#################################################### MUKTABODHA INDOLOGICAL RESEARCH INSTITUTE Use of this material (e-texts) is covered by Creative Commons license BY-NC 4.0 Catalog number: M00532 Uniform title: spandapradīpikā Author : bhagavatutpala Editor : Mark S. G. Dyczkowski Description: The Spandapradīpikā by the Vaiṣṇ ava Bhagavatutpala. A commentary on the Spandakārikā. Notes: Data-entered by the staff of Muktabodha under the supervision of Mark S.G. Dyczkowski. Revision 0: Sept. 13, 2021. Publisher : SUNY Press Publication year : 1992 Publication city : Albany Publication country : United States #################################################### p. 1] spandapradīpikā: utpalācāryaviracitā yat parāparabhūsparśi yatsaṅkalpāllayodayau | spandasaṃjñaṃ jñarūpaṃ tacchaktīśaṃ svabalaṃ numaḥ || natvā vikalpavilasatsatsvabhāvaguruṃ gurum | bhuktimuktyai yuktiyuktaṃ kiñcidvacmyarthito'rthibhiḥ || jñānāntarāṇi santyāśu nātyantasukhadāni tu | muktātmajñānamamṛtaṃ suraseṣviva mṛtyujit || cintāmaṇistveka eva saguṇeṣumaṇiṣviva | tejasviṣu yathaiko'rko niḥśeṣadhvāntahā tathā || nārāyaṇasthānasaṃsthadvijavaryatrivikramāt | jāto janānugrahārtha vyākhyāti spandamutpalaḥ || māyāśyāmatamaśchanna ātmacintāmaṇiryataḥ | na dṛśyate'tastatprāptyai grāhyā spandapradīpikā || ayamatra kilāmnāyaḥ siddhamukhenāgataṃ rahasyaṃ yat | tad bhaṭṭakallaṭendurvasuguptaguroravāpya śiṣyāṇām || avabodhārthamanuṣṭuppañcāśikayā'tra saḍgrahaṃ kṛtavān | yadapi tadartho vyākhyājyotsnāprakaṭīkṛto'sti teneṣat || mohaniśāmadhyagatā mandadṛśastadapi nārthamīkṣante | sūkṣmaṃ dīpikayā'nte svatastaduddīpanārthamahamadya || p. 2] svodyantṛtaḥ svarūpaspandollāsena coditaśca yadā | paravaśa iva pravṛttastadā na garvānmayeyamārabdhā || (kalāpako'yam) atrādau tāvatsambandhābhidhānābhidheyaviṣayaprayojanaprayojana - prayojanānīti ṣaḍucyante | yatastairvinā śrotṝṇāṃ śāstraṃ pratyanādara eva syādaprayatnaśca | ihaivoktaṃ hi - prayatnena parīkṣyaṃ tattvamādarāditi śāstramantareṇa ca heyopādeyavicāramātramapi na bhavet kiṃ punastattvaparīkṣaṇam | tathā coktamāgamarahasyastotre - sākṣādbhavān yadi vidhāya na mūrtimādyāṃ tattvaṃ nijaṃ tadavadiṣyadato'tiguhyam | nājñāsyata tribhuvanam dhruvamandhamūka - kalpaṃ samastamasamañjasatāmayāsyat || ṣāḍguṇyaviveke'pi - sākṣāt tvameva vā śāstraṃ tvadīyaiva hi sā matiḥ | śabdadvāreṇa saṅkramya saṃskarotyadhikāriṇaḥ || pañcarātraśrutāvapi - yadvat sopānena prāsādamāruhet plavena vā nadīṃ taret tadvacchāstreṇaiva hi bhagavāñchāstā'vagantavya iti | tatrāmīṣāṃ śāstrāṇāṃ sambandhastāvat pañcavidhaḥ | paro mahān divyo divyetara itaretaraśceti | tatreha siddhapuruṣayoḥ prāyeṇa divyetaraḥ | atha vācyavācakalakṣaṇaḥ | vācyorthaḥ | vācakaṃ śāstram | spandābhidho'rtho'tra vācyaḥ | tadvācakatvā - dupacārācchāstrasyāpyetatsaṃjñā | spandaśabdasyārtho yadyapyādyaśloke yuktyaivoktastathāpi dhātvarthena sahocyate | spadi kiñciccalane iti | p. 3] spandanāt spandaḥ | spandanaṃ nistaraṅgasyāsya tāvat paramātmano yugapannirvikalpā yā sarvatraunmukhyavṛttitā | tasmāt - śāntaṣāḍguṇyarūpasya yaḥ sphuran pratibhodayaḥ | sa cā''tmabalaśaktīśaścidrūpaḥ spandasaṃjñakaḥ || ataścā'smatpiturmātāmahācāryeṇa mahābalena - yathārthanāmnā krodhe ityādinākto vibhavodayo rahasyastotre | uktaṃ ceśvarapratyabhijñāyām - yā caiṣā pratibhā tattatpadārthakramarūṣitā | akramānantacidrūpaḥ pramātā sa maheśvaraḥ || vyāpakatvātsa sāmānyaḥ sarvasādhāraṇādapi | asya ca - spandaḥ sāmānyapūrvaṃśca śuddhātmā śaṅkaraḥ śivaḥ | bhāvaḥ svabhāvastattvaṃ ca jñātetyādyabhidhāḥ smṛtāḥ || anyacca, cit saṃvijjñānaṃ bodhaśceti paryāyāḥ | eṣa eva nirāvaraṇacitsvarūpatvād dikkālādyanavacchinnaprasaro'dvitīyaḥ svānubhavaikapramāṇaḥ śakticakreśvara ātmacintāmaṇirupeyatayā' -bhidheyaḥ | kuto'sya cintāmaṇitvamiti cet | śāstrāt | śrīpauṣkarāyāṃ hyuktam - cintāmaṇo svarūpeṇa na kiñcidupalabhyate | atha cābhimataṃ sūte brahmaivaṃ sarvaśaktikam || paramārthasāre ca - sarvākāro bhagavānupāsyate yena yena bhāvena | taṃ taṃ bhāvaṃ bhūtvā cintāmaṇiriva samabhyeti || jñānasambodhe'pi - svabhāvādekarūpāpi nānātvaṃ pratipadyate | jñānasya śaktiḥ saṅkalpairlakṣmīścintāmaṇeriva || p. 4] asya ca śāstrakāreṇānvarthasaṃjñayā''tyantikaśreyaskarat - vācchivaśaṅkaraśabdābhyāṃ nirdeśaḥ kṛtaḥ | vastuvastu nirnāmaka eva | proktaṃ ca siddhanāthenābhedārthakārikāsvidam - vastuno bhāvaśūnyasya tvagrāhyasya nirākṛteḥ | kalpanāmātramevaitat yacchivavyapadeśanam || netthaṃ vibhorvivarto'sti pariṇāmaśca na kvacit | athavā dvayamapyastu tathāpyasya na khaṇḍanā || saṃvitprakāśe'pi - iti nirmalabodhaikarūpe dehaparigrahaḥ | vivartapariṇāmābhyāṃ dvābhyāmapyupapadyate || vivarte'pyatathārūpastathā bhāsi tvamacyuta | pariṇāme sa eva tvaṃ suvarṇamiva kuṇḍale || nanu kathamasya nirāvaraṇatvaṃ yataḥ sukhaduḥkhamohātmaka -guṇādispandaniṣyandairāvṛtameva paśyāmaḥ | atrocyate | ete hi jñeyatvāt svayaṃ niḥsattākāḥ | jñātṛsaṃśrayāttu labdhapratiṣṭhā ivāprabuddhabuddhīnāṃ svaṃ śuddhabuddhasvarūpaṃ vihāyāham -pratyayena kāmakāmāttādātmyaṃ pratipannānāṃ nijadharmairadhi - vāsya saṅkocarūpatāmāpādayantyavidyārūpatvāt | na punaḥ svasvarūpasthitānām | uktaṃ cehāgre - guṇādispanda ityādi | dhātusamīkṣāyāṃ ca - avidyāśabalasyāsya sthitaṃ meyatvamātmanaḥ | gṛhītaṃ na nijaṃ rūpaṃ śabalena tadātmanā || sā cā'nṛtātmikā'vidyā nānṛtasya hi vastutā | nāvastu vastuno nāśaṃ vikāraṃ vā karotyataḥ || p. 5] nācchāditasya tamasā rajjukhaṇḍasya vikriyā | nāśo vā kriyate yadvat tadvannā'vidyayā''tmanaḥ || nā'taḥ svato na parato bandho'sya paramātmanaḥ | baddho'thā'vidyayā jīvo muktistasya hi tatkṣaye || tatvayuktau ca - yena yena hi baddhyante jantavo raudrakarmaṇā | sopāyena tu tenaiva mucyante bhavabandhanāt || kulayuktau ca - prāṇināṃ patanaṃ yena tenaivotpatanaṃ smṛtam | ajñatvā badhyate yena jñātvā tenaiva mucyate || tathā mayā'pi - sīdati yenaiva jaḍaḥ prājñastenaiva santarati duḥkhāt | piṇḍitamayo'psu majjati tadeva pātrīkṛtaṃ plavate || gītāsu cedṛgevā'tra yuktyopāyaḥ pradarśitaḥ - āpūryamāṇamacalapratiṣṭhaṃ samudramāpaḥ praviśanti yadvat | tadvat kāmā yaṃ praviśanti sarve sa śāntimāpnoti na kāmakāmī || tathā - rāgadveṣaviyuktaistu viṣayānindriyaiścaran | ātmavaśyairvidheyātmā prasādamadhigacchati || anyacca - asaṃtyaktātmabhāvānāṃ viṣayānanugṛhṇatām | vijñātaparamārthānāṃ jīvatāmeva muktatā || te caivāsyātmanaḥ spando naṭasyevānyarūpatā | uktaṃ ca yogināthena hyetaccicchaktisaṃstutau - p. 6] tadevaṃ tvatpravṛttyā tvannivṛttyā codayetare | juṣante yena tattvāni tānyataḥ spanda eva te || vaisādṛśye'pi kāryasyāsyātra dṛṣṭāntamāha yat | jvalanād dhūmodgatiriva vividhākṛtirambare gatā bhāti | tadvadviṣṇoḥ sṛṣṭiḥ svabhāvajā dvaitarūpeyam || prāśyānaścidrasasyaudhaḥ sākāratvamupāgataḥ | avaśyāyaḥ prabodhārke tūdite svasvabhāvabhāk || ityalamativistareṇa, granthagauravabhayāt | iha caitadevāśamā -ptervicāryate | upāyopeyapratipādanameva śāstrasya prayojanam | yā tadavabodhādupeyasvarūpāpattiḥ sthirā tadeva prayojanaprayojanamiti | asya cedaṃ darśanaṃ svatantram | prāguktopapattyā sarvaśāstrasamud -bhūtaṃ cādvaitapratipādakatvaṃ nirbādhameva | yato vimarśātma - spandabhūmyupārohāt paśyantyādikrameṇa vākprasavalābhaḥ | uktaṃ ca saṃvitprakāśe - saṃvinmūlād varṇaparṇājjñānastambhāt sarasvatī | prāgaghoṣā sanādā'nu puṇyatīrthā pravartate || tvatpravṛttā prāṇayati śaktiḥ sā viśvamojasā | pratiyāntī punastvāṃ sā saṃkocayati saṃbhavam || kāryā'nurūpaṃ sā rūpaṃ tathā nāmāpi bibhratī | nirvāhayati viśvasmiṃścitrāṃ yātrāṃ carācarām || tadvinā ca sarvavādināṃ sattaiva nāstyataste nirastā eva sthitāḥ | ata eveśvarapratyabhijñāyāmādisiddharityuktam - p. 7] kartari jñātari svātmanyādisiddhe maheśvare | ajaḍātmā niṣedhaṃ vā siddhiṃ vā vidadhīta kaḥ || iti | tadapyatra ye mohādvipratipadyante teṣvidamāpatitam | yathā kaścinmāṇḍaliko rājā cakravartinaḥ sakāśāt kiñciccaturaṅgādi -sādhanaṃ prārthyānantaraṃ sāmrājyajigīṣayā tenaiva saha yuddhaṃ kartumicchati, tadātmavināśāyaiva tasya syāt | evaṃ teṣāmapi tat | itthamapyasyājayyatvaṃ siddhameveti | atha saṃgrahagranthakṛtā samagramagryagranthārtha garbhīkṛtya granthaniṣpattyarthamabhimatadevatāṃ stotuṃ yaḥ śloka upanyastastas -yārthaḥ prāk śloke dhvanito'pi vitatyocyate - yasyonmeṣanimeṣābhyāṃ jagataḥ pralayodayau | taṃ śakticakravibhavaprabhavaṃ śaṃkaraṃ stumaḥ || 1 || taṃ bhagavantaṃ śaṅkaraṃ stumo numaḥ | bhogāpavargākhyaṃ śaṃ śreyaḥ sukhaṃ vā karotīti śaṅkaraḥ | amalaḥ svasvabhāvo ya prāgabhidheyatayopāttaḥ | iha hi jīvanmuktataiva mokṣaḥ | uktaṃ cehāgre - iti vā yasya saṃvittirityādi | tasyāścaitad dvayamapyantaḥstham | yataḥ sā jñatvakartṛtvabhok -tṛtveśvaratārūpā uktaṃ ceha - tadāsyākṛtrimo dharma ityādi tathā - yadā tvekatretyādi | sarvajñabhairave ca - nānyatra gamanaṃ sthānaṃ mokṣo'sti surasundari | ajñānagranthibhedo yaḥ sa mokṣa iti kathyate || mokṣadharmeṣu - p. 8] cittameva hi saṃsāro rāgādikleśadūṣitam | tadeva tairvinirmuktaṃ bhavānta iti kathyate || bauddhe ca - rāgādimalinaṃ cittaṃ saṃsārastadvimuktatā | saṃkṣepāt kathito mokṣaḥ prahīṇāvaraṇairjinaiḥ || nāradasaṃgrahe ca - sarvo vikalpaḥ saṃsāro nānyo bandho vikalpataḥ | granthakartuśca svasvabhāvasambodhane - bandhanaṃ bandhakṛd badhyastriṣvapyeko na bhidyate | svavikalpakṛtairbandhairbaddhyate tvaniśaṃ jagat || ātmasaptatau ca - vastusthityā na bandho'sti tadabhāvānna muktatā | vikalpaghaṭitāvetāvubhāvapi na kiñcina || pañcarātre'pi - trividho doṣaḥ - svabhāvajastāmaso vikalpajo rājasa ityādi yāvat -tenaiva dehena vaśībhavati bhagavadbhūtastadā sarvajño bhavati sarvadarśī sarveśvaraḥ sarvaśaktirityādi | ata evā'tra bhagavacchavdaḥ prayuktaḥ | yataḥ - aiśvaryasya samagrasya jñānasya yaśasaḥ śriyaḥ | vairāgyasya ca mokṣasya ṣaṇṇāṃ bhaga iti smṛtaḥ || bhagavadvyatirekeṇa na ca stutyo'sti māninām | tatsvarūpānupraveśa eva stutiratra tvabhinnatvamevābhimatam | anyathā kaḥ stotā kaḥ stutyaḥ kā vā stutiryasmāt - p. 9] viruddhametadadvaitāt svacchāyollaṅghanaṃ yathā | uktaṃ ca - vedyaṃ svarūpatāṃ nītvā yadā jānāti vedanam | tadānīṃ vedyatā kā syāt kā vā vedanatā parā || kevalaṃ tvatra śabdakṛto bhedaḥ | so'pi vikalpamūlatvātteṣām | uktaṃ ca - vikalpayonayaḥ śabdā vikalpāḥ śabdayonayaḥ | yathā rāhoḥ śira iti dhārā vā sarpiṣo yathā || anyacca - yadabhinnaṃ svasaṃvittau tat parasya yadocyate | tadbhinnamivābhāti śābdīṃ bhūmimupāgatam || taiśca vinā vyavahāro'pi na nirvahati | uktaṃ saṃvitprakāśe - vāgevāsyāḥ kāraṇaṃ viśvavṛtter - nyāyyaṃ caitannāgamaḥ kevalo'yam | nāsaṅkalpaṃ kiñcidastīha kāryaṃ vācaṃ vinā na vikalpo'sti kaścit || eṣā'pi bodhamūleti prāgevoktam | anyacca jayākhyasaṃhitāyām - niṣkampabodhasāmānyarūpo bhūtvā purā svayam | ye śabdajanitā bhāvāḥ sūkṣmasūkṣmatarā'khilāḥ || sāmānyabodhaśabdasya paśyatastvekatāṃ gatāḥ | yadā'bhimukhamāyānti saṅkalpādyutthitasya ca || śabdarūpapadārthasya śabdaḥ sa paramaḥ smṛtaḥ | saṅkalpapadavīrūḍhaḥ sphuratyantaḥ sthitaḥ sphuṭam || padārthopari yaḥ śabdo madhyamaṃ viddhi taṃ mune | cidvāyukaraṇotthāsu prayatnapadavīṣu ca || p. 10] vācyavācakabhāvenā'bhivyaktaḥ sthūla ucyate | dṛśyādṛśyeṣu bhāveṣu yo'bhivyaktiṃ prayāti ca || sa tu sthūlataraścaiva vyavahāre'khile sthitaḥ | anyatrāpi - śarīrajo vā śābdo vā mānaso vā samudgataḥ | vyavahāro'pyasau nāsti yatra tvaṃ nātha nāgragaḥ || ityupapannametat | taṃ stuma ityuktam | taṃ kam? yadunmeṣādaun -mukhyājjagato viśvasyodayaḥ prabhavaḥ santatiriti yāvat | nimeṣād -viśrāmāt pralayo'pyayaḥ | na hyetadvyatiriktasya jagato'styudayo'pyayo vā | kintvīśaśaktiprasaravirāmau prabhavā'pyayau | siddhoktaṃ ca - samudeti jagadaśeṣaṃ tavodayavimalasaṃvidākāre | astaṃ yāti samastaṃ punarapi nijarūparūḍhāyāḥ || iti | granthakṛtāpyuktaṃ tattvavicāre - śaktiprasarasaṅkocanibaddhāvudayavyayau | yasyātmā sa śivo jñeyaḥ sarvabhāvapravartakaḥ || kakṣyāstotre'pi - tvadāśayonmeṣanimeṣamātramayau jagatsargalayāvitīdṛk | sphuṭe sphuṭaṃ tvanmahimā'vabhāti vicitranirmāṇanidarśanena || jñānakriyādigarbhecchāśaktiryaḥ prasarātmakaḥ | saṅkalpoktaḥ sa unmeṣaḥ prokto hyetat svatantrake || yatra yatra bhavedicchā jñānaṃ tatra pravartate | kriyākaraṇasaṃyogāt padārthasyodayo bhavet || tadviratiśca nimeṣaḥ | udayapralayāviti vaktavye pralayodayāviti yaduktaṃ tadvṛttabhaṅgabhayāt | viparyayeṇa conmeṣaśabdasya maṅgalārthatvādādiprayogaḥ sṛṣṭeścādyatvāt | p. 11] yasmādvastvabhidheyaṃ nātaḥ śabdakrame'tra bhavabandhaḥ | tatpakṣo nīcaḥ syādye tu bruvate yathāsaṃkhyam || ābhyāmasya jagatsṛṣṭisaṃhārayoḥ kāraṇabhāvaḥ prokto bhuktimuktī ca | tatronmeṣādbhogo nānāvidhaḥ | nimeṣānmokṣo nistaraṅgarūpatā | anyacca | taṃ kiṃbhūtam śakticakravibhavaprabhava -miti | icchākhyaikā vibhoḥ śaktiḥ prāgdvidhā jñakriyābhidā || iti | tannānātvaṃ cakraśabdenoktam | taduktaṃ mālinīvijaye - yā sā śaktirjagaddhātuḥ kathitā samavāyinī | icchātvaṃ tasya sā devī sisṛkṣoḥ pratipadyate || saikā'pi satyanekatvaṃ yathā gacchati tacchṛṇu | evametaditi jñeyaṃ nānyatheti suniścitam || jñāpayantī jagatyatra jñānaśaktirnigadyate | evaṃ bhavatvidaṃ sarvamiti kāryonmukhī yadā || jātā tadaiva sā tattadvatkurvatyatra kriyocyate | evameṣā dvirūpā'pi punarbhedairanekatām || arthopādhivaśādyāti cintāmaṇiriveśvarī | tatra mātṛtvamāpannā pañcāśadvarṇamālinī || iti | śaktīnāṃ cakraṃ śakticakraṃ mātṛvargastacca mukhyaṃ caturvidham | uktaṃ ca - khecarī gocarī cā'tha dikcarī bhūcarī bhidā | parādibhāratīsaṃsthaṃ śakticakraṃ caturvidhaṃ || tathā - ānandecchā jña -kriyākhyaṃ khecaryādyaṃ catuṣṭayam || iti | tasya yo vibhavo vibhūtirvistaro vā tasyā'pi prabhavam | prabhavat -yasmāditi prabhava utpattisthānam | p. 12] yataḥ sarvāsāṃ śaktīnāṃ sasphāracicchaktyavagamanācchakti -tvam | sā ca tadabhinnaiva | proktaṃ hi śrījayāyām - tattvanirmuktadehasya kevalasya cidātmanaḥ | ya udeti mahānandaḥ sā śaktirvaiṣṇavī parā || iti | viṣṇuyāmale ca - pāhi pāhīti vacanāttattrāṇāttasvavigrahāḥ | parāparabalasparśāt svasvarūpasamāśrayāt || nihatā dānavavarāḥ paraṃ vīrya prakāśitam | tena tā mātaraḥ proktā viśvasambhavakāraṇāt || iti | ata eva granthakāreṇāsāṃ vijñānadehātmakatvamuktam | athavālamatra | kimanenāsāṃ rahasyasvarūpātiprakāśanena yoginī -nāṃ mukhagatena | śaktayaśca khecaryādyā vecchādyā vā parādyā vā aghorādyā vā vāmādyā vā brāhmyādyā vā anyā vaiṣṇava -śaiva -saurabauddhādyuktā vā | athavā śabdarāśisamutthasyetyādinā | vakṣyamāṇā akārādyakṣararūpā karaṇarūpā vā bhavantu | etāvat prayojanamatrābhiryadāsāṃ sarvāsāṃ spandarūpo bhagavāneva prabhava iti pratipādanam | tathā ca māyāṃvāmanasaṃhitāyām - viṣṇu -śiva -sūrya -buddhādi rūpatayā tattacchakticakraparivārayutastat -kāraṇaṃ bhagavāneka eva dhyānabhedenopāsyatvenābhihitaḥ | uktaṃ ca kulayuktau - vedānte vaiṣṇave śaive saure bauddhe'nyato'pi ca | eka eva paro hyātmā jñātā jñeyaṃ maheśvari || anyacca - yasyonmeṣanimeṣābhyāṃ jagataḥ pralayodayau | taṃ stumaḥ ityetāvatā sarvamuktaṃ syājjagatyantasphuraṇācchakticakrasya | uktaṃ hi rahasyaśāstreṣu - śaktiśca śaktimāṃścaiva padārthadvayamucyate | p. 13] śaktayaśca jagat sarvaṃ śaktimāṃstu maheśvaraḥ || iti | yattu śakticakravibhavaprabhavamiti padamupanyastaṃ taduddeśārtham | sābhiprāyatvānmahākaveḥ | uktaṃ ca dhvanau - pratīyamānaṃ punaranyadeva vastvasti vāṇīṣu mahākavīnām | yattat prasiddhāvayavātiriktamābhāti lāvaṇyamivāṅganāsu || tenaitadeva śaktīnāṃ yato'ntaḥprasarodayau | tadbalālambhanāttāsāṃ prabhutvaṃ prāpyate'cirāt || uktaṃ ceha - api tvātmabalasparśāt puruṣastatsamo bhavet | iti | yadidaṃ padamagre'sti parīkṣyaṃ tattvamādarāt | itaḥ prabhṛti sarvatrehānuyojyaṃ tu tadbudhaiḥ || iti || 1 || nanu saṃsāryavasthāyāṃ kathaṃ śaṅkaratā''tmani | ityāśaṅkotthadurdoṣaparihārāya tūcyate || - yatra sthitamidaṃ sarvaṃ kāryaṃ yasmācca nirgatam | tasyānāvṛtarūpatvānna nirodho'sti kutracit || 2 || yatra yasmin spandatattve idaṃ sarvaṃ jagallakṣaṇaṃ kāryaṃ jñānarūpatayā śaktyātmanā sthitaṃ nimeṣāvasthāyāṃ satkārya -tvāt | yasmācca nirgatamabhivyaktiṃ gatamunmeṣāvasthāyāṃ tasyā - nāvṛtarūpatvād bodharūpatayā'nācchāditasvabhāva tvāddhetorna kutracinniro dho'sti | yato bodhyasya svayaṃ sattaiva nāstyato bodhṛrūpamanāvṛtamevāvasthādvaye'pi | uktaṃ ca - yathā hemno rūpakeṣu vaicitryaṃ svāparicyuteḥ | p. 14] atha nityasvarūpasya tathā te viśvarūpatā || yathā galitarūpasya hemnaḥ piṇḍātmanā sthitiḥ | tathā galitavedyasya tava śuddhacidātmatā || jñānasambodhe'pi - viśvasyāśraya ākāśaṃ na viśvaṃ nabhaso bhavet | jñānaṃ nabha ivānantaṃ jñeyaṃ viśvavadalpakam || ākāśasya yathānyena pratibandho na kenacit | vyāpitvāt tadvadasyā'pi jñānasyā'pratibandhatā || iti || 2 || sarvavṛttyupasaṃhāre nirodho māstu tasya tu | jāgradādyāsvavasthāsu kutaḥ syādaniruddhatā || jāgradādivibhede'pi tadabhinne prasarpati | nivartate nijānnaiva svabhāvādupalabdhṛtaḥ || 3 || jāgradādivibhede prasarpati prasaratyapi sati tat spandatattvaṃ nijādātmīyāt svabhāvādupalabdhṛrūpāt svasaṃvitsvarūpānnaiva nivartate | kutaḥ upalabdhṛto hetorvā | yasmādupalabdhṛrūpatvaṃ tisṛṣvapyavasthāsu sādhāraṇam | uktaṃ ca - avasthāsveva bhedo'yaṃ nāvasthātuḥ kadācana | yathā viṣasyāṅkurādau tacchakterna tu bhinnatā || iti | jāgratsvapnayostāvatsaṃvedanaṃ sarveṣāṃ prasiddhameva suṣupte'pyuttarakālaṃ sukhamahamasvāpsamityādyajñasyā'pi saṃvedanāt savettā nirnaṣṭa eva | uktaṃ ca - vellatsu pratibimbeṣu jalaspandānuvartiṣu | yaṃthendorna kriyāveśastathā'tra paramātmanaḥ || anyacca, kīdṛśe vibhede viśeṣeṇa bhedo vibhedastasmin | kiṃbhūte tadabhinne | tasyaiva tādrūpyeṇāvasthānāt | tathā ca - p. 15] akṣairyo'rthagraho draṣṭustajjāgraditi kathyate | yattairvinārthasmaraṇaṃ manasā svapnasaṃjñitam || yatrārthasmaraṇaṃ nāsti tat sauṣuptamudāhṛtam | śuddhabodhaikarūpo yo'vasthātā saiva turyatā || || 3 || avasthā eva viśvāntarnāvasthāteti ye jaguḥ | pratyabhijñādiyuktyeyaṃ tannirāsāya kārikā || - ahaṃ sukhī ca duḥkhī ca raktaścetyādisaṃvidaḥ | sukhādyavasthānusyūte vartante'nyatratāḥ sphuṭam || 4 || ahaṃ sukhītyādi yāḥ saṃvidaḥ saṃvedanānyavasthāḥ | tāḥ saṃvidbhyo'nyatra saṃvettaryavasthātari sukhādyupalabdhari uparāga -tayā sphuṭaṃ kṛtvā vartante'vatiṣṭhante | saṃvettāraṃ vinā saṃvedanasyā'bhāvāt | nadyo'bdhāviva tādātmyaṃ tatpraviṣṭāḥ prayānti vā | kṣaṇikajñānānāṃ hyeva na tu tā eva kevalāḥ || yasmāt - kāryakāraṇabhāvo hi bādhyabādhakatā'pi ca | pūrvāparaikamātāramantareṇa na sidhyataḥ || iti | tatra hi - pramāṇyaṃ kṣaṇikatvena pratyakṣeṇopapadyate | prāgbhāvyuttarajñānadārḍhyāt prāmāṇyasiddhitaḥ || pratikṣaṇamathānyatvāt sāmānyasyāgrahe sati | vilakṣaṇāḥ kṣaṇāḥ sarve prāmāṇyaṃ kiṃ nibandhanam || p. 16] sambandhasyāgrahaścāpi tena mānasya kā gatiḥ | mithyājñānasya mithyātvaṃ brūhi vā kiṃ nibandhanam || kṣaṇāntare śuktikāyāṃ rajataṃ kena vāryate | bhinnajñānasya kartṛtve sarva prāmāṇyamāpnuyāt || anyasvarūpasaṃsiddhāvanyasiddhirbhavedyadi | ghaṭasvarūpasaṃsiddhau paṭasyāvagamo bhavet || yo'yaṃ sa evāyamiti pratyayaḥ sthirakālajaḥ | kartuṃ śakyo na tadbādhaprāmāṇyāt kṣaṇikaistataḥ || prāgvijñānasmṛtiṃ pratyabhijñā nityaṃ pratiṣṭhitā | ato nityasvabhāvasyaivātmanaḥ kartṛtoditā || iti | kiṃ vā bahūktyā - ekapramātrabhāvāt syāt kṣaṇikatvādaniścayāt | pramāṇamapyapramāṇaṃ bauddhānāṃ hi nirāśrayam || iti | uktaṃ ca bauddhāyanasaṃhitāyām - kāryakāraṇabhāvastu nāsti jñāne kṣaṇakṣayaḥ | kṣaṇaṃ dvitīyaṃ nāsticet smṛtibījaṃ kathaṃ bhavet || janakaṃ tat kathaṃ naṣṭamanaṣṭaṃ vārdhanaṣṭakam | naṣṭasya janakatvaṃ cedabhāvādbhāvasantatiḥ || janakatve tvanaṣṭasya kṣaṇabhaṅgaḥ prahīyate | dvitīyaṃ yatkṣaṇaṃ tiṣṭhettadāste śatamapyatha || janakatve'rdhanaṣṭasyārdhe nā'bhāvameti tat | tasmādbhāvāḥ sthirāḥ sarve na cyavante svarūpataḥ || ātmāvabodhaviṣaye susthirāḥ kṣaṇikā na te | p. 17] bādhyabādhakabhāvo'pi na syānniścāyakaṃ vinā || śuktau hi rajatajñānabhrāntibhaṅgo'sti nānyathā | tasmājjñānaṃ nityamekaṃ kṣaṇikāni bahūni no || iti | satkāryasiddhau ca - na hi svaniṣṭhairvijñānairitaretaravedanam | tasmāt pūrvāparāvasthā parigrahaṇapaṇḍitaḥ || ekaḥ pramātā citrābhirvṛttibhirvyavahārabhāk | pratyabhijñāyāṃ ca - evamanyonyabhinnānāma parasparavedinām | jñānānāmanusandhānajanmā naśyejjanasthitiḥ || na cedantaḥkṛtānantaviśvarūpo maheśvaraḥ | syādekaścidvapurjñānasmṛtyapohanaśaktimān || gītāsvapi - mattaḥ smṛtirjñānamapohanaṃ ca ityalaṃ kutarkāśmanāṃ carvaṇena | anyacca, kiṃbhūte saṃvettari ? sukhādyavasthāsu boddhṛrūpatayā'nusyūteṅuviddhe | maṇiṣu sūtramiva sadānusyūte eva sarvāsvavasthāsu | yasmādya evāhaṃ prāksukhī sa evādya duḥkhī | ādigrahaṇādrakto'haṃ virakto'haṃ mūḍho'haṃ prabuddho'haṃ dhanādimānahamiti smṛtipratyabhijñānusandhānāt | nanvevamasau sāvaraṇaḥ | naitatsatyam | vikalparūpatayā tāsāmanityatvāt | tadvyatiriktatvācca saṃvettuḥ tāstvavidyāvaśāduparāgamātramasya | uktaṃ ca bhartṛhariṇā - nācchāditasya tamasā rajjukhaṇḍasya vikriyā | nāśo vā kriyate yadvattadvannāvidyayā''tmanaḥ || saṃvitprakāśe ca - atyantācchasvabhāvatvāt sphaṭikasya yathā svakam | rūpaṃ paroparaktasya nityamevopalabhyate || p. 18] tathā bhāvasamāsaktaṃ bhagavaṁstāvakaṃ vapuḥ | atyantanirmalatayā pṛthak tairnopalabhyate || naitāvatā'sau sphaṭikaḥ pṛthaṅnāstyeva rañjakāt | bhāvarūpaparityaktā tava vā nirmalā tanuḥ || iti | tathā - uparāge'pi śuddhatvaṃ na tyaktamanayā prabho | parityajya nijaṃ rūpaṃ saṃvidākhyā kutaḥ śrayet || athā'prāpyaiva tadrūpaṃ bhavedrūpāntarānugā | tadrūpāpi hi dṛśyeta kāraṇasyā'pi sambhavāt || tathā'traiva - sadaiva śuddho'nubhavo'yaṃ pratyākārakarburaḥ | ākārāntarasañcārakāle tasyāpi nirmalaḥ || yathā jātyā sitaṃ vastraṃ raktaṃ rāgeṇa kenacit | tatpadaṃ prāptaśuklatvaṃ punā rāgāntaraṃ śrayet || evaṃ śuddhā citirjātyā yadākāroparāgiṇī | tattyāgāparasañcāramadhye śuddhaiva tiṣṭhati || tathā - nīle pīte sukhe duḥkhe citsvarūpamakhaṇḍitam | viśinaṣṭi vikalpastaccitrayopādhisampadā || || 4 || tadvyatiriktasya ca rūpamāha - na duḥkhaṃ na sukhaṃ yatra na grāhyo grāhako na ca | na cāsti mūḍhabhāvo'pi tadasti paramārthataḥ || 5 || p. 19] tat spandatattvaṃ paramārthato'sti nityatvāttasya | yatra na duḥkha -mādhyātmikādi | na sukhaṃ vaiṣayikam | na grāhyaṃ ghaṭapaṭādi na grāhakamahamidaṃ gṛhṇāmīti prākṛtaṃ savikalpāhaṅkārarūpatva - mavidyātmakatvādahaṅkārasya | na tvanenādhiṣṭhātṛrūpasya grāhakasyābhāva uktaḥ | upeyatvāttasya | uktaṃ ca tattvagarbha - paramārthena na grāhyaṃ grāhakaṃ vā na kiñcana | yasmādṛte tat svābhāsamasvābhāsamivekṣyate || iti | evaṃ tarhi tat pāṣāṇaprakhyaṃ mūḍhatvameva śūnyaṃ vā | atrocyate - na cāsti muḍhabhāvo'pīti | kutaścidrūpatvāt | uktaṃ ca muninā - yathā śītoṣṇayormadhye kāle noṣṇo na śītalaḥ | evaṃ hi sukhaduḥkhābhyāṃ hīnamasti padaṃ vibhoḥ || stutau ca - samudeti yathā bhāvān vinā bhānurnabhastale | vedyaṃ vinaiva bhagavān bhavārkeṇa svatodayaḥ || tathā - yathoddhṛtaviśeṣasya sāmānyasya nijā sthitiḥ | pṛthaṅ na śakyā nirdeṣṭuṃ na ca tatrāsti tāvatā || yathoddhṛtā kuṇḍalādeḥ kena kasya nijā sthitiḥ | pṛthaṅ na śakyā nirdeṣṭuṃ na ca tatrāsti tāvatā || evaṃ nityā nijā śuddhā sukhaduḥkhāviśeṣitā | svasaṃvedanasaṃvedyā tava saṃvinmayī sthitiḥ || nāgārjunenā'pyuktam - sarvālambanadharmaiśca sarvatattvairaśeṣataḥ | sarvakleśāśayaiḥ śūnyaṃ na śūnyaṃ paramārthataḥ || iti | p. 20] ālokamālāyāṃ ca - viruddhatvāttamovṛtternāvakāśaṃ dadāti yā | sā'vasthā kā'pyavijñeyā mādaśāṃ śūnyatocyate || na punarlokarūḍhyaiva nāstikyārthānupātinī | iti || 5 || atrāsyā'mūḍhatvā'stitvayoḥ sandānitakenopapattimāha - yataḥ karaṇavargo'yaṃ vimūḍho'mūḍhavat svayam | sahāntareṇa cakreṇa pravṛttisthitisaṃhṛtīḥ || 6 || labhate, tat prayatnena parīkṣyaṃ tattvamādarāt | yataḥ svatantratā tasya sarvatreyamakṛtrimā || 7 || yato yasmāt spandatattvādayaṃ bāhyaḥ karaṇavargo buddhikarmendriyākhyo'nta - karaṇacakreṇa saha viśeṣeṇa mūḍha -cetano'vicetanavat svayaṃ pravṛttisthitisaṃhṛtīrlabhate | eṣopapattihetustu dṛṣṭānto bhrāmako maṇiḥ | yathā vātāgnisaṃparkādayaḥ piṇḍo'gnivadbhavet || dāhapākaprakāśādau śaktastadvadayaṃ gaṇaḥ | iti | evaṃ yo'nyeṣāṃ caitanyāpādane samarthaḥ sa kathaṃ niḥsvabhāvaḥ | uktaṃ ṣāḍguṇyaviveke - svadehasākṣikaṃ caitat sarvasya jñānaceṣṭitam | jñānānadhiṣṭhitaḥ kāyo luṭhatyeva yato'dhṛtaḥ || ata eva jaḍānāmapyadhiṣṭhātṛkṛtā dhṛtiḥ | gamyate gagane grāvā na dhāryetā'nyathā katham || iti | tasmāttat tattvaṃ prayatnenādarātparīkṣyam | prayatna udyogarūpa utsāhaḥ | ādaraḥ śraddhā | atra ca parīkṣaṇamudyoga -balānupraveśena svīkaraṇam | uktaṃ ceha - ataḥ satatamudyukta ityādi | p. 21] siddhoktaṃ ca - adṛśyaṃ netravad brahma draṣṭṛtvaṃ cāsti netravat | svātmanyevopalambho'sya darśanaṃ ghaṭavanna tu || iti | yato yasmāttasyeyamakṛtrimā nijaiva svatantratā sarvatra | tenaitaduktam - yathāsya karaṇādiṣu caitanyāpādane svātantryaṃ tathā parapurādiṣvapi sambhāvyate'bhyāsāt || 7 || tadicchayāstu sāmarthyaṃ karaṇānāṃ svatantratā | sarvatroktā'sya yā sā tu bhuktiyuktiratastviyam || na hīcchānodanasyāyaṃ prerakatvena vartate | api tvātmabalasparśātpuruṣastatsamo bhavet || 8 || ayaṃ puruṣo jīvātmā necchānodanasya necchāpreṣaṇasya karaṇacakracodakasyaiva kevalaṃ prerakabhāvena vartate | hiśabda evaśabdārthe'tra kevalaśabdārthe vā | apitviti nipātaḥ pratiṣedhanivṛttau svarūpadyotakaḥ | ātmano balamātmabalaṃ nirāvaraṇacidrūpaṃ jñatvakartṛtvalakṣaṇam | tatsparśāttadavaṣṭam -bhāt tatsamo bhavet | sarvajñaḥ sarvakartā syādityarthaḥ || 8 || anena sarvasvātantryamuktamasya ca tadbhavet | abhimānātmakakṣobhakṣayena tvanyadāha ca || - nijāśuddhyāsamarthasya kartavyeṣvabhilāṣiṇaḥ | yadā kṣobhaḥ pralīyeta tadā syātparamaṃ padam || 9 || nijā sahajānādiryā'śuddhiravidyā'vivekamūlā bhogābhi -lāṣamalarūpatayā'samarthasya saṅkucitaśakteḥ | ata eva ca kartavyeṣu kāryeṣvabhilāṣiṇaḥ sābhilāṣasya sato na kāryamicchato'pi bhavati | tathā ca śrīsātvatā - ajñānavyāpakatvaṃ ca sukhaduḥkhādivedanam | sarvajñasyātmatattvasya karmacakrāvalambanāt || p. 22] gītāsveṣā prakṛtyākhyāśuddhiḥ prākkarmavāsanā | māyā'vidyā bhramo moho'jñānaṃ malamiti kvacit || gītaṃ ca - prakṛtiṃ puruṣaṃ caiva viddhyanādī ubhāvapi | vikārāṃśca guṇāṃścaiva viddhi prakṛtisambhavān || iti | anāditve samāne'syā viśeṣo'yaṃ vicārataḥ | layo yanmāyārūpatvāt | taduktaṃ saṃvitprakāśe - māyātvametadevāsyā yannāśastattvadarśanāt | nahi vijñātarajjvātmā sarpādīnmanyate punaḥ || iti | anyatra ca - tvatto dvitīyamiha vastu yadasti kiñcittattadvicārapadavīmavatāritaṃ cet | gandharvapattanamivopalayaṃ prayāti tvaṃ śiṣyase dhruvamatastava śeṣasaṃjñā || iti | vidyādhipateśca - bhakṣaṇaprakṛtinā samādhinā yuktito viṣayadhāmni bhakṣite | sarvabhakṣapadavīmupeyupaḥ śiṣyate paramabhakṣito bhavān || sā cendrajālino māyevā' sthitā bādhakātmani | yathā'gnerdhūmabimba malavaddarpaṇasya vā || budbudāḥ salilasyeva tacchāntau nirvikāritā | yadā tu kṣobho vikāro'śuddhijanito dehāhampratyayarūpo vivekenātmabalasparśāt pralīyate pralayaṃ yāti tadā syāt paramaṃ padaṃ svasvarūpe sthitirbhavedityarthaḥ | uktaṃ ṣaḍadhātusamīkṣāyām - karmāṇi mohamūlāni saṃsṛteḥ kāraṇaṃ yataḥ | tatkṣayāt karmanirmuktaḥ svasthaḥ śāntatamastataḥ || p. 23] nāradasaṃgrahe'pi - yathā subharjitaṃ bījaṃ neha bhūyaḥ prarohati | vikalpakṣīṇacittasya tathā bhūyo na saṃsṛtiḥ || sa ca kṣobhakṣayaḥ śanaiḥ śanairabhyāsādbhavet | uktaṃ hyātmasaṃbodhe - yathāgnipotraṃ jvalanoddhṛtaṃ sacchaityaṃ prayāyācchanakairna sadyaḥ | ajñānapaṅke'pi tathā niraste kālena kaivalyamupaiti dehī || ṣāṅguṇyaviveke'pyātmaparamātmanoretāvān bhedo'bhihitaḥ - avidyākṛtasaṅkocagṛhītāhaṃyutāsya yā | tayā bhinno'pyabhinno'yaṃ tattvataḥ svapnabhītavat || abhīta eva yaḥ svapne bibhyadabhyeti sambhramam | tasya svapnādabhinnasya ko bhedaḥ pāramārthikaḥ || tathā hi mithyaiva bhayaṃ mameti yadi buddhyate | svapnatattvaṃ parāmṛśya bhītibhinnaina bādhyate || evaṃ tvanmaya evā'hamiti bhāvanayā tvayi | pralīnā'haṅkṛtigranthiḥ paśyatyeva tvadātmatām || iti | saṃvitprakāśe ca - karmedaṃ tvatkṛtamapi tvanmayaṃ yena mādhava | vihīnā'haṅkṛtistatastvameva pariśiṣyase || etāvataiva bhedo'sya yadahammānitā''tmani | sā cedvilīnā tvadbhaktyā napṭo bhedaḥ sthitaikatā || || 9 || svarūpasthasya guṇānāha - tadāsyākṛtrimo dharmo jñatvakartṛtvalakṣaṇaḥ | yatastadīpsitaṃ sarvaṃ jānāti ca karoti ca || 10 || tadā tasmin pralīnakṣobhātmake kāle'syātmanaḥ svarūpasthat -vādakṛtrimaḥ sahajo dharmaḥ svabhāvo bhavatīti vākyaśeṣaḥ | p. 24] kiṃbhūtaḥ jānātīti jñaḥ | tasya bhāvo jñatvaṃ | karotīti kartā | karturbhāvaḥ kartṛtvaṃ | ābhyāṃ yo lakṣyate, ete vā lakṣaṇarūpaṃ cihna yasya dharmasya sa jñatvakartṛtvalakṣaṇaḥ | yato yasmāddharmād -dhetorvā yajjñātumīpsitamabhimataṃ tajjānāti yat kartumiṣṭaṃ tat karoti svātmano vā parasya vā | pañcarātre caiṣa eva dharmo vivekajajñānaśabdenoktaḥ - tasya ca prādurbhavataḥ kiṃ pūrvarūpaṃ yat sarvajño bhavati saṃvadarśī sarveśvaraḥ sarvaśaktiriti | sa cā'sya karaṇairvinā'pi syāt | tatraivoktaṃ hi - tadyathā agnirnāma kasmiṃściddahye nānyatkiñcidupādatte tena ghakṣyāmīti svayameva dahati | evamayamātmā'nupādāya jñātā'nupādāyakārī svātmanaiva sarvakaraḥ | kuto bodharūpatvāt | ṣāṅguṇyaviveke uktam - nahi bodho vicitrārthanirmāṇe'nyamapekṣate | saṅkalpādeva yo rūpasahasrāṇi sṛjatyajaḥ || ye tvasya jñatvakartṛtvādīnyanyato vadanti teṣāmanīśataiva syāt | uktaṃ hyāgamarahasye - ye'pīśvaraṃ vyapadiśanti nimittahetuṃ tairarpitastila jalāñjalirośitāyai | anyāṅganopagamanena vaśīkṛtasya kāmīśvarasthitimamī bata saṅgirante || iti || tasmādyuktamuktam || 10 || asyā'kṛtrimadharmasya sthairyāyopāya ucyate - tamadhiṣṭhātṛbhāvena svabhāvamavalokayan | smayamāna ivāste yastasyeyaṃ kusṛtiḥ kutaḥ || 11 || taṃ śuddhamātmasvabhāvamadhiṣṭhātṛbhāvena cidrūpatayā sarvavyāpakatvenāvalokayan paśyan pratijānan smayamāna iva vismayāviṣṭa iva vikasannivāste yastiṣṭhati tasyāvidyāvilayādiyaṃ kutaḥ kusṛtiḥ kutsitasaṃsaraṇaṃ na kutaścid bhavatīti vākyaśeṣaḥ | p. 25] uktaṃ ca śivasūtreṣu - vismayo yogabhūmikā | asya caitadavalokanaṃ yad draṣṭṛrūpatayā'nubhavanam | uktaṃ hīṣṭopadeśe - yadidaṃ dṛśyate dṛṣṭyā gṛhaṃ putrā'tra santyaja | yena paśyasi taṃ paśya yaṃ dṛṣṭvā paśyase'khilam || kartrā coktam - yo jagu paści eṣu kinu vīkṣomā -ittha karo | viṣayālaviluddi ese pattāpatta rāvīkṣo apala -iyada astyubuddi || tathā'syānyataḥ kutaḥ sābhilāṣatayā vikalpaśilpādikumārgā -nusaraṇamapi tvevaṃ sadaiva svasvarūpe sthitirbhavet | tatsthatvācceśva -ravat satyasaṅkalpaḥ syādityato'sminnevāsati | yato'bhyāsa vinā jñātamapi svokartuṃ na śakyate | tadantareṇa ca kutaḥ siddhiḥ ? | uktaṃ muninā - yadi vācanikājjñānānmuktiḥ syādbhāvanāṃ vinā | śārīramānasairduḥkhairmucyeran sarvajantavaḥ || tathā ca yuktau - rasāyanaṃ vināsvādāt sūcitaṃ hyapyasiddhidam | iti | anyaccoktam - āgopabālavanitaṃ bhagavaṃstvamitthaṃ jñāto'pyupāyavirahānna tu mokṣado'si | nāntaḥ sthitaṃ bhavati dhenuṣu tṛḍvihartṛ kṣīraṃ tadeva punarabhyavahārataḥ syāt || || 11 || tān dhvaṃsayitumāhedaṃ ye tvāhuḥ śūnyavādinaḥ | abhāvaṃ bhāvayettāvadyāvattanmayatāṃ vrajet || iti | nābhāvo bhāvyatāmeti na ca tatrāstyamūḍhatā | yato'bhiyogasaṃsparśāttadāsīditi niścayaḥ || 12 || atastatkṛtrimaṃ jñeyaṃ sauṣuptapadavatsadā | na tvevaṃ smaryamāṇatvaṃ tattattvaṃ pratipadyate || 13 || p. 26] nā'bhāvaḥ śaśaviṣāṇasadṛśo bhāvyatāmanubhavaviṣayatā -meti prāpnotyavastutvāt | na ca tatrā'bhāve'mūḍhatāstyapi tu mūḍhāvasthaiva sā | yato'bhiyogasaṃsparśādabhilāṣasaṃyogāt - tadabhāvabhāvanamāsīdabhūdatītamiti niścayaḥ | yasmāt sa mama śūnyāvasthātīteti smaryate | taduktam - abhāvo yena bhāvena bodhyate'sti na nāsti saḥ | tasya bhāvasya sadbhāvo vada kena nivāryate || so'styataścinmayo bhāvo yena sarva vibhāvyate | iti | ato hetostadabhāvabhāvanaṃ kṛtrimamanityaṃ sadā jñeyam | kimitra sauṣuptapadavat suṣuptāvastheva | na tvevaṃ mūḍhāvasthāvat tadātmatattvaṃ smaryamāṇatvaṃ smartavyatāṃ pratipadyate gacchati, smartṛtvāccidrūpasya, nityoditatvācca | tasmāttattattvaṃ gurūpadeśe -nādarāt parīkṣyamiti || 12 -13 || evam - avasthādvayamatrā'sti smartṛsmartavyabhedataḥ | yattasya nityānityatvavicārāyedamucyate || - avasthāyugalaṃ cātra kāryakartṛtvaśabditam | kāryatākṣayiṇī tatra kartṛtvaṃ punarakṣayam || 14 || atrāsmin pūrvokte spandatattve'vasthāyugalaṃ daśādvayaṃ yadasti kāryakartṛtvaśabditaṃ kāryakāraṇasaṃjñitaṃ bhogyabhok - tṛbhedabhinnadṛśyadraṣṭṛbhidā vedyavedakarūpam | tatra tayormadhyādyā kāryatā sā kṣayiṇī utpattivināśayuktā | yatpunaḥ kartṛtvaṃ tadakṣayinirbādhaṃ citsvarūpatvāt || 14 || ata eva - kāryonmukhaḥ prayatno yaḥ kevalaṃ so'tra lupyate | tasmiṃllupte vilupto'smītyabudhaḥ pratipadyate || 15 || p. 27] atrāsmin kārye bāhye'rthe kṣayiṇi sati kāryonmukhaḥ kāryasaṃpādanābhimukho yaḥ prayatno bāhyakaraṇavyāpārarūpaḥ sa kevalaṃ lupyate na lakṣyate nyagbhūyaiva svātmanyāste, sthagitendri -yasya vā vyāpārāsāmarthyāt | tasmin prayatne lupte sati asmi ahaṃ vilupto naṣṭa ityabudho'jñaḥ pratipadyate jānāti | na tu cidrūpasya vināśo'sti | uktaṃ ca - vijñapterna vināśo'sti vinaṣṭe'pi śarīrake | abhāve sūryakāntasya naivāsti savituḥ kṣatiḥ || iti || 15 || kasmāccetyāha - na tu yo'ntarmukho bhāvaḥ sarvajñatvaguṇāspadam | tasya lopaḥ kadācitsyādanyasyānupalambhanāt || 16 || deśakālādivicchinnasya kāryasyaiva lopo nivṛttirna tu yo'ntarmu -kho bhāvo bahiraprasuteḥ svasvarūpasthaḥ svasvabhāvaḥ sarvajñatādī -nāṃ guṇānāmāspadamāśrayastasya bhāvasya lopaḥ kadācitsyād - bhaved upapadyate | kuto na syāt | cidrūpaṃ muktvā'nyasya dvitīya -syānupalambhanādanupalabdheḥ | tasyaiva hi sarvatra sarvadopalabdhiḥ | etaduktam - deśakālakriyākārairavacchinneṣu vastuṣu | anavacchinnarūpastvaṃ bhāsi tasya bahiḥ sthiteḥ || iti | atra ca - bhedaḥ sarvajñatādīnāṃ jñānādīnāṃ ca nāstyamī | jñānasyaiva dharmatayā cidrūpasya sthitiryataḥ || iti | uktaṃ ca ṣāḍguṇyaviveke - guṇeṣu jñānamādyante tena tattve'vadhārite | dharmatveneśitāśaktibalavīryaujasāṃ sthiteḥ || iti | kakṣyāstotre ca - jñānaṃ praśāntaṃ tava bodhavṛtti - raiśvaryamudyatprasarā pareṣām | prakāśanaṃ pratyapi yogyarūpā śaktirbahiḥsthairyavatī balaṃ sā || p. 28] utpannabāhyaprasarā tu vīrya tejaśca bāhyānavabhāsayantī | ṣoḍhetthamekaiva tava svaśaktir - bāhyāvamarśāttu bhavedavidyā || tatra sarvajñatā jñānaṃ sarva hi jāyate tataḥ | balasya tṛptimūlatvāt kṣamyasya tadabhāvataḥ | anādibodhastejo'tra bodhamūlaṃ hi tatsadā || taduktam - prabhāvalakṣaṇaṃ yacca tejaḥ prahvayate parān | bodhatvādeva tadvedyaṃ bodhaḥ prahvayate jagat || svatantratā'tra cais?varyaṃ svātantryādīśvarasya tu | iti | taduktam - svatantraḥ sarvakṛtyeṣu na niyojyo na vighnavān | pravṛtto'pyapravṛtto vā yatastena tvamīśvaraḥ || vīryaṃ sadā'luptaśaktirnāśābhāvaśca tadvataḥ | taduktam - ātmasattvāparibhraṃśalakṣaṇādvairyamāsate | vīryādetacca te kārye'pyanvayaḥ svarṇavacca yaḥ | anantaśaktiḥ śaktiḥ sā sāmarthyāt sarvataḥ sadā || || 16 || tasya tu kva kasyopalabdhirityāha - tasyopalabdhiḥ satataṃ tripadāvyabhicāriṇī | nityaṃ syātsuprabuddhasya tadādyante'parasya tu || 17 || tasya cidrūpasyātmano yoginaḥ satatamupalabdhiranubhavo bhavet | kīdṛśasya yoginaḥ nityaṃ sadaiva suprabuddhasya | kīdṛśyupalabdhiḥ | tripadāvyabhicāriṇī triṣvapi jāgradādiṣu padeṣvavasthāsu yā na vyabhicarati na nivartate sā tathoktā | turye tu nirbhrāntaiva | p. 29] uktaṃ ca - kāpyavasthā na te sā'sti yasyāṃ saṃvinna vartate | tena ciddhanameva tvāṃ yoginaḥ paryupāsate || aparasya punarīṣatprabuddhasya prabuddhasya ca | tadādyante taditi padatrayasya parāmarśaḥ | etaduktam - tadādau prāgavasthāyāṃ (tadante'pi) ca tanmayam | padaṃ pratyayasyādyante jāgratturyāva vāgamāt || iti | athavā tadādau tadante ca tanmadhye jāgratsvapnayorityarthaḥ | yataḥ prabuddhasyaitayoreva sphuṭopalabdhiḥ saṃvedanam || 17 || sa ca tasya kva kathamiti sphuṭīkartumāha - jñānajñeyasvarūpiṇyā śaktyā paramayā yutaḥ | padadvaye vibhurbhāti tadanyatra tu cinmayaḥ || 18 || vibhurvyāpakaḥ cinmayaścidrūpaḥ paramātmā paramayā śaktyā'tyutkṛṣṭena sāmarthyena yuktaḥ | padadvaye jāgratsvapnāt -make *?ti dīpyate prakāśate | kīdṛśyā śaktyā ? jñānajñeyabhedena dvirūpayā | dvairūpyāttvasyāḥ pāramyam | ata evāsminnavasthādvaye dvividhopalabdhiḥ | tadanyatra punastasmātpadadvayādanyasmin padadvaye suṣuptaturyākhye cinmayaścinmātra eva | jñeyābhāvāj - jñānasvarūpa evetyarthaḥ || 18 || tasyopalabdhiryoktā sā guṇaspandādibhiḥ sthitaiḥ | kutastyā ceti sā śaṅkā ye tān pratyucyate tvidam || - guṇādispandaniḥṣpandāḥ sāmānyaspandasaṃśrayāt | labdhātmalābhāḥ satatam syurjñasyāparipanthinaḥ || 19 || guṇāḥ sattvarajastamāṃsi | ādigrahaṇānmahadahaṅkāratanmā -trendriyabhūtāni ca | guḍādiścāsau spandaḥ guṇādispandaḥ | tasya ye niṣyandāḥ pravāhāḥ sukhaduḥkhamohormijñānaviśeṣāste prāguktalakṣaṇasya sāmānyaspandasyāntarlīnā'nantaviśeṣasya saṃśrayādālambanāddhetorlabdhātmalābhāḥ prāptasattākāḥ | ata eva jñasya viditavedyasya yoginaḥ svarūpāvyavadhānādasamparkāt satataṃ nityamaparipanthinaḥ syuḥ | p. 30] svabhāvācchādakā na bhavantītyarthaḥ | siddhoktaṃ ca - yadvatprakāśakasya prakāśyaviṣaye na dṛśyate mānaḥ | samparkāttava tadvat saṃvidvedye na bhāvyate jātu || te cāsyaiva spanda iti prāgevoktam | mataṅgapārameśvare'pi - śivādyavaniparyanto yo'yamadhvā'tivistaraḥ | sa samastaścitau jñeyastayā saṃvedyate yataḥ || gītāsu ca - daivī hyeṣā guṇamayī mama māyā duratyayā | māmeva ye prapadyante māyāmatitaranti te || || 19 || ajñasya tu - aprabuddhadhiyastvete svasthitisthaganodyatāḥ | pātayanti duruttāre ghore saṃsāravartmani || 20 || aprabuddhā sammūḍhā dhīrbuddhiryasya puṃsastasya punarete guṇādispandaniṣyandāḥ svasthiteścidrūpāyā avasthāyāḥ sthagane'vacchādane prodyatāḥ | yato'sau tadātmakameva nityamātmānaṃ paśyati, na śuddhabuddharūpatayā | uktaṃ ca - yathādarśa śiśuḥ svacchaṃ niḥśvāsaiḥ svairmalīmasam | karoti tadvadvijñānaṃ svavikalpairjaḍāśayaḥ || iti | ata eva saṃsāravartmani pātayanti jananamaraṇapravāhamārge prerayanti | kīdṛśe ? duruttāre duḥkhenottaraṇaṃ nistāro yatrāta eva ghore kleśaprade | taduktaṃ jñānasambodhe - yadyapi svātmaśaktyaiva gatiḥ sākṣāndhayordvayoḥ | tathāpyekaḥ svayaṃ yāti dvitīyo'nyena nīyate || sākṣavat sphītabodhānāṃ svātantryaṃ viṣameṣvapi | andhavanmandabuddhīnāṃ pāratantryaṃ sameṣvapi || iti || 20 || p. 31] athātrā'jñasyāpyuttaraṇopāyamāha - ataḥ satatamudyuktaḥ spandatattvaviviktaye | jāgradeva nijaṃ bhāvaṃ na cireṇādhigacchati || 21 || yataste pātanaśīlāḥ | ato'smāt kāraṇādyaḥ satataṃ sarvakāla -mudyukto vikasvarasvabhāvatayā kṛtodyogaḥ | kimartham spandatattvasya viviktaye vivecanāya svarūpābhivyaktyartham | yadudyoktṛrūpaṃ tat | uktañca śivasūtreṣu - udyogaḥ śiva iti | ataḥ prajāgradeva jāgradavasthāyāmeva vyutthāne'pi nijamāt -mīyaṃ svabhāvamacireṇa śīghramadhigacchati prāpnoti | asya caitad -vivecanam | yadahaṃ śuddhabodhaikarūpo jagaccedaṃ matsphāra eva | uktaṃ ca - sarvo mamāyaṃ vibhava ityevaṃ parijānataḥ | viśvātmano vikalpānāṃ prasare'pi maheśatā || pañcarātre'pi yadātmani sarvabhūtāni paśyatyātmānaṃ ca teṣu pṛthakca tebhyastadā mṛtyormucyate janmanaśca | anyatra ca - nirmalā nantabodhaikarūpastvaṃ bhavyabuddhibhiḥ | vedyādvā vedakādvāpi labhyase'vahitātmabhiḥ || tattvārthacintāmaṇau ca - itthaṃ tattadanalpamohadalanaprāptasvarūpodayo yogo nityamanātmabhāvavirahāt svātmasthito nirvṛtaḥ | dṛśyadraṣṭṛvivekavidbhavapadavyāpī vimuktāmayo vyutthāne'pi samādhibhāgbhavati sanmokṣaśriyaḥ kāraṇam || iti || 21 || p. 32] jāgradeva svabhāvoktiryoktā sā'jñairna lakṣyate | ataḥ spandodayapadānyucyante yeṣu lakṣyate || atikruddhaḥ prahṛṣṭo vā kiṃ karomīti vā mṛśan | dhāvan vā yatpadaṃ gacchet tatra spandaḥ pratiṣṭhitaḥ || 22 || dviṣoddīpitāmarṣo'tikruddhaḥ san prāg yatpadaṃ gacchet yaṃ sphāramālambate yāmaunmukhyavṛtiṃ spṛśet | athavā sucirāgata -priyadarśanādinā prahṛṣṭaḥ praharṣito yatpadaṃ gacchet parānanda -rūpaṃ gṛhṇīyāt | tathā anekakāryakallolākulatayā kiṃ karomi ? idaṃ karomi, athavedaṃ karomīti mṛśan parāmṛśaṃścintāviṣṭo yatpadaṃ gacchenniścayakāriṇīṃ daśāmāśrayet, tathā kāntāhṛtacittatayā sambhramādvā dhāvan dhāvamāno yatpadaṃ gacchedyāmavasthā -mārohati, tatra tasmin pade spandaḥ prāgukta ātmasvabhāvaḥ pratiṣṭhitaḥ sphuṭopalabhyatayā sthitaḥ | etaduktaṃ bhavati - yatra yatra yadā yena sarvaśaktilayo bhavet | sphuṭaḥ syāt spandatattvasya tatra tatra tadodayaḥ || iti | yataḥ - krodhād duḥkhabhuvaḥ sarvā harṣāt sukhabhuvaḥ smṛtāḥ | kiṃ karomīti mohotthā dhāvantīndriyavṛttayaḥ || iti | uktaṃ ca vijñānabhairave - krodhādyante bhaye śoke gahvare vāraṇe raṇe | kutūhale kṣudhādyante brahmasattā samīpagā || iti | rahasyastotre ca - krodhaharṣavivaśaḥ parāṃ daṃśāmāśrito'tha vimṛśaśca yaḥ kriyām | yatspṛśatyaniyatakriyāspadaṃ spandamātmabaladaṃ vadanti te || eṣo'nyatra tuṭeḥ pātaḥ proktaḥ sarvajñatādibhāk || iti | tuṭipāte sarvajñatvasarvakartṛtvasarveśitādayaḥ | eṣa ca gurupadeśenādarāt parīkṣyaḥ || 22 || p. 33] asyaivodayāyopāyāntaraṃ viśeṣakeṇāha - yāmavasthāṃ samālambya yadayaṃ mama vakṣyati | tadavaśyaṃ kariṣye'hamiti saṃkalpya tiṣṭhati || 23 || tāmāśrityordhvamārgeṇa somasūryāvubhāvapi | sauṣumne'dhvanyastamito hitvā brahmāṇḍagocaram || 24 || tadā tasminmahāvyomni pralīnaśaśibhāskare | sauṣuptapadavanmūḍhaḥ prabuddhaḥ syādanāvṛtaḥ || 25 || ayameṣa devadatto jñātā adbhutasadvastvabhidhāyyanullaṅ -dhyājño yatkiñcinmama vakṣyati vadiṣyati tadavaśyamahaṃ kariṣye -'nuṣṭhāṣyāmi kariṣyāmīti saṅkalpya yāmavasthāmaunmukhya -rūpāṃ vṛttiṃ samālambya gṛhītvā yastiṣṭhati tasya puṃsastāma -vasthāmāṃśrityordhvamārgeṇa viṣuvatpravāheṇa somasūryāvu -bhāvapi dvāvapyapānaprāṇau manaḥprāṇau vā | sauṣumṇe'dhvani madhyamanāḍyāṃ paraśaktimārge svayamastamito layaṃ gacchataḥ | kimasya hṛdgataṃ syāditi kutūhalāt | ki kṛtvā bhavataḥ ? brahmāṇḍa - gocaraṃ hitvā śarīraviṣayaṃ vihāya, dehāhaṃbhāvaṃ tyaktvetyarthaḥ | uktaṃ ca - jāte dehapratyayadvīpabhaṅge prāptaikatve nirmale bodhasindhau | avyāvartyaivendriyagrāmamantar - viśvātmā tvaṃ nityameko'vabhāsi || iti | tadā tasmin kāle tasmin mahāvyomni ca paracidākāśe pratyasta -mitaśaśibhāskare praśāntajñānakriye mūḍho'nabhivyaktasvasva -bhāvaḥ svapnādinā muhyamāno'prabuddho niruddhaḥ syāt sauṣuptapadavat | yathā suṣuptapade tathā prabuddhastvanāvṛta eva bhavet | uktaṃ ca rahasyastotre - svātmani stimitasomabhāskaraṃ vyomamārgamativṛtya tasthuṣaḥ | bhāvanāñjitadṛśo'pi khecarāḥ kecideva tava dhāmadarśinaḥ || iti | prāṇāpānapraśāntireva cānyatra nirañjanatattvodaye yuktiḥ proktā | māyāpyuktaṃ bhogamokṣapradīpikāyām - p. 34] kāmākhye viṣatattve nirañjanāhve kramācca siddhiḥ syāt | sūrye some hṛdayāttayoḥ śamācceti śāstrasarvasvam || iti | evaṃ spandatattvasyodayaḥ proktaḥ | tadā'smādeva ca sahajo mantrodayaḥ | uktaṃ ca bauddhāyanasaṃhitāyām - śānte candre tvamāntākhye yāvannoccarate raviḥ | udayaḥ sarvamantrāṇāṃ vilayaśca divaukasām || iti | mālinīvijaye'pi - yatrādhāravinirmukto jīvo layamavāpsyati | tat sthānaṃ sarvamantrāṇāmutpattikṣetramiṣyate || tathā - dharmādharmāntare cittaṃ ruddhaṃ yasya tadā tu saḥ | yadvakti sa bhavenmantraḥ kiṃ punarmātṛkotthitaḥ || iti || 23 - 24 - 25 || ata eva tadākramya balaṃ mantrāḥ sarvajñabalaśālinaḥ | pravartante'dhikārāya karaṇānīva dehinām || 26 || tadbalaṃ nirāvaraṇacidullāsarūpaṃ paraśaktyākhyamākramyā -dhiṣṭhāya mantrāḥ bīja - piṇḍa - pada - nāmarūpā mananatrāṇadhar -miṇaḥ sahajanādaśaktyudbodhadīptatvāt sarvajñatvādinā balena ślāghāyuktā mantriprayuktā adhikārāyānugrahādau pravartante | kimiva yathā śarīriṇaḥ karacaraṇādīni karaṇāni | anena mantriṇaḥ paratattvāvabodhānmantreṣvicchāmātreṇa yatheṣṭaviniyojyatvamuktam | taduktaṃ trikasāre - vidite tu pare tattve varṇātīte hyavigrahe | kiṅkaratvaṃ tu gacchanti mantrā mantrādhipaiḥ saha || anyathā tu prayatnaprayuktā api ye pūrvoktasaṅkalpatvādyāspa -dacicchaktibalāsparśāt kevalavarṇarūpatvānmantrāḥ putrikākaraṇa -vanniṣphalaceṣṭā bhavanti | p. 35] uktaṃ ca haṃsapārameśvare - paśubhāve sthitā mantrāḥ kevalā varṇarūpiṇaḥ | sauṣumṇe'dhvanyuccaritāḥ patitvaṃ prāpnuvanti te || yata eṣa śākto mārgo'tra ca mantrāṇāṃ sāphalyam | taduktaṃ tattvarakṣāvidhāne - aśaktatvānniṣkriyatvānna puṃsi na pare pade | śaktau niyojayenmantraṃ japastu saphalo bhavet || iti | śrīvaihāyasyāṃ ca - viṣuvatsthaṃ japaṃ kuryānnādordhvadhvanibodhitam | mantrākṣarāṇi maṇivacchaktau protāni bhāvayet || tāmeva ca pare vyomni paramāmṛtabṛṃhitām | darśayatyātmasadbhāvamevaṃ mantro huti vinā || iti | śrīkālaparāyām - śabdo nādātmakastasmāt pratyayenopabṛṃhitaḥ | mantrabodhasvarūpasthamabhinno bodhayatyapi || iti | anyacca saṅkarṣaṇasūtreṣu - svātmaikaniṣṭhaṃ cidrūpaṃ bhāvābhāvapariṣkṛtam | svasaṃvedanasaṃvedyaṃ prakṛtyātītagocaram || iyaṃ yoniḥ smṛtā vipra mantrāṇāṃ pratyayātmikā | te mantrā varṇarūpeṇa sabāhyābhyantaroditāḥ || naiṣkālikapadāvasthāḥ karaṇānīva dehinām | prayuktāḥ sarvakāleṣu siddhyante vīryayogataḥ || evaṃ śuddhabodhātmakatvenāntarbāhyodayādeko'pi japo lakṣasaṅkhyākaḥ | taduktaṃ jayāyām - ekasya mantranāthasyāpyantarbāhyoditasya ca | yadaikyaṃ taṃ japaṃ viddhi lakṣasaṃkhyābhidhaṃ mune || iti | || 26 || p. 36] anayā yuktyā mantravīryamuktam, prākcodayo'dhunāstamaya -māha - tatraiva saṃpralīyante śāntarūpā nirañjanāḥ | sahārādhakacittena tena te śivadharmiṇaḥ || 27 || tatraiva svasvabhāve śaktimatyete mantrāḥ sādhakacittena tat -pravṛttinimittena tadādhārabhūtayecchayā saha samyak pralīyante astaṃ gacchanti | yataste tadanugāstacchaktirūpāśca | uktaṃ ca kālaparāyām - parākṣaratarordhāturnānāśaktervivartagāḥ | śaktayo varṇadeheṣu vaktrādvarṇatvamāgatāḥ || iti | kiṃbhūtāḥ kṛtakṛtyatvācchāntarūpāḥ | ata eva nirañjanāḥ mahākāluṣyarahitāḥ | nirañjanatattvānuprāṇanādvā | anenaiva ca hetunā śivadharmiṇaḥ śivasyeva dharmā guṇā yeṣām | sarvajñāḥ sarvakartāra ityarthaḥ | evameṣa eva mantrātmā | teṣāṃ cāta eva śivadharmitvaṃ siddhamiti || 27 || saha sādhakacittena līyante tatra yat smṛtam | śivatātmani sarvātmyāccāhaitatsopapattikam || yasmātsarvamayo jīvaḥ sarvabhāvasamudbhavāt | tatsaṃvedanarūpeṇa tādātmyapratipattitaḥ || 28 || tena śabdārthacintāsu na sāvasthā na yaḥ śivaḥ | bhoktaiva bhogyabhāvena sadā sarvatra saṃsthitaḥ || 29 || yasmājjīva ātmaiva sarvamayaḥ sarvātmako viśvarūpo boddhṛrūpatvāt | uktaṃ ca - yadaiva viditaṃ viśvaṃ tadānīmeva cinmayam | yannāsti bhāgo vedyo'sau nātha yo vedakādbahiḥ || p. 37] vedyo vedakatāmāpto vedakaḥ saṃvidātmatām | saṃvit tvadātmā cet satyaṃ tadidaṃ tvanmayaṃ jagat || iti | śrutiśca - ātmaivedaṃ jagat sarva neha nānāsti kiñcana | anyacca | sarvabhāvasamudbhava iti viśeṣaṇaṃ hetugarbham | heturvā'yaṃ samudbhavāditi sarveṣāṃ bhāvānāṃ samudbhavo yasmāt | parādivāgrūpatayā saṃvidyupāroheṇa hi teṣāmudayaḥ sattā ca | taduktam - tvatkāraṇatvaṃ sarvasminnapi jñātaṃ tvadanvayāt | saṃvitsamanvite viśve nā'saṃvit kāraṇaṃ bhavet || saṃvidāyatanaṃ jñātaṃ tat sadākhyāṃ prapadyate | tāvataiva na labhyā syādanupāsitasaṃvidā || iti | anyacca - tvadātmakatvaṃ bhāvānāṃ vivadante na kecana | yatprakāśyadaśāṃ yāto nā'prakāśaḥ prakāśate || iti | tathā - sṛjan vadan jñāpayaṃśca tridhaikastvaṃ prakāśakaḥ | vyatiriktaḥ prakāśebhyo na yathā'nyaprakāśakāḥ || na prakāśāḥ prakāśante tvatprakāśodayaṃ vinā | iti | pañcarātre'pi - na tatrādityo bhātītyādi | yāvat - tasya bhāsā sarvamidaṃ vibhātīti | sarvamayatve'sya hetvantaramāha - tatsaṃvedana ityādi | taditi bhāvānāṃ saṃvedyānāṃ parāmarśaḥ teṣāṃ saṃvedanarūpe -ṇānubhavadvāreṇa yatastādātmyapratipattirbhāvarūpatāsamprāpti - stadabhedasaṃvittistato hetoḥ | uktaṃ hi svātmasaptatau - p. 38] yadvad vastu svabhāvena jñānena viṣayīkṛtam | tadvattādātmyamāyāti jīvaḥ sarvamayo hyataḥ || iti | anyat saṃvitprakaraṇe - yathā'gninā samāviṣṭaṃ sarva tadrūpamīkṣyate | tathā jñānasamāviṣṭaṃ sarva tadrūpamīkṣyatām || iti | tathā''gamarahasye - ākāravarga upari pratibhāsate'sya jñānasya sāpi tava viśvamayī vibhūtiḥ | viśvātmakastvamiti nā''gamasiddhametat kintu svasaṃviditarūpatayāpi siddham || iti | evaṃ saṃvideva prāṇadvāreṇa vāgrūpatāṃ dhatte | taduktam - sthāneṣu vivṛte vāyau kṛtavarṇaparigrahā | vaikharī vāk prāyoktṝṇāṃ prāṇavṛttinibandhanā || kevalaṃ buddhyupādānāt kramarūpānupātinī | prāṇavṛttimatikramya madhyamā vāk pravartate || avibhāgā tu paśyantī sarvataḥ saṃhṛtakramā | svarūpajyotirevāntaḥ sūkṣmā vāganapāyinī || iti | tathā - svayaṃ rauti ya eṣo'ntarnirviśeṣaravātmakaḥ | sa paraḥ paramaḥ sthāyī nityoditanijākṛtiḥ || cidicchāśaktisambuddhaḥ spanda ātmabaleritaḥ | saviteva sa tejāṃsi vicinvan hṛdi rājate || iti | pratyabhijñāyāṃ ca - citiḥ pratyavamarśātmā parāvāk svarasoditā | svātantryametanmukhyaṃ tadaiśvarya paramātmanaḥ || sā sphurattā mahāsattā deśakālāviśeṣiṇī | saiṣā sāratayā proktā hṛdayaṃ parameṣṭhinaḥ || iti | p. 39] tasyāṃ cāntaḥsaṃjalparūpāyāṃ dvāvapi śabdārthau samaṃ sphurataḥ | ata eva tayorabheda eva vikhyātaḥ | uktaṃ ceha - yataḥ śabdānuvedhena na vinā pratyayodbhavaḥ | vāk ca saṃvinmūleti prāgevoktam - saṃvinmūlādityādi | tathājātīyaiḥ ślokairanyaccoktam - yathā tvayā jagadviddhaṃ sarvameva nijātmanā | tathā tvayā'nuviddheyaṃ sarvato bhāti bhāratī || yogināthena coktam - tasmāt sarvasya siddhyarthaṃ bhāratī kāraṇaṃ pare | pareṣṭavyā tadāropārūṣaṇenārthaniścayāt || tasyā aunmukhyavṛttyaiva sadbhāvaparikalpanā | nahi tāmantareṇaiṣā labhetā''tmānamambike || sā ca tasyāmavasthāyāṃ svarūpajyotiriṣyate | nirvibhāgakramāpekṣā yogigamyānurūpiṇī || tata aunmukhyataścintāmayī bhavati vāk śive | viśiṣṭaśabdaviṣayavivakṣāsphuraṇātmikā || tataḥ śabdātmakatvena vivṛttārthamayī bhavet | tadātmatāmantareṇa yasmānnārthāvadhāraṇam || evaṃ saṃvitsvarūpasya sarvaprakāśakasya prabhaiva prakāśana -śaktiryā vāgantaḥsañjalparūpā varṇa -pada - vākya -jīvitabhūtā saiva padārtharūpatayā bahirbhavatīti svānubhavaprasiddhameva prabuddhānām | uktaṃ ca - cidātmaiva hi devo'ntaḥsthitamicchāvaśād bahiḥ | yogīva nirūpādānamarthajātaṃ prakāśayet || svaminaścātmasaṃsthasya bhāvajātasya bhāsanam | astyeva na vinā tasmādicchāmarśaḥ pravartate || p. 40] anyaccoktam - yatkiñcidābhāti bahistadīśa nūnaṃ tavāstyeva samastamantaḥ | nimīlitākṣā hṛdi lakṣayeyustathaiva sarva kathamanyathā tat || itthaṃ svabhāva eva yataḥ sarvātmasthena tathāvidhena sarvātma -kena svabhāvena hatunā śabdārthayościntāsu madhyādviṣaye vā na sā kācidavasyāsti yā na śivasvabāvamabhivyañjayati, yā na citsvarūpetyarthaḥ | saṃvitsvīkaraṇaikyāt yataḥ sarvasyāstitvam | taduktam - yena yena vibhidyante hetunā bhāvanimnagāḥ | tena tenaikyamāyānti bodhodadhisamāgatāḥ || prāguktaṃ ca - śarīrajo vā śābdo vā mānaso vā samudgataḥ | vyavahāro'pyasau nāsti yatra tvaṃ nātha nāgragaḥ || iti | ataśca bhoktaivānubhavitaiva bhogyabhāvenānubhāvyatayā sadā sarvatra saṃsthito na tvanyadbhogyamasti | tathā ca śrutiḥ - ahamannamahamannamahamannam | ahamannādo'hamannādo'hamannādaḥ || granthakṛtā tattvavicāre'pyuktam - svasvabhāvasthitā bhāvāḥ saṃbadhyante parasparam | bhogyabhoktṛtvabhāvena na kadācit svabhāvataḥ || draṣṭā'nubhavitā smartā grāhako bhoktṛvedakaḥ | kartopalabdhā saṃvettā jñāteti jñānasaṃjñakāḥ || iti | tena jñānameva jñeyarūpatayā prathate ityarthaḥ | uktaṃ ca - bhokturvibhorye bhavato vibhinnaḥ sa dṛśyate mugdhatayā sva ātmā | te bhogyabhūtāḥ paśuvat pareṣāṃ bhogāya bhūyo'tra bhave bhramanti || bhavaṃ bhavadvai bhavabhūtameva vibhāvayanto bhagavan bhaveyuḥ | bhavadvadeva prabhubhāvabhājo viśvaṃ vaśe vartayituṃ samarthāḥ || iti | jñānasambodhe'pi - jñātā jñeyaṃ jñānamiti jñānasyaiva tridhā sthitiḥ | p. 41] brahmārpaṇaṃ brahmahavirityatroktaṃ tadeva yat || mayaiva coktaṃ kvā'pi - draṣṭaivā'sti na dṛśyametadbudhairadhyātmanā jñāyate ādarśapratibimbavajjagadidaṃ bhinnaṃ dvidhā bhāti yat | sattāṃ yānti ghaṭādayo bahiramī bodhānuvedhāt sadā jñānādvaitamataḥ svato'sti na punarjñeyasya sattā kvacit || iti | tathātmasaptatau - yadidaṃ dṛśyate kiñciddarśanāttanna bhidyate | darśanaṃ draṣṭṛto nānyad draṣṭaiva hi tato jagat || iti | saṅkarṣaṇasūtreṣvapi - yenedaṃ dṛśyate viśvaṃ draṣṭā sarvasya yaḥ sadā | dṛśyaścarācaratve yaḥ sa viṣṇuriti gīyate || iti | jābālisūtreṣvapi - draṣṭā spraṣṭā śrotā ghrātā rasayitā mantā boddhā'pari -luptacaitanyasvabhāvo jagadutpatti -sthiti - layaikaheturbhagavān vāsudeva ātmeti | pañcarātropaniṣadi ca - jñātā ca jñeyaṃ ca vaktā ca vācyaṃ ca bhoktā ca bhogyaṃ ca | ityādi | tathā'traiva - 'sarvāntaraṃ sarvabāhya svayaṃjyotiḥ svayaṃsam -bodhyaṃ svayaṃbhūriti ca' iti | śrutirapi - sa eva jñātā tajjñānamiti | 28 -29 || atraiva praśaṃsādvāreṇa svīkaraṇopāyaṃ prāha - iti vā yasya saṃvittiḥ kriḍātvenākhilaṃ jagat | sa paśyansatataṃ yukto jīvanmukto na saṃśayaḥ || 30 || p. 42] vāśabdaḥ svārthe'tra | kiṃ bahunā, ityevaṃ coktaprakārarūpā yasya saṃvittiḥ saṃvedanaṃ jñānaṃ yathā manmayameva sarva so'khilaṃ samagraṃ jagat krīḍārāmatayā paśyan vibhāvayannitya -yuktatvācca bandhakāraṇasyājñānasya kṣayāt prabodhāptau jīvanne -veśvaravanmukto nā'tra saṃśayaḥ | upapattyupalabdhibhyāṃ siddhatvād bhrāntiratra no | uktaṃ ca - samyak svabodhaviśrāntau yo'luptānubhavaḥ sthitaḥ | viṣayānapi so'śnan syājjīvanmuktastu tattvavit || iti | ye tvāhuḥ - vinotkrāntiṃ kuto mokṣaḥ | tannirāsāyāha - vinā svabhāvānubhavena puṃsaḥ kaivalyamutkrāntibalādyadi syāt | atrā'pi pakṣe nanu mokṣabhāgudbandhanaṃ yaḥ kurute pramūḍhaḥ || tathā - videhā api baddhyante pralaye guṇavāsitāḥ | śarīriṇo'pi mucyante viśuddhajñānasaṃśrayāt || iti || jñānagarbhe'pi - mayi sthitamidaṃ jagat sakalameva sarvatra vā sthito'hamiti dhāraṇādvitayabhāvanāveśataḥ | jagattritayanātha tairnāticireṇa samprāpyate nṛbhistava saparyayā dalitakilbiṣopaplavaiḥ || gītāsvapi - yo māṃ paśyati sarvatra sarva ca mayi paśyati | tasyā'haṃ na praṇaśyāmi sa ca me na praṇaśyati || pañcarātre'pi - p. 43] prajñāprāsādamāruhya aśocyo'śocato janān | bhūmiṣṭhāniva śailasthaḥ sarvān prājño'nupaśyati || atra ca nityodyuktarūpatvamevopāyo yuktyā dhvanitaḥ | prāk coktaṃ hi - ataḥ satatamudyukta ityādi || 30 || atha prāguktasya mantrātmano yuktyantarodayavarṇanadvāreṇa nigamanaṃ karoti - ayamevodayastasya dhyeyasya dhyāyicetasi | tadātmatāsamāpattiricchataḥ sādhakasya yā || 31 || ayameva tasya pūrvoktasya dhyeyasya mantrātmano dhyāyicetas -yudayaḥ samāpattimekībhāvaṃ mantrātmatāpattimicchato gṛhṇataḥ sādhakasya dhyāyino yā tadātmatā dhyeyasvarūpāpattirityarthaḥ | uktaṃ hi viśvasaṃhitāyām - dhyeye cittaṃ yadā līnaṃ tadā dhyānamudāhṛtam | dhyeyaḥ pratyakṣatāṃ yāti dhyātā tanmayatāṃ vrajet || ṛcchatastviti pāṭhādvā dhyeyaṃ cintayato'tra yā | tadātmatāsamāpattiraikyaṃ tasyodayaḥ sa tu || granthakṛtastu dvayamapyāśayaḥ sahate | yato mantroccāraṇeccha -yā mantradevatayā saha yattādātmyaṃ yo'ntaḥsaṃvedanadvāreṇa tadatmagraho mantranyāsātmakaḥ sa evāsyo daya āvirbhāva iti || 31 || asyaiva vyāptiphalamāha - iyamevāmṛtaprāptirayamevātmano grahaḥ | iyaṃ nirvāṇadikṣā ca śivasadbhāvadāyinī || 32 || yeyaṃ svarūpasaṃvittiḥ sā'mṛtāptirihātmanaḥ | jarāmaraṇavicchedād punarbhavatā na tu || p. 44] dugdhābdhyudgatasyāyameva cātmano'nugrahaḥ svataḥ | nirvāṇadīkṣā tacceyaṃ paramātmaniyojikā || iti | uktaṃ ca mokṣadharmeṣu - hitvā tu sarvasaṅkalpān sattve cittaṃ niveśayet | sattve cittaṃ yadā līnaṃ tataḥ kālañjayo bhavet || iti | ātmasambodhe ca - bhavedbhavānāmabhavāya nūnaṃ svabhāvasaṃvidviditaiva puṃsām | āmartyatāṃ martyajane karoti sakṛtsudhāprāśanamātrameva || iti | dīkṣārtho'yam - dadāti jñānasadbhāvaṃ kṣapayatyakhilaṃ malam | bodhānuvedhāddīkṣoktā dānakṣapaṇadharmiṇī || iti || 32 || spandatattvodayaṃ procyākṛtrimaṃ tatra eva ca | mantrodayaṃ ca tadvīrya tadvibhūtīrathā''ha tu || yathoktasya jāgratyeva nijabhāvāptyā svātantryaṃ tathā svapne'pyastīti vaktumāha - yathecchābhyarthito dhātā jāgrato'rthānhṛdisthitān | somasūryodayaṃ kṛtvā saṃpādayati dehinaḥ || 33 || tathā svapne'pyabhīṣṭārthānpraṇayasyānatikramāt | nityaṃ sphuṭataraṃ madhye sthito'vaṃśyaṃ prakāśayet || 34 || yathā jāgrati jāgradavasthāyāṃ dhātā sraṣṭā''tmasvabhāva icchayā didṛkṣātmikayā 'bhyarthito yācitaḥ san dehinaḥ puṃso hṛdi sthitānabhinatānarthān padārthān sampādayati prakāśayati | svabalā -vaṣṭambhāt | kiṃ kṛtvā somasūryayorapānaprāṇayoścakṣuṣośco -dayaṃ kṛtvā cakṣurādiṣva vadhānenetyarthaḥ | p. 45] etaduktaṃ bhavati - anekārthasannidhāne'pi gaṇikānaṭamalla -prekṣakādiṣu madhyādyadeva vastvabhimataṃ tadeva yathā paśyati | svarūpānupraveśāt | tathā svapne'pyabhīṣṭānevārthān madhye hṛdi svasvabhāve sthitaḥ san sphuṭataraṃ kṛtvā nityaṃ sadaiva prakāśayed darśayati | kutaḥ praṇayasyecchābhyarthanāyā anatikramāt tyāgāt | muktvā dṛḍhāmabhīṣṭecchāṃ nā'nyavṛttiryadā bhavediti | etaduktam - yadīcchā tadanugaiva bhavenna svātantryeṇa prabhavati tadaitatsyāt tāṃ cāsau nāpyatikrāmati | uktaṃ ca rahasyastotre - vismṛtārthamabhiyujyadhīryathā tvāmaśeṣavidamāśu śaṃsati | yadyaditthamanayā'rthyate rasāt svapnago'pi na vilaṅghayiṣyasi || iti | siddhoktaṃ ca - cidvyomnistho'nusandhatte yattatpaśyatyakhaṇḍitamiti | jyotiḥśāstre'pi - yena yenendriyārthena viddhaḥ svapiti mānavaḥ | tasya tasyendriyārthasya suptaḥ karmāṇi paśyati || iti || 33 - 34 || evaṃ svapnasvātantryavarṇanadvāreṇa yuktyā sauṣuptatamova -raṇanirbheda uktaḥ | itthaṃ svarūpasthasyaiva jāgratsvapnādau svātatryaṃ na tvanyathetyabhidhātumāha - anyathā tu svatantrā syātsṛṣṭistaddharmakatvataḥ | satataṃ laukikasyeva jāgratsvapnapadadvaye || 35 || anyathā punaḥ svarūpasthityābhāve cittasya cañcalatvāt svapnā -dau sṛṣṭiricchārūpā svatantrā syāt | svapnādiprasaro'samañjasarūpo bhavedityarthaḥ | kutastaddharmakatvāt sṛṣṭisvabhāvatvāt | yatastattattva - micchākhyaprasavadharmi nityam | kasyeva | yathā laukikasyāprabuddha -materjāgratsvapnapadadvaye satataṃ sarvakālaṃ sṛṣṭiricchaiva svatantrā | p. 46] na tvasau hyaprabuddhatayā | sā'sya sahasraśaḥ sambaddhā'sam -baddhavikalparūpaiva bhavedavasthādvitaye'pīti yāvat || 35 || evamātmano vibhūtiṣu svātantryākhyāṃ yuktimuktvāthedā -nīṃ jñatvakāryasāmarthyākhyā yā tāṃ tatra kathayati | sūkṣmavya -vahitādau jñatvopāyaṃ tāvatkārikādvayena prāha - yathā hyartho'sphuṭo dṛṣṭaḥ sāvadhāne'pi cetasi | bhūyaḥ sphuṭataro bhāti svabalodyogabhāvitaḥ || 36 || yathā dūrasthitaḥ kaścidartha padārtho ghaṭapaṭādivastu viśeṣo -'sphuṭaḥ saṃdigdho dṛṣṭaḥ sāvadhāne'pyanyavyāvṛtte'pyekāgre' -pi cetasi sati hi yasmāt sa evārtho bhūyaḥ punaḥ svabalodyogenātmaba - prayatnaviśeṣeṇa bhāvito vicāritā sansphuṭataro bhāti niḥsandigdhaḥ prakāśate'vabhāsate | tasmāttathā yadvastu yena rūpeṇa yatra yasmin kāle sthitaṃ tadvastu tathā tenaiva prakāreṇa prayatnaviśeṣeṇa svabalaṃ svasvarū -paṃ vikasvaramākramyāśhrityā'vaṣṭabhyābhyāsānnacirāt tvaritaṃ samprartate samyaka pratibhāti nirāvaraṇasvarūpatvāt | prāguktaṃ hi - api tvātmabalasparśāt puruṣastatsamo bhavet | tattvayuktau ca - viṣayādhipatiryo hi yena jānāti pārvati | tasya yo vetti tattvena tena jñātaṃ carācaram || tenā'tītā'nāgatajñānaṃ parimitaviṣayaṃ na kiñcidāścaryam || 36 - 37 || evaṃ jñatvamuktvā'dhunā kāryakartṛtvasāmarthye kṣujjayāya copāyāntaramāha - durbalo'pi tadākramya yataḥ kārye pravartate | ācchādayedbubhukṣāṃ ca tathā yo'tibubhukṣitaḥ || 38 || p. 47] durbalaḥ kṣīṇadhāturaśaktaḥ kṛśo'pi tad balamutsāhalakṣaṇa -mudyogarūpamākramyā'dhiṣṭhāya svīkṛtya yataḥ kārye pravartate yasmād vyāpāraṃ sampādayati | atikṛśasyāpyudyogabalāvalambanāt samarādau śaktidarśanāt | etaduktaṃ bhavati - yathā kaścidasamartho'pi vyāyāmābhyāsānmahatīṃ śaktiṃ prāpnotyudyogabalena tathā yo'tibubhukṣitaḥ kṣudhārtaḥ so'pi tenaiva svasvabhāvānuśīlanena bubhukṣāṃ bhoktumicchāmapyācchādayet kṣudhaṃ śamayati | proktaṃ ca pataṃñjalinā - kaṇṭhakūpe kṣutpipāsānivṛttiḥ | tathā - baleṣu hastibalādīni | bubhukṣāśabdo'tropalakṣaṇārtham | tena kṣuttṛṣau śokamohau jarāmṛtyū ceti ṣaḍūrmayo'pi naśyantītyarthaḥ || 38 || evaṃ na kevalamasminneva śarīre tasya sarvajñatādayaḥ santi, yāvatsarvatrāpītyupāyadvāreṇā''ha - anenādhiṣṭhite dehe yathā sarvajñatādayaḥ | tathā svātmanyadhiṣṭhānātsarvatraivaṃ bhaviṣyati || 39 || anena prāguktenātmasvabhāvenā'smin dehe'dhiṣṭhite vyāpte -'nvīkṣite sati yathā sarvajñatādayo guṇā vidyante | yasmādatra svalpayūkādibhakṣaṇādyapi kṣiprameva jānāti | uktaṃ ca jñānasambodhe - sarvaḥ sa eva vyāpitvād jñaḥ sa eva svabhāvataḥ | sarvajñaśceti sarvajñaḥ pumāneva nirucyate || anyacca - sarvajñaḥ sarvadaiva tvaṃ sarvasya hṛdaye na cet | kenā'nyathā'sya sambhāvyā naṣṭārthaviṣayā smṛtiḥ || p. 48] tadaharjātabālaiśca stanapānaṃ kva śikṣitam | prāṇibhirvāpsu taraṇametat sarvajñaceṣṭitam || anyacca - bhakṣyaṃ syātkimabhakṣyaṃ vā svādvasvādviti niścaye | makṣikāṇāṃ kutaḥ saṃvit kṣaudrasaṃcitikarmaṇi || sarvajñasyāpyadhiṣṭhātustadvijṛmbhitamanyathā | kṛmimātrālpakāyānāṃ sambhṛtirvismayāspadam || katakasya phalaṃ vāriprasādanavidhitsayā | dvipaḥ kṣipati tasyaiṣā prajñā hyajñasya kiṃ paśoḥ || gītākarṇanavaidagdhyaṃ mugdhabuddhermṛgasya kim | sambhāvyate hi yenā'sya romanthaviratā sthitiḥ || bhakṣayiṣyati māmitthamākhorvivaravartinaḥ | mārjāraṃ prati kā śaṅkā sarvajñajñāpanaṃ vinā || bhayāt kūrmaḥ sa vāryantaḥ sarvāṇyaṅgāni gūhate | durbhedabuddhistatrāsya vivekavikalasya kim | vīkṣyānyakṣīṇapakṣāṇāṃ vailakṣaṇyamacetanaḥ || nṛttamārabhate barhī sphuritaṃ tajjagadguroḥ || agādhajalamadhyasthamatsyabhakṣaṇalakṣaṇam | kenopadaṣṭiṃ tanmadgoranumānaṃ vinā kṛtam || aśakyaśaktiḥ kasyeyaṃ salilāt pibataḥ payaḥ | haṃsasya na punastasya hṛdayāntaravartinaḥ || pratibhātaprabhātasya mandirāntaravartinaḥ | kṛkravākorgiraḥ kasmāt kṣetrajñapyāpinaṃ vinā || yāsāmākalanodyuktā kālavitkalanā tataḥ | pravartate dinārambhe nirbhrāntakṛtasaṃvidhiḥ || śṛṅgadantanakhādīni prāṇināmāyudhāni yat | parapraharaṇodreke kenā''khyātānyasaṃvidām || p. 49] balaṃ tejaḥ karo siṃho jānāti nijamūrjitam | ko heturyāvadantasthapratipattirna sasphurā || ativṛṣṭeranāvṛṣṭervyañjakaṃ cihnamiṅgitaiḥ | sūcayanti na taccitraṃ paśavaḥ pakṣiṇo'pi yat || kṛtāntakalpaiḥ siṃhādyaiḥ prītiḥ prāṇabhṛtāṃ kutaḥ | vinaikasya hṛdisthasya saṃvitsaṃvādasusthitim || iti | teṣāṃ ca prāguktayuktyā viśeṣābhivyaktiḥ | tathā svātmanya -dhiṣṭhānāt svarūpācyavanādevaṃ sarvatra sarvajñatādayo bhaviṣyantyabhivyaktiṃ yāntītyarthaḥ | uktaṃ ca - eko bhāvaḥ sarvabhāvasvabhāvaḥ sarve bhāvā hyekabhāvasvabhāvāḥ | eko bhāvastattvato yena dṛṣṭaḥ sarve bhāvāstattvatastena dṛṣṭāḥ || rahasyayuktiratreyaṃ śarīre yatra yatra ca | saṃvido dārḍhyalābhaḥ syāttatra tatra guṇodayaḥ || iti || 39 || athaiṣāṃ guṇānāmācchādakamūlavicchedārthamāha - glānirharṣakṣatiranutsāharūpā dehe kila vilumpikā vināśinī | tasyāśca glānerajñānataḥ sṛtiḥ saraṇamutpattiḥ | taccā'jñānamun -meṣeṇa vakṣyamāṇalakṣaṇenā''tmasvabhāvena yadā viluptaṃ nirṇoditaṃ nāśitaṃ tadā kutaḥ sā glānireva kā syātkāraṇa rahitā bhavedityarthaḥ | ata eva ca yogināṃ jarārogādyabhāvaḥ śarīradār -ḍhyaṃ ca bhavet || 40 || athonmeṣasya svarūpamāha - ekacintāprasaktasya yataḥ syādaparodayaḥ | unmeṣaḥ sa tu vijñeyaḥ svayaṃ tamupalakṣayet || 41 || p. 50] ekasyāṃ cintāyāṃ prasaktasyaikatra viṣaye kvacid vyāpṛtacit -tasya sato yato yasmāt svasvabhāvādaparasyāścintāyā udayo'bhivya -ktirbhavet | jhaṭiti yato'nyā cintotpadyate vismṛtasmaraṇādikā sa cintāyāḥ kāraṇamunmeṣo vijñeyaḥ | taṃ ca punarunmeṣaṃ svayamātmanopalakṣayedvijānīyāt | cintādvayamadhye vyāpakatvenā -'nubhūyamānatayā svasaṃvedyatvād bṛhatkumārīsukhavadanupade -śya ityarthaḥ || 41 || asya cānuśīlyamānasya pratyayānāha - ato bindurato nādo rūpamasmādato rasaḥ | pravartante'cireṇaiva kṣobhakatvena dehinaḥ || 42 || ato'smādunmeṣādanuśīlyamānādacireṇaiva kālena dehinaḥ puṃsi bindvādayaḥ pravartante utpadyante | bindustejorūpo bhrūmadh -yādau | nādo'kṛtrimo'nāhatātmakaḥ śabdabrahmākhyo dūrācchra - vaṇaṃ ca | rūpamandhakāre darśanaṃ devatānāṃ ca sūkṣmādipra -darśanaṃ ca | raso mukhe'mṛtāśvādaḥ ṣaḍrasānāṃ ca | kathamete pravartante kṣobhakatvena utkṛṣṭasiddhivighnakāritvena | tathā ca patañjaliḥ - tataḥ prātibhaśrāvaṇavedanā'darśanāśvādavārtā jāyante | te samādhāvupasargā vyutthāne siddhayaḥ iti | anyacca anena yuktyā sṛṣṭyādikramo dhvanitaḥ | yataḥ prāgunme -ṣāt sṛṣṭiruktā | sā ca katham ? ato'smadādau vinduricchādṛgśaktipra -sararūpaḥ | tato nādaḥ śabdātmako vāgākhyaḥ kriyāśaktirūpaḥ | tato rūpaṃ padārthadarśanavicārasvarūpam | tatastatraiva raso'bhilāṣa upabhogarūpaśceti | eṣa evātirahasyakramārthavidāmudyogāvabhāsa - carvaṇavilāpanarūpaḥ kramacatuṣkakramo'traiva yuktyaivoktaḥ - na bādhate viśeṣo hi prakṛtaṃ paribhāṣayā iti | tadyaduktaṃ svayaṃ tamupalakṣayediti || 42 || tatkathamityatropāyamāha - didṛkṣayeva sarvārthān yadā vyāpyāvatiṣṭhate | tadā kiṃ bahunoktena svayamevāvabhotsyate || 43 || p. 51] draṣṭumicchā didṛkṣā tadavasthāstha iva sarvārthān sarvabhā -vān vyāpyādhiṣṭhāya yadā'vatiṣṭhate vartate tadā kiṃ bahu -noktenādhikakathanena | svayamevātmanaiva tattatsvabhāvamavabhot -syate'vagamyate jñāsyatītyarthaḥ | ayamatropadeśāśayaḥ - yathā kutūhaladidṛkṣurvikāsavṛttyāste evaṃ yaḥ sarvabhāvaunmukhya -rūpodyantṛtāsvarūpe tiṣṭhati sa svabhāvaṃ sarvajñatādiguṇās -padaṃ svayamāpnoti | yataḥ prāguktam - ataḥ satatamudyukta ityādi | yā caiṣā sthitiḥ saiva tattvārthacintāmaṇau rahasyamudretyuktā | mayoktaṃ bhogamokṣapradīpikāyām - udyantṛtābalena tu vikāsavṛttyā svarūpagastiṣṭhet | svayamupasṛtendriyārthānaśnannānandabhūmigo yogī || eṣocchṛṅkhalarūpā vikasvaratarā prabuddhabuddhīnām | siddhāḥ sthitā sadā'syāṃ hyānandaratāḥ parā ca mudraiṣā || anyatroktaṃ ca - sarvāḥ śaktīścetasā darśanādyāḥ sve sve vedye yaugapadyena viṣvak | kṣiptvā madhye hāṭakastambhabhūta - stiṣṭhanviśvādhāra eko'vabhāsi || tathā - svacchandaṃ vā yatra tatra vrajantīrveśyā - strīvaccañcalā yā dṛgādyāḥ | śaktīḥ paśyan kevalaṃ nānugacchedviśvaṃ bibhradbhāsi tasya tvamantaḥ || iti || 43 || asyāmeva sthitau yuktimāha - prabuddhaḥ sarvadā tiṣṭhejjñānenālocya gocaram | ekatrāropayetsarvaṃ tato'nyena na pīḍyate || 44 || p. 52] prabuddho'saṃkucitaśaktinirvikalpa udyoktṛrūpatayā sarvakālaṃ tiṣṭhed varteta | jñānagocaraṃ viṣayamālokya paricchidya saṃviddīptyā jñeyaṃ vilāpyā'vibhāgaṃ nītvetyarthaḥ | mayaiva coktaṃ bhogamokṣapradīpikāyām - athavāvibhāgabodhajvalanena vilāpya vedyapīyūṣam | pītvā tṛpto vicarannīrogo yo'cirāt sadaikākī || etatkramārthasāraṃ paradhārābhūmikā ca śaktīnām | tadanujñayā'tra kathitaṃ sacchiṣyavibodhanāya mayā || ataḥ sā nirvibhāgā cit | uktaṃ hi - deśakālakriyākārāḥ prasiddhā bhāgahetavaḥ | tena santi punaryasya vibhāgastasya kiṃkṛtaḥ || anyacca - manaḥ saviṣayaṃ dāhyaṃ jñānāgnirdarśanairdahet | antarbahirmukhaścaivaṃ samādhirūpapadyate || tathā - vijñānavāḍavo dīptaḥ svaśaktyā jñeyatoyadhīn | ajasraṃ grasate nānyastadgrāse śaktimān bhavet || nā'prāptyā payasāṃ tṛṣṇā prāptyā vā bhūyasāmapi | yasyāsti kṛtakṛtyatvaṃ ko'pyasau vaḍavāmukham || iti | prākcaitatsopapattikaṃ vitatyoktam | yasmāt sarvamayo jīva ityādi | evamekatra tattvasvabhāve vidyātmake jñānarūpe sarvamāropayedai -kyaṃ nayet | ata eva tato'nyena vakṣyamāṇena kalāsamūhena śaktyātmakena vikalparūpeṇa na pīḍyate na bādhyate na svarūpāt pracyāvyata ityarthaḥ | uktaṃ ca - ekaṃ vyāpi vyoma kuḍyādiyogāt tasmin bāhyā'bhyantaratvaṃ tathā tvām | paśyatyekaṃ grāhakagrāhyarūpaṃ vyākṣiptākṣepyakṣatastvat samādhiḥ || iti || 44 || evaṃ yaḥ prabuddhaḥ patiḥ so'nyena na pīḍyate | arthādyo'pra -buddhaḥ paśuḥ sa hanyate | p. 53] sa ca kathaṃ kiṃlakṣaṇaścetyucyate - śabdarāśisamutthasya śaktivargasya bhogyatām | kalāviluptavibhavo gataḥ sansa paśuḥ smṛtaḥ || 45 || śabdānāṃ rāśiḥ śabdarāśiḥ varṇasamūho mātṛkā akārādikṣakārāntā śabdajananī | varṇātmakatvācchabdānām | tatsamutthasya kādivargātmakasya brāhmyādiśakticakrasya kalābhiḥ kakārādyakṣarairviluptavibhavo hṛtamahāvyāptiḥ svabhāvāt pracyāvito'ta evāsya bhogyatāṃ gataḥ san puruṣaḥ paśurucyate ajñatvāt | uktaṃ ceśvarapratyabhijñāyām - svāṅgarūpeṣu bhāveṣu pramātā kathyate patiḥ | māyāto bhediṣu kleśaṃ karmādikaluṣaḥ paśuḥ || kvāpi ca - bhedagranthivibhaṅge hi karmātmaikyaṃ prapadyate | so'vijñātaḥ paśuḥ prokto vijñātaḥ patireva saḥ || iti || 45 || ataśca - parāmṛtarasāpāyastasya yaḥ pratyayodbhavaḥ | tenāsvatantratāmeti sa ca tanmātragocaraḥ || 46 || tasya ca paśoryaḥ pratyayodbhavaḥ śrotrādidvāreṇa viṣayadar -śanena smaraṇādijñānotpattiḥ sa eva parāmṛtarasāt svarūpodayāda -pāyaḥ pracyutiḥ | yatastena sa pumānasvatantratāṃ pāratantryamasarva -gatatvādyameti prāpnoti | sa ca pratyayodbhavastanmātragocaraḥ śabdādiviṣayaviṣayastadabhilāṣātmaka ityarthaḥ || 46 || ata eva ca - svarūpāvaraṇe cāsya śaktayaḥ satatotthitāḥ | yataḥ śabdānuvedhena na vinā pratyayodbhavaḥ || 47 || p. 54] asya ca puṃsaḥ svarūpāvaraṇe svasvabhāvācchādane śaktayaḥ pūrvoktābrāhmyādyā śabdarūpāḥ kriyāśaktidvāreṇa satatamudya -tāḥ sadā sannihitāḥ puṃrūpaglapanāya | yataḥ śabdānuvedhena varṇānugamena vinā na pratyayodbhavo jñānasaṃvedanamasti | śabdāyattatvātpadārthasya vācyavācakayoranyonyadyotakatvācca | tathā coktaṃ vākyapadīye - na so'sti pratyayo loke yaḥ śabdānugamādṛte | anuviddhamiva jñānaṃ sarvaṃ śabdena dṛśyate || iti || prākcoktaṃ hi - vāgevāsyāḥ kāraṇaṃ viśvavṛtterityādi | anyacca - vāgrūpatā cedutkrāmedavabodhasya śāśvatī | na prakāśaḥ prakāśeta sā hi pratyavamarśinī || iti || 47 || athāsyā eva kriyāśakterbandhamokṣahetutāmāha - seyaṃ kriyātmikā śaktiḥ śivasya paśuvartinī | bandhayitrī svamārgasthā jñātā siddhyupadādikā || 48 || yaiṣā ajñānāṃ bandhayitrībandhajananībhagavat kriyātmikā kriyāsvabhāvā'śaktiḥ saiveyaṃ śivasya suprabuddhasya paśuvartinī paśuvadyatheṣṭaviniyojyatayā yā vartate sā yathoktā | sā ca svamārga -sthā madīyeti jñātā siddhyupapādikā parāparasiddhipradā bhogamo - kṣāvahetyarthaḥ | arthācca bhinnā jñātā bandhadā bhavati | athaveyaṃ vyākhyā - seyamityādyanyastulyārthaḥ | svamārgasthā svatantrā ajñātā bandhayitrī | jñātā tu siddhyupapādiketi | uktaṃ caitatprāk - prāṇināṃ patanaṃ yena ityādinā || 48 || kathaṃ tveṣā bandhahetutāmāpadyata iti sphuṭīkartumāha - tanmātrodayarūpeṇa mano'haṃbuddhivartinā | puryaṣṭakena saṃruddhastadutthaṃ pratyayodbhavam || 49 || p. 55] puryaṣṭakasya kila dve rūpe staḥ - ekaṃ sūkṣmamātivāhikā -khyaṃ tanmātramabhilāpātmakam dvitīyaṃ sthūlaṃ bhautikaṃ bhogākhyam | tatra sūkṣmeṇa puryaṣṭakena saṃruddho baddha āvṛto'taḥ eva paravaśaḥ san tadutthapratyayodbhavaṃ sukhaduḥkha -saṃvedanarūpaṃ bhogaṃ bhuṅkte aśnāti | kīdṛśam | tanmātrā -ṇāṃ śabdādīnāmanubhavadvāreṇa ya udayo'bhivyaktiḥ sa eva rūpaṃ yasya tena tathā manohaṅkārabuddhivartinā cāntaḥkaraṇasaṃ -yuktena | tasya ca puryaṣṭakasya bhāvāttadvaśāccharīrī saṃsaret saṃsāraṃ yāti | ata evāsya saṃsṛtipralayasya jananamaraṇapravāhas -yaitadeva kāraṇaṃ hetuṃ saṃpracakṣmahe kathayāmaḥ || 49 - 50 || evaṃ bandhanimittamupavarṇyāsyocchedo pāyamāha - yadā tvekatra saṃrūḍhastadā tasya layodayau | niyacchanbhoktṛtāmeti tataścakreśvaro bhavet || 51 || evam - bandhamokṣavicāreṇa prabodhākhyā yadā puna iti | puryaṣṭakadvayamadhyādekatraikasmin puryaṣṭake sthūle sūkṣme vā patitvena saṃrūḍho līnacittastadā tasya tadutthapratyayodbhavasya śabdārthorlayodbhavau pradhvaṃsaprādurbhāvau niyacchan svecchayā kurvan bhoktṛtāmeti | prabhutvaṃ prāpnoti | bhogyarūpāt paśutvānmucyate ityarthaḥ | taduktam - p. 56] paśunāṃ tu patirbhūtvā paśūnāṃ tu patirbhavet | paśutvānmucyate sadyo bhūtvā paśupateḥ patiḥ || iti | svabodhodayamañjaryāṃ ca - yadyanmanoharaṃ kiñcidakṣigocaramāgatam | ekāgraṃ bhāvayettāvadyāvallīnaṃ nirodhakṛt || iti | evaṃ sati svātantryāptestataścakreśvaraḥ śakticakrasvāmī sarvajñatādiyutaḥ sarvādhipatirbhavedityarthaḥ || 51 || evamasyādyaśloke śakticakraiśvaryaṃ yaduktaṃ tadihāpi - athetthaṃ granthaniṣpattergranthakartā gurorgiram | praharṣavaśataḥ stauti nītiṃ śiṣyāṁśca śikṣayan || agādhasaṃśayāmbhodhisamuttaraṇatāriṇīm | vande vicitrārthapadāṃ citrāṃ tāṃ gurubhāratīm || 52 || tamahaṃ gurubhāratīṃ vande | kīdṛśīm | duravagāhasandehār -ṇavapārottāriṇīm | anyacca vicitro'rtho'bhidheyo vicitrāṇi padāni śabdā yasyāḥ sā yathoktā | ata eva citrāmāścaryabhūtāmācārya -sarasvatīṃ staumi | nahi gurorgarīyānanyo'sti | taduktaṃ jayāyām - yasmāddevo jagannāthaḥ kṛtvā martyamayīṃ tanum | magnānuddharate lokān kāruṇyācchāstrapāṇinā || iti | nāradasaṃgrahe ca - gurave dakṣiṇāṃ dadyāt sarvasvaṃ svārdhameva vā | sarvasvamathavā'tyalpaṃ saṃsārocchedahetave || iti | mayoktaṃ kvāpi - bhagavatprāptikāmo yastenānveṣyo gururyataḥ | bhagavān jñāyate śāstrācchāstraṃ ca jñāyate guroḥ || p. 57] tadbodhād jñānavilayājjñānāptau prāpta eva saḥ | tasmācchāstrādīśvarācca garīyān gururucyate || iti | pañcarātre'pi - yathā bhagavatyeva vaktari vṛttiriti || 52 || athāmnāyakramavarṇanadvāreṇa saṃgrahakṛtsvakīrtyartha ślokena svanāmopabadhnāti - vasuguptādavāpyedaṃ gurostattvārthadarśinaḥ | rahasyaṃ ślokayāmāsa samyak śrībhaṭṭakallaṭaḥ || 53 || asyārthaḥ prārambha evokta iti punarnocyate | idaṃ ca brahmavid -yābījaṃ nā'parīkṣyā'sthāne vapet | uktaṃ hyanenaivā'nyatra - guṇairūpetā'pi tu siddhavidyā kanyeva dattā guṇavarjitāya | sambhogahīnā vidadhātyakīrtiṃ dāturyatastatpraguṇāya dadyāt || iti || 53 || ityavidyātamaḥsthānāṃ darśanāya prakāśitā | satāṃ supūrṇādeśeva śuddhāmalaguṇojjvalā || vāgluṇṭhanārthamanyeṣāṃ vidvanmanyatayā'pi tu | śuddhabolollāsavaśāt kṛtvā spandapradīpikā || tasmāt protsārya mātsaryamarthamartha vicārya ca | āryairāścaryabhūtāyā na kāryo'syā anādaraḥ || nārāyaṇasthānaja utpalākhyastrivikramākhyasya suto'gryajanmā | yastena sacchiṣyahitāya dṛbdhā vyākhyā mayaiṣā ca tamonude syāt || p. 58] gatiḥ skhalantī na kvacidyathā niśi syāddopahastasya tathā sa na kvacit | skhalatyamārge'pi kare'sti yasya hi pradīpikeyaṃ praguṇaprakāśikā || kiṃ vā bahūktibhirimāṃ tu sarasvatīṃ me bodhadrumottamasṛtāṃ paratīrthayuktām | svacchāṃ vigāhya vibudhatvamupaiti martyo - 'pyatyaktadeha iha citramataḥ paraṃ kim || ityācāryabhagavadutpalaviracitā spandapradīpikā samāptā || || śubhaṃ bhūyāt || ########### END OF FILE #######