibhāvya parameśvaraṃ | tṛtatvābhāsanāmātvāna vikārāya suṃdari || tṛtatva gati vijñāya svabhāva svaya saṃsthiti | sarvavyāptamidaṃ tena pareṇa suraderi || nāgamogamanaṃ caiva na yogaṃ naiva yojanā | 37a) na dhyānaṃ na ca vā dhyeyaṃ dhāraṇāśca vivarjitam || tarkādi varjitaṃ tatvaṃ prāṇāyāmādibhistathā | pratyāhāreṇa nirmuktaṃ vodhamātreṇa saṃsthitam || svabhāva saṃsthitaṃ jñātvā labhaṃte tatvamuttamam | nordhvavyānaṃ na yogaṃ tu nādhastāt pārśvayorapi || nāgrataḥ pṛṣṭhataścaiva noccāraṃ graṃthibhedanaṃ | nalayaṃ nalayāṃ taṃ tu svābhāve svaya saṃsthitiḥ || svabhāvasthasya yogaṃ tu avyucchinna pravartate | avyucchinna gati jñasya paramātma vibhāvitaḥ || bhāvanābhāvanāśāya citropādhi vaśāt phalam | tṛtatvekalayeśāni nānyathā kadācana || dharmādharmāntare kiṃci spaṃdane sarvadehinām | tasya nispaṃdatāmāsu svabhāva paribhāvanāt || praviśe tanmayo bhūtvā darpaṇevatanūdari | vṛkṣāgulmalatādīni parvatā tu vanāni ca || 37b) prasādadharaṇī nadyo nabho devi vibhāvayet | akāmādarpaṇasyaiva praviṃśanti samantataḥ || tadvadātmavidogauri praviśyastanmayo bhavet | samīkṛtasamaṃ sarvaṃ samantā tatvapaddhatiṃ || samaṃtāt samarasī bhūta divye dhāmni vyavasthitaḥ | nirmale śāntabhūte tu sarvavyāpini mavyayet || tadā tanmayatāṃ yāṃti ekāntastho mahāmatiḥ | śaṃkhabherīmṛdaṃgaiśca vīṇāveṇuṃ śatairapi || tāḍyamānairna viṃdeta yadā tanmayatāṃgataḥ | ṛtṛṣṇādi(?) vinirmuktaḥ hatamṛtyurjarādayaḥ || tejasā paripūrṇaṃ tu dvitīya ivaśaṃkaraḥ | guhāṃ vātha suvistīrṇāṃ gṛhaṃ vājanaṃ varjitam || tatraivābhya samānasya sarva dvaṃdva vivarjitaḥ | tṛṣṇārāgabhayaḥ śoka ālasya maratistathā || 38a) etāni manasā varjyanirmalādhīvadhāya ca | ṣaṇmāsābhyantare tasya siddhyante sarvasiddhaya || ye kecit pratyayā proktā vācayā kurute tu saḥ | uttiṣṭha khaḍgavetālarocanāṃjanameva ca || rasaṃ rasāyanaṃ khanyaṃ pāduke gulikādayaḥ | ghaṃṭikākāśagamanaṃ parakāya praveśanam || ḍāvyāḍāmarikāścaṃḍā ghorādyāyaśca mātarāḥ | bhūpātāla khagāminya siddhyante tasya nādaraḥ || aho tatvasya māhātmyaṃ jñāya mātrasya suṃdari | śrottare tu saṃprāpte tu takṣaṇā deva mucyate || sarvadyaḥ pūjyamānaśca nāpamānekadānaḥ | tasya darśana saṃbhāṣā dāsanāsahabhojanāt || kulānyuddharate devi asaṃkhyātā mahāyaśe | yasya jñānamidaṃ śuddhaṃ akulaṃ deha saṃsthitam || śivavacasamaṃtavyo mānuṣaṃ dehamāsṛta | pūjayaṃti surāstasya khasthā devyo mahāvalā || 38b) bhairavasyaiva deveśi bhūtasaṃghāni tu | nama kurvanti nityaṃ vai darśana tasya bhairavi || śadeśa viniyogrāmāstejanāḥ puṇyabhājanāḥ | yanna jñāna viśuddhātmā kulayogī vyavasthitaḥ || bhikṣāṃ yasya sa gṛhnāti kulānāṃ coddharecchatam | darśanānmocayet tāsāṃ sparśanād dīkṣito bhavet || bhuktojjhitena tasyaiva prāśyenirvāgāminaḥ | bhavate manujā devi nātra kārya vicāraṇāt || kulakaule ca yat sāraṃ akulaṃ taṃ maheśvari | kulasāramidaṃ tena tvat prītyā kathitaṃ mayā || sarvavāgjālanimuktaḥ jñānaṃ te prakaṭīkṛtam | uccārya ca manuccārya nocāryaścāryamisṛtam || tṛvidhaṃ tu samākhyātaṃ jñānaṃ tat kulamātṛtam | sāramādāyate proktaṃ vistaraṃ tyaja śobhane || 39a) sārāt sārataraṃ caiva gopitaṃ yacca sarvataḥ | ātmapratyayasaṃyuktaṃ parapratyayasaṃyutam || vodhanārthaṃ tu yogīnāṃ dvidhā sakalaniṣkalaṃ | gopanīyaṃ prayatnena nābhaktāya pradāpayet || iti kulasāre navamaḥ paṭalaḥ || śrīdevyuvāca || śrutaṃ deva mayā jñeyaṃ nirvāṇaṃ paramaṃ ca yat | praveśayet svarūpaṃ tu grahaṇaṃ vistarād vada || bhairava uvāca || anākhye yasya tatvasya nirguṇasya yaśasvini | guṇavad grahaṇaṃ kṛtvā kathayet parameśvaram || kiṃcidābhāsamātraṃ tu kṛtvā tu kathayecchivam | prayādhvana * * * ma uccārālaṃvanāni ca || sthātavyaṃ tu varārohe prarityajyamaśeṣata | evaṃ sa nirjitā tiṣṭhe mano durjaya caṃcalaṃ || calatena kadācit sā jñeyāvastho bhavetu sā | 39b) anirjitā yathā malla darpāṇi kurute vahuḥ || nirjitastiṣṭhate vīrastathā jñeyamidaṃ manaḥ | na hi gartā bhavet kaścid gatavyaṃ vā na vidyate || gamāgamavinirmuktaṃ ghaṭākāśeva tiṣṭhati | jalamadhya gate kuṃbhe pūrṇe vāhyantagaṃ jalam || nānyastatra vikāraṃ tu kṛtimātravibhāvanā | ghaṭasaṃvṛtamākāśaṃ nīyamānaṃ yatastataḥ || ghaṭo nayati nākāśaṃ tadvajjīvaṃ nabhopamam | kadalī sārdhavadvehaṃ dhṛtaṃ tatvadale sthitam || tasmāt tatvadalatyāgī vyomaṃ ca bhavate tadā | nirākārātmavijñānaṃ bhāvanāgatacetasaḥ || mokṣepi yasya notkaṃṭha samokṣamadhigacchati | mokṣo nāma samākhyāto aśarīro nirākṛtiḥ || acintyo nirguṇo mokṣo na tu mokṣo layānvitaḥ | na mokṣa na mokṣasya bhavet sthānaṃ na cādhvānaṃ kadācana || 40a) sarvatra viditā dṛṣṭi samokṣo mokṣavādinām | vahubhirvāhyavairāgyaṃ ātmānirvāpitastu yaiḥ || teṣāmekopi nāstyatra gatāni rūpapattikam | evamanyopi ye keci ni * pyante virāgiṇaḥ || tathātepi ca tiṣṭhanti nirvāṇaṃ prathamaṃ yathā | * *? śilādhvataṃteyaṃ kṣapitaṃ sūryaraśmibhiḥ || tathā nirvāpito hyātmā gato nirayapattikam | na tatroyaṃ gato bhūmyāṃ na ca tatraiva tiṣṭhati || na ca kenacit pītaṃgaro nirūpapattikam | evaṃ gṛhya tu vairāgyaṃ yaduktaṃ guruṇā hitam || tato hyanādayaṃ bhāvaṃ yadyapyekaṃ sanātanam | vāhyā sā mokṣavādīnāṃ yatra sarvakṣayaṃ gataḥ || etadanyatra vairāgyaṃ api satva sukhāvaham | yannāstistatra dehaṃ prāyaścitte kariṣyate || 40b) sāmukto nirvikalpastu savikalpastu vadhyaṃti | nadīnāṃ sāgaraṃ prāpya nānārūpaṃ nivartate || te tatra nābhi jānaṃti paraspara viśeṣaṇam | na cānye jāyate tatra udake tu viśeṣaṇam || tatra kṣayaṃ gatā nadyastathāpyeka mahodadhiḥ | evaṃ nadyopamaṃ dehaṃ nirvāṇaṃ sādhanopamam || nirddaṃdaṃstiṣṭhataste vai sāgarāsṛta siṃdhavaḥ | tiṣṭhate niścalatvaṃ hi tṛptitvaṃ tasya jāte || sukhaṃ duḥkhaṃ na saṃvetti gṛhnāti śivatāṃguṇān | abhāve bhāvanā yacca bhāvaṃ kṛtvā nirāśrayam || ātmasaṃsthaṃ manaḥ kṛtvā na kiṃcidapi cittayet | abhāve bhāvanā bhāve bhāvalīnamasaṃkitaḥ || vibhuritti samaṃtavyo nātra kārya vicāraṇāt | abhāvasya kṛto bhāvo niṣkalasya kuto manaḥ || 41a) amane yadyavasthānaṃ nirvāṇaṃ tasya tatpadam | tasya jāgre pralīyante sarve bhāvāsu guptavat || paryāptaṃ tasya vijñānaṃ tṛpadaṃ tena lāṃghitam | pūrako hyakṣarojñeya surecitamanakṣaram || kuṃbhakena sa jñeyaṃ kṣarākṣaraparaḥ śivaḥ | sarvaṃ tyaktvā samādhistho antaḥkaraṇa gocaraḥ || yastatra viṃdate nityaṃ yogibhistadupāsyati | gurupadeśa suddiṣṭaṃ saṃpradāyaṃ yathāsthitam || savāhyābhyantare saiva anādi śivamavyayam || devyuvāca || abhāve bhāvamādāya na mayā jñātavyaṃ haraḥ | akṣarākṣarayorevaṃ vibhāgaṃ parameśvara || yena vijñānamātreṇa mucyantiravikalpanāḥ | viśanti samanya tasya śivatatvasya śūlinā || śrībhairava || niṣkalena varārohe akleśenaiva sidhyati | 41b) bhinnāvasthaṃ tṛdhā jñātvā na bhūyo janmamāpnuyāt || sṛṣṭinyāyena siddhyarthaṃ saṃhāre mokṣameva ca | utpatti pralayaṃ jñātvā siddhyate nā saṃśayaḥ || śrīdevyuvāca || utpatti pralayaṃ caiva bhūtānāṃmāgatigatiḥ | etadicchāmi vijñātuṃ bhagavan vaktumarhasi || śrībhairava uvāca || utpatti pralayaṃ caiva etat prastavaraṃ mahat | tat pravakṣyāmyahaṃ devi tvatpṛyārthaṃ varānane || utpatti prayaścaiva vilayaṃ śūnyatā smṛtā | ubhābhyāṃ yoganiṣpatti na vaddhaḥ kaści vaddhyati || anenaiva tu yo jāta ūrdhve naivapṛlo? bhavet | retatstatamityāhu sarvaprāṇiṣu saṃsthitaḥ || dharmadharmamahārātra prāṇāpānagatiḥ pṛye | haṃsametanmahādevi akṣaradvaya soccaret || vudhe vyajated yastu sabhave tatvapāragaḥ | 42a) mṛtake sūtake caiva muktaḥ sarvamidaṃ jagat || mṛtaṃ kayo(?) vijānāti sūtakaṃ ca svadehataḥ | na ca saṃjñā vinā heyaṃ tasya mokṣa kathaṃ bhavet || bhoktavyaṃ satataṃ devi tyakte mṛtakasūtake | yaṣṭavyaṃ satataṃ devi tyakte mṛtakasūtake || kartavyaṃ nugraṃ devi tyakte mṛtaka sūtake | sūtakaṃ dehamadhyasthaṃ mṛtakaṃ ca tathā vahi || aparaṃ dehamadhyasthaṃ pravicā pṛthak pṛthak | utpatti pralayaṃ caiva bhūtānāmāgatāgatiḥ || jñānārthaṃ tatvaviddhi syāt saṃbhave tatva pāragaḥ | adhośaktiśca vijñeyā devau dvau tu pratiṣṭhitaṃ || ubhayormadhyato devi tenosau mathanaḥ smṛtā | utpattipralaye haṃsoṣmanyatā vilaye sthitaḥ || kṣarākṣaraṃ viditvaivaṃ praviśe tatvamuttamam | 42b) akṣaraṃ paramaṃ cānyaṃ svabhāvaikena vartate || tatvatrayavidāmuktastanmanastulayo bhavet | evaṃ praviśya tatvaṃ tu na cyaveta kadācanaḥ || śivībhūtaḥ śivaḥ sākṣāviditva jñeyamuttamam | mūlācchido yadā vṛkṣadagdhovānaṃ kurāyate || pratyakṣe kulabhinnasya tadvat karma nivaṃdhanam | kṣaṇe karmaṇi sarvatra traiṃkalyaṃ saṃpravartate || śivādyavaniparyantamananaṃ sarvaveditā | gati dṛṣṭi parātasya siddhistiṣṭhe parepsitām || kalpakoṭiṣu tasyaiva kṣayaṃ devi na jāyate | etat sāraṃ mayā proktaṃ tvat prītyā na vicāritaḥ || samastabhavi vicchedaṃ jāyate tatva viṃdanāt | layavilayavivekā bhrāntinirnāsa vuddhān || 43a) vidita paramaśuddhaṃ dhāmamevaṃ ditvā vyapagatalayadehaḥ śuddhatatvaṃ pravodha | praviśati majamādyaṃ tatvavitanmanatvā | kulagativihitārthā bhāvanā bhāvyatasthāsvatanuruditabhāsāṃ svāṃgataśvānivṛttaṃ vidita sakalatatvai vyāpakaṃ tatvamekam | tṛvidha kulaguṇāḍhyaṃ mucyate devi satyaṃ | na hi mapara viśiṣṭaṃ jñānamanyorihāsti | taruṇa bhavamahārthe dustare ghorarūpe | vidita kulakalāḍhyaṃ kaulināvādhiruhya pratiratiguvaktrā vodhanā nātra citrāṃ || iti kulasāre daśamaḥ paṭalaḥ || śrībhairavyuvāca || akulaṃ ca kulaṃ kaulaṃ tvayākhyataṃ maheśvara | tatprasādena me vrūhi yathā vedmi surādhipa || bhairava uvāca || 43b) akulaṃ prathamaṃ devi sarvamāvṛttasaṃsthitam | sa vāhyābhyaṃtarāvasthaṃ sarvabhūte svavasthitam || sarvagaṃ sarvakartāraṃ sarvavyāpi maheśvaraṃ | heyopādeya rahitaṃ yatattatva mayovyayaṃ || akulaṃ tatsamākhyātaṃ kulaṃ yasya na vidyate | kulaṃ saṃghātamityuktaṃ yasya nāsti maheśvari || ayanna na dvitīyosti eka eva hi kevalam | advitīya patitvaṃ yaṃ tatra jñeyopamaṃ param || tathecchāyā sakuleti nigadyate | tatparaṃ vyāpakaṃ tatvaṃ sarvaṃ tasmiṃ vyavasthitam | sṛṣṭonyattilayaṃ caivatiro bhāvāti kīrtitam || jñānakriyā ca tatrasthā tasmā jñeyaṃ kulaṃnutam | icchāmātrājigīṣasya utpanna sa carācaram || sarvādhānamaśeṣaṃ tu sthitā sāvyāpakārikāṃ | punarlīna pare tatve tadvarmitve vyavasthitāḥ || 44a) tadvarmitvaṃ pravakṣyāmi śṛṇuṣvāyata locane | śivādyani paryantaṃ vyāpitaṃ ca maśeṣakam || sarvavyāpīti sā jñeyā īrśatvā ca maheśvarī | arūpā varṇarahitā alakṣmyā hyamṛtātmabhiḥ || svātmopaladdhi gamyāsādurgamācānyathā hi sā | padmasūtra nibhā sā tu ūrṇātaṃ tu nibhā tathā || sarvāvasthā tu sūtreva sūkṣmatvā ca maheśvari | sarvādhvānte pare līnā ūrṇāṃ tatveva suṃdari || sarvopādhilayādgauri sphaṭikopalavadyathā | sudhotāṃvara vatsā tu sarvabhāvapradarśikāḥ || ātmavodhe sthitā devi cinmātrā parameśvarī | cinmātrā cinnamātre tu tatrotpannā punalayam || maṃtrī aprati vudhā ca sarvavāṅmaya vyāpinī | 44b) paratatva kṛtādhārā sarpireva payonagaḥ || jñānākhyā vyāpadharmiṇya jñānākhya pratipattidā | tatvasthā tatva deveśi nānābhāva gatā tu sā || yadasti kiṃcijjagati sarvaṃ tatkulasaṃbhavam | kalā saptādaśī proktā sā evaṃ tu na saṃśayaḥ || tayā cāpyāyito somajagadāpyāyakārakaḥ | sakalo niṣkalo bhūtvā śive līnāyaśasvinī || kalatvaṃ dvidhā jātaṃ somasūryātmakaṃ pṛye | kalā ṣoḍaśakopetaṃ catuṣkala sagolakam || puṭadvayasamāyuktaṃ adhomukhavilaṃvinam | kalādvādaśasaṃyuktaṃ sūryastasyorddha saṃsthitaṃ || grāhakastu sthitasteṣāṃ yugapadgrasate nagha | pratikṣaṇa vibhāgena grahaṇaṃ viṣuvaṃ tathā || utpadyaṃti mahādevi lakṣavijñeyasaṃyutā | 45a) kulakaulamidaṃ subhru kalanaṃ tatprakīrtitam || aharniśa vibhāgena kalanaṃ sarvadehināṃ | kulakaulavido devi akulaṃ prāpnuyā naraḥ || mucyate nātra saṃdeho tatvavitatparaḥ sthitaḥ | eta catuṣṭayaṃ proktaṃ ratnabhūtaṃ yaśasvini || śeṣekā ca svarū * * * * devi aśeṣataḥ | kimanyaṃ yogināṃ yogicittavyākulakārakaiḥ || na mokṣāya na siddhyarthaṃ ajagrīvaśanairiva | tasmāt sarvaprayatnena kulakaulaṃ samāśrayet || akulāvāpti hetvarthe nānyathānu kadācanaṃ | labhyāte paramaṃ tatvaṃ kulasyā yatanaṃ mahat || durlabhaṃ sarvayogīnāṃ nuḥ prāpyamakṛtātmanām | na kulena vinā jñeyaṃ na jñānaṃ yogameva ca || na siddhi sādhanaṃ caiva na maṃtrodddhārameva ca | 45b) na ca svarūpalakṣaṃ tu nopalādhadhvermaheśvari || tasmāt sarvaprayatnena kaulamevaṃ samāśrayet | bhogamokṣa prasiddhyartha siddhisaṃdohadāyakam || sadyaḥ pratyaya kṛjjñānaṃ mahāśvarya pradāyakam | evaṃ vaidha samāsādya jñānaṃ paramadurlabhaṃ || guruvaktrādviniṣkrāntaṃ amṛtoghaṃ śivapradam | ye tyajaṃti parāsvādya śaktipātāva vodhitāḥ || niṃdayaṃti paraṃ jñānaṃ yatsurairapi durlabham | te yāṃti narakāṃ ghorāṃ yāvadā bhūmi saṃplavaḥ || dīkṣitasya na sidhyaṃti anyataṃtrāṃtareṣu ca | jāyaṃti hīnayonīṣu tatpātanmoha saṃyutāḥ || bhūyādbhūyaśca paśyaṃti narakeṣu na niḥkṛtiḥ | yugamanvaṃtarāṃ saṃkhyāṃ tāvat teṣāṃ ca tatphalam || kaulikaṃ tu caruṃ prāpya vinayaṃ yadi bhuṃjati | 46a) hiṃsaṃti tasya bhūtāni sriyaḥ bhraṃśa prajāyate || prasādāduṣṭavuddhyā tu jñānaṃ jijñāsanāya ca | kapaṭā bhakti vistārya gurvartha cala bheṣyati || tasya śrotāṃtara prāptaṃ haraṃti kulajā priye | tad deśena tu deveśi pātayaṃti na narādhamāḥ || bhakṣate ghoraghorābhighorataryena saṃśayaḥ | yoga prārabdhaghaṭanāṃ vighaṭatya vicāritam || yadā vikalpamāpanna guruṇoktepi vastuni | jñāne vā pratipūjyā vaisanāsamapi gacchati || yathā mṛtkuṃbha salilaṃ sīryate dāhyavarjite | evaṃ prārabdha yogā tu śithilatvādvinaśyati || nirvikalpaviśaṃkī ca gurubhakti parāyaṇaḥ | jñānaika niṣṭomatimām sthiradhīvigatālasaḥ || 46b) sa siddhi mokṣo labhate siddhi śiṣyotra vartmanā | iti kulasāre ekādaśamaḥ paṭalaḥ || śrīdevyuvāca || śatre malaṃ sureśāna sarvādhāra jagatpate | tvat prasādā śrutaṃ jñānaṃ jñeyaṃ ca vimalaṃ padam || durlabhaṃ sarvayogīnāṃ tanmayā cāvadhāritam | adya me devadeveśa tṛptijātā maheśvara || sthitāhaṃ devadeveśa yatvayā me kṛtā dayā | adhunā śrotumicchāmi saṃcāraṃ devatātmakam || kathaṃ dehasthitā tāstu vaṃ? bhavaṃti sureśvara | yogibhi kathaṃ te?bhya rakṣaṇīyaṃ svadehakam || etat saṃkṣepa trye? sarvaṃ vada me kāmasūdana || śrībhairava uvāca || atiguhyamidaṃ devi kaulikaṃ jñānamaṃ * * | gopanīyaṃ prayatnena tvatprītyā pravadāmyaham || 47a) śṛṇuṣvāvahito bhadre mahattaṃ lomaharṣanaṃ | siddhavidyāstutāḥ sarvāścakre cakre svakesvake || krīḍanti bhuvanairdivyai haribrahmeṃdrayorapi | tadājñā ca vidhāyinya matpure saṃsthitāstutā || paṃcamaṃ tulagā lakṣya svadehesthā yathāsthitāḥ | kathayāmi samāsena gatisteṣāṃmaniṃdite || gude liṃge nakhāgreṣu pādayo vīravaṃdite | praviśya pārthivaṃ tatvaṃ bhūcaryāṃ sa samudbhavāḥ || dvaraṃniraktamedaṃ ca śukrāṃ māṃsaṃ na saṃśayaḥ | tat krāmayaṃti tatrasthāstasthā nava? bhavanti tāḥ || nābhiraṃdhra samāsādya yāvat kaṃṭhyanta goram | gocaryāṃ sasamudbhūtā karṣayaṃti na saṃśayaḥ || tatkramāyannidehasthā svasthāna prabhavaṃtitoḥ | 47b) tṛtīyaṃ vaktraraṃdhraṃ tu nāmāsādya sureśvari || digākhyā sa samudbhūtā karṣayaṃti na saṃśayaḥ | mūrdhnamāsādya subhage khecarīgaṇasaṃbhavāḥ || tatsthāmākarṣayaṃte tāṃ mānayaṃti haranti ca | vāmeśvaryāṃgasaṃbhūtā yoginyo valadarpitāḥ || mārayaṃti kṣaṇātastu yasya kruddhā maheśvari | evaṃ paṃcavidhaṃ cāraṃ tavoktaṃ vīravaṃdite || tābhivyāpramaśeṣaṃ tu paṃcabhūtātmakaṃ cutam | caraṃti sarvaraṃdhreṣu nāḍibhiśca varānane || vyomakūpādibhiḥ sarvaiḥ praveśe teṣu suṃdari | svacakra parivārāstāḥ kathayāmi samāsataḥ || ḍāvyāḍāmarikāścaṃḍā pārthivaṃ tatvamāśritāḥ | dhābhirākarṣitaḥ syaivaśatpracihnaṃ vadāmyaham || vasti śūlaṃ guderodhaṃ atranyannirbhagaṃdara | arvāścaivapyatī sāraṃ jāyate manujasya tu || 48a) evaṃ jñātvā tu yogīṃdro kuryā tatra pratikriyā | vyaṃjinī śākinī caiva gocarī gaṇamāsṛtāḥ || tābhirākarṣa tasyaiva bhavate lakṣaṇaṃ tano | śūlaṃ kāśaṃ bhave tasya bhramasvāsaṃ varānane || vātāvartamathordīcaṃ mahāsaṃdohanaṃ tathā | evaṃ vijñānacihnaistu kuryāt tatra stutikriyā || vaktra śūlaṃ ca subhage cakṣuśrāvaṃ tathaiva ca | dantakarṇagatāṃ pīḍāṃ sarvaraṃdhreṣu jāyate || kṣudra śākini sparśastu dinānyai gaṇamāsṛtam | tābhirākarṣitasyaiva idaṃ bhavati lakṣaṇam || evaṃ vijñāna deveśi tasya kuryāt pratikriyā | mūśikārdisamūhaṃ tu khecarīgaṇamāsṛtam || nābhirākarṣitasyaiva idaṃ bhavati lakṣaṇam | śi?raśūlaṃ bhavet tasya kamalālūtameva ca || 48b) ebhirnāmaistu vijñeya turyāt teṣu pratikriyā | divyaṃ gaṇaṃ tu paramaṃ raktāstāṃ karṣaṇe ratā || vividhā jñātu samāsādya tadrohāt saṃharaṃti ca | evaṃ paṃcavidhasyaiva lakṣaṇaṃ kathitaṃ tava || yathā haraṃti taṃ jīvaṃ tacchṛṇuṣva yathākramam | svasthāt pīḍanāṃ kṛtvā vāhyasthaṃ devatāgaṇaṃ || dehasthā paṃcabhiścakre jīvaṃ gṛhya tyajaṃti taṃ | nābhitya krora jīveta ityājñā pārameśvarī || devyuvāca || bhaṃgavaṃdye? tvayā khyātaṃ mahāntaṃ bhayadāyakam | dehasthaṃ devatāvṛdaṃ tasmiṃ jīvo vyavasthitaḥ || stāharaṃti kathaṃ rakṣā vada me kāmasūdana | yadā saṃrakṣito yogī nābhibhūyanti bhūtale || śrībhairava uvāca || śṛṇu devi yathā pṛṣṭhaṃ kathayāmi tavākhilaṃ | gurudevāgni bhaktāntā yogābhyāsaratātmanām || 49a) samayācārasaṃsthānāṃ pālayaṃti surādhipe | satyacaucara tasyaiva laulyādirahitasya ca || nirvikalpasya vīrasya putravat pālayaṃti tāḥ | hiṃsāpaiśūnya rahite sadā nidārvivarjite || sarvabhūtadayāyukte pālayaṃti ca suṃdari | kulācāraparibhraṣṭādamū māyāsamanvitoḥ || niṃdakā duṣṭasatvāśca samayācārapālakāḥ | hīnasatvā vivekajñā kubodhaparibodhitā || garvitā maṃdabhaktāśca laulyālasya narādhamāḥ | teṣāṃ śivājñāyā śubhru nirdahaṃti marīcayaḥ || mārayaṃti na saṃdeho ghorājñā vīravaṃdite | mṛtyuṃjayavidhānena astraiva parirakṣitaḥ || na mṛtyurbhayamāpnoti śṛṇu tasyāpi niṣkṛti | 49b) hāniśokapramādaśca udvego bhraṃśameva ca || tasya jāyanti suśroṇi nāstyasya parirakṣaṇam | yā sā pūrvaṃ mayā khyātā kriyāśaktirmahāvalā || śatārdhavarṇagā mūrti sadāśivahane dhvani | āpādāvastumūrdhānta jvalajvālanasaṃnnibhā || dhyātvā mūrdhva punarbhadre tuhiṇoghasamaprabhā | pūrayanti svakaṃ sthānaṃ mahadāpyeyakārikā || tṛsaṃdhyādhyānayogena rakṣaiṣā kathitā mayā | nityadhyānayutopyevaṃ amaratvamavāpnuyāt || niśācāryā mahāvidyā sarvavidyāgranāyikā | daśānasā mahādevi ekārthe daśadhā kṛtā || pārthivena viruddhā tu rakṣite paṃcadhā dhvaram | kevaloccāramātreṇa svasthāne yāti nallayam || gasapamanagatā pārthiva ruddhā krameṇa paṃcaite | 50a) pṛthivīsalilahutāśananabhomaṃḍaleṣu suśroṇi | jvaladanalakalāḍhyaṃ prasphuraṃtī samantā | dvidhṛtam parabhāsā sphāramāpūryatasthaḥ nabhavimalasanāttād bhūyamāpūrya teṣu ca | kṛtapadadhipūrvai sā mṛtoghena sarvaṃ sutanu tanu viniṣyāṃ vyāyate vatsarārdhaṃ vyapagata paśubhāvālaṃvanānyekacittaḥ vigatabhayamaśokaṃ tatvavittatprasādā | viśati vijita mṛtyuḥ śuddhamadhvakrameṇa | bhavabhavana mahānte madhyagāṃ dīpamānāt | parigatapadamārgo naṃtaraṃ vātha gauri | mapagataparibhāvā dhyānamārge vyatītaḥ | svapadaparisamāptyā siddhyate nātra citraṃ || svadaihaṃ rakṣamānastu siddhyate sādhakottamaḥ | evaṃ mahātmyamatulaṃ vidyāyāḥ pārameśvari || 50b) ālekhyā cāti gopyā ca yadiccheccirajīvitum | sarvatatvapadātītā sarvanni?dyāgranāyikāḥ || dīptidīpakavarjyā sā kulakaulāsane sthitā | sā parāpararūpeṇa paratatve layaṃgatā || bhogamokṣapradā devi sarvavaṃdhavimocanī | asvamedhasahasrāṇi tathā brahmavināśanam || sakṛjjihvāgralalitā nāśayedapavargadā | athānena vidhānena śṛṇu rakṣā mahātape || kulānte kaulamadhye ca sthitāye jitya vājinam | na teṣāṃ devatāvṛndaṃ na mṛtyu prabhaviṣyati || paribhāvagatānāṃ tu vyaktirnaivopalabhyate | tasmānna vādhakasteṣānnitya śreyasi saṃsthitā || svatatvāni marīcīnāṃ tejaso pūrya bhairavi | parabhānanayābhāvya yasmiṃ tatvedrupadravam || 51a) svasthatāṃ yātyasaṃdehaṃ vidhānānena bhāmini | athānyaṃ saṃpravakṣyāmi paraṃ kaulūhalaṃ priye || yena vijñātamātreṇa yogeṃdro nābhibhūyate | tadarthaṃ saṃpravakṣyāmi tvatprītyā cārulocane || caraśaktyādimārabhya vajrādhārān maheśvari | jvālākalāpamutvāpya tatvaṃ taṃ saṃpuṭaṃ kuru || ūrdhvā śikhā prabhedena tāpyataṃ yadrupadravam | vāhyaṃ maṃtreṇa vādyaṃdyaṃ vajradhyānena saṃyutam || prathamena tu tat sarvaṃ kṛtaṃ vajramayaṃ bhavet | svadhyānamaṃḍalāṃtasthaṃ tanmayaṃ vajravad bhavet || paṃcamaṃ sarvato dhyātvā vibhutvamupa pādayet | pūrvaṃ cāsanavinyāsaṃ yogī kṛtvā niyojayet || paṃcamaṃḍalavinyāsaṃ āsanaṃ śṛṇu tatvataḥ | kṣīrāṃdhvi madhyakallolavalatkamalapāṃḍuram || 51b) śaśāṃka karṇikopetaṃ nabhādyena vibhādyena vibhāvayet | prasaraṃ tu caturdhā vai jāḍyāṃtena yutā gajāḥ || caturdhā tu sthitābjasya sthitādāpāratāṃvarāḥ | tatrāśīno mahāyogī idaṃ yāgavaraṃ pṛyet || pūjayet pratyahaṃ bhadre acirādvajra saṃbhavet | avyaḥstridaśairdevi jarārugbhayavarjitaḥ || svacchaṃda mṛtyuvalavāṃ sarvayogini saṃggataḥ | līyate ca mahādevi anne ca parame pade || idaṃ rahasyaṃ paramaṃ tvatprītyā saṃprakāśitam | abdabhyāsā tu vīrasya paṃcadhā devatāgaṇam || paṃcarūpavibhāṃgasthaṃ svāṃśavṛtyānuraṃjitam | tāvatanmaya bhāvena sidhyaṃte nātrasaṃśayaḥ || dadanti vipulāṃ bhogāṃ svasiddhi svapurāni ca | vīrendrasya mahābhāge svarāgārāgaraṃjitāṃ || 52a) bhairavasyaivatā sparśā pūjayaṃti ca nityaśaḥ | atha bhoga viraktātmāna kuryā teṣu cādaraṃ || dvādaśābdanmaheśāni piṃḍamādāya so vrajet | sūkṣmatvaṃ ca mahābhāge nātra kārya vicāraṇāḥ || aṇimādyaistu saṃyukta śivāgaiśca samarcitaḥ | pūrvoktena mahāyogī yukto śāntapade sthitaḥ || śiva eṣaḥ svayaṃ sākṣā vicareta yathā sukhaṃ | yogasaṃsādhanād devi piṃḍamādāya mokṣabhāk || kramaśaḥ sūkṣmatāṃ yāti vidhinānena bhairavi | kalpakoṭiśatānekaṃ nānābhogasamanvitaṃ || līyate parame tatve svecchayā vīravaṃdite | evaṃ te uttamāṃ rakṣāṃ proktā cātryatra bhaktitaḥ || tvayārādhi vā pūrvaṃ tena tenaiva gopitam | 52b) athānyaṃ rakṣaṇārthāya saṃkṣiptaḥ kathayāmite || yogī jāpya vihīnasya ātmana svaparakṣya vā | lekhyamātrā tu yat tena śṛṇu vidyāparāṃśa nabhādyāsanamāsīnaṃ sādyeśādyaṃ tu pārthive | sakalaṃ? gālakopetaṃ sābdhatanmadhyasaṃsthitam | puṭitaṃ netrarājena ardhendupariveṣṭitam || aṣṭā adiṣṭa subhage netrarājena rakṣitā | kalāṣoḍaśakopetaṃ iṃdu saṃpuṭa veṣṭitaṃ || dalaṣoḍaśakopetaṃ tadvāhye vinyaset pṛye || dalasye karṇikāntesya netrarājapuṭīkṛtam | * * * mātṛcakraṃ tu netrātāṃtāvabhāsitam || viṃdunādaṃ krameṇaiva uccāraṃ varṇakaḥ kramāt | tṛguṇena kusūtreṇa veṣṭyayāpeni niveśayet || ghaṭarakṣā mayā proktā sarvarakṣākarāṃ parā | 53a) kena kena tu lohena dhātunā vā varānane || veṣṭitaṃ dhāraye nityaṃ sadā rakṣati sobhane | etadrakṣā mahārakṣā sarvopadravanāśanī || iti kulesāre dvādaśamaḥ paṭalaḥ || śrīdevyuvāca || pūrvaṃ deva tvayā proktaṃ snānaṃ mṛtyuṃjayaṃ param | astraiśca rakṣaṇaṃ deva tanmayā cakṣu bhairava || śrībhairava uvāca || śṛṇu devi pravakṣyāmi rahasyaṃ paramādbhutam | yena vijñāta mātreṇa sarvadoṣairvimucyate || vīrābhiṣe paramaṃ mṛtyuṃjayamidaṃ param | dāridradamanaṃ devi mahāvyādhivināśanam || mahāpātakanāśaṃ tu sarvopadravanāśanaṃ | sukhadaṃ sādhakeṃdrāṇāṃ bhogamokṣapradāyakam || 53b) vakṣye haṃ bhairavamaṃtraṃ sarvayoginipūjitam | yena saṃsmṛtamātreṇa mucyate ghorasaṃcayān || mahāvīravidhānaṃ ca gopitaṃ sarvato mayā | tvatprītyāmavicāreṇa kathyamāno dhunā śṛṇu || ekānte vijane ramye duṣṭasatvavivarjite | sulipte ca sugupte ca puṣpaprakarabhūṣite || dhūpāmodasugaṃdhāddhyenmātṛkāṃ prastare tataḥ | pūjyasarvopacāraiśca yathāvasthaṃ varānane || tatoccāryaṃ mahāmaṃtraṃ bhairavaṃ yogipūjitam | sarvamātṛsamūhasya proktaṃ taṃ hṛdayaṃ param || navasaṃkhyaṃ vījavaraṃ anasthaṃ golakadvisaptate | mātṛvyūhād gaditaṃ maṃtravaraṃ śāntidaṃ paraṃ sutanu || caturādyāmadhyasthaṃ maṃtravaraṃ śaśikalāsaśinā | 54a) mātṛvyūhāṃtagataṃ maṃtreśaṃ ekapādaśitavarṇaṃ || śasiravinilodbhāsairnayanaiyukte tathordhvavāhvekam | tṛsuvanasakalamaśeṣaṃ vyāptaṃ nādena nadamānam | evaṃ varṇavidhijñasya vyānaṃ vakṣyāmi suṃdari | daśārdhavadanopetaṃ kalānayana sujvalam || daśavāhumahātmānaṃ khaḍgakheṭakadhāriṇam | kapālakhaṭvāṃgadharaṃ śaradhanusamanvitam || * * * * * * * * vījapūrākhya sūtrakam | himakuṃdeduvarṇābhaṃ sarvāvaraṇabhūṣitam || jaṭājūṭadharaṃ devaṃ nāgayajñopavītinam | maṃtra siṃhāsanārūḍhaṃ śavasthaṃ vīranāyakam || garjanaṃ bhīṣaṇaṃ nādaṃ sarvakāraṇabhāvinam | 54b) maṃtreśamaṃtra rājānaṃ sarvamātṛgaṇālayam || asya dehā samudbhūtā yoginyo yogamātarā | maṃtrāścalayī bhūtā kiṃ kurvāṇavyavasthitāḥ || maṃtrarājavaraṃ devi sarvamaṃtrottamottamam | vidhānaṃ cāsya vakṣyāmi yathāvadanupūrvaśaḥ || pūrvokte yāgaveśme tu sulipte kusumānvite | tatra yāgavidhiṃ kuryād vīro vīreśvarasya tu || dvidhāvasthe tu deveśi icchayo sādhakottamaḥ | saṃśivaiva niraṃśaṃ vā vidhānaṃ vīravaṃdite || śaucaṃ tāvat pravakṣyāmi maṃtra yogātmakī kriyā | pūrvādhivāsite śiṣye maṃḍalaṃ tu samālayet || caturasraṃ caturdhāraṃ susamaṃ samabhājitam | aṣṭapatraṃ mahāpadmaṃ karṇikā samabhājitam || 55a) aṣṭapatraṃ mahāpadmaṃ karṇikā kesarānvitam | tadvidhā vāhyato tasya taṃ dvidhānasya vāhyataḥ || evaṃ niṣpādyamatimāṃ pūjayet tatra maṃtrarāṭ | svādyānocāra yogena karṇikasya tu bhairava || bharitaṃ tena cā śaiṣaṃ akalpanakalādikam | tasya maṃtra tanusthasya vidhāmidamuttamam || kathyamānaṃ sureśāni śṛṇuṣvekamanābhava | parasyāmita tejasya tacchakti samavāyugā || icchāmātrā vratasyaiva vyāpakālikhile dhvani | saparāparabhāvasthā taddharmitve vyavasthitā || na tayā rahitonyāsti yat kiṃci jagati sthitiṃ | drūtakarmaguṇairbhāvai sa eva parisaṃsthitā || ekānekatva rūpeṇa kṛṣṭi kṛtvā layaṃgatāḥ | maṃtramātātaramātā sā janitā bhairavaḥ paraḥ || 55b) janitā jananī dvaitu saṃyogāt siddhidāyakau | yogamātrā ca vinyāsaṃ tasmāt saṃyogamiṣyati || tasyotsage? parā mūrtimaṃtreṇānena bhairava | nyastavyā vīrabhāvena maṃtraṃ ca śṛṇu tatvataḥ || viśadvayaṃ rephayutaṃ nityāsana sa golakam | eṣa maṃtro mahādevi sarvadevanamaskṛtam || pūjyate siddhasaṃghaiśca yoginyo valadapīte | tasya prasādāt sarvāstu vicaraṃti yathāsukham || nānābhogavilāsaiśca bhuvasveva nileṣu ca | dhyātvā rūparaṃtasyāt paramāmṛtasaṃbhavam || caṃdrakoṭisamaprakhyā śuddhāsmasadṛśā tviṣāṃ | caṃdramaṃḍalamadhyasthā ekavaktraṃ tṛlocanam || jaṭāmukuṭasaṃyuktaṃ caturvāhvopaśobhiśobhitaṃ | 56a) tṛśūlasphaṭikākṣāṇāṃ mālikāvyagrahastikān || sitāṃvujamṛtaḥ pūrṇaṃ kuṃbhaṃ caiva kare sthitam | sitavastraparidhānāṃ sarvābharaṇabhūṣitām || sitasragdāmasaṃyuktāṃ mauktikābharaṇānvitān | rūpātisayasaṃyuktāṃ saumyāṃ prahasitānanām || śravaṃtī cāmṛtaṃ devi mahādāpyāyakārakam | ūrdhvavāhu mahāvījaṃ svapadvādaśabheditam || tatādyāgavibhāgena vaktrānaṃgāni bhairavi | aṣṭapatre ca vinyasya krameṇa surapūjite || tadvā tu kalācakraṃ puṣpādyaistu surainyaset | mātṛvyūhamato devi kaśāntaṃ vāhyato nyaset || dvisaptagolakopetā ekavaktrā trilocanā | śūlākṣasūtradhāriṇyāṃ rakṣārthaṃ pa * ritaḥ sthitāḥ | 56b) varadābhayahastāstā śitāścaiva śitāṃvarāḥ | asaumyāsaumyavadanā sarvābharaṇabhūṣitā || caṃdraraśmipratīkāśānekavaktrā trilocanāṃ | mauktikā bharaṇopetā vahuvāhvopaśobhitā || akṣasūtrakaravyagrā caṃdrāmṛtaghaṭānvitā | varadāghatahasvāśca caṃdravaccaṃdramaṃḍale || kalācakraṃ maheśāni amṛtormi ivasthitam | evaṃ saṃpūjya vidhinā guru pūrvamanu kramāt || gaṇeśaṃ kṣetrapālaṃ ca puṣpairgaṃdhairmanoramaiḥ | sitaṃ caṃdakarpūra dadyāstevaṃ vilepanaṃ || puṣpānye vaśitā deyā sugaṃdhā vātha suṃdari | dadhikṣīrādi naivedyaṃ pāyasaṃ khaṃḍasaṃyutam || khādyakāśca maheśāni śuklāni vinivedayet | iṃdravarṇe samāyuktaṃ dhūpaṃ dadyān maheśvari || 57a) māṃsādyāśca savānekā sugaṃdhā savāni ca | dāpayedbhaktito vīra vīreśasya varānane || śobhā tu maṃḍalasyaiva vittaśāṭhya vivarjite | kuryāt pūrvoditāṃ devi nānākārāṃ sureśvari || sauvarṇaṃ rajataṃ vāpi tāmramṛnmayameva vā | yathā lābhān mahākuṃbhaṃ caṃdanenānu lepitam || sitavastrayugarchannaṃ ratnādisamalaṃkṛtam | cūtapallavasaṃyuktaṃ sahiraṇyaṃ sapaṃkajam || sarvauṣadhisamopetaṃ sarvadhā tu samanvitam | sarvavījasamāyuktaṃ sarvamaṃtrābhimaṃtritam || pūrvanyasta mahābhāge adhivāse supūjitā | tanmadhye tu sureśānaṃ bhūyo devi yathākramam || maṃḍalatrayasaṃyuktaṃ sadhyānaṃ sāsanaṃ pṛye | manasā dhyānayogena gaṃdhadhūpaiḥ pūjayet || 57b) vardhanyāstreṇa saṃyuktaṃ bhairavāstraṃ sahaṃ kṛtaṃ | nyasta pūrvavidhānena svadhyānoścārasaṃyutam || jvalajvalanasaṃkāśaṃ ghoraṃ daṃṣṭrākarālinam | ūrdhvakeśaṃ trinetraṃ ca sarvāyudhavihastakam || anekadāṇi pādaṃ ca kalpāntāgnirivotthitam | saṃvartaghoṣagarjaṃtaṃ trailokyavyāpinaṃ param || raktavarṇaṃ mahādevi tena dhyānaikatatparam | kṛtāṃjali puṭaṃ raudraṃ vīkṣumānaṃ vibhaumukham || evaṃvidha mahāstraṃ tu dharaṇyāṃ pūjayecchubhām | tato śiṣye mahāhūya prokṣya pūjya krameṇa tu || puṣpāṃ dadyāmahīśasya vīrāṃjñā devinānyathā | pūrvavacca kṛte kuṃḍe janitai cānale śubhe || homayetvasutaṃ devi sṛṣṭisaṃhārataḥ kramāt | paṃcamaṃḍalavinyāsaṃ dīpayecchaktitejasāḥ || 58a) paṃcamaṃtrasamāyuktaṃ bhairavāstreṇasaṃyutam | virūpānikṛṃtāṃ caiva malināmalināṃvarā || krośaṃtī prapalāyaṃtī astreṇāṃvathitā pṛye | śūlena tāḍitāṃ tāṃtu asināccheditāṃ tathā || aṃkuśena tu mākṛṣṇāṃ vaddhāpāśena kaṃṭhataḥ | muddharenottamāṃgā tu hatā vihvalatāṃgataḥ || chinnā paraśunā bhadre trāsanaṃ ca vibheditā | śaraiśca jvalamānaiśca asaṃkhyātā sahasraśaḥ || seditāṃ chinnadehāṃśca yaṃtrasthāṃśca maheśvari | tvacāsthimajjasaṃsthā vā daśanādharasaṃsthitām || netraśrotragatāṃ vātha ghrāṇastā yugatāṃ pṛye | kare vāhubhi grīvāṃ vā lalāṭe mūrdhnitodare || nābhyāṃ guhya apānaivā ūrusaṃdhigatāpi vā | jānujaṃghānakhau pādairgulphai saṃdhīṣu sarvataḥ || 58b) pārthive pārthivairbhāvai apatatve tadud bhavet | tejau tu tanmayaicchedya vāyvo vāyvātmakena ca || nābhase ca tathā devi paṃcatatvai viśodhayet | mahādastra prabhāvena śaktyaṃte yāva bhairavi || śakti tatvagate lakṣe cinmātraṃ tatra saṃsthitam | tayā śodhyasamuccārya pare saṃdhānagocaram || evaṃ hutvā krameṇaiva paṃcatatvāni bhairavi | śāstreṇa maṃtrarājena paṃcapūrṇāhutī hunet || śakti tatve maheśāni kevalena niyojanaṃ | evaṃ viśodhya tatvāni alakṣmī cchedanaṃ bhavet || sṛṣṭinyāyaṃ prayogena pūrayaṃ mamṛtoghasā | tatve tatve kramād devi pūrvavat karmamuttamam || vajra tvāt yatanaṃ maṃtraiḥ paṃcabhiścānu pūrvaśaḥ | ghṛtaṃ kṣīraṃ madhurdevi tilataṃḍulamiśritaiḥ || 59a) homayet pūrvasaṃkhyā tu paṃcapūrṇāhunet kramāt | śaktyā svacchaṃ yā subhru tatve cāpyāyanaṃ bhavet || ghanaughaplāvitaṃ sarva śivādyavanigocaraṃ | evaṃ niṣpādyamatimāṃ snātvā samyaśisoḥ sahaḥ || parayācchaktisaṃdhāya lakṣadhyānaṃ samārabhet | susaumyāṃ saumyavadanāṃ sarvābharaṇabhūṣitām || śitābjāsanamāsīnāṃ sitavarṇāṃ surūpiṇīm | sarvābharaṇasaṃyuktāṃ padmahastāṃ ghaṭānvitām || mahādamṛtasaṃpūrṇāṃ karatvākte tu saudaye | akṣasūtrakare tasya varadodyatapāṇinī || asīmaṣṭādya vahnisthaṃ caturthaṃ tasi viṃdukam | lakṣmīnāmasamāyuktaṃ maṃtrametanmanuttamam || dhyātvā praviśate tasya saptāhaṃ tṛsaṃdhyaye | 59b) saptāhe tu tataḥ pūrṇe kuryādasyābhiṣecanaṃ || aṣṭādhike sahasraṃ tu vīrosannābhi maṃtriṇam | astreṇa vardhate devimekacittasamāhitaḥ || bhairave mātma sahite kalābhi paripālite | vyāne japeta maṃtre tu maṃtraṃ maṃtreśvareśvaram || gītavāditra nirghoṣairvedadhvanininādibhiḥ | sāmṛtī karaṇāṃ dhyātvā parānusmṛta maṃtrarāṭ || astrapūrṇobhiṣiṃceta paratatvānu citrakaḥ | eṣayāgo mahādevi bhāgyarohaṇamuttamam || naṣṭa bhāgyā narādevi rārjanorājamāsṛtā | vināyakaiśca ye grastā sādhakā maṃtra tatparāḥ || vyādhyāntāṃ duḥkhitāṃdīnāṃ durbhagāśca maheśvari | svabhāvādiṣu ye tyaktā mohalasyādibhiryutā || sarvopāyaṃṣu saṃmūḍhā devādibhirupadrutāḥ | sarvopāryeṣu saṃmūḍhā devatābhirupadrutāḥ || 60a) teṣāṃ snānādbhavedrakṣyā na mṛtyurbhayameva ca | rājāvijayamāpnoti saṃgrāme snānayogataḥ || alakṣmīnasya dehā mahālakṣmī pravartate | nākāle jāyate mṛtyu durbhagaḥ subhago bhavet || na vaṃdhyā jāyate nārī na mṛyaṃte ca vālakāḥ | na mohaṃ na viṣādaṃ ca nālasyaṃ yoga yuṃjanāt || na vighnaiścābhi bhūyeta na ca divyaiḥ sureśvari | jīvate suciraṃkālaṃ sukhasaukhyamanekaśaḥ || sevyate vīra yogībhiḥ kāmadeva ivāparaḥ | atyaddayaḥ(?) prakurvīta snānaṃ malavināśanam || vijitya mṛtyurogāṃśca kulaśakto prasidhyati | nāstyatra saṃśayaṃ devi vīreśasya prabhāvataḥ || pūjyate dhyāyate vātha japate manasā smaret | 60b) tepi vīratvatāṃ yāti api duṣkṛtakarmaṇaḥ || kulānu kramayogena ye japanti kulasthitāḥ | te suktānātra saṃdehaṃ maṃtrasyāsya prabhāvataḥ || rajamaṃḍala kuṃḍā nityaja pūrvavidhānataḥ | vaktrāṃganyāsa rahitaṃ raktavastre pari pṛye || pūjitaṃ vīranātheśaṃ dīpamālābhisaṃyutam | kalāmātṛparīvāraṃ śaktyā śodhyādhvaraṃ kramāt || anuloma vilomena maṃtrairebhiśce maṃḍalaiḥ | kalaśaṃ śaktinā datvā mahālakṣmī pravardhanam || kauliyaṃ vidhirdevi siddhākhyaṃ vīranāyake | dvidhā snānamidaṃ proktaṃ maṃtraṃ siddhikramaṃ sthitam || aparīkṣyena dātavyaṃ ityājñā pārameśvarī | śrīdevyuvāca || mṛtyuṃjayavidhānaṃ tu astreṇa parirakṣitaṃ | 61a) pṛcchitaṃ tu mayā deva uktaṃ bhāgyādi rohaṇam || śrībhairava uvāca | alakṣmī yasya dehasthā asya vighna paraṃparā | ālasyaṃ jaṭatā mohaṃ smṛti bhraṃśa varānane || mohā tasya bhavet supti samayānāma pālanam | chidyate ca tadā devi rudraśāni go vrajet || bhakṣate ghoraghorābhighorataryena saṃśayaḥ | hāniśoka pramādastu vyādhayo vividhāstathā || aratiścaiva jāyaṃte alakṣmyādhiṣṭhitasya ca | tasmānnāśe kṛte tasyā svastha śreyamavāpnuyāt || śrībhairavyuvāca || lakṣmī yuktānmadonmattāṃ mohamāyāti śaṃkara | sarvadoṣāśrayaḥ sohi yasya lakṣmī vyavasthitaḥ || śrībhairava uvāca || mohano yaṃ mahādevi vastu codyamidaṃ kṛtaṃ | 61b) tatpravakṣyāmi saṃkṣepādbhedāsyā vīravaṃdite || sthirāsvasthā ca kartāra ravalā ca caturdhikā | caturvidhā samākhyātā dhanyaṃta śṛṇu tatvataḥ || janmādo saṃsthitā yasya janmaṃ taṃ yāva bhairavi | sthirā śānta vijānīyā nā guṇeṣu pravartayet || svabhāve naiva varteta yāvajjīvaṃ na saṃśayaḥ | puṇyārjinā bhogavatī rajamāśṛtya vartate || yogabhrātyā na tadyogaṃ kuvodha parivodhitaḥ | tamevāsṛtya janmātrā jāyate śrīmahāgṛhe || yāgānusmaraṇānnasya svecchatā cittamāśṛtāḥ | cittaśuddhyā tu vai tasya svecchā lakṣmī pravartate || abhāvaṃ tasya jāyeta bhogeṣu parameśvari | ete bhogānaṃ bhogāśca bhogenaiśrasaṃsmaran || etadā mokṣamatimāṃ cittaṃ(?) pātreṣu yojayet | 62a) jñānaṃ nirvātakāyeṣu tatprāpyāyātyasau param || svecchayādhiṣṭhitasyaiva mokṣameva na saṃśayaḥ | kāṃtākānteva rāgāvyatṛṇā vaiśyavadhūriva || vaṃdhaye vahudhā bhāvai dhṛtino palabhedya vā | ebhiryāti sthirāṇe varakṣyā vālyā ca te sadā || nāśaye naiva bhogāya na dhanai nāpya vargataḥ | mohamāyāsamācchādya hāhākaṣṭa gatāgatā || nāhaṃ niśi sadā tasya krośamānasya yāti sā | apuṇya vahulatvāścā svalpa puṇyatayā vṛtam || tatkṛpā(?) jātamātrātākātrāvarta pravartate | tamādanutvamāpannaṃ ladhvakṣmīrdhayājayet || nidhanatvaṃ samāpanno yāti kūṣmāṃḍamaṃdire | capalā svalpapuṇyānāṃ bhogaṃ datvā prayāti ca || na sā saṃbhavate bhūya dṛṣṭādṛṣṭyā piśācavat | 62b) vaṃcyate chalate naiva pāśabhājatvatāṃ nayet || bhāgyarohe kṛte yogī svecchā lakṣmī pravartate | bhogamokṣāya suṣroṇi nānyathā vibhavāmyaham || eṣa mṛtyuṃjayoyāga sarvadevaina sevitāḥ | te parāstena saṃpūrvājitva mṛtyurmahāvalā || athāsya maṃtrarājasya vidhānaṃ śṛṇu tatvataḥ | svakartādhanasaṃsthaṃ tu iṃdragolakasannibham || tāvat pive samāhlādya yāvat soṇitagaṃdhinaṃ | dhyānāśakte varārohe jinenmṛtyurna saṃśayaḥ || eṣa yogo mahādevi siddhasaṃghairniṣevitam | yoginīnāṃ prasādena tābhidaṃtaṃ svavaktrataḥ || tena siddhena siddhī hi yogasyāsya prabhāvataḥ | iṃdrasaṃpuṭamadhyasthaṃ mātṛbhiḥ parivāritam || sāmṛtaṃ dhyānamāśṛtyā maṃtrarājaṃ karesthitam | 63a) toyāṃjalityivet prātatsomāmṛtajaloṣadhīṃ || eṣa mṛtyuṃjayo yoga bhavet satata sevanāt | rasatatve sthitaṃ nāryadhyātaṃ maṃtreśvaraḥ pṛyet || pavitrīkṛta dehasthā kṣobhayenmaṃdayet smṛran | maṃtreśa rasa tatvasthaṃ yāvatadrasamāgatam || pavitraṃ pāvanaṃ dravyaṃ sarvayogeṃdra sevitam | prāśayena mahāyogī maṃtreśa dhyānasaṃyutam || tasya siddhyanti siddhāni na vighnaṃ tasya cādhati(?) | mṛtyuṃjayaṃ paraṃ tasya bhavet satasevanāt || sevanāsparśanāt puṇyaṃ prāśanādanaropara | saubhāgyamatulaṃ tasya jāyate devine narau || sauśrīkaraḥ kīrti bhavet sarvajana priyaḥ | āyurārogyamevaṃ ca sarvatra sukhameva ca || mahāprayoga rājānaṃ mṛtyunā bhayakīrtitaṃ | tvatprītyā na vicāreṇa śṛṇumanyatamaṃ pṛye || 63b) śivavārimanenaiva vidhinā kārayet sudhīḥ | aruṇodayavelāyāṃ kākeranuditaiḥ sadāḥ || maṃtradhyānasamāyuktaṃ culakaṃ culakaṃ tayā | piveta vīrayogī tu mukhamuddhartane ca || dṛḍhakāyo bhaved vīra hanamṛtyurjarāmayaḥ | satatāśakra bhāvasya nāstyatra pravicāraṇā || tadvāri samatā kiṃci vidhānaṃ parameśvari | guṇānyetāni jāyante ākṛṣṭi sidhyate naghe || rasatatva gataṃ maṃtraṃ caṃdramaṃḍalasaṃsthitam | nityadhyānājjinen mṛtyu sthiradhīrnātrasaṃśayaḥ || tanmadhyagaṃ mahāyogī vicare ca yathecchayā | saṃgrāme tu mule yuddha smaśāne bhūtasaṃkule || vyālasiṃhagajaivyāghrai śatrusaṃkaṭamadhyataḥ | na bhayaṃ jāyate tasya sarvatraiva jayaṃ bhavet || 64a) pātre vinyasya medhāvī bhuṃjāno mṛtamasnute | svapetanmadhyago yogī iṃdu saṃpuṭaveṣṭitaḥ || rasatatve sthitiṃ kṛtvā nābhi bhūyati rūpikai | mṛtyuṃjaya mavāpnoti devi nāstyatra saṃśayaḥ || maṃtrarājaprabhāvena tannāsti yanna sidhyati | athānyaṃ maṃtrarājasya vidhānaṃ vakṣyate pṛye || grāme vā nagare vātha nyasedvai ravimaṃḍale | caṃdramaṃḍalavarjyantu mātṛmaṃḍalasaṃyutam || tāpayaṃtaṃ samaṃtātu śivādyavanigocaraṃ | tejasā parame naiva sūryakoṭi mayena ca || tanmadhyamātmani sthitvā ghaṭikā dvayameva ca | tithyaṃte yāvavīreṃdro dhyānaika gatacetasaḥ || yāvatatrastha deveśi devatāṃśāvṛhasthitāḥ | dātmanastasya dāsyaṃti maṃtrarāja pratāpitāḥ || melāpaṃ vīranāthasya maneṣṭaṃ cāpi suṃdari | 64b) ādeśaṃ vātha siddhiśca sa caruṃ nātra saṃśayaḥ || tadguṇā tatprabhāvaṃ ca bhāvaścaruka bhakṣaṇam | haṭhamelāpakaṃ devi kathitaṃ tava śobhane || kiṃtu codyamidaṃ devi caruke vighnamuttamam | vakṣyāmi tava deveśi yena siddhyati sādhakaḥ || durgaṃdhaṃ kṛmisaṃpūrṇaṃ abhakṣyāpeyameva ca | sahadudveka janakaṃ cittasaṃmohakārakam || viraktiṃ tatra yaḥ kuryāt yaniśca sa bhaktitaḥ | iho yuṣmāpi deveśi narake ratiriṣyate || tasmādvikalamutsṛjya jugupsāṃ vīravaṃdite | prāśayeccarukaṃ devi devatābhiniveditaṃ || prāśayecca mahāsatvo sidhyate saṃśita vratāḥ | savīro vīratāṃ prokta yogīṃdro yogapūjitaḥ || siddhamaṃtaramārgasthā siddheṣu samatāṃ vrajet | 65a) svapiṃḍe piṃḍamadhye tu maṃḍalā nāritaḥ prabhuḥ || tanmadhyagaṃ puraṃ grāmaṃ deśaṃ jagadidaṃ pṛye | raktadhānādvaśaṃ yāti maṃtrasyāsya prabhāvataḥ || strīṇāṃ ca hṛdaye vaśyaṃ rātrau dhyānāt sulocane | raktavarṇaidharātraṃ tu pīitena tu virajyate || staṃbhayet tatra deveśi tadasthayutamaṃḍale | mohanaṃ harita dhyānāduccāṭaṃ dhūmrayogataḥ || māraṇaṃ kṛṣṇavarṇena mātrībhiḥ sahitaḥ prabhuḥ | bhakṣaṃ saṃkaṭakaṭadbhindanta paṃktibhi devataiḥ || mṛyate saptarātreṇa nātrasaṃdeha pūrvakaṃ | api brahma samāderva? patate nātrasaṃśayaḥ || viṣādi haraṇaṃ devi śṛṇu maṃtreṣu mūrtinā | mūrdhni samyanniyojyādau japet sapta trayaṃ vudhaḥ || dhyānāmṛtamahaughena nirviṣo bhavati kṣaṇāt | 65b) vāmahaste dvicintyevaṃ maṃtrasaṃmaṃḍalānvitam || muṣṭyā saṃharate kṣipraṃ viṣaṃ sthāvaraṃjaṃgamam | netrayormadhyarājānanyasthā samyak prayojayet || mūrdhādi pādaparyaṃtaṃ dṛṣṭyāsaṃharate viṣaṃ | svadehedetā kṣobhaṃ jñātvā maṃtrīnyasedimaṃ || maṃtreśaṃ sarvadehasthaṃ tanmadhye svayasaṃsthitam | jīvasthāne punarṇasya sa vāhyābhyantarasthitam || evaṃ rakṣyasvamātmānaṃ adhordhvaṃ dhyānamārabhet | jvalaccakra dvayaṃ bhadre paṃcamaṃḍalagaṃ kramāt || tatrasthaṃ devatā kṣobhaṃ tatrāveśayutaṃ naghe | praviśedātmano vātha parasyeva na saṃśayaḥ || kiṃtu kṣaudramidaṃ kāmena(?) kuryāt krīḍanārthataḥ | ātmaraktā vidhirmuktvā nānyathā tu kadācanaḥ || mahāvīra vidhānaṃ tu saṃkṣepāt kathitaṃ mayā | 66a) bhairavyā śṛṇu deveśi siddhayaḥ kathayāmite || ekānte vijane ramye supte bhūgṛhepi vā | tatra maunaṃ gṛhītvā tu devyā maṃtramanusmaret || tasyā na gata cittastu piṃḍamadhye samāsṛtaḥ | manasā japamānastu prāṇajittatparasthitaḥ(?) || anenaiva vidhānena jitva mṛtyurmahāvalā | jīvate suciraṃkālaṃ pūryate sarvasiddhibhiḥ || prathamāraṃbhakāle tu tasya vighnaparaṃparā | paśyate devatārūpaṃ svapnānte cakṣumīlitaḥ || dṛṣṭi naṣṭa punardevi punaḥ pratyayadarśanam | na bhayastatra kartavyaṃ smaranmaṃtro vyavasthitaḥ || na tasya jāyate doṣaṃ maṃtraika gatacetaḥ | punaḥ bhāryasvarūpā yauvanā vṛtāḥ || 66b) madanodbhrānta salilā viśīrṇā madalocanā | pīnonnatakucāḥ sarvā vistīrṇā jaghanāstathā || muṣṭi grāhya su madhyāśca sitaraṃga śiroruhā | sunāśāścaiva viṃvoṣṭyakarakomalalolālasā || aśokadalasādṛśyaikaraiḥ pādaiḥ sudāruṇaiḥ | aṣṇiṣṭāṃguli gulphaiśca nirgūḍhairmaṇi vaṃdhakaiḥ || śaśi jyotsnānibhairdaṃtaiḥ darpaṇā pratimerṇakhaiḥ | sarvābharaṇasaṃyuktāḥ divyamālyāṃvarānvitā || sutāṃvūlastu lāvaṇyā peśalālāpasaṃyutāḥ | amṛta spaṃdinī vācā tāsāmutsādakāriṇī || maṃḍūkavarṇavad devi manoyaiṣāṃ kṣayaṃ gataḥ | prāvṛṣṭyalaghanoghena punarutthāpayeti ca || peśalālāpa saṃdhānai laṃbhayaṃti ca sādhakaṃ | 67a) vikārānaiva kurvaṃti madanodīpanāni ca || puṣpacāpa kṛtāvasthā darśayaṃti vadanti ca | mithyā tasya tatastubhyaṃ narake gati śāsvatī || dagdhā tvayā sahṛdayaṃ tāḍya dhyāna samāśratam | rasasca vividhaurbhogai sā *? rcāsyā sṛsādhakaḥ || pureḥ saṃsiddhagaṃdharvairyakṣairnāgā sureṣu ca | vidyādhara mahaudyānaityajakleśanirarthakam || strīvadhābhiraṇekābhi pacyate narakeṣu ca | gāyaṃti caiva nṛtyaṃti purataḥ sādhakasya tu || mānāpahāriṇenyepi vikārāṇi vahūṃ tathā | yadā na calate vīrastadā siddhaisumāgame || vīraivīraiśvaraiścaiva yoginyo yogasaṃsthitaiḥ | tadā siddhyatyanāyāsātṛbhirabdai dṛḍhavratā || evaṃ devyā vidhānaṃ tu saṃkṣepāt siddhidāyakam | 67b) māsaike pūjyatāṃ yāti svasthane tu samāśrayaḥ || dvimāsā nṛpatirvaśya sāmānyaṃ sa parohitam | tṛbhirmāsai sa desastu tadāyantaṃ svabhāvataḥ || ṣaṇmāsā sidhyate tasya pṛthvī sāgara mekhalā | sādaraṃ tatra kartavyaṃ vīreṃdreṇa mahātmanā || khecatva jigīśāya piṃḍasya sādhanāya ca | piṃḍaṃ tu sādhayet piṃḍaṃ devyāmaṃtramanuttamam || rahasya paramaṃ devi atiguhyaṃ prakāśitam | athānyaṃ maṃtrarājasya devyādharasya tu || maunamāstāya matimāṃ padasthaṃ dhyānamācaret | prāṇaikagacittastu ṣaṇmāsāttasya sidhyati || asṛjjīva tathā piṃḍaṃ sūdhātvākarṣaṇaṃ param | praveśaṃ parapure caiva rūpādi parivartanam || anyāni yāni karmāṇi kṛtādīni ca sādhayet | 68a) visṛjyanādasaṃdhyāyāṃ taṃnnāsti yanna sādhayet || repha hīnaṃ tu taṃ kṛtvā tāḍayedvadguhāṃtare | graṃthi bhinnaṃ śarāstreṇa phaṭkārāntena suṃdari || vimardya prāṇajinnaṃ tu varorhyakārakarmaṇā | sūṅkāreṇa susūkṣmena raktamākarṣayed vahūn || taśkarāsthaṃ carāmyadi(?) tatsācchā? gata kramāt | chedayed graṃthayed devi vimardasaṃhasādhakaḥ || caradvayaṃ vajramūlaṃ lolādhaḥ parimaṃḍalam | graṃthi paṃcakamadhyasthaṃ paṃcaitāśca krameṇa tu || bhedya gṛhya susaṃvidyāvanu kṛtyamānayet | evaṃ svamānayed devi sa devāsura mānuṣān || saṃdhāya parame lakṣaṃ bhedya graṃthyātmakaṃ kramāt | tadvyādi prayogaiśca viśet parapure tathā || kiṃcidduddeśanoddevirevyāsiddhyānusāriṇam | vidhānaṃ kathitaṃ subhruvistaraṃ tyaja saṃdari || 68b) athānyaṃ saṃpravakṣyāmi rahasyaṃ paramaṃ priye | pusya lohamayairdevi nalikāṃ kārayed vratī || narameḍhraṃ tu saṃgṛhya netramārjārakasya tu | srotājarasamopetaṃ sauvīrakasamanvitam || tena tāṃ nalikāṃ pūrya puṣpai kṛṣṇacaturdaśī | śavaśya hṛdaye nyastvā digdhātaccheṣasaṃsthitam || aṃjanaṃ netrayo datvā paśyate sādhakottamaḥ | jaṃtucakramidaṃ sarvaṃ yahyejyaṃ(?) yatra bhujyati || yo vahni samabhā ūṣṇyākākolūkātha jaṃvukaṃ | śvānamārjāra rākṣaśca haṃsaścādiranekadhā || yastatra mānuṣopetaṃ saṃbhojyaṃ tacca siddhidam | tasyā sṛṇmāsamedaśca tvacādyassarvaṃ siddhidam || śeṣā nirarthakā devi kimākṛṣṭa prayojanam | nāmeva nālikāṃ gṛhya puṣpenāddudakaṃlaram(?) | 69a) tasya liṃgenamāpūrya strīryonyā tu vinikṣipet | aṃjana dvayasaṃyuktaṃ dagdhā taccheṣatāṃ punaḥ || gṛhya devyābhimaṃtṛtvā lakṣamekaṃ na saṃśayaḥ | paśyate ca nidhānāni bhūsaṃsthāni maheśvari || rasāṃśca vividhāṃnekāṃ gṛhyato sidhyate priye || iti tava paramārtha darśitaṃ tatra metan maya vidamatulākhye nāgaparṇānamīdṛk | vyapagata bhavabhāvo bhogamadhvāntamagre sthitamala mamacintyo tatpade dhyānena tu || iti kulasāre trayodaśamaḥ paṭalaḥ || śrīdevyuvāca || lokarmavinirmuktaṃ garhitaṃ sarvajaṃtuṣu | cintayaṃ mohajanakaṃ tvayoktaṃ parameśvara || dravyādisaṃgrahaṃ yacca te dravyāśca jugupsitā | manasāsu vijānīkamaśca vaṃdhakāraṇam || 69b) manāmalaṃ malādvardhva manośuddhyā tu tatphalam | vāmanā mūlabhedena pataṃti narake hara || kathaṃ tai siddhyate cātra yogavit kulamāsṛtaḥ | etadākhyāhi me deva manavatvavyapohanaṃ || śrībhairava uvāca || vedasiddhāntaśāstrāṇāṃ vauddhārahaṃtavādināṃ | advayaṃ kathitaṃ teṣāṃ na te jānaṃti mohitā || sautrāmaṇyaṃ surāpānaṃ pauruṣe brāhmaṇo vadha | kṣatriyaṃ rājasūye tu vivāhe so vidhiḥ smṛtaḥ || aśvamedha tu cāsvaṃ vai evamādi paśorvadhaṃ | utkṣepā strīpramādāya utpannaṃ yo nijodbhavaṃ || udgrāhyaṃ pāvanaṃ vudhvādapūtaṃgatasam | kaṣṭe ca mathitaṃ hīnaṃ ekotthaṃ rasavarjitam || parānaṃdavinirmuktaṃ na taṃ śuddhi paraṃ smṛtam | hutvā datvā ca devānāṃ pitṛṇāṃ suhṛdeṣu ca || 70a) hutaśeṣaṃ tu bhuṃjanti deveṣu dvijasattamāḥ | janatyāruhaṇaṃ teṣāṃ gaurivaṃnadatāṃ dvija || ekaikaṃ duṣkaraṃ karma mahataṃ romaharṣaṇaṃ | sarvapāpottamaṃ sarvaṃ vidhānaṃ khamasaṃsthitam || abhakṣabhakṣaṇaṃ kṛtvā dapeyāt mānameva ca | agamyagamanaṃ caiva kṛtaṃ sarvābhilāsitam || dvijebhyo vaidikaṃ dharmaṃmakhādi parisaṃsthitam | dharmamūlaṃ tu taṃ proktaṃ sva?rgasopānamuttamam || mahatāyāsasaṃprāpya svargaṃ bhogādikāṃkṣayā | pātayatyevatarasā ekaṃ brahmavināśanam || evaṃ vedeṣu sarveṣu vauddhadvā harateṣu ca | advayaṃ kathitaṃ devi cittaśuddhikaraṃ param || na te jānaṃti mūḍhātmā śaktipātavivarjitā | tatvaśuddhi svasuddhiśca jñātvā tatparamā dvayaṃ || advayaṃ yena jānaṃti padamadvitattakṣaṇam | 70b) karmādvaitaratā devi pataṃte vaidikevate || adṛṣṭvānu bhavenmaṃtrī karmādvaitaṃ tu laulyataḥ | ye kurvaṃti sureśānisteyānti narake dhruvam || janmapaṃkārṇṇave ghore jīrṇe vanya gajā iva | sījaṃti majjamanāste paratatvamajānatāḥ || svasmiṃ duḥkhe sukhe caiva jīvite maraṇe priye | apṛye kāṃcane loṣṭe somemedhye suteripe || bhāryāyāṃ mātarigavi brāhmaṇeṣvaṃ pacesuni | jāgraḥ svapne samaṃ bhāvaṃ vuddhiryasya niraṃtaram || vāsī caṃdanayoḥ kalpya samaṃ yasya vyavasthitaḥ | ahaṃ mameti mithyatvaṃ nivṛttiryasya sarvadā || tasya gamyaṃ na gamyeśu tamasubhaṃ naiva puṇyaṃ na pāpam | bhakṣābhakṣaṃ na vāyaṃ na ca vidhivirhitaṃ || nityanaimittikaṃ cārmuktosau sarvavaṃdhairbhavatiryadi mama puṇyāḥ kathyamānotrasāraḥ | 71a) evaṃ bhāvaṃ samāśṛtya tatva yuktasya kathyate | śṛṇu devi yathādvaitaṃ advaitaṃ paramārthataḥ || evaṃ hi tatpadaṃ proktaṃ nirvāṇaṃ ekavīrajam | eka eva hitaṃ jñeyaṃ advayaṃ tena kathyate || tatra bhāvaṃ sadā kṛtvā dvitīyaṃtyabheravi | dvitīyastyatino yasmādadvaitastena kathyate || paramādvayasaṃsthasya bhāvādvaitaratasya ca | karmādvaitasya bhāvaṃ tu ātmaśuddhi nirgadyate || dharmādharmamahorātra vaṃdhaṃ tu parameśvari | na te saṃśleṣatāṃyātāṃdātmanasya kadācana || sthityutpattirlayaṃ jñātvā vicāryaṃ parameśvari | gatiṃ ca nikṛtvasya(?) malābhāvatvaṃtānaghe || tatra dravya vibhāgaṃ ca śṛṇuṣvāyata locane | śivasya paripūrṇasya parasyāmita tejasaḥ || 71b) tasyecchānu smṛtā śakti taddharmaguṇasaṃyutā | tatrotpannā mahāmaṃtrārmaṃtraiḥ sādāśivī tanuṃ || bhūtapaṃcakamāśṛtya paṃtai kāraṇāsthitā | ekavījaprasūtaṃ hi sardhaṃ jagadidaṃ pṛye || tasmājjāti vicāraṃ tu bhrānti pūrvamidaṃ kṛtam | vījopālana nirlakṣi * bhivibhakti sadvyomāt || ekaṃ na dvaye vidite pararthaḥ sarvatāṃ samatā | tānyavījosti deveśi yena bhedamidaṃ kṛtam || gajatva bhogavoṃdhena vāsane yamalomayī | ekavījaprasūtasya dvitīyaṃ labhyate kutaḥ || dvayaṃ varjyā mahābhāge samatvā bhāvayejjagat | dravyasaṃsthā kṣitirdevi satyādhiṣṭha tavānaghe || brahmā tatrā tatrādhipastatra ghanaṃ dravyaṃ tu tanmayam | bhakṣābhakṣeṣu sarve hi satvaṃ sadyena bhairavi || 72a) pavipāvanaṃ sarvaṃ dvayaṃ cātra na vidyate | apatatva nāmaṃ tu viṣṇustatrādhipaṃ smṛtam || dravadravyaguṇaṃ cātra peyāpeye dvayaṃ kutaḥ | jagadvaicitratā rūpaṃ tattejaṃ ghorasaṃbhavam || rudro vikāriṇastasmiṃ na kuryānna vikalpanāt | puruṣā vāyumākhyāta vāyusparśasamāsṛtā || īśvarādhiṣṭhitaḥ so hi sparśa sparśa punadvayaṃ | sarvacchidrāṇi saṃpūrya nabho devi vyavasthitaḥ || īśānaṃ paramaṃ brahma sa ca śivamadhiṣṭhitam | subhratvaṃ sarvathā teṣāṃ nāśucatvaṃ na ca dvayaṃ || saṃyogāt piṃḍaniṣpatti brahmavid kṣatra jātiṣu | svapacānnādinekatvaṃ paṃcabhūtasamāgamam || sa vivekatva bhūtānāṃ pakṣapātaṃ tu jātiṣu | tasmāt saiva samālaṃvya nāma madbhuta cetasām || 72b) nirvikalpena manasā āsādya paramam | dvaitādvaitaparityajya ekabhāvena suṃdari || vartitavyaṃ hi vīreṇa samatvaṃ ca vivarjayet | samatthamajñatāmūlaṃ tasmarti parivarjayet || ekayonyodbhavaṃ sarvaṃ mānuṣyaṃ vīravaṃdite | nānātvaṃ mohamevātra sthityarthaṃ parikalpitaṃ || yośitsaktiyumāṃśaṃbhunmelakeśaṃkaraṃ kutaḥ | liṃgerviṣṇurbhage brahmā aṃkure tu maheśvaraḥ || romasthā devatvānaṃtādvavyārthe saṃvyasthitāḥ | vījaṃ śaktiḥ parāsūkṣmā ānaṃde paramaḥ śivaḥ || yena mucyati deveśi karmaṇā jaṃtavo dhruvam | vikalpa tatra utpannaṃ paramārtha na jānataḥ || tadutthamamṛtaṃ devi pavitraṃ pāvanaṃ śubham | śodhanaṃ mokṣadaṃ devi samyajjñānaṃ vivekataḥ || śabdasparśarasorūpagaṃdhaśca parameśvari | 73a) viṣayāni tu bhuṃktyevaṃ yo sidrā?vayati pumān || ukṣepādatra kāle tu paṃcaite dāstamaṃti ca | tadabhāvāt purānaṃdaṃ manovṛttivivarjitam || manovṛttikṣaye devi paraṃ bhāvaṃ pravartate | ātmāśakti paraṃ tatvaṃ ekabhāvatvatāṃ gatāḥ || bhavanti devadeveśi tadā muktitanurbhavet | mokṣe tu vaṃdhanaṃ gori bhāvayaṃti narādhamāḥ || te vaddhvā nātra saṃdehaṃ ajñāna tamasā vṛtāḥ | na vijānaṃti vījākhyaṃ tatvamekaṃ śivapradam || ekopyanekadhā jāta sṛṣṭi heto na cānyathā | tatvaśuddhiryadā jātā tadā tu vimalo hi saḥ || vimalo vimalā kāryā vāsanā vaṃdharūpiṇī | vāsanā vimale tatve tatvasaṃvedanā nāditaḥ || 73b) cittaśuddhasya deveśi na vaṃdha syāt kadācana | sarvāvastha sthitasyaiva mokṣameva na saṃśayaḥ || śudhavuddhyā pravuddhasya tatvaviddhasya dehinaḥ | saucācāraṃ na cānyosti dṛte tatvānu bhāvanā || *? vāriṇā mṛttikābhiśca śaucāmicchanya paṃḍitāḥ | raktaretodbhavaṃ piṃḍaṃ viṇmūtrakaphasaṃyutam || raktapittādi cānyaiśca dośairyukto vyavasthitaḥ | satatprakṣālanācchurdhi kathaṃ savyatenaghe || śilāyāṃ ghṛṣyamānāyāṃ mṛdbhavatva pradarśanam | kṣayaṃyāti na cānyatvaṃ tadvadehavatā punaḥ || ghṛṣyamāno yathāṃgārakṣālya māno jalenatam | na jahāti svabhāvaṃ tu tadvat sarvaṃ śarīriṇāṃ || vāhyato bhasmasaṃsthānā ulmukātta svabhāvataḥ | kālikā na jahaṃtyevaṃ kṣālanād bhasmavāribhiḥ || 74a) na ṣaṣṭakālena tṛrātrakālenanopavāsādhyayanai śubhairvā saṃprāpyate śuddhicareṇa loke || dhyānārṇṇavaṃ yastu na saṃpravṛṣṭaḥ na yajñadānairna tapobhirugrairṇasau ca jāpyairṇa varbhakṣai caryaiḥ saṃprāpyate śuddhavareṇa śuddhavareṇa loke | dhyānā na dhyeyastu na saṃpraviṣṭaḥ | sarvatatvasya sāroyaṃ jñānamuṣṭirivā param | vakṣyāmyahaṃ mahābhāge śṛṇu saṃkṣepatastvimām || śaucācāre tathādvaite advaite ca viśeṣataḥ | agrahaṃ tu na kartavyo muktānumajamavyayam || advaite dvaitamevaṃ syā agraheṇa sureśvari | agrāhyādvudhyate loko tasmāt taṃ parivarjayet || avadhyaṃ vāsanā mūle malavyā mohakārakam | vyāmohāt patate devi saṃsārā parivartate || 74b) yathā vāto nuvarteta na vikalpata yogavit | vikalpamavikalpaṃ ca dvāvetau brahmamokṣayoḥ || agrabhūtā sthitā dvau tu dvaitādvaitaṃ mahātape | sa bhayaṃ dvaita yuktānāṃ tasmānnaṃ parivarjayet || advaitaṃ bhāvamāśṛtya advaite paramāsthitiḥ | kāryā yogavide naiva kulakaulānu bhāvanā || tadānu bhāvanābhāvaṃ layaṃ yasya gataṃ priye | advaite ca sa vijñeyo paramā dvaita vartinaḥ || sa mukto mocayatyevaṃ sa yogī yogapāragaḥ | dvaitādvaitaṃ samaṃtasya samaṃ tatvānu saṃtatim || samaṃ sarvatra sadvyāpī samaṃ sarvagataḥ svayaṃ | samaṃ samatayā sthitvā svadeha samatā viśet || na vibhāvyati tatra sthakṣīre kṣīramivāparaṃ | na tatvānyāvanaṃ tasya kalpakoṭi śatairapi || 75a) samatthāt siddha(?)dehasya bhāve niṣkalatāṃ gate | advaitaṃ bhāvitaṃ yena spaṃdanaṃ vasthirī kṛtam || tasya kālaṃ jarājanma sthitvā dūravyavasthayā | na tasya punarāvṛtti vīje nirvījatāṃgate || nirvīja yogā na paraṃ nonyamadvaitamuttamaṃ | advaitabhāvitaṃ yena kulakaulavyavasthayā || svabhāvaṃ svasvarūpasthaṃ paraṃ sarvagataṃ yathā | yuktyā yuktivivekena sa sākṣād bhairavaḥ svayam || jīvanmukto varārohe sarvayogini saṃmataḥ | etadadvaitasāraṃ tu mayoktaṃ tava nānyathā || advaitaṃ na ca vādvaitaṃ dṛte tatvānu bhāvanāt | paramādvaitasāraṃ tu bhāvayitvā tu niścayāt || bhāvaśuddhimato tasya yathā śāstrānusāriṇā | kṛyākarmeṣu cādvaitaṃ ācāre ca viśaṃkitaḥ || 75b) tasya siddhiravighnena mokṣaścaiva na saṃśayaḥ | athānyena vidhānena punareva vadāmyaham || maṃtraśaṃkātmasaṃkā ca dravyasaṃkā tathaiva ca | yeṣāṃ te tu na sādhakāḥ tāvaite cāturovayā || yāvatatvaṃ na viṃdaṃti | viditvā tu pare tatve murve(?) varṇāḥ śivātmakāḥ | śivaṃ sarvagataṃ jñātvā varṇāvarṇavyavasthitaḥ || ānaṃdarūpaṃ sarveṣāṃ varṇānāṃ tu śivasthitaḥ | śivādimaśakāṃtānāṃ saṃsāre yedvyavasthitaṃ || śaktyānaṃda śivānaṃda vyāptimānaṃda varjitā | caitanyādhiṣṭhitaṃ sarvaṃ pakṣena(?) pariraṃjitam || atidravyamaśesaṃ tu kāśaṃkāśaṃkaye kutaḥ | paṃcabhūtātmakaṃ piṃḍaṃ tatsthā dravyāni yāni tu || tānāha(?) tatsvarūpāṇi medhyamedhyatāṃkutaḥ | 76a) śarīre saṃsthitā devi yā tiṣṭhati dehinaḥ || tāvanmadhye tu meteṣāṃ kathaṃ ghaṭayate pṛye | niryātāmedhyatāṃ yāṃti eteva mamarācate || ekatastu samutpannā ekataḥ praṇayāṃgatāḥ | eko samarasī bhūta ekatatvena vṛṃhitāḥ || vyāptāścaikena tatvena tatrāśuddhiḥ kathaṃ bhavet | cittamātravikalpoyaṃ tyaje devi palālavat || cittamātramalaṃ tyaktvā nirmalā bhava bhairava | vaṃdhamokṣe paraṃ mūlaṃ cittaṃ śodhya prayatnataḥ || cittaśuddho viśaṃkī tu śaṃkāhīnena vaṃdhanam | na bhayaṃ tasya vidyeta ihaloke ihaloke paratra ca svatanuṃ nihatātā bhāvaṃ bhāvyataḥ śuddhavuddhyatā | vyapagatamalaśaṃkāṃ tatvavitatvasaṃsthaṃ śivapada ravikāśaśrotasi kṣalya cittaṃ tatadanugatamaśeṣaṃ ācaronmokṣabhājanaḥ || 76b) śrīdevyuvāca || śrutaṃ devamayāśeṣaṃ advaitaṃ paramārthataḥ | jñātaṃ śrotapravāhaistu svacittaṃ kṣālitaṃ mayā || nidhautanāgatamasaṃ vikalpātītagocaram | samatvāt samatāyātaṃ sametyujjhita bhāvaṃnam || mohamātsaryarahitaṃ vahutva parivarjitam | sadasiddhekahīnaṃ tu sadbhāvaparisaṃsthitam || tvatprasādā suraśreṣṭha manoniścalatāṃ gataḥ | ekopyenekatā bhedai evaṃ paśyāmi bhairava || kiṃtu vikalpamātraṃ tu pṛcchāmi parameśvara | agrahagrahake dvaita tvayokaṃtu madyamāṃsādṛte pūjā na karyeti udāhṛtaṃ svalpamalyaṃ grahagrāhaṃ bhrāntirāpādayet tadā | etat prasādato vrūhi yathāvedmi na saṃśayaḥ | 77a) komadyeti samākhyātaṃ māṃsamityaṃ va kiṃ vada || śrībhairava uvāca || sādhu sādhu mahābhāge paraṃ praśnaṃ tvayā kṛtaṃ | vadāmi tava saṃkṣepādatiguhyataraṃ priye || madyamāṃsasamutpattidravye prādhānyatāṃvaca | vadāmi sakṣiptataraṃ yathārthaṃ ca na cānyathā || nāmityeva paraṃ vījaṃ parānaṃdasamudbhavam | dhūti vāhyatarā bhāvāt saṃyogādvyaratāṃgatāḥ || sa eva darśito devi māṃsamityabhidhīyate | etadravyaṃ paraṃ proktaṃ pavitraṃ siddhidāyaṃ * || homayet prāśaye devi pitṛṃ devāṃśca tarpayet | nivedaye mahāvīro nityaṃ maṃtra prapūjane || aśeṣadravyasaṃghātaṃ yatkiṃcidvasudhā talaḥ | sarvanivedinaṃ tena māṃsasya vinivedanāt || devatātṛptimāyāṃti maṃtraṃśca phalado bhavet | 77b) śivayajña tadā tena yaṣṭo bhavati suṃdari || sarvayajñopamaṃ proktaṃ śivayajña viśiṣyate | maṃtrajñāna parābhāsā ijyate yastu bhairavi || tena yaṣṭena deveśi mucyate bhavavaṃdhanāt | sāsena veditaṃ sarvaṃ saṃpannaṃ bhavate pṛye || yā sā pūrvaṃ mayākhyātā parāmṛtavidhāyinī | tasmiṃlīnā mahābhāge kalā saptādaśī paraṃ || amānāmasamākhyātā parāmṛtavidhāyinī | jagasyāpyāyanārghāya sosthitā sā ca maṃḍale || somabhāsājale nyastā sa vācāpyāyanarthataḥ | pitṛṇāṃ devasaṃghasya jaṃtucakrasya suṃdari || sthitāpyāyanahetvartha dravadravyeṣu saṃsthitā | kṣīrādhvi madhyamathanā vyaktitva samupāgatā || avasthā vāruṇī jñeyā suraiḥ pītāsurā smṛtāḥ | 78a) āditatvasamudbhūtā madyā medye tu sobhane | madeti madirā jñeyā śaktisthādhārasaṃsthitāḥ || vāmāmṛtavidhāyinya vāmāmṛtamatocyate | sā parāpararūpasthā śaktirādyā manonmanī || ānaṃdajananī puṇyāmanasyonmanakāriṇī | somasthā somapānaṃ sā sarvapāpakṣayaṃkarī || sarvayajñaphalaṃ devi sarvatīrthābhiṣecanam | sparśamātrāmṛtā devyā kalā nārghanti ṣoḍaśī || darśanād vighnanāśaṃ tu sparśanād dharmasaṃcayaḥ | dattāmaṃtrakriyādyeṣu gurudevāgnitarpaṇā || viditvā nāditatvaṃ tu yatrotpannā varānane | tāṃ viditvā parā yoni saṃskṛtaṃ viniyojayet || sānidhyaṃ devatāvṛṃdaṃ maṃtrāstanmukhatāṃ sthitaḥ | mocayeddhananāpītā nityānaṃdakarī parā || 78b) nityānaṃdaṃ ca krīḍā ca nityābhyāsā kṣaṇaṃkṣaṇaḥ | tatrasthastadguṇānaṃda yasya puṇyavrataḥ stusaḥ || nirvikalpena sā nityayukto varānane | dravyanmanyate gauri sa siddhiphalabhāg bhavet || anyathā laulyato devi viditve vatāṃkalāṃ | tatpānātpātakaṃ tasya narake gatiricyate || stotavyā(?) nityamevaṃ sānaniṃ na niṃdyā tu kadācanaḥ | āṅkayānena maṃtreṇa tatpātraṃ pūjaye tu tām || amṛtaṃ vārimākāśaṃ trayodaśa kalānvitam | etanmaṃtravaraṃ tasyāt prathamovījanāyakam || amṛtau tu padaṃ proktaṃ vāmeti tadanaṃtaraṃ | ameti namaścānte tārādyaṃ parikīrtitam || evaṃ smṛtvāmṛtā dhyānāt sānedhyaṃ sā tadā bhavet | 79a) sāpītā mocaye jaṃtu api duḥkṛtakarmaṇā | sāpītā devataiḥ sarvaiḥ ṛṣibhyāṃ mātṛguhyakaiḥ || saṃsāroddharaṇārthānyastā devena bhūtale | siddhyarthaṃ vīrasaṃghasya siddhasaṃtānā na saṃtatau || yajñarthe vaidikānāṃ tu svarge sopānasaṃtati | tasmādravyadvayaṃ hyetat sarvadravyottamottamam || deyaṃ pūjāgni kāryārthe guruparvaprapūjane | viśeṣādvīradāne ca yoginīcakrapūjane || iti kulasāre caturdaśamaḥ paṭalaḥ || śrībhairava uvāca || athātaḥ saṃpravakṣyāmi caryasya vidhiruttamā | yena vijñātamātreṇa sādhako chinnasaṃśayaḥ || siddhyarthā paryaṭe devi tathātaṃ śṛṇu tatvataḥ | lobhaṃ mohaṃ tathā krodhaṃ ko mohaṃkārameva ca || 79b) etāni varjayet pūrvaṃ paścāccaryāt samārabhet | tasya bhedaṃ pravakṣyāmi śṛṇuṣvāyata locane || tālako cuṃvakaścaiva cārvākorādhākastathā | śivo bhūtamanaḥ proktaḥ pāṃcabhedopi sādhakaḥ || tālako gūḍhamityuktaṃ cuṃvako codakastathā | cārvāko daiśikaḥ proktaḥ ārādhyo pīṭhamāsṛtaḥ || śivodbhūtajahonmantaḥ paṃcabhedopi sādhakaḥ | sādhānudyata bhāvatvāt sādhakatyabhidhīyate || sādhayet siddhayaścitrā kulamārgavyavasthitāḥ | sugupte suprasaṃnaiśca kulacaryā vicāryate || grāme deśe tathādhyātme trividhaṃ paryaṭed vratī | kāmarūpe pūrṇagirye ūḍyāne tṛbhireva ca || pīṭhairyogī samāsena matakṣetreṣu suvrate | kṣetropakṣetra saṃdoha evaṃ saṃkṣepatastava || 80a) dāyaṃ pravakṣyāmi sādhakānāṃ sukhāvaham | vāmadakṣiṇamagre tu tṛdhā pīṭhaṃ tu saṃdari || paryaṭe dehasaṃsthaṃ tu yogī vāhye vivarjayet | rajasatvatamo graṃthya etannṛtayaṃ param || ebhisthitasya pīṭhāni siddhyate nātra saṃśayaḥ | aṣṭapatre tu kamale prāṇasaṃkhyāsthitasya tu || viṃśādhikagatād devi calasaṃdhyā calāgrataḥ | śatātryevamadhikā ṣaṣṭi prāṇāṇyataḥ pṛye || pīṭhopapīṭhasaṃdodehe prāṇavit parataḥ sthitaḥ | siddhyate haṃsajāpī tu nāstyatra pravicāraṇāt || dvidhāvasthaṃ pathaṃ devi teṣu paryaṭanaṃ pṛye | śāntaṃ nādātmakaṃ caiva śeṣāseśvatarasthitāḥ || siddhyante sarvasiddhīni paṃcatanmayatāṃ gate | kṣetrapīṭha pathaścaiva caramādāya vehagāḥ || 80b) ukta saṃkṣepato devi sarvasiddhipradāyakaḥ | narake saṃpravakṣyāmi aṭanaṃ vīranāyake || aṭato sidhyate yatra devyāsāni vṛtāṃ yataḥ | rājadvāre tathānye tu male kalahe tathā || jalāśrayeṣu deveśi sānedhyaṃ devatāgaṇam | jñānanirdhaita dehasya tyakta lolasya suṃdari || paratatvekabhāvasya svatanuṃ darśayaṃti tāḥ | melāpe yāṃti saṃketaṃ varaṃ dāsyaṃti sādhake || śivo bhavati deveśi vidhānaṃ śṛṇu tatvataḥ | unmattalīlapādāya paṃcamaṃ śasitavratam || sarvācāravinirmuktaṃ sarvākāre vyavasthitam | yathā na lakṣyate lokai sthitā tasmiṃ sthiti priye || kāryā yogavidenaiva gacchatastiṣṭhatastathā | tanmuktvā nānyate bhāvaṃ sarve cāṣṭā sthitena tu || 81a) vidviṣṭe jānamadhye tu kaulikācāravarjitāḥ | hasate gāyate caiva krīḍataśca paricamet || bhikṣāhāro nirāhāro jitadvaṃdo sadā bhavet | nāhārasya vaśaṃ gacchenodvijed bhūtasaṃyamet || ātmarthe nispṛho tiṣṭet parārdhairvadvasā hṛdaḥ | na mohasya vaśaṃ gacche na rāgaṃ tu samāśrayet || yadā labdhopajīvi ca sarvabhakṣaḥ kṛtāṃtavat | akāmyaṃ śaktirāre tanayorha tatra kārayet || na kṣudhāṃ kṣobhayecchaktiṃ kṣudhākāmyā sakṛt pṛyet | kṣudhā tu na vicāryā sā manasā pūjya bhuṃjayet || tanmato naiva bhāvena dravyametaṃ tu gṛhnayet | na svabhāvaṃ pradarśeta vaṃcate nātra saṃśayaḥ || yaṣṭvā tu devatā vṛṃdha(?) pratyakṣaṃ tu maṃkṣaṇam | 81b) svarūpasthaṃ yadā devi varanmātramihāmatā || yāvad vadanti vīreśi tadā cotthāya sādhakaḥ | vāmāṃgau bhedayitvā tu teṣāmarghapradāpayet || praṇamya daṃḍavat teṣā yatheṣṭhaṃ tu nivedayet | rasaṃ rasāyanaṃ khaḍgaṃ gulikā pādukethavā || aṃjanekhanya vetālaṃ rocanā khaṭikāpi vā | carukaṃ vātha vīreṃdro pūrvaṃ ye tiṣṭha bhairavi || te labdhvā sidhyate devi siddhadehā mahāmatiṃ | sūkṣmaṃ tāṃ ca svadehāṃ vai laye kuryāt pare pade || na vighnaṃ vādhate tasya vīreṃdrasya mahātape | ātmacittaḥ paraścaiva kṣetrapīṭhavidastathā || vāhyaṃ grāme tathādhyātme pathavit pathasaṃsthitaḥ | eva vettā yadā devi sādhakoṃsaṃyateṃdriyaḥ || tasya siddhiravighnena saṃpadā ca pade pade | pūjyante devatāstasya sādhakasya na saṃśayaḥ || 82a) anyaghodara(?) mātrasya pūraṇārthaṃ paribhramet | na tasya siddhyate kāryaṃ kidyate ca pade pade || tasya vighnasahasrāṇi jāyaṃte ca na saṃśayaḥ | vīraḥ śūraḥ pratāpī ca śuddhacittaḥ śunirmalaḥ || jiteṃdriyojitadhyāya samayācāra pālakaḥ | sugupto devatā cakro jita krodho dṛḍhavrataḥ || ālasya maratirdainyaṃ paiśūnyaṃ vāgvinuccaran | tṛṣṇā nidrā bhayaṃ mohaṃ rāgaṃ cāmṛtameva ca || yasya dehena saṃśliṣṭā vikārā kīrtitastvame | sa eṣā caryamādāya siddhyate devi nānyathā || anyathāmapi vakṣyāmi caryābhedaṃ sureśvari | bhasmaṃ liṃgaṃ jaṭātyaja tyajaliṃgādikāṃ? kriyām || sadā gupterguptena bhāvena gūḍhagoca saṃsthitaḥ | 82b) tānnigūḍhatarairbhāvai bhāvatertara saṃyamī || sārvamabhivinasyaiva margavedinām | evaṃ bhūtasya deveśi kulacaryā kulāsthite || nānyathā atra yogyostu siddhasaṃtānavātmani | tā śṛṇuṣva samāsena siddhidāṃ ṣa? vadāmyaham || dīkṣā vyākhyā sadā tyajya dravyasaṃgrahaṇaṃ tathā | janavādaṃ ca goṣṭhī ca dūrataḥ parivarjayet || daṃḍaṃ tu dhārayedyekaṃ siṃsapākhadirasājalaṃ | caturhastapramāṇaṃ tu tadardhaṃ eka eva vā || daśaparvamaṣṭhamaṣṭha(?) parvaṃ paṃcāśāṃgulameva vā | yājñikaistarubhiścaiva bhikṣāpātraṃ tadudbhavam || ṣaḍagulasamucche vā vistārā cāṣṭameva ca | vartulaṃ caturaśraṃ vā padmākṛti yadṛcchayā || kartavyaṃ pātramevaṃ tu yathāmānena suṃdari | vasu?su samaṃ caiva graṃthyādi parivarjite || 83a) veṣṭanā dvādaśārdhena pramāṇaṃ tasya kīrtitam | nyāsaṃ tasya pravakṣyāmi daṃḍasya varavarṇini || yena saṃdhārya mānena sidhyate vighnavarjitaḥ | caturviśāṃgulamāne hastaṃ tu parikīrtitam || caturdhāsaṃsthitaṃ mānaṃ paṃcadhā bhāgyasuṃdari | paṃcamaṃḍalavinyāsaṃ paṃcamaṃtraistu kārayet || dviraṣṭakaṃ tu yadbhāvaṃ sarveṣāṃ ca paristhitam | vyomabhāgaṃ tu taṃ devi taṃ tu ṣoḍaśakaṃ nyaset || kalānāṃ caiva subhage maṃtramaṃḍalamuttamam | vyāpitaṃ vyomasasthaṃ tu vaśaṃ tamamṛthoghasā || tena saṃpūjyamānaṃ tu śivādyavani gocaram | tasmiṃ līlosvata dhyānā bhavenmṛtyu vahiṣkṛtaḥ || sarvavighnavinirmukto sidhyate nātra saṃśayaḥ | 83b) paṃcāśāṃgulamānasya kriyāśaktirmahātmā || pratyekāṃgula vinyāsā tadante dhyānaṃ param | taddhyānagata cittastu pūrvavacca varānane || aṣṭāṃgasarvagā devī aṣṭaparve tu vinyaset | daśaparve mahādevi daśavarṇopalakṣitām || vinyase parayā bhaktyā pare līnā mahātape | gaṃdhadhūpopahārādyairvāsanā vātha bhaktitaḥ || pūjaye nitya naimitye dhyānāśakto sadā bhavet | ekīkṛtya svadehe tu tatvai samarasīkṛtam || pare tatve niyojyā tu daṃḍavad daṃḍamuttamaṃ | yoganyāsā tu yogye yaṃ yogadadaṃti(?) kīrtinaṃ || śeṣaistu pūrvavinyāsaṃ paṃcadhā bhājya suvrate | ṣaḍbhidhasyāsya deveśi vadhānaṃ kathitaṃ tava || dīkṣākāle dvidhā tasya dhyānaṃ vīreśi kathyate | 84a) jvalajvalanakallolaśaktiraṃdhrāta sarpiṇī || dhyātvā dhyānaniryogena pūjya sarvopacāribhiḥ | śiṣyahaste tu taṃ datvā pātayed vihvaleṃdrayaḥ || pūrvadhyānān mahādevi āpyāyanavidhiḥ smṛtaḥ | tena cotthāpanaṃ kāryaṃ amṛtīkaraṇaṃ tathā || ekadvitṛcatuḥpaṃcaṣaḍsaptāṣṭanavastathā | yāvantastatra saṃlagnāsteṣāṃ dīkṣā na saṃśayaḥ || pataṃti jānasaṃkrātyā pāśaviśleṣaṇe cadā | tasmāt(?) pradaṃ(?) sadā dhāryaṃ kaulikena surottame || bhikṣāpātre parāṃ nyasya kriyāśakti mahāvalā | madhyadeśe varārohe aṣṭadhā vāhyato nyaset || aṣṭamūrtidharāṃ devīṃ nyastā vighnavināśanī | nādena dīpitaṃ kṛtvā parabhāvanayā punaḥ | sāmṛtīkṛta sarvādbhyā? bhavet kauḍilinī parā | 84b) kuṃḍākārodaraṃ yasya jagadetaccācaram || tena tat kauṃḍilī khyātā nānyathā vibhavāmyaham | tasmiṃnyastaṃ tu ye dravyā pavitrāste tu bhairavi || prāsitaiścarukā vāptirjāyate nātra saṃśayaḥ | viṣāraga mahārogai vighneśainābhi bhūyate || anya saṃparka vāhyasya dvādaśāddāraṃ śāyanam | bhavatepi vinā devi nityaṃ paryaṭane sthite || sādhakasya rasaṃte homa dāru?dbhayavarjitā | sidhyate sarvasiddhībhi vidhānānena bhairava || tālakādividhānaṃ tu paṃcadhā maṃdayoditam | vāhyamābhyantaraṃ devi śṛṇu dānī gaṇāṃvike || paṃcadhā tu smṛtā saṃjñā sā ca naimittikī priye | yogajā yoginasyaiva vīreśi tava kathyate || tālako tāḍaye raṃdhrī viṣayākāraṇāni ca | 85a) manottasambimādhatte(?) ekamārge nivartake || tena kālakamityuktaṃ yogīṃdro yogacitrakaḥ | cuṃvake codayenmārgaṃ udanādikrame kramāt || graṃthigraṃthālayed vārā tena cuṃvakamucyate | cārvāko carvayet sarvāṃ iṃdriyāṇi manonugān || sthiratāyāṃ sureśāni cārvākasnena kīrtitam | ārātharāt suśīlatvādekībhāvena cānyathā || vyādhṛcchinnā * * * *? pīṭha sarvāśraye sthitam | anāditamidaṃ jñeyaṃ yogī mokṣapadānugaḥ || śivodbhūtaṃ śivībhūtaṃ śivatatvavyavasthitam | sarvādhvā vyāpakaṃ cādye sarvādhāraṃ tu niṣkalai || tanmanastanmayastasya sarvabhāvakṣayaṃgataḥ | neṃdriyāṇi na vai prāṇa na bhāvyaṃ bhāvanā na hi || sarvabhāvakṣayotpannāya kīlābhāva suniścaye | 85b) nirmale viraje śuddhe ekavare nirāmaye || sarvābhāvāśrayī bhūte sarvābhāvanirāśraye | saṃdhāyātmanimevaṃ tu sarvabhāveṣu tanmayaṃ || śivavanirvikāraṃ tu tadā tanmayatāṃgataḥ | agrataḥ pṛṣṭhataḥ pārśvai adhordhe caiva suṃdari || nirvikāreṇa bhāvena tanmanastanmayaṃ yadā | śivodbhūta samaṃtavyo śivavadvicarenmahī || evaṃ paṃcavidhe naiva yogena parameśvari | śivodbhutama(?) * *? ṣyaṃnti paṃcamātra yathātanuḥ || śivasya parameśāni tathā śaivā śivodbhute | tālakādi prabhedena teṣāṃ vakṣyāmi bhairavi || tālako sadyamūrtistu cuṃvako vācameva ca | cārvāko ghoramākhyāta ārādhyaṃ puruṣaḥ smṛtaḥ || śivodbhūta tathā īśa paṃcabhedāḥ prakīrtitāḥ | 86a) evaṃ bhūtāḥ kalāmaṃtrā viṣayāḥ karaṇāni ca || paṃcadhā paṃcamasyaiva layabhūtā yaśasvini | sarveṣāmeva bhedānāṃ śivodbhūtaśitena tu || sarveṣāṃ patinākhyāto tasmiṃ līlena śeṣataḥ | śivavatsarvagatvā ca sarvabhakṣa kṛtāntavat || jaṭavardi dṛyarthibhya mūkavajjannasaṃsadi | vajravadvedhakastatve abhedyaḥ sarvabhāvabhiḥ || valevalolupatvāstu mātāpyaya caṃdrakam | dadhireva kṛtti? varhni(?) sarpirevaṃ svatatvataḥ || sthitotaṃ na vibhāvyetanistṛṃśabda va vaṃdhane | sphaṭikomalavatvacchannye pādhyānaṃjitaṃ tataḥ || jalavajjalamadhyastha ekībhāvatvatāṃ gataḥ | kṣūravat sevate kāmaṃ bhakṣaṃ tu na vicārayet || na kāmaṃ rajite bhūtvā kāmārthaṃ manasā smaret | savīro vīranāthaśca siddhi yogini saṃmataḥ || 86b) sa vaṃdyaḥ pūjyamānastu śivena tu śivodbhavaḥ | jīvanmuktaḥ sadā pūrva sarvāvastha yathārthataḥ || evaṃ te sarvamākhyātaṃ caryābhedaṃ sureśvari | siddhasaṃtānagaṃ bhadre siddhakaulānuvartinam || caryāpādanigūḍhastu apavargaprasādhakaṃ | piṃḍasādhanakāryārthaṃ parabhāvānu raṃjitam || tanmayatva pradaṃ gauri aśeṣakaluṣāpaham | kimanyaṃ kathayiṣyāmi tadvrūhida(?) vicāritaḥ || iti kulasāre paṃcadaśamaḥ paṭalaḥ || śrīdevyuvāca || kathaṃ ratnāni deveśa śrūyante kulamātṛtāḥ | kathaṃ jñāyati nānyeva vyaktāvyaktātha cāhara || bhāvābhāve kuto saṃsthā abhāve bhāvanā kuru | bhāve vināśamāyāti abhāve nāsti lakṣaṇam || 87a) lakṣahīno nirālaṃva abhāve pratipattida | vyaktā vātha yathāvyaktā saṃkhyātā saṃkhyameva vā || kiṃ kāryaṃ kena vānteṣāṃ ratneti gatitā yataḥ | ratnārghaṃ vrūhi me deva yathāniḥsaṃśayo bhavet || śrībhairava uvāca || vāṣyaṃ kaṃṭhanirodhena viśvesi kimadbhutāḥ | kāryakāraṇa kartyesi jagaddhātrī triyaṃvikā || yanna kasyacidākhyātaṃ rahasyaṃ paramaṃ ca yat | taṃ ca te sarvamākhyātaṃ kvācit saṃkṣepavistaram || ātmaśakti paraṃ caiva tṛtīyaṃ parikīrtitam | tadratnatrayaṃ sāraṃ śeṣaṃ kā ca svarūpakam || ābrahmaśivaparyantaṃ tatvagrāmamaśeṣakam | nānākāravikāraiśca raṃjitāśvānu vartati || utpattisthitināsābhyābhyāṃ guṇādye karmavamdhane | 87b) svacchasyopāvimātreṇa saṃkrāntya parivartanam || tatvaśāta tadāvasthastanmayastaṃmajānata | mūḍhatā dvaṃdvamevātra ekonekatvenā priye || etadeva hi saṃsāraṃ sadā saṃsarate naraḥ | tatra ghātena tasyecchā bhrāmyamāno jagatsthitiḥ || icchājñānakriyādyaiśca śaktibhiḥ parivāritam | svargāpavarganarakastatpātāvavavuddhyatiṃ || uktaṃ devi mayā tubhyaṃ vīreśi na tadanyathā | pravuddhaḥ paśyate devi śivatatve samantataḥ || sarvamāpūritaṃ tena svaṃsvata svecchayā naghe | śivopalabdhidaṃ yasmā śivatatveti kīrtitam || sarvaratnoramaṃ ratnaṃ sarvajñatva pradāyakam | tannimittā tu sā jñeyaṃ śivatatve tu bhairavi || śrīdevyuvāca || ratneni?kovaraṃ yasya paratatva prakāśanāt | 88a) tanmayā cakṣu deveśa yathā tadanu bhāvanāt || śrībhairava uvāca || bhāvanācobhayābhāva abhāva pratipattidaḥ | nirāhārātma vijñānaṃ avyacchinnaṃ pravartate || nirāhārātma vijñānaṃ cicitiḥ paribhāvitam | bhāvanā vigate vetti saratna śivamavyayam || cicintiḥ parasaṃsthā ca na viveki tu muddharet | vinā tatsthāna vaṃdhatvā na vināstai vibhāvyataṃ || cicce tanyo samāyoga dharmārtha samudāhṛtaḥ | dharmārtha bhāvino bhāvī abhāvastasya te priye || sadā sadbhāvanād devi ātmaratnaṃ śivo vyayaḥ | dvitīyaṃ tasya paryāyaṃ ātmaratneti kīrtitam || dharmārthe svasvarūpaṃ tu jñānekevatā punaḥ | tadantatsarva caitanyaṃ cittānaṃ yatsvarūpataḥ || 88b) tyakta bhāvamabhāve tu akṣarārtha pradarśanāt | taṃnnigūḍhatarairbhāvai ekībhāvavibhāvibhāvyate || śaktiratne śivāvāptistena ratnaḥ prakīrtitam | etadratnatrayaṃ devi yogināṃ yogadāyakam || kimanyaiḥ kāraṇaṃ devi saṃcā *? tra pratiṣṭhitam | gopitavyaṃ prayatnena caurabhyo dravinaṃ yathā || paropalabdhi sauraṃ tu sarvaratna prakāśakam | ratnatrayaṃ mahābhāge na deyaṃ maparīkṣite || deyaṃ sāṃtā? yadāntāya śivabhakti parāyaṇe | suprasaṃnāya vīrāya kramase dīkṣitāya ca || abhiśiṃcya vidhānena śrāvayitvā kulasthitaṃ | samayācārasaṃsthasya nānyathā vīravaṃdite || punarevaṃ pravakṣyāmi paṃca * tnopadeśakam | ekasya paṃcadhā bhedasta śṛṇuṣva gaṇāṃvike || 89a) proditaṃ prathamaṃ proktaṃ daṃḍadhāraṃ varānane | tasya vrāptyā susūkṣmatvaṃ sapiṃḍaṃ mokṣasādhanam || nityā kalāragavatī prasuptāṃ paṃcadhā punaḥ | āyurāpyāya karmāṇi sthiratvaṃ piṃḍasādhanaṃ || paṃcaratnopadeśoyaṃ ekaratnodbhavaṃ priye | tasyānaṃ tatvatāṃ devi yatra tatra vibhāvyate || parasaṃyamya yatnena sthiratā sarvasiddhayaḥ | śaktiratnaṃ na saṃdehaṃ sarvaratnaprakāśakam || svaratneśaṃ sthitirvadhvā pratiṣṭhastanmayatvatā | śivībhūta śivoratnanānya ratno vibhāvyate || yathā nadī nadāḥ sarvā sāgare yāti nivṛtiḥ | evaṃ hi sarvaratnāni tatraika sthāna cāgrataḥ || sthūlasūkṣmavibhāgena ratnārthaṃ kathitaṃ tava | sthūlasthūlataro caiva paṃcadhā paṃcabhiḥ kramāt || maṃḍalaśca mahādevi paṃcaratnāni bhāvayet | 89b) etat sārataraṃ siddha pratyayāneka sa kulam || sasiddhe sādhanā saiva athānnata yutaḥ **? |? saṃpuṭānilasuddhodhā ātmaraṃ vibhāvyate || ātmaratna prabhālokā sarvaṃ paśyaṃti yogavit | ātmaratna śivaṃ ratnaṃ śaktiratnaṃ tṛdhā śivam || ratnaṃ tu vīranāthesi prathamaṃ parikīrtitam | ātmāśakti tṛdhā devi śaktiratnaṃ tu paṃcadhā || caturdaśa samākhyātā jñātavyā vīravaṃdite | jñānārthināṃ varārohe yathā sidhyarthinā priye || nānākāraiḥ subhaiḥrbhāvai vahudhā pravibhājitā | gurūpadeśa mārgeṇa svaśarīra gauravam || sarvaratnamayaṃ yasmā tadā pālyaṃ prayatnataḥ | bhakṣabhojyānnapānaiśca śastrālaṃkārabhūṣaṇaiḥ || 90a) dehapīḍā na kurvīta upavāsādi pūrvikā | pavitraṃ pāranaiścaiva śanarthaḥ sarvamuttamam || svapiṃḍaṃ viditaṃ yena samuktaḥ sa śivovyayaḥ | tasmāt sarvaprayatnena viditavyaṃ sulocane || iti kulasāre ṣoḍaśamaḥ paṭalaḥ || śrībhairava uvāca || athātaḥ saṃpravakṣyāmi lakṣabhedaṃ sureśvari | yena vijñātamātreṇa sarvametat prasidhyati || ca ratnaṃ cāpyaratnastu na yogaṃ yuṃjanā na hi | vinā lakṣeṇa subhage sarvameta nirarthakam || tasya bhedaṃ pravakṣyāmi yathā bhedai vyavasthitam | antarlakṣaṃ vahilakṣaṃ lakṣaṃ ca bhayatastathā || sa vāhyābhyaṃtaraṃ cānyaṃ nilakṣaṃ cāpara smṛtaḥ | lakṣapaṃcakavettāyaṃ sasiddhiphalamasnute || mokṣaścaiva na saṃdeha pratyakṣaṃ ca vyavasthitaṃ | 90b) lakṣajñānaṃ tataḥ jñeyaṃ yogaṃ ca parameśvari || dīkṣābhiṣaka saṃkrāma utkrānti vāravadet(?) | paradeha praveśa * * * * * * *? naghe || sarvalakṣavidhāsyeva tajjayāṃ saṃpravartate | rajamaṃḍala kuṃḍādyai mudrāneka hutirjapaiḥ || mahāśmaśānagamanaiḥ ghorasādhanakarmabhiḥ | na tat sādhyati kṛcchre * * *? sthe yat prasidhyati || lakṣavettā sa sarvajñaḥ sa yogī yogapāragaḥ | dīkṣā karmavidhānaṃ tu saṃkrāmaharaṇaṃ tathā || nigrahānugrahaṃ caiva lakṣavit kurute kṣaṇāt | lakṣaṃ tu sthiratā tasya bhāve cā bhāvanā tathā || sunigūḍhavivekaṃ tu svataḥ svātmavyavasthiti | etaccatuṣṭayaṃ devi sthiraṃ yasyaiva suṃdari || sa kaulavit kulācāryo kulācāravidastu saḥ | 91a) akulākulavettāsau sa dīkṣā kartumarharti | sthirāṃ buddhiṃ samādhāya sittaṃ(?) saṃyamya yatnataḥ || śṛṇu lakṣasya sāraṃ tu tadratnaṃ(?) * * *? kāsikam | antalakṣaṃ tu prathamaṃ tasya bhedacatuṣṭayaṃ | catudhāsthira sālasya(?) kāryayogavidena tu || vinālakṣe * * * * * * * *? sthiratān hi | jāyate tena taṃ bhadre lakṣe lakṣa prasā *? naṃ || yāvanasthāsthitā madhye vālakepyesthi * * *? | * * * * * * *? ttā vṛddhādyaivasthiraṃ kuru || vālādyaṃ yatra yaṃ gauri yā cale tu sthiraṃ kuru | caturdhājita lakṣasya * * * * * * * *? || * * * * * * * * * * * *? janaṃ pare | tatraiva kramasau devi * *? bhyāṃ sthiratā * *? || * * * * * * * * * * * * * * * *? | End ########### END OF FILE #######