#################################################### MUKTABODHA INDOLOGICAL RESEARCH INSTITUTE Use of this material (e-texts) is covered by Creative Commons license BY-NC 4.0 Catalog number: M00536 Uniform title: yogacintāmaṇi Author : śivānanda Manuscript : NGMCP 1-1337 reel no: B 39/5 Description: A compilation of citations from works on yoga, on which the author comments. Notes: Data-entered by the staff of Muktabodha under the supervision of Mark S.G. Dyczkowski. Revision 0: Sept. 15, 2021. Internet publisher : Muktabodha Indological Research Institute Publication year : Publication city : Publication country : India #################################################### p. 1a) śrīgaṇeśāya namaḥ | oṃ parabrahmaṇe yogagamyāya namaḥ | śrīdakṣiṇāmūrtaye namaḥ | namo gurubhyo devībhyo yogibhyo haraye namaḥ | nityaṃ sūkṣmataraṃ cidekarasakaṃ muktaṃ viśuddhaṃ śivaṃ nirddhūtākhila kalpanaṃ śruti śiro gamyaṃ pramāṇojhitam | pūrṇaṃ dhāmavaśī kṛtāsumanasaḥ paśyanti yad yoginaḥ sāndrānandamupāsmahe tada niśaṃ svātma prakāśaṃ mahaḥ || 1 || māyāgāḍha mahāduratya yatamo mārtaṇḍa koṭi prabhaḥ saṃsārākhya yugānta bhāskara karadhmāta prapūrṇendukaḥ | duḥkhāmbhodayugāntacaṇḍa pavanaḥ kāruṇya lāvaṇya bhūrbhūyānme nikhilārtha bodhanakaraḥ śrīdakṣiṇāmūrtikaḥ || 2 || vighnaughatūlānalasannikāśaṃ cintyārthacintāmaṇi cārumūrtim | brahmācyuteśādi samarcitāṃghriṃ namāmi lambodaramugravīryam || 3 || śrīvyāsaṃ yati śaṃkaraṃ bhavaguruṃ śrīrāmacandraṃ guruṃ sāndrānanda padāmbujaṃ ca sakalānnatvā hi yogīśvarān | nānāgraṃthapayodhimadhyapatitaṃ śrīyogaciṃtāmaṇiṃ niḥśeṣārtha samaprakaṃ yati śivānandaḥ karoti sphuṭaṃ || 4 || yogastu nirvikalpaka samādhireva tathā cāha patañjaliḥ yogaścitta vṛttinirodha iti | p. 1b) manovṛttināṃ vākyārthābhimukhānāṃ nirodhapūrvakaṃ cittasya yadbrahmākāratayāvasthānaṃ sa nirodhākhyo nirvikalpaka samādhiryoga ityucate vyākaraṇe yujasamādhāviti | vāsiṣṭhepi || dvau kramau cittanāśāya yogo jñānaṃ ca rāghava | yogastad vṛttirodhaḥ syājjñānaṃ samyak nirīkṣaṇam || iti kūrmapurāṇe īśvaroktiḥ || mayyeka cittato yogo vṛtyantara nirodhataḥ | śūnyaṃ sarvaṃ nirābhāsaṃ svarūpaṃ yatra cintyate || abhāvayogaḥ saṃprokto yenātmānaṃ prapaśyati | yatra paśyati cātmānaṃ nityānandaṃ nirañjanam || māmekaṃ tu paro yogo bhāṣitaḥ pārameśvara | iti āditya pūrāṇepi || yogāt saṃjāyate jñānaṃ yogo mayyeka cittateti yogabīje || devyuvāca || yogaḥ ka ucyate deva yogābhyāsopi kīdṛśaḥ | yogena vā bhavet kiñca tatsarvaṃ vada śaṃkara || īśvara uvāca || yopānaprāṇayoryogaḥ svarajoretasastathā | sūryacandramasoryogo jīvātma paramātmanoḥ || evaṃ tu dvandva jālasya saṃyogo yoga ucyate | anye tu tadaṅga bhūtā eveti draṣṭavyaṃ vistareṇa vakṣyate || p. 2a) skandapurāṇe || vṛttihīnaṃ manaḥkṛtvā kṣetrajñaṃ paramātmani | ekīkṛtya vimucyeta yoga yuktassa ucyate || bahirmukhāni sarvāṇi kṛtvā khānyantarāṇi vai | manaso cendriya grāmaṃ manaścātma niyojayet || sarvabhāvavinirmuktaṃ kṣetrajñaṃ brahmaṇi nyaset | etad dhyānaṃ ca yogaśca śeṣonyo grantha vistaraḥ || saṃyogaścātma manasoryoga ityucyate budhaiḥ | prāṇāpāna samāyogo yoga ityapikaiścana || viṣayendriya saṃyogo yoga ityatha paṇḍitairiti | prāṇāyāmasya sarva yoga śāstreṣu yogāṅgatvena prasiddhatvānna yogatvamata eva ityapi kaiścaneti matāntaropanyāso svarasodbhāvanārthameva | viṣayendriya saṃyogena nādānusaṃdhāna bhrūghrāṇādi nirīkṣaṇamabhipretam | etairapi samādhi saṃbhavasya patañjalyādi yogibhiruktatvāt | vistareṇa ca vakṣyate | viṣṇupurāṇe || yogasvarūpaṃ khāṇḍikya śrūyatāṃ gadato mama | yatra sthito na cyavate prāpta brahmalayo muniḥ || ātmaprayatna sāpekṣā viśiṣṭāyā manogatiḥ | tasyā brahmaṇi saṃyogo yoga ityabhidhīyate || p. 2b) evamatyantavaiśiṣṭyayuktadharmopalakṣaṇaḥ | yasya yogaḥ sa vai yogī mumukṣurabhidhiyate || ayamarthaḥ | parāk pravaṇa viṣayobhi mukha pravṛtti śīlasyāntaḥ karaṇasya viṣayebhyo nivartya pratyaṅmukhī karaṇātma prayatna sāpekṣā viśiṣṭā jīvarūpeṇa vyāvṛttā manasā karaṇa bhūtenotpāditāyā gatirjñāna tasyā gaterbrahmaṇi viṣaye yaśca saṃyogo jīvasya brahmābhedacintanāt sa saṃprajñātalakṣaṇaḥ samādhirukta iti dvayorarthaḥ | tṛtīyārthastu evaṃ bhūtābhyāsa śālino viṣṇvākhye pare brahmaṇi manaḥ pralayarūpātyanta vaiśiṣṭya yuktayoga dharmopalakṣaṇaśca yasya yogino yogo bhavati sa sākṣānmokṣa sādhana yogābhyāsa śālitvācchāstreṣu mumukṣurityabhidhīyate | anenāsaṃprajñāta lakṣaṇaḥ samādhiruktaḥ || padmapurāṇe || yujiryogetvayaṃ dhāturgataḥ kāṣṭhāṃ parāṃ sthitim | sā tasya yujyate yasmāt tasmād yogī sa ucyate || parāṃ sthitiṃ jīva brahmaṇoradvaita sākṣāt kārākhyāṃ gataḥ prāpto dhāturna tu tayoryoga mātraṃ sā sthitistasyā dvaitābhyāsa śālino yujyate p. 3a) yataḥ sā sthitiryujyate iti vyutpatyā yoga ucyate | anenāsaṃprajñāta samādhiruktaḥ | tathā tatraiva nirodho manasassaṃyogo yogināṃ mataḥ | anena nirvikalpaka uktaḥ | yājñavalkyaḥ || jñānaṃ yogātmakaṃ viddhiyogaścāṣṭāṅga saṃyutaḥ | saṃyogo yoga ityukto jīvātma paramātmanoriti || anena manaḥ pralayā pralaya lakṣaṇau saṃkṣepatassaṃprajñātā saṃprajñātāvuktau smṛtau viṣṇudharme | pareṇa brahmaṇāsārdhamekatvaṃ yannṛpātmanaḥ | sa eva yogo vikhyātaḥ kimanyad yoga lakṣaṇam || svadehāraṃbhakasyāpi karmaṇaḥ saṃkṣayā vahaḥ | yo yogaḥ pṛthivīpāla śṛṇu tasyāpi lakṣaṇam || yat tad brahmaparaṃ proktaṃ viṣṇvākhyaṃ śudhamavyayam | cetasaḥ pralayastatra yoga ityabhidhīyate || yogajenāva bodhena pralīne tatra cetasi | puruṣaḥ kāraṇābhāvād bhedaṃ naivānu paśyati || parātmanormanuṣpendra vibhāgo jñāna kalpitaḥ | kṣaye tasyātma parayorvibhāgo bhāva eva hi || paramātmātmanoryo yama vibhāgaḥ paraṃ tapa | sa eva tu paro yogassamāsāt kathitastava || atra pareṇa brahmaṇetyādinā saṃprajñāta lakṣaṇassamādhiruktaḥ | p. 3b) dehārambhakasyetyādinā'saṃprajñātarūpassamādhiruktaḥ | nanu yamaniyamāsanaprāṇāyāma pratyāhāra dhāraṇā dhyāna samādhayoṣṭāṅgāni yogasyetyādi sarvayoga śāstreṣu samādheryogāṅgatvena gaṇitatvād yogaḥ kaścidanya eva pratīyata iti cet satyam | samādhirhi dvividhosti saṃprajñātā saṃprajñāta bhedāt | tatrā saṃprajñāta samādhessaṃprajñāta samādhiraṅgam | atrāṅgāṅgi vyavasthā kṛtā pātaṅjale | dhāraṇādīnāṃ trayāṇāṃ sākṣādupakārakatvenāntaraṅgatva muktam | yamādīnāṃ tu pañcānāmapi pratipakṣabhūta hiṃsādi vitarkonmūlana dvāreṇa samādhyupakārakatvād bahiraṅgatvam | satyāsana jaye prāṇasthairyamityādi | tathā dhāraṇādhyānayoḥ saṃprajñāta samādhi niṣpādaka tayā itarāṅgāpekṣayāntaraṅgatvepya saṃprajñātākhya nirbīja samādhiṃ pratipāraṃparyeṇopa kārakatvād bahiraṃgatvam | traya mantaraṅgaṃ pūrvebhyaḥ tadapi bahiraṅgaṃ nirbījasyeti sūtrābhyām | p. 4a) vasiṣṭhayājñavalkyau tu yamādīnāṃ caturṇāṃ bahiraṅgatvaṃ pratyāhārādīnāṃ caturṇāṃ bahiraṅgatvaṃ pratyāhārādīnāṃ caturṇāmapyantaraṅgatvamāhatuḥ | yājñavalkyaḥ || ādau catvāri bhāhyāni tadanyānyāntarāṇi vai | uktānyetāni catvāri yogāṅgāni varānane || vasiṣṭhaḥ || pratyāhārādi catvāri śṛṇuṣvābhyantarāṇi ceti | atredaṃ jñeyam | yamādīni dhyānāntāni uttarottaropakārakatve saṃprajñāta samādhi saṃpādakatvena bahiraṃgāni nirbījasamādheḥ saṃprajñāta samādhirevāṅgamiti | samyak prakarṣeṇa jñāyate saṃtrāya viparyayādhyavasā parāhityena bhāvyasya svarūpaṃ yena sa saṃprajñātassamādhirbhāvanā viśeṣaḥ | bhāvanā viśeṣoyaśceti sa saṃprajñāta samādhiruktaḥ sa ca vitarkādi bhedāccaturvidhaḥ savitarkaḥ savicāraḥ sānandaḥ sāsmitaśceti | tathā ca bhagavān patañjaliḥ | vitarka vicārānandāsmitā rupānugamāt saṃprajñāta iti | bhāvanā ca viṣayāntara parihāreṇa bhāvyasya punaḥ punarniveśanam | bhāvyaṃ tu dvividham | īśastattvāni ca tattvānyapi p. 4b) dvividhāni jaḍāni ajaḍaṃ ca jaḍāni ca prakṛti mahadahaṃ kāraikā daśendriya paṃca tanmātra pañcabhūta bhedāccaturviṃśatiḥ | saṃkṣepatastu prakṛtireva yā īśvara śaktiriti māyeti ca vyapadiśyate | devātmaśaktiṃ svaguṇairnigūḍhāṃ māyāṃ tu prakṛtiṃ vidyānmāyinaṃ tu maheśvaramityādi śrutiṣu | ajaḍaḥ puruṣaḥ taḍānyapi dvividhāni | sthūlāni sūkṣmāṇi ca | tatra yadā prathamaṃ sthūlāni mahābhūtendriyāṇi viṣayatvenādāya bhāvanā kriyate | pūrvāparānusaṃdhāna śabdollekha saṃbhedena tadā sa vitarka saṃjñakassamādhirbhavati | pūrvāparānusaṃdhāna śabdollekharāhityena cettadā nirvitarka saṃjñakaḥ | tathā sūkṣmāntaḥ karaṇa viṣayamālambya deśakāla dharmāvachinnā bhāvānā cet tadā sa vitarka saṃjñitaḥ | tadanavachinnādharmi mātra viṣayā cet tadā nirvicārākhyassamādhirayaṃ grāhya samāpattirityabhidhīyate | uadā rajastamo leśānu viddhamantaḥ karaṇaṃ sattvaṃ bhāvyate tadā guṇa bhāvācciti śakteḥ sukha prakāśa maya sattvasyodrekāt sānandākhyassamādhirbhavati | p. 5a) etanmātra dhṛtayaśca videhā ityucyante | ayaṃ ca grahaṇa samāpattirityucyate | ataḥ paraṃ rajastamo leśānabhi bhūtaṃ śuddhaṃ sattvamālambanī kṛtyayā pravarttate bhāvanā tasyāṃ grāhyasya sattvasya nyagbhāvācciti śakte rudrekāt sattā mātrāvaśeṣa tvena samādhissāsmita ityucyate | na cāhaṃ kārāsmitayora bhedaḥ śaṃkanīyaḥ | tatrāntaḥ karaṇamahamityullekhena viṣayānvedayati sohaṃkāro yatra tvantarmukhatayā pratiloma pariṇāmena prakṛtilīne cetasi sattā mātramavabhāti sāsmita iti | etanmātra ratayastu prakṛti laya śabdavācyāḥ | ye tu paraṃ puruṣaṃ jñātvā bhāvanāyāṃ pravartante teṣāmeyaṃ vivekakhyātirgrahītṛ samāpattirityucyate | caturavastheyaṃ saṃprajñātasamādhiḥ | yassavikalpa iti sa bīja iti nididhyāsanamityādi sabdairvyapadiśyate yogaśāstreṣu | asaṃprajñāta samādherlakṣaṇamāha bhagavān patañjaliḥ | virāmapratyayābhyāsa pūrvaḥ saṃskāra śeṣonya iti | asyārthaḥ viramyate anena virāmo vitarkādi cintātyāgo virāmaścāsau pratyayaśceti virāma pratyayastasyābhyāsaḥ paunaḥ punyena cetasi niveśanam | p. 5b) tatrayā kācid vṛttirullasati tasyāneti tasyāneti nairantaryeṇa paryupāsanaṃ tatpūrvakaḥ samādhissaṃskāra viṣeṣonyastadvilakṣaṇo'saṃprajñāta samādhirityarthaḥ | na tatra kiñcit saṃprajñāyate iti asaṃprajñāta samādhiḥ | ayaṃ ca nirbīja iti nirvikalpa iti nirālamba iti rājayoga iti cocyate | rajayoge || vāmadeva uvāca | bhagavan devadeveśa paramānandasundara | tvat prasādān mayā labdhaḥ pūrvayogassavistaraḥ || aparaḥ kastamākhyā hi bhavatā yadudīritaḥ | mahādevaḥ || bahirmudrānvitaḥ pūrvo bahiryogaśca tanmayaḥ | antarmudrānvitastvanyo hyantaryogassa eva hi || rājayogaśca kathitassa eva munipuṃgavaiḥ | rājate sarvayogeṣu rājayoga iti smṛtaḥ || rājānaṃdīpyamānaṃ taṃ parabrahmāṇamavyayam | dehinaṃ prāpayed yastu rājayogassa ucyate || samādhi dvaya sādhāraṇa nāmāni haṭhapradīpikāyām | rājayogassamādhiśca unmanī ca manonmanī | amaraughaugha cāndrā ca nirālambaṃ nirañjanam || amanasko layaścaiva śūnyāśūnyaṃ parāparam | jīvanmuktissahajaṃ caturyaṃ cetyeka vācakā iti darśitaṃ codāhṛtaṃ | p. 6a) purāṇādi vākyeṣu samādhi dvaividhyaṃ pūrvameva | nanu mantrayogo layaścaiva rājayogo haṭhastathā || yogaścaturvidhaḥ prokto yogibhistatva darśibhiriti yogasya caturvidhatva śravaṇād brahma kṛṣṇeśvara sadāśivādi gītādiṣu karmayogo bhaktiyogo vairāgya yogassāṃkhyayoga ityādiṣu yogaśabdaprayoga darśanena ca yogaśabdasyānaikārthatva pratīteḥ kathaṃ nirṇayo yameva yoga iti cet satyaṃ | jīvanasādhane lāṅgalle jīvana śabdaprayogavat sākṣāt paraṃparayā vā yogasādhaneṣu mantrayogādiṣu yogaśabdaprayogopapatteḥ | tathāhi mantrajapahoma pūjādi samārādhiteśvara prasādādeva yogoyogasiddhiśca bhavati nānyathā | ādityapurāṇe śivavākyam | sarvajñaḥ paripūrṇaśca jarāmaraṇa varjitaḥ | matprasādād bhaved yogī nānyathā krauñca sūdana | mānasollāse || guruprasādāllabhate yogamaṣṭāṅga lakṣaṇam | śivaprasādāllabhate yogasiddhiṃ ca śāśvatīmiti || śaive || brahmaviṣṇuśivādīnāṃ mantrajapya viśāradaiḥ | sādhyate maṃtrayogassa vatsarājādibhiryatheti | kūrmapurāṇe || jñānārthī vāpi yogārthī mokṣārthī ca viśeṣataḥ | p. 6b) saṃśrayeddhi virūpākṣaṃ sarvakāma phalapradamiti || kiñceśvaramantrajapapūjādīnāṃ sarvayogaśāstreṣu yogāṅgatvaṃ spaṣṭameva dṛśyate tathā ca vakṣyate rājayogastu nirbīja samādhireva | layaḥ saṃprajñātaḥ haṭhastu prāṇāyāma eva | tathā ca yogabīje || mantro haṭho layo rājayogastā bhūmikāḥ kramāt | eka eva caturddhāyaṃ mahāyogobhidhīyate || devyuvāca || kathayedaṃ mahādeva yogatattvaṃ caturvidham | bhūmikāṃśānusāreṇa yathā bhūtaṃ kramānmama || īśvara uvāca || sakāreṇa bahiryāti hakāreṇa viśenmarut | haṃsa haṃsetyamuṃ maṃtraṃ jīvo japati sarvadā || guru vākyāt suṣumṇāyāṃ viparīto bhavejjapaḥ | sohaṃ sohamiti prāpte mantrayogastadocyate || pratīti mātra yogācca jāyate paścime pathi | hakāreṇa tu sūryo sauṭha kāreṇendurucyate || sūryācandramasoraikyaṃ haṭha ityabhidhīyate | haṭhena grasya tejādyaṃ sarvadoṣa samudbhavam || kṣetrajñaḥ paramātmā ca tayoraikyaṃ yadā bhavet | tadaikye sādhite devi cittaṃ yāti vilīnatām || pavanaḥ sthairyamāyāti layayogodaye sati | layāt saṃprāpyate siddhiḥ svānandaṃ paramaṃ padam || p. 7a) aṇimādi padaṃ prāpto rājate rājayogataḥ | prāṇāpānasamāyoge jñeyaṃ yoga catuṣṭayam || pūrvaṃ bāhyo mantrayogaḥ proktoyaṃ tvāntara iti viśeṣaḥ | sūryacandrākhyayoḥ prāṇāpānayoraikya lakṣaṇaḥ | prāṇāyāmo haṭhayoga ityucyate | vāsiṣṭhe || apānaścandramā dehamāpyāya yati bāhyataḥ | prāṇaḥ sūryothavāpyagniḥ pacatyantaridaṃ vapuḥ || matāntare tu viparīta saṃjñānayoḥ yathā amṛtasiddhau | prāṇaścandramayo jñeyo pānassūrya mayastathā | ubhau śarīranetārau yātāyātaṃ prakurvataḥ | anayoryatnato yogaḥ sadābhyasyo mumukṣubhiḥ | etad dvāreṇa dhīrāṇāṃ sarva siddhiḥ prajāyate || prāṇāpāna gatīruddhā prāṇāyāma parāyaṇa iti gītā vacanāt prāṇāpāna samāyogaḥ prāṇāyāma iti yājñavalkya vacanācca prāṇāyāma eva haṭha śabdenocyate | tasyāṃ bhāvanāyāṃ paramātmani līnasya yogino brahmānandāvirbhāvo jāyate sabhāvanā viśeṣaḥ saṃprajñāta lakṣaṇaḥ samādhirlaya yoga ityucyate | layayogepi navasveva cakreṣu marunmanasorlayo layayoga ityuktam | p. 7b) yenāṇimādi paramaiśvarya saṃpanno yogī tribhuvane rājate sanirbīja samādhirūpo rājayoga ityucyate | skandapūrāṇe || prāṇāpānavaśo jīva ūrddhādhaḥ paridhāvati | vāmadakṣiṇamārgeṇa cañcalo na sthitiṃ labhet || guṇabaddho yathā pakṣī gatopyākṛṣyate punaḥ | guṇairbaddhastathā jīvaḥ prāṇāpānena kṛṣyate || apānaḥ karṣati prāṇaṃ prāṇopānaṃ ca karṣati ūrddhvādhaḥ saṃsthitāvetau saṃyojayati yogavit | hakareṇa bahiryāti sakāreṇa viśet punaḥ | haṃsahaṃsetya muṃ maṃtraṃ jīvo japati sarvadā || ṣaṭśatāni divārātrau sahasrāṇyeka viṃśatiḥ 21600 etat saṃkhyānvitaṃ mantraṃ jīvo japati sarvadā | ajapānāma gāyatrī yogināṃ mokṣadāyinī | asyāḥ saṃkalpamātreṇa sarva pāpaiḥ pramucyate || nānayā sadṛśī vidyā nānayā sadṛśo japaḥ | anayā sadṛśaṃ jñānaṃ bhūtaṃ na bhaviṣyati || trayopi rājayogāṅgameva | haṭhapradīpikāyām || pīṭhādikuṃbhakāścitrā divyāni karaṇāni ca | sarve haṭhalayābhyāsād rājayogasya siddhaye || rājayogaṃ samārūḍhaḥ puruṣaḥ kālavaṃcaka iti | p. 8a) ādi padena ṣaṭkarmāṇi gṛhyante | pīṭhapadaṃ yamaniyamayorupalakṣṇaṃ | tayossarvayogaśāstreṣu yogāṅgatvenokta tvāt || atra yadyapi śloke yamaniyamādīnāṃ sarveṣāmeva sākṣādeva rājayogopakārakatvaṃ pratīyate tathāpi pūrvāparagrantha paryālocanayā naivaṃ siddhāṃtaḥ | yamādīnāmaṣṭāṅgānāṃ sākṣātparaṃ | parayāsamādhyupayogitvaṃ pūrvamevoktam | tatra ṣaṭ karma mudrāṇāṃ tu haṭhāṅgatvameva || ṣaṭkarmamudrā upariṣṭād vakṣyante | tatra ṣaṭkarmaṇāṃ śleṣmādi doṣanivārakatva dvārā haṭhopakārakatvaṃ doṣābhāve tu nāstyeva anye tu satyapi doṣenekopāyasaṃkula tvāt ṣaṭkarmaṇāmanuṣṭhānaṃ necchantaḥ prāṇāyāmeraiva sarvakāryasiddhareto haṭhasyāpi na niyatāṅgatvamityāhuḥ | tathā cātmārāmaḥ | ṣaṭkarmanirgatasthaulya kaphamedo gadādikaḥ | prāṇāyāmaṃ tataḥ kuryād anāyāsena siddhyati || medaḥ śleṣma nivṛtyarthaṃ ṣaṭ karmāṇi samācaret | anyathā nācaret tāni doṣāṇāṃ samatā yataḥ || prāṇāyāmaireva sarvaiḥ praśuṣyanti malāyataḥ | p. 8b) iti | ācāryāṇāṃ tu keṣāṃ cidanyakrama na saṃmatamiti | mudrāṇāṃ tu mūlabandhajālandharoḍḍīyāna mahāmudrā mahāvedha mahābandha śakti cālanānāṃ sākṣādeva haṭhopakārakatvaṃ viparīta karaṇī khecaryostu śarīra siddhi dvāreti vivekaḥ | vāsiṣṭhe tu khecaryā api sākṣādeva haṭhopayogitvamuktaṃ | tathā hi tālumūlaṃ gatāṃ balājjihvayā kramya ghaṃṭikām ūrddharandhragate prāṇe prāṇa spando niruddhyate iti | mānasollāse | ākuñcanamapānasya prāṇasya ca nirodhanam | lambikoparijihvāyāḥ sthāpanaṃ yogasādhanamiti || nandikeśvara tārāvalyām | uḍḍīnajālandharamūlabandhairunnidritāyāmurugāṅganāmāmu- pratyagvimuñcanpraviśan suṣumṇāṃ gamāgamau muñcati gandhavāha iti | haṭhapradīpikāyām | vividhairāsanaiḥ kumbhairvicitra karaṇairapi | prabuddhāyāmādi śaktoṃ prāṇaḥ śūnye vilīyate || utpanna śakti bodhasya tyakta niḥśeṣakarmaṇaḥ yoginaḥ sahajāvasthā svayameva prajāyate | suṣumṇā vāhini prāṇe śūnye viśati mārute tathā samasta karmāṇi nirmūlayati yogavit | vāsiṣṭhe | p. 9a) gudādi sthāna saṃkocāt sthānakādi kriyā kramaiḥ | āsana bhojanaśuddhyā sādhuśāstrārtha bhāvanāt || svācārāttujanā saṃgāt sarvatyāgāt sukhāsanāt | prāṇāyāmaghanābhyāsādrāmakālena kenacit || kopalobha parityāgād bhāgatyāgācca suvrata | tyāgādāna nirodheṣu bhṛśaṃ yānti vidheyatām || prāṇāḥ prabhutvāttajjñasya puṃso bhṛtyā ivākhilā iti | nanu mudrā haṭhayogādīnāṃ bahu phala śravaṇāt prādhānyaṃ kiṃ na syāditi cennaḥ | tasyārtha vādakatvāt | tathā ca pūrvamīmāṃsāyām | aṅgeṣu phalaśrutirarthavādaḥ phalavat sannidhāvaphalaṃ tadantaramiti | karmayogastvīśārādhanameva | tacca yogāṅka bhūtaniyama madhye gaṇitamasti sarvayogaśāstreṣu | tathā ca pātañjala sūtradvayam | tapassvādhyāyeśvara praṇidhānāni kriyāyogaḥ | śauca saṃtoṣa tapaḥ svādhyāyeśvara praṇidhānāni niyamā iti | tapaḥ kṛchra cāndrāyaṇādi svādhyāyaḥ praṇavādi japaḥ | p. 9b) praṇidhānaṃ parameśvare phalanirapekṣatayā sarvakarmārpaṇaṃ | ete kriyāyogā ityucyante | etadanuṣṭhānena samādhirbhavati | tatra kriyā yogasya samādhyupakārakatve dvāramāhapatañjaliḥ | samādhibhāvanārtha kleśa tanūkaraṇārthaśceti | kleśā avidyāsmitā rāgadveṣābhi niveśāḥ || tatrāvidyā'tasmiṁstad buddhirūpā bhrāntiḥ anityāśuci duḥkhānātma sunityaśuci sukhādi rupāsmitādīnāṃ caturṇāṃ kleśānāṃ prasavabhūmiḥ asmitā satva puruṣayoraikya viṣayo mano vṛtti viśeṣohaṃkāraḥ | rāgaḥ sukhamevamesadāstvitīchārūpaḥ dveṣo duḥkha hetuṣu nindā | abhiniveśo durāgrahaḥ eteṣāṃ pañcānāṃ duḥkhajanakatvena kleśaśabdavācyānāṃ saṃsārākhya mahānarthānukūlānāṃ samādhi pratibandhakānāṃ mūlabhūtapāpa nirāsana śithilīkaraṇa dvāreṇa samādhi hetutvaṃ kriyāyogasyeti | kiñca ye sthūlā ārabdha kāryāḥ kleśāste cittaikāgratā lakṣaṇena dhyānena nivartate | sūkṣmāvāsanā rūpeṇa sthitāḥ pratiloma pariṇāmena nivartante | tathā ca sūtra dvayam | p. 10a) dhyāna heyāstad vṛttaya iti te prati prasave heyāssūkṣmāḥ | ete ca kleśā avidyā mūlā eṣāṃ ca phalaṃ śubhāśubha lakṣaṇaṃ karmakarmaṇaścokta rūpasya phalaṃ sukhaduḥkhānubhavaḥ | karmānurūpa jātyāyurviṣayendriya prāptiśca tatra dvāraṃ sati mūle tadvipāko jātyāyurbhogādutyatra jātyāyuṣorapi karmaphalatvābhidhānaṃ bhoge janayitavye dvāratvena sukhamapi pariṇāma virasatvādi darśanād vivekinaṃ pratiduḥkhameveti mantavyam | ete kleśāḥ śubhāśubha karmavāsanākhya karmāśaya jātyāyurbhogākhya vipākaphalāḥ avidyāmūlā vivekinā tyājyā eva tat tyāgaśca mūlabhūtā vidyocchedaka samyak jñānasādhyaḥ samyag jñānaṃ ca śāstrasādhyam | śāstraṃ cedaṃ heya tatkāraṇahāna tatkāraṇākhya parva catuṣṭayajuṣṭatayā caturvyūhākhyam | tadyathā | duḥkhabahulassaṃsāro heyaḥ prādhāna puruṣa saṃyogo heyahetustasyāpi heturvidyāpradhāna puruṣa saṃyogātyanta nivṛttirhīnaṃ tadeva ca kaivalyaṃ tatra heturviveka khyātiriti | tathā ca sūtrāṇi | heyaṃ duḥkhamanāgataṃ draṣṭṛ dṛgdṛśyayoḥ saṃyogo heya hetustasya heturavidyā tada bhāvāt saṃyogā bhāvo hānam | p. 10b) tadṛśeḥ kaivalyaṃ viveka khyātiraviṣṇavāhānopāya ityādīni draṣṭṛ dṛgdṛśya tatsaṃyoga parāṇi ca sūtrāṇi draṣṭā dṛśimātraḥ śuddhopi pratyayānudṛśyaḥ | prakāśakriyā sthiti śīlaṃ bhūtendriyātmakaṃ | bhogāpavargārthaṃ dṛśyaṃ | svasvāmi svarupopalabdhi hetussaṃyoga iti | etadarthastu citsvarūpo'pāraṇāmīsannidhāna mātreṇa viṣayo parakta vṛttiḥ puruṣo draṣṭā prakāśapravṛtti niyamarūpasatvarajastamo guṇātmakaṃ grāhya rūpa pṛthivyādi tanmātrādi lakṣaṇasthūlasūkṣmapariṇāmakaṃ buddhīndriya karmendriya karmendriyāntaḥ karaṇā ña vidhendriya pariṇāmakaṃ bhogāpavarga prayojakaṃ ca dṛśyaṃ svaśakti svāmiśakti śabditayordṛśya draṣṭṛ svarūpayornityayorvyāpakayorasaṃvedya parvaṇi sthitayoryatsvarūpopalabdhi hetuḥ sasaṃyogo nādirbhogyabhoktṛtva svabhāvaḥ sa eva ca draṣṭṛ dṛśya saṃyoga iti | atredamālocanīyam | draṣṭādṛśimātra ityatra mātra padaṃ naiyyāyikābhimatadharma dharmi bhāvanirākaraṇaparam | natvānanda svarūpatā nivārakam | tathā caitanya mātra parārtha nijasvabhāvamiti sarvajñātmamunibhiruktaṃ matra padam | p. 11a) tadetatpreyaḥ putrāditi śruternirupādhi premāsya datvena liṅgena sukhamahamasvāpsamityanubhavenavātmana ānandarūpatvasya siddhatvāt | ata eva aśarīraṃ vāvaśagaṃ priyāpriyena spṛśate iti | śrutirvaiṣayika sukhaduḥkhaniṣedhaparā | anyathā etasyaivānandasyānyāni bhūtāni mātrāmupajīvantīti yā vai bhūmā tat sukhamiti | kohyevānyāt kaḥ prāpyādyadi hyeṣa ākāśa ānando na syāditi | eṣa hyevānandayatīti | ānandaṃ brahmaṇo vidvāniti | vijñānamānandaṃ brahmetyādyananta śruti virodhaḥ syāt | na caitā brahmaṇa ānandabodhana parā na jīvasyeti vācyam | tatvamasi | ayamātmā brahma | yat sākṣādaparokṣād brahma | ya ātmā sarvāntara ityādi śrutibhirjjīvabrahmaṇoraikya bodhanāt | tasmān mātra padaṃ nānandarūpatā vyavacchedakaṃ kintu dharmadharmibhāva vyavacchedakamityeva yuktam | vivekakhyāti ravi plavāhānopāya iti sūtrasyāyamarthaḥ | anye guṇā anyaḥ puruṣaḥ ityevaṃ vidhasya vivekasya yā khyātiḥ prajñāsāhānasya dṛśyaparityāgasyopāyaḥ | āgamānumānābhyāṃ p. 11b) janitavivekakhyāti kasya puṃso vyutthāna tatsaṃskārānuvṛtternāsyā upāyatva mitye taduktamaviplaveti | mithyājñānarahitetyarthaḥ | etaduktaṃ bhavati | śruti mayena jñānena vivekaṃ gṛhītvā yuktimayena vyavasthāpya dīrghakālanairantarya saṃskāra sevita tayā prakarṣaparyantamadhigatasākṣāt kāravatī vivekakhyātirnivarttita savāsanamithyājñānānirviplavāhānopāya iti vācaspati miśrāḥ | bhojadeva vyākhyā tu | na vidyate viplavo vicchedo vyutthāna rūpo yasyā anye guṇā anyaḥ puruṣa iti pratipakṣa bhāvanā balāda vidyā vilaye nivṛtta jñātṛtva karttṛtvābhimānāyā rajastamomalānabhi bhūtāyā buddherantarmukhāyā yā cicchaktissā viveka khyātirityucyate | tasyāṃsaṃta tatvena pravṛttāyāṃ dṛśyasyādhikāra nivṛtterbhavati kaivalyamiti | idamatrālocanīyam | prakṛtipuruṣa vivekadhī mātraṃ na hānasādhanī bhūta viveka khyāti svarūpaṃ kintu viveka khyātiḥ prathama bhūmiḥ | etadanantaraṃ tu rajastamo leśa hīne nirmale sattve prakāśentaḥ karaṇe yā vṛttiḥ sārūpya lakṣaṇā tadā iṣṭ.uḥ svarūpe avasthānamiti sūtrābhihitā p. 12a) pūrṇacaitanyaikara sa brahma pratibhā sa lakṣaṇāhaṃ brahmāsmītyeva rūpā saiva sarvātmatā rūpabrahmasvarūpa prāptilakṣaṇasya kaivalyasya hānaśabdābhidheyasya parama upāya iti | anye guṇā anyaḥ puruṣa iti jñānamiti vivekakhyāti vyākhyānaṃ tvanādi pravṛttasakalānartha mūlabhūta jaḍadehādya bhedādyabhimāna vṛtyasādhāraṇa kāraṇatvena jaḍājaḍa viveka mātropayogitayā'ta eva asmiṁllaye mokṣopi hānakaivalyādi śabdairevoktaḥ | yattumokṣa daśāyāṃ prakāśamānaṃ nijātma svarupaṃ ya ca mokṣa sādhanasyā sādhāraṇa viṣayāvacchinnaṃ svarūpaṃ tatsākṣād vṛtyaivatyakta mātmānamiti ca prādhānyena viśeṣato vyutpāditaṃ bhagavatā patañjalinā | tathā ca bṛhadāraṇye | brahma vā idamagra āsīt tadātmānamevāvedāhaṃ brahmāsmīti tasmāt tat sarvamabhavaditi vidyā sūtre sarvātmabhāvarūpamokṣamuddiśya tat sādhanatvenāhaṃ brahmāsmīti jñānaṃ sādhanamityupakrāntamupasaṃhṛtaṃ ca tadidamapye tarhi yathā sarvaṃ vedāhaṃ brahmāsmīti sa idaṃ sarvaṃ bhavatīti tathānyathā jñānamavidyetyetadapi pradarśitaṃ tatraivā vidyāsutre | atha yonyāṃ devatāmupāste anyo sāvanyohamiti p. 12b) na sa devetyādinetyalamati prasaṃgena | etaduktaṃ bhavati | kāmyaniṣiddha varjjiteśvarārtha kṛtasarvakarmabhirnitānta nirmala svāntasya viṣaya doṣa darśana saṃjātavairāgyasya tarati śokamātma viditi śruti vākyāvagata samūla sarvaduḥkhocchedakātma jñānārthi tayā sadguru prasabhyāśravaṇa mananaupa bṛṃhikaṃ nididhyāsanābhyāsena prāptanirbījasamādheḥ puṃso buddhiśuddhi dvāraiva samādhirūpa kṛtakāryāṇi karmāṇi svata eva nivartante | tathā ca naiṣkarmya siddhau | pratyak pravīṇatāṃ buddhessaṃpādyabuddhiśuddhitaḥ karmāṇi vinivarttante prāvṛḍante ghanā eveti | rājayoge | na karmāṇi tyajed yogī karmabhistyajyate hyasau | karmaṇo mūlabhūtasya saṃkalpasyaiva nāśanāt || yathā yathā sadābhyāsāt saṃkalpa vilayo bhavet | yogino bhavati śreyān karmatyāgastathā tathā || uttuṃga sahajānanda sadābhyāsarataḥ svayam | sarvasaṃkalpa saṃtyaktassavidvān karmasaṃtyajet || sāṃsārika kriyā yuktaṃ brahmajñosmīti vādinam | karma brahmo bhaya bhraṣṭaṃ taṃ tyajed antyajaṃ yatheti || kālikā purāṇe || dharmaḥ prayatnataḥ kāryo yogināṃ tu viśeṣataḥ | p. 13a) nāsti dharmādṛte yoga iti ko *? iti yoga vido viduḥ | yājñavalkya gītāsu | gārgyuvāca || yogayukto naraḥ svāmin sandhyaryorvātha vā niśi | vaidhaṃ karmakathaṃ kuryān niṣkṛtiḥ kātva kurvataḥ || yājñavalkya uvāca || yogayuktamanuṣyasya saṃndhyayorvāthavā niśi | yat karttavyaṃ varārohe yogena khalu tatkṛtam || svātmāgni hotra vahnau ca prāṇāyāmairvivarddhite | viśuddhacitta haviṣā viśuddhaṃ karma kurvataḥ || nikṛtistasya kāvāle kṛtakṛtyastathā khalu | viyoge sati saṃprāpte jīvātma paramātmanoḥ || vidhyuktaṃ karma karttavyaṃ brahmavidbhiśca nityaśaḥ | viyogakāle yogī ca duḥkhamityeva na tyajet || karmāṇi tasya nilayonirayaḥ parikīrtitaḥ | na yogino yataḥ śakyaṃ tyaktuṃ karmāṇya śeṣataḥ || tasmādāmaraṇādvaidhaṃ karttavyaṃ yoginā sadā | bhagavadgītāyām || ārurukṣormuneryogaṃ karmakāraṇa mucyate | kūrmapurāṇe || tasmāt sarva prayatnena varṇāśrama vidhau sthitaḥ | samāśritontimaṃ bhāvaṃ māyāśaktiṃ taredbudhaḥ || svadharma paramo nityamīśvarārpita mānasaḥ | prāpnoti paramaṃ sthānaṃ yaduktaṃ veda vādibhiḥ || p. 13b) brāhmaṇakṣatriya viśāṃśtrī śūdrāṇāṃ ca sattamāḥ | svajāti vihitaṃ karma rāgadveṣa vivarjitam || jñānakāraṇa bhāvaṃ hitadeva prati padyata iti | yogabīje || na karmaṇā vinā devi yogasiddhiḥ prajāyate | jñānaṃ vā svarga bhogau vā puṇya hīnairna labhyate || tasmāt kāryaṃ tadevāśu yadya syāsti hi sādhanam | te naiva prāpyate siddhirnānyathā śiva bhāṣitamiti || kiñceśvarārādhanameva yogasya mukhyo pāyosti | tathā ca pātañjale || yogopāyanirūpaṇe īśvara praṇidhānādveti | vā śabdotra evārthaḥ kāyika vācika mānasa bhakti viśeṣādārādhitasyaśvarasya prasādādeva yogo yoga phalaṃ ca saṃbhavatīti sūtrārthaḥ | vedānte vyāsa sūtram | phalamata upapatteriti | anena bhaktiyogasyāpi rājayogāṅgatvaṃ veditavyam | vairāgya yogasyāpi rājayogāṅgatvena patañjalinoktavānna mukhyaṃ yogatvam | tathā hi | abhyāsa vairāgyānta nirodha iti | asyārthaḥ | vakṣyamāṇobhyāsa vairāgyābhyāṃ prakāśa pravṛtti niyama rūpāṇāṃ cittavṛttināṃ yatpratihananaṃ sa nirodhaḥ | vṛttivṛtīnāṃ nivṛttavākyābhiniveśānāmantarmukha tayā svakāraṇe citte śakti rūpatayā avasthānam | p. 14a) atra viṣayadoṣa darśanajena vairāgyeṇa tadvaimukhya mutpādyate | abhyāsena ca sukhajanaka śānta pravāha pradarśana dvāreṇa dṛḍhasthairyamutpādyate | atastābhyāṃ bhavati cittavṛttinirodhākhyassamādhiḥ | abhyāsasya sāmānya viśeṣalakṣaṇa māha sūtrābhyām | tatra sthitau yatnobhyāsaḥ | sa tu dīrghakālanairantarya satkāla sevito dṛḍhabhūmiriti | asyārthaḥ | vṛttirahitasya cittasya svarūpaniṣṭaḥ pariṇāmaḥ sthitistasyāṃ yatna utsāhaḥ punaḥ punastadātmakatvena cetasi niveśanamabhyāsa ityucyate | sa evābhyāso bahukāla nairantaryeṇādarāti śayena ca sevyamānodṛḍhabhūmiḥ sthiro bhavatītyarthaḥ | skandapurāṇe || ātmajñānena muktiḥ syāt tacca yogā dṛtena hi | sa ca yogaściraṃ kālamabhyāsādeva siddhyati || nāraṇya saṃśrayādyogo na nānā grantha cintanāt | na dānairna vratairvāpi na tapobhirnavāmakhaiḥ || na ca padmāsanādyogo na ca ghrāṇāgravīkṣaṇāt | na śaucena namaunena na mamtrārādhanairapi || api yogāt sadābhyāsāt tatraiva ca viniścayāt | punaḥ punaranirvedāt siddhyed yogo na cānyathā || p. 14b) ātmakrīḍasya satataṃ sadātmamithunasya ca | ātmanyeva sutṛptasya yogasiddhirna dūrataḥ || atrātma vyatirekeṇa dvitīyaṃ yo na paśyati | ātmārāmassayogīndro brahmībhūto bhaved iha || sva saṃvedyaṃ hi tad brahma kumārī strī sukhaṃ yathā | ayogī naiva tadvetti jātyandha iva varṇikam || nityābhyāsa na śīlasya svasaṃvedyaṃ hi tad bhavet | tatsūkṣmatvāda nirddeśyaṃ paraṃ brahma sanātanamiti || āgame pārameśvara taṃtre || tasmādabhyasanaṃ nityaṃ karttavyaṃ mokṣakāṃkṣibhiḥ | abhyāsājjāyate siddhirabhyāsānmokṣa māpnuyāt || saṃvittiṃ labhate bhyāsād yogobhyāsāt pravartate | mantrāṇāṃ siddhirabhyāsādabhyāsād vāyu sādhanam || kālavaṃ ca namabhyāsāt tathā mṛtyu jayo bhavet | vāksiddhiḥ kāmacāratvaṃ bhavedabhyāsato dhruvamiti || haṭhapradīpikāyāṃ || yuvābāloti vṛddho vā vyādhito durbalopi vā | abhyāsāt siddhi māpnoti sarvayogevatandritaḥ || amṛtasiddhau || mudrā prāṇāyāma nirupaṇānantara muktam | evaṃ budhaissadābhyāsaḥ kartavyo mokṣa kāṃkṣibhiḥ || abhyāsājjāyate yogo yogāt sarvaṃ prasiddhyati | śravaṇenābhyāsa yogena vāyurabhyasito bhavet || vāyorabhyāsato vahniḥ pratyahaṃ varddhate bhṛśam | p. 15a) vahnau vivarddhamāne ca sukhamannaṃ hi pacyate || annasya paripākena rasavṛddhiḥ prajāyate | rase vṛddhiṃ gate nityaṃ varddhante dhātavastadā || dhātossaṃvarddhanādeva pradhāno varddhate rasaḥ | pradhāna rasa saṃpattau dṛḍhakāyo mahābalaḥ || mahābandho mahābhyāso balādeva prajāyate | mahābandhān mahābhyāsādrasasya jāraṇaṃ bhavet || doṣāssarvo paśuṣyanti malamūtrakaṣāyakāḥ | dahyante sarvapāpāni janmakoṭi kṛtāni ca || ihaivābhyāsa yogena tṛṇāni vahninā yathā | tapāṃsi yāni divyāni hyayutānya yutāni ca || koṭi koṭi kuṇaistāni bhavantyabhyāsa yogataḥ | prakṛteśca guṇādoṣā vyādhayo vividhāstanau || naśyantyabhyāsayogena khemeghā vāyunā yatheti | tathā vairāgya sāmānya viśeṣa lakṣaṇa paraṃ sūtra dvayam || dṛṣṭānu śravikaviṣaya vitṛṣṇasya vaśikāra saṃjñā vairāgyam | tatparaṃ puruṣa khyāterguṇa vaitṛṣṇamiti || etadarthastu dṛṣṭo viṣaya ihaivopalabhya mānaḥ śabdādiḥ ānuśraviko viṣayo devalokādau anuśrūyate gurumukhādityanu śravo vedastata āgata ānuśravikastayordvayorviṣayayorapi p. 15b) pariṇāmavirasatvadarśanena vigatākāṃkṣasya yā vaśīkāra saṃjñāmamaivaite vaśyānāhameteṣāṃ vaśya iti yoyaṃ vimarśastadvairāgyamucyate | prathamaṃ varāgya viṣaya viṣayaṃ dvitīyaṃ guṇaviṣayam | tatra guṇa viṣayaṃ vairāgyaṃ paramityucyate | utpanna guṇa puruṣa viveka khyāterevaitadvairāgyaṃ bhavati | nirodhasamādheratyantānukūlatvāt | anena vivekakhyāti vācya sāṃkhyayogasyāpi yogopayogitvamuktam | evaṃ cā dvitīye vastuni vedānta vākya tātparyāvadhāraṇātmakasya śravaṇasya śrutyārthasya yuktibhiścintanātmakasya mananasya ca niyame vijātīya pratyaya tiraskāreṇa sa jātīya pratyaya pravāhīkaraṇātmaka nididhyāsanasya dhyāne saṃprajñāta samādhāvantarbhāvo draṣṭavyaḥ tathā ca yājñavalkyo niyama vivaraṇe | siddhānta śravaṇaṃ proktaṃ vedānta śravaṇaṃ budhaiḥ vedānta śravaṇaṃ kurvan yogaṃ tasmin samabhyaset iti | tasmān nāṣṭāṃga yogādbahirbhūtaṃ kimapi yogaśabdavācyamastītyavadheyam | nanu vāsiṣṭhe saṃsārottaraṇe śaktiryogaśabdena kathyate | ātmajñāna prakāraśca prāṇānāṃ saṃyamastathā | prakārau dvāvapi proktau yogaśabdena yadyapi || p. 16a) tathāpi rūḍhimāyātaḥ prāṇayuktāvasau bhṛśam ityukta tvāt kathaṃ manonirodha eva yoga iti cet satyam | manonirodhasya prāṇanirodhātmakatvāśayenoktatvāt | ata eva prāṇāyāma evābhyāsakrameṇa pratyāhāradhāraṇā dhyānasamādhi śabdenocyate | tathā ca dattātreyaḥ || prāṇānāmupasaṃrodhāt prāṇāyāma iti smṛtaḥ | śabdādibhyaḥ pravṛttāni yadakṣāṇi yatātmabhiḥ || pratyāhriyante yogena pratyāhārastataḥ smṛtaḥ | dhāraṇetyucyate yeyaṃ dhāryate yanmanīṣiṇā || prāṇayāmādaśabdau ca dhāraṇā parikīrtitā | dvedhāreṇa smṛto yogo yogibhistatva darśibhiḥ || skandapurāṇe || prāṇāyāma dviṣaṭkena pratyāhāra udāhṛtaḥ | pratyāhārairdvādaśabhirddhāraṇā parikīrtitā || bhavedīśvara saṃgatyai dhyānaṃ dvādaśa dhāraṇaṃ | dhyānadvādaśake naiva samādhirabhidhīyate || samādheḥ parato jyotiranantaṃ svaprakāśakam | tasmin dṛṣṭe kriyākāṇḍa yātāyātaṃ nivartate iti || tathā dhāraṇādi parimāṇaṃ coktam | dhāraṇā pañcanāḍikā dhyānaṃ syāt ṣaṣṭi nāḍikam || dinadvādaśakena syāt samādhiḥ prāṇasaṃyamāditi | ghaṭikāmānamāhavasiṣṭhaḥ || ṣaṣṭiśvāso bhavet prāṇaḥ ṣaṭprāṇā ghaṭikā bhavet | p. 16b) ghaṭikāḥ pañcarāśissyādrāśidvādaśakaṃ dinamiti | evaṃ ca pañca ghaṭikā dvādaśāṃśaḥ sārddhaprāṇa dvayam || tāvat kālaṃ dhṛto vāyuḥ pratyāhāra ityucyate | tathā sārddha prāṇa dvayasya dvādaśāṃśaḥ sārddhadvādaśāḥ śvāsāḥ tāvat kāla dhṛto vāyuḥ prathamaprāṇāyāmo bhavati | caturviṃśatiśvāsānto madhyamaḥ | ṣaṭtriṃśacchvāsānta uttama iti rāddhrāntaḥ | tathā skandapurāṇe | ekaśvāsa mayī mātrā prāṇāyāmo nirucyate | iti nidrāvaśaṃ gatasya puṣo yāvatākālenaikaḥ śvāso gacchatyāgacchati tāvān kālaḥ prāṇāyāmasya mātrecyute | kiñca | manaḥ prāṇayoḥ spandopyeka evāsti | vāsiṣṭhe || yaḥ prāṇapavanaspandaścitta spandassa eva hi | prāṇaspanda jaye yatnaḥ kartavyo dhīmatoccakairiti || ata evo bhaya pralayātmaka eva samādhissarvayoga śāstreṣu prasiddhaḥ skandapurāṇe yadā saṃkṣīyate prāṇo mānasaṃ ca pralīyate | tadā samarasatvaṃ yatsa samādhirihocyata iti | ata evo bhayanāśe satyeva jñānaṃ mokṣaśca bhavatītyatra śivavākyam jñānaṃ kuto manasi jīvati devi tāvat prāṇopi jīvati mano mriyate na yāvat p. 17a) prāṇo mano dvayamidaṃ vilayaṃ nayedyo mokṣaṃ sa gacchati naro na kathaṃ cidanyaḥ | vāsiṣṭhe || ekatattva ghanābhyāsaḥ prāṇānāṃ vilayastathā | mano vinigrahaśceti mokṣaśabdārtha saṃgraha iti || nanu asya saṃsārarogasya sarvopadravakāriṇaḥ | upāya eka evāsti manasassvasya nigrahaḥ || cittameva hi saṃsāraḥ kāmakopādibhiryutam ityādi saṃpūrṇa | vāsiṣṭhe || mana eva manuṣyāṇāṃ kāraṇaṃ bandha mokṣayoḥ | bandhāya viṣayā saktaṃ mokṣāya nirviṣayaṃ matamityādi || śāstrāntareṣvapi saṃsārasya manomūlakasya śravaṇāt tattva jñānamokṣayorapi manojayādhīnatva śravaṇācca sarvānartha hetu savilāsā vidyonmūlana pūrvakamokṣa rūpayumarthasya mano nigraheṇaiva saṃbhavāt kiṃ dussādhyenānena rogavyādhi duḥkhadena prāṇanigraheṇeti cenna | prāṇajayaṃ vinācitta jayasyā sādhyatvāt | tathā ca skandapuraṇe || cale vāte calaṃcittaṃ niścale niścalaṃ tathā | yogīsthāṇutva māpnoti tato vāyuṃ nirodhayet || kṣaṇamapyekamudakaṃ yathā na sthiratāmiyāt | vātāhataṃ tathā cittaṃ tasmāt tasmin na viśvaset || tato nilaṃ nirundhīta cītasya sthairya hetave | p. 17b) marunnirodhanārthāya ṣaḍaṅgaṃ yogamabhyaset || yāvad vahen marud baddhastāvaccittaṃ nirāmayam | yāvad dṛṣṭirbhruvormadhye tāvat kāla bhayaṃ kuta || iti mārkaṇḍeyapurāṇe || iti te kathitaṃ bhūpa yogaṃ cemaṃ nibodhame | yaṃ prāpya brāhmaṇo yogī śāśvataṃ nānyatāṃ vrajet || prāgevātmanājeyo yoginā sati durjaye | kurvīta tajjaye yatnaṃ tasyopāyaṃ śṛṇuṣva me || yathā parvata dhātūnāṃ malā dahyanti dhamyatām | tathendriya kṛtādoṣā dahyante prāṇanigrahāt || prāṇāyāmairdahed doṣān dhāraṇābhiśca kilviṣaṃ | pratyāhāreṇa saṃsargān dhyānenānīśvarān guṇāniti || haṭhapradīpikāyām || vividhaiḥ prāṇasaṃyāmairnāḍī cakre viśodhite | suṣumṇā vadanaṃ bhittvā mukhād viśati mārutaḥ || mārute madhya saṃcāre manaḥ sthairyaṃ prajāyate | yo manassu sthirī bhāvassaivāvasthā manonmanī || vāsiṣṭhe || yoginaścitta śāntyarthaṃ kurvīta prāṇanigraham | prāṇāyāmaistathā dhyānaiḥ prayogairyukti kalpitaiḥ || vilopaśānti phaladaṃ paramaṃ śāntikāraṇam | subhagaṃ saṃvida svāsthyaṃ prāṇasaṃrodhanaṃ viduḥ || dve bīje cittavṛkṣasya pravṛtti vratadhāriṇaḥ | ekaṃ prāṇaparispando dvitīyaṃ dṛḍha vāsanā || p. 18a) cittaṃ prāṇaprispandamāhurāgama bhuṣaṇāḥ | tasmin saṃrodhite nūnamupaśāntaṃ bhaven manaḥ || manaḥspandopaśāntyāya saṃsāraḥ pravilīyate | sūryāloka parispanda śāntau vyahṛtiryathā || abhyāsena parispande prāṇānāṃ kṣayamāgate | manaḥ praśamamāyāti nirvāṇamavaśiṣyate || iti śāstrāntare || prāṇāyāmairvinā yogaṃ sādhayed yastu mandadhīḥ | na sa siddhagatiṃ yāti paṅgurvāji gatiṃ yatheti || yogabīje || cittaṃ prāṇena saṃvaddhaṃ sa ca jīveṣu saṃsthitaḥ | rajvāyadvat samāvaddho vṛṣastadvadidaṃ manaḥ || nānāvidhairvicāraistu na sādhyaṃ jāyate manaḥ | tasmāt tasya jayopāyaḥ prāṇasya jaya eva hi || tarkairjjalpaiḥ śāstrajālairyuktibhirmantra bhaiṣajaiḥ | navaśo jāyate prāṇaḥ siddhopāyaṃ vinā priye || upāyaṃ tamavijñāya yogamārge pravartate | khaṇḍajñānena tenaiva jāyate kleśabhāṅnaraḥ || yo jitvā pavanaṃ mohād yogamichati yogikaḥ | sopakvaṃ kuṃbhamāruhya sāgaraṃ tartumicchati || yasya prāṇāḥ pravilīnāssādhake jīvite sati | piṇḍo na patitastasya cittaṃ doṣaiḥ pramucyate || arddhe cetasitasyaiva svātmajñānaṃ prakāśate || p. 18b) tasmājjñānaṃ bhaved yogājjanmanaikena pārvati | tasmād yogaṃ tamevādau sādhako nityamabhyaset || mumukṣubhiḥ prāṇajayaḥ kartavyo mokṣa hetava | iti patañjalisattaṃ ca || chardana vidāraṇābhyāṃ prāṇasyeti | cittanirodhaḥ syādityarthaḥ | evaṃ manojaye satyeva prāṇajayo bhavati | tayoḥ svavyāpāre paraspara sāpekṣa tvāt || tathā ca vāsiṣṭhe || avinā bhāvinī nityaṃ jantūnāṃ prāṇa cetasī | kusumā modavanmiśre tilataile iti sthite || ādhārādheya vaccaite ekābhāve vinaśyataḥ | kurutaḥ svavināśena kāryaṃ mokṣākhya muttamam || rājayoge || dugdhāmbuvattaumilitau sadaiva tulyakoṣṭhyasya vāyo nāsāpuṭābhyāṃ prapana viśeṣādvamanaṃ chardanaṃ vidhāraṇaṃ prāṇāyāmaḥ | tābhyāṃ manasaḥ sthiti saṃpādayet | kriyāmānasamārutau ca yāvanmanastatra marut pravṛtiryāvanmarut tatra manaḥ pravṛttiḥ | tatraika nāśād parasya nāśa eka pravṛtteraparapravṛttiḥ | adhvastayoḥ svendriya vargavṛddhirvidhvastayormokṣa padasya siddhiḥ tatrāpi sādhyaḥ pavanasya nāśaḥ ṣaḍaṅgayogādi niṣevaṇena | mano vināśastu guru prasādānnimeṣa mātreṇa susādhya eva | yathā p. 19a) yathā sadābhyāsān manasaḥ sthiratā bhavet | vāyukāyadṛṣṭīnāṃ tu sthiratā hi tathā tathā || tasmān mano nāśa vidhau yateta yannāśato naśyati vāyurugraḥ | tasmāt svadehendriya buddhināśā dvaita buddhiḥ sahajā sthitaiveti || sureśvarācāryāḥ || citte niścalatāṃ yāte prāṇo bhavati niścalaḥ | cattasya niścalatvāya yogamaṣṭāṅgamabhyasediti || haṭhapradīpikāyām || manasthairye sthiro vāyustato bindu sthiro bhavet | bindusthairyādathāpannaṃ piṇḍasthairyaṃ prajāyata || iti amṛtasiddhau || maraṇaṃ bindupātena jīvanaṃ bindu dhāraṇāt | siddhe vindau mahārase sarvasiddhiḥ prajāyate || bindurvedhā bindurviṣṇurbindurdevassadāśivaḥ | bindussarva gato devo bindustrailokya darpaṇaḥ || sarvatattvādhiko devo bhavarūpo nirañjanaḥ | ayaṃ ca bindurūpeṇa vasate sarvajantuṣu || sa bindurdvividho jñeyaḥ pauruṣovanisaṃbhavaḥ | bījaṃ ca pauruṣaṃ proktaṃ rajaśca strisamudbhavam || anayorbāhyayogena sṛṣṭi saṃjāyate nṛṇām | yadābhyantarato yogastadā yogīti gīyate || binduścandra mayaḥ prokto rajassūryamayaṃ tathā | p. 19b) anayoḥ saṃgamādeva prāpyate paramaṃ padam || svargado mokṣado bindurdhamadodharmadastathā | tammadhye devatāssarvāstiṣthante sūkṣmarūpataḥ || idaṃ tattvamidaṃ bījaṃ sarvasāroya mucyate | vāyunāpatate bindurna cānyad bindusādhanam || yāmavasthāṃ vrajed vāyurbindustāmavagacchati | yathā hi sādhyate vāyustathā bindu prasādhanam || mūrcchito harate vyādhiṃ baddhaḥ khecaratāṃ nayet | sarvasiddhikarolīno niścalo mukti dāyakaḥ || yathāvasthā bhaved bindościttāvasthā tathā tathā | calatyeṣa yadā vāyustadā binduścalassmṛtaḥ || binduścalatimasyāṃge cittaṃ tasyaiva cañcalam | cale bindau cale citte cale vāyau ca sarvadā || jāyate mriyate lokaḥ satyaṃ satyamidaṃ vacaḥ | yo vainādassavai bindustaddhi cittaṃ prakīrtitam || nādo binduśca cittaṃ ca trayāṇāmaikya sādhanam | yadyapyeka tayā bāhye śarīre saṃvyavasthitāḥ || tathāpi sādhite vāyau sarve sidhyaṃti niścitam | yadāsau mriyate vāyurmadhyamo madhya yogataḥ || tadā binduśca cittaṃ ca mriyate vāyunā saha | sarvāṇi bindu tatvāni śarīre nivasanti ca || caranti vāyu saṃcāro mriyante vāyu māraṇāditi | p. 20a) vāsiṣṭhe || rāma uvāca || aniśaṃ caratāṃ deha gehe gahana gāminām | prāṇādīnāṃ parispando vāyūnāṃ rodhyate katham || vasiṣṭhaḥ || śāstrasajjanasaṃparka vairāgyābhyāsa yogataḥ | anāsthāyāṃ kṛtāsthāyāṃ pūrva saṃsāravṛttiṣu || yathābhivāṃchitadhyānācciramekatayoditāt | ekatattvaghanābhyāsāt prāṇaspando nirudhyate || pūrakādya nilābhyāsāt prāṇaspando nirudhyate | pūrakādyanilāyāmād dṛḍhābhyāsādakhedajāt || ekāntadhyāna saṃyogāt prāṇaspando nirudhyate | oṃkāroccāraṇa prāntaśabdatattvānu bhāvanāt || avāsanamano dhyānāt prāṇaspando nirudhyate | dvādaśāṅgulaparyante nāsāgre vimalāmbare || saṃviddṛśoḥ praśāmyantyoḥ prāṇaspando nirudhyate | prāṇāyāmadṛḍhābhyāsairyuktyā ca gurudattayā || āsanāśana yogena prāṇaspando nirudhyate | abhyāse ca nirābādhametāstāyoga yuktayaḥ || upāyatāmupāyānti bhavyasya bhavabhedane | abhyāsā dṛḍhatāṃ yāto vairāgya parilāṃchitaḥ || yathāvāsanayāmāyāḥ prāṇānāṃ saphalaḥ smṛtaḥ | yato bādhānivarttante vikalpakalanānvitāḥ || vikalpa saṃjñayājjantoḥ padaṃtadavaśiṣyata iti | santyanyepi prāṇajayopāyāvistarabhiyāna likhyante p. 20b) tasmāddhaṭharājayogau saṃcintitāvetāvabhyasanīyau | haṭha pradīpikāyām | haṭhaṃ vinārājayogo rājayogaṃ vinā haṭhaḥ | na siddhyati tato yugmaṃ manīṣyetau samabhyaset || haṭhaṃ vinārājayogaṃ rājayogaṃ vinā haṭham | ye vai caranti tānmanye prayāsa phala varjitāniti || vāsiṣṭhepi || yāvadvilīnaṃ na mano na tāvaddhāsanākṣayaḥ | na kṣīṇāvāsanāyāvaccittaṃ tāvannaśāmyati || yāvan na tattvavijñānaṃ na tāvaccitta saṃkṣayaḥ | yāvan na cittopaśamo na ta tāvat tattva vedanam || yāvan na vāsanā nāśastāvat tattvā gamaḥ kutaḥ | yāvan na tatva saṃprāptirna tāvad vāsanākṣayaḥ || tattvajñānaṃ mano nāśo vāsanākṣaya eva ca | mithaḥ kāraṇatāṃ gattvādussādhyāni sthitānyataḥ || tasmādrādyava yatnena pauruṣeṇa vivekataḥ | bhogāsthāṃ dūrataḥ kṛtvā trayametat samāśrayet || traya ete samaṃ yāvan na svabhyastā muhurmuhuḥ | tāvanna tattvasaṃprāptirbhavatyapi samāśataiḥ || vāsanākṣaya vijñānamanonāśā mahāmate | samakālaṃ samabhyastā bhavanti phaladā muneḥ || ekaikaśo niṣevyante yadyete ciramamyalam | tatra siddhiṃ prayachanti mantrāssaṃkīrtitā iva || tribhirobhiścirābhyastairhṛdaya granthayo dṛḍhāḥ | niśśaṃkamevatruṭyanti visacchedād guṇā iva || p. 21a) janmāntara śatābhyastārāmasaṃsārasaṃsthitiḥ | sācirābhyāsayogena vinā na kṣīyate kvacit || vāsanā saṃparityāga samaṃ prāṇa nirodhanam | vidustattva vidastasmāt tadapye tat samāharet || vasanā saṃparityāgāccittaṃ gacchati cittatām | prāṇaspanda nirodhācca yathecchasi tathā kuru || asaṃgavyavahāri tvād bhavabhāvanavarjanāt | śarīranāśa darśitvād vāsanā na pravartate || vāsanāvibhave naṣṭe na cittaṃ saṃpravartate | dve bīje rāmacittasya prāṇaspandana vāsane || ekasmiṁścittayornaṣṭe kṣipraṃ dvepi praṇaśyata iti | atha yogopāyanirūpaṇam | tatra patañjali proktāḥ kecit prasaṃgāt pūrvamevoktāḥ | ayamihopāyakramaḥ | prathamamāgamānumānācāryo padeśamadhigata tattva viṣayacetobhiratistat sādhanabhūtayogaśraddhāṃ prasūte tadanantaramutsāhaḥ sotsāhasya pāścātyāsu bhūmikāsu smṛtistat smaraṇādanākulaṃ cittaṃ yamaniyamādini viṣṭaṃ yadyogāṅga samādhimadbhavati | tataścākhilayogāṅga saṃpannasya prajñā prakarṣād bhavati saṃprājñāta samādhiḥ | tadabyāsāt tadviṣayācca p. 21b) paravairāgyādbhavatya saṃprajñāta samādhiriti | sa ca kaivalya hetussatva puruṣānyathākhyāti pūrvo hi nirodhaścittamakhila kāryakaraṇena caritārthaṃ madhikārādavasādayati | tatra prathamaṃ maitryādibhiryoginā citta prasādhanaṃ kāryam | īṣyādi yuktasya manasojetumaśakyatvāt | tathā ca gītāyām || asaṃyatātmano yogo duḥprāpa iti me matiḥ | vaśyātmanā tu yatatā śakyo labdhumupāyata || iti skandapurāṇe || durnivāramano vṛttiryāvat sāna nivartate | kiṃ vadantyapi yogasya tāvanne dīyasī kuta || iti rājayoge || yāvat pratnaleśosti yāvat saṃkalpa kalpanā | yāvacca manasotkāyamabrahmacāriṇām || jarāmaraṇa saṃkīrṇaṃ sarvakleśasamāśrayam | tathā yāvad vimārgago vāyurniścalo naiva madhyagaḥ || asiddhaṃ prāptistāvat tattvasya kākatheti | haṭhapradīpikāyām || yāvannaiva praviśati ciraṃ māruto madhyamārge yāvad biṃdurna bhavatistu dṛḍhaḥ prāṇavātaḥ prabuddhaḥ | yāvaddhomnassahaja sadṛśaṃ jñāyate naiva tattvaṃ tāvat sarvaṃ vadati yadidaṃ daṃbhamithyā pralāpa | iti amṛtasiddhau || tāvad badhyotha siddhosau naraḥ sāṃsārikī mataḥ | yāvad dravati rasendrosau dehagobrahmarūpakaḥ || asiddhaṃ tadvijānīyāt tadvijānīyād vāyu karmaguṇānvitam | yāvat praspandate cittaṃ bāhyābhyantaravastuṣuḥ || asiddhaṃ tadvijānīyāccittaṃ karmavaśānugam | tathā patañjalisūtram || p. 22a) maitrīkaruṇāmudito pekṣāṇāṃ sukhaduḥkha puṇyāpuṇyaviṣayāṇāṃ bhāvanātaścitta prasādanamiti | atra sukhādi śabdāstadvatparāḥ | rāgadveṣakaluṣī kṛtāśayasya puṃsaḥ sukhini dṛṣṭe īrṣyāpuṇyavati dveṣaḥ duḥkhini copekṣā | pāpini cānumodanaṃ jāyate | yogī sukhinī maitrīṃ duḥkhini karuṇāṃ puṇyavati muditāṃ pāpinyupekṣāṃ bhāvayan | sakalakhedamūla rāgadveṣau samūlamunmūlayati | tataścittaṃ prasīdati prasanna cittasya sulabho yoga iti abhimatārtha dhyānādapi cittaṃ sthiraṃ bhavatītye taduktaṃ yathābhimata dhyānādveti sūtreṇa | vāsiṣṭhe || cittaṃ kāraṇamarthānāṃ tasmin sati jagat trayam | tasmin kṣīṇe jagat kṣīṇaṃ taccikitsyaṃ prayatnataḥ || hastaṃ hastena niṣpiṣyadantairdantānvicūrṇya ca | aṅgāmaṅgaiḥ samākramya jayedādau svakaṃ manaḥ || viṣayān pratibhoḥ putra sarvāne bahi sarvathā | anāsthā paramāhyeṣā sāyuktirmanaso jaye || eṣaivaparamāyuktiranayaiva mahāmadaḥ | svamanomatta mātaṅgo drāgityeva vidamyate || cīttasya bhogairdvau bhāgau śāstreṇaikaṃ prapūrayet | guruśuśrūṣayā bhāgamavyutpannasya sat krame || p. 22b) kiñcid vyutpatti yuktasya bhāgaṃ bhogaiḥ prapūrayet | guruśuśrūṣayābhāgau bhāgaṃ śāstrārtha cintayā || vyutpattimanu pātasya pūrayeccetasonvaham | dvau bhāgau śāstravairāgyairdvau dhyāna guru pūjayā || prajñāvicāravaśa tassamameva sadāsuta | na śakyate manojetuṃ vināyuktimaninditām || aṃkuśena vināmatto yathāduṣṭamataṅgajaḥ | adhyātmavidyādhigamassādhu saṃgama eva ca || vāsanā saṃparityāgaḥ samaṃ prāṇanirodhanam | etāstāyuktayaḥ śreṣṭhāḥ santi citta jaye kila || satīṣu yuktiṣvetāsu haṭhānniyamayanti ye | cetaste dīpamutsṛjya vinighnanti tamoñjanaiḥ || vimūḍhāḥ karttumudyuktā ye haṭhāccetasojayam | te vinighnaṃti nāgendra munmattaṃ visatantubhiriti || atha sugamānādānu saṃdhānādyāyogopāyānirupyante | haṭhapradīpikāyām | indriyāṇāṃ mano nātho mano nāthaśca mārutaḥ mārutasya layonāthassa layo nādamāśritaḥ | ayameva tu mokṣākhyo astu vāpi matāntare | manaḥ prāṇalayo nādo na ca kaścit prabhidyate || manomatta gajendrasya viṣayodyāna cāriṇaḥ | niyāmana samarthoyaṃ ninādo niśitāṃkuśaḥ || p. 23a) makarandaṃ pibanbhṛṅgo gaṃdhānnāpekṣate yathā | nādāsaktaṃ tathā cittaṃ viṣayānnābhi vāñchati || kāṣṭhe pravartito vahniḥ kāṣṭhena saha śāmyati | nāde pravartitaṃ cittaṃ nādena saha līyate || vismṛtya sakalaṃ bāhyaṃ nāde dugdhāmbu vannaraḥ | ekībhūyātha sahasā cidākāśe vilīyate || śrī ādināthena sapādakoṭi laya prakārāḥ kathitā jayanti | nādānusaṃdhānakameva kāryaṃ manyāmahenānyatamaṃ layānām | audāsīnya paro bhūtvā sadābhyāsena saṃyamī | unmanī karaṇaṃ sadyo nādamevāvadhārayet || kīdṛśamaudāsīnyam || nītekālekā paṭīvā paṭīvā pathyāhāre gopayo vā payo vā | bhakṣye bhikṣā vṛndamāraṇya kandaṃ pāṇau droṇīkā parābhoja pātram | unmanyavāptaye śīghraṃ dvaumārgau mama saṃmatau | tattvaṃ paramasaukhyaṃ vā nādopāsanameva vā || saukhya pravṛtta cittānāṃ gūḍhānāmapi saṃmatam | sadya ānanda saṃdhāyī jāyate nādajolayaḥ || muktāsana sthito yogī mudrāṃ saṃdhāya śāṃbhavīm | śṛṇuyād dakṣiṇe karṇe nādamantargataṃ sadā || sarvacintāṃ parityajya sāvadhānena cetasā | nādamevānu saṃdhatte yoga sāmrājyadhiṣṭhitaḥ || p. 23b) karṇaupidhāya hastena yaḥ śṛṇoti dhvaniṃ muniḥ | tāvaccittaṃ sthiraṃ kuryād yāvat sthispadaṃ vrajet || abhyasya māno nādoyaṃ bāhyamāvarttayeddhunim | paścād vikṣepamakhilaṃ jitvāyogī sukhī bhavet || śrūyate prathamābhyāse nādo nānā vidho mahān | vartamāne tatobhyāse śrūyate sūkṣmasūkṣmataḥ || ādau jaladhi jīmūta bherīkaṃ bhrurasaṃbhavaḥ | madhye marddalaśaṃkhotha ghaṇṭā kāhalakāstathā || ante tu kiṃkiṇī vṛnda vīṇā bhramara niḥsvanāḥ | iti nānā vidho nādaḥ śrūyate deha madhyagaḥ || mahati śrūyamāṇepi meghameryādike dhvanau | tataḥ sūkṣmātsūkṣmataraṃ nādamevaṃ parāmṛśet || ghanamutsṛjya vā sūkṣmaṃ sūkṣmaṃ pravṛtya vā ghanam | paraṃ tatraiva niḥkṣipya manonānyatra cālayet || yatra kutrāpi vā nāde prathamaṃ susthitaṃ manaḥ | tatraika sā sthiraṃ kuryāt tena sārddhaṃ vilīyate || nādobījaṃ haṭhaḥ kṣetramaudāsīnyaṃ jalaṃ smṛtam | unmanīkalpalatikā sadya evod bhaviṣyati || rājayoge || yatra dṛṣṭi layastatra bhūtendriya sanātanī | syācchaktiḥ sarvabhūtānāṃ dṛṣṭirlakṣyeṇa saṃgatā || p. 24a) ūrddhvadṛṣṭiradho vedha ūrddhavedhastvadhomukhaḥ | āndhyayātravidhānena jīvanmukto bhaviṣyati || sarvato vitatādṛṣṭiḥ saṃkṣiptā ca śanaiḥśanaiḥ | paratattvamanādarśaṃ paśyatyātmānamātmanā || prathamaṃ niḥsṛtyadṛṣṭissaṃgatā yatra kutracit | sthirībhūtā ca tatraiva vinaśyati śanaiḥśanaiḥ || prasahya saṃkalpa paraṃparāṇāṃ niṣūdane saṃtata sāvadhānā | ālambanāśādapacīyamānā śanaiḥśanaiḥ śāntimupaiti dṛṣṭiḥ | vedaśāstrapurāṇaughāḥ sāmānya gaṇikā iva | ekaiva śāṃbhavī mudrā guptākula vadhūriva || antarlakṣyaṃ bahirdṛṣṭirnimeṣonmeṣa varjitā | eṣā tu śāṃbhavī mudrā sarvaśāstreṣu gopitā || haṭha pradīpikāyām || antarlakṣya vilīna citta pavano yogī yadā vartate dṛṣṭyā nirmalatā nayā bahirasau paśyanna paśyatyapi mudreyaṃ khalu śāṃbhavī bhavati | sā yuṣmat prasādād guro śūnyāśūnyavivarjitaṃ sphūrati yat tattvaṃ padaṃ śāṃbhavam | nādānusaṃdhāna samādhi bhājāṃ yogīśvarāṇāṃ hṛdaye nigūḍham | ānandamekaṃ vacasāmavācyaṃ jānāti tattvaṃ gurunātha eva | arddhodghāṭitalocana sthiramanā p. 24b) nāsāgradatte kṣaṇaścandrārkāvapi līnatāmupanayenniḥspandabhāvāntare | jyotīrūpamaśeṣa bāhyarahitaṃ dedīpya mānaṃ paraṃ tattvaṃ tatpadameti vastu paramaṃ vācyaṃ kimatrādhikam | śrīśāṃbhavyāḥ khecaryāśca avasthā calabhedataḥ | tāre jyotiṣi saṃyojya kiñciduccālayed bhruvau || pūrvayogasya mārgoyamunmanīkaraṇakṣaṇāt | kecidāgama jālena kecin niyama saṃkulāḥ || kecit tarkerṇa muhyanti naiva jānanti tārakam | caturvidha yogāvasthāsunādabhedaḥ śrūyate || avasthāśca vakṣyante || brahmagranthirbhaved bhinna ānandaḥ śūnya saṃbhavaḥ | vicitre kṣaṇako dehe nādaḥ saṃśrūyate dhvaniḥ || viṣṇu granthiryadā bhinnaḥ paramānandasūcakaḥ | ati śūnya vibhedaśca bherīśabdastadā bhavet || tṛtīyāyāṃ tato bhittvā vimāyo marddaladhvaniḥ | mahāśūnyaṃ tathā yāti sarvasiddhi samāśrayam || cittānandaṃ tato jitvā sahasānandasaṃbhavaḥ | rudragranthiṃ tato bhittvā sarvapīṭha gato nilaḥ || nirghāto vaiṇavaḥ śabdaḥ kvaṇadvīṇākvaṇo bhavet | ekībhūtaṃ tathā cittaṃ rājayogābhidhāyakam || sureśvarācāryāḥ || p. 25a) prāṇo suṣumaṇāṃ saṃprāpte nādontaḥ śrūyateṣṭadhā | ghaṇṭā duṃdubhi śabdābdhi vīṇāveṇvādi nādavat || tanūnapāttatritārātāreṇa tapanopamaḥ | brahmanāḍī gate prāṇe bimbarūpuṃ prakāśayet || tripurāsāra samuccaye nādotpatti vidhiḥ | atha pārṣṇi niruddhakambunirnādhvajamūlārpita savyapādapārṣṇiḥ | rjukāya śirodharo yatātmā viṣayebhyo vinivartitendriyaśca | kākīvaṃccagrakṛṣṭairmuhurudaradarīṃ pūrayitvā samīrairaṃguṣṭhābhyāmubhābhyāṃ nararipu vivare tarjjanībhyāṃ ca netre nāsārandhre nirudhyasthiravimalamatirmadhyamābhyāmathāsyaṃ tvanyābhirnāti gāḍhaṃ kamalajanilaye sthāpayen mānasaṃsvaṃ | yathā śaktyabhyāsaṃ pratidivasamevaṃ vidadhataḥ suṣumṇāṃtaścāyaṃ prasarati śanairdehapavanaḥ | tadā nādonaijo bhavati sahajānanda janakaḥ kramād vīṇāvādi prahatakalavīṇā khasamaḥ | ādau mattāli mālā janitaravasamastārabhūṃkāra hārīnādosau vaṃśikasyā nilabharita lasadvaṃśa nisvāna tulyaḥ | ghaṇṭānādānukārī tadanu ca jaladherddhvānadhīrogabhīrogarjjatparjanyaghoṣaḥ para iha kuhare vartate brahmanāḍī | vijito bhavatī hatena vāyuḥ sahajo yasya samutthitaḥ praṇādaḥ | p. 25b) aṇimādi guṇā bhavanti tasyāmita puṇyasya mahāguṇāspadasya | surarājatanūṃ javairirandhre vinirudhya svakarāṅgulī dvayena | jaladherivadhīranādamantaḥ prasarantaṃ sahasā śṛṇoti martyaḥ | paribhāvayatopi nādamenaṃ tridaśādhīśatanūjavairijātam | satataṃ bhavatī hatasya jantorguṇasaṃprāptirapetakalmaṣasya śṛṅgānyaṅgulibhirnirudhyavidhivat ko daṇḍayoḥ paṇḍito madhye ruddhamarunniruddhavṛṣabha śreṣṭhaṃ ca ṣaṣṭhendiryam | sākṣāt tatkṣaṇameva paśyati śanaistrapyaṃtagītaṃ paraṃjyotistraipuramaṃkamuktaśaśabhṛllakṣāvalakṣa prabhamiti | yājñavalkyaḥ || evaṃ vāyu jayopāyaḥ prāṇasya tu varānane | śakyamāsanamāsthāya samāhitamanāstathā || karaṇāni vaśīkṛtya viṣayebhyo balāt sudhīḥ | apāna mūrddhamākṛṣya praṇavena samāhitaḥ || hastābhyāṃ bandhayet samyak karṇādi karaṇāni ca | aṃguṣṭhābhyāmubhe śrotre tarjanībhyāṃ tu cakṣuṣī || nāsāpuṭau tathānyābhyāṃ prachādya karaṇāni vai | ānandānubhavo yāvat tāvanmūrddhani dhārayet || prāṇaḥ prayojyate naiva tatastvāyurvighāta kṛt | brahmarandhre suṣumṇāyāṃ mṛṇālāntara sūtravat || p. 26a) nādotpattistvane naiva śuddhasphaṭika sannibhaḥ | āmūrddhāvartate nādo vīṇāvāda vadutthitaḥ || śaṃkhadhvani nibhastvādau madhye megha dhvaniryathā | vyomavartmagate nāde giriprasravaṇaṃ yathā || vyomarandhragate vāyau citte cātmani saṃsthite | sadā nandī bhaved yogī vāyustena jito bhavediti || skandapurāṇe || pavane gagane prāpte dhvanirutpadyate mahān | ghaṇṭādīnāṃ pravādyānāṃ tataḥ siddhiradūrataḥ || iti haṭhapradīpikāyām || śravaṇa puṭanayananāsāpuṭarodhanaṃ kāryaṃ śrīśuddhasuṣumṇāsaraṇau sphuṭamamalaḥ śrūyate nādaḥ kāṣṭha goṣṭhī prasaṃgena nādamantargataṃ śṛṇu | purāmatsyendra bodhāya ādināthodita vacaḥ | manaḥpākamavāpnoti nirālambākhya ghoṭanam || nādopāstirato nityamavadheyā hi yoginā | nādaśravaṇataścitta mantaraṃga turaṃgamaḥ || viśūnyaṃ sarvamaikāgryaṃ kutra cinna hi dhāvati | nādontaraṅga sāraṅga bandhane vā gurāyate || antaraṅgaturaṅgasya bandhane līyatepi ca | ghaṇṭānināda saktasya śabdaniṣkaraṇasya ca || anāhatasya śabdasya tasya śabdasya yo dhvaniḥ | dhvanerantargataṃ jyotirantargataṃ manaḥ || yanmano vilayaṃ yāti tadviṣṇoḥ paramaṃ padam | p. 26b) tāvadākāśasaṃkalpo yāvacchabdaḥ pravartate || niḥśabdaṃ tatparaṃ brahma paramātmā samīryate | yatkiñcinnāma rūpeṇa śrūyate śaktirevasā || yastachrotā nirākāraḥ sa eva parameśvaraḥ | nādakoṭi sahasrāṇi bindukoṭi śatāni ca || sarve tatra layaṃ yānti yatra devo nirañjana | iti rājayoge || citte calati saṃsāro'cale layaḥ prajāyate | tasmāccittaṃ sthiraṃ kuryād audāsīnya parāyaṇaḥ || sadā bhavedudāsīnastadā tattvaṃ prakāśate | svayaṃ prākāśite tattve svānandastat kṣaṇād bhavet || ānandena ca saṃtuṣṭassadābhyāsarato bhavet | sadābhyāse sthirī bhūtena vidhirnaiva cakranaḥ || na kiñciccintayedyogī hyaudāsīnya paro bhavet | na kiñciccintanādeva svayaṃ tattvaṃ prakāśate || svayaṃ prakāśite tattve tatkṣaṇat tanmayo bhavet | mano dṛśyamida sarvaṃ yatkiṃcit sa carācaram || manasastūnmanī bhāvādvaitā bhāvaṃ pracakṣate | jāyamānā manaskasya udāsīnasya tiṣṭhataḥ || mṛdutvaṃ ca paratvaṃ ca śarīrasyāpi jāyate | amanaska khanitreṇa samūlonmūlinī kṛte || antaḥkaraṇa cālye tu sukhī saṃjāyate muniḥ | śvāsasūtra samopetamindriyālaya saṃkulam || p. 27a) śaṭhayitvā manojālaṃ jāyate mīnavatsukhī | praśāntendriya vargoyaṃ buddhiśakti samanvitaḥ || vāyunālayutaṃ jitvā manaḥśatruṃ sukhī bhavet | guṇatrayamayīṃ rajjuṃ sudṛḍhātmātma bandhinīṃ || amanaska kṣureṇaiva chitvā mokṣamavāpnuyāt | yathā saṃlīyate sarvamastaṃ gacchati bhāskare || karajālaṃ tathā viśva mamanaske vilīyate | indriyagrāhanirmukte nirvāte nirmalāmṛte || amanaskadrude snātaḥ paramāmṛtamaśnute | pranaṣṭāśvāsaniḥśvāsa vidhvasta viṣayagrahaḥ || niśceṣṭo nirgatāraṃbho hyānandayati yogikaḥ ucchinnasarvasaṃkalpo nirgatā śeṣa ceṣṭakaḥ | svāvagamyo layaḥ kopi jāyate vāgagocaraḥ | ekadaṇḍa tridaṇḍādi jaṭābhasmādikaṃ tathā || keśoṣṇuṃ ca na nagnatvaṃ rakta vastrasya dhāraṇam | utpannasvāvabodhasya udāsīnasya sarvadā || sadābhyāsaratasyai tanna kutrāpyupa yujyate | tadā dṛṣṭi viśeṣāśca vividhā nyāsanāni ca || antaḥkaraṇa bhāvāśca yoginonopa yoginaḥ | sadā jāgradavasthāyāṃ suptavadyovatiṣṭhate || niśvāsocchāsahīnaśca niścitaṃ mukta eva saḥ | nidrādau jāgarasyānte yo bhāvastūpa jāyate || taṃ bhāvaṃ bhāvayan yogī niścitaṃ mukta eva saḥ | p. 27b) yathā suptotthitaḥ kaścid viṣayān prati padyate || jāgartyeva tato yogī yoganidrā kṣayāt tathā | audāsīnyāmṛtaughena varddhamānena yoginā || unmūlitamano mūlo jagad vṛkṣaḥ patiṣyati | yadā yatra yathā yasmāt sthiraṃ bhavati mānasam || tadā tatra tathā tasmān na tu cālyaṃ kadācana | yatra yatra mano yāti na nivāryaṃ tatastataḥ || avāritaṃ manastasmāt svayameva vilīyate | nivāryamāṇaṃ yatnena kartavyaṃ naiva śakyate || uttiṣṭhati kṣaṇenaiva mārutasya vaśādataḥ | durnivāryaṃ manastāvad yāvat tattvaṃ na vindati || vidite tu pare tattve manonau stambha kākavat | yathā tulāṃ tulādhāraścañcalāṃ kurute sthirām || jāte saukhye sadābhyāsān manovṛttistathātmani | vikṣiptekanekavihāya kaluṣaṃ yadvad bhaven nirmalaṃ nirvāte sthita nistaraṅga mudakaṃ svaccha svabhāvaṃ paraṃ tadvat sarvamidaṃ vihāya sahasā dedīpyate niṣkalaṃ tattvaṃ tat sahaja svabhāva mamalaṃ jāte manaske dhruvam | tasmāt tyaktā sakala viṣayaṃ niṣkalā dhyātma yogā dvāyornāśastadanu ca manasastadvināśaśca mokṣaḥ | saccid devaṃ saha p. 28a) jamamalaṃ niṣkalaṃ nirvikāraṃ prāptyai yatnaṃ kurutakuśalāḥ pūrvamevāmanaskam | caturvidhāmanovasthā vijñātavyā maniṣiṇā | viśliṣṭaṃ ca gatāyātaṃ vikalpa viṣaya graham || suśliṣṭaṃ ca suśīlaṃ ca vikalpaviṣayāpaham | tatobhyāsa niyogena nirālambaṃ bhaved yadi || tadā samarasī bhūtaṃ paramānandameva tat | sānandaṃ niścalaṃ cetastataḥ suśliṣṭamucyate || atīva niścalī bhūtaṃ sānandaṃ ca sūlīnakam | abhyasyato manaḥ pūrvaṃ viśliṣṭaṃ ca mucyate || tataścalācalaṃ kiṃcit sānandaṃ ca gatāgatam | evaṃ bhūtasya karmāṇi puṇyāni saṃśayāni ca || prayānti naiva liṃpanti kriyamāṇāni sādhuneti | yogārūḍhasya svarūpaṃ vadantasyaiva samādhyabhyāsa daśāyāṃ brahmānandāvirbhāvamāha bhagavān vāsudevaḥ | tathā hi yadā viniyataṃ cittamātmanyevāvatiṣṭhate | nispṛhassarva kāmebhyo yukta ityucyate sadā || yathā dīpo nivātastho neṅgate sopamā smṛtā | yogino yata cittasya yujjato yogamātmanaḥ || yatro paramate cittaṃ niruddhaṃ yoga sevayā | yatra caivātmanātmānaṃ paśyannātmani tuṣyati || sukhamātyantikaṃ yattad buddhigrāhya matīndriyam | vetti yatra na caivāyaṃ sthitaścalati tattvataḥ || p. 28b) saṃlabdhvā cāparaṃ lābhaṃ manyate nādhikaṃ tataḥ | tasmiṁn sthito na duḥkhena guruṇāpi vicālyate || taṃ vidyād duḥkha saṃyoga viyogaṃ yogasaṃjñitam | sa niścayena yoktavyo yogo nirvisma cetasā || saṃkalpa prabhavān kāmān tyaktā sarvā na śeṣataḥ | manasaivendriya grāmaṃ viniyamya samaṃ tataḥ || śanaiḥ śanairuparamedbuddhyā dhṛti gṛhītayā | ātmasaṃsthaṃ manaḥkṛtvā na kiñcidapi cintayet || yato yato niścalati manaścañcalamasthiram | tatastato niyamyaitadātmanyeva vaśaṃ nayet || praśānta manasaṃhyenaṃ yoginaṃ sukhamuttamam | upaiti śāntarajasaṃ brahmabhūtamakalmaṣam || yujjannevaṃ sadātmānaṃ yogī vigatakalmaṣaḥ | sukhena brahma saṃsparśamatyantaṃ sukhamaśnute || sarvabūtasthamātmānaṃ sarvabhūtāni cātmani | īkṣate yoga yuktātmā sarvatra samadarśana || iti śrutiśca || samādhinirddhūta malasya cetaso niveśita syātma niyat sukhaṃ bhavet | na śakyate varṇayituṃ girā tadā svayaṃ tadantaḥ karaṇena gṛhyata iti | vidyāraṇya śrīpādāḥ || yāvad yāvadahaṃkāro miśritobhyāsa yogataḥ | tāvat tāvat sūkṣma dṛṣṭernijānandonumīyate || p. 29a) yadyapyasau ciraṃ kālaṃ samādhi durllabho nṛṇām | tathāpi kṣaṇiko brahmānandaṃ niścāyayatyasau || iti pātañjalepi || guṇa bhedena cittasya catasrovasthā uktāḥ | vyutthānam | samādhi prāraṃbhaḥ | ekāgratā nirodhaśceti eṣā tu tatra prakriyā | triguṇātmaka prakṛti kāryatvāccittamapi triguṇam | tatprakṛtiḥ pūrvamevoktā tattva nirūpaṇāvasare | guṇāstu satvarajastamāṃsi | tatra satvaṃ prakāśa prasāda dharmaśīlam | rajaḥ pravṛtti paritāpaśokādi dharmaśīlam | tamastu pravṛtti nirodhi sthityākhya dharmaśīlaṃ gauravāvaraṇa daityādi dharmaśīlaṃ ca evaṃ ca cittasyaitā dṛśa guṇavat tvād guṇatrayasya ca parasparopamardyopamardakarūpa vicitrapariṇāma bhedena kṣipta mūḍhavikṣiptaikāgra nirodhākhyā bhūmiśabditāḥ pañcāvasthā bhavanti | tatra kṣiptaṃ rajasā teṣu bāhyaviṣayeṣu sukhādiṣu preritamatyantamasthiram | mūḍdhaṃ tamasā nidrā vṛtti manmūrchādyupetaṃ krodhādibhiḥ kṛtyākṛtyavivekaśūnyaṃ parāpakāra nirataṃ | vikṣiptaṃ kṣiptād viśiṣṭaṃ vaiśiṣṭya cāsthema bahulasya kādācit kaḥ sthemā | yadyapyatra satvo drekopyasti tathāpi sa p. 29b) tvāt kiṃcidūnarajastamaḥ spṛṣṭatvāt aiśvarye śabdādi viṣayeṣu ca priyaṃ bhavati satva prādhānyācca tattvaṃ praṇidhit sadapi tattvasya tamasāpi hi tatvādaṇimādikamevaiśvaryamanyamānaṃ praṇidhitsati | praṇidhatte ca kṣaṇam | atha rajoṃśena kṣipyamānaṃ tatrālabdha sthiti tatra priyamātraṃ bhavati | śabdādiṣu svara sa vāhitvena nirūḍha prematvamiti | kṣipte kādācit kasya samādhervikṣepāpa sarjanatvāt | yogenupayogitvamiti | satyapyatra vṛtti nirodhe pāraṃparyeṇāpi mokṣa sādhanatvā bhāvāddheyatvamiti tisropyetā bhūmayo heyā eva | ekāgraniruddhe tu dve bhūmī satvotkarṣādyathā kramaṃ bahirvṛtti nirodha sarva saṃskāra vilayadvāreṇa samādhyupayoginyā vityupādeye tatraikāgramekatānam | atra hi cittaṃ samyagāvirbhūta satvamaya gata tamaḥ paṭalamapi rajomātrayā saṃspṛṣṭatvāddharmajñānavairāgyaiśvaryopagamaṃ bhavati yathā saṃprājñāta samādhi saṃpannayormadhu bhūmikayoḥ prajñājyotiṣormadhyamayoginaścittasattvam | niruddhaṃ tu sakala vṛṭtikaṃ saṃskāramātraśeṣaṃ yathāti krāntabhāvanīyasya yoginaścitta satvamavagata rajoleśamalaṃ svarūpa pratiṣṭham | abyāsavairāgya p. 30a) puṭapāka prabaṃdha vidhūta rajastamaso malasya buddhi satvatapanīyasya svarūpa pratiṣṭhāyāṃ viṣayendriya pratyāhṛtasyānavasitādhikārasyaika tayā ca kārya kāriṇo vivekakhyāti paraṃ kāryamavaśiṣyata iti | atra bhāvanīya padamātmātirikta vastu paramiti | evaṃ caikāgre bahirvṛttinirodhaḥ | niruddhe ca sarvāsāṃ vṛttināṃ saṃskārasahitānāṃ pravilaya ityanaryorbhūṃmyoryogasyāsti saṃbhava iti | tatra kṣipta mūḍhe cittabhūmī vyutthānam | kṣiptabhūmiḥ satvodrekāt samādhi prārambhaḥ | ekāgratā nirodhau paryanta bhūmī | pratipariṇāmaṃ ca saṃskārāḥ | tatra vyutthāna janitāssaṃskārāssamādhi prāraṃbhajaissaṃskārairhanyante | tajjāścaikāgra jātaiḥ ekāgratā janitānirodhajaiḥ | nirodhā api saṃskāraistaireva hanyante | yathā suvarṇa saṃbalitaṃ dhāyamānaṃ sīsamātmānaṃ suvarṇamalaṃ saṃnirdahati evamekāgratā janitān saṃskārān nirodhajā ātmānaṃ ca nirdahantīti | athoktopāyaiḥ sthiracittasya yoginaḥ krameṇa savikalpa samādhi prakārā āvirbhavanti | tato saṃprajñātākhyo nirbījassamādhirāvirbhavatītye tat pradarśana parāṇi patañjali sūtrāṇi vyākhyā sahitāni pradarśyante | p. 30b) kṣīṇavṛtterabhijātasyeva maṇergrahītṛ grahaṇagrāhyeṣu tatsthatadañjanatā samāpattiḥ | uktaupāyairlabdhasthiti kasya cittasya sphaṭikamaṇeriva svabhāvataḥ susthasya rajastamobhyāmanabhi bhave mahābhūta tanmātra sthūlasūkṣma rūpagrāhyaikāgratā purvikāgrāhyamayatārūpāgrāhya samāpattiḥ | tato rajastamo leśānu viddhāntaḥ karaṇaikāgratā pūrvikā tanmayatārūpāgrahaṇa samāpattiḥ | tato smitākhyā śuddhasatvāntaḥ karaṇaikāgratā pūrvikā tanmayatā rūpāgrahītṛ samāpattiśca bhavati | sūtre tatsthatvaṃ tadekāgratā tadaṃ janatvaṃ tanmayatvam | nyagbhūte citte viṣayasya bhāvyamānasya cotkarṣaḥ | tathā vidhā samāpattistadrūpa pariṇāma ityarthaḥ | sā ca samāpattiḥ savitarka nirvitarka savicāra nirvicāra bhedena caturvidhā | tatra śabdārtha jñānavikalpaiḥ saṃkīrṇāsavitarkāyasyāṃ samāpattau śabdārtha jñānavikalpa saṃbhinnaḥ sthūlāvabhāsaḥ sāvitarkā samāpattiḥ | smṛti pariśuddhau svarūpa śūnye vārthamātranirbhāsā nirvitarkā yadā artha mātra pravaṇena cetasā artha mātrā viṣṭena tadabhyāsānnāntarīyakatānugatā p. 31a) saṃketa smṛtistyaktā tadyoge ca śrutānugamānavikalpau tanmūlautyaktau tadā tacchūnyāyāṃ samādhi prajñāyāṃ svarūpamātreṇaiva sthitorthaḥ | tatsvarūpamātrayaivana tu vikalpitenākāraṇāpi vidyate sāsthūla viṣayāsatī nirvitarkāsamāpattiḥ | etayaiva savicārānirvicārā ca sūkṣmaviṣayā ākhyātā sūkṣmatanmātrendriyādiḥ śabdārtha vikalpasahitatvena deśakāladharmādya navacchinnaḥ sūkṣmārthaḥ pratibhāti yasyāṃ sā savicārasamāpattiḥ | sā yogināmeva paraṃ pratyakṣā asadāropagandhasyā bhāvāt | etāsu ca samāpattiṣu savitarkāṃ sthūla viṣayāmapekṣya nirvitarkāyāḥ prādhānyaṃ tatopi sūkṣmaviṣayāyāḥ savicārāyāstatopi nirvikalparūpāyāḥ pradhān paryanta sūkṣmaviṣayāyā nirvicārāyāstasyā api nirvicārāyāḥ prakṛtābhyāsavaśānnairmalpe cittaṃ kleśavāsanā rahitaṃ sthiti pravāha yogyaṃ bhavati | ṛtaṃbharā tatra prajñā | tadā ca viparyaya gandhenāpi na saṃspṛṣṭā ṛtaṃbharā prajñā jāyate | śrutānumāna prajñābhyāmanya viṣayā viśeṣārthatvādyā ṛtaṃbharā prajñāsā śabdānumāna p. 31b) jñāna vilakṣaṇā sūkṣma vyavahitān viṣayān sphuṭenaiva rūpeṇa bhāsayati | tathā ca bhāṣya kṛdbhiruttolitaṃ ślokadvayam | prajñāprasādamāruhyāśocyaḥ śocayate janān | bhūmiṣṭhāniva śailasthaḥ sarvānprājñonupaśyati || āgamenānumānena dhyānābhyāsa balena ca | tridhā prakalpayan prajñāṃ labhate yoga muttamamiti || tajjassaṃskāronya saṃskāra pratibandhī | etajjanitaiśca saṃskārairvikṣepajāssaṃskārāḥ kāryākṣamā bhavanti | ta eva sabījassamādhiḥ tadeva muktāścatasraḥ samāpattayaḥ sahabījenālambanena varttata iti vyutpatyā sa bījassamādhirityucyate | yassavikalpakaḥ saṃprajñāta samādhiriti pūrvamuktaḥ | tasyāpi nirodhe sarvanirodhānnirbījassamādhiḥ | tasyāpi sa bījasyāpi pravilaye sarvāsāṃ cittavṛttīnāṃ svakāraṇe pravilayādyā yā saṃskāra mātrādvṛttirudeti tasyāneti netīti kevalaṃ paryudāsanānnirvikalpako nirbījākhyo saṃprajñāta samādhirbhavati | yasmin sati puruṣaḥ svarūpamātra jyotiḥ pratiṣṭhaḥ śuddho bhavati | ayameva nirbīja samādhyākhyo yogaḥ paramapuruṣārtha hetuḥ naitaddhyatirekena mokṣasya saṃbhāvanāpyasti | p. 32a) atra ca śrutismṛtipurāṇeti hāsādi vākyaṃ pramāṇayati | vāsiṣṭhe || dussahārāma saṃsāra viṣavega viṣūcikā | yogagāruḍa mantreṇa pāvanenopa śāmyati || garuḍapurāṇe || tathāyate tamati mānyathāsyānnirvṛtiḥ parā | yogena labhyate sā tu na cānyena tu kenacit || bhavatāpa prataptānāṃ yogo hi paramauṣadham | parāvara prasaktādhīryasya nirveda saṃbhavā || sa ca yogāgninādagdha samastakleśa saṃcayaḥ | nirvāṇaṃ paramaṃ sarvaṃ prāpnotyapi na saṃśayaḥ || saṃprāptayoga siddhistu pūrṇoyastvātmadarśanāt | na kiṃcid dṛśyate kāryaṃ te naiva sakalaṃ kṛtam || ātmārāmaḥ sadāpūrṇassukhamātyantikaṃ gataḥ | atastasyāpi nirvedaṃ sadānanda mayasya ca || tapasā bhāvitātmāno yoginassaṃyatendriyāḥ | prataranti mahātmāno yogenaiva bhavārṇa vamiti || yājñavalkya smṛtau || ijyāvāradamāhiṃsā dāna svādhyāya karmaṇāṃ | ayaṃ tu paramo dharmo yadyogenātma darśanamiti || maharṣimātaṅgaḥ || agniṣṭomādikānyajñānvihāya dvijasattamaḥ | yogābhyāsarataḥ śāntaḥ paraṃbrahmādhi gacchati || brāhmaṇa kṣatriya viśāṃstrī śūdrasya ca pāvanam | śāntaye karmaṇāmanyadyogānnāsti vimuktaye || p. 32b) kūrmapurāṇe śivavākyam || ataḥ paraṃ pravakṣyāmi yogaṃ paramadurlabham | yenātmānaṃ prapaśyanti bhānumantamiveśvaram || yogāgnirdahati kṣipramaśeṣaṃ pāpapañjaram | prasannaṃ jāyate jñānaṃ sākṣānnirvāṇa siddhidam || saṃnyāsino gṛhasthāśca vanasthā brahmacāriṇaḥ | teṣāṃ nityābhiyuktānāṃ māyā tatvaṃ samutthitam || nāśayāmi tamaḥ kṛtsnaṃ jñānadīpena mācirāt | yathā || vidhūyamohakalilaṃ labdhvā yoga manuttamam | gṛhastho mucyate bandhān nātrakāryā vicāraṇā || tathā vānaprastha prakaraṇe || yogābhyāsarataśca syād rudrādhyāyī bhavet sadeti | saṃvartaḥ | agnīnātmani saṃsthāpya dvijaḥ pravrajito bhavet || yogābhyāsarato nitya mātmavidyāparāyaṇa | iti yati dharmaprakaraṇe manuḥ || bhūtabhāvānavekṣeta yogena paramātmanaḥ | deheṣu caivopapattimuttameva dhameṣu ca || iti narasiṃhapurāṇe || yogābhyāsaratasyeha puṃso naśyati pātakam | vidyātapobhyāṃ saṃpanno yaḥ pumān yoga tatparaḥ || deha dvayaṃ vihāyāśumukto bhavati bandhanāt | skandapurāṇe || atyalpopi yathā dīpaḥ sumahannāśayet tamaḥ | yogābhyāsastathālpopi mahāpāpaṃ vināśayet || viṣṇudharme || p. 33a) yacchreyaḥ sarvavarṇānāṃ strīṇāmapyupakārakam | api kīṭa pataṅgebhyastannaḥ śreyaḥ paraṃ vadaḥ || ityuktaḥ kapilaḥ pūrvaṃ devairdevarṣibhistathā | yoga evaparaṃ śreyasteṣāmityukta vānpureti || mahābhārate yoga mārgaṃ pratyāhavyāsaḥ | apivarṇaśva kṛṣṇastu nārī vā dharma kāṃkṣiṇī || tāvapyetena mārgeṇa gacchetāṃ paramāṃgatim | yadi vā sarvadharmajño yadi vāpyakṛtī pumān || yadi vā dhārmika śreṣṭho yadi vā pāpa kṛttamaḥ | yadi vā puruṣa vyāghro yadi vā keśa dhārakaḥ || taratyeva mahāduḥkhaṃ jarāmaraṇasāgaram | api jijñānasamānopi śabdabrahmā nivartata || iti bhagavadgītāyām || yatsāṃkhyaiḥ prāpyate sthānaṃ tadyogairapi gamyate | ekaṃ sāṃkhyaṃ ca yogaṃ ca yaḥ paśyati sa paśyati || yogayukto viśuddhātmā vijitātmājitendriyaḥ | sarvabhūtātmabhūtātmā kurvannapi na lipyate || nāsti buddhirayuktasya na cāyuktasya bhāvanā | na cābhāvayataḥ śāntiraśāntasya kutaḥ sukham || yuñjanneva sadātmānaṃ yogīniyatamānasaḥ | śāntiṃ nirvāṇa paramāṃ matsaṃsthāmadhi gacchati || nehābhikramanāśosti pratyavāyona vidyate | svalpamapyasya dharmasya trāyate mahato bhayāt || p. 33b) vedeṣu yajñeṣu tapassucaiva dāneṣu yatpuṇya phalaṃ pradiṣṭam | atyeti tatsarvamidaṃ viditvā yogī paraṃ sthānamupaiti cādyam | tasmād yogāya yujyasvayogaḥ karmasukauśalam | iti yogaśāstre || etad vimukti sopānametat kālasya vaṃcanam | yad vyāvṛttaṃ mano bhogādāsaktaṃ paramātmani || yogatattva prakāśe dattatreyaḥ || brāhmaṇaḥ śramaṇo vāpi bauddhau vā patitopi vā | kāpāliko vā cārvākaḥ śraddhayā sahitassudhiḥ || yogābhyāsarato nityaṃ sarvasiddhimavāpnuyāt | yogabīje || devyuvāca || namaste ādināthāya viśvanāthāyate namaḥ | namaste viśvarūpāya viśvātītāyate namaḥ || utpatti sthiti saṃhāra kāriṇe kleśa hāriṇe | namaste deva deveśa namaste paramātmane || namaste paripūrṇāya jagadānanda hetave | sadāśiva jagannātha karuṇāmṛta vāridhe || sarve jīvāḥ sukhairduḥkhairmāyājālena veṣṭitāḥ | teṣāṃ muktiḥ kathaṃ deva kṛpayā vada śaṃkara || sarvasiddhi karo mārgo māyājāla nikṛntakaḥ | janmamṛtyu jarāvyādhi nāśakaḥ sukhadaśca yaḥ || nānāmārgāstvayā deva kathitāstu maheśvara | adhunāmokṣadaṃ mārgaṃ brūhi yoga vidāmbara || īśvara uvāca || p. 34a) baddhāyena vimucyante devi mārgamataḥ param | tamahaṃ kathayiṣyāmi tava prītyā sureśvari || nānāmārgaistu duḥprāpaṃ kaivalyaṃ paramaṃ padam | siddhamārgeṇa labhyeta nānyathā śivabhāṣitam || anekaśata saṃkhyābhistarkavyākarāṇādibhiḥ | patitāḥ śāstra jāleṣu prajñayāte vimohitāḥ || anirvācya padaṃ vaktuṃ na śakyeta surairapi | svātmaprakāśa rūpaṃ tat kiṃ śāstreṇa prakāśyate || niṣkalaṃ nirmalaṃ śāntaṃ sarvātītaṃ nirāmayam | tadetajjivarūpeṇa puṇyapāpa phalairvṛtam || devyuvāca || paramātmapadaṃ nityaṃ tatkathaṃ jīvatāṃ gatam | tattvātītaṃ mahādeva kathaṃ cit kathayasva me || īśvara uvāca || sarvabhāva padātītaṃ jñānarūpaṃ nirañjanam | vārivat sphuritaṃ svasmiṃstatrāhaṃkāra utthitaḥ || pañcātmakamabhūtpiṃḍaṃ dhātubandha guṇātmakam | sukhaduḥkhaissadāyuktaṃ jīvabhāvanayākulam || tena jīvābhidhā proktā viśuddhe paramātmani | kāmaḥ krodho bhayaṃ ciṃtā lobhamohamadārujaḥ || jarāmṛtyuśca kārpaṇyaṃ śokatandrākṣudhā tṛṣāḥ | dveṣolajjā sukhaṃduḥkhaṃ viṣādoharṣa eva ca || jāgrat svapnaḥ suṣuptiśca śaṃkāgarvastathaiva ca | ebhirdoṣairvinirmuktassajīvaśśiva eva hi || tasmād doṣa vināśārthamupāyaṃ kathayāmi te | jñānaṃ kecid vadantyatra kevalaṃ tattva siddhaye || p. 34b) yogahīnaṃ kathaṃ jñānaṃ mokṣadaṃ bhavatīśvari | yogopi jñānahīnastu na kṣamo mokṣa karmaṇi || devyuvāca || ajñānādeva saṃsāro jñānādeva vimucyate | yogenaiṣāṃ tu kiṃ kāryaṃ me prasannagirā vada || īśvara uvāca || satya me tattva yoktaṃ te kathayāmi sureśvari | jñānasvarūpamevādau jñeyaṃ jñānena sādhanam || ajñānaṃ kīdṛśaṃ ceti pravicārye vivekinā | jñānaṃ yena nijaṃ rūpaṃ kaivalyaṃ paramaṃ śivam || ādau doṣairvimuktaḥ kiṃ kāmakrodhabhayādibhiḥ | sarvadoṣairvṛto jīvaḥ kathaṃ jñānena mucyate || devyuvāca || svātmarūpaṃ yadā jñānaṃ pūrṇaṃ tadvyāpakaṃ tadā | kāmakrodhādi doṣāṇāṃ svarūpānnāsti bhinnatā || paścāt tasya vidhiḥ ko vā niṣedhopi kathaṃ bhavet | vivekī sarvadā muktassaṃsārabhramavarjitaḥ || īśvara uvāca || yadi pūrṇa svarūpaṃ tatsatyametad varānane | sakalaṃ niṣkalaṃ caiva pūrṇatvācca tadeva hi || sakalāt sphūrti rūpeṇa saṃsāra bhramatāṃ gataḥ | niṣkalaṃ nirmalaṃ sākṣāt svarūpaṃ gaganopamam || utpatti sthiti saṃhāra sphūrtijñāna vivarjitam | evaṃ rūpaṃ sa māyātaḥ sa kathaṃ moha sāgare || nimajjati varārohe tyaktā vidyaḥ punaḥ punaḥ | sukhaduḥkādi moheṣu yathā saṃsāriṇāṃ sthitiḥ || p. 35a) tathā jñānī yathā tiṣṭhedvāsanā vāsitastadā | tayornāsti viśeṣotra samāsaṃsārabhāvanā || jñānaṃ cedi dṛśaṃ jātamajñānaṃ kīdṛśaṃ punaḥ | jñānaniṣṭho viraktopi dharmajño vijitendriyaḥ || vināyogena devopi na mokṣaṃ labhate priye | devyuvāca || anyat kiñcit parijñeyaṃ jñānināṃ nāsti śaṃkara | viraktātmakaniṣṭhānāṃ kathaṃ mokṣo bhaven na tu || īśvara uvāca || apakvāḥ paripakvāśca dvividhā dehinaḥ smṛtāḥ | apakvā yogahīnāstu pakvā yogena dehinaḥ || pakvo yogāgninā dehī ajaḍaḥ śoka varjitaḥ | jaḍastu pārthivo jñeyo hyapakvo duḥkhado bhavet || dhyānasthosau tathāpyevamindriyairvivaśo bhavet | tāni gāḍhaṃ niyantāpi tathāpyanyaiḥ prabādhyate || śītoṣṇasukhaduḥkhādyairvyādhibhirmānavaistathā | anyairnānā vidhairjīvaiḥ śastrāgni jalamārutaiḥ || śarīraṃ pīḍyate taistu cittaṃ saṃkṣobhyate tataḥ | tathā prāṇa vipattau tu kṣobhamāyāti mārutaiḥ || tato duḥkhaśatairvyāptaṃ cittaṃ kṣubdhaṃ bhaven nṛṇām | dehāvasāna samaye citte yadyad vibhāvayet || tattadeva bhavejjiva ityevaṃ janmakāraṇam | dehānte kiṃ bhavejjanma tanna jānanti mānavāḥ || tasmājjñānaṃ ca vairāgyaṃ japaśca kevalaṃ śramaḥ | pipīlikā yadā lagnā dehe jñānād vimucyate || p. 35b) asau kiṃ vṛścikairdaṣṭo dehānte vā kathaṃ sukham | tasmān mūḍhā na jānanti mithyā tarkeṇa ciṣṭitāḥ || ahaṃkṛtiryadā yasya naṣṭā bhavati dehataḥ | sa tu bhavenna naṣṭo vai vyādhayastasya kiṃ punaḥ || jalāgni śastraghātādi vadhaḥ kasya bhaviṣyati | yathā yathā parikṣīṇā puṣṭābahiḥ kṛtirbhavet || tanmānenāsya naśyanti ye sarvepi rugādayaḥ | kāraṇena vinākāryaṃ na kadācana vidyate || ahaṃkāraṃ vinā tadvad dehaduḥkhaṃ kathaṃ bhavet | devyuvāca || yoginaḥ kathyamānāstu kiṃ te vyavaharanti ca | tatkathaṃ vyavahārastu kṣīyate vada śaṃkaraṃ || dehāvasānamathavā teṣāṃ bhavati kīdṛśam | etanme saṃśayaṃ deva chettu marhasi pāvana || īśvara uvāca || śarīreṇa jitāssarve śarīraṃ yogibhirjitam | tatkathaṃ kurute teṣāṃ sukhaduḥkhādikaṃ phalam || indriyādi manobuddhi kāmakrodhādikaṃjitam | tenaiva vijitaṃ sarvaṃ nāsau kenāpi bādhyate || mahābhūtāni tattvāni saṃhṛtāni krameṇa tu | saptadhātu mayo deho dagdho yogāgni nāśanaiḥ || devairapi na lakṣyeta yoga deho mahābalaḥ | chedabandhairvinirmukto nānā śaktidharaḥ paraḥ || yathā kāśastathā deha ākāśādapi nirmalaḥ | sūkṣmāt sūkṣmataro dehaḥ sthūlāt sthūlo jaḍājjaḍaḥ || p. 36a) icchārūpo yogi dehaḥ svatantrastvajarāmaraḥ | krīḍati triṣu lokeṣu līlayā yatra kutracit || acintya śaktimān yogī nānārūpāṇi dhārayan | saṃharecca punastāni svechayā vijitendriyaḥ || maraṇaṃ tasya kiṃ devi pṛcchasīndu samānane | nāsau maraṇa māpnoti punaryoga balena ca || puraivamṛta evāsau mṛtasya maraṇaṃ kutaḥ | maraṇaṃ yatra sarveṣāṃ tatrāsau sakhi jīvati || yatra jīvanti mūḍhāstu tatrāsau mriyate sadā | kartavyaṃ naiva tasyāsti kṛtenāsau na lipyate || jīvanmuktassadā svacchaḥ sarvadoṣa vivarjitaḥ | viraktā jñāninaścānye dehena vijitāssadā || te kathaṃ yogibhistulyā māṃsapiṇḍāḥ kudehinaḥ | devyuvāca || jñāninaśca mṛtāye vai teṣāṃ bhavati kīdṛśī | gatiḥ kathaya deveśa kāruṇyāmṛta vāridhe || īśvara uvāca || dehānte jñāninaḥ puṇyāt pāpānna phalamāpyate | yādṛśaṃ tu bhavet tatra bhuktā jñānī punarbhavet || paścāt puṇyena labhate siddhena sahasaṃgatim | tataḥ siddhasya kṛpayā yogī bhavati nānyathā || tato naśyati saṃsāro nānyathā śiva bhāṣitam | devyuvāca || jñānādeva hi mokṣaṃ ca vadanti jñāninassadā | na kathaṃ siddhyati tato yogaḥ kiṃ mokṣado bhavet || p. 36b) īśvara uvāca || jñānenaiva hi mokṣo hi vākyaṃ teṣāṃ hi nānyathā | sarve vadanti khaḍgena jayo bhavati tarhi kim || vināyuddhena vīryeṇa kathaṃ jayamavāpnuyāt | tathā yogena rahtaṃ jñānaṃ mokṣāyano bhavet || jñānaṃ vināpi mokṣopi na siddhyati kadācana | tasmādatra varārohe tayośchedo na vidyate || janmāntaraiśca bahubhiryogo jñānena labhyate | jñānaṃ tu janmanaikena yogādeva prajāyate || tasmād yogāt parataro nāsti mārgastu mokṣadaḥ | devyuvāca || bahubhirjanmabhirjñānādyogaḥ saṃprāpyate kathaṃ | yogāt tu janmanaikena kathaṃ jñānamavāpyate || īśvara uvāca || pravicārya ciraṃ jñānān muktohamiti manyate | kimasya mananādeva muktirbhavati tatkṣaṇāt || pumān janmāntaraśatairyogā deva vimucyate | na tathā bhavitā yogājjanmamṛtyuḥ punaḥ punaḥ || prāṇāpāna samāyogāccandrasūryaikyatā bhavet | saptadhātu mayaṃ dehamagninā jarayed budhaḥ || vyādhayastasya naśyanti cheda ghātādikāstathā | tathāsau paramākāra rūpo dehyavatiṣṭhate || kiṃ punarbahunoktena maraṇaṃ nāsti tasya vai | dehī ca dṛśyate loke dagdha karpūravatsvayam || yogātparataraṃ puṇyaṃ yogātparatarāsthitiḥ | yogātparataraṃ sūkṣmaṃ yogamārgātparaṃ na hi iti || p. 37a) mahābhārate || samīraṇa gato vahnirdahet kṛtsnāṃ mahīmapi | tadvajjāta balo yogī dīpta tejā mahābalaḥ || antakāla ivādīptaḥ kṛtsnaṃ saṃśoṣayejjagat | viśaṃti cāvaśāḥ pārtha yogāyoga balānvitāḥ || prajāpatīn ṛṣīn devān mahābūtāni ceśvarāḥ | na yamo nāntakaḥ kruddho na mṛtyurbhīmavikramaḥ || īśate nṛpate sarve yogasyāmita tejasaḥ | ātmanāṃ ca sahasrāṇi bahūni bharatarṣabha || yogī kuryād balaṃ prāpyataiśca sarvairmahīṃ caret | prāpnuyād viṣayaṃ kaścit punaścograṃ tapaścaret || saṃkṣipacca punastāta sūryastejo gaṇāniveti | mānasollāse || śrutyācārya prasādena yogābhyāsa vaśena ca | īśvarānugraheṇāpi svātmabodho yadā bhavet || bhuktaṃ yathānnaṃ kukṣisthaṃ svātmatve naiva paśyati | pūrṇā haṃtākavalitaṃ viśvaṃ yogīśvarastatheti || rājayoge vāmadevaṃ prati śivavākyam || rājayogasya māhātmyaṃ ko hi jānāti tattvataḥ | tajjñānī vasate yatra sadeśaḥ puṇya bhājanam || darśanādarccanāt tasya trisaptakulasaṃyutāḥ | ajñāmukti padaṃ yānti kiṃ punastat parāyaṇāḥ || antaryogaṃ bahiryogaṃ yojānāti viśeṣataḥ | tvayāmayāpyasau vandyaḥ śeṣairvandyastu kiṃ punariti || brahmavaivarte kūrmapurāṇe || ekakālaṃ dvikālaṃ vā trikālaṃ nityameva vā | p. 37b) ye yuñjate mahāyogaṃ vijñeyāste maheśvarā || iti gītāyām || tapasvibhyodhiko yogī jñānibhyopi matodhikaḥ | karmibhyaścādhiko yogī tasmād yogī bhavārjuneti || brahmāṇḍapurāṇe || gṛhasthānāṃ sahasreṇa vānaprastha śatena ca | brahmacāri sahasreṇa yoga eva viśiṣyate || iti brahmavaivarte || kṛtārthau pitarau tena dhanyo deśaḥ kulaṃ ca tat | jāyate yogavānyasya dattamakṣayatāṃ vrajet || dṛṣṭassaṃbhāṣitaḥ spṛṣṭaḥ puṃprakṛtyorvivekavān | navakoṭiśatopāttaṃ punāti vṛjinaṃ nṛṇām || ayaṃ tu paramo dharmo yadyogenātma darśanam | iti vāsiṣṭhe || yasyānubhavaparyantaṃ tattve buddhiḥ pravartate | taddṛṣṭi gocarāssarve mucyante sarva pātakaiḥ || skandapurāṇe || āsanenarujaṃ hanti prāṇāyāmena pātakam | vikāraṃ mānasaṃ yogī pratyāhāreṇa muñcati || dhāraṇābhirmanodhairyaṃ dhyānādīśvaradarśanam | samādhinālabhenmokṣaṃ tyaktā karmaśubhāśubham iti || nanu cittavṛtti nirodhākhya yogasya pramāṇa bahirbhūta tvāt kathaṃ tajjanyajñānenājñāna nivṛttiḥ | navājñāna nivṛttimantarāmokṣasya saṃbhāvanāpyasti | tathā ca śrutiḥ | tameva viditvāti mṛtyumeti nānyaḥ panthā vimuktaye iti cennahi satyaṃ manasaiva tadavāptavyam | p. 38a) dṛśyate tvagnyayā yā buddhyā sūkṣmayā sūkṣmadarśibhirityādi śrutibalānmanaḥ pramāṇaṃ | tattvamasyādi vākyaṃ tu parokṣajñānajanakameveti pakṣo yadā śriyate tadā yogābhyāsa nirasta samasta doṣeṇa manasātma sākṣātkārodayo bhavet | yadā tu yato vāco nivartante aprāpya manasā saha etadapremayaṃ dhruvamityādi śruti balāt pramāṇa sahakāritvācca saṃskāravanmano pramāṇaṃ tatvamasītyādi vākyādevāparokṣa jñānodaya iti pakṣakasvīkārastadāpi samādhi nirasta samasta doṣasya puṃso mahāvākyādeva sākṣātkārasaṃbhavaḥ | tathā ca vidyāraṇya || dhyātṛdhyāne parityajya kramāddhyeyaika gocaram | nirvāta dīpavaccittaṃ samādhirabhidhīyata iti || amunāvāsanājāle niḥśeṣe pravilopite | samūlonmūlite puṇya pāpākhye karmasaṃkṣaye || bāhyamapratibaddhaṃ satprākārokṣāvabhāsite | karāmalakavadbodhamaparokṣaṃ prasūyata iti || kiṃ ca pramāṇa prameya pramātṛ niṣṭha trividhā saṃbhāvanā nivārakasya sāṃgayogānuṣṭhānasya sākṣātkāroddeśena śrutyaiva vihita tvāt | ātmāvāre draṣṭavyaḥ śrotavyo mantayo nididhyāsitavya iti | śrutiśca śrotavyaḥ p. 38b) śruti vākyebhyo mantavyaścopapattibhiḥ | matvā ca satataṃ dhyeya ete darśana hetava iti śravaṇa manana niyama evetyuktam | nididhyāsanaṃ nirguṇopāsanarūpadhyānaṃ cāsaṃprajñāta samādhirūpaṃ vā paripakvaṃ sa nirbīja samādhirbhavati | tathā ca vidyāraṇya śrīpādāḥ || nirguṇo pāsanaṃ pakvaṃ samādhiḥ syācchanaistataḥ | yassamādhirnirodhākhyassonāyāsena labhyate || samādhi lābhe puṃsontara saṃgaṃ vastu śiṣyate | punaḥ punarvāsite smin vākyājjāyateta tatvadhīḥ || yogābhyāsastvetadartho mṛtavindvādiṣu śrutaḥ | dharmabhedyamimaṃ prāhussamādhiṃ yogavittamāḥ || varṣatyeṣa yato dharmāmṛta dhārāssahasraśaḥ | anādāvihasaṃsāre saṃcitāḥ karmakoṭayaḥ || anena vilayaṃ yānti śuddho dharmo vivarddhate iti | atra yadyapi udāhṛta purāṇādi vākyeṣu prāṇi mātrasya yogedhikāro labhyate | tathāpi mokṣarūpa phalavati yoge viraktādhikārasyaivocitatvāt | tathā ca vāyusaṃhitāyām || dṛṣṭe tathānuśravike viraktaṃ viṣaye manaḥ | yasya tasyādhikārosmin yogenānyasya kasyacit || sureśvarācāryāḥ || ihāmutraviraktasya saṃsāraṃ prajihāsataḥ | jijñāsoreva caikātmyaṃ trayyantā hyadhikāriteti || p. 39a) atreyaṃ vyavasthā | caturvarṇeṣu brāhmaṇasyaiva tatrāpi saṃnyāsina eva tatrāpi iha janmajanmāntara virābhyastayogena dehātma jñānavajjñānaṃ dehātmajñāna bādhakametādṛśamutpanna tasya sākṣātkārasyaiva mokṣo bhavati | gītāyām || manuṣyāṇāṃ sahasreṣu kaścid yatati siddhaye | yatatāmapi siddhānāṃ kaścinmāṃvetti tatvata iti || anyeṣāṃ tu kṣatriyavaiśyastrī śūdrāṇāṃ yogābhyāsena tatvaniṣṭhānāmapi krameṇa brāhmaṇa janmāsādyaiva mokṣo bhavati || tathā ca garuḍapurāṇe || yogābhyāso nṛṇāṃ yeṣāṃ nāsti janmāntarādataḥ | yogasya prāptaye teṣāṃ śūdravaiśyādikaḥ kramaḥ || strītvācchūdratvamabhyeti tato vaiśyatvamāpnuyāt | tataśca kṣatriyo vipraḥ kriyāhīnastato bhavet || anūcānastato yajvā karmanyāsī tataḥ param | tato jñānitvamabhyeti yogīmuktiṃ kramāllabhet iti || yeṣāṃ janmāntarābhyasta saṃskāro nāsti teṣāṃ strīśūdravaiśyakṣatriyāṇāṃ yogasya praptaye mokṣasya lābhāya idānīṃ tanayogānuṣṭhānenavā svavarṇāśramavihita dharmānuṣṭhānena vā utkaṭasūkṣma dharmāntareṇa vā krameṇa prāpta brāhmaṇa janmanāṃ kṛta saṃnyāsānāṃ cirābhyasta yogānāṃ mokṣo bhavatityayaṃ kramaḥ | p. 39b) yeṣāṃ punarjanmāntarābhyasta saṃskāronuvartate teṣāṃ te naiva pūrva saṃskāreṇa punaḥ punaḥ prāptayogānāṃ krameṇa brahmajanmaprāpti dvārā mokṣo bhavatītyarthaḥ | dānadharme tu śakreṇa brāhmaṇyārthe tapasyate'yamartho mataṅgāya vistareṇopa varṇitaḥ | kadā muktirbhavitrīno vartate neti cāpaga | samāpṛṣṭastu provāca brāhmaṇo bhavitā yadā || prārthito mucukundena mokṣārthamiti keśavaḥ | uktavānagrajo bhūtvā mokṣyase bhava bandhanāt || bharatākhyo mahīpālo dharmavyādhādayastathā | yogābhyāsaratāgre te brahmajñānaratā api || viprajanmasamāsādya te muktā iti śrūyate | tadvākyāni na likhyante granthavistarabhītitaḥ || evaṃ ca sati janakādayaḥ kṣatriyāstulādhārādayo vaiśyāgārgī sulabhādyāḥ striyo vidurapailavādyāḥ śūdrābrāhmaṇajanmāsādyaivamuktā iti niścīyate | nanu nirasta samasta śaṃkā kalaṃka saṃjāta brahmātmatattva sākṣātkārāṇāmapi punarjanmetya saṃbaddhavadbhāsata iti cet na sarvabrahmajña cūḍāmaṇīnāṃ vasiṣṭhādīnāmevāneka janmaśravaṇāt | tathā ca vāsiṣṭhe vasiṣṭaṃ prati bhuśuṃḍoktiḥ || mune te brahmaputrasya janmāṣṭamamidaṃ kila | saṃsmarāmyaṣṭame sarge tasmin tvaṃ mama saṃgataḥ || p. 40a) kadācijjāyate vyomnaḥ kadācijjāyate jalāt | kadācijjāyate śailāt kadācijjāyate nalāt || rākṣasā hataye viṣṇormahīmavatariṣyataḥ | adhunaikādaśaṃ janmarāmanāmrā bhaviṣyati || vasudeva gṛhe viṣṇorbhuvo bhāra nivṛttaye | athunā ṣoḍaśaṃ janma bhaviṣyati munīśvara || triṇukā janmatāṃ yātaḥ ṣaṣṭhavāramidaṃ hariḥ | śataṃ kaliyugānāṃ ca harerbuddhadaśāśatamiti saṃsmarāmityuttareṇānvayaḥ || gītāyām || vahūnimevyatītāni janmāni tava cārjuna | tāni sarvāṇyahaṃ veda na tvaṃ vettha paraṃ tapa || nanu teṣāṃ jagadrakṣā rūpa niyati pālanārthaṃ janmeti cet evaṃ tarhi prakṛtepi brāhmaṇa eva mokṣādhikārīti pārameśvara niyatervidyamānatvāt | nanu janmamaraṇalakṣaṇasaṃsārāvivṛttestattva jñānavaiyarthyamiti cet nna | bhogaikanāśya prārabdha karma pratibandhakā pagame mokṣasyāvaśyaṃ bhāvitvāt | tadbhogasamayepi jīvanmukti karatvācca | tathā ca śrutiḥ | tasya tāvadeva ciraṃ yāvanna vimokṣetha saṃpatsye ityādikā | prasiddhaścāyamarthaḥ śrutismṛtipurāṇeti hāsādiṣu | yathā ca yogina eva muktistathātrāpi yogabījavākyānyudāharatā darśitameva pūrvam | nanu kāśī p. 40b) maraṇāt prāṇi mātrasya muktiḥ śrūyate kathaṃ brāhmaṇa evamokṣādhikārīti cet | satyam tatrāpi śubhāśubhaṃ karma muktavata eva prāpta divyaśarīrasyaiva viśvanāthopadeśādhikāriṇaḥ | śrutatvād divyaśarīrasya ca brāhmaṇa śarīra samaśīlatvāt vyaktaścāyamarthaḥ | brahmavaivarte || anye tu yogaśraddhāvanto yogābhyāse sarvādhikāraśravaṇād yogottha tattvajñānena sarva eva mucyante yoga hīnānāṃ kṣatriyādīnāṃ tu kramamuktirityāhuḥ | kūrmapurāṇe ṛṣaya ūcuḥ || bhagavan devatāvighna hiraṇyākṣa niṣūdana | catvāro hyāśramāḥ proktā yogināmeka ucyate || kūrma uvāca || sarvakarmāṇi saṃnyasya samādhimacalaṃśritaḥ | ya āste viśvato yogī sa saṃnyāsīna paṃcamaḥ || tasmādetadvijātīnāmāśramāṇāṃ catuṣṭayam | sarveṣu vedaśāstreṣu paṃcamonopa padyata iti || yaḥ saṃprāpta nirbīja samādhissa eva saṃnyāsī jñeyaḥ | sarvakarmaṇāṃ niḥśeṣa tastyaktatvāt || sākṣājjātamokṣādhikāritvācca ata eva yogābhāve saṃnyāso duḥsādhyonarthāśca pade pade bhavanti | bhagavadgītāyām || yaṃ saṃnyāsamiti prāhuryogaṃ taṃ viddhi pāṇḍava | nahya saṃnyasta saṃkalpo yogī bhavati kaścana || p. 41a) saṃnyāsastu mahābāho duḥkhamāptumayogataḥ | yogayukto munirbrahma na cireṇādhi gacchati || nanu bahukāla sādhye yoge pravṛttasya puruṣasya daivānmadhye mṛtasya vyartha pariśrama bhayena pracaṇḍa vighnairvā viṣa saṃsarga doṣeṇa vā yogaṃ parityaktavato duratyaya pratyavāya śaṃkayāvana prekṣāvat pravṛttiratra yujyata iti cenna | yogābhyāsa madhye mṛtasya yogino yā gatiḥ sā vāsiṣṭhe proktāyogasaptabhumikā vivaraṇe | bhūmikāśca vakṣyante || śrīrāma uvāca || mūḍhasyā satkulotthasya pravṛttasyādhamasya ca | aprāptayoga saṃgasya kathamuttaragaṃ bhavet || ekāmatha dvitīyāṃ vā tṛtīyāṃ cetarāṃ ca vā | ārūḍhasya mṛtasyātha kīdṛśī bhagavan gatiḥ || vasiṣṭha uvāca || mūḍhasyārūḍhadoṣasya tāvat saṃsṛtirātatā | yāvajjanmāntara śatairnoditā prathamātra bhūḥ || athavā sādhu saṃgatyā kākatālīya yogataḥ | saṃsārasya parāmarśād vairāgyaṃ samudeti hi || vairāgyebhyudite jantoravaśyaṃ bhūmikodayaḥ | tato naśyati saṃsāra iti śāstārtha saṃgrahaḥ || yogabhūmikayotkrānta jīvitasya śarīriṇaḥ | bhūmikāṃśānusāreṇa kṣīyate pūrvaduṣkṛtam || tataḥ suravimāneṣu lokapālapureṣu ca | meruparvatakuñjeṣu ramate ramaṇī sakhaḥ || p. 41b) tataḥ sukṛta saṃbhāre duṣkṛte ca purākṛte | bhogakṣayāt parikṣīṇe yogī ca jāyate punaḥ || śucīnāṃ śrīmatāṃ gehe gupte guṇavat tāṃ satām | janitvā yogamevaiṣa sevate yogavāsitaḥ || tatra prāgbhāvanābhyasta yogabhūmikramaṃ budhaḥ | dṛṣṭvā paripatatyuccairuttaraṃ bhūmikā kramam || yogabīje || devyuvāca || kathayasva mahādeva kākamarkaṭayormatam | mahādeva uvāca || anya granthe mayā proktaṃ kathayāmi sureśvari | ādinātha mahāmārga eka eva hi nānyathā || dvidhevasaṃpratīyeta janmāntaravibhedataḥ | krameṇa prāpyate prāpyamabhyāsādeva nānyathā || eke naiva śarīreṇa yogābhyāsācchanaiḥ śanaiḥ | cirātsaṃprāpyate siddhirmarkaṭakrama eva saḥ || yogasiddhīrvinādehaḥ pramādādyadi naśyati | pūrvavāsanayāyuktaḥ śarīraṃ cānyadāpnuyāt || tataḥ puṇyavaśāt siddhyed guruṇā sahasaṃgatiḥ | paścimadvāramārgeṇa jāyate tvaritaṃ phalam || pūrvajanmakṛtābhyāsāt satvaraṃ phalamaśnute | etadeva hi vijñeyaṃ tatkākamatamuttamam || tasmāt kākamatānnāsti hyabhyāsasya paraṃ padamiti | bhagavadgītāyām || arjuna uvāca || ayati śraddhayopeto yogāccalita mānasaḥ | aprāpya yoga saṃsiddhiṃ kāṃ gatiṃ kṛṣṇa gacchati || p. 42a) kaccinno bhayavibhraṣṭaśchinnābhramiva naśyati | apratiṣṭho mahābāho vimūḍho brahmaṇaḥ pathi || etan me saṃśayaṃ kṛṣṇachettumarhasya śeṣataḥ | tvadanyaḥ saṃśayasyāsya chettāna hyupa padyate || śrībhagavānuvāca || pārthanaivehanāmutravināśastasya vidyate | na hi kalyāṇa kṛtkaścid durgatiṃ tātagacchati || prāpyapuṇyakāṃ lokānuṣitvā śāśvatīssamāḥ | śucīnāṃ śrīmatāṃ gehe yogabhraṣṭobhijāyate || bahukālābhyastayogabhraṣṭasya gatimāha athaveti | athavā yogināmeva kule bhavati dhīmatām || etaddhi durllabhataraṃ loke janmayadīdṛśam | tatra taṃ buddhi saṃyogaṃ labhate paurvadehikam || yatatepi tato bhūyaḥ saṃsiddhau kuru nandana | pūrvābhyāsena tenaiva hriyate hyavaśopi saḥ || jijñāsurapi yogasya śabda brahmāti vartate | prayatnādyatamānastu yogīsaṃśuddha kilviṣaḥ || anekajanmasaṃsiddhastato yāti parāṃ gatim iti | kīdṛśosti yogo mayāpi jñeya iti śraddhayā yogaṃ jijñāsa mānopi śabdabrahmavedastasyāti vartanaṃ cedaṃ sarvavedokta sarva karma sarva phalāpekṣayādhikaṃ ciraṃkālaṃ brahmādi lokavāsa lakṣaṇaṃ phalaṃ prāpnoti yadā yogajijñāsā p. 42b) mātreṇaitādṛśaṃ phalaṃ tadā kimuvaktavyaṃ yogābhyāsena phalādhikyamiti kaimuti kanyāya māha jijñāsurapītyādinā | rājayoge || ādiśaktirumācaiṣāmatto labdhavatī purā | adhunā janma saṃskārāttvameko labdhavānasi || anya janmakṛtābhyāsāt svayaṃ tatvaṃ prakāśate | suptotthitosau pratyakṣa hyupadeśādināvinā || iti skandapurāṇe || amārgeṇāpi yo yogaṃ śraddadhānassamabhyaset | sopi kālena bahunā dhruvaṃ yogamavāpnuyāditi || jaigīṣavyo yathā vipro yathā vaivāsitādayaḥ | kṣatriyā janakādyāstu tulādhārādayo viśaḥ || saṃprāptāḥ paramāṃ siddhiṃ pūrvābhyasta svayogataḥ | dharmavyādhādayaḥ sapta śūdrāḥ pailavakādayaḥ || maitreyī sulabhāgārgī śāṇḍilī ca tapasvinī | ete cānye ca bahavo nīcayoni gatā api || jñānaniṣṭhāṃ parāṃ prāptāḥ pūrvajanma samādhitaḥ | kiṃ ca pūrvajanmābhyasta yogāḥ svābhyāsapuṇyatāratamyena kecid brahmatvaṃ kecid devarṣi tvaṃ kecid brahmaputratvaṃ kecid brahmarṣi tvaṃ kecinmuktitvaṃ bhūpatvaṃ ca prāptāḥ saṃtastatropadeśaṃ vinaivātma sākṣātkāravanto vabhūvaḥ | yathā hiraṇya garbha vasiṣṭhanāradasanatkumārādi vāmadeva śukādayo janma siddhā ityevaṃ purāṇādiṣu śrūyate || p. 43a) nāsti rāga samaṃ dukhaṃ nāsti tyāga samaṃ sukham | nāsti śaṃbhu samo devo nāsti yoga samāgatiḥ || bhūmikāstu heya duḥkhātyanta hānākhya kaivalya sādhanī bhūtaṃ tattvajñānaṃ saptamaprajñāyāṃ nirūpayatā bhagavatā pataṃjalinā saptaproktāḥ | saptavidhātasya prānta bhūmau prajñeti sūtreṇa | tadvyākhyānaṃ tu utpanna vivekakhyāteḥ puṃsaḥ prāntabhūmau sakalasālambana samādhi paryante prajñāsaptavidhā bhavati | tatra kārya vimuktirūpā caturvidhā | jñātaṃ mayājñeyaṃ na jñātavyaṃ kiṃcidasti | kṣīṇāmamakleśānakṣetavyaṃ kiṃcidasti || adhigataṃ mayāhānaṃ prāptāmayā vivekakhyātiriti | pratyayāntara parihāreṇa tasyāmavasthāyāmīdṛśyeva prajñājāyate | eṣādhīḥ kārya viṣayanirmala jñānarūpatvāt kāryavimuktirityucyate | citta vimukti stridhā | caritārthā me buddhiḥ | guṇāḥ kṛtādhikārā giriśikhara patitā ivagrāvāṇo na punaḥ sthitiṃ yāsyanti | svakāraṇe pralayābhimukhānāmeṣāṃ mohākhya mūlakāraṇābhāvānniḥprayojanavattvācca kutaḥ pravāhaḥ | svātmībhūtaśca me samādhistasmin sati svarūpe pratiṣṭhoha mityetādṛśī trividhā cittavimuktiriti | tadasyāḥ samasta prajñāyāḥ p. 43b) svarūpaniṣṭhohamityākāratvāt svarūpasya ca | etadātmyamidaṃ sarvaṃ tatsatyaṃ sa ātmātattvamasi | kimihānyaṃ vā vadiṣaditi sa evameva puruṣaṃ brahma tatamapaśyaditi eṣata ātmāntaryāmya mṛta iti nānyadatosti draṣṭeti | ahaṃ tvamasi tvaṃ vāhamasmi satvameva tadityādi śrutibhi brahmābhedasiddherahaṃ brahmāsmītyākāro vivekakhyātau bhavatyeva | asyā api na sākṣānmokṣasādhanatvaṃ kintve tadanantara bhāvinirvikalpaka dvāraiva tasyaiva sarvavṛtti nirodha rūpasya mukhyayogasya mokṣa sādhanatvena pūrvopanyasteṣu smṛtipurāṇavākyeṣu nirddeśāt | asyāśca sādhanī bhūtāyā vivekakhyāterutpattau yamaniyamāṃgānuṣṭhānameva cittaśuddhidvārānimittamiti vakṣyate | etāstu vāsiṣṭhe vistareṇa proktāḥ | tathāhi vasiṣṭha uvāca || imāṃ saptapadāṃ jñāna bhūmimākarṇayā nagha | nānayā jñātayā bhūyo mohapaṃke nimajjati || vadanti bahubhedena vādino yoga bhūmikāḥ | mamatvabhi matānūna mimā eva sukhapradāḥ || avabodhaṃ vidurjñānaṃ tadidaṃ saptabhūmikam | muktistu jñeyamityāste bhūmikābhūmikāntare || p. 44a) jñānabhūmiḥ śubhecchākhyā prathamā parikīrtitā | vicāraṇā dvitīyā tu tṛtīyā tanu mānasā || satvāpattiścaturthī syāt tato'saṃsaktināmikā | padārthā bhāvinī ṣaṣṭhī saptamī turyagā smṛtā || āsāmantaḥ sthitāmuktiryasyāṃ bhūyo na śocati | etāsāṃ bhūmikānāṃ tvamidaṃ nirvacanaṃ śṛṇu || kiṃ mūḍha iva tiṣṭhāmi prekṣehaṃ śāstra sajjanaiḥ | vairāgya pūrvamiccheti śubhechetyucyate budhaiḥ || śāstra sajjana saṃparkairvairāgyābhyāsa pūrvakam | sadācāra pravṛttirvā procyate sā vicāraṇā || vicāraṇā śubhecchābhyāmindriyārtheṣvaraktatā | yatra sā tanutā bhāvāt procyate tanu mānasā || bhūmikātritayābhyāsāccitterthā viratervaśāt | satyātmani sthite śuddhe satvāpattirudāhṛtā || daśācatuṣṭayābhyāsādasaṃsaṃgaphalā bhṛśam | rūḍha satva samācārā proktā saṃsaktināmikā || bhūmikā paṃcakābhyāsāt svātmārāmatayā dṛḍham | abhyantarāṇāṃ bāhyānāṃ padārthānāṃ ca bhāvanāt || paraprayuktena ciraṃ prayatnenāva bodhanam | padārtha bhāvinī nāma ṣaṣṭhī saṃjāyate gatiḥ || bhūmi ṣaṭkacirā bhyāsād bhedasyānu palambhataḥ | yatsvabhāvaika niṣṭhatvaṃ sājñeyā turyagā gatiḥ || p. 44b) eṣā hi jīvanmukteṣu turyāvastheha vidyate | videhamukta viṣayaṃ turyātītamataḥparam || śrīrāma uvāca || saptānāṃ yogabhūmī nāmabhyāsaḥ kriyate katham | kīdṛśāni ca cihnāni bhūmikāṃ pratiyoginaḥ || vasiṣṭha uvāca || pravṛttaśca nivṛttaśca bhavati dvividhaḥ pumān | svargāpavargonmukhayoḥ śṛṇu lakṣaṇametayoḥ || kiṃ yat tannāma nirvāṇaṃ varaṃ saṃsṛtireva me | iti nirṇīya karttā yaḥ sapravṛtta udāhṛtaḥ || calārṇavayugacchidra kūrmagrīvā praveśavat | aneka janma nāmante vivekī jāyate pumān || asārāvata saṃsāra vyavasthālaṃ mamaitayā | kiṃ karmabhiḥ paryuṣitairdinaṃ tairevanīyate || kriyātiśaya nirmuktaṃ kiṃ syād viśramaṇaṃ param | iti niścaya vānyoktaḥ sanivṛtta iti smṛtaḥ || kathaṃ virāgavān bhūtvā saṃsārābdhiṃ tarāmyaham | evaṃ vicāraṇaparo yadā bhavati sanmatiḥ || virāgamupayātyantarvāsanā svanuvāsaram | kriyāsūdārarūpāsu kramate modatenvaham || grāmyāsu jaḍa ceṣṭāsu satataṃ vicikitsati | nodāharati karmāṇi puṇyakarmāṇi sevate || ananyodvegakārīṇi mṛdukarmāṇi sevate | pāpādvibheti satataṃ na ca bhogamapekṣate || sneha praṇaya garbhāṇi peśalānyucitāni ca | deśakālopapannāni vacanānyabhi bhāṣate || yadāsau prathamāmekāṃ prāpto bhavati bhūmikāṃ | p. 45a) manasā karmaṇā vācā sajjanānupasevate | yataḥ kutaścidānīya jñānaśāstrāṇyavekṣate || evaṃ vicāravānyassyāt saṃsārottaraṇaṃ prati | sa bhūmikā vā nityuktaḥ śeṣastvārya iti smṛta || vicāranāmnīmitarāmā gato yogabhūmikām | śrutismṛtisadācāra dhāraṇādhyānakarmaṇaḥ || mukhyayāvyākhyayākhyātonuśrayiṣyati paṇḍitān | padārtha pravibhāgajñaḥ kāryākārya vinirṇayam || jānātyadhi gataśravyo gṛhaṃ gṛhapatiryathā | madābhimānamātsarya daṃbhamohātiśāyitam || bahiraṇyā sthitamiva tyajatyahirivatvacam | itthaṃ bhūtamatiḥ śāstre guru sajjana sevayā || surahasyamaśeṣeṇa yathāvadadhi gachati | asaṃsaṃgābhidhāmanyāṃ tṛtīyāṃ yogabhūmikām || tataḥ patatyasau kāntaḥ puṣpaśayyāmivāmalām | yathāvacchāstravākyārthe matimādhāyaniścalām || tāpasāśramaviśrāntairadhyātma kathana kramaiḥ | saṃsāranindakaistadvad vairāgya kathana kramaiḥ || śilāśayāsanāsīno jarayatyāyurātatam | vanāvani vihāreṇa cittopaśamaśobhinā || asaṃgasukhasaukhyena kālaṃ nayati nītimān | abhyāsāt sādhu śāstrāṇāṃ karaṇāt puṇyakarmaṇām || p. 45b) jantoryathāvadeva deveyaṃ vastu dṛṣṭiḥ prasīdati | tṛtīyāṃ bhūmikāṃ prāpya budhonu bhavati svayam || dviprakāramasaṃ saṃgaṃ tasya bhedamimaṃ śṛṇu | dvividhoyamasaṃ saṃgassāmānyaḥ śreṣṭha eva ca || nāhaṃ kartā na bhoktā ca na bādhyo na ca bādhakaḥ | ityasaṃ janamartheṣu sāmānyā saṃganāmakam || prākkarmanirmitaṃ sarvaṃmīśvarādhīnameva ca | sukhaṃ vā yadi vā duḥkhaṃ kairvātra mama kartṛtā || bhogābhoga mahārogāssaṃpadaḥ paramāpadaḥ | viyogāyaiva saṃyogā ādhayo vyādhayo dhiyaḥ || kālaḥ kavalanodyuktaḥ sarvabhāvānvināśayan | tiṣṭhatīti vicāro yaḥ sāmānyo sāvasaṃgamaḥ || anena kramayogena saṃyogena mahātmanām | viyogenāsatāmantaḥ prayogeṇātma saṃvidām || pauruṣeṇa prayatnena saṃtatābhyāsayogataḥ | karāmalakavadvastunyā gate sphuṭatāṃ dṛḍham || nāhaṃ sarveśvaraḥ kartā karma vā prāktanaṃ mama | kṛtvā dūrataraṃ nūnamiti śabdārtha bhāvanam || saṃsārāmbu nidheḥ pāre sāre paramakāraṇe | yanmaunamānasaṃ śrāntaṃ tachreṣṭhā saṃga ucyate || yannāntarna bahirnādho norddhaṃ nāśāsu nāmbare | na padārthe nāpadārthe na jaḍe na ca cetane || āsitaṃ bhāsanaṃ śāntamabhāsanamabhāvanam | anādyantamajaṃ kāntaṃ tachreṣṭhā saṃga ucyate || p. 46a) saṃtosāmodamadhurassakāyāmalapallavaḥ | cittanālāgrasaṃlīno vighnakaṃṭaka saṃkaṭaḥ || vivekapadmo rūḍhontarvivekārka prakāśitaḥ | phalaṃ phalatya saṃsaṃgāṃ tṛtīyāṃ bhūmikāmimām || samavāyādviśuddhānāṃ saṃcayāt puṇyakarmaṇām | kākatālīṣa yogena prathamodeti bhūmikā || bhūmiḥ proditamātrāntara mṛtāṅkurikeva sā | vivekenāmbuse kenarakṣyāpālyā prayatnataḥ || yenāṃ śenollasatyeṣā vicāreṇodayaṃ na cet | tamevānudinaṃ yatnāt kṛṣībala ivāṃ kuram || eṣā hi parimṛṣṭāntara nyāsāṃ prasavaikabhūḥ | dvitīyāṃ bhūmikāṃ yatnāt tṛtīyāṃ prāpnuyāt tataḥ || śreṣṭhāsaṃsaṃgatā hyeṣā tṛtīyā bhūmikātra hi | bhavati proktitā śeṣasaṃkalpa kalanaḥ pumān || bhūmikā tritayaṃ hyetad rāma jāgradidaṃ smṛtam | jāgratīvātravispaṣṭaṃ bhedabuddhyanuvartanāt || udeti yogayuktānāmatrakevalamāryatā | yāṃ dṛṣṭvā mūḍha buddhīnāmapyudeti mumukṣutā || kartavya mācaran kāmamakartavyamanācaran | tiṣṭhati prakṛtācāre yassa ārya iti smṛtaḥ || yathācāraṃ yathā vittaṃ yathā śāstraṃ yathā sthitam | vyavahāramupādatte yassa ārya iti smṛtaḥ || prathamāyāmaṃ kuritaṃ bhūmau vikāśitaṃ tataḥ | dvitīyāyāṃ tṛtīyāyāṃ phalatyāryatvam uttamam || p. 46b) āryatāyāṃ mṛto yogī śuddhaḥ saṃkalpa saṃbhṛtāt | bhogān bhuktā ciraṃ kālaṃ yogavān jāyate punaḥ || bhūmikānitayābhyāsādajñāne kṣayamāgate | saṃmyag jñānodaye citte pūrṇacandrodayopame || nirvibhāgamanādyante yogino yukta cetasaḥ | samaṃ sarvaṃ prapaśyanti caturthīṃ bhūmikāṃ gatāḥ || advaite sthairya māyā te praśamamāgate | paśyanti svapnavallokaṃ caturthīṃ bhūmikāmitāḥ || bhumikā tritayaṃ jāgraccaturthī svapna ucyate | cittaṃ tu śaradabhrāṃśaṃ vilāpaṃ pravilīyate || sattāvaśeṣa evāste pañcamīṃ bhūmikāṃ gataḥ | jagad vikalpo nodeti cittasyātra vilāpanāt || pañcamīṃ bhūmikāmetya suṣuptapadanāmikām | śāntāśeṣaviśeṣāṃśastiṣṭhatya dvaitamātrake || bahirgalitanirbhāso muditontaḥ prabuddhavān | suṣuptaghana evāste pañcamīṃ bhūmikāṃ gataḥ || antarmukhatayātiṣṭhan bahirvṛtti paropisan | pariśānta tayā nitya nidrālukhilakṣyate || kurvannabhyāsametasyāṃ bhūmikāyāṃ vivāsanaḥ | ṣaṣṭhīṃ turyābhidhāmanyāṃ kramāt patati bhūmikām || yatra nāsanna sadrūpo nāhaṃ nāpyananahaṃ kṛtiḥ | kevalaṃ kṣīṇa manana āste dvaitaikya nirgataḥ || nirgranthiśśānta saṃdeho jīvanmukto vibhāvanaḥ | anirvāṇopi nirvāṇaścitradīpa iva sthitaḥ || p. 47a) antaḥ śūnyo bahiḥ śūnyaḥ śūnyaḥ kuṃbha ivāmbare | antaḥpūrṇo bahiḥpūrṇaḥ pūrṇaḥ kuṃbha ivārṇave || kiṃcidevaiṣa saṃpannastvathavaiṣana kiṃcana | ṣaṣṭhyāṃ bhūmyāmasau sthitvā saptamīṃ bhūmimāpnuyāt || videha muktitā tūktā saptamī yoga bhūmikā | agamyā vacasāṃ śāntā sāsīmābhavabhūmiṣu || kaiścit sā śiva ityuktā kaiścid brahmetyudāhṛtā | kaiścid viṣṇuriti proktā kaiścicchūnyamiti smṛtā || artha ityuditā kaiścit kaiścit kāla itīritā | kaiścit prakṛti puṃbhāva vibhāga iti bhāvitā || anyairapyanyathā nānā bhedairātma vikalpitaiḥ | nityamavyapadeśyāpi kathaṃcid vyapadiśyate || saptaitā bhūmikāḥ proktā mayātavaraghūdvaha | āsāmabhyāsa yogena na duḥkha manu bhūyata iti || iti śrīmatparamahaṃsa parivrājakācārya śrīrāmacandra sadānanda sarasvatī śiṣya śivānanda viracita yogacintāmaṇau prathamaḥ paricchedaḥ || 1 || atha yoginaḥ kṛtyākṛtyanirṇayaḥ || samyagārādhita sadguru prasādādāsādita sa rahasya sāṃgopāṃgayogo nirantarābhyasana śīlo yathoktaṃ phalaṃ prāpnotyeva | skandapurāṇe || ācāryādyogasarvasvamavāpya sthiradhīssvayam | yathoktaṃ labhate tena prāpnotyapi ca nirvṛtimiti || sureśvarācāryāḥ || p. 47b) guruprasādāllabhate yogamaṣṭāṃga saṃyutam | śivaprasādāllabhate yoga siddhiṃ ca śāśvatīmiti || śrutiśca || yasya deve parābhaktiryathā deve tathā gurau | tasyaite kathitā hyarthāḥ prakāśante mahātmanaḥ || ācāryavān puruṣo vedeti yogabīje || marujjayo yasya siddhastaṃ seveta guruṃ sadā | guruvaktra prasādena kuryāt prāṇa jayaṃ budhaḥ || yājñavalkyaḥ || guravaḥ paṃcasarveṣāṃ turṇāṃ śruti coditāḥ | mātāpitā tathācāryo mātulaḥ śvaśurastathā || eṣāṃ mukhyāstrayaḥ proktā ācāryaḥ pitarau tathā | eṣāṃ mukhya tamastveka ācāryaḥ paramātmavit || tasmāt sarveṣu kāleṣu sarvairniśreya sārthibhiḥ | guravaḥ śruti saṃpannāḥ pūjyāvāṅmānasādibhiriti || rājayoge || vedānta tarkoktibhirāgamaiśca nānā vidhaiḥ śāstrakadambakaiśca | dhyānādibhissatkaraṇairnagampaścintāmaṇiṃ hyekaguruṃ vihāya | dṛṣṭiḥ sthirā yasya vinaiva dṛśyaṃ vāyuḥ sthiro yasya vinā prayatnaṃ cittaṃ sthiraṃ yasya vināvalaṃbaṃ sa eva yogī sa guruḥ saṃsevyaḥ | gururbrahmāgururviṣṇuḥ gururdevo maheśvaraḥ | gurudevāt paraṃ nāsti tasmāt taṃ pūjayet sadā || guruṇādarśite tattve tatkṣaṇāt tanmayo bhavet | matvā vimuktaṃ cātmānaṃ mucyate nātrasaṃśayaḥ || p. 48a) yathā siddharasasparśāt tāsaṃ bhavati kāṃcanam | gurupadeśa śravaṇācchiṣyastattvamayastathā || na kevalaṃ gurupadeśamātrādeva siddhiḥ | svasyaiva pariśramādeva sarvaḥ sarvamāpnoti || haṭhapradīpikāyām || śruti pratītiśca gurupratītiḥ svātmapratītiśca mano nirodhaḥ | etāni sarvāṇi samuccitāni matāni dhīrairihasādhanāni || vāsiṣṭhe || upadeśakramo rāma vyavasthāmātra pālanam | jñaptestu kāraṇaṃ śuddhā śiṣya prajñaiva kevalam || vinivārita sarvārthādapahastita bandhanāt | na svadhairyādṛte kaścidabhyuddharati saṃkarāt || vairāgyeṇātha śāstreṇa mahattvādi guṇairapi | yatnenāpadvighātārthaṃ svamevollāsayenmanaḥ || na tat tribhuvanaiśvaryānnakośāddhanadhāriṇaḥ | phalamāpadyate cittādyanmahattvopa bṛṃhitāt || rājayoge || tasmādupāsītasamyak sahajaṃ prāpya sadguroḥ | anāyāsena satatamātmābhyāsarato bhavet || nityābhyasana śīlasya svayaṃ vedyaṃ hi tad bhavet | idaṃ taditi tadvaktuṃ guruṇāpi na śakyate || vāṅmanaḥ kāyasaṃbhogaṃ prayatnena vivarjjayet | brahmāhamasmītyātmānaṃ susthiraṃ dhārayet sadā || haṭhapradīpikāyām || varjjayed durjjanaprītiṃ vahnistrīpatha secanam | prātaḥsnānopavāsādi kāyakleśādikaṃ tathā || p. 48b) atyāhāraḥ prayāsaśca prajalpo niyamagrahaḥ | janasaṃgaṃ ca laulyaṃ ca ṣaḍbhiryogaḥ praṇaśyati || utsāhātsāhasāddhairyāttattvajñānādviniścayāt | janasaṃgaparityāgāt ṣaḍbhiryogaḥ prasiddhyati || liṃgapurāṇe || taptāṃgārasamānārī ghṛtapiṃḍa samaḥpumān | tasmān nārīṣu saṃsargaṃ prayatnena vivarjayet iti || nārīsaṃgavarjanavanmahāvighnabhūtāṃ dhūrttagoṣṭhiṃ ca prayatnena vivarjayet | dhūrtasvarūpaṃ yathāyoga tatva prakāśe dattātreyeṇoktaṃ | tathāhi | mudito daṇḍadhārī vā kāṣāya vasanopi vā | nārāyaṇavacovādī jaṭilo bhasmalepanaḥ || namaḥ śivāya vākyo vā svācāra paripūjakaḥ | sthānadvādaśaśuddho vā mālā bāhulya bhūṣitaḥ || kriyāhīno vākyaśūraḥ kathaṃ siddhimavāpnuyāt | na veṣadhāraṇa siddheḥ kā kāraṇaṃ tat kathā || kriyaiva kāraṇaṃ siddheḥ satyametaddhi sāṃkṛte | śiśnodarārthaṃ yogasya kathayā veṣadhāriṇaḥ || anuṣṭhānavihīnāstu vaṃcayantyakhilān janān | uccāvacaiḥ pralāpaiste'kuśalādāṃbhikā narāḥ || yogino vayamityāhurmūḍhā bhogaparāyaṇāḥ | śanaiḥ śanaistathā vidvān yogābhyāsa vivarjjitān || p. 49a) kṛtārthānvacanaireva varjayed veṣadhāriṇaḥ | yatastemī vighnabhūtā yogābhyāsasya sarvadā || varjayanti prayatnena tādṛśān sudhi yo narā | iti vāsiṣṭhe || yasya strī tasya bhogechāniḥstrīkasya kva bhogabhūḥ | striyaṃ tyaktā jagat tyaktaṃ jagattyaktā sukhī bhavet || na viṣaṃ viṣamityāhurviṣayā viṣamaṃ viṣam | janmāntaraghnā viṣayā ekajanmaharaṃ viṣam || yathāśāstraṃ viharatātvarā kāryā na siddhiṣu | cirakālaparipakvā siddhiḥ pṛṣṭhaphalā bhavet || iti mārkaṇḍeya purāṇe alarkaḥ || bhagavan yoginaścaryāṃ śrotumichāmi tatvataḥ | brahmavartmanyanusaran yena yogīna sīdati || dattātreyaḥ || saṃgadoṣodbhavaṃ duḥkhaṃ mamatvā sakta cetasām | tasmāt saṃgaṃ prayatnena mumukṣussantyajen naraḥ || saṃgābhāvān mametyasyāḥ khyāterhāniḥ prajāyate | nirmamatvaṃ sukhāyaiva vairāgyād doṣadarśanam || jñānādeva ca vairāgyaṃ jñānaṃ vairāgya pūrvakam | tadgṛhaṃ yatra vasati tadbhojyaṃ yena jīvati || yanmuktayetadevoktaṃ jñānamajñānamanyathā | upabhogena puṇyānāma puṇyānāṃ ca pārthiva || kartavyānāṃ ca nityānāma kāmakaraṇāttayoḥ | asaṃcayādapūrvasya kṣayāt pūrvārjitasya ca || karmaṇo bandhamāpnoti śarīraṃ na punarnaraḥ | mānāpamānau yā vetau prītyu dvega karau nṛṇām || p. 49b) tāveva viparītārthau yoginassiddhikārakau | mānāpamānau yāvetau tāve bāhurviṣāmṛtau || apamāno mṛtaṃ tatra mānastu viṣamaṃ viṣam | cakṣuḥ pūtaṃ nyaset pādaṃ vastrapūtaṃ pivejjalam || satyapūtāṃ vaded vāṇīṃ buddhipūtaṃ vicintayet | ātithya śrāddha yajñeṣu devayātrotsaveṣu ca || mahājane ca siddharthaṃ na gacched yogavit kvacit | yathaiva avamanyante janāḥ paribhavanti ca || tathodyuktaścared yogī satāṃ dharmamadūṣayan | sārabhūtamupāsīta jñānaṃ yatkārya sādhakam || jñānānāṃ bahutāyeyaṃ yogavighnakarī hi sā | idaṃ jñeyamidaṃ jñeyamiti yastṛṣitaścaret || api kalpa sahasreṣu naivajñeyamavāpnuyāt | vāgdaṇḍaḥ karmadaṇḍaśca manodaṇḍaśca te trayaḥ || yasyaite niyatā daṇḍāssa tridaṇḍī mahāmatiḥ | sarvamātmayaṃ yasya sada sajjagadī dṛśam || guṇāguṇamayaṃ tasya kaḥ priyaḥ ko nṛpā priyaḥ | viśuddhabuddhissamalotha kāṃcanassamastabhūteṣu vasansamāhitaḥ sthānaṃ paraṃ śāśvatamavyayaṃ ca paraṃ hi gatvā na punaḥ prajāyate | samāhito brahma paropramādī śucistathaikāntarucirjitendriyaḥ | samāpnuyād yogamimaṃ māhātmāvimuktimāpnoti tataśca yogataḥ | p. 50a) nādhmātaḥ kṣudhitaḥ śrānto na ca vyākula cetanaḥ | yuñjīta yogaṃ rājendra yogīsiddhyarthamādṛtaḥ || rajasā tamaso vṛttiṃ satvenarajasastathā | saṃcchādya vimale tattve sthito yuñjīta yogavit || etat sarvaṃ samākhyātaṃ tavālarka yathārthavat | prāpsyase yena tadbrahma tatsaṃkṣepān nibodhame || śaśāṃka raśmi saṃyogāccandrakānto maṇiḥ payaḥ | samutsṛjatināyuktassopamāyoginassmṛtā || yathārka raśmi saṃyogādarka kānto hutāśanam | āviṣkarotinaikassannupamāsāpi yoginaḥ || pipīlikākhunakulagṛhagodhākapiñjalāḥ | vasanti svāmi vad gehe dhvaste yānti tato nyataḥ || duḥkhaṃ tu svāmino dhvaṃse tasya teṣāṃ na kiṃcana | veśmano yatra rājendra sopamāyoga siddhaye || tadgṛhaṃ yatra vasati tadbhojyaṃ yena jīvati | yena saṃpadyate svārthastat svakaṃ mamatātrakā || atyarpitārpitaiḥ kāryaṃ karoti caraṇairyathā | tathā buddhyādibhiryogī pārakyaissādhayet param || mṛddehikālpadehāpi mukhāgreṇātyaṇīyasā | karoti mṛdbhāra ca yamupadeśaḥ sa yoginaḥ || p. 50b) dravyapūrṇamupādāya pātramarohato bhuvaḥ | tuṅgamārgaṃ vilokyoccairvijñānaṃ tena yoginaḥ || ruruśāvaviṣāṇāgramālakṣyatilakākṛtiṃ | saha tena vivarddhante yogī siddhimavāpnuyāt || jīvanāyālaṃ sarvasve nikhāte puruṣasya yā | ceṣṭāṃ tāṃ tattvato jñātvā yoginaḥ kṛta kṛtyateti || skandapurāṇe || nāti tṛptaḥ kṣudhārtona na viṇmūtra prabādhitaḥ | nādhvakhinnona cintārto yogaṃ yuñjīta yogavit || yuktāhāravihāraśca yuktaṃ ceṣṭaśca karmasu | yuktasvapnāvabodhaśca yogī tattvaṃ prapaśyati || iti bhagavadgītāyām || nātyaśna tastu yogosti na caikānta manaśnataḥ | na cāti svapna śīlasya jāgrato naiva cārjuna || yuktāhāra vihārasya yukta ceṣṭasya karmasu | yukta svapnāvabodhasya yogo bhavati duḥkhahā || ātmaupamyena sarvatra samaṃ paśyati yorjuna | sukhaṃ vā yādi vā duḥkhaṃ sayogī paramo mata | iti brahmapurāṇe || rajanyāḥ paścime yāme pūrve ca susamāhitaḥ | pūrvāhne madhyame cāhni yuktāhāro jitendriyaḥ || yogaṃ yuñjīteti saṃbaṃdhaḥ yājñavalkyaḥ | prātaḥkāle pradoṣe ca niśīthe ca samāhitaḥ | iti liṃgapurāṇe || nājīrṇonarasodgārī na viṇmūtra prabādhitaḥ | p. 51a) nachardīnāti sārī ca nāti bhuktaḥ śramānvitaḥ || na cāti karmanirataścintā vyākulitendriyaḥ | ya yukto gurukārye ca na cāti kṣutpipāsitaḥ || nācaredeha vādhāyāṃ daurmanasyādi saṃbhaved | iti vāyupurāṇe || na vyādhyārtaḥ kadācaneti niṣedhānantaramuktam | etān doṣān viniścitya pramādādyoyunakti vai | tasya doṣāḥ prakupyanti śarīre vighnakārakāḥ || jaḍatvaṃ badhiratvaṃ ca mūkatvaṃ cāpi jāyate | andhatvaṃ dhṛtilopaśca jvarorogastathaiva ca || ete doṣāḥ prakupyanti hyajñānādyoyunakti vai | tasmājjñānena śuddhena yogī yuñjan samāhitaḥ || apramattassadā caiva na doṣān prāpnuyāt kvacit | iti mahābhārate || mūtrotsarge purīṣe ca bhojane ca narādhipa | trikālaṃ nābhiyuñjīta yogaṃ yogī kadācana || apramatto yathā dhanvī lakṣyaṃ hanti samāhitaḥ | yuktassamyak tathā yogī mokṣaṃ prāpnotya saṃśayam || snehapūrṇe yathā pātre mana ādhāya niścalam | puruṣo yatratvārohet sopānaṃ yukta mānasaḥ || yuktastathā yathātmānaṃ yuktaḥ pārthivasattama | tadvadātma samādhānaṃ yukto yogena tattvavit || p. 51b) durgamaṃ sthānamāpnoti hitvādehamimaṃ nṛpa | vyāsaḥ || yogadoṣān samucchedyān paṃcaṣān kavayo viduḥ | kāmaṃ krodhaṃ ca lobhaṃ ca bhayaṃ svapnaṃ ca pañcamam || krodhaṃ śamena jayati kāmaṃ saṃkalpa varjanāt | sattvasaṃsevanāddhīro niścalaṃ | karotyamalamātmānaṃ bhāskaropamadarśanam | yathā ca nāvaṃ kaunteya karṇadhārassamāhitaḥ || mahārṇavagatāṃ śīghraṃ nayet pārthiva pārthivam | nidrāmuchettu marhati | dhṛtyāśiśnodaraṃ rakṣet pāṇipādaṃ ca cakṣuṣī | cakṣuḥ śrotre ca manasā mano vācaṃ ca karmaṇā || apramādād bhayaṃ jahyād daṃbhaṃ prajñopasevanāt | evametānyogadoṣāñjayennityamatandritaḥ || manasaścendriyāṇāṃ ca kṛtvaikāgryaṃ samāhitaḥ | pūrvarātrāvarātre ca dhārayenmana ātmani || kuryāt paricayaṃ yoge traikālye niyato muniḥ | saṃniyamyendriya grāmaṃ krośa bhāṃḍamanā iva || ekāgraṃ cintayen nityaṃ yogānne dvijayen manaḥ | yeno pāyena śakyeta tanniyantuṃ calaṃ manaḥ || taṃ ca yukto niṣeveta na caiva vicalet tataḥ | nābhiṣajyetarevā cākarmaṇāmanasāpi vā || upekṣako yatāhāro labdhālabdhe samo bhavet | yaścainamabhinandeta yaścainamapavādayet || samastayoścāpyubhayornābhidhyāyecchubhāśubham | na prahṛṣyeta lābheṣu nālābheṣu ca cintayet || p. 52a) evaṃ svasthātmanassādhossarvatra samadarśinaḥ | ṣaṇmāsānnitya yuktasya śabdabrahmāti vartate || etasminnirato mārge viramenna ca mohita iti | deśakālābhāve yogo na siddhyatyeva tatastāvevādau nirūpyete | liṃgapurāṇe || sthānaṃ labdhvaiva kurvīta yogāṃgāni ca vai kramāt | adeśa kāle yogasya darśanaṃ na ca vidyate || iti mārkaṇḍeya purāṇe || sattvasyānupapattau ca deśakāla vivarjite | na sato darśanaṃ yoge tasmāt tat parivarjayet || nātiśītena coṣṇe vai dvandvenāgnya nilātmake | kāleṣveteṣu yuñjīta na yogī dhyāna tatparaḥ || sa śabdegnya nilābhyāse jīrṇe goṣṭe catuṣpathe | śuṣkapatra ca ye nadyāṃ śmaśāne sa sarīsṛpe || deśeṣveteṣu tatvajño yogābhyāsaṃ vivarjayet | skandapurāṇe || na toya vahni sāmīpye jīrṇākhye catuṣpathe | na daṃśamaśakākīrṇe na caityena ca catvare || keśabhasmatuṣāṃgārakīkasādi pradūṣite | nābhyaset pūti gaṃdhādau na sthāne jana saṃkula || iti liṃgapurāṇādiṣvapi || nāśubhe durjanā krānte maśakādi samanvita ityādi niṣedhā draṣṭavyāḥ | brahmapurāṇe || p. 52b) nadaṃśamaśakākīrṇe yogaṃ yuñjīta karhicid ityādi niṣedhānantaramuktam | doṣānetānanādṛtya mūḍhatvādyoyunakti vai | pravakṣye tasya ye doṣā jāyante vighnakārakāḥ || bādhiryaṃ jaḍatālopassmṛtermūkatvamaṃdhatā | kāsaśca jāyate sadyastadvada jñānayoginaḥ || tasmāt sarvātmanākāryā rakṣāyoga vidā sadā | dharmārtha kāmamokṣāṇāṃ śarīraṃ sādhanaṃ yata || iti dattātreyastu || etad deśakālaniṣedhānantaraṃ pramādādevoktāneva jaḍatvādi doṣānabhidhāya taccikitsā māha | pramādādyogināṃ doṣāyadyetesyuścikitsitam | teṣāṃ nāśāya kartavyaṃ yoginātanti bodha me || snigdhāṃ yavāgūmatyuṣṇāṃ muktā tatraiva dhārayet | vātagulma praśāntyarthamudāvarte tathā dadhi || yavāgūṃ vāpi pavanaṃ vāyugrathiṃ pratikṣipet | tadvatkaṃpe mahāśailaṃ sthiraṃ manasi dhārayet || vighāte vacaso vāpi bādhirye śravaṇendriye | tathaivāptaphalaṃ dhyāyet tṛṣṇārto rasanendriye || yasmin yasmin rujo deśe tasmiṁstadrupakāriṇīm | dhārayeddhāraṇāmuṣṇe śīte śītāṃ vidāhinīṃ || kīlaṃ śirasi saṃsthāpya kāṣṭhaṃ kāṣṭhena tāḍayet | lupta smṛtessmṛtissadyo yoginastena jāyate || dyāvāpṛthivyau vāyvagnī vyāpināvabhidhārayet | p. 53a) amānuṣāḥ sattvajānabādhāścaitāścikitsitāḥ || amānuṣaṃ satvamantaryoginaṃ praviśed yadi | vāyvagni dhāraṇācaitad dehasaṃsthaṃ vinirddahet || evaṃ sarvātmanākāryārakṣāyoga vidānṛpa | dharmārtha kāmamokṣāṇāṃ śarīraṃ sādhanaṃ yata || iti atha vihitāni kathyante | tatra kālaḥ pūrvamukto vakṣyate ca | āditya purāṇe || ekānta giri durgeṣu tīrthāyatanagahvare | yogasyābhyasanaṃ kāryamiti tattvavido viduriti || yājñavalkyaḥ || tapovanaṃ susaṃprāpyaphalamūlodakānvitam | tatra ramye śucaudeśe brahmaghoṣa samanvite || svadharmanirataiḥ śāntairbrahmavidbhissamāvṛte | vāribhiśca susaṃpanne puṣpairnānāvidhairyute || phalamūlaiḥ susaṃpanne sarvakāmaphalaprade | devālaye vā nadyāṃ vā grāme vā nagarepi ca || suśobhanaṃ maṭhaṃ kṛtvā sarvakāmasamanvitam | tasminyogaṃ samabhyasedityuttareṇa saṃbaṃdhaḥ || yogatatva prakāśe || suśobhanaṃ maṭhaṃ kuryāt sūkṣmadvāraṃ tu niḥprabham | suliptaṃ gomayenaiva sudhayā vā prayatnataḥ || makṣikāmaśakairdaṃśairetaiśca varjitaṃ sadā | dine dine ca saṃmṛṣṭaṃ saṃmārjanyāprayatnataḥ || vāsitaṃ ca sugaṃdhena dhūpitaṃ guggulādibhiriti | p. 53b) haṭhapradīpikāyām || surājye dhārmike deśe subhikṣe nirupadrave | ekānte maṭhikā madhye sthātavyaṃ haṭhayoginā || alpadvāramaraṃdhragartaghaṭitaṃ nātyuccanīcāpitaṃ samyaggomayasāndraliptamavilaṃ niḥśeṣajantūrjitam | bāhye maṇḍapakūpavedi racitaṃ prākāra saṃveṣṭitaṃ proktaṃ yogamaṭhasya lakṣaṇamidaṃ siddhairhaṭhābhyāsibhiḥ | evaṃ vidhe maṭhe sthitvā sarvacintāvivarjitaḥ | gurupadiṣṭamārgeṇa yogameva sadābhyaset || iti skandapurāṇe || sarvabādhā virahite sarvendriya sukhāvahe | manaḥ prasāda janane sragdhūpāmodamodite || iti nandipurāṇe || mandiraṃ ramyavinyāsaṃ manojñaṃ gandhavāsitam | dhūpāmodābhi surabhi kusumotkaramaṇḍitam || munitīrtha nadīvṛkṣa padminī śailaśobhitam | citrakarmanibaddhaṃ ca citra bheda vicitritam || kuryād yoga gṛhaṃ dhīmān suramyaṃ śubhavartmanā | tathā dṛṣṭvā citra gatān śāntān munīnyāti manaḥśamam || siddhān dṛṣṭvā citra gatān matirabhyudyame bhavet | madhye yoga gṛhasyātha likhet saṃsāramaṇḍalam || śmaśānaṃ ca mahāghoraṃ narakāśca likhet kvacit | tāndṛṣṭvā bhīṣaṇā kārān saṃsāraṃ sāravarjitam || anavasādo bhavati yogī siddhyabhilāṣukaḥ | paśyaśca vyādhitān jantūnmṛtānmattāṁśca lakṣayan || p. 54a) evaṃ vidhaśca suddhātmā sthito yoga gṛhe śubhe | yogāṅgānyabhyaseti saṃbaṃdhaḥ liṃgapurāṇādiṣvapyetadeva yogamaṭhalakṣaṇamuktam | āhāraniyamasya nāḍi śuddhidvārā yogetyantānu kulatvādāhāra śuddhau satvaśuddhiriti śruteśca nāḍī śuddheḥ prāgāhāro nirūpyate | tatra varjyāni dattātreyaḥ || atha varjyāni vakṣyāmi yoga vighna karāṇi ca | lavaṇaṃ sarṣapaṃcāmlamuṣṇaṃ rūkṣaṃ ca tīkṣṇakam || atīva bhojanaṃ tyājyamatinidrāti bhāṣaṇam | iti skandapurāṇe || tyajet kaṭvamlalavaṇaṃ tīkṣṇabhojī sadā bhaved | iti haṭhapradipikāyām || kaṭvamlatīkṣṇalavaṇoṣṇaharītaśākasauvīratailatilasarṣapamatsyamadyam | ājāvimāṃsadadhitakra kulatthakolapiṇyāka hiṃgulambunādyamapathyamāhuḥ | bhojanamahitaṃ vidyāt punaruṣṇīṃ kṛttaṃ tathā | ati lavaṇasapalaṃ vā prasitaṃ śākotkaṭaṃ varjyam || athādeyāni ca | godhūmaśāliyavaṣāṣṭika śobhanānnaṃ kṣīrājyamaṇḍanavanīta sitāmadhūni | śuṃṭhīpaṭolakaphalādikapañcaśākaṃ mudgādi cālyamudakaṃ ca munīndra pathyam | piṣṭaṃ sumadhuraṃ snigdhaṃ gavyaṃ dhātu prapoṣaṇam | manobhilaṣitaṃ yogyaṃ yogī bhojanamācarediti || p. 54b) dattātreyaḥ || ādeyāni ca vakṣyāmi kṣipraṃ yogasya siddhaye | kṣīraṃ ghṛtaṃ ca miṣṭānnaṃ mitāhāraśca śasyata iti || kecit karpūramichanti tāmbūlaṃ śobhanaṃ tathā | cūrṇena rahitaṃ śastaṃ pavanābhyāsayoginām || yogasaṃgrahe || bhānunāḍī gate prāṇe yogī bhojanamācaret | somanāḍī gate prāṇe bhojanaṃ naiva śasyata iti || prathamābhyāse kṣīramevaśastamityātmārāmaḥ | abhyāse prathame kāle praśastaṃ kṣīrabhojanam || tatobhyāse dṛḍhī bhūtena tādṛṅniyama graha iti | atra tāmbūla bhakṣaṇaṃ nityaṃ tāmbūla bhakṣaka gṛhastha viṣayamanyeṣāṃ bhikṣūkādīnāṃ niṣedhasyokta tvāt | nāyamasti niyamaḥ kṣīrameva bhoktavyamiti kintu deśakālānusāreṇa yadā yat prāpyate yacca svaruci pūrvakaṃ svaśarīre sahate tadeva bhuktā yogobhyasanīya iti dhyeyam | yaccoktam | bhānunāḍī vāhinyeva prāṇe yoginā bhojanaṃ kāryamiti tat tu yadākāśagamana sāmarthyaṃ yoginassyāt tadā jñeyam | tadānīṃ khalu yogābhyāsina uktasarvaniyamānuṣṭhānasyānāvaśyakatvasya vakṣyamāṇatvāt prathamābhyāse tu yadā kṣudhātadaiva bhoktavyamiti | anyathā yogāgni nirodhe p. 55a) dhātuvaiṣamyeṇa nānārogabhasmakādi saṃbhavena yoga pratibandhena tatvajñānānutpattau mokṣāsiddheḥ | nanu sāyaṃprātarmanuṣyāṇāmaśanaṃ devanirmitam | antarānāśanaṃ kuryād agnihotra samo vidhiḥ || yatī ca brahmacārī ca vidhavā ca rajaḥsvalā | punarbhojanatāmbūlaṃ bhuktā cāndrāyaṇaṃ cared ityādi dharmaśāstre caturṇāmapi varṇāśramāṇāmekadvikālabhojanasya vihita tvāt kathamaniyataṃ bhojanaṃ niyamyate | na ca yogināmāśramāntaramastipūrvoktānāmeva caturṇāṃ varṇāśramāṇāṃ yogābhyāsedhikārasyodāhṛta purāṇādi vākyeṣu darśita tvāditi cet | na tachāstrasyāyogi viṣayatvāt kutovagatamiti cet | ati tṛptasyāti kṣudhārtasya yogābhyāsa niṣedhāt sadā cābhyāsa vidhānādavagachāmo yadā kṣudhā tadā tadā bhoktavyameveti | na caikakāla bhojanasya jñānāṅgabhūtasyānurodhena sarvāpekṣayā pradhāna bhūtajñānasya lopo yukta iti | mukhyāmukhyayossaṃpāte mukhyaṃ balavaditi nyāyāt | ata eva śrutyantare yogābhyāsināṃ bhojanāniyamaḥ śruyate | tathāhi ekakālaṃ dvikālaṃ vā caret paramahaṃsakaḥ | yena kena prakāreṇa jñānābhyāsa paro yatiriti || p. 55b) atra yati padaṃ āśramatrayasyāpyupa lakṣaṇaṃ | athāvaśyaṃ jñātavyaṃ śarīre yoginā yattannirūpyate || na ca tajjñānaṃ vināyoga siddhirasti | tathā ca gorakṣaḥ | ṣaṭcakraṃ ṣoḍaśādhāraṃ dvilakṣyaṃ vyomapañcakam | svadehe yena jānanti kathaṃ siddhyanti yoginaḥ || eka staṃbhaṃ navadvāraṃ gṛhaṃ pañcādhi daivatam | svadehe yena jānanti kathaṃ siddhyanti yogina iti || ṣaṭcakraṣoḍaśādhārāvakṣyante | dvilakṣyaṃ bāhyamābhyantaraṃ ca | bhrūghrāṇādikaṃ mūlādhārādikaṃ ca | vyomapañcakam | hṛtkaṇṭhatālu bhrūbrahmarandhrāntam | eka staṃbhaṃ sustaṃbheneva gṛhaṃ manasedaṃ śarīraṃdhriyate tena staṃbharūpaṃ mana eva | mūlādhārasvādhiṣṭhāna maṇi purānāhata viśuddhānteṣu yathākramaṃ brahmaviṣṇurudreśa sadāśivā devatāḥ | yājñavalkyagītāyām | gārgyuvāca || bhagavan brūhi me svāmin nāḍīśuddhiṃ vidhānataḥ | kenopāyena śuddhāḥ syurnāḍayassarvadehinām || utpattiṃ cāpi nāḍīnāṃ dhāraṇāṃ ca yathā vidhi | kaṃdaśca kīdṛśaḥ proktaḥ kati tiṣṭhanti vāyavaḥ || sthānāni caiva vāyūnāṃ karmāṇi ca pṛthak pṛthak | vijñātavyāni yānyasmin dehe dehabhṛtāṃvara || vaktumarhasi tatsarvaṃ tvattovettā na vidyate | ityukte bhāryayā tatra samyak tadgata mānasaḥ || p. 56a) gārgītāṃ ca samālokya tatsarvaṃ samabhāṣata | śarīraṃ tāvadevedaṃṣasmavatyaṅgulātmakam || viddhye tatsarvajantūnāṃ svāṅgulībhiriti priye | śarīrādadhikaḥ prāṇo dvādaśāṅgulamānataḥ || caturddaśāṅgulaṃ kecid vadanti munisattamāḥ | dvādaśāṅgulameveti vadanti jñānino narāḥ || prāṇopānassamānaśca udānovyāna eva ca | nāgaḥ kūrmaśca kṛkaro devadatto dhanañjayaḥ || ete nāḍīṣu sarvāsu caranti daśavāyavaḥ | eteṣu vāyavaḥ pañcamukhyāḥ prāṇādayassmṛtāḥ || teṣu mukhyatamāvetau prāṇāpānau narottame | prāṇa evaitayormukhyassarva prāṇabhṛtāṃ sadeti || nakulīśayogaparāyaṇe || koṣṭyo vāyuḥ prāṇanādi karmabhedād yathā kramam | prāṇāpānasamānādi mānāntaramupāgata iti || amṛtabindau || asaṃkhyā vāyavo dehe santi yadyapyudāhṛtāḥ | tathāpi śreṣṭha karttārau prāṇāpānau kṛtāvubhau || nāḍīśuddhirupariṣṭādvakṣyate | yājñavalkyaḥ || āsyanāsikayormadhye hṛnmadhye nābhimadhyame | prāṇālayamiti prāhuḥ pādāṃguṣṭhe ca kecana || adhaścorddhaṃ ca kuṇḍalyāḥ paritaḥ prāṇasaṃjñakaḥ | tiṣṭhatye teṣu caturṣu prakāśayati dīpavat || apānanilayaṃ kecid gudameḍhrorujānuṣu | udare cekṣaṇe kaṭyāṃ jaṃghenābhau vadanti hi || p. 56b) vyānaḥ śrotrākṣi madhye ca kṛkaṭyāṃ gulphayorapi | ghrāṇe gale sphico deśe tiṣṭhatyatra na saṃśayaḥ || udānassarva saṃdhisthaḥ pādayorhastayorapi | samānavāyurevaikassāgnirvyāpyavyavasthitaḥ || acarbhissaha sarvatra sāṃgopāṅge kalevare | nāgādi vāyavaḥ paṃcatvagasthyādiṣu saṃsthitāḥ || tuṃdastha jalamannaṃ ca rasādi ca samīkṛtam | tundamadhya gataḥ prāṇaḥstāni kuryāt pṛthak pṛthak || uparyagnerjalaṃ sthāpya tvannādīni jalopari | svayaṃ tva pānaṃ saṃprāpyate naiva saha mārutaḥ || prayāti jvalanaṃ tatra prāṇomadhyagataḥ punaḥ | vāyunā cālito vahnirapānena śanaiḥśanaiḥ || tadā jvalati viprendre sakale deha madhyame | jvālābhirjvalanastatra prāṇena preritastataḥ || jalamatyuṣṇamakarotkoṣṭha madhye gataṃ tadā | annaṃ vyañjanasaṃyuktaṃ jaloparisamarpitam || tataḥ supakvamakarodvahnissaṃtaptavāriṇā | svedamūtre jalaṃ syātāṃ rūpavīrye raso bhavet || purīṣamantaṃ syād gārgiprāṇaḥ kuryān pṛthak pṛthak | samānavāyunā sārddhaṃ rasaṃ sarvāsu nāḍīṣu || vyāpapayanchvāsa rūpeṇa dehe carati mārutaḥ | vyomarandhraiśca navabhirviṇmūtrādi visarjanam || kurvanti vāyavaḥ sarve śarīreṣu nirantara | p. 57a) niśvāsocchvāsakāsāśca prāṇakarmeti kīrtitam || apānavāyoḥ karmai tadviṇmūtrādi visarjanam | hānopādāna ceṣṭādi vyānakarmāpi ceṣyate || udāna karma tatproktaṃ dehasyonnayanādi yat | śoṣaṇādi samānasya śarīre karma kīrtitam || udgārādi guṇo yastu nāgakarmeti coditam | nimīlanādi kūrmasya kṣutaṃ ca kṛkarasya ca || devadattasya viprendre jṛṃbhaṇaṃ karma kīrtitam | dhanañjayasya śobhādi sarvakarma prakīrtitam || tathā pañcānāmapi prāṇādīnāṃ sthānavarṇabījāni nakulīśa yoga parāyaṇe || prāṇoghrāṇāgra hṛnnābhi pādāṅguṣṭhāṃta saṃsthitiḥ | nīlaḥsoṃkārarephādi bījena viniyojitaḥ || kṛṣṇopānaḥ kṛkaṭisthaḥ pṛṣṭhapṛṣṭhonta pārṣṇigaḥ | sa tārakanakārānta bījena viniyojitaḥ || śakracāpanibho vyānastvagindriya niketanaḥ | tārakopetayāntāṃta bījatejo virājitaḥ || mūrddhastho madhyatālvagrakaṇṭhahṛtpattalāśrayaḥ | udānohyaruṇachāyastārakākrāntapītayuk || ścetassamāno hṛnnābhi sarvasandhi niketanaḥ | praṇavākrāntalāntena bījenātyantamujjvalaḥ || rephasyādiryakāraḥ sa cāsāvoṃkāraḥ praṇavasahito yakāraḥ prāṇasya bījamityarthaḥ | p. 57b) satārakaḥ sapraṇavaḥ sa cāsau na kārasyāntaḥ pakārastena bījena rañjitopānaḥ | yāntāntolakāraḥ | soṃkārolakārovyānasya bījamityarthaḥ | atyaruṇotyanta lohitastālvagraṃghaṇṭikā koṭiḥ | pattalaṃ caraṇa talam | yānto rephaḥ soṃkāro repha udānasya bījamityarthaḥ | praṇavenākrāntaścāsau lānto vakāraśca soṃkākāro vakārassamānasya bījamityarthaḥ | atra sarvatra vāyūnāmarūpāṇāmapi nīlādi varṇaviśeṣo dhyānārthamabhihita iti iṣṭavyam | yājñavalkyaḥ || dehamadhye śikhisthānaṃ taptajāmbū nada prabham | trikoṇaṃ tu manuṣyāṇāṃ caturasraṃ catuṣpadām || maṇḍalaṃ tu pataṅgānāṃ samametad bravīmite | tanmadhye tu śikhātanvī sadā tiṣṭhati pāvanī || dehamadhyaṃ ca katreti śrotumicchasi cecchṛṇu | gudāttudvyaṅgulādūrddhaṃ madhomeḍhrāttudvyaṃgulāt || dehamadhyaṃ tayormadhyaṃ manuṣyāṇāmitīritam | catuṣpadāṃ tu hṛnmadhye tiraścāṃtunda madhyame || dvijānāṃ tu varārohe tundamadhyamitīritam | kandasthānaṃ manuṣyāṇāṃ dehamadhyānnavāṃgulam || caturaṅgulavistāra māyāmaṃ ca tathā vidham | aṇḍākṛti vadākāraṃ bhāṣitaṃ tattva vādibhiḥ || p. 58a) catuṣpadāṃ tiraścāṃ ca dvijānāṃ tundamadhyame | tanmadhyenābhirityuktaṃ nābhau cakra samudbhavaḥ || dvādaśāra yutaṃ tacca tena dehaḥ pratiṣṭhitaḥ | cakresmin bhramato jīvaḥ puṇyapāpa pracoditaḥ || taṃtu pañjara madhyastho yathā bhramati lūtakaḥ | jīvasya mūlacakresmin nadhaḥ prāṇaścaratyasau || prāṇārūḍho bhavejjīvassarvadeheṣu sarvadā | tasyorddhaṃ kuṇḍalī sthānaṃ nābhestiryagadhogatam || aṣṭaprakṛtirūpā sā aṣṭadhā kuṇḍalī kṛtā | yathāvadvāyu saṃcāraṃ jalānnādīni nityaśaḥ || patitaḥ kandapārśveṣu niruddhyaiva sadā sthitaḥ | mukhenaiva samāveṣṭya brahmarandhramukhaṃ tathā || yogakāle tvapānena prabodhaṃ yāti vahninā | sphurantī hṛdayākāśe nāgarūpā mahojjvalā || vāyurvāyu sakhenaiva tato yāti suṣumṇāyā | kandamadhye sthitā nārī suṣumṇeti prakīrtitā || tiṣṭhanti paritaḥ sarvāścakresminnāḍi saṃjñakāḥ | nāḍīnāmapi sarvāsāṃ parāgārgi caturdaśa || iḍā ca piṅgalā caiva suṣumṇā ca sarasvatī | vāruṇī caiva pūṣā ca hastijihvā payasvinī || viśvodarīkuhuścaiva śaṃkhinī ca yaśasvinī | alaṃbuṣā ca gāndhārī mukhyāstvetāścaturdaśa || tāsāṃmukhyatamāstisrastisṛṣvekottamāmatā | muktimārgeti sā proktā suṣumṇā viśvadhāriṇī || p. 58b) kandasya madhyame gārgi suṣumṇā supratiṣṭhitā | pṛṣṭhamadhye sthitā nāḍyā sahamūrddhni sthitā sadā || muktimārgeti sā proktā brahmarandhreti kīrtitā | avyaktā saiva vijñeyā sūkṣmā ca vaiṣṇavī smṛtā || haṭhapradīpikāyām || suṣumṇā śūnya padavī brahmarandhraṃ mahāpatham | śmaśānī śāmbhavī madhya mārgaścetyeka vācakamiti || atra suṣumṇāyā muktimārgatvaṃ tayorddhamāpatannamṛtatvametīti vakṣyamāṇayā chāndogya śrutyāmuktisādhanā dvā dhāraṇādata evakāśī vadiyamavimuktamiti samākhyāyate | tathācoktamavimukta traividhyaṃ kāśīmīmāṃsāyām | trīṇyādhyātmikādhidaivikādhibhautikānīti sūtre | ādhyātmikā vimuktamiyaṃ nāḍīti skandapurāṇepi darśitam | saho vācajā bālirāruṇe siriḍā matā varuṇā piṃgalā nāḍī tadantastva vimuktakamiti | tathā sā suṣumṇā parānāḍītviyaṃ vārāṇasī tvasāviti kūrmapurāṇepyasyā eva tattat pradeśaviśeṣāvacchedena mukti pradatvāt tat tat pradeśānāmavimukta samākhyānam | bhrūmadhye nābhimadhye ca hṛdayepi ca mūrddhani | yathā vimuktamāditye vāraṇasyāṃ vyavasthitam || varaṇāyāstathā cāsyā madhye vārāṇasī purīti ca | p. 59a) atra cāvimukta śabdaḥ śabdācāraḥ | tathā cāyamatrānvayaḥ | yathā vimuktaśabda ādhidaividyāvāpṛthivyossaṃdhirūpe āditye vyavasthitaḥ | yathā cādhibhautike vārāṇasī madhyavartini vārāṇasī saṃjñake pure vyavasthitaḥ tathā cādhyātmike bhrūmadhye hṛdaye mūrddhni ca cakra viśeṣāvachinna suṣumṇā pradeśe vyavasthita iti | yājñavalkyaḥ || iḍā ca piṃgalā caiva tasyāḥ savye ca dakṣiṇe | iḍā tasyāḥ sthitā savye piṃgalā dakṣiṇe sthitā || iḍāyāṃ piṃgalāyāṃ ca carataścandra bhāskarau | iḍāyāṃ candramājñeyaḥ piṃgalāyāṃ raviḥ smṛtaḥ || candrastāmasa ityuktassūryo rājasa ucyate | viṣabhāgo raverbhāgaḥ somabhāgo mṛtaṃ smṛtam || tāvevadhattassakalaṃ kālaṃrātriṃ divātmakam | bhoktrī suṣumṇā kālasya guhyametadudāhṛtam || amṛtasindhau | meru śṛṅge sthitaścandro dviraṣṭakalayānvitaḥ | aharniśaṃ tuṣārātmā sudhāvarṣatyadho mukhaḥ || tatomṛtaṃ dvidhābhūtaṃ vijñātavyaṃ vivekibhiḥ | iḍā mārgeṇa puṣṭyarthaṃ viyanmandākinī jalam || puṣṇāti sakalaṃ dehaṃ sūkṣmanāḍī pathāgatam | eṣa candra svarūpo hi vāmamārge vyavasthitaḥ || aparaḥ kuṇḍavṛndābho harṣākarṣitamaṇḍalaḥ | madhyamāmadhyamārgeṇa sṛṣṭyarthaṃ yāti candramāḥ || p. 59b) madhyamāmūlasaṃsthāne tiṣṭhate sūryamaṇḍalam | kalā dvādaśa saṃpūrṇo dīpyamānaśca raśmibhiḥ || ūrddhaṃ vahati dakṣeṇa tīkṣṇamūrtiḥ prajāpatiḥ | eṣā tūrya parāmūrtirnarāṇāṃ dakṣiṇe pathi || vahaṃtī lagna yogena sṛṣṭi saṃhārakāraka | dakṣetara gatiṃ tyaktā yadā merusamodadhiḥ? || viṣuvaṃ tadvijānīyāt puṇyakālaṃ kalevare | jñātvā ca viṣuvaṃ dehe sābhyāsā vartma śālinaḥ || utkrāntiṃ kālayogena sukhaṃ kurvanti yoginaḥ | ṛtussaṃdhyā diśo rātriḥ kalākāṣṭhā kṣaṇādayaḥ || ādānaṃ ca visargaśca sarvaṃ hi sūryato bhavet | sūryo hi nābhi saṃbaddho yadā bhavati yogataḥ || bāhye sṛṣṭistadā jñeyā yogobhyantarato bhavet | grahaṇaṃ tadvijānīyād bāhyābhyantarato dhruvam || bāhye puṇyatamaḥ kālo muktiścābhyantare bhavet | candrabimbaṃ yadā sūryo gṛhṇāti candramaṇḍale || anyonyaṃ jāyate yogastasmād yogo hi labhyate | sūryo vahniryadādaivādūrddhvaṃ vahati dehinām || adhaścandrāmṛtaṃ yāti tadā mṛtyurnṛṇāṃ bhavet | sarvāṇyeva hi tattvāni vrajantyūrddhvaṃ kalevare || etauvimuktidaukhyātau sūryācandramasausadeti | yājñavalkyaḥ || sarasvatī kuhūścaiva suṣumṇāpārśvayoḥ sthite | gāndhārī hasti jihvā ca iḍāyāḥ pṛṣṭhapūrvayoḥ || p. 60a) pūṣā yaśasvinī caiva piṃgalā pṣṛṭha pūrvayoḥ | kuhośca hastijihvāyā madhye viśvodarī sthitā || yaśasvinyāḥ kuhormadhye vāruṇī ca pratiṣṭhitā | pūṣāyāśca sarasvatyāḥ sthitā madhye yaśasvinī || gāndhāryāśca sarasvatyāḥ sthitāmadhye ca śaṃkhinī | alaṃbuṣā ca viprendre kandamadhyādadhaḥ sthitā || pūrvabhāge suṣumṇāyāstvāmeḍhrāntaṃ kuhūḥ sthitā | adhaścorddhaṃ ca vijñeyā vāruṇī sarvagāminī || yaśasvinī ca yāmyasya pādāṅguṣṭhāntamiṣyate | piṃgalācorddhagāyāmya nāsāntaṃ viddhi me priye || yāmye pūṣā tu netrānte piṅgalāyāstu pṛṣṭhataḥ | yaśasvinī tathā gārgi yāmye karṇāntamiṣyate || sarasvatī tathā corddhamājihvāyāḥ pratiṣṭhitā | āsavya karṇādviprendre śaṃkhinī corddhvagā matā || gāndhārī savyanetrāntamiḍāyāḥ pṛṣṭhataḥ sthitā | iḍā ca madhya nāsāntaṃ savyabhoge vyavasthitā || hastijihvā tathā savye pādāṅguṣṭhāntamiṣyate | viśvodarī tu yā nāḍī savye savya gatā smṛtā || alaṃbuṣā mahābhāge pāyumūlādadho gatā | etāstvanyāssamutpannā nāḍayonyāśca tāsvaki? || yathā śvattha dale tadvadabja patreṣu cāśirāḥ | nāḍīśvetāsu sarvāsu vijñātavyātapodhana || iti sāṃkhyayoge || p. 60b) cakramadhye sthitā nāḍyastīsrastisrotra devatāḥ | iḍā ca vaiṣṇavī nāḍī piṅgalā brahmadaivatā || aiśvarī sā suṣumṇāsyān merumadhye vyavasthitā | nāḍīmadhyagatagranthi traya yuktā triveṇikā || uttare vahate gaṃgā yamunā dakṣiṇe smṛtā | sarasvatī paścimāyāmāsāṃ saṃgassanātana || iti amṛtasiddhau || gaṃgāyamunayormadhye vahatyekā sarasvatī | āsāṃ tu saṃgame snātvā dhanyā yānti parāṃ gatim || iti mānasollāse || gāndhārī hasti jihvā ca nayanāntaṃ pradhāvataḥ | nāḍīcakreṇa saṃsyūte nāsikāntamubhe gate || nābhimaṇḍalamāśritya kurkuṭāntramiva sthite | pūṣācālaṃbuṣānāḍī karṇadvayamupāśrite || nāḍī śuklā hvayā tasmād bhrūmadhyamupasarpati | sarasvatyā hvayānāḍī jihvāntā vākyasāriṇī || nāḍī viśvodarī nāma bhuṅktennaṃ sā caturvidhā | pītvā payasvinī toyaṃ kaṃṭhasthā kurute kṣutam || nāḍī cakrāt samudbhūtā nāḍyastisrastvadho mukhāḥ | rākāyuktaṃsinīvālī mūtraṃ muñcet kuhūrmalam || bhuktānnarasamādāya śaṃkhinī dhamanī punaḥ | kapāla kuharaṃ gatvā mūrddhni saṃcintayet sudhām || śataṃ caikā tu nāḍyassyustāsāmekā śiro gatā | tayorddhamāpanmuktassyāditi vedānta śāsanam || p. 61a) atra suṣumṇāmukhaṃ mūlādhāra eva vijñeyam | tathā ca sureśvarācāryaḥ || dehasya madhya saṃsthānaṃ mūlādhāra itīryate | gudāttudvyaṅgulādūrddhaṃ meḍhrāttudvyaṅgulādadhaḥ || trikoṇādho mukhāgraśca kanyakā yoni sannibhaḥ | yatra kuṇḍalinī nāma parāśaktiḥ pratiṣṭhitā || prāṇāgni bindunādānāṃ sāvitrī sā sarasvatī | mulādhārāgrakoṇasthā suṣumṇā brahma randhragā || mūlerddhachinnavaṃśā bhāṣadādhāra samanvitā | tatpārśvakoṇayorjāte dve iḍāpiṅgale sthite || nāḍīcakramiti prāhustasmānnāḍyo vinirgatāḥ | ṣaṭcakra bhedanena śrīśaṃkarācaryairapi suṣumṇā mukhaṃ mūlādhāra evoktam | tathāhi mahīṃ mūlādhārekamapi maṇipūre hutavahaṃ sthitaṃ svādhiṣṭhāne hṛdi marutamākāśamupari manopi bhrūmadhye sakalamapi bhittvā kulapathaṃ sahasrāre padme saharahasipatyāviharasīti | sarvamantra śāstreṣvapi tatraiva tanmukhamuktam | yājñavalkya vasiṣṭhādi munīnāṃ gorakṣādi yogināṃ ca matenābhistha kandamadhye suṣumṇā mukhaṃ kuṇḍalinī ca | brahmaviṣṇu granthi śabditayormūlādhāra svādhiṣṭhāna cakrayorbhedānupapatermatamidaṃ cintyam | yogabhāskare || p. 61b) daśanāḍyo daśāsthīni vahnayo daśa vāyavaḥ | eteṣāmavirodhena yogābhyāsa paro bhavet || tatra nāḍyo vāyavaḥ pūrvamevoktāḥ | pṛṣṭhavaṃśe lalāṭāsthi kandharaṃ cibukaṃ tathā || nāsāvaṃśa urovāhuḥ pādā ūru ca jānunī | etāni ca daśāsthīni daśavahnīstataḥ śṛṇu || bhrājako rañjakaścaiva vātakaḥ śleṣmakastathā | pācako recakaḥ ṣaṣṭho dāhakaḥ śoṣakoṣṭamaḥ || poṣako bandhakaśceti dehesmin daśa vahnayaḥ | amṛtasiddhau || kalābhirdaśabhiryuktassūryamaṇḍalamadhyagaḥ | vasate vasti pradeśe vahniranna vipācakaḥ || yāvat sūryasya madhyasthaḥ kālānala kalevare | tāvad bindu prabhāvo yamavicchinnassudhāmayaḥ || vahnirbalaprado loke vahnirāyuḥ pradāyakaḥ | svastho yāvadayaṃ vahnirnarastāvannirāmayaḥ || atastadavirodhenaiva yogābhyāsaḥ kartavya iti bhāvaḥ | athādhārāḥ | śivayoge || atha te ṣoḍaśādhārān kathayāmi viśeṣataḥ | tejo dhyānaṃ padāṃguṣṭhe kuryyād dṛṣṭiḥ sthirā bhavet || pādasya pārṣṇinā mūlaṃ dvitīyādhāra saṃjñakam | saṃpīḍyasthāpayedagni dīpanaṃ bhavati kṣaṇāt || ākuñcayed gudādhāraṃ pādasaṃkocanena tu | apānamaruto dhairyaṃ jāyate tat tṛtīyakam || p. 62a) meḍhrādhāre daṇḍasaṃkocanena brahma granthīṃ strīnsamutpādya paścāt | ceto vāyorbrahmanāḍyāṃ praveśād bindu staṃbhaḥ saṃbhavatyeva sadyaḥ || pañcamādhāramoḍanaṃ dattvā muhurmuhuḥ | malamūtra kṛmīṇāṃ ca jāraṇaṃ bhavati dhruvaṃ || nābhyādhāraṃ tatastatra praṇavaṃ yojayed budhaḥ | samādhi naika cittena tasya nādodayo bhavet || saptamaṃ hṛdayādhāraṃ tatra prāṇānnirodhayet | tadā tanmadhya kamalavikāśo bhavati kṣaṇāt || kaṇṭhādhāraṃ kaṇṭhakūpaṃ pīḍayeccibukena tu | iḍāpiṅgalayorvāyu pragrahaḥ susthiro bhavet || navamaṃ ghaṇṭikādhāraṃ jihvāgraṃ tatra dāpayet | sudhākalāsravatyeṣā sātu mattṛptikāriṇī || yā laṃvikā cālana dohanābhyāṃ dīrghā kṛtā sā viparīta | māt yastālubhūlāntaragarbha deśe praveśayet sonmanatāṃ prayāti | seyaṃ khecarī mudrāsyāḥ svarūpaṃ prabhāvaśca | mudrāprakaraṇe vakṣyate || jihvāghorasanādhāraṃ kuryād yoga dhanaṃ yadi | siddhyet tasyāmṛtasvādaḥ kavitā ca sphuṭī bhavet || dvādaśaṃ daśanādhāraṃ mūrddhvaṃ tadrājadantakam | ṣaṇmāsād dṛśyate jyotistatra jihvāgra ghaṭṭanāt || trayodaśaṃ ghrāṇamūlaṃ tatra dṛṣṭiḥ sthirī kṛtā | yadi syān manasā nityaṃ vāyustatra sthiro bhavet || caturdaśaṃ lalāṭākhyamādhāraṃ yatra yogavit | manasā vāyumāropya sarvasiddhimavāpunyāt || p. 62b) vyomādhāraṃ pañcadaśaṃ tadūrddhvaṃ cakṣuṣā budhaḥ | paśyet sa kiraṇākāraṃ śīghrameva hi paśyati || netrādhāraṃ ṣoḍaśaṃ tu tadūrddhvaṃ cālayed budhaḥ | jyotiḥ puñjamayāṃge tatpaśyati kṣiprameva hi paramaśiva iti || atha ṣaṭcakrāṇi sāṃkhyayoge || ataḥparaṃ pravakṣyāmi saṭcakrāṇi śṛṇu priye | mūlādhāramadhiṣṭhānaṃ maṇipūramanāhatam || kaṇṭhadeśe viśuddhiḥ syād ājñā bhrūmadhyasaṃsthitā | catuḥkoṇamayādhāraḥ sthitiḥ ṣaṭkoṇarūpiṇī || maṇirarddhendu saṃkāśastrikoṇaṃ syādanāhatam | viśuddhicakraṃ pūrṇendu sadṛśaṃ parikīrttitam || ājñādivyaśikhākārā śṛṇu cātaḥ paraṃ priye | ādhāraḥ pītavarṇassyāt svādhiṣṭhānaṃ jalātmakam || maṇirnīlāñjana prakhyo raktavarṇaṃ tvanāhatam | viśuddhaḥ sphaṭika prakhyassyādājñā sarvavarṇa bhāk || kecid vadanti śoṇābhaṃ svādhiṣṭhānāravindakam | tathā jñāpaṃkajaṃ śuklaṃ paramātmaprakāśanam || śaktiyoge || catvāri ca ṣaḍādhārā daśadvādaśaṣoḍaśa | dve ca padmāsanādīnāṃ patrasaṃkhyā samīritā || atra dviraṇḍo bālyākhyastathā cakra * * * mam | ḍākinīrākinī caiva lākinī kākinī tathā || p. 63a) sākinī hākinī caiva kramād devyo bhavanti ca | jñātvaivaṃ sarvacakrāṇi sarvasiddhikarāṇi vai || gurupadeśavidhinābhindyāttāni yathākramam | cakra bhedana prakārastripurāsārasamuccaye || atha pūrakayogajitāṃtaḥ pṛṣadaśvonijamūlacakradeśe | vidadhītabudhassamāhitojopapadagranthi vibhedanaprayatnam | śakṛtsamutsṛjya śanairyathā svaṃ saṃkocayet kaṃbunimārga sarvāḥ | budhastathādhāra niyojitātmā saṃkocayet kaṃbunimārgamuccaiḥ | vidadhītamuhurmuhurgurukta kramato hūṃkṛtimaṃkalagnapāṇiḥ | dṛḍharudra gudadhvajāntarāla sthita tejomaya puṣkarāgrayoniḥ | atha kambunimārutaṃ yatātmā pratilomena śanaiḥ praveśayet tam | kamalāsana paṃkajamūlaṃ svaguruprokta vidhānato durāpam | amunāvidhināmuhuḥ kṛtena kramaśaḥ kambuni mārutastatosau | ajapaṃkajamūladeśamārga praṇayi granthivibhedanaṃ karoti | parihṛtyakhagādhipastatosau saraṇiṃ candramaso nabhomaṇeśca | kamalaṃ kamalāsanasya paścādvidadhītorddhvamukhaṃ praviśya samyak | pratibhānamathādbhutaṃ praviṣṭe bhavanāṃtaḥ parameṣṭhinaḥ svagehe | laghutāvapuṣo bhavatyudagrājaṭharāntardahanasya cāpi dīptiḥ | taḍitkoṭiprakhyaṃ svarucijitakālānalaruciṃ sahasrādityāṃśuprakarasadṛśo dyotakalatām | p. 63b) bhramantaṃ yonyantaḥ sphuradaruṇabandhūka kusumaprabhaṃ kāmaṃ dhyāyejjaṭharaśaśabhṛtkoṭiśiśiram | tasyorddhegni śikhāciradyuti latāpuñjaprabhābhāsvarāsūkṣmābrahmapathāntarāntaragatā caitanyamātrākalā ekībhūtamanantaraṃ sahatayādhyāyeddhriyā niścalaṃ svātmānaṃ ca nivātadīpani bhayāhaṃsa svarūpaṃ budhaḥ | śaktiḥ kuṇḍalinīti yāni gaditā ā ī ma saṃjñājagannirmāṇe satatodyatā pravilasatsaudāmanī sannibhā śaṃkhāvartanibhāṃ prasuptabhujagākārāṃ jaganmohinīṃ tanmadhye paribhāvayed visalatāṃ tantūpameyākṛtim | hūṃkāreṇa gurupadiṣṭavidhinā protthāya suptāntataḥ kṛtvā tāṃ kalayā tayā paramayācidrūpayā saṃgatām | māyā kuṇḍalinī samāhita manāstāmuccaret kaulikīṃ śaktiṃ brahmamahāpathena sahitāmādhārataḥ svātmanā | bhittvāliṅgatrayamathabudho brahmanāḍyorddhvamūrddhvaṃ gacchantīṃ tāṃ kamalajanilayāt prāpayedātmaśaktim | vyomāmbhoja praṇayi paramānandakandaṃ visargasthānaṃ candropari galadrakta pīyūṣa dhārām | pītvā kulāmṛtarasaṃ punareva divyaṃ madhyaṃ viśedapaghanasya samāhitātmā | yāyāt kulādakulameva punaśca mātrāyogena deśikavarapratipāditena | p. 64a) sā śaktiḥ sakalaśarīrajīvabhūtāprāṇo sāviti gaditātra taṃtra mukhyaiḥ | udghātassatu paripaṭhyate munīndraiḥ prāṇastaṃ spṛśati yadā krameṇanītaḥ | amuṃsvācārasthaḥ prati divasamabhyāsa nirataḥ karoti śraddhāvān satatamavadhūtākhilamalaḥ | samukto duḥkhaughairapagatajarākleśamaraṇo guṇa grāmopetaḥ sura iva ciraṃjīvati bhuvi | caturvidhāyā kathiteha sṛṣṭiḥ pravartate yā sakalāpi yasyām | pralīyate cāpi jagat samagra kālāgni rudrādi sadāśivāntam | seyaṃ mayoktā khalu yoni mudrābandhastu devairapi durlabhosyāḥ | anena bandhena na sādhyate yannāstyeva tat sādhakapuṃgavasya | gurutalpaniṣevaṇaṃ ca pānaṃ dvijahatyāmadhunassvarṇacauryam | amunāvilayaṃ prayāti samyak sakṛdabhyā caritena bandhanena | sa tu mantrivaraḥ sa evayogī guṇasiddheḥ paramā sthitassa eva | amunācaratīha bandhanaṃ yaḥ satataṃ svocitadharmakarmaniṣṭhaḥ | amunā bhavatīha dehabhājāṃ satatābhyāsa kṛtena bandhanena | na jarā pitṛ rāja vaijayantī na ca mṛtyu pratipāditā ca bhītiḥ | etasyaiva hi bandhanasya manujaḥ prāpnoti samyak kṛtādabhyāsādaṇimādi siddhimatulāṃ saṃvittimappūrjitām | yogaṃ cāpratimaṃ jayaṃ ca marutaḥ kālasya vā vaṃdhanaṃ p. 64b) tadviṣṇoḥ paramaṃ padaṃ parataraṃ paśyanti yatsūraya iti | pārameśvaratantre | īśvara uvāca || paścimābhimukhaṃ liṃgaṃ yonisthaṃ parikīrtitam | hṛdgranthi bindu saṃyuktaṃ svayaṃbhū vāṇa vācakam || itaraṃ cāntarālasthaṃ visargārthastathāparam | mahāpadmavanaṃ cāntaryogapīṭhaṃ prakīrtitam || kadambagolakākāraṃ tatkāmaṃ bindurūpiṇaṃ | brahmarandhraṃ tu tatraiva suṣumṇādhāramaṇḍale || pṛthivyādīni randhrāṇi sūtrāṇāṃ vācakāni ca | pūrṇākhyaṃ candanaṃ tattvaṃ kodaṇḍa dvaya madhyagam || tadūrdhvaṃ nādanāmānamudryāṇaṃ tu prakīrtitam | kāmarūpe bhavecchaktirvisargamatulaṃ priye || bandhaṃ tasyāḥ pravakṣyāmi saṃvittiṃ labhate yayā | ādau pūrakayogena jyādhāre yojayet punaḥ || gudameḍhrāntare yonistāmākuṃcya prabodhayet | bhramadyonigataṃ dhyātvā kāmaṃ bandhūka sannibham || sūryakoṭi pratīkāśaṃ candrakoṭi suśītalam | tasyorddhe tu śikhāsūkṣmāvicitrāpāvakī kalā || tayā sahitamātmānamekī bhūtaṃ vicintayet | gachantī brahmamārgeṇa liṃgatraya krameṇa tu || amṛtaṃ tadvisargasthaṃ paramānandalakṣaṇaṃ | drutaṃ raktaṃ svatejāḍhyaṃ dhārāpātaiḥ pravartitam || pītvā kulāmṛtaṃ divyaṃ punareva viśet kulam | punarevākulaṃ gachenmātrāyogena nānyathā || p. 65a) sā ca prāṇaḥ samākhyātā asmiṁstantre mayoditeḥ | ūrddhve śābdagatiḥ prāṇān dhvaniryasmin prajāyate || sā mātrā jāyate bhūya uccāra vaśavartinā | udghātaḥ procyate sopi prāṇastaṃ spṛśate yadā || evamabhyasya mānasya ahanya haniniścayam | jarāmaraṇaduḥkhaughairmucyate bhavabandhanāt || caturvidhā tu yā sṛṣṭiryasyāṃ yonau pravartate | punaḥ pralīyate yasyāṃ kālāgnyādi śivāntagā || yonimudrā parā hyeṣā bandhastasyāḥ prakīrtitaḥ | tasyāstu bandhamātreṇa tannāsti yanna sādhayet || chinnāruddhāstu ye maṃtrāḥ kīlitā staṃbhitāśca ye | dagdhāmattāḥ sitāhīnā malināstu tiraskṛtāḥ || bheditā bhramasaṃyuktāḥ śaptāssaṃmūrchitāhatāḥ | mandāvālāstathāvṛddhāḥ prauḍhāyauvanagarvitāḥ || aripakṣe sthitā ye ca nirvīryāḥ satvavarjitāḥ | tathā saṃketa hīnāśca khaṇḍaśaḥ śatadhā kṛtāḥ || vidhinānenasaṃyuktāḥ prabhavantya cireṇa tu | siddhimokṣapradāssarve guruṇā viniyojitāḥ || yadyaduccarate maṃtrī maṃtrarūpaṃ śubhāśubham | tat tu siddhyatyanāyāsādyoni mudrānibandhanāt || dīkṣayitvā vidhānena abhiṣicya sahasradhā | tato maṃtredhikārārthameṣāmudrā prakīrtitā || brahmahatyāsahasrāṇi trailokyamapi ghātayet | nāsau lipyati pāpena yoni mudrānibaṃdhanāditi || p. 65b) atha cakrāṇi layayogopayogāni | śivayoge || mūlādhāre tridhāvartaṃ brahmacakraṃ bhagopamam | tatkandegni nibhe dhyāyedadhaḥ śaktimabhīṣṭadām || svādhiṣṭhānaṃ tataścakraṃ tatra cāturdalāmbujam | tadevoḍiyānaṃ dhyāyet paścimābhimukhaṃ śivam || pañcāvartaṃ nābhicakraṃ sarpākārāṃ taḍinnibhām | tatra kuṇḍalinīṃ dhyāyedadhaḥśaktiṃ susiddhidām || adhomukhāṣṭapatrābjayuktaṃ taccakramiṣṭadam | tanmadhye karṇikāṃ dhyāyejjyotirliṅgā kṛtiṃ tvimām || pañcamaṃ kaṃṭhacakraṃ ca tatrāṅgula caturthake | iḍāpiṅgalayordhyāyet suṣumṇāṃ madhya saṃsthitām || ṣaṣṭhaṃ ca ghaṇṭikā liṃgaṃ mūlaṃ tadrāja dantakam | dhyāyet tu daśamadvāraṃ tatra śūnyaṃ susiddhaye || bhrūcakraṃ saptamaṃ tveka nālakandaṃ svavākyadam | dhyāyed divya śikhākāraṃ tanmadhye jñānalocanam || brahmarandhreṣṭamaṃ cakraṃ nirvāṇākhyaṃ susūkṣmadam | tatra jālaṃdharaṃ dhyāyeddhūmraṃ mokṣapradaṃ tataḥ || ākāśabījaṃ navamaṃ praśastaṃ trikūṭakaṃ pūrṇagireśca pṛṣṭhe | tatrorddhvaśaktiṃ śubhadāṃ suśūnyāṃ dhyāyecca sāṣṭāra saroja madhye || iti śāstrāntare || prathamaṃ brahmacakraṃ syāt trirāvṛttaṃ bhagākṛti | apāne mūlakandākhyaṃ kāmarūpaṃ ca tajjaguḥ || tadeva vahni kuṇḍaṃ syāt tatra kuṇḍalinī sthitā | tāṃ bīja rūpiṇīṃ dhyāyejjyotiṣkāṃ mukti hetave || p. 66a) svādhiṣṭhāne dvitīyaṃ syāccakraṃ tanmadhyagaṃ viduḥ | paścimābhimukhaṃ liṃgaṃ pravālāṃkurasaṃnibham || tatroḍiyānapīṭhe tu taddhyātvā karṣayejjagat | tṛtīyaṃ nābhicakraṃ syāt tanmadhye bhujagī sthitā || pañcāvartā madhyaśaktiścidrūpā vidyudākṛtiḥ | tāṃ dhyātvā sarvasiddhināṃ bhājanaṃ jāyate budhaḥ || caturthaṃ hṛdaye cakraṃ vijñeyaṃ tadadhomukhaṃ | jyotīrūpaṃ ca tanmadhye haṃsaṃ dhyāyet prayatnataḥ || taṃ dhyāyato jagatsarvaṃ vaśyaṃ syānnātra saṃśayaḥ | pañcamaṃ kaṇṭhacakraṃ syāt tatra vāme iḍā bhavet || dakṣiṇe piṃgalā jñeyāsuṣumṇā madhyataḥ sthitā | tatra dhyātvā śucirjyotissiddhīnāṃ bhājanaṃ bhavet || ṣaṣṭhaṃ ca tālukācakraṃ ghaṇṭikā sthāna mucyate | daśamadvāramārgaṃ tadrājadantaṃ ca tajjaguḥ || tatra śūnye layaṃ kṛtvā mukto bhavati niścitam | bhrūcakraṃ saptamaṃ vidyād bindusthānaṃ ca tajjaguḥ || bhruvormadhye vartulaṃ ca dhyātvā jyotiḥ pramucyate | aṣṭamaṃ brahmarandhraṃ syāt paraṃ nirvāṇa sūcakam || taṃ dhyātvā sūcikāgrāmaṃ dhūmākāraṃ pramucyate | tacca nālaṃ paraṃ jñeyaṃ mokṣadaṃ līnacetasām || navamaṃ vyomacakraṃ syād dalaiḥ ṣoḍaśabhiryutam | saṃvidrūpā ca tanmadhye śaktirūrddhvaṃ sthitā parā || tatra pūrṇagirau pīṭhe śaktiṃ dhyātvā vimucyate | ūrddhvaśakti nipātena adhaḥśakternikuṃcanāt || p. 66b) madhyaśakti prabodhena jāyate paramaṃ sukham iti | etat phalaṃ tripurāsārasamuccaye vistareṇoktam || tathāhi || athādhāra paṃkeruṃhāṇyatra vakṣye suṣumṇāṃtara sthāni saṃkṣepatoham | tadambhojapatrasthitāṁścāpi devāṁstadaṃbhojavarṇāṁstadādhāra devīḥ || aja granthipadmaṃ purāyanmayoktaṃ tadādhāramādyaṃ vahantīha santaḥ | suvarṇābha varṇaiścaturbhissametaṃ dalairyogi gamyaṃ mahāścarya bhūtam | caturthabjapatreṣu devī nīruddhājalārṇādi varṇā nyaset kevalāmbāḥ | sa biṃdū na bindūn prabhāvān samṛddhān sphurajjyotiṣā ḍākinī devatātra | mūlādhāre satataṃ dhyānayogāt staṃbhastobhāvulyutirdādurī ca | bhūmityāgaḥ khecaraḥ tvaṃ krameṇa nṛṇāmete sadguṇāssaṃbhavanti | kāntiprakarṣo vapuṣopi nādavyaktiḥ pradīptirjaṭharānalasya laghutvamaṃgasya nijendriyāṇāṃ paṭutvamārogya madīnatā ca | kṛtvāmano niścalamatra mūlacakre narāḥ saṃtatamādareṇa | bhūtaṃ bhayeccāpi bhaviṣyadarthaṃ vadanti śāstrāṇyapi cāśrutāni | vihāya ca sadyaḥ kamalāsanasya cakrāmbujaṃ prīti taraṅga saṃgāt | sadīpa cakrāmburuhodayante sarasvatī nṛtyati divyarūpiṇī | adhigamya rasendra mantra siddhirapi kālaṃ p.67a) ca vijityadurnivāram | ajarāmaratāmavāpyacānte paramānandapade mudāramante ekībhūtārṇavāmbhaḥ plutamakhilajagatpūrvamāsīdapūrvajyotirmūrtistadantarmahitamahima- bhūrliṃgarūpīvabhūva satsiddhādhiṣṭhitātmā sakala suranutaḥ ṣaḍbhirāsyairupetaḥ ṣaḍbhiḥkośaiśca devobhavabhayatimiradhvaṃsa haṃso maheśaḥ aṃgaliṃgavapurbhṛto bhagavato devo dviraṃge bhaktālī pūrvamukhaṃ śivasya tu mahālastathordhānanam | vaktraṃ dakṣiṇamāśuśukṣaṇirasau devaḥ pinākī punaḥ pāścātyaṃ chāgalaṇḍa eṣa bhagavān vāmāsyamasyābhavat | svādhiṣṭhāna samāhvayaṃ rasadalairmūle dhvajasyāmbujaṃ bālāditya nibhaṃdalopari gataiḥ pṛṭhādi tarkākṣaraiḥ | bindūd bhāsita mastakairbhagavato liṃgātmanaḥ śūlinaḥ sthānaṃ yogivareṇa gocaramidaṃ cāsyādhipānākinī | iha svādhiṣṭhāne nihita nija ceto layavaśādamandānandaughastimita hṛdayaḥ sādhakavaraḥ | sametāṅgonaṅgaḥ kṣititalagatosau mṛgadṛśāṃ smarasmerāpāṅgaṃ ramayati gaṇaṃ kānti kalitam | iha vetti nidhāyamāsanaṃ svaṃ vividhaṃ cāśruta śāstra jālamuccaiḥ | avadhūta p. 67b) jarāmayassamartyassuciraṃjīvati vītamṛtyubhītiḥ | vapuṣo śuci bhājanasya śaśvat paramāṃ śuddhimihātanoti puṃsām | śaradambudapelavasya dehe dṛḍha ruddhoghanatāṃ ca śītaraśmiḥ | calitaṃ sahasā māhārasendraṃ kamalālokanato viyat sarojāt | iha ye vinivārayanti santo nanudhīrāḥ puruṣottamāsta eva | madadhautakaṭo mahāgajendro vaśatāmeti yathāśanairupāyāt | balavānihavai sudhākarosaukramaruddhaḥ svavaśobhavatyavaśyam | etasmin kuliśābjayoganiratādādaulayo jāyate vāgādīndriya dantināṃ layavaśāt saṃvittirappūrjitā | antarhīna mahānasa dravajuṣāṃ nṛṇāṃ ca ceto layādāvirbhāvamupaityamaṃda sahajānanda chalendūdayaḥ | nābhisthaṃ maṇipūrakaṃ daśadalairnīlāñjanābhairyutaṃ tatrādyaiśca daśākṣarairdalagatairbindūllasanmastakaiḥ | lākinyā samadhiṣṭhitaṃ ca satataṃ dhyānānnarāḥ kevalaṃ vaśyākarṣaṇa nirviṣīkaraṇapūḥkṣobhādikaṃ kurvate | sthānesmin nihitātmanassukṛtinaḥ pātālasiddhiḥ parāṣaḍgasyāpratimasya sādhanamapi syādīpsitaṃ ca kṣitau | rūpaṃ bhūmi vivarjanaṃ parapure śaktiḥ praveṣṭuṃ jarāhāniścākhiladuḥkharoga śamanaṃ kālasya vāvañcanam | hṛdaye sa p. 68a) rasendragopasaṃdhyāghanasindūrasuvarṇavarṇamabjam | yadanāhatamityuśanti santo ravi saṃkhyairupaśobhitaṃdalaiśca krodhīśādyairbhairavairbhānusaṃkhyairdaṇḍopetairmaṇḍitaṃ caṇḍavīryaiḥ | tatkākinyādhiṣṭhitaṃ divyaśaktyādevyāhaṃsenāpi devena śaśvat | etasmin satataṃ niviṣṭamanasaḥ sthāne vimāne sthitāḥ | kṣubhyantyadbhutarūpakāntikalitā divyastriyo yoginaḥ | jñānaṃ cāpratimaṃ trikāla viṣayaṃ kṣobhaḥ purasya śrutirdūrādeva ca darśanaṃ ca sumati syād yoginī melanam | viśuddhākhyaṃ kaṇṭhe kamalamatha dhūmrālirucibhiryutaṃ śrīkaṇṭhādi svaraparigataiḥ ṣoḍaśadalaiḥ | iha sthāne śākinya tulanijaśaktirbhagavatī sthitā nityaṃ devī śaraṇa gabhavārti praśamanī | abhyāsayogādihasanniviṣṭasvāntasya śaśvannarapuṃgavasya | samarthatā syādanadhītaśāstre sarvottamassyādvasudhātalesmin | sthānetrasaṃsaktamanāmanuṣyastrikāladarśi vigatādhirogaḥ | jitvājarāmañjananīlakeśaḥ kṣitauciraṃjīvati vītamṛtyuḥ | iha sthāne cittaṃ satatamavadhāyāttapavano yadi kruddho yogī calayati samastaṃ tribhuvanam | na ca brahmāviṣṇurna ca harihayonāpi khamaṇistadīyaṃ sāmarthyaṃ śamayitu p. 68b) malaṃ nāpi gaṇapaḥ | ājñānāmabhrūyugamadhye dalayugmopetaṃ śāradacandramayūkhābham | hākinyuktātrāpi ca devī dalayugme varṇavantau binduyutau saṃsmaraṇīyau | dhyānayoganiratasya jāyate pūrvajanmakṛta karmaṇāṃ smṛtiḥ | atra bindunilaye ca dūrato darśana śravaṇayossamarthyate | iha sannihita svacitravṛttiḥ pratimāyāḥ pratijalpanaṃ karoti gamanaṃ ca naraḥ pure pareṣāṃ punarutthāpanamapyatho mṛtasya | nirālambāṃ mudrāṃ nija gurumukhenaiva viditāmihasthāne badhvāsthiranihitadhīssādhakavaraḥ | sadābhyāsāt paśyatyaramanilayānaṃtamakhilāmuhuḥśreṇirviṣṇorapi padamuḍūnāmadhipatim | brahmāṇaṃ suravṛndavandita padadvandvaṃ mukundaṃ tathā śaṃbhuṃ devanikāyanāyakamapi pretādhipaṃ vāripam | ahnāṃ vahnimapi prabhuṃ ca pavanaṃ tārkṣyaṃ ca pakṣīśvaraṃ gandharvānapi kinnarānapi gaṇaissiddhān prasiddhānapi yakṣān rākṣasa puṃgavānapi munīndivyāṁśca bhavyākṛtīnantaḥ kāntikalākalāpakalitānvidyādharānmātaram | raṃgottuṅgataraṅgasaṃgatajalāṃ svarlokakallolinīṃ yogīi paśyati dugdhasāgara ruciṃ taṃ cāpi hemācalam | uttuṅga pīvarapayodhara namrakamradivyāṅga saṃgajamataṅgajamabdayānam | p. 69a) ullāsi cilli yugalaṃ cakitaiṇaśāvalolekṣaṇaṃ visaramapsarasāṃ tathaiva | samuttuṅgaiḥ śṛṅgaiḥsthagitagaganābhogalalitāṁllasannānāratnā kalitakaṭakān bhūdharavarān | kuraṅgaissāraṃgairapi ca ramaṇīyāṃ vanabhuvaṃ tathā gurvīmurvīmapi ca vividhakṣetra sahitām | taraṅgairuttuṅgairahimakaramātaṅganikaraiḥ karālānābhīrairapi jaladharairbhūdharavaraiḥ | tathā pārāvārānamarasarito vāribharitān sahaṃsālīpālīmapi ca sarasāṃsārasajuṣām | etasmin paramādbhutā vyaya mahānandaika kande pare sthāne mānasamātmanaḥ sthiramatissaṃyojayen mudrayā | yogītanmayatāmupaiti śanakaiśceto nirālambayā paścānnaijamahāsukhaṃ layavaśādāvirbhavatyāntaram | līne cetasi tatra viśvanilaye vahnerivādau kaṇā dṛśyante tadanantaraṃ ca vilasadrūpāḥ pradīpāṅkurāḥ bālasyeva divākarasya bahaloghvotastatodyotate yadvā bhūdganāntarālavilasajjyotsnā sa yatnaṃ mahaḥ | nityānanda iti śriyaḥ patiriti śrīvāsudevaḥ pumānātmetyucyata ityacintyamahimā yogī yato yogibhiḥ | sthānesmin parame sa eva bhagavānvyakto bhavatyavyayassākṣīrādgarivāntarāntaragataścandrārkayormaṇḍale | p. 69b) viśvasyāyatanaṃ mahadbhagavataḥ sthānaṃ tadetatpadaṃ yatrāropyasamīraṇaṃ sukṛtinaḥ prāṇaprayāṇe narāḥ | divyaṃ taṃ paramaṃ purāṇa puruṣaṃ vedānta vedyaṃ kaviṃ viśvādyaṃ praviśanti saṃtata mahānandaika kandaṃ prabhum | sahasrārapadmaṃ visargādadhastādadho vaktramārakta kiṃjalkapuñjam | kuraṅgeṇa hīnastriśṛṅgastadantaḥ sphuradraśmijālaḥ sudhāṃśussamāste | tadantargataṃ brahmarandhraṃ susūkṣmaṃ yadādhārabhūtaṃ suṣumṇākhyanāḍyāḥ | tadetatpadaṃ divyamatyanta guhyaṃ surairapyagamyaṃ sugopyaṃ prayatnāt | etat kailāsasaṃjñaṃ paramakulapadaṃ bindurūpī kharūpī yatrāste devadevo bhavabhayatimiradhvaṃsahaṃso maheśaḥ | bhūtānāmādi bhūto rasaviśarasitāṃ santatāmantaraṅge saudhīṃ dhārāṃ vimuñcannabhimataphalado yogināṃ yogagamyaḥ | sthānasyāsya jñānamātreṇa nṛṇāṃ saṃsāresmin saṃbhavonaiva bhūyaḥ bhūtagrāmaṃ saṃtatābhyāsa yogāt kartuṃ hartuṃ syācca śaktissamagrā | sthāne pare haṃsanivāsabhūte kailāsanāmnīhanidhāya cetaḥ | yogīgatavyādhi vadhaḥ kṛtādhivādhaściraṃ jīvati mṛtyumuktaḥ | sthānesmin kṣayavṛddhi bhāvarahitā nityoditādhomukhī p. 70a) vālādityanibhaprabhāśaśabhṛtassāste kalāṣoḍaśī | bālāgrasya vikhaṇḍitasya śatadhābhāgena caikena yā sūkṣma tvāt sadṛśī nirantara galatpīyūṣadhārādharā | etasyāḥ parataḥ sthitā bhagavatī bhūtādhidevādhipā nirvāṇākhya kalārddha candrakuṭilā sā ṣoḍaśāntargatā | bālāgrasya sahasradhā vidalitasyaikena bhāgena yā sūkṣmatvāt sadṛśī trilokajananī yā dvādaśārka prabhā | nirvāṇākhya kalāpadoparigatā nirvāṇa śaktiḥ parākoṭyāditya samaprabhāti gahanābālāgra bhāgasya yā | koṭyaṃśena samāsamasta jananī nityoditā nirmalā nityānandapadacchalendu nigaladdhārānirālambanā | etasyāḥ parataḥ parātparataraṃ nirvāṇaśakteḥ padaṃ śaivaṃ śāśvatamaprameyamamalaṃ nityoditaṃ niṣkriyam | tadviṣṇoḥ padamityuśanti sudhiyaḥ kecit padaṃ brahmaṇaḥ keciddhaṃ sapadaṃ nirañjanapadaṃ kecinnirālambanam | āropyāropyaśaktiṃ kamalajanilayādātmanassākamevasthāneṣvājñāvasāneṣvavahita hṛdayaścintayitvā krameṇa | nītvānādāvasānaṃ khagamakulamahāpadma padmāntarasthāṃ dhyāyeccaitanya rūpāṃmabhilaṣitaphalaprāptaye śaktimādyām | p. 70b) sākṣāllākṣārasābhaṃgaganagatamahāpadma sadmastha haṃsāt pītvā divyāmṛtaughaṃ punarapi ca viśen madhya deśaṃ kulasya | cakre cakre krameṇāmṛtarasavisaraistarpayed devatāstā hākinyādyāssamastāḥ kamalajanilayāṃ tarpayet kuṇḍalīṃ tām | atha ṣaṭkarmāṇi | haṭhapradīpikāyām || dhautīvastī tathā netītrāṭakaṃ naulikaṃ tathā | kapālabhātī caitāni ṣaṭkarmāṇi pracakṣate || karma ṣaṭkamidaṃ gopyaṃ ghaṭaśodhanakārakam | vicitraguṇasaṃdhāyi pūjyate yogipuṃgavaiḥ || atha dhautī || caturaṅgulavistāraṃ siktaṃ vastraṃ śanairgraset | punaḥ pratyāharedetadabhyāsāddhauta karmavit || kāsaśvāsaplīhakuṣṭakapharogāśca vidradhiḥ | dhautīkarmaprabhāveṇa prayātyeva na saṃśayaḥ || atha vastī || nābhidaghne jale pāyu nyastanālotkaṭāsanaḥ | ādhārākuñcanaṃ kuryādabhyāsād vasti karmavit || gulmodaraṃ cāpi vātaplīhapittakaphodbhavāt | vastikarmaprābhāveṇa bādhyante sakalā mayāḥ || dhātvindriyāntaḥ karaṇa prasādaṃ dadyāccakāṃtiṃ dahana pradāptim | aśeṣadoṣopacayaṃ nihanyādabhyasya mānaṃ jalavastikarma || athanetī || sūtraṃ vitastisusnigdhaṃ nāsānāle praveśayet | p. 71a) mukhānnirgamayet sāhinetī siddhairnigadyate || kapālaśodhanī caiva divya dṛṣṭi pradāyinī | jañūrddhajātarogaughāñjarayatyāśunetivit || atha trāṭakam || nirīkṣenniścala dṛśāsūkṣmalakṣyaṃ samāhitaḥ | aśru saṃpāta paryantamāryaistattrāṭakaṃ matam || moṭanaṃ netrarogāṇāṃ tandrādīnāṃ kapāṭakam | etacca trāṭakaṃ gopyaṃ yathāhāṭakapeṭakam || athanaulī || amandāvartavegena tundaṃ savyāpasavyayoḥ | na tāṃso bhrāmayedeṣānāulī yoge prakathyate || mandāgnisaṃdīpanapācanāgni saṃdhāyikānandakarī tathaiva | aśeṣadoṣāmayaśoṣiṇī ca haṭhakriyāmauliriyaṃ hi naulī || atha kapālabhātī || bhastrevalohakārāṇāṃ recapūrau samabhramau | kapālabhātī vikhyātā kaphadoṣaviśoṣaṇī || atha mudrāḥ || pavanayogasaṃgrahe || mahāmudrā mahābandho mahāvedhaśca khecarī | śakticālo mūlabandha uḍḍiyānaṃ tataḥ param || jālandharābhidho vandho viparīta kṛtistatheti | haṭhapradīpikāyām || sa śailavanadhātrīṇāṃ yathā dhāro hi nāyakaḥ | sarveṣāṃ yogataṃtrāṇāṃ tathā dhāro hi kuṇḍalī || suptāguruprasādena bodhitā sukhadā bhavet | tathā sarvāṇi padmāni bhidyate granthayopi ca || p. 71b) prāṇasya śūnya padavī tathā rājapathāyate | tathā cittaṃ nirālambaṃ tathā kālasya vañjanam || tasmāt sarva prayatnena prabodhayitumīśvarīm | brahmadvāramukhe suptāṃ mudrābhyāsaparo bhavet || mahāmudrāmahābaṃdho mahāvedhaśca khecarī | uḍḍiyāṇaṃ mūlabandho bandho jālaṃ dharābhidhaḥ || karaṇī viparītākhyā tathā vai śakti cālanam | etaddhi mudrānavakaṃ jarāmaraṇavarjitam || ādināthoditaṃ divyamaṣṭaiśvaryapradāyakam | vallabhaṃ sarvasiddhānāṃ durlabhaṃ marutāmapi || gopanīyaṃ prayatnena yathā ratna karaṇḍakam | kasyacinnaivavaktavyaṃ kulastrī surataṃ yathā || atha mahāmudrā | skandapurāṇe || śodhanaṃ nāḍijālasya ghaṭanaṃ candrasūryayoḥ | rasānāṃ śodhanaṃ samyak mahāmudrābhidhīyate || īśvaraprokte || mahāmudrāṃ pravakṣyāmi tantresmin mama vallabhām | yāṃ prāpyasiddhakāḥ siddhiṃ kapilādyāḥ purāgatāḥ || apasavyena saṃpīḍyapādamūlena sādaram | gurūpadeśato yoniṃ gudameḍhrāntarālagām || samaprasāritaṃ pādaṃ dhṛtvāpāṇi yugena tu | navadvārāṇi saṃyamya civukaṃ hṛdayopari || cittaṃ catuṣpathe dattvā prārabhed vāyu dhāraṇam | mahāmudrā bhavatyeṣā sarvataṃtreṣu gopitā || p. 72a) vāmāṅgena samabhyasya dakṣāṅgena sabhyaset punaḥ | prāṇāyāmaṃ samaṃ kṛtvā yogīniyatamānasaḥ || mudrāmetāṃ tu saṃprāpya guru vakrāt sugopitam | anena vidhinā yogīmandabhāgyopi siddhyati || sarvāsāmeva nāḍīnāṃ cālanaṃ bindudhāraṇaṃ | jāraṇaṃ tu kaṣāyasya pātakānāṃ vināśanam || kuṇḍalī tāpanaṃ vāyorbrahmarandhra praveśanam | sarvarogopaśamanaṃ jaṭharāgni vivarddhanam || vapuṣaḥ kāntikamalā jarāmṛtyu vināśanam | vāñchitārtho balaṃ saukhyamindriṇāṃ ca māraṇam || etānyuktāni sarvāṇi mārgārūḍhasya yoginaḥ | bhavedabhyāsato vaśyaṃ nātrakāryā vicāraṇā || gopanīyā prayatnena mudreyaṃ surapūjitā | yāṃ tu prāpyabhavāmbhodheḥ pāraṃ gacchanti yoginaḥ || mudrākāmadughā hyeṣā sādhakānāṃ mayoditā | guptācāreṇa kartavyā na deyā yasya kasyacit || iyaṃ khalu mahāmudrā mahāsiddhaiḥ praśasyate | mahākleśā yato doṣā jīryante maraṇādayaḥ || mahāmudrāṃ ca tenaiva vadanti vibudhottamā | iti haṭhapradīpikāyām || yathā daṇḍāhatassarpo daṇḍākāraḥ prajāyate | ṛjvī bhūtā tathā śaktiḥ kuṇḍalī sahajā bhavet || pādamūlena vāmena yoniṃ saṃpīḍya dakṣiṇam | p. 72b) pādaṃ prasāritaṃ dhṛtvā karābhyāṃ pūrayenmukham || kaṇṭhe bandhaṃ samāropya dhārayed vāyumūrddhvataḥ | tathāsaumaraṇāvasthāṃ harate dvipadāśrayam || na hi pathyamapathyaṃ vā rasāḥ sarvepi nīrasāḥ | api bhuktaṃ viṣaṃ ghoraṃ pīyūṣamiva jīryati || kṣayakuṣṭagudāvartagulmaplīhapurogamāḥ | tasya doṣāḥ kṣayaṃ yānti mahāmudrāṃ ca yo bhyaset || mahābandhaḥ || īśvara prokte || yosyāṃ prasāritaḥ pādo vinyasyatamurūpari | gudayonīsamākuñcya nītvā cāpānamūrddhvagam || yojayitvā samānena kṛtvā prāṇamadhomukham | bandhayedūrddhvagatyarthamapānaprāṇayossudhīḥ || kathitoyaṃ mahābandhassiddimārgapradāyakaḥ | nāḍīgaladrasavyūhamūrddhvaṃ nayati yoginaḥ || ubhābhyāṃ sādhayet padbhyāmekaikaṃ suprayatnataḥ | matamatra tu keṣāṃcit kaṇṭhabandhaṃ vivarjayet || rājadantadvayaṃ tatra jihvayottambhayediti | bhavedabhyāsato vāyussuṣumṇāmadhyasaṃgataḥ || anena vapuṣaḥ kāṃtirdṛḍhabandhosthi pañjaraḥ | saṃpūrṇa hṛdayo yogī bhavantyetāniyoginaḥ || bandhenānena yogīndrassādhayet sarvamīpsitam | apānaprāṇayoraikyaṃ kṛtvā tribhuvaneṣu vai || haṭhapradīpikāyām || pārṣṇivāmasya pādasya yonisthāne niyojayet | vāmorūpari saṃsthāpya dakṣiṇaṃ caraṇaṃ tathā || p. 73a) pūrayitvā mukhe vāyuṃ hṛdaye cibukaṃ tathā | niṣpīḍyayonimākuṃcya manomadhye niyojayet || recayecca śanaireva mahābandhoyamucyate | ayaṃ khalu mahābandho mahāsiddhi pradāyakaḥ || kālapāśa mahābandha vimocana vicakṣaṇaḥ | ayaṃ tu sarvanāḍīnāmūrdhvaṃ gamanarodhakaḥ || triveṇī saṃgamaṃ dhatte kedāraṃ prāpayen manaḥ | atha mahāvadhaḥ || rūpalāvaṇya saṃpannā yathāstrīpuruṣaṃ vinā | mahāmudrā mahābandhau niṣphalau vedha varjitau || mahābandhe sthito yogī kṛtvā pūrakamekadhā | vāyūnāṃ gatimāvṛtyanibhṛtaṃ kaṇṭhamudrayā || samahastayugo bhūmau sphijau saṃtāḍayecchanaiḥ | puṭadvayaṃ samākramyavāyuḥ sphurati madhyagaḥ || somasūryāgni saṃdhānaṃ jāyate cāmṛtāyate | mṛtāvasthā samutpannaṃ tato mṛtyubhayaṃ kutaḥ || mahāvedho yamabhyāsān mahāsiddhi pradāyakaḥ | balīpalitavepaghnassevyate sādhakottamaiḥ || etattrayaṃ mahāguhyaṃ jarāmṛtyu vināśanam | vahnivṛddhikaraṃ caiva aṇimādiguṇapradam || aṣṭadhā kriyate caiva yāme yāme dine dine | puṇya saṃbhārasaṃdhāyi pāpaughabhiduraṃ sadā || samyak śikṣāvatāmeva svalpaṃ prathamasādhane | īśvara prokte || mahābandha sthito yogī kukṣimāpūrya vāyunā | p. 73b) sphicau saṃtāḍayed vidvān vedhoyaṃ kīrtito mayā || vedhenānena saṃvidhya vāyunā yogi puṃgavaḥ | granthīn suṣumṇāmārgeṇabrahmarandhraṃ bhinattyasau || yaḥ karoti sadābhyāsaṃ mahābandhaṃ sugopitam | vāyusiddhirbhavet tasya jarāmṛtyuvināśanam || cakramadhye sthitā devāḥ kaṃpante vāyu tāḍanāt | kuṇḍalyapi mahāmāyā kailāsāṃśe vilīyate || tasmād yogī prayatnena karoti tritayaṃ kramāt | etat trayaṃ prayatnena caturvāraṃ karoti yaḥ || ṣaṇmāsābhyantare mṛtyuṃ jayatyeva na saṃśayaḥ | etat trayasya māhātmyaṃ siddho jānāti netaraḥ || yajjñātvā siddhayassarve siddhākhyāṃ lebhire ciram | gopanīyaṃ prayatnena sādhanaṃ siddhimicchatā || anyathā ca na siddhissyān mudrāṇāmeṣanirṇaya | iti atha khecarī || yogabīje || vitasti pramitaṃ dīrghaṃ vistāraṃ caturaṅgulam | mṛdulaṃ dhavalaṃ proktaṃ veṣṭanādhāralakṣaṇam || iti haṭhapradīpikāyām || chedana cālanadohairjihvāṃ saṃvarddhayet tāvat | yāvadiyaṃ bhrūmadhye spṛśati tadā khecarī siddhiḥ || kalāṃ parāṅmukhīṃ kṛtvā tripathe parivartayet | sā bhavet khecarī mudrā vyomacakraṃ taducyate || rasanāmūrddhvagāṃ kṛtvā kṣaṇārddhaṃ yadi tiṣṭhati | p. 74a) viṣayairmucyate yogī vyādhi mṛtyujarādibhiḥ || khecaryāmudritaṃ yena vivaraṃ laṃbikorddhvataḥ | tasya na kṣarate bindu kāminyā liṅgitasya ca || calitopi yadā binduḥ saṃprāptaśca hutāśanam | vrajatyūrddhvaṃ hi gacchatyāniruddho yoni mudrayā || saṃpātanavidhau vinduḥ pāṇḍuro lohitastathā | pāṇḍuraṃ śuklamākhyātaṃ lohitākhyaṃ mahārajaḥ || sindūrasaṃnibhaṃ bījaṃ ravisthāne sthitaṃ rajaḥ | śaśisthāne sthito bindustayoraikyaṃ sudurlabham || binduḥ śivo rajaḥ śaktirbindurindūrajoraviḥ | yāti vindossahaikatvaṃ bhaved divyaṃ vapustadā || śukraṃ candreṇa saṃyuktaṃ rajasūryeṇa saṃyutam | tayossamarasaikatvaṃ yo jānāti sa yogavit || cittā yattaṃ nṛṇāṃ śukraṃ śukrāyattaṃ ca jīvitam | tasmāccittaṃ ca śukraṃ ca rakṣaṇīyaṃ prayatnataḥ || pātāle yad viyati śikhare meru mūle tadasti tattvaṃ caitat pravadati sudhīssammukhe nimnagānām | candrāt sāraṃ sravati vapuṣastena mṛtyurnarāṇāṃ taṃ badhnīyāt svakaraṇamṛdānānyathā kāya siddhiḥ || indhanāni yathā vahnistailavarttiśca dīpakaḥ | nityaṃ somakalāpūrṇaṃ dehīdehaṃ na muñcati || rasanāṃ veśayedūrddhvaṃ pibet tacchrāvitaṃ jalaṃ | gomāṃsaṃ bhakṣayennityaṃ pibedamakhāruṇīm || kulīnaṃ tamahaṃ manye netarān kulaghātakān | gośabdenoditājihvā tatpraveśo hi tāluniṃ || p. 74b) gomāṃsabhakṣaṇaṃ tat tu mahāpātakanāśanam | jihvā praveśasaṃbhūta vahninotpāditaḥ khalu || candrāt sravatu yassārassāsyādamaravāruṇī | ekaṃ sṛṣṭi mayaṃ bījamekāmudrā ca khecarī || eko deśo nirālamba ekāvasthā manonmanī | nāsanaṃ siddhasadṛśaṃ na kumbhaḥ kevalopamaḥ || na khecarī samāmudrā na nāda sadṛśolayaḥ | mūrddhnaḥ ṣoḍaśapadmapatragalitaṃ prāṇādavāptaṃ haṭhādūrdhvāsyorasanāṃ niyamya vivare śaktiṃ parāṃ cintayet | tatkallolakalājalaṃ ca vimalaṃ jihvā kulaṃ yaḥ pibennirdoṣassamṛṇālakomalatanuryogī ciraṃ jīvati | cumbantī yadi lambikāgramaniśaṃ jihvārasaspandinī sakṣārākaṭukāmladugdhasadṛśaṃ madhvājya tulyaṃ sadā | vyādhīnāṃ haraṇaṃ jarānta karaṇaṃ śāstrāgamoddhāraṇaṃ tasya syādiha siddhiraṣṭaguṇitā siddhāṅganā karṣaṇaṃ | skandapurāṇe || kapālakuhare jihvā praviṣṭāviparītagā | bhruvorantargatādṛṣṭirmudrā bhavati khecarī || cittaṃ carati kheyasmājjihvā carati khegatā | te naiṣā khecarī nāma mudrāsiddhairniṣevitā || yāvad vaddhā nabho mudrā tāvad bindurna gacchati | yāvad binduḥ sthiro dehe tāvat kālabhayaṃ kutaḥ || p. 75a) piḍyatena sarogeṇa na ca lipyeta karmaṇā | bādhyatena sakālena yo mudrāṃ vettikhecarīm || rasanāṃ tālu vivare nidhāyorddhva mukhe mṛtam | pibennirjaratāṃ gacchet ṣaṇmāsānnātra saṃśayaḥ || ūrddhvajihvaḥ sthiro bhūtvā somapānaṃ karoti yaḥ | māsārddhena na saṃdeho mṛtyuṃjayati yogavit || saṃpīḍyarasanāgreṇa rājadantavilaṃ mahat | dhyātvāmṛtamayīṃ devīṃ ṣaṇmāsena kavirbhavet || amṛtāpūrṇadehasya yogino dvitrivatsarāt | ūrddhvaṃ pravartate reto hyaṇimādi guṇodayam || nityaṃ somakalāpūrṇaṃ śarīraṃ yasya yoginaḥ | takṣakeṇāpi daṣṭasya viṣaṃ tanna ca sarpanīti || dattātreyaḥ || antaḥkapālavivare jihvāṃ prāvṛtyacārpayet | bhrūmadhyadṛṣṭirapyeṣā mudrā bhavati khecarī || na rogo maraṇaṃ tasya na nidrā na kṣudhātṛṣā | na ca mūrchā bhavet tasya yo mudrāṃ vetti khecarīm iti || īśvara prokte || lambikorddhve sthite garte rasanāṃ viparītagām | saṃyojayet prayatnena sudhākūpe vicakṣaṇaḥ || mudraiṣā khecarī proktā bhaktānāmanurodhataḥ | nirantarakṛtābhyāsaḥ pīyūṣaṃ pratyahaṃ pibet || tena vigrahasiddhissyān mṛtyumātaṃga khecarī | mudraiṣā khecarī yasya susthitāsyādatandritā || śatabrahmagatenāpi kṣaṇārddhaṃ manyate hi sa iti | p. 75b) atha mūlabandhaḥ || pādamūlena saṃpīḍya gudamārgaṃ suyantritam | balādapānamākṛṣyakramādūrddhvaṃ samabhyaset || kathitoyaṃ mūlabandho jarāmaraṇanāśanaḥ | apānaprāṇayoraikyaṃ kṣayo mūtrapurīṣayoḥ || bandhenānena sutarāṃ yonimudrā prasiddhyati | siddhāyāṃ yoni mudrāyāṃ kiṃ na siddhyati bhūtale || bandhasyāsya prasādena gagane vijitānilaḥ | padmāsana sthito yogī bhuvamutsṛjyavartate || sugupte nirjjane deśe bandhamenaṃ samabhyaset | saṃsārasāgaraṃ tartuṃ yadī chedyogi puṃgava || iti haṭhapradīpikāyām || pārṣṇighātena saṃpīḍyayonimākuñcayed gudam | apānamūrddhvamākṛṣya mūlabandhoyamucyate || adhogatamapānaṃ ca tadūrddhvaṃ kurute haṭhāt | ākuñcanena taṃ prāhurmūlabandhaṃ tu yogina || iti yogabīje || gudaṃpārṣṇyā tu saṃpīḍya vāyumākuñcayed balāt | vāraṃ vāraṃ tathā corddhvaṃ samāyāti samīraṇaḥ || prāṇāpānau nādabindū mūlabandhena caikatām | gatvā yogasya saṃsiddhiṃ gacchato nātra saṃśayaḥ || apāne corddhvage jāte saṃprāpte vahnimaṇḍale | tathā nalaśikhādīrghā vardhate vāyunāhatā || tato yātau vahnyapānau prāṇamukta svarūpakau | p. 76a) tenātyanta pradīptastu jvalano dehajastathā || tena kuṇḍalinī suptā satataṃ saṃprabodhyate | daṇḍāhatabhujaṅgīvaniścitaṃ ṛjutāṃ vrajet || vilaṃ praviṣṭaiva tathā brahma nāḍyantaraṃ vrajet | tasmān nityaṃ mūlabandhaḥ karttavyo yogi puṃgavaiḥ || uḍḍiyānabandhaḥ | yogabīje || baddho yena suṣumṇāyāṃ prāṇastūḍḍīyate yataḥ | tasmāduḍḍīyānākhyoyaṃ yoginā samudāhṛtaḥ || uḍḍīnaṃ kurute yasmādaviśrāntaṃ mahākhagaḥ || uḍḍīyānaṃ tadevasyānmūlabandhobhidhīyate | udare paścimaṃtānaṃ nābherurddhvasamācaret || uḍḍiyāno hyasaubandho mṛtyumātaṅgakesarī | uḍḍiyānaṃ tu sahajaṃ guruṇā kathitaṃ yathā || abhyaset tadatandrastu vṛddhopi taruṇāyate | nābheruddhvamadho vāpitānaṃ kuryāt prayatnataḥ || ṣaṇmāsamabhyasen mṛtyuṃjayatyeva na saṃśayaḥ | haṭhapradīpikāyām || sati vajrāsane pādau karābhyāṃ dhārayed dṛḍham | gulpadeśasamīpe ca udaraṃ tatprapīḍayet || paścimaṃtānamudaraṃ kārayeccivukaṃ hṛdi | śanaiśśanairyathā prāṇastundasiddhiṃ na gacchati || sarveṣāmeva baṃdhānāṃ hyuttamo hyuḍḍiyānakaḥ | uḍḍiyāne dṛḍhe bandhe mūlaḥ svābhāviko bhavediti || īśvara prokte || nābherurddhvamadhaścāpitānaṃ nirbharamācaret | p. 76b) uḍḍiyāno bandha eṣasarva duḥkhaughanāśanaḥ || nityaṃ yaḥ kurute yogī caturvāraṃ dine dine | tasya nābherviśuddhisyād yena siddho bhaven marut || ṣaṇmāsamabhyasanyogī mṛtyuṃjayati tatvavit | tasyodarāgnirjvalati rasavṛddhiśca jāyate || anena sutarāṃ siddhirvigrahasya prajāyate | rogāṇāṃ saṃkṣayaścāpi yogino bhavati dhruvam || gurorlabdhvā prayatnena sādhayet tu vicakṣaṇaḥ | nirjane susthite deśe bandhaṃ paramadurlabhamiti || atha jālandharaḥ || badhvāgalaśirojālaṃ hṛdaye cibukaṃ nyaset | bandhojālandharaḥ prokto devānāmapi durlabhaḥ || nābhistha vahnirjantūnāṃ sahasrakamalacyutam | pivet pīyūṣaṃ rasavat tadarthaṃ bandhayedimam || badhenānena pīyūṣaṃ svayaṃ pibati buddhimān | amaratvaṃ ca saṃprāpya modate bhuvana traye || jālaṃdharo vandha eṣa siddhānāṃ siddhidāyakaḥ | abhyāsaḥ kriyate nityaṃ yogināsiddhimicchateti || yogabīje || kaṇṭhamākuñcya hṛdaye sthāpayed dṛḍhamichayā | bandhojālandharākhyo yamamṛtāvyayakāraka || iti haṭhapradīpikāyām || badhnātīha śirojālamadhogāmi nabhojalam | tato jālaṃdharaḥ proktaḥ kaṇṭha duḥkhaughanāśanaḥ || p. 77a) jālandhare kṛte bandhe kaṇṭhasaṃkocalakṣaṇe | na pīyūṣaṃ patatyagnau na ca vāyuḥ prakupyati || madhyacakramidaṃ jñeyaṃ ṣoḍaśādhārabandhanam | bandhatrayamidaṃ śreṣṭhaṃ mahāsiddhaniṣevitam || sarveṣāṃ haṭhataṃtrāṇāṃ sādhane yogināmiti || atha viparītakaraṇī | haṭhayoge || nābhideśe sthito nityaṃ bhāskaro dahanātmakaḥ | amṛtātmā sthito nityaṃ tālumadhye ca candramāḥ || varṣatyadho mukhaścandro grastyūrddhvamukho raviḥ | karaṇaṃ tacca kartavyaṃ yena sā prāpyate sudhā || viśuddhe parame cakre ruddhvāsomakalāmṛtam | tanmārgeṇa kṛtaṃ yāti vañcayitvā mukhaṃ raveḥ || amṛtaṃ kandare kṛtvā nāsāntaṃ śikhare kramāt | svayamuccālitaṃ yāti vañcayitvā mukhaṃ raveḥ || vaddhaṃ somakalājalaṃ ca vimalaṃ kaṇṭhasthalā dūrddhato nāsāntaṃ śikhareṇa yāti gaganaṃ dvāraṃ tatassarvataḥ | ūrddhvastho bhuvi saṃnipatyanitarāmuttānapādaḥ pivedevaṃ yaḥ kurute jitendriya ca yo naivāsti tasya kṣayaḥ || haṭhapradīpikāyām || yatkiṃcit sravate candrādamṛtaṃ divyarūpi ca | tatsarve grasate sūryastena piṇḍaṃ vināśitam || tatrāstikaraṇaṃ divyaṃ sūryasya mukhabandhanam | gurupadeśato jñeyaṃ na tu śāstrārthakoṭibhiḥ || p. 77b) ūrddhvaṃ nābhiradhastālurūrddhvaṃ bhānuradhaḥ śaśī | karaṇī viparītākhyā sarvavyādhi vināśinī || dattātreyaḥ || ūrddhvabhānuradhaścandrastadyathā śṛṇusāṃkṛte | adhaśśiraścorddhvapādaḥ kṣaṇaṃ syāt prathame dine || kṣaṇācca kiñcidadhikamabhyasecca dine dine | baliśca palitaṃ caiva ṣaṇmāsārddhena dṛśyate || yāmamātraṃ tu yo nityamabhyaset sa tu kālajit | nityamabhyāsa yuktasya jaṭharāgni vivarddhanam || āhāro bahulastasya saṃpādyaḥ sāṃkṛte ghṛtaiḥ | alpāhāro yadi bhavedagnirdāhaṃ karoti vai || atha śakti cālanam | īśvara prokte || ādhārakamale suptāṃ cālayet kuṇḍalīṃ dṛḍham | apānavāyumākṛṣya balādākuñcyabuddhimān || śakticālanamevaṃ hi pratyahaṃ yaḥ samabhyaset | agni vṛddhirbhavet tasya rogāṇāṃ ca vināśanam || vihāyanidrāṃ bhujagī svayamūrddhve bhavet khalu | tasmādabhyasanaṃ kāryaṃ yogināsiddhimicchatā || yaḥ karoti sadābhyāsaṃ śakticālanamuttamam | yena vigrahasiddhissyādaṇimādiguṇa pradā || gurūpadeśa vidhinā tasya mṛtyu bhayaṃ kutaḥ | muhūrtadvayaparyantaṃ vidhinā śakti cālanam || vajrāsane gato nityaṃ māsārddhaṃ tu samabhyaset | p. 78a) vāyunā jvalito vahniḥ kuṇḍalīṃ dahate niśam | saṃtaptāsāgni nāḍī ca śaktistrailokya mohinī || viśate vajratuṇḍena suṣumaṇāvadanāntare | vāyunāvahnināsārddhaṃ brahmagranthiṃ vibhidya sā || viṣṇugranthiṃ tato bhittvā rudragranthyeva tiṣṭhati | tatastu kumbhake gāḍhaṃ pūrayitvā punaḥ punaḥ || bhidyante granthayo vaṃśe taptalohaśalākayā | tathaiva pṛṣṭhavaṃśe syād granthibhedastu vāyunā || pipīlikā yadā lagnā kaṇḍūstatra pravartate | suṣumṇāyāṃ tathā śvāsāt satataṃ vāyunā bhavet || rudragranthiṃ tato bhittvā tato yāti śivātmakamiti | haṭhayoge || udghāṭayet kapāṭaṃ tu yathā kuñcikayā haṭhāt | kuṇḍalinyā tathā yogī mokṣadvāraṃ vibhedayet || yena dvāreṇa gantavyaṃ brahmasthānaṃ nirāmayam | mukhenācchādya taddvāraṃ prasuptā parameśvarī || kandorddhvaṃ kuṇḍalī śaktirbudhvā mokṣāyayoginām | bandhanāya ca mūḍhānāṃ yasto vetti sa yogavit || aṃbhodhi śailadvīpānāṃ mādhāraḥ śeṣakuṇḍalī | aśeṣayogataṃtrāṇāmādhāraḥ kuṇḍalī tathā || kuṇḍalāṅgī kuṇḍalinī bhujaṅgī śaktirīśvarī | kuṭilārundhatī devī śabdāḥ paryāya vācakāḥ || kuṇḍalīkuṭilākārā sarpavat parikīrtitā | p. 78b) sā śaktiścālitā yena samukto nātra saṃśayaḥ | gaṃgāyamunayormadhye bālaraṇḍā tapasvinī || balātkāreṇa gṛhnīyāt tadviṣṇoḥ paramaṃ padam | pucchaṃ pragṛhya bhujaṃgī suptāmudbodhayedabhi || nidrāṃ vihāya sā ṛjvī ūrddhvamuttiṣṭate haṭhāt | paristhitā caiva phaṇāvatī sā prātaśca sāyaṃ praharārddha mātram | prapūrya sauryāṃ paridhānamuktā pragṛhyaniryāti vicālitā sā | vajrāsana sthito yogī cālayitvā tu kuṇḍalīm | sūryādanantaraṃ bhastrā kuṇḍalīmāśu bodhayet || bhānorā kuñcanaṃ kuryāt kuṇḍalīṃ cālayet tataḥ | mṛtyuvaktra gatasyāpi tasya mṛtyu bhayaṃ kutaḥ || nāsādakṣiṇamārgavāhi pavanoghrāṇeti dīrghīkṛtaścandrāmbhaḥ paripūritāmṛtatanuḥ prāgghaṇṭikāyāstataḥ | bhindankālaviśālavahnivaśagānatrūrandhranāḍīgaṇāstaṃ kāyaṃ kurute punarnavataraṃ jīrṇadrumaskandhavat | kuṇḍalīṃ cālayitvā tu kuryād bhastrāṃdviśeṣataḥ | evamabhyāsato nityaṃ yaminaḥ śaṃkate yamaḥ || tadābhyaset sūryabhedamujāyīṃ cāpi śītalām | evamabhyāsa yuktasya yamastuyaminaḥ kutaḥ || muhūrtadvayaparyantaṃ nirbharaṃ cālanāddhi vai | brahmacaryaratasyaiva nityaṃ hitamitāśinaḥ || maṇḍalā dṛśyate siddhiḥ kuṇḍalyabhyāsayoginaḥ | p. 79a) dvisaptati sahasrāṇāṃ nāḍīnāṃ malaśodhanam || kutaḥ prakṣālanopāyaḥ kuṇḍalābhyāsato vinā | atra śakti cālane padmāsanameva draṣṭavyaṃ na vajrāsanam | anubhavavirodhāt | tathā ca granthāntare || kṛtvā saṃpuṭitau karau dṛḍhataraṃ badhvā ca padmāsanaṃ gāḍhaṃ vakṣasi saṃnidhāya cibukaṃ dhyānaṃ ca taccetasi | vāraṃvāramapānamūrddhavmanilaṃ protsārayet pūrayet prāṇaṃ muñcati bodhameti niyataṃ śaktiprabodhodayāt | iti mudrānavaproktā ādināthena śaṃbhunā | ekaikātāsuyamināṃ mahāsiddhi pradāyinī || dattātreyaḥ || abhyāsabhedato bhedaḥ phalaṃ tu samameva hi | abhyāsakramaścoktaḥ pavana saṃgrahe || mahāmudrāṃ samabhyasya mahābandhaṃ tataḥ param | mahāvedhaṃ ca niyataṃ prakuryācchakti cālanam || āsanaṃ sudṛḍhaṃ badhvāmūlabandhaṃ vidhāya ca | uḍḍiyānaṃ tathā bandhaṃ tato jālaṃdharābhidham || abhyasediti sambandhaḥ | haṭhapradīpikāyām || mūlasthānaṃ samākṛṣya uḍḍiyānaṃ tu kārayet | iḍāṃ ca piṃgalāṃ badhvā vāhayet paścime pathi || anenaiva vidhānena sevayet pavanālayam | tato na jāyate mṛtyurjarārogādikaṃ tathā || iti yogabīje || caturṇāmapi bhedānāṃ kuṃbhake samupasthite | p. 79b) bandhatrayamidaṃ kāryaṃ vakṣyamāṇaṃ mayāsphuṭaṃ || pūrakānte tu kartavyo bandhojālandharābhidhaḥ | kumbhakānte recakādau kartavyastūḍḍiyānakaḥ || athastvā kuñcanenāśu kaṇṭhasaṃkocanena ca | madhye paścimatānena syāt prāṇo brahmanāḍigaḥ || apānamūrddhvamutthāpya prāṇaṃ kaṇṭhādadho nayet | yogījarāvimuktassanvayasā ṣoḍaśo bhavet uḍḍiyānasya sāhajikatvāt kumbhakadaśāyāṃ kartavyam | atra kecit | yadyapi kapilādi siddhānāmeva mahāmudrādayassaṃmatā na yājñavalkyādi munīnāṃ tathāpi sādhāraṇyena boddhavyā ityāhuḥ | tat tu granthārthāvabodhavidhuram | tathā hi | nādotpatti prakaraṇe | apānamūrddhvamākṛṣya praṇavena samāhita ityatramūlabandhaḥ kaṇṭhata evoktaḥ taduktyā ca tatsambandhināvuḍḍiyāna jālandharāvapi prāptau ekasamayāvacchedena trayāṇāmanuṣṭhānasya pūrva darśitatvāt | kiṃ ca jihvāyāṃ vāyumānīya jihvāmūle nirodhayet | yaḥ pibedamṛtaṃ vidvān sakalaṃ bhadramaśnute ityatra khecarīṃ vinā amṛtapānānupapatteḥ spaṣṭatvāt | tasmāt santi yājñavalkyādī nāmapi mudrā abhipretāḥ pratipādanaṃ tu granthāntare prasiddhatvād viśeṣeṇa na kṛtamatretyavadheyam | idānīṃ tu pūrvokta bāhyābhyantarasādhanasaṃpannasyādhāradhāramudrā cakrādi p. 80a) jñānavato mumukṣościttaśuddhidvārāmokṣasādhanī- bhūtatattvajñānopayogī niyogāṅgani nirūpyante tathā ca pātañjale || yogāṅgānuṣṭhānāda śuddhi kṣaye jñānadīptirāvivekakhyāteriti | vakṣyamāṇānāṃ yogāṅgānāmanuṣṭhānādāvivekakhyāteraśuddhikṣayacittasattvasya prakāśāvaraṇakleśākhyāyā aśuddhernāśe sati yā bhavati jñānadīptiḥ sātvikaḥ pariṇāmo vivekakhyāti paryantassa tasyā vivekakhyāterheturityarthaḥ | yogāṅgoddeśaparaṃ ca sūtram | yamaniyamāsana prāṇāyāmapratyāhāradhāraṇādhyānasamādhayoṣṭāvaṅgānīti | yājñavalkyaḥ || vakṣyāmyaṅgāni te samyag yathāpūrvaṃ mayāśrutam | samāhita manāgārgi ṛṣibhissahasaṃśṛṇu || yamaśca niyamaścaiva daśadhā saṃprakīrtitaḥ | āsanānyuttamānyaṣṭau trayaṃ teṣūttamottamam || prāṇāyāmastridhā proktaḥ pratyāhāraśca pañcadhā | dhāraṇā pañcadhā proktā dhyānaṃ ṣoḍhā prakīrtitam || trayaṃ teṣūttamaṃ proktaṃ samādhistveka rūpataḥ | bahudhā kecidicchanti vistareṇa pṛthak pṛthak || ahiṃsā satyamasteyaṃ brahmacaryaṃ dayārjavam | kṣamādhṛtīrmitāhāraḥ śaucaṃ ceti yamādaśa || karmaṇāmanasā vācā sarvabhūteṣu sarvadā | akleśajananaṃ proktaṃ ahiṃsā saiva yogibhiḥ || p. 80b) satyaṃ bhūtahitaṃ proktaṃ na yathārthāvabhāṣaṇam | karmaṇā manasā vācā paradravyeṣu niḥspṛhā || asteyamiti tatproktaṃ ṛṣibhistattva darśibhiḥ | karmaṇā manasā vācā sarvāvasthāsu sarvadā || sarvatra maithuna tyāgo brahmacaryaṃ pracakṣate | brahmacaryāśramasthānāṃ yatīnāṃ naiṣṭhikasya ca || brahmacaryā tu saivoktā tathaivāraṇya vāsinām | ṛtāvṛtau svadāreṣu saṃgatiryā vidhānataḥ || brahmacaryā tu saivoktā gṛhasthāśramavāsinām | rājñaścaiva gṛhasthasya brahmacaryaṃ prakīrtitam || śuśruṣā ca gurau nityaṃ brahmacaryamudāhṛtam | dayā ca sarvabhūteṣu sarvatrānugrahaḥ smṛtaḥ || vihiteṣu tadanyeṣu manovākkāya karmabhiḥ | pravṛttau vā nivṛttau vā ekarūpatvamārjavam || priyāpriyeṣu sarveṣu samatvaṃ yaccharīriṇām | kṣamā saiveti vidvadbhirgaditā vedavādibhiḥ || arthahānau ca bandhūnāṃ niyogeṣvapi saṃpadi | tayoḥ prāptau ca sarvatra cittasya sthāpanaṃ dhṛtiḥ || aṣṭau grāsāmuneḥ proktāḥ ṣoḍaśāraṇyavāsinām | dvātriṃśacca gṛhasya yatheṣṭaṃ brahmacāriṇām || yeṣā mayaṃ mitāhāro hyanyeṣāmalpabhojanam | śaucaṃ ca dvividhaṃ proktaṃ bāhyamābhyantaraṃ tathā || mṛjjalābhyāṃ smṛtaṃ bāhyaṃ manaḥśuddhistathāntaram | p. 81a) manaḥśuddhiśca vijñeyā dharmeṇādhyātma vidyayā || adhyātmavidyādharmeṇa pitrācāryeṇa vā naghe | tapassaṃtoṣa āstikyaṃ dānamīśvara pūjanam || siddhāntaśravaṇaṃ caiva hrīrmatiśca japo vratam | ete tu niyamāḥ proktārstāṃśca sarvān pṛthak śṛṇu || vidhinoktena mārgeṇa kṛcchracāndrāyaṇādibhiḥ | śarīraśoṣaṇaṃ procustāpasāstapa uttamam || idaṃ tu yogābhyāsāt prāgeva draṣṭavyam | abhyāsakāle kāyakleśopavāsādīnāṃ niṣedhāt || bhagavadgītoktamaunādi lakṣaṇaṃ yujyate | tathā hi | devadvijaguruprājña pūjanaśaucamārjavam || brahmacaryamahiṃsā ca śārīraṃ tapa ucyate | anudvegakaraṃ vākyaṃ satyaṃ priyahitaṃ ca yat || svādhyāyābhyasanaṃ caiva vāṅmayaṃ tapa ucyate | manaḥprasādassaumyatvaṃ maunamātmavinigrahaḥ || bhāvasaṃśuddhiritye tat tapo mānasamucyate | yājñavalkyaḥ || yadṛcchā lābhato nityamalaṃpuṃso bhavediti | yāmatistāmṛṣayaḥ procussaṃtoṣaṃ sukhalakṣaṇaṃ || dharmādharmeṣu viśvāso yastadāstikyamucyate | nyāyārjitaṃ dhanaṃ cānnamanyadvāyatpradīyate || arthibhyaḥ śraddhayāyuktaṃ dānametadudāhṛtam | yatprasanna svabhāvena viṣṇuṃ vā rudrameva vā || yathāśaktyarcanaṃ bhaktyā hyetadīśvarapūjanam | p. 81b) rāgādapetaṃ hṛdayaṃ vāgaduṣṭānṛtādinā | hiṃsārahita kāyaśca etadīśvarapūjanam || siddhānta śravaṇaṃ proktaṃ vedāntaśravaṇaṃ budhaiḥ | dvijavat kṣatriyasyoktaṃ siddhānta śravaṇaṃ budhaiḥ || viśāṃ ca kecid ichānti śīlavṛttavatāṃ satām | śūdrāṇāṃ ca striyāṃ caiva svadharmastha tapasvinām || siddhāntaśravaṇaṃ proktaṃ purāṇa śravaṇaṃ budhaiḥ | vedalaukika mārge tu kutsitaṃ karmayadbhavet || tasmin bhavati yā lajjāhnīstu saiveti kīrtitā | vihiteṣu ca sarveṣu śraddhāyā sā matirbhavet || guruṇācopadiṣṭo pivedabāhyavivarjitaḥ | vidhinoktena mārgena mantrābhyāso japaḥ smṛtaḥ || adhītya veda sūtraṃ vā purāṇaṃ seti hāsakam | yadeṣvadhyayanaṃ tacca sadābhyāso japaḥ smṛtaḥ || yati viṣaye dattātreyo viśeṣa māha | asteyaṃ brahmacaryaṃ ca tyāgo lobhastathaiva ca | vratāni pañcabhikṣūṇāmahiṃsā paramāṇi vai || akrodho guruśuśrūṣā śaucamahāra lāghavam | nityaṃ svādhyāya ityete niyamāḥ pañcakīrtitā iti || pātañjalepi || ahiṃsāsatyamasteyaṃ brahmacaryāparigrahāyamāḥ | śaucaṃ saṃtoṣa tapassvādhyāyeśvara praṇidhānāni niyamā || iti garuḍapurāṇe || ānṛśaṃsya manālasyaṃ vairāgyaṃ cārjavaṃ param | acāpalaṃ dhṛtiḥ satyaṃ jñānaṃ caiva yamaṃ viduḥ || atrānṛśaṃsya ghātakatvābhāvaḥ | śaucamāhāraniyamo nirmamatvamasaṃgatā | p. 82a) śamaḥ kṣamādamastuṣṭirityaṣṭauniyamāḥ smṛtāḥ | athāsanam | tatra patañjaliḥ || sthirasukhamāsanam || āsyatenenetyāsanaṃ padmādi tadyadāniṣkampaṃ sukhamanudvejanīyaṃ ca bhavati tadā tadyogāṅgatāṃ bhajate | tathāsyaiva sthirasukhāpattyarthaṃ sūtram | prayatnaśaithilyasamāpattibhyāmiti | tatrānantyeti bhāva pratyayāntaḥ pāṭha iti bhojadevaḥ | prayatnaśaithilyenānantya samāpattyā ca sthiraṃ sukhaṃ ca bhavatīti sambandhaḥ | yadā yadāsanaṃ badhnāmīti prayatna śaithilyepi akleśe naiva niṣpadyate | yadā cākāśa gata ānantye cetasassamāpattiḥ kriyate avadhānena tādātmyamāpādyate tadā dehāhaṃkārābhāvānnāsanaṃ sukhajanakaṃ bhavati | asmiṁścāsanajaye sati samādhyantarāyabhūtā na prabhavantyaṅgame jayatvādayaḥ | anantasamāpattibhyāmiti bhāva pratyaya rahitassutrapāṭha iti bhāṣyasaṃpradāyaḥ | atra anante nāganāyake sthiratarephaṇāsahasravidhṛtavidhṛta viśvaṃbharāmaṇḍale samāpannaṃ citaṃ āsanaṃ nirvartayatīti vyākhyānamiti vācaspati miśrāḥ | āsanasāmānya lakṣaṇaṃ tu karacaraṇasaṃsthāna viśeṣa āsanamiti | viśeṣalakṣaṇaṃ tu dharmaputrikāyām | sthātavyau bhūtale pādāvāsanasthena yoginā | dakṣiṇaṃ vāma bhāge tu vāmapādaṃ tu dakṣiṇe || p. 82b) anyonyābhimukhaṃ kṛtvā mṛgaśīrṣakaradvayam | yogasaṃsiddhihetostu mṛgasvastikamucyate || talapādena vāmena jānunā dakṣiṇena ca | sthitvā hastapuṭaṃ kāryamarddhacandrāsanaṃ viduḥ || bhuvi sthitvā tu jānubhyāṃ tāvan mātreṇa yoginā | hṛdihastapuṭaṃ kāryaṃ jñeyamañjilakāsanam || sukhaprasāritau pādau suśliṣṭau bhūmisaṃsthitau | upaviśyārddhakāyaṃ tu daṇḍāsanamiti smṛtaṃ || āsanasthena pādaudvau nyasyatau bhūtale samau | jānudvaye hastatalaṃ kṛtvāpīṭhāsanaṃ bhavet || iti mataṅgaḥ || paryaṃkaṃ yogapaṭṭena badhnīyāt pṛṣṭhato gataḥ | ākuñcya jānunī samyak pādatalāt tu dakṣiṇaṃ || bāhyato vāmajaṃghāyāṃ vāmaṃ savyādadho bahiḥ | kiṃcid vinirgataṃ kṛtvā saṃtiṣṭhennāmya vai kaṭim || paryaṃkamiti vikhyātamāsanaṃ yogasiddhidam || āgneya purāṇe || pādau dvau dviguṇīkṛtya tiryagūrddhvaṃ yathā kramam | nyaset pāṇī yathā paṭṭa sthita śliṣṭāṅgulīnakhau || yogapaṭṭāsanaṃ hyetat sarveṣāmabhipūjitam | iti candrārddhaṃ leśataḥ śṛṇu || tadvat pādadvayaṃ kṛtvā sutalānyonya saṃsthitam | candrārddhamevaṃ kathitamiti | tadvat padmāsana vaddviguṇapādadvayaṃ kṛtvetyarthaḥ | tadvat pāda dvayaṃ kuryāt tanmukhaṃ tu praṇāmitam || pṛṣṭhatopyupadhānasthaṃ saṃprasārya karadvayam | p. 83a) prasāritāsanaṃ hyetat kathitaṃ yogasiddhidam || vasiṣṭhaḥ || gudaṃ niyamya gulphābhyāṃ vyutkrameṇa samāhitaḥ | kūrmāsanaṃ bhavedetaditi yogavido viduḥ || kūrmapurāṇe || ekapādamathaikasmin vinyasoruṇisaṃsthitaḥ | āsītārddhānamidaṃ yogasādhanamuttamam || yājñavalkyaḥ || jānūrvorantare samyak kṛtvā pādatale ubhe | ṛjukāyassamāsīnaḥ svastikaṃ tatpracakṣate || sīvanyāmātmanaḥ pārśve gulphau niḥkṣipyapādayoḥ | savye dakṣiṇagulphaṃ tu pṛchapārśve niveśayet || dakṣiṇepi tathā savyaṃ gomukhaṃ tadbhaved yathā | ekaṃ pādamathaikasmin vinyasyo ruṇi saṃsthitaḥ || itarasmiṁstathācoruṃ vīrāsanamudāhṛtam | gulphau ca vṛṣaṇasyādhaḥ sīvanyāḥ pārśvayoḥ kṣipet || dakṣiṇaṃ savyagulphena dakṣiṇena tathetaram | hastaujānuparisthāpya svāṃgulīssaṃprasārya ca || vyāptavaktro nirīkṣeta nāsāgraṃ susamāhitaḥ | siṃhāsanaṃ bhavedetat pūjitaṃ yogibhissadā || gulphau ca vṛṣaṇa syādhassīvanyāḥ pārśvayoḥ kṣipet | pārśvapādau ca pāṇibhyāṃ dṛḍhaṃ badhvā suniścalaḥ || bhadrāsanaṃ bhavedetat sarvavyādhi viṣāpaham | saṃpīḍyasīvanīṃ sūkṣmāṃ gulphenaiva tu savyataḥ || savyaṃ dakṣiṇagulphena muktāsanamitīritam | avaṣṭabhyadharāṃ samyak talābhyāṃ karayordvayoḥ || hastayoḥ kūrpare cāpi sthāpayennābhipārśvayoḥ | p. 83b) samunnataśiraḥ pādo daṇḍavad vyomni saṃsthitaḥ | mayūrāsanametadvai sarvapāpa praṇāsānam || sarve cābhyantarārogā vinaśyanti viṣāṇi ca | haṭhapradīpikāyām || vasiṣṭhādyaiśca munibhirmatsyendrādyaiśca yogibhiḥ | aṃgīkṛtānyāsanāni vakṣyante kāni cinmayā || haṭhasya prathamāṅgatvādāsanaṃ pūrvamucyate | tatkuryādāsanasthairyamārogyaṃ cāṅgalāghavam || padmāsanaṃ tu saṃyojya jānūrvorantare karau | niveśyabhūmau saṃsthāpya vyomasthaṃ kukkuṭāsanam || kukkuṭāsanabandhasyodorbhyāṃ saṃbadhyakandharām | bhavet kūrmavaduttānametaduttāna kūrmakam || pādāṃguṣṭhau ca pāṇibhyāṃ gṛhītvā śravaṇāvadhi | dhanurākarṣaṇaṃ kṛtvā dhanurāsanamucyate || vāmoru mūlārpita dakṣapādaṃ jānvorvahirveṣṭita dakṣadoṣṇā | pragṛhya tiṣṭhet parivartitāṅgaḥ śrīmatsyanāthoditamāsanaṃ syāt | matsyendrapīṭhaṃ jaṭharapravṛddha pracaṇḍaruṅmaṇḍalakhaṇḍanāstram | abhyāsataḥ kuṇḍalinī prabodhaṃ daṇḍe sthiratvaṃ prakaroti puṃsām | prasārya pādau bhuvidaṇḍarūpau dvābhyāṃ ca pādadvitayaṃ gṛhītvā | jānuparinyasta lalāṭadeśobhyasedidaṃ paścimatānamāṅgaḥ | iti paścimatānamāsanāgryaṃ pavanaṃ paścimavāhinaṃ karoti | udayaṃ jaṭharānalasya kuryādudare kārśyamarogitā ca puṃsām | dharāmavaṣṭabhya punaḥ karābhyāṃ tatkūrparasthāpitanābhipārśvaḥ | tadāsane daṇḍavadutthitaḥ khemāyūrametat pravadanti santaḥ | harati sakala rogānāśu gulmodarādīnabhī bhavati ca doṣānāsanaṃ śrīmadhūram | bahukadamrāna bhūktaṃ bhasma kuryādaśeṣaṃ janayati jaṭharāgniṃ jārayet kāla kūṭam | uttānaḥ śavavadbhūmau śavāsanamidaṃ smṛtam | śavāsanaṃ śrāntiharaṃ citta viśrānti sādhanam || p. 84a) bhūmau svamastakaṃ sthāpya hastayoḥ kūrpare tathā | pādau khedaṇḍavat kuryān narakāsanamīritam || skandapurāṇe || āsanānīhatāvanti yāvatyo jīvayonayaḥ | siddhāni caiva sarvāṇi teṣu dve kṣipra siddhide || gorakṣaḥ || caturaśītirlakṣāṇāmekaikaṃ samudāhṛtam | eteṣāmakhilān bhedān vijānāti maheśvaraḥ || tataḥ śivena pīṭhānāṃ ṣoḍaśona śataṃ kṛtam | āsanebhyassamastebhyo dvayametadudāhṛtam || ekaṃ siddhāsanaṃ proktaṃ dvitīyaṃ kamalāsanam | haṭhapradīpīkāyām || caturaśītyāsanāni śivena kathitāni vai | tebhyaścatuṣkamādāya sārabhūtaṃ vravīmyaham || siddhaṃ padmaṃ tathā bhadraṃ siṃhaṃ ceti catuṣṭayam | śreṣṭhaṃ tatrāpi vai padmaṃ tiṣṭhet siddhāsanaṃ tadā || bhadrasiṃhāsane pūrvamukte | yājñavalkyaḥ | dakṣiṇetaragulphena sīvanīṃ pīḍayecchirām | adhastādarāḍayoḥ sūkṣmāṃ savyopari tu dakṣiṇam || jaṃghorvoruttare gārgi niśchidraṃ bandhayed dṛḍham || samagrīva śiraḥ skandhassamapṛṣṭhassamodaraḥ | netrābhyāṃ dakṣiṇaṃ gulphaṃ lokayannuparisthitaṃ || etat siddhāsanaṃ nāma śīghrasiddhividhāyakam | tathā || savyena gulphena gudaṃ nipīḍya savyetareṇaiva nipīḍyasandhim | savyekare nyastakaretare sminśikhāṃ samālokvaya pāvakasya || āyurvighāta kṛtprāṇo niruddhaḥ svāsanena vai | yāti gārgi tadā pānāt kulaṃ vahneḥ śanaiḥ śanaiḥ || pavanayogasaṃgrahe || yonisthānakamabdhimūlaghaṭitaṃ kṛtvā dṛḍhaṃ vinyasenmeḍhre pādamathaikameka hṛdayaḥ kṛtvāsamaṃ vigrahaṃ | sthāṇuḥ saṃyamitendriyo caṃla dṛśāpaśyedbhruvorantaraṃ p. 84b) caitanmokṣakapāṭabhedanakaraṃ siddhāsanaṃ procyate | tathā || meḍhrāḍuparivinyasya savyaṃ gulphaṃ tathopari | gulphāntaraṃ tu vinyasya siddhāsanamidaṃ bhavet || etatsiddhāsanaṃ prāhuḥ padmāsanamatho viduḥ | guptāsanaṃ vadantyeke prāhurvajrāsanaṃ pare || kecinmuktāsanaṃ prāhuridamāsanamuttamam | haṭhapradīpikāyām || niyameṣu mitāhāro yathā hiṃsāyameṣviva | mukhyaṃ sarvāsaneṣvevaṃ siddhāsanamidaṃ viduḥ || caturaśīti pīṭheṣu siddhāsanaṃ samabhyaset | dvāsaptati sahasreṣu suṣumṇāmiva nāḍiṣu || ātmadhyāyīmitāhārī yāvad dvādaśavatsaram | sadā siddhāsanābhyāsād yogī niṣpattimāpnuyāt || śamadairvahubhiḥ pīṭhaiḥ kiṃ syāt siddhāsane sati | prāṇānile sāvadhāne vaddhe kevalakubhake || utpatsyate nirāyāsāt svayamevonmanī yathā | athaikasminneva dṛḍhaṃ baddhe siddhāsane sadā || bandhatrayamanāyāsāt svayamevopajāyate | atha padmāsanam | yājñavalkyaḥ || aṃguṣṭhau ca nivaddhnīyāddhastābhyāṃ vyutkrameṇa tu | ūrvorupari viprendre kṛtvā pādatale ubhe || padmāsanaṃ bhavedetat sarveṣāmapi pūjitam | bhūpṛṣṭhe tu sameramye viniveśya samādhinā || p. 85a) dakṣiṇorugataṃ vāmapādaṃ vāmorusaṃsthitam | dakṣiṇaṃ tu samākṛṣya tajjaṅghe tu parasparam || etaddhi kamalaṃ nāma vidherāsanamuttamam | haṭhayoge || vāmorūparidakṣiṇaṃ hi caraṇaṃ saṃsthāpya vāmaṃ tathā dakṣorūpari paścimena vidhinā dhṛtvā karābhyāṃ dṛḍham | aṅguṣṭhau hṛdaye nidhāya civukaṃ nāsāgramālokayedetadvyādhivikāranāśanakaraṃ padmāsanaṃ procyate | dattātreyaḥ || uttānau caṇau kṛtvā ūrusaṃsthau prayatnataḥ | ūrumadhye tathottānau pāṇī kṛtvā tato dṛśau || nāsāgre vinyased rājadantamūlaṃ tu jihvayā | uttabhya civukaṃ vakṣasyutthāpya pavanaṃ śanaiḥ || yathāśaktyā samākṛṣya pūrayedudaraṃ śanaiḥ | yathāśaktyaiva paścāt tu recayet pavanaṃ śanaiḥ || idaṃ padmāsanaṃ proktaṃ sarvavyādhivināśanam | durlabhaṃ yena kenāpi dhīmatā labhyate bhuvi || patmāsana sthito yogī nāḍī dvāreṣu pūrayet | mārutaṃ dhārayed yastu samukto nātrasaṃśayaḥ || evamāsana bandheṣu yogīndro vijitaśramaḥ | abhyasen nāḍi śuddhiṃ ca mudrayā pavana kriyāmiti || iti śrīparamahaṃsaparivrājakācārya śrīmadrāmacandrasadānandasarasvatī śiṣya śivānandasarasvatī viracite yogacintāmaṇau dvitīyaḥ parichedaḥ || 2 || śrīdakṣiṇāmūrtaye namaḥ || p. 85b) athokta deśe yathokta lakṣaṇaviśiṣṭe maṭhe śubhakāle svānukūlaśubhatārā candrabalamuhūrtayogayuktāyāṃ tithau vināyakaṃ śivaṃ śivāṃ viṣṇuṃ kṣetrapālaṃ guruṃ saśiṣyānyogīndrāśca yathāśakti saṃpūjya kuśājina ṣoḍaśaguṇita vastrāsane yamādi guṇasaṃpannaḥ prāṅmukhodaṅmukhovopaviśya śivādi daivatānyogino gurūn praṇamya guru śāstrokta mārgeṇa prāṇāyāma syātyantāntaraṅgaṃ prathamaṃ nāḍīśodhanaṃ kuryāt | gītāyām || śucau deśe pratiṣṭhāpya sthiramāsanamātmanaḥ | nātyucchritaṃ nātinīcaṃcailājina kuśottaramiti || rājayoge || vivikte vijane deśe pavitreti manohare | samāsane samāsīnaḥ paścāt kiṃcit samāśritaḥ || susukhasthita sarvāṅgaḥ susthirātmā sunirmalaḥ | śrutau | viviktadeśe ca sukhāsanasthaḥ śuciḥ samagrīvaśiraḥ śarīraḥ | atyāśramasthassakalendriyāṇi nirudhya bhaktyā svaguruṃ praṇamyeti | kūrmapurāṇe śivavākyam || namaskṛtvātha yogīndrān saśiṣyāśca vināyakam | guruṃ caivāthamāṃ yogī yuñjīta susamāhitaḥ || yājñavalkyaḥ || kṛtavidyojitakrodhassatyadharmaparāyaṇaḥ | guruśruśrūṣaṇarataḥ pitṛbhaktiparāyaṇaḥ || p. 86a) svāśramasthassadācāro vidvadbhiśca suśikṣitaḥ | vināyakaṃ susaṃpūjya phalamūlodakādibhiḥ || iṣṭadevaṃ guruṃ natvā tata āruhyacāsanam | jñātvaivaṃ nāḍisaṃsthānaṃ vāyūnāṃ sthānameva ca || vidhinoktena mārgeṇa nāḍī saṃśodhanaṃ kuru | vāsiṣṭhayoge || vidhyuktakarmasaṃyuktassarvakāmavivarjitaḥ | śamādiguṇasaṃpannassarvasaṃgavivarjitaḥ || tapovanaṃ tato gatvā phalamūlodakānvitam | tatra ramye śucaudeśe nadyāṃ vā kānanepi vā || suśobhanaṃ maṭhaṃ kṛtvā sarvarakṣā samanvitam | trikāla snāna saṃyuktaḥ śucirbhūtvā samāhitaḥ || maṃtranyastatanurddhīrassitabhasmadharassadā | mṛdvāsanoparikuśānsamāstīryāthavājinam || vināyakaṃ susaṃpūjya phalamūlodakādibhiḥ | iṣṭadevaṃ guruṃ natvā tata āruhya cāsanam || prāṅmukhodaṅmukho vā syājjitāsana gataḥ svayam | samagrīvaśiraḥ kāyaḥ saṃvṛtāsyaḥ suniścalaḥ || nāsāgradṛksamāsīnassavye nyasyetaraṃ karam | nāsāgre śaśamṛdvimbaṃ jyotsnājālavitānitam || saptamasya tu vargasya caturthaṃ bindu saṃyutam | bimbamadhyasthamālokya netrābhyāṃ manasā saha || iḍayā pūrayed vāyuṃ bāhyaṃ dvādaśamātrakam | tatogniṃ pūrvavaddhyāyet sphurajjvālā balī yutam || p. 86b) rephaṃ ca bindu saṃyuktamagni maṇḍalasaṃsthitam | dhyāyan virecayet paścān mandaṃ piṃgalayā punaḥ || tataḥ piṅgalayāpūrya prāṇaṃ dakṣiṇatassudhīḥ | tadvad virecayeddhimāniḍayā tu śanaiḥ śanaiḥ || tricaturvatsaraṃ vātha tricaturmāsameva vā | ṣaṭkṛtva ācaredevaṃ triṣukāleṣu yatnataḥ || nāḍīśuddhimavāpnoti pṛthak cihnopalakṣitam | śarīralaghutādīptirjaṭharāgni vivarddhanam || nādābhivyaktirityetaccihnaṃ tatsiddhi sūcakam | yāvadetānisaṃpaśyet tāvadevaṃ samācaret || vidhyuktakarmasaṃyukta iti yathāyogyaṃ varṇāśramavihitakarmānuṣṭhānayuktaḥ | yamādītyādi śabdena niyamāsanayorgrahaṇam | teṣāṃ yamaniyamādīnāṃ ye guṇāstatsiddhicihnavṛttāstatsādhyātiśayyavairatyāgādi svāṃgajugupsādi dvandvānabhighātādayastaiḥ saṃyukta āḍhyaḥ | tapovanaṃ tato gatvetyādināyaṃ nāḍīśuddhaudeśaniyamavidhirvākyasya kramaparatvāt atoyaṃ prāṇāyāmādi yogāṅga pañcāṅga tayā prāptānāṃ yogadeśānāmeka deśasyānuvādaḥ | kuśān samāstīryātha vājinamityatrāthaveti śabdo na vikalpaparaḥ kintvanukta samuccayārthovyayānāmanekārthatvāt | tathā cāyamarthaḥ | mṛdukuśoparicarma vastramapi datvetyarthaḥ | p. 87a) tathā ca gītāyām || nātyucchritaṃ nātinīcaṃ cailājinakuśottaramiti | kuśottaramityatrapāṭhakramādarthakramobalīyānitinyāyātpāṭhakrame viparīta krama iti śaṃkarācārya caraṇairapyabhidhānāt kuśopari hariṇasya vyāghrasya vā carma tadupari komalaṃ vastramiti vyākhyeyam | cailājinayoḥ kuśa uttare dhastādyāsminnāsane taccailājinakuśottaramiti vyākhyānena kāpyanupapattiḥ | yogasāre | kuśacailājināstīrṇa iti | nāradīyapurāṇe || kuśaiśca mṛdubhiśchinnaiḥ pavitreṇātha ca maṇā | tatropaviṣṭassatataṃ yogāṅgāni samabhyasediti || yājñavalkyaḥ || mṛdvāsano parikuśān samāstīrya tatojinamiti | anye tu athavetiśabdaḥ kuśājinayorvikalpārtha ityāhuḥ | tadayuktam | sarvalokagurorbhagadvāsudevasya vākyārthānusāreṇaivānya vākyārthasyo citatvāt | kiṃ ca vasiṣṭhagītāyāṃ vastrasyānuktatvāt kuśājinayorvikalpāśraye kevalakuśanirmite kevalājina nirmite vāsane yogābhyāsā saṃbhavasyānubhavasiddhatvāt | nanu āsanaṃ tūla saṃpūrṇaṃ sitavastrāvaguṃṭhitam | kṛṣṇājinottarīyaṃ ca vinyastaṃ mṛdukarmaṇītyagastyasaṃhitāyām | sudhairya saṃpannassatataṃ vastraṃ vājinamevavā | p. 87b) nātyuchritaṃ nātinī vamiti dattātreya vākye ca kuśarāhityasyāpi darśanādyukta eva vikalpa iti cet | na | tatrāpi sarvaśāstrādhikaraṇanyāyena trivṛtaśrutau bhūtadvayopasaṃhāravadvā kuśopasaṃhārasyāvaśyakatvāt | tathā ca sthirasukhamāsanamityapi yuktaṃ bhavati | atra tūla saṃpūrṇaṃ sitavastrāvaguṃṭhitamāsanaṃ yati vyatirikta viṣayaṃ jñeyam | tasya dharmaśāstre tūlasitavastrayorniṣedhāt | tathā hi | vyākhyāśiṣyādivāsvāmapāmaṭhapustakasaṃgrahaḥ | tūlaṃ tūlapaṭī caiva yatīnāṃ patanāya ṣaṭ || etena yatrāsanādīni ṣaḍaṅgānyevoktāni tatrāpi yamaniyamayorupasaṃhāro darśitaḥ | tayossakalavratasādhāraṇa tvāt keṣu cidevagrantheṣu nivaśeṣeṇa pratipāditāvityavadheyam | ayaṃ cāsanavidhirna nāḍī śuddhimātra paraḥ kiṃ tu sāṃgayogārthopi draṣṭavyaḥ | tatropaviṣṭoyogāṅgāni samabhyasediti nāradīya vacanāt | nāsāgre śaśabhṛdbimbamiti amṛtaṃ sravaditi draṣṭavyam | saptamasya saṣasahetyādi vargasya caturthaṃhaṃ iti bījam | pūrayed vāyumiti amṛtamiśritamiti draṣṭavyam | etena nāḍīśuddhisādhanaṃ pūrako darśitaḥ | atra kecit tatognimityādinā piṃgalayā punarityante na recako darśitaḥ | p. 88a) pūrvavadityanena nāsāgra ityasyāpi parāmarṣaḥ | tathā ca candrāgni dhyānasahitau pūraka recakāvevātrāpi nāḍiśuddhisādhanatvenopadiṣṭau na tu kuṃbhakopi | ata eva āpūrya recayet paścād vartmanākṛṣṇavartmana | iti yogasāgare || soṃkāreṇa dvitīyena madhyagenopaśobhitam | tripaṃcavārānvā pūryamarutaṃ candravartmanā || tato virecayen nāḍyā leśato jātavedasa iti | nakulīśayogaparāyaṇe ca nāḍī śuddhi sādhanatvena pūraka recaka mātraṃ śrutamityāhuḥ | tanna | tathā sati pūrakānantaryasya tatogni mityatra tataḥ śabdenaiva lābhāt paścān mandaṃ piṅgalayā punarityatra paścāt padaṃ punaruktaṃ syāt | recakāṅga bhūta dhyānasya dhyāyannityanenaiva lābhāt | dhyāyediti punardhyāna śravaṇaṃ ca mandaphalaṃ dhyāyan virecayediti liṅaiyaivadhyānaviśiṣṭarecanavidhānāddhyāyediti liṅādhyānaṃ saviṣayā bhāvanā vidhīyate | tacca dhyānaṃ na cittasaṃtati mātraṃ kiṃ tu kuṃbhaka sahitaṃ | pūrvottara granthaika vākyatā balāt | tathā hi | narake idaṃ dhyānaṃ saṃbhavati pūrayedityanena pūraka samāptiruktā | sarveṣāmākhyātānāṃ samāptiśśabdārtha iti nyāyāt | tathā p. 88b) tatogniṃ dhyāyedityanena pūrakasamāptyanantarameva dhyānaṃ vihitaṃ nāpi recaka idaṃ saṃbhavati dhyāyet paścād virecayediti pūrvanyāyena dhyāna samāptyanantarameva recaka vidhānāt tasmād recakāt pūrvaṃ pūrakāccānantaramiti pūrvottaraparāmarṣādvākya pramāṇa balena dhyāyedityanena kuṃbhakākhyanirodha sahita dhyānameva phalasādhanaṃ vidhīyate ityeva vasiṣṭhavākyārthaḥ | ataḥ kuṃbhaka rahitayoḥ pūraka recakayornāḍīśuddhi sāmarthyamastītyayuktamuktam | kālikā purāṇe nāḍīśuddhi prakaraṇe saumyenākarṣayed vāyuṃnābhāvutkṛṣya dhārayet | vidhāryaśaktito bhūya āgneye kiṃciducchvaset | evaṃ saṃśodhayed vāyuṃ pādāṃguṣṭhādi saṃsthitam || sadā sarvagatādvāyornāḍīśodhanamiṣyate iti | tathānyeṣvapi bahugrantheṣu nāḍīśuddhi prakaraṇe spaṣṭa eva kumbhaka upadiṣṭa iti granthāntara saṃvāda balena pūrvottara granthaika vākyatayā kuṃbhaka sahita dhyānamevātra vidhīyata ityevātra yuktam | na caivaṃ vyākhyāne recakāṅgabhūtadevatādi dhyānālābhaḥ | tatognimityādestu pūrvavaddhyāyedityanena janitānvayasya nirākāṃkṣatvāditi vācyam | dhyāyanvirecayediti sākāṃkṣapadānurodhena agneḥ suṣumṇādhiṣṭhātṛtvasya p. 89a) piṃgalāyāśca sūryadaiva tatvasya ca sarvayogaśāstreṣu prasiddha tvāt sūryapadamatrādhyāharaṇīyam | tataścāgnirūpaṃ lohitaṃ sūryaṃ dhyāyan virecayediti vākyārthassaṃpadyate | ata eva sūryasyāgni rūpadhyānavivakṣayaivavartmanākṛṣṇavartmana iti nāḍyāleśato jātavedasa iti yogasāra na kulīśayogaparāyaṇayoḥ sūrya evāgni padasya prayuktatvāt | tathā cāmṛtabindau || yo vai vahnissavai sūryo yassūryassahutāśanaḥ | etāvekakarau dṛṣṭau sūkṣmabhedena bheditau || evaṃ ca mandaṃ piṅgalyā punarityatra punaḥ padamapi saphalam | punardhyāyannityeva manvayasāmañjasyāt || anyathā pūrvaṃ rekānantaryasyānuktatvāt | punārecayediti punaḥ śabdānanvayassyāt || idamatrālocanīyam | nāsāgre śaśabhṛdbimbamityatra nāsāgrapadaṃ bhrūmadhyaṃ lakṣayati | bhrūmadhyasya candrādhiṣṭhānatvena sarvayogaśāstreṣu prasiddhatvāt | atastaddhyānasya tatraivocitatvāt | pūrvavaddhyāyedityatradvādaśamātrāparimita kālasyaiva parāmarṣo na tvanyasya dehamadhya iti tu adhyāharaṇīyaṃ | kuṃbhake tatraiva vāyorddhāraṇāt | tataścāyamarthaḥ | sravatpīyuṣadhāraughaṃ bījayutaṃ candramaṇḍalaṃ p. 89b) bhrūmadhye netrābhyāmālokyāmṛtamiśritaṃ vāyuṃ dvādaśamātrakaṃ pūrayet | tato dehamadhye bījayutaṃ sphurajjvālā valīkalitaṃ trikoṇamagnimaṇḍalaṃ dhyāyan dvādaśamātrakaṃ vāyuṃ suṣumṇāyāṃ dhārayet | tato hṛdinābhau vā vahnirūpaṃ sūryaṃ dhyāyan dvādaśamātrakaṃ vāyuṃ piṅgalayā virecayediti | punarddhyānādi pūrvakaṃ piṅgalayā pūrya hṛdi niruddhyeḍayā virecayet | yogabhāskare || iḍayā pūrayed vāyuṃ dhārayet tu suṣumṇāyā | recayet piṅgalānāḍyā prāṇāyāmakramaḥ smṛtaḥ || evaṃ ca yāvannāḍī śuddhi saṃsūcakāni cihnāni bhavanti tāvat prātarmadhyāhnakāle ṣaṭkṛtva ācaret | tataḥ śuddhanāḍī gaṇo yogī prāṇāyāme samarthassyāt | tadetaduktaṃ yāvadetāni saṃpaśyet tāvadevaṃ samācarediti | skandapurāṇe | śuddhimeti yadā sarvaṃ nāḍī cakraṃ malākulam | tadaiva jāyate yogī kṣamaḥ prāṇanibandhane || dṛḍhāsanye yathāśakti prāṇaṃ candreṇa pūrayet | recayedatha sūryeṇa prāṇāyāmoyamucyate || sravatpīyuṣadhāraughaṃ dhyāyaṁścandramasaṃtviti | prāṇāyāmena yogīndrassukhamāpnoti tatkṣaṇāt || raviṇāprāṇamākṛṣya pūrayedaudarīṃ darīm | kumbhayitvā śanaiḥ paścād yogī candreṇa recayet || p. 90a) jvalajjalana puṃjābhaṃ śīlayannuṣṇaguṃ hṛdi | anena yāmyā yāmena yogīndraḥ sukhabhāgbhavet || itthaṃ māsatrayābhyāsādubhayāyāmasevanāt | śuddhanāḍī gaṇo yogī siddhaprāṇobhidhīyate || yatheṣṭaṃ dhāraṇaṃ vāyoranalasya pradīpanam | nādābhivyaktirārogyaṃ bhavennāḍī viśodhanāditi || haṭhayogepi || prāṇaṃ cediḍayāpi venniyamito bhūyo nyayā recayet pītvā piṅgalayā samīraṇamatho vadhvātyajed vāmayā sūryācandramasoranena vidhinā bimbadvayaṃ dhyāyatāṃ śuddhānāḍi gaṇābhavanti yamināṃ māsatrayādūrddhvataḥ | yadānāḍī viśuddhissyāt tadā cintā nirākṛtā | kāyasya kṛśatā kāntistadā jāyeta niścitam || prātarmadhyaṃ dine sāyamarddharātre ca kuṃbhakān | śanairaśīti paryantaṃ caturvāraṃ samabhyaset || kanīyasi bhavet svedaḥ kampo bhavati madhyame | uttiṣṭhatyuttame prāṇarodhepadmāsanasthitaḥ || jalena śramajātena gātramarddana mācaret | dṛḍhatālaghutā vāpi tena gātrasya jāyate || śāstrāntare || prāṇāyāmānnaraḥ ṣaṣṭiṃ kuryādevamaharmukhe | catvāriṃśacca madhyāhne saṃdhyāyāṃ viṃśatirbhavet || arddharātre viṃśatiḥ syādevaṃ prāṇavinigraha | p. 90b) iti dattātreyaḥ || tasminmaṭhe samāstīrya hyāsanaṃ nistaraṅgakam | tatropaviśyamedhāvī padmāsanasamanvitaḥ || ṛjukāyaḥ prāñjaliśca praṇamediṣṭadevatām | tato dakṣiṇa hastasya aṃguṣṭhe naiva piṅgalām || nirudhyapūrayed vāyumiḍayā tu śanaiḥ śanaiḥ | yathāśaktyānirodhena tataḥ kuryācca kumbhakam || tatastyajet piṅgalayā śanaireva na vegataḥ | punaḥ piṅgalayāpūrya pūrayedudaraṃ śanaiḥ || dhārayitvā yathāśakti recayed iḍayā śanaiḥ | yayātyajet tayā pūrya dhārayedavirodhataḥ || evaṃ prātaḥ prakurvīta śaktyāviṃśati kumbhakān | kuṃbhakaṃ sahitaṃ nāma sarvanigraha varjitaḥ || evaṃ madhyāhnasamaye kṛtvā viṃśati kuṃbhakān | tatassāyaṃ prakurvīta tathā viṃśati kumbhakān || evamevārddharātrepi punarviṃśati kumbhakān | kuryādrecaka pūrābhyāṃ sahitaṃ prativāsaram || sahito recakapūrābhyāṃ tasmāt sahita kumbhakaḥ | kuryādevaṃ caturvāramanālasyā dine dine || evaṃ māsatrayaṃ kuryān nāḍīśuddhistato bhavet | yadā nāḍī viśuddhissyāt tadā cihnāni yoginaḥ || jāyante tāni dehe vai tanme nigadataḥ śṛṇu | śarīralaghutā dīptirjaṭharāgni vivarddhanam || p. 91a) kṛśatvaṃ ca śarīrasya tadā jāyeta niścitamiti | yogabhāskare || nāsikārandhrayugmena sūtramākṛṣya gharṣaṇam | jīrādhikasitābhakṣya utkledanaṃ jalānnayoḥ || nāḍīśuddhau muniproktā upāyā eva mādayaḥ | yathokta bhojanaṃ vāyorbandhaścaiveti me matiḥ || yājñavalkyaḥ || na prāṇenāpyapānena vegairvāyuṃ samutsṛjet | yena saktūn karasthāśca śvāsavegena cālayet || śanairnāsāpuṭe vāyumutsṛjenna tu vegataḥ | na kaṃpayeccharīraṃ tu sa yogī paramo mata || iti skandapurāṇe || atha vāhyāsane yasmin sukhamasyopajāyate | svastikādau tadadhyasya yogaṃ yuñjīta yogavit || ūrusthottānacaraṇassavyenāsyottaraṃ karam | uttānaṃ kiṃcidunnamya vaktraṃ viṣṭabhya corasā || nimilitākṣaḥ satvastho dantairdantā na saṃspṛśan | tālusthā cala jihvaśca saṃvṛtāsyaḥ suniścalaḥ || suniyamyendriya grāmaṃ nātinīcocchritāsanaḥ | madhyamaṃ cottamaṃ cātha prāṇāyāmamupa kramet || trayāṇāmapi laghumadhyamottamānāṃ prāṇāyāmānāṃ lakṣaṇaṃ vakṣyate | krameṇa sevyamānosau nayate yatra cecchati | prāṇāyāmena yuktena sarvavyādhikṣayo bhavet || p. 91b) ayuktābhyāsa yogena sarvavyādhisamudbhavaḥ | hikkāśvāsaśca kāsaśca śiraḥ karṇākṣi vedanāḥ || bhavanti vividhārogāḥ pavanasya vyatikramāt | yuktaṃ yuktaṃ tyajed vāyuṃ yuktaṃ yuktaṃ ca pūrayet || yuktaṃ yuktaṃ ca vadhnīyāditthaṃ siddhyati yogavit | haṭhānniruddhaḥ prāṇoyaṃ romakūpeṣu nissaret || dehaṃ vidārayatyeṣa kuṣṭādi janayatyapi | tatpratyāyita vyomosau krameṇāraṇya hastivat || vanyo gajo gajārirvā krameṇa mṛdutāmiyāt | karoti śāstra nirddeśaṃ na ca taṃ parilaṃghayet || tathā prāṇo hṛdisthoyaṃ yoginā krama yogataḥ | gṛhītassevyamānastu viśraṃbhamupa gacchati || yāvad dehe sthitaḥ prāṇo jīvitaṃ tāvaducyate | nirgate tatra maraṇaṃ tataḥ prāṇe nirodhayet || yāvad baddho marud dehe tāvaccittaṃ nirāśrayam | yāvad dṛṣṭirbhruvormadhye tāvat kālabhayaṃ kutaḥ || kālasādhvasato brahmā prāṇāyāma parassadā | yoginassiddhimāpannāssamyak prāṇaniyantraṇāditi || vāsiṣṭhe || rāma uvāca || brahmannati ciraṃ kālaṃ kathaṃ jīvanti yoginaḥ | enaṃ me saṃśayaṃ chindhi sarvabrahma vidāṃvara || vasiṣṭha uvāca | prāṇānāṃ spandanāt spandastacchāntau taddṛṣatsamāḥ | yataḥ sthirādhāraṇāyāṃ tanna naśyanti yoginaḥ || p. 92a) sabāhyābhyantaraspandaścittajovātajothavā | nayasya vidyate tasya dūrasthau vikṛti kṣayau || savāhyābhyantare śānte spande pavana cetasoḥ | dhātavaḥ saṃsthitiṃ dehena tyajanti kadācana || asanaṃ vahati prāṇe nāḍyo yānti visaṃsthitim | asamyak saṃsthite bhūpe yathā varṇāśramakrama || iti mārkaṇḍeyapurāṇe || śṛṇuṣva ca mahīpāla prāṇāyāmasya lakṣaṇam | yuñjataśca sadāyogaṃ yādṛgvihitamāsanam || padmamarddhāsanaṃ vāpi tathā svastika māsanam | āsthāya yogī yuñjīta kṛtvā ca praṇavaṃ hṛdi || samassamāsano bhūtvā saṃhṛtya caraṇāvubhau | saṃvṛtāsyastathaivorusamyagviṣṭabhya cāgrataḥ || pārṣṇibhyāṃ liṅgavṛṣaṇau aspṛśan prayataḥ sthitaḥ | kiṃcidunnāmita śirādantairdantāna saṃspṛśan || saṃpaśyan nāsikāgraṃ svaṃdiśaścānavalokayan | itthaṃ yogī yatāhāraḥ prāṇāyāma parāyaṇaḥ || jītāṃjitāṃ śanairbhūmimāruheta yathā gṛham | doṣānvyādhiṃ tathā mohamakrāntābhūmireva ca || vivarddhayati nārohet tasmād bhūmimanirjitām | upāyaścātra kathito yogibhiḥ paramarṣibhiḥ || yena vyādhyādayo doṣāna jāyante hi yoginaḥ | p. 92b) yathātoyārthinastoyaṃ yantra nālādibhiśśanaiḥ || āpiveyustathā vāyuṃ pived yogī jitaśramaḥ | mṛdutvaṃ sevyamānāstu siṃhaśārddūlakuñjarāḥ || yathāyānti tathā prāṇo vaśyo bhavati yoginaḥ | viśvāsatāṃ yathecchāto nāgaṃ nayati hastipaḥ || tathaiva yogī svacchandaṃ prāṇaṃ nayati sādhitam | yathā hi sādhitassiṃho mṛgān hanti na mānavān || tadvanniruddhaḥ pavanaḥ kilviṣaṃ na nṛṇāṃ tanum | tasmād yuktassadāyogī prāṇāyāma paro bhavet || iti yājñavalkyaḥ || tasmāt tvaṃ ca varārohe nityaṃ karma samācara | saṃdhyākāleṣu vā nityaṃ prāṇa saṃyamanaṃ kuru || prāṇāyāmaparāssarve prāṇāyāma parāyaṇāḥ | prāṇāyāma viśuddhāye te yānti paramāṃ gatim || prāṇāyāmādṛtenānyat tārakaṃ narakādiṣu | saṃsārārṇavamagnānāṃ tārakaḥ prāṇa saṃyama iti || atha prāṇāyāma nirūpaṇam || tatra bhagavān patañjaliḥ || tasmin śvāsapraśvāsayorgati vicchedaḥ prāṇāyāma iti tatra bhāṣya kṛtaḥ | satyāsane bāhyasya vāyorāvamanaṃ śvāsaḥ kauṣṭasya vāyornissāraṇaṃ praśvāsaḥ tayorgati viccheda p. 93a) ubhayā bhāvaḥ prāṇāyāma iti | atra vācaspati vyākhyā | recakapūrakakumbhakeṣvastiśvāsapraśvāsayorgati viccheda iti | yatrāpi kauṣṭyo vāyurvirecyate bahirddhāryate recake tatrāsti śvāsa praśvāsayorgati vicchedaḥ | evaṃ kumbhakepyubhayābhāva iti | bhojadevastu | tasminnāsanasthairye sati tannimittaka prāṇāyāma lakṣaṇo yogāṅga viśeṣonuṣṭheyo bhavati | kīdṛśaḥ | śvāsapraśvāsayostridhā recana pūraṇākṣe padvāreṇa vāhyābhyantareṣu sthāneṣu nāsāgre hṛdaye nābhau ca gateḥ pravāhasya vicchedādhāraṇaṃ prāṇāyāma | ityucyate skandapurāṇe | ṣaṭtriṃśadaṅgulaṃ haṃsaḥ pramāṇaṃ kurute vahiḥ | savyāpasavyamārgeṇa tena prāṇobhidhīyate || prāṇo dehagato vāyurāyāmastannibandhanam | iti ādityapurāṇe || antaścarāṇāṃ vāyūnāṃ vāhyābhyantara rodhanam | prāṇāyāma iti prokto dvividhassa ca kathyate || dvividhassagarbho nirgarbhaśceti yājñavalkyaḥ | prāṇāpānasamāyogaḥ prāṇāyāma itīritaḥ || prāṇāyāmastridhāproktaḥ pūrakuṃbhaka recakaiḥ pūrakalakṣaṇaṃ | p. 93b) vāhyādāpūraṇaṃ vāyorudare pūrako hi saḥ | kālikāpurāṇe || pūrakaḥ pūraṇāt proktaḥ | devalaḥ | niśvāsādhmānaṃ pūraṇamiti | skandapurāṇe || vāhyena vāyunā dehaṃ dṛtivat paripūrayet | paripūrṇastathā tiṣṭhet pūraṇāt pūrakassmṛtaḥ || yājñavalkyaḥ || vāhya sthitaṃ nāsapuṭenavāyumākṛṣya tenaiva śanaissamantāt | nāḍīśca sarvāḥ paripūrayed yassa pūrako nāmamahānirodhaḥ | devalaḥ | tenaiva vartmanā tasya koṣṭasyāntaḥ praveśanam | pūraṇāt pūrakaḥ prokta iti tena nāsāpuṭa mukhabrahmarandhra lakṣaṇena | vāyusaṃhitāyām | nāsikāpuṭamaṅgulyā pīḍyaikamapareṇa tu | bāhyena marutā dehaṃ dṛtivat paripūrayet || nāsāpuṭenāpareṇa pūraṇāt pūrakaḥ smṛtaḥ | kuṃbhaka lakṣaṇaṃ || yājñavalkyaḥ || saṃpūrya kumbhavad vāyorddhāraṇaṃ kuṃbhakaṃ bhavet | skandapurāṇe || na muñcati na gṛhṇāti vāyumantarbahiḥ sthitam | āpūrya kumbhavat tiṣṭedacalassa tu kumbhakaḥ || yogi yājñavalkyaḥ | na recako naiva ca pūrako yaṃ nāsāgravarti sthita eva vāyuḥ | suniścalaṃ dhārayate krameṇa kuṃbhākhyametatpravadanti || p. 94a) tajjñāḥ | recakaṃ pūrakaṃ muktā yatsukhaṃ vāyudhāraṇam | prāṇāyāmoyamityuktassavai kevala kumbhakaḥ || ārecyā pūryayat kuryāt sa vai sahita kuṃbhakaḥ | ye vānye kuṃbhaka viśeṣāste vakṣyante | recakalakṣaṇaṃ || yājñavalkyaḥ || bahiryadrecanaṃ vāyorudarādrecakaḥ smṛtaḥ | tathā | niṣkrampanā sāvivarādaśeṣaṃ prāṇaṃ vahi śūnyamivā nilena | nirucchvasaṃstiṣṭhati corddhvavāyussa recako nāma mahānirodhaḥ || kālikāpurāṇe | bhānunāḍyeḍayāmuñcedvāyuṃ sarvāṅgasaṃyutam | vyāhṛdi praṇavādye nayat tad recaka saṃjñitam || skandapurāṇe || nāsāpuṭamaṅgulyā tu pīḍayitvā pareṇa tu | udarādrecayedvāyuṃ recanād recakaḥ smṛtaḥ || devalaḥ | ajasra niśvāso recakaḥ | ajasro khaṇḍo niśvāsonissāraṇaṃ | yadvāyorbrahmarandhreṇa nāsāsyena bahirnissāraṇaṃ audaryasya recanā syāt sa recakaḥ | jaigīṣavyayogaśāstre || recakaśchardanādvāyoḥ kauṣṭhyasya parikīrtitaḥ | laghumadhyamottama bhedena prāṇāyāma traividhyaṃ kathyate || nāradīyapurāṇe | mātrābhedaiḥ kṛtaistu saḥ | kanīyānmadhyamo jyeṣṭhaḥ prāṇāyamaḥ prakīrtitaḥ | etaddvitriguṇo vipramātrā bhedena saṃsthitaḥ || p. 94b) mārkaṇḍeya purāṇe || laghudvādaśamātrastu dviguṇaḥ sa tu madhyamaḥ | triguṇābhistu mātrābhiruttarīya udāhṛtaḥ || prathamena jayet svedaṃ madhyamena ca vepathum | viṣādaṃ hi tṛtīyena jayeddoṣānanu kramāt || nandipurāṇe || kanīyasastu mātrābhiḥ sthito dvādaśabhiryamaḥ | madhyamo dviguṇābhistu mātrābhiḥ parikīrtitaḥ || triguṇābhiḥ smṛto jyeṣṭho jyeṣṭhasthairyaṃ samānayet | devalaḥ | sa punareka dvitribhirudghātairmṛdurmandastīkṣṇo bhavati || skandapurāṇe || kanīyān sakṛdudghātādyato dvādaśamātrakaḥ | madhyamastu dvidghātaścaturviṃśati mātrakaḥ || uttamastu trirudghātaḥ ṣaṭtriṃśammātrakaḥ smṛtaḥ | svedakaṃpābhighātānāṃ janakaścottamo mataḥ || ebhiścihnaiścihnitavyaḥ siddhaḥ prāṇotra yoginā | vāyusaṃhitāyām || kanyasādi krama vaśāt prāṇāpāna nirodhanam | taccaturddhopadiṣṭasyān mātrāguṇavibhāgaśaḥ || kanyasaḥ sakṛdudghātassa ca dvādaśamātrakaḥ | madhyamastu dvirudghātaścaturviṃśati mātrakaḥ || uttarastu trirudghātaḥ ṣaṭtriṃśanmātrakaḥ smṛtaḥ | svedakaṃ pādijanakaḥ prāṇāyāmastaduttaraḥ || p. 95a) ānandodbhavaromāñca netrodvartāṅgamoṭanam | jalpabhramaṇamūrcchādyaṃ jāyate cātra yoginaḥ || liṃgapurāṇe || prāṇāyāmasya mānaṃ tu mātrā dvādaśakaṃ smṛtam | nīco dvādaśa mātrastu sakṛdudghāta īritaḥ || madhyamastu dvirudghātaścaturviṃśati mātrakaḥ | mukhyastuyastrirudghātaḥ ṣaṭtriṃśanmātra ucyate || prasvedakaṃ panotthāna janakaśca yathākramam | ānando jāyate cātra nidrāghūrṇastathaiva ca || romāṃco dhvanisaṃvittiraṅgamoṭanakaṃpanam | bhramaṇasvedajalpādya saṃvinmūrchā jayed yadā || tadottamottamaḥ proktaḥ prāṇāyāmassuśobhanaḥ | ghūrṇaścittāndolanam | dhvanisaṃvittirantaranādābhivyaktiḥ || vāsiṣṭhayoge || prasvedaṃ janayed yastu prāṇāyāmeṣu sodhamaḥ | madhyamaḥ kaṃpanāt prokta utthānāccottamo bhavet || mātrālakṣaṇaṃ tu yathā | brahmavaivarte | nimeṣonmeṣaṇaṃ mātrā dvirbālaghvakṣaraṃ tathā | nandipurāṇe || tvaritaṃ laghubhirvaṇairmātrā dvādaśabhiḥ smṛteti | skandapurāṇe || jātu pradakṣiṇī kṛtya na drutaṃ na vilaṃbitaṃ | karoti cchoṭikā yāvat sā mātreti ca gīyata || iti dattātreyaḥ || aṅgulīrmokṣitāstisro jānośca parimārjayet | p. 95b) pradadyācchoṭikāmekāṃ mātrāsaṃkhyāyate tatheti || tathā | dvādaśachodyaḥ kanīyān dviguṇo madhyamaḥ smṛtaḥ | dviguṇottamamātrassyānmātrābhedaḥ prakīrtitaḥ || yājñavalkyaḥ || aṅgulīmokṣatritayaṃ jānūparimārjanaṃ cāpi | tālatrayamapi tajjñāmātrā saṃjñāṃ praśaṃsaṃti || godohaṃ vatsa pānaṃ vā iṣukṣepamathāpi vā | ghaṇṭāyāḥ stanitaṃ vāpi ati mātrā hyudāhṛtāḥ || deśakālānusāreṇa sadāsevyāḥ śanaiḥ śanairiti | udghātalakṣaṇaṃ tu yathā | śāstrāntare | prāṇenotsāryamāṇena apānaḥ pīḍyate yadā | gatvā corddhaṃ nivartteta etadudghātalakṣaṇaṃ || atha pūrakakumbhaka recakeṣu dhyānajapaviśeṣaḥ pradarśyate | vyāsaḥ || nābhipadmasthitaṃ dhyāyet kaṃ raktaṃ pūrakeṇa tu | nīlotpalābhaṃ hṛtpadme kuṃbhakena janārdanam || lalāṭasthaṃ śivaṃ śvetaṃ recakena vicintayet | śuddhasphaṭikasaṃkāśaṃ nirmalaṃ pāpanāśanam || bṛhaspatiḥ || raktaṃ prajāpatiṃ dhyāyed viṣṇuṃ nīlotpala prabham | śaṃkaraṃ tryambakaṃ śvetaṃ dhyāyanmucyeta bandhanāt || yājñavalkyaḥ || kuṃbhakena hṛdisthāne dhyāyet tu kamalāsanam | brahmāṇaṃ raktagaurāṅgaṃ caturvaktraṃ pitāmaham || p. 96a) nīlotpaladalaśyāmaṃ nābhimadhye pratiṣṭhitam | caturbhujaṃ mahātmānaṃ pūrakeṇa vicintayet || recakeneśvaraṃ vidyāllalāṭasthaṃ maheśvaram | śuddhasphaṭikasaṃkāśaṃ lirmalaṃ pāpanāśanam || pūrake viṣṇu sāyujyaṃ kumbhake brahmaṇontikam | recakena tṛtīyena prāpnuyādaiśvaraṃ padam || yadā nirodha saṃyogād devatātraya cintanam | agnervāyorapāṃyogāt tadā śuddhyeta vai tribhiḥ || nirodhājjāyate vāyurvāyoragniśca jāyate | agnerāpobhijāyante tatontaḥ śodhyate tribhiḥ || prāṇāyāma iti proktaḥ pūrakumbhaka recakaiḥ | varṇatrayātmakādyantāḥ pūrakumbhaka recakāḥ || sa eṣa praṇavaḥ proktaḥ prāṇāyāmaśca tanmayaḥ | iḍayā vāyumāropya pūrayitvodaraṃ sthitaḥ || śanaiḥ ṣoḍaśamātrābhirakāraṃ tatra saṃsmaret | dhārayet pūritaṃ paścāccatuḥṣaṣṭyā tu mātrayā || ukāramūrtimatrāpi saṃsmaran praṇavaṃ japet | yāvad vā śakyate tāvad vāraṇaṃ japa saṃyutam || pūritaṃ dhārayet paścāt prāṇaṃ bāhyānilānvitam | śanaiḥ piṅgalayāgārgi dvātriṃśan mātrayā punaḥ || makāramūrtimatrāpi saṃsmaran susamāhitaḥ | prāṇāyāmo bhavedeṣa punaścaivaṃ samabhyaset || prasvedajanako yastu prāṇāyāmeṣu sodhamaḥ | kaṃpanān madhyamaḥ prokta utthānācottamaḥ smṛtaḥ || p. 96b) pūrvaṃ pūrvaṃ prakurvīta yāvaduttama saṃbhavaḥ | saṃbhavatyuttame gārgi prāṇāyāme sukhī bhavet || prāṇo jayati tenaiva dehasyāntastatodhikam | dehaścottiṣṭhate tena kṛtāsana parigrahaḥ || niśvāsocchvāsakau tasya na vidyete kadācana | dehe yadyapi tau syātāṃ svābhāvika guṇāvubhau || tathāpi naśyatastau ca prāṇāyāmottamena hi | tayornāśe samarthaḥ syāt kartuṃ kevala kumbhakam || sahitaṃ kevalaṃ vātha kuṃbhakaṃ nityamabhyaset | yāvat kevala siddhissyāt tāvat sahitamabhyaset || kevale kumbhake siddhe recapūraṇa varjite | na tasya durlabhaṃ kiṃcit triṣulokeṣu vidyate || manojavatvaṃ labhate palitādi ca naśyati | mukterayaṃ mahāmārgo makārākhyoṃtarātmakaḥ || nādaṃcotpādayatyeṣa kuṃbhakaḥ prāṇa saṃyamaḥ | prāṇasaṃyamanaṃ nāma dehe prāṇasya dhāraṇam || eṣaprānajayo pāyaḥ sarvamṛtyūpaghātakaḥ | haṭhayoge || kuṃbhakāt kuṇḍalī bodhaḥ kuṇḍalī bodhato bhavet | antargataḥ suṣumṇāto haṭha siddhiśca jāyate || vāyusaṃhitāyām || recakādi trayamidaṃ na drutaṃ na vilaṃbitam | udghātakramayogena manyase yogasādhanam || recakādi trayābhyāso nāḍīśodhana pūrvakam | svecchot kramaṇa paryantaṃ prokto yogānumārgaṇe || p. 97a) sadvividhaḥ prāṇāyāmaḥ sa garbhavigarbha bhedāt | tathā hi | nāradīyapurāṇe || sagarbhayogamātiṣṭhedagarbhaṃ vāpi paṇḍitaḥ | nandipurāṇe || prāṇāyāmosya prathamaṃ tasyādau yuktirucyate | agarbhaśca vigarbhaśca dvividhassaṃprakīrtitaḥ || asya prānākhyasya vāyormathanamivamathanaṃ prāṇāyāmo navanītātmajñānasthānīyatvāt | tayorlakṣaṇam yathā | liṅgapurāṇe | sagarbho garbha ityuktassajapo vijayaḥ kramāt | vāyusaṃhitāyām | japadhyānaṃ vināgarbhaḥ sagarbhastatsamanvitaḥ | agarbhādgarbha saṃyuktaḥ prāṇāyāmaḥ śatādhikaḥ || japo manasā prasaṃkhyānam | nandipurāṇe | jāpyena tu japaṃ kuryādavilaṃvitamadrutam | manasaiva prasaṃkhyānaṃ prāṇāyāma vidhau sadā || jāpyena praṇava gāyatryādi mantreṇa skandapurāṇe | dhyeyaṃ yadakṣara śreṇyāṃ varṇādvarṇaṃ padāt padam | śabdārtha cintanābhyāsaḥ sa ukto mānaso japaḥ || nandipurāṇe | mātrāṃśa devatā dhyānāt sa jvālaḥ parikīrtitaḥ | mantrā vacana viddhastu prajñāntaḥ parikīrtitaḥ || maṃtra oṃkāra ityuktassarva mantra vijitvaraḥ | sarvadaivatasaṃdoha ādhārassarvayoginām || p. 97b) asyodare mantrajātaṃ sarvameva pratiṣṭhitam | sa eva yogināṃ yogaścintāmaṇi samo hi saḥ || sa tu mātrā trayayuto a umā iti tāḥ smṛtāḥ | asmin mātrā traye sarvaṃ bhāvābhāvaṃ pratiṣṭhitam || brahmaviṣṇumaheśānāṃ kramān māśatrayaṃ smṛtam | skandomāśaṃkaraścoktā bhūrbhuvaḥ svaśca kīrtitāḥ || trayognayastutāḥ proktā mātrāḥ praṇavasaṃbhavāḥ | tasya mātrātraya dhyānāt prāṇāyāmaḥ sadhūmakaḥ || kalāṃśa devatā dhyānāt sa jvālaḥ parikīrtitaḥ | mātrā dhūmāṃśanirvastu yoganāḍī samāśrayāt || praśānta uktaḥ śāstreṣu sarvabhāvavinirgataḥ | ete bhedāssagarbhasya | iha sagarbhasya prāṇāyāmasya trayo bhedāḥ pradṛśyante || sadhūmakaḥ sajvālaḥ praśānta iti tatra mātrātraya dhyānāt sa dhūmakaḥ | mātrārūpāṇāṃ praṇavāṃśakānāṃ taddevatānāṃ ca dhyānāt sajvālaḥ || mantrā vacanaḥ praśāntaḥ | mantrasyāvacanaṃ manasyālocanaṃ tenāviddho yuktaḥ | anenārthānmaṃtravācyārtha dhyānarahito parityuktaṃ bhavati || kalāmātrā dhūmāṃśetyādi mātrātadartha dhyānarahitaḥ praśāntaḥ | atrāṃśaśabdena mātrā vācyā devatā gṛhyante | mātrādhūma devatā jvālā rūpa vinirgata vastu samāśrayāt yoganāḍī samāśrayācca praśānta iti | p. 98a) yoganāḍīsuṣumṇā | tadevaṃ praṇavagarbhaḥ prāṇāyāmo darśitaḥ | mārkaṇḍeyapurāṇe || oṃ mityucchāraṇāt sarvaṃ gṛhītaṃ sadasad bhavet | ityetadakṣaraṃ brahma paramoṃkāra saṃjñitam || praṇavo dhanuḥ śaraścātmā brāhmaṇo hyāyudhānvitaḥ | apramattena veddhavyaṃ śaravat tanmayo bhavet || yājñavalkyaḥ || siddhāntānāṃ ca sarveṣāṃ vedavedāntayostathā | anyeṣāmapi śāstrāṇāṃ niṣṭhā oṃkāra ucyate || praṇavādyāḥ śrutāvedāḥ praṇave paryavasthitāḥ | vāṅmayaṃ praṇave sarvaṃ tasmāt praṇavamabhyaset || tathā praṇavena yuktā vyāhṛtibhiśca saṃyutāḥ | gāyatrīrvā japet tisraḥ prāṇasaṃyamane dvijaḥ || anena gāyatrī garbhaḥ prāṇāyāmo darśitaḥ | asya lakṣaṇamāha manuḥ | savyāhṛtayaḥ proktāḥ prāṇāyāme tu nityaśaḥ | bhūrbhuvaḥ svarmaharjanastapassatyaṃ tathaiva ceti yogi yājñavalkya vacanāt | śiraścātra oṃ āpo jyotirityādiryājurvedo mantraḥ | tathā ca vyāsaḥ | oṃ āpo jyotirityeṣa bhūrādiṣu navasvapi praṇavayogamāha yogiyājñavalkyaḥ | bhūrbhuvaḥ svarmaharjanastapassatyaṃ tathaiva ca | pratyoṃkāra samāyuktāstatastatsavituḥ param || p. 98b) oṃ āpo jyotirityetacchiraḥ paścāt prayojayet | trirāvartanayogāddhi prāṇāyāmastu śabdita iti || oṃkāropyatramantrādau draṣṭavyaḥ | tathā ca yamaḥ | oṃkāra pūrvikāḥ sapta japet tu vyāhṛtīstathā || śirasā sahagāyatrīṃ prāṇāyāmaḥ paraṃ tapaḥ | japedityatra manaseti draṣṭavyam | tathā ca saṃvartaḥ || praṇavena tu saṃyuktā vyāhṛtīssapta nityaśaḥ | sāvitrīṃ śirasā sārddhaṃ manasā triḥpaṭhed dvijaḥ || yājñavalkyaḥ || brāhmaṇaḥ śrutisaṃpannaḥ svadharmaniratassadā | sa vaidikaṃ japenmantraṃ laukikaṃ na kadācana || kecidbhūta hitārthāya japtumicchanti vaidikam | dvijavat kṣatriyasyoktaḥ prāṇasaṃyamane japaḥ || vaiśyānāṃ dharmayuktānāṃ strīśūdrāṇāṃ tapasvinām | prāṇasaṃyamane gārgi mantraṃ praṇavavarjitam || namontaṃ śiva mantraṃ vā vaiṣṇavaṃ ceṣpate budhaiḥ | yadvāsamabhyasecchūdro laukikaṃ vidhi pūrvakam || na vaidikaṃ japecchūdraḥ striyaśca na kadācaneti | tadevaṃ sa garbhāgarbhabhedo nirūpitaḥ || skandapurāṇe || recakaḥ śūnyakaścaiva pūrakaḥ kumbhakastathā | prāṇāgamanasaṃnyāsaḥ prāṇāyāmaścaturvidhaḥ || tatra recitādayo lakṣitāḥ kecid vakṣyante | śūnyalakṣaṇaṃ kālikā purāṇe || tatassarvaṃ nirābhyāsamadhyātmānaṃ vicintayet | p. 99a) bāhyasthaṃ rodhayed vāyuṃ śūnyakaṃ taṃ vinirdiśet || tata iti bhānudevatayā nāḍyā vyāhṛti praṇavādyena recakaṃ kṛtveti | jaigīṣavyayogaśāstre | āyāmaiḥ pañcabhiḥ khinno recakādyairyathā kramam | recakaḥ pūrakaḥ kuṃbha utkarṣo hyapakarṣakaḥ || khinno(?) yogī siddhimāpnotīti sambandhaḥ | padmapurāṇe || prāṇāḥ prāṇamayovāyurvāyurātmā nigadyate | tasyāyāmassamuddiṣṭaḥ ṣaṭprakāraḥ suyo ṛbhiḥ || vāyorapi nirodhena yuktassamabhidhīyate | ṣaṭprakāratvaṃ ca recaka pūrakau dvau sahitaḥ kevalaśceti || kumbhakau dvāvut karṣāpakarṣakau | devalaḥ | kumbhassaptavidho jñeyo recitādi prabhedataḥ || recitaḥ pūritaḥ śāntaḥ pratyāhārottarodharaḥ | samaśceti vinirddiṣṭaḥ kumbhakassaptabhedataḥ || tathā recitādessaptavidhasyāpi lakṣaṇaṃ cāha | recitasya vahistaṃbho vāyorecita kumbhakaḥ || pūritasyodare rodhaḥ proktaḥ pūrita kumbhakaḥ | kāyasyāntarbahirvyāptiryāsasyācchāntakumbhakaḥ || sthānayorantare rodhaḥ pratyāhārākhya kuṃbhakaḥ | āpūryayatkramādūrddhvamūrddhvarodho hṛdādiṣu || uttaraḥ kuṃbhakassasyādadhodhomūrddhatodharaḥ | recanā pūraṇetyaktā manasā maruto dhṛtiḥ || p. 99b) yānābhyādi pradeśeṣu samaḥkuṃbhaḥ prakīrtitaḥ | kāyasyeti recaka pūrakau vihāya śarīrasyāntarbahiśca manasā vāyordhāraṇād vyāptirityarthaḥ | sthānayorityatra vīpsā draṣṭavyā | pādatalaguhyanābhi hṛduraḥ kaṇṭhaghaṇṭikā bhrūmadhyalalāṭabrahmarandhrāṇi sthānānāni eteṣu sthāneṣu dvayorantare madhye vāyorddhāraṇaṃ pratyāhārākhya kumbhakaḥ | hṛdādiṣu sthāneṣu mūrddhato hṛdaya paryantaṃ recanā pūraṇe iti sthāna bhedāt samaśāntayorbhedaḥ | recakādi caturvidha prāṇāyāma lakṣaṇa māha bhavān pataṃjaliḥ | bāhyābhyantara staṃbha vṛttirddeśakālasaṃkhyābhiḥ paridṛṣṭo dīrghasūkṣmaḥ | bāhyābhyantaraviṣayāpekṣī caturtha iti asyārthaḥ | bāhyavṛttiḥ śvāso recakaḥ | antarvṛttiḥ praśvāsaḥ pūrakaḥ | antaḥ stambhavṛttiḥ kumbhakaḥ | recanaṃ pūraṇaṃ vihāya sakṛdbalavadvidhārakaprayatnāvaruddhe tasmin jalamiva niścala tayā prāṇovasthāpyata iti kumbhakaḥ | sa yathā tapte nyastamupale jalaṃ sarvataḥ pariśuṣyat saṃkocadyā padyate tathā śarīre sūkṣmaḥ staṃbhyata iti stambha vṛttiḥ | trividhoyaṃ prāṇāyāmo deśena kālena saṃkhyayā copalakṣito dīrgha sūkṣmasaṃjño bhavati | deśe nāsā dvādaśāntādau kālena saṃkhyayopalakṣitaḥ | p. 100a) yathā ṣaṭtriṃśan mātrādi pramāṇakaḥ saṃkhyayā copalakṣita etāvadvāraṃ kṛtaḥ etāvadbhiḥ śvāsa praśvāsaiḥ prathama udghāto bhavatītyetajjñānāya saṃkhyopagrahaṇamupāttam | udghātaśca nābhimūlāt preritasya vāyoḥ śirasyabhi hananam | sakhalvayaṃ divasapakṣamāsādi krameṇābhyasto dīrghadeśakālavyāpitayaiva dīrgho lakṣya tayā ca sūkṣmo dīrghasūkṣmaśabdābhidheyo bhavati | dvitīyārthastu | bāhyo viṣayo dvādaśāntādi ābhyantaro viṣayo hṛdayanābhi cakrādiḥ | tau dvau viṣayā vā kṣipyaparyālocyayaḥ staṃbharūpo gati vicchedassa caturthaḥ prāṇāyāma iti tṛtīya syāt kumbhakādayamasya viśeṣo bāhyābhyantarau viṣayau paryālocyaiva sahasā taptopala patita jalavadyugapat stambha vṛtyā niṣpādyate | ayaṃ tvā locana sāpekṣo bahu prayatna pūrvamabhyasya mānastāṃ tāvadavasthāmāpannastattadavasthā vijaya krameṇa bhavatīti | caturvidhasyāpi prāṇāyāmasya phalamāha | bhagavānpatañjaliḥ | tataḥ kṣīyate prakāśāvaraṇaṃ dhāraṇāsuyogyatā ca manasa iti | tatastasmāt prāṇāyāmāt prakāśasya citta sattva gata sārvajñaṃ rūpasya yadāvaraṇaṃ p. 100b) kleśarūpaṃ kṣīyate vinaśyati | tathā ca manaso dhāraṇāsuvakṣyamāṇa lakṣanasuyogyatā bhavati | prāṇāmaiḥ kṣīṇadoṣaṃ mano yatra yatra dhāryate tatra tatra sthirī bhavatīti sūtrārthaḥ | skandapurāṇe | kṣīrādyukti vaśāt sadbhirlabhyate ca ghṛtaṃ yathā | dāruto vānalolabhyo vāyurātmā tathā vyayaḥ || prāṇāyāmosya mathanaṃ tasyādau yuktirucyate | tathā | samastendriya vṛttiśca prāṇovāyuḥ prakīrtitaḥ || tajjayādindriyāṇyeva nirjitāni bhavanti hi | vṛtti vṛtti matoryasmādabhedaḥ parikīrtitaḥ || tasmād vṛtti jayādeva vṛttimānnirjito bhavet | jñānavairāgyayotkrābhyāṃ prāṇāmakaṣāhatāt || indriyāṇyāśunirjitya sarvamevajitaṃ bhavet | indriyāṇyeva tatsarvaṃ yatsvarganarakāvubhau || nigṛhīta viśiṣṭāni svargāya narakāya ca | śarīraṃ rathamityāhurindriyāṇyasya vājinaḥ || sārathiḥ puruṣaḥ proktaḥ prāṇāyāmaḥ kaṣā smṛtaḥ | jñānavairāgyaraśmibhyāmāyamyavidhṛtaṃ manaḥ || śanairniścalatāmeti prāṇāyāmakaṣāhatam | haṭhayoge || sūryabhedanamujjāyī tathā śītkāraśītalī | bhastrikābhramarī mūrchā sahitaṃ cāṣṭakumbhakāḥ || p. 101a) tatra sahita lakṣaṇaṃ pūrvamevoktam | bhramarī vegodghoṣaṃ pūrakaṃ bhṛṅganādaṃ bhṛṅgīnādaṃ recakaṃ mandamandam | yogīndrāṇāṃ nityamabhyāsayogāccitte jātākācidānandalīlā | mūrchā | pūrakānte gāḍhataraṃ bandho jālandharaḥ śanaiḥ | recayen mūrchanākhyoyaṃ manomūrchāsukha pradā || śītkāraṃ kuryāt tathā vakre ghrāṇe naiva visarjjayet | evamabhyāsayogena kāmadevo dvitīyakaḥ || yoginīcakrasaṃsevyassṛṣṭisaṃhārakārakaḥ | na kṣudhā na tṛṣā nidrā tandrālasyaṃ na jāyate || bhavet svachanda dehastu sarvopadravavarjitaḥ | anena vidhinā yastu yogīndro bhūmi maṇḍale || rasanā tāluyogena yaḥ prāṇaṃ satataṃ pibet | abdārddhena bhavet tasya sarvarogaparikṣayaḥ || yogabīje | sūryabhedanam || āsane sukhade yogī baddhavajrāsanastataḥ | dakṣanāḍyā samākṛṣya bahiḥsthaṃ pavanaṃ śanaiḥ || ākeśāgraṃ nakhāgraṃ ca śirodhāvadhikumbhakam | tataḥ śanaissavyanāḍyā recayet pavanaṃ sudhīḥ || kapālaśodhanaṃ vā doṣaghnaṃ kṛmi doṣahṛt | punaḥ punīradaṃ kuryāt sūryabhedanamuttamam || ujjāyī || mukhaṃ saṃyamya nāḍībhyāmākṛṣya pavanaṃ punaḥ | yathā lagati hṛtkaṇṭhāddhṛdayāvadhisasvanaḥ || p. 101b) pūrvavat kumbhavat prāṇaṃ recayediḍayā tataḥ | śleṣma doṣaharaṃ kaṃṭhe dehānala vivarddhanam || nāḍījalodaradhātu gatadoṣavināśanam | gacchatastiṣṭhataḥ kāryamujjāyākhyaṃ ca kuṃbhakam || bhastrikā || ūrvorupari saṃsthāpya ubhe pādatale tathā | patmāsanaṃ bhavet samyak sarvapāpa praṇāśanam || samyak padmāsanaṃ badhvā samagrīvodarassudhīḥ | mukhaṃ saṃyamya yatnena prāṇaṃ prāṇena recayet || yathālagati hṛtkaṇṭhe kapālāvadhi pūrayet | vegena pūrayet samyak hṛtpadmāvadhimārutam || punarvirecayet tadvat pūrayitvā punaḥ punaḥ | yathaiva lohakārāṇāṃ bhastrāvegena cālyate || tathaiva svaśarīrasthaścālyate pavanodhiyā | yathāśramo bhaved dehe tathā vegena pūrayet || yathodaraṃ bhavet pūrṇaṃ pavanena tathā laghu | dhārayen nāsikāṃ madhya tarjanībhyāṃ vinā dṛḍham || kuṃbhakaṃ pūrvavat kṛtvā recayediḍayā tataḥ | vātapittaśleṣmaharaṃ śarīrāgni vivarddhanam || kuṇḍalībodhanaṃ kuryāt pāpaghnaṃ sukhadaṃ śubham | brahmanāḍī mukhe saṃstha kapālārgala nāśanam || samyag gātra samudbhūta granthitraya vibhedanam | p. 102a) viśeṣeṇaiva kartavyaṃ bhastrākhyaṃ kumbhakaṃ tvidam || śītalī || jihvayā vāyumākṛṣya pūrvavat kumbhakādanu | śanaistu ghrāṇārandhrābhyāṃ recayedanilaṃ suddhīḥ || gulmaplīhodaraṃ vāpi || bāhyātprāṇaṃ samākṛṣya pūrayitvodaraṃ sthitaḥ | nābhi madhye ca nāsāgre pādāṅguṣṭhe ca yatnataḥ || dhārayen manasā prāṇaṃ saṃdhyākāleṣu vā sadā | sarvaroga vinirmukto jīved yogī gata klamaḥ || nāsāgre dhāraṇaṃ gārgi vāyorvijaya kāraṇaṃ | sarvarogavināśaḥ syān nābhimadhye ca dhāraṇāt || śarīralaghutāṃ yāti pādāṅguṣṭhe ca dhāraṇāt | rasanāṃ vāyumāropya yaḥ pibet satataṃ naraḥ || śramadāhau tasya nasto naśyanti vyādhayastathā | saṃdhyayorbrahmakāle vā vāyumākṛṣya yaḥ pibet || trimāsāt tasya kalyāṇi jāyate vāksarasvatī | ṣaṇmāsābhyāsayogena mahārogaiḥ pramucyate || ātmanyātmānamāropya kuṇḍalinyāṃ tu dhārayet | kṣayarogādayastasya naśyantītya pare viduḥ || jihvāyāṃ vāyumānīya jihvāmūle niropayet | yaḥ pibedamṛtaṃ vidvān sakalaṃ bhadramaśnute || ātmanyātmānamiḍayāsamānīyāntare bhruvo | pibed yastridaśāhāraṃ vyādhibhiḥ parimucyate || nāḍībhyāṃ vāyumāropya nābhau vā tunda pārśvayoḥ | ghaṇṭikāṃ vāhayed yastu vyādhbhiḥ sopimucyate || māsamekaṃ tu saṃdhyāyāṃ jihvayāropyamārutam | pibedyastridaśāhāraṃ dhārayet tundamadhyame || gulmaplīhāṣṭhilīścānye tridiṣajanitāstathā | p. 102b) tundamadhyagatārogāssarve naśyanti kilviṣāḥ || jvarāḥ sarve vinaśyanti viṣāṇi vividhāni ca | bahunoktena kiṃ gārgi palitādi ca naśyati || tripurāsārasamuccaye || rājadantayugalādimaspṛśansannidhāyarasanāṃ tadantike | kākacañcupuṭamārutaṃ pibet prāṇasaṃyamanametaduttamam || dvikacañcu samīraṇaṃ śanairdhayataḥ saṃparikṛṣya samantataḥ | śramadāhagalodarāmayajvaragulmāḥ praśamaṃ prayānti hi || ubhayorapi saṃdhyayormuhūrtopikadhātuṃ dhayatastrimāsamātram | sa rasaṃ dvikacañcu gandha vāhaṃ bhuvisārasvatasiddhiruttamā syāt || viṣamudagramudagravīryabhājāṃ pravināśaṃ samupaitipannaganām | kimuvṛścikakīṭalūtikānāmihakākolamukhānilasya pānāt || dvikacañcu samīraṇaṃ naraḥ pibatī hāniśameva vītatandraḥ | bhavati dhruvameva tasya varṣācchravaṇaṃ darśanamapyatīvadūrāt || bahudhākathitairmuhuḥ kimebhirdvikacañcvā hṛta samīraṇasya pānāt | jarayāsahanāśamāśuyāti prabalaṃ mṛtyukṛtaṃ bhayaṃ narāṇām || jihvāṃ kṛtvā nākulastālumūle dantairdantāngāḍhamāpīḍayitvā p. 103a) mandaṃ mandaṃ yaḥ pibed gandhavāhaṃ saudhaiḥ pūraissākamantaḥ sravadbhiḥ | ṣaḍbhirmāsairatrarogairaśeṣaiḥ pāpāpetau mucyate sadhakendraḥ | abdādekādvisramāṃ mṛtyudūtīṃ jitvā bhūmau dīrghakālaṃ sa jīvet | varṣatrayābhyāsavaśādatīta manāgataṃ cotpalanīlakeśaḥ | viṣaṃ na dehe kramate tadīye daṣṭepi ghorairapipannagendraiḥ | na kṛtrimaṃ sthāvarajaṃgamaṃ vā viṣaṃ kimanyairapi kālakūṭaiḥ | guṇāṣṭakaṃ kālavaśādupetyamahītale krīḍati bhairavovā yāmaṇḍādhāradaṇḍāntarakuharagatāhāranīhāragaurīṃ saudhīṃ dhārāṃ nabhombhoruhakuhara vidhoḥ saṃsravantī vahantī | tasyā vajrākhya nāḍyāḥ khagamudaradarī madhyagaṃ yo vidadhyāt tasya brahmāṇḍa bhāṇḍa pralayamapaghanaṃ syādghanaṃ mṛtyumṛtyoḥ | mūrchāgato harati rogasamūhamaddhābaddhaḥ karoti gagane gamanaṃ narāṇām | vāto mṛto vitanute maratāṃ samastamabhyāsataḥ sulabhameva samīraṇasya śāstrāntare śivavākyam | rasasya manasaścaiva caṃcalatvaṃ samāṃsataḥ | rasovaddho manobaddhaṃ kiṃ na siddhyati bhūtale || mūrchito harate vyādhiṃ mṛtojīvayati svayam | baddhaḥ khecaratāṃ dhatte manovāyuśca bhairavi || p. 103b) kecit tu etāneva prāṇāyāmānyogināṃ pramādājjātavividharogeṣu cikitsā tvenopavarṇayanti tada saṃgatam | navyādhyārtta iti na ca vyākula cetana iti na cintārta iti nācared deha bādhāyāṃ daurmanasyādi saṃbhava ityādi bahu vākyai rogadaśāyāṃ yogābhyāsasya niṣiddha tvād darśitaṃ ca pūrvameva anubhava viruddhatvācca | yacca roganāśātmakaphalaśravaṇaṃ tat tu sarvāṅgasādhāraṇaṃ na dvitriprāṇāyāma mātrasya | tathāhi | sarvajantuṣu pṛthivyāṃ bījavat sūkṣmarūpeṇa sarve rogāvyādhayo jvarādyāśca ye rogāstiṣṭhanti te kecidāsanaiḥ | kecit prāṇāyāmaiḥ kecit pratyāhāraiḥ kecidhāraṇādibhirnnaśyantīti sarvayogaśāstreṣu spaṣṭamevopalabhyate | darśitaṃ cāsmābhirapi pūrvaṃ tat tat prakaraṇe | daivājjātavyādhirogādi sarvavighnānāṃ nivārakaṃ parameśvarārādhanameveti vakṣyate | anye ca prāṇajayopāyāḥ prasaṃgāt prathamapariccheda eva nirūpitāḥ | apānādi jaye viśeṣo pāyo yoga sāgare || recakādi kramājjeyo pānaḥ sthāna viyogataḥ | recakābhyāsa bāhulyenetyarthaḥ || kālikāpurāṇe || apānaṃ kaṭideśe tu pṛṣṭhabhāge vinirdiśet | p. 104a) sadā tatraiva saṃdhārya eṣa vāyu jaya kramaḥ || samānasthānasaṃrodhādvaśyatāṃśanakairiyāt | atrāpi recakapūrakābhyāṃ sthāna nirodhaḥ vikalpanāt || tathā | bhānauprapūrayed vāyuṃ śarīraṃ vyāpya dhārayet | samānaṃ jayate tajjñaḥ prajvalanyadi paśyati || kaṃpamānastato yogī jvalet svedapariplutaḥ | mohayedromakyaistu tameva vyāpakaṃ muniḥ || yogasāre || nāsākarṣaṇayogena hṛdayādi kramādayam | utkṛṣyamāṇo vaśyatvaṃ ruddhāruddhā prayātpalam || mūrddhnaḥ pādatalaṃ yāvad gatyāgatya kriyāgataḥ | uktasthānānuṣaṅgeṇa yāti śīghraṃ savaśyatām || prathamaṃ nāsāgre saṃsthāpya hṛtkaṇṭhatālubhrūmadhya mūrddhasukramādrudhvārudhvotkṛṣyamāṇa iti gatyāgatya kriyāgata iti | recakapūraka kumbhaka viṣaya ityarthaḥ | kālikāpurāṇe || mūrdhvānvitena cākarṣan kurvannuccataraṃ svanam | dhārayeñjīyate nūnamudānaṃ vāyu daivatam || vyānajayo yogasāgare || svakṣetre kuṃbhakābhyāsāt saṃkoca prabhṛtaiḥ kramāt | hṛjjagadvyāpti yogena jayyo vyāna itīritaḥ | svakṣetraṃ śarīram || kālikāpurāṇe || p. 104b) pūrakaḥ kumbhakaścaiva recakaśca nigadyate | tejasā cintayet sūkṣmaṃ yogīvyānaṃ jayet kramāt || tatra prāṇādi vāyujayopāyaviśeṣāḥ pūrvokta sthāna varṇabījādyanusaṃdhāna sahitā evānuṣṭheyānanirapekṣā iti draṣṭavyaṃ | atha yugapat samastavāyu jayopāyāḥ | lakṣmīyogaparāyaṇe || varṇabījādi sametāt svasthānāddhṛdayāmbuje | ekīkṛtyanayan brahma vahniṃ ca yugapajjapet || ekīkṛtya hṛdayakamale citravarṇa vahnisahitaṃ sakalavāyugolakaṃ manasā vicintya tatastaṃ brahmarandhraparyantamavāntarasthānāni krameṇa nītvā brahmarandhrādavāntarasthānollaṅghanena pādāṅguṣṭhāgraṃ yāvadāvartanādabhyāsādyugapajjayedityarthaḥ | yogasāre || prāṇavṛttimapānena saṃyojyot kṛṣyaṃta hṛdi | vyānamānīya tatraivamudānena sahaikatām || nītvānayeduromadhye madhyaṃ kaṇṭhatalaṃ mukhaṃ | nāsāgranetrabhrūmadhyalalāṭatalamūrddhagam || kṛtvā kuryāt tatassarvaṃ brahmaṇyagnāvathāpi vā | ityuktassarvavāyunāṃ śanakairyugapajjaye || samānopyatrānuktopi labhyate tasya hṛtpratibandhanāt | kālikāpurāṇe || vāyuṃ nītvā ca nābhau tu āgneyāt kiṃcidutsṛjet | jayetsarvānane naiva vāyūnabhyāsato muniḥ || tathā | dhṛtvāyaddhārayedvāyuṃ dhāraṇānukrameṇa tu | yatnena yoga vicchaśca dṛjustandrā vivarjitaḥ || p. 105a) evamabhyāsayogena sūkṣmaṃ jyotiḥ prapaśyati | aṅghryaṅguṣṭhāgratanmūla pārṣṇi gulphorujānuṣu || pāyūpasthe tathā vastau nābhihṛtkaṇṭha vakṣasi | jihvāghrāṇākṣike mukhau samamūrddhani saṃsthitam || cintayet paramaṃ dhāryaṃ syānmunistena tanmayaḥ | yājñavalkyagītāyām || yoginastva pare hyatra vadanti sama cetasaḥ | prāṇāyāmaparāḥ pūtārecapūrakavarjitāḥ || dakṣiṇena tu gulphena sīvanīṃ pīḍayecchirām | adhastādaṇḍayoḥ sūkṣmāṃ savyopari ca dakṣiṇam || jaṅghorvorantaraṃ gārgi niśchidraṃ bandhayed dṛḍham | samagrīva śiraḥskandhassamapṛṣṭhaḥ samodaraḥ || netrābhyāṃ dakṣiṇaṃ gulphaṃ lokayannuparisthitam | dhārayen manasāsārddhaṃ vyāharan praṇavākṣaram || āsanenanyadhīrāste dvijo rahasi nityaśaḥ | kṣatriyasya varārohe vyāharan praṇavākṣaram || āsanenanyadhīrāste rahasyeva jitendriyaḥ | vaiśyāḥ śūdrāḥ striyaścānye yogābhyāsaratānarāḥ || śaivaṃ vā vaiṣṇavaṃ vāpi vyāharansanyameva vā | āsanenanyadhīrāste dīpaṃ haste valokayan || āyurvighātakṛtprāṇastvanenāgni kulaṃ yataḥ | dhūmadhvajajayo yāvan nānyandhīrevamabhyaset || dhāraṇaṃ kurvatastasya śaktisthāne prabhañjanam | dehastu laghutāṃ yāti jaṭharāgneśca dīpanam || p. 105b) dṛṣṭacihnastatastasmin manasāropyamārutam | mantramuccārayandīrghaṃ nābhimadhye nirodhayet || yāvanmanolagatyasmin nābhau savitṛmaṇḍale | tāvat samabhyased yogī niyato niyatāsanaḥ || etena nābhimadhyastha dhāraṇe naiva mārutaḥ | kuṇḍalīṃ yāti vahniśca dahatyatra na saṃśayaḥ || saṃtaptāvahninā tatra vāyunā cālitā svayam | prasāryaphaṇabhṛdbhogaṃ prabodhaṃ yāti sā tadā || prabuddhe saṃcaratyasmin nābhi mūle ca cakriṇi | brahmarandhre suṣumṇāyāṃ prayāti prāṇasaṃjñakaḥ || saṃprāpte mārute tasmin suṣumṇāyāṃ varānane | mantramuccārya manasā hṛnmadhye dhārayet sudhīḥ || hṛdayāt kaṇṭhakūpe ca bhruvormadhye ca dhārayet | tasmādāropya manasā vahniṃ prāṇamananyadhīḥ || dhārayed vyomni viprendre vyāharan praṇavākṣaram | vāyunāpūrite vyomni sāṃgopāṅge kalevare || tadātmā rājate tasya yathā vyomni vikartanaḥ | śarīraṃ visisṛkṣuścettadevaṃ samyagā caret || ekākṣaraṃ paraṃ brahma dhyāyan praṇavamīśvaram | saṃbhidyamanasāmūrddhni brahmarandhre sa vāyunā || prāṇamunmocayet paścān mahāpraṇekhamadhyame | dehātīte jagatprāṇe śūnye nitya dhruve pade || p. 106a) ākāśe paramānande svātmānaṃ yojayet suddhīḥ | brahmaivāsau bhaved gārgi na punarjanma bhāgbhavet || tathā | gārgyuvāca | bhagavan sarvaśāstrajña sarvabhūtahiterata | yoyaṃ mokṣāya yogīndra bhavatā bhāṣitastu vai || mayā hyaṣṭāṃga sahito yogo hi bahu vistaraḥ | tadetadvismṛtaṃ sarvaṃ sarvajña tava sannidhau || yogaṃ mamopadiśyādyasāṅgaṃ saṃkṣepa rūpataḥ | trātu marhasi sarvajña janmasaṃsārasāgarāt || ityukto brahmavādinyā brahmavidbrāhmaṇastadā | ālokya kṛpayādīnāṃ smita pūrvamathā vravīt || uttiṣṭhottiṣṭha kiṃ śeṣe bhūmau gārgi varānane | vakṣyāmi te samāsena yogaṃ saṃpratitaṃ śṛṇu || yājñavalkyaḥ || savyena gulphena gudaṃ nipīḍyasavyetareṇaiva nipīḍyasandhim | savyekare nyastakaraṃ sadāsmin śikhāṃ samālokaya pāvakasya || āyurvighātakṛtprāṇo niruddhastvāsanena vai | yāti gārgi tadā pānāt kulaṃ vahneḥ śanaiḥ śanaiḥ || vāyunā cālito vahnirapānena śanaiḥ śanaiḥ | tato jvalati sarveṣāṃ svakule deha madhyame || prātaḥkāle pradoṣe ca niśīthe ca samāhitaḥ | muhūrtamabhyasedevaṃ yāvat paṃca dinadvayam || tataḥ svātmāni viprendre pratyayāśca pṛthak pṛthak | saṃbhavanti tadā tasya jito yasya samīraṇaḥ || p. 106b) śarīralaghutādīptirvahnerjaṭharavartinaḥ | nādābhivyaktirityetaccihnātpādau bhavanti hi || alpamūtrapurīṣaṃ syāt ṣaṇmāse vatsare tathā | āsane vāhate paścān na gantavyaṃ trivatsarāt || tato nilaṃ vāyu sakhena sārddhaṃ dhiyāsamāropya nirodhayet tam | dhyāyat sadācikkaṇamaprabuddhaṃ nābhau sadā kuṇḍalinaṃ praviṣṭam || dvāraṃ samāropya mukhena madhya manyāśca bhogena śirāstathaiva | svapucchamāsyenaniṃgṛhyasamyak yathaśca saṃyamyamarudgaṇānām || prabuddhanāgendra vaducchvasantī sadā prabuddhā prabhayā jvalantī | nābhau sadā tiṣṭhati kuṇḍalī sā tiryakṣa deheṣu sadānareṣu || vāyunāvitata vahni śikhābhiḥ kandamadhyagatanābhiṣu saṃsthām | kuṇḍalīṃ dahati yastva hi rūpāṃ saṃsmaran naravarastu sa eva || taṃ taptā vahninā tatra vāyunā ca pracālitā | prasārya phaṇabhṛdbhogaṃ prabodhaṃ yāti sā tadā || bodhaṃ gate cakriṇī nābhi madhye prāṇāstu saṃbhūyakalevaresmin | caranti sarve saha vahni naiva yathā paṭe tantu gatistathaiva || bhittvaiva cakriṇaḥ sthānaṃ sadābhyāsa parāyaṇaḥ | tato nayedapānaṃ tu nābherūrddhvamanusmaran || p. 107a) vāyuryadāvāyusakhe na sārddhaṃ nābhiṃ tvati kramya gataḥ śarīre | rogāḥ praṇaśyanti balābhivṛddhiḥ kāntistadānīṃ bhavati prakṛṣṭā || brahmarandhramukhamatravāyavaḥ pāvakena saha yānti khamadhye | kenacidiha vadāmi tavāhaṃ vīkṣaṇāddhṛdisudīpaśikhāyāḥ || nirodhitaṃ syāddhṛdi tena vāyurmadhye yadā vāyu sakhena sārddham | sahasrapatrasya mukhaṃ praviśya kuryāt punastūrddhva mukhaṃ dvijendre || prabuddhahṛdayāmbhoje gārgyasmin brahmaṇaḥ pure | bālārka śreṇivadvyomnivirarājasamīraṇaḥ || hṛnmadhyāt tu suṣumṇāyāṃ saṃsthitohutabhuktadā | sajalāmbudamālāsu vidyullekhevarājate || prabuddhahṛtpadmasusaṃsthitegnau prāṇe ca tasmin viniveśite ca | chihnāni vāhyāni tathāntarāṇi dīpādi dṛśyāni bhavanti tasya || vāyumunnayatastu sa vahniṃ vyāharan praṇavamantra sabindum | bālacandrasadṛśaṃ tu lalāṭe bālacandramavalokayate tu || sa vahni vāyumāropyabhruvormadhye dhiyā tadā | dhyāyedananyadhīḥ paścādantarātmānamātmani || madhyamepi hṛdaye ca lalāṭe sthāṇu vajjvalati liṅgamadṛśyam | asti gārgī paramārthamidaṃtvaṃ paśya paśya manasā rucirūpam || p. 107b) lalāṭamadhye hṛdayāmbuje vāyaḥ paśyati jñāna mayīṃ prabhāṃ tu | śaktiṃ pradīpāgravadujjvalantīṃ saṃpaśyati brahma tadeka dṛṣṭyā || manolayaṃ yathā yāti bhrūmadhye yogināṃ nṛṇām | jihvāmūle mṛtasrāvo bhrūmadhye cātmadarśanam || kaṃpanaṃ ca tathā mūrddhni manasaivātmadarśanam | devodyānāni ramyāṇi nakṣatrāṇi ca candramāḥ || ṛṣayaḥ siddhagandharvāḥ prakāśaṃ yānti yoginām | bhruvorantare viṣṇupade niviṣṭaṃ manolayaṃ yāvadiyāt prabuddhe || tāvat samabhyasya punaḥ khamadhye tejassadā saṃsmarapūrṇarūpam | samīraṇe viṣṇupade niviṣṭe jīve ca tasmin na mṛte ca saṃsthe || tasmin sadāyāti manolayaṃ cenmuktessamīpaṃ tadidaṃ bruvanti | samīraṇe viṣṇupade niviṣṭe viśuddhabuddhye tava cātmaniṣṭhe || ānandamatyadbhutamasti satyaṃ tvaṃ gārgi paśyādya viśuddha buddhyā | evaṃ samabhyasya sudīrghakālaṃ yamādibhiryukta tanurmitāśī || ātmānamāsādyaguhāṃ praviṣṭaṃ muktiṃ vrajabrahmapure punastvam | bhūtāni yasmāt prabhavanti sarge ye naiva jīvanti carācarāṇi || jātāni yasmin vilayaṃ prayānti tadbrahmaviddhiti vadanti sarve | hṛtpaṃkaje vyomni yadeka rūpaṃ satyaṃ sadānandamayaṃ susūkṣmam || tadbrahmavijjñāyate guhāyāmiti śruteścāpi samānayanti | p. 108a) aṇoraṇīyān mahato mahīyānātmā guhāyāṃ nihitosya jantoḥ || tamakratuṃ paśyasi śuddhabuddhyāprayāṇa kālepi vihīna śokā | prabhañjanaṃ mūrdhnigataṃ sa vahniṃ dhiyā samāsādya gurūpadeśāt || mūrddhanimudbhidya punaḥ khamadhye prāṇaṃ tyajoṃkāramanusmaratvam | icchayā yadi śarīra visargaṃ jñātumicchasi sakhe tava vakṣye || vyāharan praṇavamunnatamūrddhodbhedanaṃ kuru sṛjātmanikāyam | gītāyām || sarvadvārāṇi saṃyamya manohṛdi niruddhya ca | mūrddhnyādhāyātmanaḥ prāṇamāsthito yogadhāraṇaṃ || omityekākṣaraṃ brahmavyāharanmāmanusmaran | yaḥ prayāti tyajandehaṃ sayāti paramāṃ gatimiti || śrutau ca || śataṃ caikā ca hṛdayasya nāḍyastāsāṃ mūrddhānamabhiniḥsṛtaikā | tayorddhamāyannamṛtatvameti viṣvadruṃnyā utkramaṇe bhavanti || jīvanmuktatayā cirakālaṃ sthātumicchāceccharīraṃ kṣaṇīya yoginā | dattātreyaḥ || jīvanmuktassadehohaṃ vicarāmi jagattrayam | iti cejjāyate vāñchā yoginastaṃ nibodhame || śarīraṃ na tyajedeṣakālaḥ kasyāpi kutracit | ataḥ śarīrarakṣārthaṃ yatnaḥ kāryastu yoginā || yogināsatataṃ yatnādariṣṭānāṃ vicāraṇā | kartavyā yena kālo sāvajñāto na nihantitam || p. 108b) aniṣṭāni tu vakṣyante || jñātvā kālaṃ ca taṃ samyak layasthānaṃ samāśritaḥ | yuñjītayogaṃ kālosya yathāsau jāyate phalaḥ || baddhasiddhāsano dehaṃ pūrayet prāṇavāyunā | kṛtvā daṇḍaṃ sthiraṃ buddhyā daśadvārāṇi dhārayet || bandhayet khecarīṃ mudrāṃ grīvāyāṃ ca jalandharam | apāne mūlabandhaṃ ca uḍḍiyānaṃ tathodare || utthāpyabhujagīṃ śaktiṃ mūlādhārāmbujasthitām | suṣumṇāntargatāṃ pañca cakrāṇāṃ bhedanīṃ śivām || jīvaṃ hṛdāśrayaṃ nītvā yāntīṃ buddhi manoyutām | sahasradalamadhyasthe śive līnāṃ sudhāmaye || tatassudhākarodbhūtamamṛtaṃ tena mūlataḥ | siñcantīṃ sakalaṃ dehaṃ plāvayantīṃ vicintayet || tayā sārddhaṃ tato yogī śivenaikātmatāṃ vrajet | parānandamayo bhūtvā cidvṛttimapi saṃtyajet || tato lakṣyamanābhāsamahaṃ bhāvavivarjitam | sarvāṅgakalpanāhīnaṃ kathaṃ kālo nihantitam || sa eva kālassaśivassarvaṃ nāpi kiṃcana | kaḥ kena hanyate tatra mriyate nāpi kaścana || tato vyatīte samaye kālasya bhrānti rūpiṇaḥ | yogīsuptotthita iva prabodhe pratibodhitaḥ || evaṃ siddho bhaved yogī vañcayitvā vidhānataḥ | kālaṃkalitasaṃsāraṃ pauruṣeṇād bhutena hi || tatastribhuvane yogī vicaratyeka eva saḥ | p. 109a) paśyan saṃsāravaicitryaṃ svecchayānirahaṃ kṛtiriti || atha prāṇādi vāyujaye cihnānyupalakṣayet | skandapurāṇe || prāṇe tu nirjite samyak taccihnānyupalakṣayet | viṇmūtraśleṣmadoṣāṇāṃ svalpabhāvaḥ prajāyate || bahubhojana sāmarthyaṃ cirāducchvasanaṃ tathā | ārogyaṃ dīrghagāmitvamutsāhaḥ svarasauṣṭhavam || balaṃ varṇaḥ prasādaśca sarvaroga kṣayastathā | evamādīni cihnāni satvasthaścaiva jāyate || vāyusaṃhitāyām || prāṇe tu nirjite samyak taccihnānyupalakṣayet | laghutvaṃ śīghragāmitvamutsāhaḥ svarasauṣṭhavam || sarvarogakṣayaścaiva balaṃ tejassurūpatā | dhṛtirmedhāyuvatvaṃ ca sthiratā ca pumarthatā || dattātreyaḥ || tatodhikatarābhyāsādvalamutpadyate bhṛśam | yena bhūcara siddhiḥ syād bhūcarāṇāṃ bhayāvahā || vyāghro lulāpo vanyo vā gavayogaja eva vā | siṃho vā yoginā tena mriyante hasta tāḍanāt || nakulīśayogaparāyaṇe || prāṇasya niyame syātāṃ dīrghaśvāsamarujjayau | viṇmūtrasyālpatā bhāvo rūpaṃ śobhāna nirjaye || tṛḍvubhukṣākṣayo vahneraudaryasyāpi pāṭavam | kṣatabhagnāvarohaśca samānasya jaye mataḥ || p. 109b) jayādudānasyotkrānti rudgatiśca jalāditaḥ | dhyānasyākhilarudnāśaḥ śītoṣṇāsaṃgatistvaci || samastaṃ phalamevai tanmantavyaṃ yugapajjaye | recakābhyāsato śeṣa kalpanānīta saṃkṣayaḥ || iti prāṇādi vāyunāṃ recakādeḥ phalaṃ smṛtam | kālikāpurāṇepi vāyūn prakṛtyoktam || etairjitairjayeddhīmāṃstatvamurvyādi saṃjñitaṃ | sarvajño jāyate nūnaṃ tairjitairyogavinmuniḥ || kāmān kāmītva vāpnoti gurutvaṃ jāyate mahat | yadā vāyuṃ jayeddhīmānalpaviṇmūtra saṃbhavaḥ || pātālādau bhavet prāptirlīlayā yogino dhruvam | kṣayasyārohaṇaṃ sāmyaṃ jaṭhare ca vibhāvasoḥ || bahubhojī bhaven nūnaṃ bhavet sattvātmako muniḥ | satvātmakāt tadekatvaṃ tadekatvācca tanmayaḥ || śastreṇacchidyate naiva naivāpaḥ kledayanti hi | vyādhayotha viṣaṃ naiva kramate vyāna śāsanāt || yogabhāskare || yāvadantaḥ sphurennādo yāvaccittaṃ ca līyate | tāvadutpanna yogī syāt tata ārūḍha yogavān || ārūḍhayogaśca bhaved daśabdādaśa vatsarāt | tathā nāḍī śuddhyanantaramuktam || evamutpanna yogī syācchṛṇu ārūḍha yoginam | utpanna yogino dehaḥ puṣṭopi kṛśatāṃ vrajet || p. 110a) ārūḍhayogino dehaḥ kṣīnopi sthūlatāṃ vrajet | utpannayoginaścittaṃ balādekatra nīyate || ārūḍhayoginaścittaṃ na kadāciccalaṃ bhavet | utpanna yogī nirviṇa āruḍhastu sadāsukhī || utpannayogī mandāgnirārūḍhastu mahāśanaḥ | bhakṣitānyasya jīryante phalapuṣpadalānyapi || sthānatrayātparaṃ prāpte vāyau siddha itīryate | siddhasya trīṇi cihnāni dātā bhoktāpyavaṃcaka || iti yogabīje || guruprasādānmarudevasādhitastenaiva cittaṃ pavanena sādhitam | sa eva yogī sa jitendriyassukhi mūḍhā na jānanti kutarka vādinaḥ || cittaṃ praṇaṣṭaṃ yadi bhāsate vai tatra pratīto marutopi nāśaḥ | na vā yadi syān na ca tasya śāstraṃ nātmapratītirna gururna mokṣaḥ || jalaukārudhiraṃ yadvadvalādākarṣati dhruvam | brahmanāḍī tathā dhātūn || saṃtatābhyāsayogena nityamāsana bandhataḥ | cittaṃ vilīnatāmeti bindurnoyātyadhastathā || recakaṃ pūrakaṃ tyaktvā vāyunāsthīyate ciram | nānā nādāḥ pravartante saṃsraveccandramaṇḍalam || naśyanti kṣutpipāsādyā doṣāḥ sarve tathā sati | svarūpe saccidānande sthitimāpnoti kevale || iti mārkaṇḍeyapurāṇe || p. 110b) alaulyamārogyamaniṣṭhuratvaṃ gandhaḥ śubhomūtrapuṣīṣamalyam | kāntiḥ prasādaḥ svare somyatā ca yoga pravṛtteḥ prathame hi cihnam || anurāgaṃ janoyāti parokṣa guṇakīrtanam | na vādhyanti ca satvāni siddherlakṣaṇamuttamam || śītoṣṇādibhiratyugrairyasya bādhā na vidyate | na bhītimeti cānyebhyastasya siddhirupasthitā || tathā vai yogayuktasya yogino niyatātmanaḥ | sarve doṣāḥ praṇaśyanti susthaścaivopajāyate || vīkṣate ca paraṃbrahma prākṛtāṁśca guṇān pṛthak | vyomādi paramāṇūṁśca tathātmānamakalmaṣam || śrūyatāṃ mukti phaladaṃ tasyāvasthā catuṣṭayam | dhvastiḥ prāptistathā saṃvit prasādaśca mahīyate || svarūpaṃ śṛṇu caiteṣāṃ kathyamāna manukramāt | karmaṇāmiṣṭaduṣṭānāṃ jāyate phala saṃkṣayaḥ || cetasolpakaṣāyatvād yatra sādhvastirucyate | aihikāmuṣmikānkāmāṁllobhamohādi kāṁścayān || nirudhyāste sadāyogī prāptissāsārvakāmikī | atītā nāgatānarthān viprakṛṣṭa tirohitān || vijānātīndu sūryarkṣa grahāṇāṃ jñānasaṃpadā | tulya svabhāvatāṃ rājan yogī prāpnoti cedyadā || tadā saṃviditi khyātā prāṇāyāmasya sāsthitiḥ | yānti prasādaṃ yenāsya manaḥ pañca ca vāyavaḥ || p. 111a) indriyāṇīndriyārthāśca saprasāda itīritaḥ | vasiṣṭhaḥ | saṃdhyayorubhayornityaṃ gāyatryā praṇavena vā | prāṇasaṃyamanaṃ kuryād brāhmaṇo veda pāragaḥ || nityamevaṃ prakurvīta prāṇāyāmāṁstu ṣoḍaśa | adhibhrūṇahanaṃ māsātpunantya harahaḥ kṛtāḥ || ṛtutrayāt punantyeva janmāntara kṛtādaghāt | vatsarādbrahmavidvān syāttāṁstathā nityamabhyaset || yogābhyāsaratāṁścaivaṃ svadharmaniratāśca ye | prāṇasaṃyamane naiva sarve muktā bhavanti hi || skandapurāṇe prāṇāyāmanirūpaṇānantara muktam | brahmacārī jitakrodho jitalobho vimatsarī | abdamitthaṃ sadābhyāsād yogī yogī nigadyate || haṭhapradīpikāyām || āsanaṃ kumbhakaṃ citraṃ mudrākhyaṃ karaṇaṃ tathā | atha nādānusaṃdhānamabhyāsānukrameṇa ca || brahmacārī mitāhārī tyāgī yogaparāyaṇaḥ | abdādūrddhvaṃ bhavet siddho nātrakāryā vicāraṇā || vapuḥ kṛśatvaṃ vadane prasannatānādasphuṭatvaṃ nayane sunirmale | arogitā bindu jayogni dīpanaṃ nāḍī viśuddhirhaṭhasiddhilakṣaṇaṃ || īśvaraprokte || ārambhaśca ghaṭaścaiva tathā paricayopi ca | niṣpattissarvayogeṣu yogāvasthā bhavantitāḥ || p. 111b) tathā hi | yadā nāḍī viśuddhissyād yoginastatva darśinaḥ | tadā vidhvasta pāpasya bhavedārambha sambhavaḥ || cihnāni yogino dehe dṛśyante nāḍi śuddhitaḥ | kathyante mama bhaktāya tāni saṃkṣepato mayā || samakāyassugandhiśca sukāntissarasādharaḥ | prauḍhavahnissubhogī ca sukhīsarvā"ga sundaraḥ || saṃpūrṇa hṛdayo yogī sarvotsāhī valānvitaḥ | tato yatheṣṭā śaktissyād yogino vāyu dhāraṇe || yatheṣṭadhāraṇād vāyoḥ kumbhakaḥ siddhyati dhruvam | kevale kumbhake siddhe kiṃ na syādiha yoginaḥ || svedassaṃjāyate dehe yoginaḥ prathamodhamaḥ | dvitīyo jāyate kaṃpodurddharo madhyamo mataḥ || yadā saṃjāyate svedo marddanaṃ kārayet sukham | anyathā vigrahe dhāturnaṣṭo bhavati yoginaḥ || tatodhikatarābhyāsād gamane sādhakādhipaḥ | yogīpadmāsanasthopi bhuvamutsṛjya vartate || vāyusiddhistadā jñeyā saṃsāradhvāntanāśinī | tāvat kālaṃ tu kurvīta yogokta niyamagraham || svalpanidrāpurīṣaṃ ca stokaṃ mṛjyaṃ ca jāyate | adīnatvamarogitvaṃ yoginastattva darśinaḥ || svedalālābhramiścaiva sarvadaiva na jāyate | kaphapittā nilāścaiva sādhakasya kalevare || p. 112a) tajapeddirghaṃ vighnānāṃ nāśa hetave | prāṇāyāmena yogīndrassarvaiśvaryāṣṭakāni ca || pāpapuṇyodadhiṃtīrtvā trailokyeśvaratāṃ vrajet | amṛtasiddhau || vāyussiddho yadā dehe saṃvittirjāyate tadā | saṃvitter-ṛddhayassarvāssaṃbhavanti ca yoginām || yadā tu siddhyate ṛddhistadāsiddhiradūrataḥ | siddharūpo hi yo vāyurmadhyamāpathasaṃgataḥ || tadānandamayaṃ cittamekarūpaṃ nabho mayam | yadānandamayaṃ citta bāhyakleśavivarjitam || bhavaduḥkhāni saṃdhṛtya samādhirjāyate tadā | sadā samādhi saṃpannaṃ sahajānanda saṃbhṛtam || cittametat tadā siddhaṃ sarvaduḥkha bhayāpaham | yatkaroti yadā yogī sarvaṃ bhavati tatkṣaṇāt || yoginassiddhakāyasya jānīyāllakṣaṇaṃ dhruvam | kāyeṣū hādikaṃ yacca parapura praveśanam || īkṣaṇaṃ śravaṇaṃ dūrāt tat siddhaṃ vāyu lakṣaṇaṃ | trayāṇāṃ ca yadā siddhiḥ syāt kāye vāyu cetasām || mahāsiddhistadājñeyā jīvanmuktiphalapradā | jīvanmuktiṃ gato yogī mahāmuktipadaṃ vrajet || svecchāsamādhi saṃpanno yogīndro hi bhavet tadā | tadā mahāsamādhiśca dharmamegha samāhvayaḥ || p. 112b) tadā nandamayo yogī sarvajñassarvadarśanaḥ | saṃpūjyassarvalokeṣva vyāhatājñaśca sarvadā || avyāhata gatiḥ prājño vyāhatānanda saṃbhṛtaḥ | sarvaiśvarya guṇopetassarvasiddhi samanvitaḥ || abandhyassarvabhūtānāṃ yogīndro doṣa varjitaḥ | tasmāt sarvamayo yogī sarvabhūtamayo hi saḥ || saṃtuṣṭastārayellokān kruddhassarva vināśakaḥ | jñātasiddhiryadāyogī tadā naiva bhayaṃkaraḥ || evaṃ varṣasahasrāṇi lakṣāṇi ca śatāni ca | parvatāgre guhāvāsaḥ sā nandassiddhayogina || iti īśvaraprokte || tatobhyāsakrameṇaiva ghaṭādi tritayaṃ bhavet | yena syāt sakalāsiddhiryoginaḥ prepsitā dhruvam || vāksiddhiḥ kāmacāritvaṃ dūradṛṣṭistathaiva ca | dūraśrutiḥ sūkṣmadṛṣṭiḥ paradehe praveśanam || viṇmūtra lepane svarṇamadṛśyakaraṇaṃ tathā | bhavantyetāni mahatāṃ khecaratvaṃ ca yoginām || yadā bhaved ghaṭāvasthā pavanābhyāsināṃ parā | tadā saṃsāra cakresmiṁstannāsti yanna sādhayet || dṛḍhāsano bhaved yogī jñāna deva samastathā | āsane sudṛḍhī bhūte vāyurmadhye viśatyasau || kiñcid vāyu praveśena yogino jñānasaṃbhavaḥ | saṃjāte vāyu saṃbhāre yogī deva samo bhavet || doṣaduḥkhakṣudhānidrājarāmṛtyuvivarjitaḥ | sṛṣṭi saṃhārakartāsau yogīśvara samo bhavet || p. 113a) astu vāmāstu vā siddhiratraivā khaṇḍitaṃ sukham | prāṇāpānau nādabindū jīvātmaparamātmānau || militvā ghaṭate yasmāt tasmād vai ghaṭa ucyate | yāmamātraṃ yadā dhartuṃ samarthassyādatandritaḥ || pratyāhārastadaiva syānnāntarā bhavati dhruvam | yadyajjānāti yogīndrastattadātmani bhāvayet || yairindriyairvidhānaṃ tu tadindriya jayo bhavet | yāmamātraṃ yadā ghūrṇaṃ bhavedabhyāsayogataḥ || ekavāraṃ prakurvīta tadā yogī tu kuṃbhakam | daṇḍāṣṭakaṃ yadā vāyuryogino niścalo bhave || svasāmarthyaṃ tato guptvā tiṣṭhed vā tṛṇavat sudhīḥ | tataḥ paricayāvasthā yogino bhyāsato bhavet || yadā vāyuścandrasūryau tyaktā tiṣṭhati niścalaḥ | vāyau paricite vāyussuṣumṇā vyomni saṃcaret || kriyāśaktiṃ gṛhītvā ca cakrānmittvā tu niścitam | tadā paricayāvasthā bhavedabhyāsayogataḥ || trikūṭaṃ karmaṇo yogī tadā paśyati niścitam | tatassvakarma kūṭāni praṇavena vināśya ca || yogīsvakarmabhogāya kāyavyūhaṃ samācaret | asminkāle mahāyogī pañcadhā dhāraṇaṃ caret || yena bhūcarasiddhiḥ syāt tat tadbhūta bhayāpahā | ādhāre ghaṭikāḥ pañca nābhisthāne tathaiva ca || p. 113b) tadūrddhvaṃ ghaṭikāḥ pañca nābhi bhrūmadhyage tathā | bhrūmadhyorddhve tathā pañca ghaṭikā dhārayed budhaḥ || tadā bhuvādinā naṣṭo yogīndro na bhavet khalu | medhāvī pañcabhūtānāṃ dhāraṇaṃ yassamabhyaset || śatabrahmagatenāpi mṛtyustasya na vidyate | tatobhyāsa krameṇaiva niṣpattiryogināṃ bhavet || anādikarma jālāni yenacchitvāmṛtaṃ bhavet | yadā niṣpatti saṃpanna samādhiḥ svecchayā bhavet || jīvanmuktasya māsāt tu bhaveddhirasya yoginaḥ | gṛhītvā cetanā vāyuṃ kriyāśaktiṃ ca vegavān || sarvāṁścakrānvibhidyāśu jñānaśaktau vilīyate | trikūṭaṃ karmaṇa ityāderayamarthaḥ | kānicitkarmāṇi kevalasvargopabhogyāni kāni citpunaravīcyādi narakopa bhogyāni kāni cinmartyaloka bhogyāni itīdaṃ karmaṇāṃ trikūṭatvam | tadbhogārthaṃ svasyaiśvaryānubhavārthaṃ ca yogī kāyavyūhaṃ samācaret | tatprakriyā yathā pātañjale | sākṣāt kṛta tattvasya yogino yugapatkarmaphalopabhogā pāṇimādyaiśvaryānubhavāya ca yugapannirmiteṣu cittāni mūlakāraṇā smitā mātrāt prabhavanti | agneriva visphuliṅgāsteṣāṃ cittānāṃ yogābhyāsakālī na mūlabhūtaika cittaprayojya tvāt tadanusāritvam | teṣāṃ p. 114a) ca janmādi siddhi prabhavacittavilakṣaṇatva hetuṃ karmavāsanārāhityaṃ coktā yoginaśca phalatyāgānu saṃdhāna kṛtatvādanya karma vilakṣaṇamaśuklākṛṣṇakarmoktākarmaṇaśca phalatyāgānusaṃdhānenānuṣṭhānārambhaṃ sahasrajanmāntarita prācīna jñāna vāsanāyā api tat taccharīra grahaṇe ānubhūta tyādi phalotpādane ānantaryaṃ vāsanānāmanāditvaṃ anāditvepi krameṇānubhavarāgāvidyāmūlatvājjñānayogābhyāṃ vā vidyāyāḥ | kalpatvena nirmūlatvāt karmaṇāṃ sutyajatvam | nanu bhogenaiva karmakṣayaścettadā prāyaścitta pratipādaka śrutismṛtītihāsapurāṇādikamapramāṇaṃ syāditi cenna | karma vaicitryāt | tathā hi | saṃti tāvat sarvaprāṇināṃ karmāṇi kāni citkṛcchra cāndrāyaṇādi dehānta prāyaścittanāśyāni kāni citpunarjñānadhyānayogādi nāśyāni kāni cittu bhogaikanāśyāni tadbhogārthaṃ yoginākāyavyūhaḥ kartavya eva | yacca nābhuktaṃ kṣīyate karmetyādi vākyaṃ tadbhogaika nāśya prārabdha karma viṣayam | akṛtaprāyaścittānāṃ prāṇināṃ na bhogaṃ vinā karma kṣīyata ityetadviṣayam | anyathā prāyaścitta pratipādakānāṃ śrutismṛtītihāsapurāṇānāma p. 114b) prāmāṇyaṃ durvāraṃ syāditi dik | etāścāvasthāstāmasarājasasātvikākhya mṛdumadhyādhimātrādhimātratarādhikāribhedena bahukālenālpakālena vā bhavanti | tathā cāmṛtasiddhau || vyādhitādurbalāvṛddhyanissattvā gṛhavāsinaḥ | mandotsāhāmandavīryā jñātavyāmṛdavo narāḥ || dvādaśabhirvarṣaireṣāmekāvasthā prasiddhyati | nītiprauḍhāssamābhyāsāssamavīryāssamāśayāḥ || madhyasthāyogamārgeṣu tathā madhyamayogataḥ | madhyotsāhāmadhyarāgājñātavyā madhya vikramāḥ || aṣṭābhistu varṣaireṣāmekāvasthā prasiddhyati | vīryavanto dayāvantaḥ kṣamāvanto mahāśayāḥ || svasthāne saṃsthitāḥ svasthā bhaveyuḥ sthirabuddhayaḥ | sākṣarāśca sadābhyāsāssadāsatkārasaṃyutāḥ || jñātavyāḥ puṇyakarmāṇo hyadhimātrā hi yoginaḥ | ekāvasthādhimātrāṇāṃ ṣaḍbhirvarṣaiḥ prasiddhyati || mahābalā mahākāyā mahāvīryā mahāguṇāḥ | mahāmohodgatāḥ śāntā mahākāruṇikā narāḥ || sarvaśāstrakṛtābhyāsāssarvalakṣaṇabhūṣitāḥ | sarvajña sadṛśākārāssarvavyādhivivarjitāḥ || varayauvanasaṃpannānirvikārā narottamāḥ | nirmalāśca nirātaṅkā nirvighnāśca nirākulāḥ || p. 115a) janmāntara kṛtābhyāsā gotravanto mahāśayāḥ | tārayanti ca sattvāni taranti svayameva ca || adhimātratarāḥ satvā jñātavyāssarvalakṣaṇāḥ | tribhissaṃvatsaraireṣā avasthaikā prasiddhyati || avasthābhiścatasṛbhiryogassaṃpūrṇatāṃ vrajet | yogaśāstre || dvārāṇāṃ navakaṃ nirudhyamarutaṃ pītvā dṛḍhaṃ dhāritaṃ nītvākāśamapāna vahnisahitaṃ śaktyā samuccālitam ātmadhyānayutaṃ tvanena vidhinā vinyasya mūrdhni sthitaṃ yāvat tiṣṭhati tāvadeva marutāṃ saṃgena saṃbhūyate | nābhau saṃyamya cittaṃ pavanagatimadhaḥ saṃnirudhya payatnādākuñcyāpānamūlaṃhutavahasa śikhaṃ tantuvatsūkṣmarūpam | tannītvā hṛtsaroje tadanu ca galake tāluni brahmarandhre bhittvā śūnyātiśunyaṃ praviśati gaganaṃ yatra devo maheśaḥ | vāsiṣṭhe || puryaṣṭakāparākhyasya jīvasya prāṇinātmikām | viddhikuṇḍalinīmantarāmodasyevamañjarīm || tāṃ yadā pūrakābhyāsādāpūryasthiryate samam | tadaiti bhairavaṃ sthairyaṃ kāyasyapīnatā tathā || yadā pūrakapūrṇāntarāyattaṃ prāṇamārutam | nīyate saṃvide corddhaṃ soḍhuṃ gharmaśramakramam || sarppīvatvaritai vorddhaṃ yāti daṇḍopamāṃ gatā | nāḍīssarvāssamādāya dehabaddhālatopamā || p. 115b) tadā samastamevedamāplāvayati dehakam | nīrandhrapavanāpūrṇābhastrevāmbugataṃ naram || ityabhyāsavilāsena yogena vyomagāmitām | yoginaḥ prāpnuvantyuccairdānā indra daśāmiva || brahmanāḍī pravāheṇa śaktiḥ kuṇḍalinī pradā | bahirūddhvaṃ kapāṭasya dvādaśāṅgulamūrddhani || recakena prayogeṇa nāḍīśatanirodhitā | muhūrtasthitimāpnoti tadā vyomagadarśanam || vijñānādūrasaṃsthena buddhinetreṇa rāghava | dṛśyante vyomagāssiddhāḥ svapnavat svārthadā api || mukhādbahirdvādaśānte recakābhyāsayuktitaḥ | prāṇe ciraṃ sthitiṃ nīte praviśatya parāṃpurīm || sarvathātmani dṛṣṭe cettyaktā corddhvagamāgamau | tajjantorhīyate vyādhirantarmārutarodhataḥ || rājādimokṣaparyantāssamastā eva saṃpadaḥ | dehānilavidheyatva sādhyāssarvasya rāghava || atha pratyāhāranirūpaṇam || tatra pratyāhāra svarūpaṃ phalaṃ cāhabhagavānpatañjaliḥ | svasvaviṣaya saṃyoge cittasvarupānukāra indriyāṇāṃ pratyāhāraḥ || tataḥ paramāvaśyatendriyāṇāmiti sūtrābhyām | etadarthastu | indriyāṇi svaviṣayebhyaḥ pratīpamāhriyantesminniti pratyāhāraḥ | sa kathaṃ viṣayata ityataścāha cakṣurādīnāmindriyāṇāṃ viṣayorūpādistena prayogastadābhimukhyena vartanaṃ p. 116a) tadeka bhāvastadābhimukhyaṃ parityajya svarūpamātrevasthānaṃ tasmin sati cittamātrānukārīṇi bhavanti tataścittamanuvartamānāni madhukararājamivamakṣikāssarvāṇīndriyāṇi prayāntyataścitta nirodhena tāni pratyāhṛtāni bhavanti | tata evamabhyasyamāne pratyāhāre tathā vaśyānyāyattāni saṃpadyante | yathā bāhyābhimukhatāṃ nīyamānā api nayāntītyarthaḥ || śivagītāyām || indriyāṇāṃ vicaratāṃ viṣayeṣu svabhāvataḥ | nigrahaḥ procyate sadbhiḥ pratyāhārassa ucyate || yogaśāstre || candrāmṛtamayīṃ dhārāṃ pratyāharati bhāskaraḥ | yatpratyāharaṇaṃ tasyāḥ pratyāhārassa ucyate || yathā tṛtīyakālastho raviḥ pratyāharet prabhām | tṛtīyāṃśa sthito yogī vikāraṃ mānasaṃ tathā || yājñavalkyaḥ || indriyāṇāṃ vicaratāṃ viṣayeṣu svabhāvataḥ | balādāharaṇaṃ teṣāṃ pratyāhārassa ucyate || yadyat paśyati tatsarvaṃ paśyedātmavadātmani | pratyāhārassa ca prokto yogavidbhirmahātmabhiḥ || karmāṇi yāni nityāni vihitāni śarīriṇām | teṣāmātmanyanuṣṭhānaṃ manasā yadbahirvinā || pratyāhāro bhavet sopi yogasādhanamuttamam | pratyāhāre praśastaṃ tatsevitaṃ yogibhissadā || p. 116b) aṣṭādaśasu yadvāyormarmasthāneṣu dhāraṇam | sthānāt sthānāt samākṛṣya pratyāhāro nigadyate || aśvinau tu yathā vrūtāṃ gārgidevabhiṣagvarau | marmasthānāni siddhyarthaṃ śarīre yogamokṣayoḥ || tāni sarvāṇi vakṣyāmi yathāvacchṛṇusuvrate | pādāṅguṣṭhe ca gulphe tu jaṃghāmadhye tathaiva ca || citermūle ca jānvośca madhye corudvayasya ca | pāyumūlaṃ tataḥ paścān madhyadehaṃ ca meḍhrakam || nābhiśca hṛdayaṃ gārgi kaṇṭhakūpastathaiva ca | tālumūlaṃ ca nāsāyāṃ mūlaṃ cākṣṇośca maṇḍale || bhruvormadhye lalāṭaṃ ca mūrddhā ca munisattame | marmasthānāni caitāni mānaṃ teṣu pṛthak pṛthak || pādānmānaṃ tu gulphasya sārddhāṅguli catuṣṭayam | gulphājjaṅghasya madhyaṃ tu vijñeyaṃ tu daśāṅgulam || jaṅghāmadhyāccitermūlaṃ yattadekādaśāṅgulam | citimūlādvarārohe jānussyādaṅguladvayam || jānvornavāṅgulaṃ prāhurūrumadhyaṃ munīśvarāḥ | ūrumadhyāt tathā gārgi pāyumūlaṃ navāṅgulam || dehamadhyaṃ tathā pāyormūlasthādaṅguladvayam | dehamadhyāt tathā meḍhraṃ tadvatsārdhāṅguli dvayam || meḍhrānnābhiśca vijñeyā tathā sārddhadaśāṅgulā | caturdaśāṅgulaṃ nābherhṛnmadhyaṃ tu dvijottame || ṣaḍaṅgulaṃ tu hṛnmadhyāt kaṇṭhakūpastathaiva ca | kaṇṭhakūpāt tu jihvāyā mūlaṃ syāccaturaṅgulam || p. 117a) nāsāmūlaṃ tu jihvāyā mūlāt tu caturaṅgulam | netra sthānaṃ tu tanmūlādarddhāṅgulamitīṣpate || tasmādardhāṅgulaṃ caiva bhruvorantaramātmanaḥ | lalāṭākhyaṃ bhruvormadhyādūrddhvaṃ syādaṅgulatrayam || lalāṭādvyomasaṃjñaṃ tadaṅgulatrayameva ca | sthāneṣve teṣu manasā vāyumāropyadhārayet || sthānāt sthānāt samākṛṣya pratyāhāraṃ prakurvataḥ | sarve rogāḥ praṇaśyanti yogāssiddhānti tasya vai || vadanti yoginaḥ kecid yogeṣu kuśalā narāḥ | pratyāhāraṃ varārohe śṛṇutvaṃ taṃ vadāmyaham || saṃpūryakumbhavadvāyumaṅguṣṭhānmūrddhnimadhyataḥ | dhārayatya nilaṃ buddhyā prāṇāyāma pracoditaḥ || vyomarandhrāt samākṛṣya lalāṭe dhārayet punaḥ | lalāṭādvāyumākṛṣya bhruvormadhye nirodhayet || netrātprāṇaṃ samākṛṣya nāsāmūle nirodhayet | nāsāmulāt tu jihvāyā mūle prāṇaṃ nirodhayet || kaṇṭhakūpāt tu hṛnamadhye hṛnmadhyānnābhi madhyame | nābhimadhyāt punarmeḍhre meḍhrād dehālaye tataḥ | dehamadhyādgude gārgi gudādvai ūrumūlake | ūrumūlāt tayormadhye tasmājjānvornirodhayet || citimūle tatastasmājjaṅghayormadhyame tathā | jaṅghāttataḥ samākṛṣya vāyuṃ gulphe nirodhayet || gulphādaṅgulayorgārgi pādayostaṃ nirodhayet | sthānāt sthānaṃ samākṛṣya yastvevaṃ dhārayeddhiyā || p. 117b) sarvapāpaviśuddhātmā jīveśa candratārakam | etat tu yogasiddhyarthamagastyenāpi kīrtitam || pratyāhāreṣu sarveṣu praśastamiti yogibhiḥ | nāḍībhyāṃ vāyumāpūrya kuṇḍalyāḥ pārśvayornaraḥ || dhārayed rogayuktopi bhavarogairvimucyate | pūrvavadvāyumāropya hṛdaye vyomni dhārayet || sopi yāti varārohe paramātma padaṃ punaḥ | vyādhayastu punastasya bāhyābhyantara vartinaḥ || nāsābhyāṃ vāyumāropya pūrayitvodaraṃ sthitaḥ | bhruvormadhyād dṛśoḥ paścāt samāropya samāhitaḥ || dhārayet kṣaṇamātraṃ yassopi yāti parāṃ gatim | kiṃ punarbahunoktena nityakarma samācaran || ātmanaḥ prāṇamāropya bhruvormadhyātsuṣumṇāyā | yāvanmanolayastasmiṁstāvat saṃyamanaṃ kuru || tattātreyastu || indriyāṇīndriyārthebhyo yaḥ pratyāharati sphuṭam | yogī kumbhakamāsthāya pratyāhāraḥ sa ucyate || yaṃ yaṃ paśyati cakṣurbhyāntantamātmani bhāvayet | yayaṃ śṛṇoti karṇābhyāṃ taṃtamātmani bhāvayet || jihvayā yadyadrasayati tattadātmani bhāvayet | tvacāyatspṛśate yogī tat tadātmani bhāvayet || evaṃ jñānendriyāṇāṃ yatsarvamātmani bhāvayet | yāmamātraṃ pratidinaṃ yogī yatnādatandritaḥ || tadā vicintya sāmarthyaṃ yogino jāyate dhruvam | dūraśrutirdūradṛṣṭiḥ kṣaṇaṃ dūragatistathā || p. 118a) vāksiddhiḥ kāmarūpatvamadṛśyakaraṇaṃ tatheti | iti śrīmatparamahaṃsaparivrājakācārya śrīrāmacandrasadānandasarasvatī śiṣya śivānandasarasvatī viracite yogaciṃtāmaṇau tṛtīyaḥ parichedaḥ || 3 || atha dhāraṇā nirūpyate || tatra lakṣaṇamāhapatañjalirdeśabandhaścittasya dhāraṇeti sūtreṇa | asyārthaḥ | deśe ādhyātmike nābhi cakrahṛdayakaṇṭhamukhabhrūmadhyamūrddhyādi sthāne | bāhye nāsādau | cittasya bandho viṣayāntaraparihāreṇa yaccittasya sthāpanaṃ sādhāraṇetyucyate | ayaṃ bhāvaḥ maitryādi parivāsitāntaḥ karaṇena yamaniyamavatājitāsanena parihṛta prāṇavikṣepeṇa pratyāhṛtendriya grāmeṇa ṛjukāyena jitadvandvena yoginānirbādhe pradeśe saṃprajñātasamādherabhyāsāyanāsāgrādau cetaḥ sthirī kartavyāmiti | yathoktaṃ viṣṇupurāṇe || prāṇāyāmena pavanaṃ pratyāhāreṇa cendriyam | vaśīkṛtya tataḥ kuryāccittavṛttiṃ śubhāśaye || śivagītāyām || hṛtpuṇḍarīke nāsāgre mūrddhni sarvatra saṃbhave | evamādiṣu deśeṣu dhāraṇā citta bandhanam || skandapurāṇe || āsanena samāyuktaḥ prāṇāyāmena saṃyutaḥ | pratyāhāreṇa saṃpanno dhāraṇāṃ ca samabhyaset || p. 118b) hṛdaye pañcabhūtānāṃ dhāraṇaṃ yat pṛthak pṛthak | manaso niścalatvena dhāraṇā sābhidhīyate || haritālanibhāṃ bhūmiṃ salakārāṃ sa vedhasam | catuṣkoṇāṃ hṛdi dhyāyedeṣāsyāt kṣiti dhāraṇā || kaṇṭhembu tattvamarddhendu nibhaṃ viṣṇusamanvitam | vakārabījaṃ kundābhaṃ dhyāyannambujayediti || tālusthamindragopābhaṃ trikoṇaṃ rephasaṃyutam | rudreṇādhiṣṭhitaṃ samyag dhyātvā vahniṃ jayediti || vāyutattvaṃ bhruvormadhye vṛttamañjana saṃnibham | yabījamīśadaivatyaṃ dhyāyan vāyuṃ jayediti || ākāśaṃ ca viśuddhavārisadṛśaṃ yadbrahmarandhrasthitaṃ taṃ nāthena sadāśivena sahitaṃ sāntaṃ hakārākṣaram | prāṇaṃ tatra vinīyapañcaghaṭikāścittānvitaṃ dhārayed devyāmokṣakapāṭapāṭanapaṭuḥ proktānabhodhāraṇā | stambhinī plāvanī caiva dahanī bhrāmiṇī tathā | śamanī ca bhavantyetā bhūtānāṃ pañcadhāraṇā || iti yājñavalkyaḥ | yamādiguṇayuktasya manasaḥ sthitirātmani | dhāraṇetyucyate sadbhiśśāstratātparya vedibhiḥ || asmin brahmapure gārgi yadidaṃ hṛdayāmbujam | tasminnevāntarākāśe yadvāhyākāśadhāraṇam || eṣā ca dhāraṇetyuktā yogaśāstraviśāradaiḥ | cintakairyogaśāstrajñairvidvadbhiśca suśaṃkitaiḥ || dhāraṇāḥ pañcadhā proktāstāśca sarvāḥ pṛthak pṛthak | bhūmirāpastathā tejovāyurākāśameva ca || p. 119a) eteṣu pañcadevānāṃ dhāraṇaṃ pañcadheṣyate | pādādi jānuparyantaṃ pṛthivīsthānamucyate || ājānoḥ pāyuparyantamapāṃ sthānaṃ prakīrtitam | āpāyorhṛdayāntaṃ yadvahni sthānaṃ taducyate || hṛnmadhyāt tu bhruvormadhyaṃ yāvad vāyu kulaṃ smṛtam | ābhrūmadhyāt tu mūrddhāntamākāśamiti cocyate || pṛthivyāṃ dhārayed gārgi brahmāṇaṃ parameṣṭhinam | viṣṇumapsvanale rudramīśvaraṃ vāyumaṇḍale || sadāśivaṃ tathā vyomni dhārayet susamāhitaḥ | pṛthivyāṃ vāyumāsthāpya lakāreṇa samanvitam || dhyāyaṁścaturmukhākāraṃ brahmāṇaṃ sṛṣṭikāraṇam | dhārayet pañcaghaṭikāḥ pṛthivī japamāpnuyāt || vāruṇe vāyumāropya vakāreṇa samanvitam | smarannārāyaṇaṃ devaṃ caturbāhuṃ śuci smitam || śuddhasphaṭikasaṃkāśaṃ pītavāsasamacyutam | dhārayet pañcaghaṭikāḥ sarvarogaiḥ pramucyate || vahnāvanilamāropya rephākṣarasamanvitam | tryakṣaṃ varapradaṃ rudraṃ taruṇāditya saṃnibham || bhasmoddhulita sarvāṅgaṃ suprasannamanusmaran | dhārayed ghaṭikāḥ pañca vahnināsau na dahyate || mārutaṃ marutāṃ sthāne varṇadeva samanvite | dhārayet pañcaghaṭikā vāyuvadvyomago bhavet || ākāśe vāyumāropya hakāropariśaṃkaram | bindurūpaṃ mahādevaṃ vyomākāraṃ sadāśivam || p. 119b) śuddhasphaṭikasaṃkāśaṃ vālendu dhṛtaśekharam | pañcavaktrayutaṃ śāntaṃ daśabāhuṃ trilocanam || sarvāyudhodyatakaraṃ sarvābharaṇabhūṣitam | umārddhaṃ dehaṃ varadaṃ sarvakāraṇa kāraṇam || manasā cintayanyastu muhūrtamapi dhāyet | sa evamuktastāṃ trirathaśikṣitaiḥ || etaduktaṃ bhavatyatra gārgi brahma vidāmvaram | brahmādikāryarūpāṇi sve sve saṃhṛtya kāraṇe || tasmin sadāśive prāṇaṃ cittaṃ vā nijakāraṇe | yuktacittassadātmānaṃ yuyoja parameśvare || tasminnarthe vadantyanye yogino brahmavidvarāḥ | praṇavena tu kāryāṇi sve sve saṃhṛtyakāraṇe || tasmin sadāśive prāṇaṃ cittaṃ vā nija kāraṇe | praṇavasya tu nādānte paramānanda vigrahe || ṛtaṃ satyaṃ paraṃbrahma puruṣaṃ kṛṣṇapiṅgalam | cetasā saṃprapaśyanti santassaṃsārabhaiṣajam || tvaṃ tasmāt praṇavenaiva prāṇāyāmaistribhistribhiḥ | brahmādi kārya rūpāṇi sve sve saṃhṛtya kāraṇe || viśuddha cetasā paśyanādānte parameśvaram | asminnarthe vadantyanye yogino brahmavidvarāḥ || bhiṣagvarā varārohe yogeṣu pariniṣṭhitāḥ | śarīraṃ tāvadevaṃ hi pañcabhūtātmakaṃ khalu || bhavet tatra varārohe vātapittakaphātmakam | p. 120a) vātātmakānāṃ sarveṣāṃ yogeṣu niyatātmanām || prāṇasaṃyamane naiva śoṣaṃ yāti kalevaram | pittātmakānāmacirānnaśuṣpati kalevaram || raktātmakānāṃ kāryaṃ tu saṃpūrṇamacirād bhavet | dhāraṇaṃ kurvatastvagnau sarve naśyanti vātajāḥ || pārthivāṃśe jalāṃśe ca dhāraṇāṃ kurvatassadā | naśyanti śleṣmajārogāvātajāścācirāt tathā || vyomāṃśe mārutāṃśe ca dhāraṇāṃ kurvatassadā | tridoṣajanitārogā vinaśyanti na saṃśayaḥ || asminnarthe tathā vrūtāmaśvinau ca bhiṣagvarau | prāṇasaṃyamane naiva tridoṣaśamanaṃ nṛṇām || dattātreyaḥ | bhavyānarthānanarthānvai jñātvā rahasi yatnataḥ | pañcadhā dhāraṇaṃ kuryāt tat tadbhūtaṃ bhayāvaham || nābheradho gudasyorddhvaṃ ghaṭikāḥ pañcadhārayet | vāyuṃ tato bhavet pṛthvī dhāraṇe cedbhayāvaham || pṛthivī saṃbhavo mṛtyurna bhavet tasya yoginaḥ | nābhisthāne tato vāyuṃ dhārayet pañca nāḍikāḥ || tato jalādbhayaṃ nāsti jale mṛtyurna yoginaḥ | nābhyūrddhvamaṇḍale vāyuṃ dhārayet pañca nāḍikāḥ || āgneyī dhāraṇā ceyaṃ na mṛtyustasya vahninā | na dahyate śarīraṃ ca praṇaṣṭe cāgni saṃstare || nābhibhrūghrāṇamadhye tu prādeśatrayasaṃmite | dhārayet pañcaghaṭikā vāyuṃ saiṣā ca vāyavī || p. 120b) dhāraṇe naiva vāyostu bhavaṃ bhavati yoginaḥ | bhrūmadhyāduparisṭhāt tu dhārayet pañcanāḍikāḥ || vāyuṃ yogī prayatnena seyamākāśa dhāraṇā | ākāśadhāraṇāṃ kurvan mṛtyuṃjayati śāśvatam || evaṃ ca dhāraṇāḥ pañca kuryād yogī vicakṣaṇaḥ | tato dṛḍha śarīrasya mṛtyustasya na vidyate || evaṃ pañcavidhābhūtadhāraṇāyassamabhyaset | brahmaṇaḥ pralayenāpi tasya mṛtyurna vidyate || mārkaṇḍeyapurāṇe || yogayuktassadāyogī labdhvāhāro jitendriyaḥ | sūkṣmāstu dhāraṇāḥ sapta bhūrādyāḥ mūrddhni dhārayet || dharitrīṃ dhārayanyogī tatsaukṣmyaṃ pratipadyate | ātmānaṃ manyate corvīṃ tadgandhaṃ ca jahāti saḥ || tathaivāpsarasaṃsūkṣmaṃ tadvadrūpaṃ ca tejasi | sparśaṃ vāyau tathā tadad vibhratastasya dhāraṇām || vyomnaḥ sūkṣmāṃ pravṛttiṃ ca śabdaṃ tadvajjahāti ca | manasā sarva bhūtānāṃ manasyā viśate yadā || mānasīṃ dhāraṇāṃ vibhranmanaḥ saukṣmyaṃ ca jāyate | tadvadbuddhimaśeṣāṇāṃ sattvānāmetyayogavit || parityajati saṃprāpya buddhisaukṣmya manuttamam | parityajati sarvāṇi saptatvetāni yogavit || saṃmyagvijñāyayo labdhastasyā vṛttirna vidyate | etāsāṃdhārāṇānāṃ tu saptānāṃ saukṣmyamātmavān || p. 121a) dṛṣṭvā dṛṣṭvā tataḥ siddhiṃ tyaktātyaktā parāṃ vrajet | yasmin yasmiṁśca kurute bhūterāgaṃ mahīpate || tasmiṁstasmin samāsaktiṃ saṃprāpya savinaśyati | tasmād viditvā sūkṣmāṇi saṃsaktāni parasparam || parityajati yo dehī saparaṃ prāpnuyāt padam | etānyeva tu saṃdhāyasaptasūtrāṇi pārthiva || bhūrādīnāṃ virāgotrasadbhāvajñasya muktaye | gandhādiṣu samāsaktamityetadakhilaṃ jagat || punarāvṛttaye bhūpa sa brahmāmaramānuṣam | saptaitā dhāraṇā yogī samatītya yadīcchati || tasmiṁstasmillayaṃ sūkṣme yāti bhūte nareśvara | devānāmasurāṇāṃ vā gandharvoragarakṣasām || deheṣulayamāyāti saṃgaṃ nāpnoti ca kvacit | tathā | prāṅnābhyāṃ hṛdaye cātra tṛtīyā ca tathorasi | kaṇṭhe mukhe nāsikāgre netrabhrūmadhyamūrddhasu || kiñcit tasmāt parasmin sādhāraṇā paramā smṛtā | daśaitā dhāraṇāḥ prāptāpya prāpnotyakṣarasāmyatām || atha dhyānam || tallakṣaṇamāha patañjaliḥ | tatra pratyayaikatānatādhyānamiti | tatra yaddhāraṇāyāmālambanīkṛtaṃ vastu tasmin pratyayaikatānatā pratyayasya cittavṛttervijātīyapratyaya tiraskāreṇa sajātīya pratyaya pravāhī karaṇaṃ yattaddhyānamityucyate | p. 121b) śivagītāyām | deśāvasthitimālambya buddheryā vṛttisaṃtatiḥ | vṛtyantaraisasaṃspṛṣṭā taddhyānaṃ sūrayo viduḥ || viṣṇupurāṇe | tadvṛtti pratyayaikāgrasantatiryānya niḥspṛhā | taddhyānaṃ prathamaiḥ ṣaḍbhiraṅgairniṣpādyate nṛpa || skandapurāṇe | dhyaicintāyāṃ smṛto dhātuścintā tattvesuniścalā | yātadhyānamiti proktaṃ saguṇaṃ nirguṇaṃ dvidhā || saguṇaṃ sarvabhedena nirguṇaṃ kevalaṃ matam | samantra saguṇaṃ viddhi nirguṇaṃ mantra varjitam || śabdādīnāṃ ca tanmātrā yāvat karṇādiṣu sthitāḥ | tāvadevasmṛtaṃ dhyānaṃ syāt samādhirataḥ param || nāśvamedhena tatpuṇyaṃ na ca vai rājasuyataḥ | yatpuṇyamekadhyānena labhed yogī sthirāsanaḥ || mārkaṇḍeyapurāṇe || tyaktasaṃgojitakrodho laghvāhārī jitendriyaḥ | pidhāya buddhyā dvarāṇi manodhyāne niveśayet || śūnye vātha prakāśeṣu guhāsu ca vaneṣu ca | nityayuktassadāyogī dhyānaṃ samyagupakramet || vedāḥ śreṣṭhāḥ sarvapramādī śucistathaikāntaratirjjitendriyaḥ | sa prāpnuyādyogamimaṃ mahātmā vimukti māpnoti tataśca yogataḥ || yājñavalkyaḥ || dhyānaṃ tataḥ pravakṣyāmi śṛṇu gārgi varānane | p. 122a) dhyānameva hi jantūnāṃ kāraṇaṃ bandhamokṣayoḥ || dhyānamātmasvarūpasya vedanaṃ manasākhalu | saguṇaṃ nirguṇaṃ tacca saguṇaṃ bahuśaḥ smṛtam || pañcottamānitethāhurvaidikāni dvijottamāḥ | trīṇimukhyatamānyeṣāmekameva hi nirguṇaṃ || marmasthānāni nāḍīnāṃ saṃsthānaṃ ca pṛthak pṛthak | vāyūnāṃ sthānakarmāṇi jñātvā kurvātmavedanam || ekaṃ jyotirmayaṃ śuddhaṃ sarvagaṃ vyomavad dṛḍham | avyaktamamalaṃ nityaṃ hyādi madhyānta varjitam || sthūlaṃ sūkṣma manākāśamasaṃsparśamacākṣuṣam | na rasaṃ na ca gandhāḍhyamaprameya manāmayam || ānandamajaraṃ nityaṃ sadasatsarvakāraṇam | sarvādhāraṃ jagadrūpamūrttamajamavyayam || adṛśyaṃ dṛśyamadhyasthaṃ bahisthaṃ sarvatomukham | sarvadṛk sarvataḥ pādaṃ sarvaspṛk sarvataḥ śiraḥ || brahmabrahma mayohaṃsyāmiti tattvasya vedanam | tadetannirguṇaṃ dhyānamiti yogavidoviduḥ || athavā paramātmānaṃ paramānandavigraham | gurūpadeśād vijñāya puruṣaṃ kṛṣṇapiṅgalam || brahmabrahmapure cāsmin dahanāmekhamadhyame | cetasā saṃprapaśyanti santassaṃsārabheṣajam || hṛtpadmāṣṭadalopete kandamadhyāt samutthite | dvādaśāgulanālesmiṁścaturaṅgulamunmukhe || p. 122b) prāṇāyāmairvikasite kesarānvita karṇike | iṣṭadevaṃ samālocya manasā sarva kāmadam || sohamātmeti vijñānaṃ saguṇaṃ dhyānamucyate | hṛtsaroruhamadhyesmin prakṛtyātmaka karṇike || aṣṭaiśvarya dalopete vidyākesarasaṃyute | jñānanāle bṛhatkande prāṇāyāma prabodhite || viśvārciṣaṃ mahāvahniṃ jvalantaṃ viśvato mukham | vaiśvānaraṃ jagaddhyātaṃ śikhātanvinamīśvaram || pratapantaṃ svakaṃ dehamāpādatalamastakam | nirvāta dīpavat tasmin dīpitaṃ havyavāhanam || dṛṣṭyā tasya śikhāmadhye paramātmānamavyayam | nīlatoyadamadhyasthā vidyullekheva bhāsvaram || nīvāraśūkavat sūkṣmaṃ dīpābhaṃ sarvakāraṇam | jñātvā vaiśvānaraṃ devaṃ sohamātmeti yā matiḥ || saguṇadhyāneṣūttamaṃ dhyānaṃ yogavidoviduḥ | vaiśvānaratvaṃ saṃprāpya muktiṃ tenaiva gacchati || athavā maṇḍale paśyedādityasya mahādyuteḥ | ātmānaṃ jagato hetuṃ puruṣaṃ hemarūpiṇam || hiraṇyaśmaśrukeśaṃ ca hiraṇmaya nakhaṃ harim | rūpapeśalavad vaktraṃ sṛṣṭi sthityaṃta kāraṇam || padmāsana sthitaṃ saumyaṃ prabuddhābjanibhānanam | padmodaradalauṣṭhābhaṃ sarvaloka bhaya pradam || p. 123a) jānantaṃ sarvadā sarvaṃ nandayantaṃ ca dhārmikān | bhāsayantaṃ jagatsarvaṃ dṛṣṭyā lokaika sākṣiṇam || sohamasmīti yā buddhissā ca dhyāne praśasyate | eṣa eva tu mokṣasya mahāmārgastapodhane || dhyāne nānena saureṇa muktiṃ yāsyanti sūrayaḥ | bhruvormadhyentarātmānaṃ bhārūpaṃ sarvakāraṇam || sthāṇuvanmūrddhaparyantaṃ madhyadehātsamutthitam | jagatkāraṇamavyaktaṃ jvalantamamitaujasam || manasā lokya sohaṃ syāmityetaddhyānamuttamam | athavā baddha paryaṃkaḥ śithilīkṛtavigrahaḥ || śiva eva svayaṃ bhūtvā nāsāgrāropita kṣaṇaḥ | athavāṣṭadalopete sakarṇī kesarānvite || unnidrahṛdayāmbhoje somamaṇḍalamadhyame | svātmānamarbhakākāraṃ bhoktṛ rūpiṇamakṣayam || sudhārasaṃ vimuñcadbhiḥ śaśiraśmibhirāvṛtam | ṣoḍaśacchaṃdasaṃyuktaṃ śiraḥ padmādadho mukhāt || nirgatāmṛtadhārābhissahasrābhissamantataḥ | plāvitaṃ puruṣaṃ tatra cintayitvā samāhitaḥ || tenāmṛtarasenaiva sāṅgopāṅgakalevaraḥ | ahameva paraṃbrahma paramātmāhamavyayaḥ || evaṃ yadvedanaṃ tatra saguṇa dhyānamucyate | evaṃ dhyānāmṛtaṃ sarvaṃ ṣaṇmāsānmṛtyujid bhavet || p. 123b) vatsarānmukta evasyājjīvanneva na saṃśayaḥ | jīvanmuktasya na kvāpi duḥkhā vā kathaṃcana || kiṃ punarnitya yuktasya muktireva hi durlabhā | śrutiśca | hṛtpuṇḍarīkaṃ virajaṃ viśuddhaṃ vicintya madhye viśadaṃ viśokaṃ acintyamavyakta manantarūpaṃ śivaṃ praśāntamamṛtaṃ brahmayonim | tathādi madhyānta vihīnamekaṃ vibhuṃ cidānandamarūpamadbhutam | umāsahāyaṃ parameśvaraṃ prabhuṃ trilocanaṃ nīlakaṇṭhaṃ praśāntam | dhyātvā munirgacchati bhūtayoniṃ samasta sākṣiṃ tamasaḥ parastāt | tatastu taṃ paśyate niṣkalaṃ dhyāyamānaḥ | dṛśyate tvagryayā buddhyā sūkṣmayā sūkṣmadarśibhiḥ || manasaivāptavyamityādikā | dattātreyaḥ || samabhyaset tato dhyānaṃ ghaṭikāḥ ṣaṣṭimeva ca | vāyuṃ niruddhyayāṃ kāṃcid devatāmiṣṭadāyinīm || saguṇadhyānametat tu hyaṇimādi guṇapradam | nirguṇaṃ khamiva dhyātvā mokṣamārge prapadyate || yogi yājñavalkyaḥ || dhyānena sadṛśaṃ nāsti śodhanaṃ pāpakarmaṇām | śvapākeṣvapi bhuñjāno dhyāyī naiva tu lipyate || dhyānameva paraṃ brahma dhyānameva paraṃ tapaḥ | dhyānameva paraṃ śaucaṃ taddhyānaṃ paramaṃ padam || sarvapāpa prasaktopi dhyāyan nimiṣamadbhutam | p. 124a) tadā tapasvī bhavati paṃkti pāvana pāvanaḥ || mahābhārate || sarvācāra vihīnopi yukto vā sarva pātakaiḥ | sarvaṃ nudati tatpāpaṃ bhāvayañchivamātmanā || śāstrāntare || pātakeṣu ca sarveṣu pātakeṣu mahatsu ca | praviśya rajanī pādaṃ brahma dhyānaṃ samācaret || vāsiṣṭhe ātmapūjāprakaraṇe dhyānasvarupa kathanānantaram | īśvara uvāca || dhyānopahāra evātmā dhyānaṃ mama mahārcanam | vinā te netareṇāyamātmālabhyeta eva no || dhyānenānena sumate nimiṣāstu trayodaśa | mūḍhopi pūjayitveśaṃ go pradānaphalaṃ labhet || pūjayitvā nimeṣāṇāṃ śatamekamiti prabhum | aśvamedhasya yajñasya phalaṃ prāpnoti mānavaḥ || pūjayitvā svamātmānaṃ ghaṭikārddhamiti prabhum | aśvamedha sahasrasya phalamāpnoti mānavaḥ || dhyānavalyupahāreṇa svayamātmānamātmanā | ghaṭikāṃ pūjayed yastu rājasūyaṃ labheta saḥ || madhyāhna pūjanāditthaṃ rājasūyaika lakṣabhāk | divasaṃ pūjayitvaivaṃ pare dhāmni vasennaraḥ || eṣosau paramopāya iyaṃ sā paramā kalā | ātmagītāyām || sākṣāt kartumasaktopi cintayenmāmaśaṃkitaḥ | kālenānu bhavāruḍho bhavet saphalito dhruvam || p. 124b) yathā gādhanidhelabhinaupāyaḥ khananaṃ vinā | mallābhepi tathā svātma cintāṃ muktā na cāparaḥ || dehaṃ hyayatnamākṛtya viddhi kuddālakāt punaḥ | khālvāmanobhuvaṃ bhūyo gṛhṇīyān māṃ nidhiṃ pumān || śāstrāntare ca || anubhūterabhāvepi brahmāsmītyeva cintyatām | apyasat prāpyate dhyānān nityāsaṃ brahma kiṃ punaḥ || anātmabuddhiśaithilyaṃ phalaṃ dhyānād dine dine | paśyannapi na ceddhyāyet ko parosmātpaśurvada || upekṣya tat tīrthayātrāṃ japādīneva kurvatām | piṇḍaṃ samutsṛjya karaṃ leḍhīti nyāya āpatet || atha samādhiḥ | patañjaliḥ || tadaivārtha mātra nirbhāsaṃ svarūpaśūnyamiva samādhiḥ | yaddhyānālambanī bhūtaṃ vastutadeva padārthamātranirbhāsaṃ svasvarūpeṇaiva nissaṃdigdhaṃ sarvātmanā paripūrṇa rūpaṃ | ata eva sarva viṣaya vihīnatvāt svarūpa śūnyāmiva yasyāṃ | bhāvanāyāṃ bhāsate sabhāvanāviśeṣassamādhirityucyate | samādhidvayasāmānyalakṣaṇametat | viśeṣalakṣaṇaṃ prathamapariccheda eva vistareṇoktaṃ draṣṭavyam | anye tu samyagādhīyate ekāgrī kriyate vijñeyān parityajya yatra manassasamādhirityāhuḥ | p. 125a) yājñavalkyaḥ || samādhimadhunāvakṣye bhava pāśa vimocanam | bhavapāśanibaddhasya yathāvacchrotu marhasi || samādhistu samāvasthā jīvātmaparamātmanoḥ | brahmaṇyevasthitiryāsā samādhiḥ pratyagātmaneḥ || dhyāyed yathā yathātmānaṃ tatsamādhistathā tathā | dhyātvaivātmani saṃsthāpyā nānyathātmā yato bhavet || evameva hi sarvatra yatra prayatnastu yo naraḥ | yadātmā sopi tatraiva tadeva hi samāpnuyāt || saritpatau niviṣṭāmbu yathābhinnaṃ layaṃ vrajet | tathātmā bhinna evātra sasamādhiṃ samāpnuyāt || kūrmapurāṇe || ekākārassamādhissyād deśālambana varjitaḥ | pratyayo hyartha mātreṇa yoga sādhanamuttamam || viṣṇupurāṇe || tasyaiva kalpanā hīnaṃ svarūpa grahaṇāya yat | manasā dhyāna niṣpādyaṃ samādhissobhidhīyate || na ca dhyāna saṃprajñāta samādhyorabhedaḥ śaṃkanīyaḥ | bahuprayatnasādhyopi dhyāne bhavatyeva tāvat pratyayāntara saṃcāraḥ | saṃprajñāta samādhau tu sarvātmanānāstyeva pratyayāntara saṃcārāvakāśa iti tayorbhedaḥ | sureśvarācāryāḥ | p. 125b) brahmaviṣṇuśivādīnāṃ cintādhyānaṃ pracakṣate | dhyānādaspandanaṃ buddhessamādhirabhidhīyate || śaivadharme || samādhistu samāvasthā jīvātma paramātmanoḥ | nirastaraṅga pada prāptiḥ paramānandarūpiṇī || niḥśvāsocchvāsayukto vā niḥspandospandalocanaḥ | śivadhyāyī sulīnaśca sasamādhistha ucyate || na śṛṇoti yadā kiṃcinna paśyati na jighrati | na ca sparśaṃ vijānāti sa samādhistha ucyate || iti skandapurāṇe | yatsamatvaṃ dvayoratra jīvātmaparamātmanoḥ | sa naṣṭa sarva saṃkalpassamādhirabhidhīyate || nātmānaṃ na paraṃ vetti na śītaṃ coṣṇameva ca | samādhi yukto yogīndro na sukhaṃ na sukhetaram || kalpate naiva kālena lipyate naiva karmaṇā | bhidyate naiva śastrāstrairyogī yuktassamādhinā || yathā jale jalaṃ kṣiptaṃ jalameva tu tad bhavet | kṣīre kṣīraṃ tathā yogī tatra tanmayatāṃ vrajediti || dattātreyaḥ || nirguṇadhyānasaṃpannaḥ samādhiṃ ca tatobhyaset | dinadvādaśake naiva samādhiṃ sasamāpnuyāt || vāyuṃ nirudhyamedhāvī jīvanmukto bhaveddhruvam | samādhissamatāvasthā jīvātma paramātmanoḥ || yadi svadehamutsraṣṭumiccheccedutsṛjetsvayam | parabrahmaṇi līyeta tyaktā karma śubhāśubham || p. 126a) atha nocetsamutsraṣṭuṃ svaśarīraṃ yadi priyam | sarvalokeṣu vicaredaṇimādiguṇānvita iti || evaṃ coktarītyāsāṃgayogamanu tiṣṭhato yoginassātvika rājasatāmasā antarāyā bhavanti | sarvepi te tucchā iti yoginā heyā eva | tathā ca dattātreyaḥ || prathamābhyāsa kāle tu vighnāstu vividhā mune | ālasyaṃ prathamo vighno dvitīyastu prakathyate || pūrvokta dhūrta goṣṭhī ca tṛtīyo mantrasādhanam | caturtho dhātu vādassyāditi yogavido viduḥ || kandarpasya yathārūpaṃ tathā tasyaiva yoginaḥ | tadrūpavaśagānāryaḥ kāṃkṣante tasya saṃgamam || evaṃ hi bahavo vighnāmṛgatṛṣṇā samāmune | sthirasyāsya prajāyante tān jñātvā saṃtyajet sudhīriti || mārkaṇḍeyapurāṇe | upasargāḥ pravartante dṛṣṭe hyātmani yoginaḥ | etāṁste saṃpravakṣyāmi samāsena nibodhame || kāmyāḥ kriyāstathā kāmānmānuṣyānapi cecchati | striyo dānaphalaṃ vidyāṃ māyā kupyaṃ dhanaṃ divam || devatvamamareśatvaṃ rasāyana vayaḥ kriyām | meru prapatanaṃ yajñaṃ jalāgnyāveśanaṃ tathā || śrāddhānāṃ śaktidānānāṃ phalāni niyamāṃstathā | tathopavāsāt pūrtācca daivateṣvarcanādapi || p. 126b) tebhyastebhyaśca karmabhya upasṛṣṭobhi vāṃchati | cittamitthaṃ pravartantaṃ yatnād yogīni vartayet || brahmasaṃgimanaḥ kurvannupasargaiḥ pramucyate | upasargairjitairebhirupasargāstataḥ punaḥ || yoginaḥ saṃpravartante satvarājasatāmasāḥ | prāptibhaḥ śrāvaṇo daivo bhramāvarttau tathā parau || pañcaite yogināṃ yogā vighnāya kaṭukodayāḥ | vedārthāḥ kāvyaśāstrārthā vidyā śilpānya śeṣataḥ || pratibhānti padasveti prātibhassa tu yoginaḥ | śabdārthānakhilānvetti śabdaṃ gṛhṇāti caiva yat || yojanānāṃ sahasrebhyaḥ śrāvaṇassobhidhīyate | aṣṭau yadā tu dṛśyante samantād devayonayaḥ || upasargaṃ tamapyāhurdaivamunmatta vadbudhāḥ | bhrāmyate yannirālambaṃ mano doṣeṇa yoginaḥ || samastādhāra vibhraṃ śādbhramassa parikīrtitaḥ | āvarta ivato yasya jñānāvarto yadā kulaḥ || cittaṃ nāśayate yatra upasargassa ucyate | etairnāśitayogāstu sakalā deva yonayaḥ || upasargairmahāghorairāvartante punaḥ punaḥ | prāvartya kevalaṃ śuddhaṃ yogī tasmān manomayam || cintayet paramaṃ brahma kṛtvā tat pravaṇaṃ mana iti | p. 127a) ye ca vyādhya karmaṇyatā yogaphalavattva saṃśaya pramādālasya viṣaya vai mukhyā bhāvabhrānti samādhi bhūmyalābha citttāpratiṣṭhādayo vighnāścitta vikṣepa śabditāstepi brahmānusaṃdhāne naiva nivartante | taduktaṃ pātañjale | īśvara praṇidhānā dvetyādināyoganirūpaṇānantaraṃ | tasya vācakaḥ praṇavastajjapastadartha bhāvanam | tataḥ pratyak cetanādhigamontarāyā bhāvaśceti sūtraiḥ | na ca tadartha bhāvanasyāpi saṃyamarūpatvena tatrāpi vighnāvakāśaḥ | sarvapāpatūlānalarūpe bhagavadbhajane vighnāvakāśā bhāvāt | viṣṇupurāṇe | yathāgniruddhataśikhaḥ kakṣaṃ dahati sānilaḥ | tathā citta sthito viṣṇuryogināṃ sarvakilviṣamiti || tathā prāguktānāṃ vikṣepākhya vighnānāṃ sarveṣāmapi vikṣepa saha janmanāṃ ca duḥkhadaurmanasyāṅga kaṃpaśvāsa nidrādīnāṃ nirāsāya yathābhimata dhyāna saṃtānameva tanuyāditye taduktaṃ | tatpratiṣedhārthamekatattvābhyāsa iti sūtreṇa | vāsiṣṭhe | ete kāmakrodhādayaḥ || ete brahman mahādoṣāssaṃsāravyādhi hetavaḥ | manāgapinaluṃpanti cittameka samāhitam || ādhivyādhisamutthāni calitāni mahābhramaiḥ | na hi lumpanti duḥkhāni cittameka samāhitam || p. 127b) parisphurati yasyāntarnityaṃ satyaṃ camatkṛtiḥ | svabrahmāṇḍamivākhaṇḍaṃ digīśāḥ pālayantitam || iti āditya purāṇe | samyagdarśanasaṃpanno nābhi bhūyeta karmibhaḥ | yogavidyogayuktātmā paraṃ nirvāṇamṛcchati || śrutiśca | tarhi ya evaṃ vedāhaṃ brahmāsmīti sa idaṃ sarvaṃ bhavati tasya hana devāśca nābhūtyā īśeta ātmā hyeṣāṃ sa bhavatītyādikā iti | kiṃ ca mokṣādarvāgjāyamānāssiddhayastā api vighna rūpā eva mantavyāḥ siddhyāsaktamanaso yogino mokṣo durlabho yataḥ | tathā ca skandapurāṇe | antarāyā bhavantīha yogino yogahānidāḥ | śrūyate dūragāvārtā dūrasthaṃ dṛśyate punaḥ || yojanānāṃ śataṃ yātuṃ śaktissyānnimiṣārddhataḥ | acintitāni śāstrāṇi kaṇṭhapāṭhe bhavanti hi || dhāraṇāśaktiratyugrā mahānbhārolaghurbhavet | kṣaṇaṃ kṛśaḥ kṣaṇaṃ sthūlaḥ kṣaṇamalpaḥ kṣaṇaṃ mahān || parakāyaṃ praviśati tiraśco vetti bhāṣitam | divyaṃ gandhaṃ tanaudhatte divyāṃ vāṇīṃ pravakti ca || prārthyate divya kanyābhirddivyaṃ prārthayate vapuḥ | ityādayontarāyāssyuryoga saṃsiddhi sūcakāḥ || yadyebhirantarāyairnakṣipyatesya hi mānasam | tadāgre tanamāpnoti padaṃ brahmādi durlabham || p. 128a) na yatprāpya nivarteta yatprāpya na ca śocati | tallabhyate ṣaḍaṅgena yogena kalaśodbhaveti || yogabhāskare || jitendriyasya dāntasya jitaśvāsasya yoginaḥ | harau dhārayataścittaṃmupatiṣṭhanti siddhayaḥ || aṇimādikāvahnyastu dhāraṇābhirupāsitāḥ | tyajedvyartha tayāsarvāyatastā vighnakārikāḥ || siddhyādi vāsanāvaddhastattadbhogeṣu saṃgataḥ | bhraśyate prāyaśaḥ sthānāt prakṛtāveva tiṣṭhati || sātvikīṃ dhṛti mālambya tyāgī satvena susthiraḥ | nirguṇaṃ manasā dhyāyannupasargaiḥ pramucyate || evaṃ yogamupāsīnaḥ śakrādi padaniḥspṛhaḥ | siddhyādi vāsanā tyāgājjīvanmukto bhaven muniḥ || vistarasyamiyānoktāssanti vighnā hyanekaśaḥ | dhyānena hariharayorvāraṇīyā hi yoginā || iti sarvaśāstrasiddhāntaḥ | evaṃ ca parameśvarānugṛhītasya nirvighnaṃ sāṃgaṃ yogamātiṣṭhato yogino viśvāsārthaṃ parīkṣārthaṃ ca krameṇa mokṣābhāvāntaraphalasiddhayo hyāvirbhavanti | pañcaprakārā loke siddhayo bhavanti | tathā ca patañjaliḥ || janmoṣadhimantrajapaḥ samādhijāḥ siddhaya iti | yakṣādīnāmākāśagamanādi lakṣaṇākapilādīnāṃ janmasamanantaramevopajāyamāna jñānādi lakṣaṇā janmasiddhiḥ | p. 128b) pātālādau rasāyanādyupayogalakṣaṇauṣadhi siddhiḥ keṣāṃcit ākāśāmanādi phalāmantrasiddhiḥ | viśvāmitrādīnāṃ tapaḥ siddhiḥ | yājñavalkyādi yogināṃ samādhi siddhiḥ | tatra janmādi siddhīnāṃ sarvā sāmapi | janmāntarābhyastasamādhi siddhireva hetuḥ | mantrādikaṃ tu nimittamātramityavadheyam | yathānandīśvarādīnāmihaiva janmani jñātyādi pariṇāmāyaḥ saprakṛtyāpūrāt | pāścātyā eva hi prakṛtayosmin janmani sthūlabhūtātma dehendriya lakṣaṇānvikārān jātyantarādi dvāreṇa pūrayanti | kriyamānaṃ dharmādi prakṛtī nāmā pūraṇena prayojakam | kiṃ tu tata āvaraṇabhūtādharmakṣayo bhavati | yathā kṛṣī balasya setu bhedamātre vyāpāro jalanissaraṇaṃ tu svata evetyato na pūrvokta janmāntarābhyasta samādhikāraṇa bhaṅgaprasaṃgaḥ | tathā ca patañjaliḥ | jātyantarapariṇāmaḥ prakṛtyāpūrānnimittamaprayojakaṃ prakṛtīnām | āvaraṇabhedastu tataḥ kṣetrika vaditi sutrābhyām | yogabhāskare | janmauṣadhitapo mantrairyāvatya iha siddhayaḥ | yogenāpnoti tāssarvānānyairyogagatiṃ vrajet || yogabīje | p. 129a) abhyāsasya phalaṃ devi kathayāmi tavādhunā | ādaurogāḥ praṇaśyanti paścājjāḍyaṃ śarīrajam || tatassamarasī bhūtvā candrovarṣatyanāratam | dhāturasaṃgrahed vahniḥ pavanena samantataḥ || nānānādāḥ pravartante mārdavaṃ syāt kalevare | jitvā pṛthvyādikaṃ jāḍyaṃ khecaraḥ prasarennaraḥ || sarvajñosau bhavet kāmarūpaḥ pavanavegavān | krīḍati triṣu lokeṣu jāyante siddhayokhilāḥ || karpūre līyamāne kiṃ kāṭhinyaṃ tatra vidyate | ahaṃkāra jaye tadvad dehe kaṭhinatākutaḥ || sarvajñassarvakartā ca svatantro viśvarūpavān | jīvanmukto mahāyogī jāyate nātra saṃśayaḥ || devyuvāca | yatkiṃcit kalpanājālaṃ tanna mokṣāya śaṃkara | siddhayaḥ kiṃ kariṣyanti nirvikalpe cidātmani || enaṃ me saṃśayaṃ nāthacchettu marhasi pāvana | īśvara uvāca | satyametatvayoktaṃ te vadāmi śṛṇu sundari | dvividhāḥ siddhayo loke kalpitākalpitāḥ śive || rasauṣadhi kriyā kāla mantrayantrādi sādhanāt | siddhyanti siddhayo yāstu kalpitāstāḥ prakīrtitāḥ || anityā alpavīryāstāḥ siddhayassādhakodbhavāḥ | sādhanena vinā hyevaṃ jāyante svata eva hi || svātmayogaika niṣṭhe tu svātantryādīśvara tvataḥ | prasūtāḥ siddhayo yāstāḥ kalpanā rahitā smṛtāḥ || p. 129b) śuddhānityāṃ mahāvīryā icchārūpāḥ svayogajāḥ | cirakālātprajāyante vāsanā rahiteṣu ca || tāsubhāvyo mahāyogaḥ paramātma pade vyaye | vinā sūryaṃ sadā dīptiryogasiddhasya lakṣaṇaṃ || yathā kāśīṃ samuddiśya gacchadbhiḥ pathikaiḥ pathi | nānātīrthāni dṛśyante tathā mokṣe tu siddhayaḥ || svayameva prajāyante lābhālābha vivarjite | siddhibhirlakṣayet siddhiṃ jīvanmuktiṃ tathaiva ca || alaukika guṇāt tasya kadācid dṛśyate dhruvaḥ | ityetat kathitaṃ devi yogasiddhasya lakṣaṇaṃ || siddhibhiḥ parihīnaṃ taṃ naraṃ baddhaṃ tu lakṣayet | ajarāmarapiṇḍo yo jīvanmuktassa eva hi || ye śva kukkuṭakīṭādyāmṛtiṃ saṃprāpnuvanti vai | teṣāṃ kiṃ piṇḍapātena muktirbhavati sundari || na vahiḥ prāṇa āyāti piṃḍasya patanaṃ kutaḥ | piṇḍapātena yā muktissā muktirna tu kathyate || deho brahmatva māyāti jalatāṃ saindhavaṃ yathā | amanastāṃ tathā yāti tadā muktassa ucyate || mānasollāse | citte niścalatāṃ yāte prāṇamadhye layaṃ gate | cihnānyetāni jāyante pañcabhūta jayāt pṛthak || malamūtrakaphālpatvamārogyaṃ laghutā tanoḥ | sugandhaḥ svarṇavarṇatvaṃ prathamaṃ yogalakṣaṇaṃ || p. 130a) kaṇṭhakāgrepya saṃgatvaṃ jalapaṃkepyamajjanam | kṣuttṛṣādi sahiṣṇutvaṃ dvitīyaṃ yogalakṣaṇam || vahvannapāna bhoktṛtvamātapāgni sahiṣṇutā | darśanaṃ śravaṇaṃ dūrāt tṛtīyaṃ yogalakṣaṇam || maṇḍūkaplavanaṃ bhūmau markaṭaplavanaṃ drume | ākāśagamanaṃ ceti caturthaṃ yogalakṣaṇaṃ || jñānaṃ trikālaviṣayamaiśvarya maṇimādikam | anantaśaktimattvaṃ ca pañcamaṃ yogalakṣaṇaṃ || athāṇimādi lakṣaṇam | aṇimā mahimā caiva laghimā garimā tathā | prāptiḥ prākāmyamīśitvaṃ vaśitvaṃ cāṣṭasiddhayaḥ || atyantamaṇuṣuprāptiḥ svātmatvena praveśanam | aṇimāsaṃjñamaiśvaryaṃ vyāptasya paramātmanaḥ || brahmāṇḍādi śivāntāyāḥ ṣaṭtriṃśattattva saṃhateḥ | bahiśca vyāpya vṛttitvamaiśvaryaṃ mahimā hvayam || mahāmeru samāṅgasya samuddharaṇakarmaṇi | gaurave meru tulyatvaṃ garimāṇaṃ vidurbuddhāḥ || pātālavāsinaḥ puṃso brahmalokāvalokanam | prāptirnāmamahaiśvaryaṃ suduṣprāpamayoginām || ākāśagamanādīnāmanyā sāṃsiddhi saṃpadām | svecchāmātreṇa saṃsiddhiḥ prākāmyamabhidhīyate || svaśarīraprakāśena sarvārthānāṃ prakāśanam | prākāmyamidamaiśvaryamiti kecit pracakṣate || p. 130b) svecchāmātreṇa lokānāṃ sṛṣṭisthityanta kartṛtā | sūryādīnāṃ niyoktṛtvamīśitvamabhidhīyate || salokapālāssarvepi lokāśca vaśavartinaḥ | tadaiśvaryaṃ vaśitvākhyaṃ sulabhaṃ śivayoginām || sarvātmabhāvasāmrājya nirantarita tejasām | paripakva samādhīnāṃ kiṃ kiṃ nāma na siddhyati || yastvevaṃ brāhmaṇo vitti tasya devāvaśe sthitāḥ | kiṃ punaḥ kṣmāpati vyāghravyālastrī puruṣādayaḥ || arvācīne spṛhāṃmuñcet phale svargādi saṃbhave | svargādi rājyaṃ sāmrājyaṃ manutena hi paṇḍitaḥ || tadeva tasya sāmrājyaṃ yat tu sāmrājyamātmani | putrapautragṛhakṣetradhanadhānya samṛddhayaḥ || arvācīnāśca siddhyanti svargapātāla bhūmiṣu | pāke pravarttamānasya śītādi parihāravat || prāsaṃgikāśca siddhyanti yogābhyāsena sarvadā | aiśvaryamīśvaratvaṃ ca tasya nāsti pṛthak sthitiḥ || puruṣe dhāvamānepicchāyātamanudhāvati | anantaśaktiraiśvaryaṃ niṣpandaścāṇimādayaḥ || svasyeśvaratve saṃsiddhe siddhyanti svayameva hi | puṣpamānayatāgaṃdho vinecchāmanubhūyate || pūrṇāhaṃ bhāvayuktena paricchinnāvibhūtayaḥ | madīyaiśvarya vipludbhirbrahmaviṣṇuśivādayaḥ || p. 131a) aiśvaryavanto bhāsante sa evātmā sadāśivaḥ | sarvātma bhāvanāvantaṃ sevante sarvasiddhayaḥ || tasmādātmani sāmrājyaṃ kuryān niyata mānasa | iti layakhaṇḍepi | samādhyabhyāsanirūpaṇapūrvakaṃ tadabhyāsakrameṇaiva siddhiḥ kramaścoktaḥ | tathāhi | vivikta deśe sukhasanniviṣṭaḥ samāsane kiṃ cidupetya paścāt | bāhu pramāṇaṃ sthira dṛk ślathāṅgaścintā vihīnobhyasanaṃ kuruṣva | sukhāsane samāsīnastattvābhyāsaṃ samācaret | sadābhyāsena tatkuryāt paratattva prakāśanam || brahmāṇaṃ pañcabhūtasthaṃ pañcabhūtamayī tanuḥ | sarvaṃ bhūtamayaṃ ceti tyaktānāstīti bhāvayet || na kiñcin manasā dhyāyet sarva cintā vivarjjitaḥ | sa bāhyābhyantare yogī jāyate tattva sammukhaḥ || tattvasya sammukhe jāte tvamanaskaṃ prajāyate | amanaske tu saṃjāte cittādi vilayo bhavet || cittādi vilaye jāte pavanasya layo bhavet | manaḥ pavanayornāśādiṃdriyārthaṃ vimuñcati || indriyārthairyadā mukto bāhyajñānaṃ na jāyate | bāhyajñāne vinaṣṭe ca tatassarva samo bhavet || yadā sarvasamo jāto bhaved vyāpāra varjitaḥ | pare brahmaṇi saṃbaddho yogī prāptalayastadā || sadābhyāsaratānāṃ ca yaḥ paro jāyate layaḥ | tasyāhaṃ kathayiṣyāmi lakṣaṇaṃ mukta cetasaḥ || p. 131b) sukhaṃ duḥkhaṃ na jānāti śītoṣṇe ca na viṃdati | vicāraṃ cendriyārthānāṃ na vetti hi layaṃ gataḥ || na ca jīvan mṛto vāpi na paśyati na mīlati | nirjīvaḥ kāṣṭhavattiṣṭhellayasthaścābhidhīyate || nirvātasthāpito dīpo bhāsate niścalo yathā | jagadvyāpāra nirmuktastathā yogī layaṃ gataḥ || yathā vā tairvinirmuktaṃ niścalaṃ nirmalaṃ saraḥ | śabdādi viṣayaistyakto layastho dṛśyate tathā || prakṣiptaṃ lavaṇaṃ toye kramād yad vad vilīyate | manopyabhyāsayogena tadvadbrahmaṇilīte || lavaṇaṃ toya saṃparkād yathā toyamayaṃ bhavet | manopi brahma saṃparkāt tathā brahmamayaṃ bhavet || yathā kṣārāda yatnena prāpyate lavaṇaṃ dhruvam | brahmajñānamayatnena nirvāṇaṃ manasastathā || ghṛtāt pṛthag virahitaṃ ghṛtalīnaṃ ghṛtaṃ yathā | tattve līnastathā yogī pṛthag bhāvaṃ na vindati || nimeṣaśvāsa palakairnāḍibhiḥ praharairdinaiḥ | māsaissamvatsaraiḥ kālairlayastho yatparaṃ vrajet || śvāsocchvāsātmakaḥ prāṇaḥ ṣaḍbhiḥ prāṇaiḥ palaṃ smṛtam | palaiḥ ṣaṣṭibhirevasyād ghaṭikākālasaṃmitā || yogīnimeṣamātreṇa layena labhate dhruvam | sparśanaṃ paratattvasyāpyutthānaṃ ca punaḥ punaḥ || gharmaśāntiḥ prajāyeta muhurnidrā ca mūrchanā | nimeṣa ṣaṭkamātreṇa laye nāntaḥsthayoginaḥ || p. 132a) śvāsadvayalayenāpi kūrmavātādi vāyavaḥ | nivartante ca dhātūnāṃ bandhaṃ kurvanti dhātugam || śvāsamātralayenāpi tena prāṇādi vāyavaḥ | śvāsa pravāha saṃbandhāt svasvasthāne vahanti te || catuḥśvāsalayenāpi saptadhātu gatā rasāḥ | samyak puṣṭiṃ prakurvanti dhātūnāṃ samavāyavaḥ || layena palamātreṇa cāsanastho na khidyate | svalpaśvāso bhaved yogī svalpon meṣa yutastathā || paladvayalayenāpi hṛnnāḍyāścalanaṃ bhavet | anāhatassavijñeyo na tatraiva nyasen manaḥ || catuḥpala pramāṇena layenānubhavo bhavet | akasmān nipatatyeva śabdaḥ karṇe śubhāśubhaḥ || palāṣṭakalayenāpi kāmastasya nivartate | tathāpi naiva jāyeta kāminyā liṅgitasya ca || kalāpādalayenāpi suṣumṇāmārgavāhinī | kalāpaścimamārgeṇa tasyābhāvena gachati || ghaṭikārddhalayenāpi śaktissaṃcalati dhruvam | ūrddhvaṃ paścima mārgeṇa vātabodhena jāgrati || kalāmātralayenāpi śaktissaṃcalati dhruvam | kalā dvaya layenāpi śaktisaṃcalanena ca || kṣaṇādutpadyate tasya manasaḥ kaṃpanaṃ sa kṛt | catuḥkalālaye nāpi nidrā bhāvo nivartate || p. 132b) hṛdisphuliṅgavadyogī tejo bimbaṃ prapaśyati | dinapādalayenāpi svalpāhāro bhaven naraḥ || alpamūtrapurīṣatvaṃ laghutāsnigdhatā tanoḥ | vāsanārddhalayenāpi svātmajyotiḥ prakāśate || sūryo gobhirivoddipto yogītattvaṃ prakāśate | dinamātra layenāpi svātmatattvaṃ prakāśate || indriyajñāna vistāro brahmāṇḍetha pravartate | ahorātralayenāpi yogī svātmani saṃsthitaḥ || cittavṛttinirodhena gandhaṃ jānāti dūrataḥ | ahorātra dvaye nāpi layenāntaśca yoginaḥ || dūradarśanavijñānaṃ svabhāvenaiva vartate | ahorātra trayeṇāpi layānandaḥ samutthitaḥ || dūrādapi rasaṃ vetti yogī saṃkalpavarjitaḥ | ahorātra catuṣkeṇa layabhāva prabhāvataḥ || sparśaṃ jānāti yogīndro durādapi na saṃśayaḥ | pañcarātralayenāpi tasyāpyut padyate dhruvam || dūraśravaṇavijñānaṃ manasyāścarya kāraṇam | etat pañcendriya jñānaṃ mahat svānubhavātmakam || jānātyanena yogīndrassakalaṃ viśvavarttanam | ṣaḍrātravilayenāpi mahābuddhiḥ prarohati || yayātarkyamatītaṃ ca viśvajñānaṃ pravartate | saptarātralayenāpi parelīnasya yoginaḥ || ābrahmaviśvavettṛtvaṃ śrutijñānaṃ ca vartate | aṣṭarātralayenāpi bhaved yogī nirāmayaḥ || kṣutpipāsādi bhāvaiśca sahajastho na pīḍyate | yāni kāni suguptāni mahācitrāṇi paśyati || p. 133a) tataścaikādaśāhena layasthasya javodayāt | manasā sahitasyāpi gantumicchati vigrahaḥ || dvādaśāhalayenāpi bhūcaratvaṃ hi siddhyati | nimeṣārddha pramāṇena pūryasveva ca bhūtalam || tatastrayodaśāhena layenāpi mahādbhutam | yogīndraḥ khecarī siddhiṃ labhate cintanādapi || caturdaśadinānāṃ ca layastho yadi tiṣṭhati | aṇimākhyāsya siddhissyādaṇutvaṃ prāpyate yayā || ātmanyevātmanālīno yogī ṣoḍaśa vāsaram | labhate mahimāsiddhiṃ samahārūpadhṛk yathā || aṣṭādaśadināntaṃ ca layastho yadi tiṣṭhati | garimākhyāṃ labhet siddhiṃ yayā bhūmāvadhṛgbhavet || viṃśatighasrāntoyaspalayastiṣṭhati niścalaḥ | laghimākhyā bhavet siddhiryayāṇutvasya bhāradhṛk || dvāviṃśatirdināni syāt svalakṣye yo layaṃ gataḥ | prāptisiddhirbhavet tasya prāpayedyājagatsthitam || pare layaṃ gato yogī caturviṃśati vāsarān | tasya prākāmya siddhissyādīpsitaṃ labhate yayā || yasyaiva saṃgataṃ cittaṃ ṣaḍviṃśati dināni vai | labhate jagadīśatvaṃ yena viśvagururbhavet || aṣṭāviṃśatyaharyasya layastiṣṭhet sthirāsane | vaśitva siddhi prāptissyād yayā vai vaśyakṛjjagat || gantumicchanti ye kecit paraprahma pade layam | p. 133b) bhavanti siddhayassarvāsteṣāṃ vidhvaṃsakārikāḥ || māsamekaṃ layo yasya lagnastiṣṭhedakhaṇḍitaḥ | na jāgarti sa yogīndro yāvanmokṣaṃ sa gacchati || navamāsalayenāpi pṛthvī tattvaṃ sagacchati | pṛthvī tattve tu saṃsiddhe yogīndro vajrasannibhaḥ || sārddhasaṃvatsareṇāpi layasthasyāpi yoginaḥ | toyatatvasya siddhissyāt toya tattvamayo bhavet || saṃvatsaratrayeṇāpi layasthasyāpi yoginaḥ | tejastattvasya siddhissyāt tejastasya nirantaram || vyomatatvasya siddhissyādvyomatattvamayo bhavet | caturviṃśatibhirvarṣairlayasthasya nirantaram || śaktitattvasya siddhissyācchakti tattvamayo hi saḥ | brahmāṇḍaṃ sakalaṃ paśyet pāṇisthamiva mauktikam || ātmakāyasvarūpaṃ ca nidhāyātha yathā sthitam | kāyastho dṛśyate loke tattva caryāṃ samācaret || tattvacaryāṃ karotyeva śaktitattve kṣayāya ca | itthaṃ kramavivṛddhena layābhyāsena yoginaḥ || bhuñjate paramānandaṃ bhuśuṇḍādi mahātmavat | brahmaviṣṇumaheśānāṃ pralayeṣvapi yoginaḥ || bhuñjate paramānandaṃ bhuśuṇḍādi mahātmavat | atra yogāṅga nirūpaṇānantaraṃ siddhi kramamāha bhagavān patañjaliḥ | vaiśeṣikanaye dravyaguṇakarmaṇāmartha p. 134a) saṃjñāvaddhāraṇādhyānasamādhīnāmeva viṣayāṇāṃ vyavahāra lāghavāya saṃyama iti saṃjñāṃ kṛtvā tasya saṃyamasya phalamupayogaṃ ca sūtrābhyāṃ prādarśayat | tadyathā | tajjayātprajñālokaḥ | tasya bhūmiṣu viniyoga iti | etadarthastu tasya saṃyamasya jayādabhyāsena sātmyāpādanāt prajñāyā jñātavya vivekarūpāyā ālokaḥ prasaro bhavati | prajñāntarānabhibhūtatve sati nirmale pravāhevasthā lakṣaṇa āloko bhavatītyarthaḥ | tasya saṃyamasya bhūmiṣu sthūlasūkṣmālambanabhedena sthitāsucittavṛttiṣu viniyogaḥ kāryaḥ | adharāmadharāṃ citta * *? jitāṃ kṛtvottarasyāmuttarasyāṃ citta bhūmau saṃyamaḥ kāryaḥ | nahyasātmī kṛtādharabhūmiruttara bhūmau saṃyamaṃ kurvāṇaḥ phalabhāg bhavati | yathoktasya saṃyamasya viṣayapariśuddhiṃ karttuṃ pariṇāmatrayaṃ sūtratrayeṇādarśayat | vyutthāna virodha saṃskārayorabhibhava prādurbhāvau nirodhalakṣaṇa cittānvayo nirodhapariṇāmaḥ | vyutthānaṃ kṣiptamūḍhavikṣiptākhya bhūmitrayam | nirodhaḥ prakṛṣṭasattvasyāṅgatayā cetasaḥ pariṇāmaḥ | tābhyāṃ vyutthāna nirodhābhyāṃ janitau yau saṃskārau tayoryathā kramamabhi bhavonyagbhūtatayā p. 134b) kārya karaṇā sāmarthyenāvasthānam | prādurbhāvo vartamāne dhvanyabhivyakta rūpatayāvasthānam | tatra nirodhāvasaravartinaścittasya dharmiṇonvayo dvayorvyutthānākhyayoravasthayoḥ svarūpeṇāvasthānaṃ sanirodhapariṇāmaḥ prathamaḥ | ayamāśayaḥ yadā vyutthānasaṃskārarūpo dharmastiro bhavati nirodha saṃskārarūpaścāvirbhavati | dharmirūpatayā cittamubhayānvayi tvenāvasthitaṃ pratīyate | sa nirodha pariṇāmaśabdena vyahriyate | yadyapi calatvādguṇavṛttasya cetaso niścalatvaṃ nāsti tathāpyevaṃ bhūtatā pariṇāmasya sthairyamucyate | etat pariṇāmaphalaṃ tu cittasya parihṛtavikṣepayāsadṛśapravāha pariṇāmatvam | tathā sarvārthataikāgratayoḥ kṣayodayau cittasya samādhi pariṇāmaḥ | sarvārthatā rūpasya vikṣepasyātyantatiraskārādanutpattiratīte dhvani praveśalakṣaṇaḥ kṣayo na tu nyāgbhāvamātram | ekālambana viṣaya sadṛśapariṇāmatva lakṣaṇasyaikāgratvasyodbhavobhivyaktiścittasyodrikta satvasyānvayitayāvasthānaṃ vartamāne dhvani prakaṭatvamiti yāvat sasamādhipariṇāmo dvitīyaḥ asyaiva parākāṣṭhā ekāgratā pariṇāmaḥ | sa yathā śāntoditau tulyapratyayau cittasyaikāgratā pariṇāmaḥ | samāhitasyaiva p. 135a) cittasyaikaḥ pratyayo vṛtti viśeṣaḥ śāntotītamadhvānaṃ praviṣṭaḥ | aparopyudito vartamāne dhvani sphuritaḥ | dvāvapi samāhitacittatvena tulyau ekarūpālambanatvena sadṛśau pratyayau | ubhayatrāpi samāhitasyaiva cittasyānvayitvenāvasthānaṃ yat sa samādhirekāgratāpariṇāma ityucyate | etadevatraividhyaṃ manyatrāpi draṣṭuṃ sūtram | etena bhūtendriyeṣu dharmalakṣaṇāvasthā pariṇāmā vyākhyātāḥ | etena trividhoktena cittapariṇāmena bhūteṣusthūlasūkṣmeṣu indriyeṣu buddhi karmāntaḥ karaṇabhedenāvasthiteṣu dharmalakṣaṇāvasthābhedena trividhaḥ pariṇāmo vyākhyātovagantavyaḥ | pariṇāmo nāmāvasthitasya dharmiṇaḥ pūrva dharma nivṛttau dharma parāpattiḥ | tatra dharma pariṇāmo yathā | mṛdādi lakṣaṇasya dharmiṇaḥ piṇḍarūpādi dharmaparityāgena ghaṭa dharmāntara svīkāraḥ | tathā tasyaiva ghaṭasyānāgatādhva parityāgena vartamānādhva svīkāraḥ | tatparityāgena vātītādhva parigraha lakṣaṇa pariṇāmaḥ avasthā pariṇāmo yathā | tasyaiva ghaṭasya prathamadvitīyayossadṛśayoḥ kṣaṇayoranvayi tvenāvasthānaṃ | yataścalaṃ guṇavṛttaṃ nāmapariṇāmamānaṃ kṣaṇamapyāste | atha saṃyamavalotpadyamānāssiddhīrupadarśayati | pariṇāma p. 135b) trayasaṃyamādatītānāgatajñānam | uktasya dharmalakṣaṇāvasthākhya pariṇāmatrayasyāsmindharmiṇi ayaṃ dharma idaṃ lakṣaṇamiyamavasthā anāgatādhvanassametyavartamāne dhvani svavyāpāraṃ vidhāyātītamadhvānaṃ praviśatītyevaṃ parihṛtavikṣepatayāsaṃyamakaraṇādatītānāgataṃ sarvaṃ jānāti | svarityādi kṛtavikṣepa pratibandhasya saṃyamena nāśe sati cittasya sahaja sarvārthatāgrahaṇasāmarthyābhivyakteḥ | tathāgatyartha jñānānāṃ bhinnānāmapi itaretarādhyāsaḥ kaḥ śabdaḥ korthaḥ kiṃ jñānamiti praśne gaurityevaṃ rūpottara dānāt prasiddha go śabdatadartha jñānānāṃ gaurityevamekarūpapratibhāsaḥ | tena buddhyaikarūpatāpādanāt saṃkīrṇānāṃ yogavibhāgo gaurityayaṃ śabdo vācakaḥ sāsnādimān piṇḍovācaḥ | tā taṃ ca tatprakāśakamityevaṃ rūpaḥ | tasya saṃyamanena sarvabhūtarutajñānamabhidhāya dharmādharmalakṣaṇasya saṃskārasya mukharāgāduditasya paracittasya kāyarūpasya nāstyasmin kāye rūpamiti bhāvyamānasya śīghra ciravipākalakṣaṇa karmaṇo maitryādīnāṃ hastyādivavalasya sūryasya tadvarṇasya dhruvasya saṃyamādyathākramaṃ pūrvajāti jñāna paracittaviṣayaviśeṣaniścaya grāhyaśakti staṃbha p. 136a) pūrvakāntarddhānaniyatadeśakālāvacchinnaśarīrāntaḥ karaṇayogajñānasarva mitratvādi prāpti balāvirbhāvabhuvanajñāna tārāvyūhākhya jyotiścakra jñānatārāgatijñānāni bhavantītyupavarṇitam | tathā pravṛttalokanyāsāt | sūkṣmavyavahita viprakṛṣṭajñānamityanena pravṛttau viṣayavatī lakṣaṇāyāṃ jyotiṣmatī lakṣaṇāyāṃ ca prāguktāyāṃ yo sāvālokassātvikaḥ prasarastasya niśleṣu viṣayeṣu saṃnyāsāt tat tad viṣayāṇāṃ bhāvanābhiḥ sāntaḥkaraṇeṣvindriyeṣu prakṛṣṭaśaktitāmāpanneṣu sūkṣmasya paramāṇu vā devyavahitabhūtalāntargatanidhānāderviprakṛṣṭasya meru parapārśvavartino rasāyanāderjñānaṃ bhavatītyevaṃ bāhyāssiddhīḥ pradarśyāntaryaśca nābhi cakracihnādhastāt sthitagarttakūpakaṇṭhakūpākhya deśatadadhaḥ sthita kūrmanāḍī brahmarandhrarūpamūrdhvajyotissaṃyamebhyo yathākramaṃ nāḍī saṃniveśātmakakāyagatavyūhajñāna kṣutpipāśānivṛttisthairyasiddha darśanalakṣaṇākhyāssiddhayaḥ pratipāditāḥ | tathā satva puruṣayoratyantā saṃkīrṇayoḥ pratyayo viśeṣo bhāgaḥ parārthāt svārtha saṃyamāt puruṣajñānamityanena sattva puruṣayoḥ prakāśamukhātmaka bhoktradhiṣṭhānarūpayorjaḍājaḍatvenātyantaṃ p. 136b) bhinnayoryaḥ pratyayasā viśeṣo bhedenā pratibhāsanāt sattvasyaiva kartavyatā pratyayena yā sukhaduḥkhasaṃvitsābhogaḥ sa ca sattvasya svārthanairapekṣyeṇa parārthapuruṣārthastasmādanyo yaḥ svārthaḥ puruṣasvarūpamātrālambanaḥ | parityaktāhaṃkārasatve yā cicchāyā saṃkrāntistatra kṛtasaṃyamasya puruṣavijñānamutpadyate | tatra jñāne utpanne tadevarūpamālambana jñānaṃ satvaniṣṭhapuruṣo jānāti na punaḥ puruṣo jñātājñānasya viṣayabhāvamāpadyate | jāḍyāpatrairiti puruṣa sākṣātkāra phalaṃ siddhyantaramuktā tataḥ prātibhaśrāvaṇa vedanādarśāsvādavārtājñāyanta ityanena sūkṣmādyartha phalakaṃ prātibhaṃ jñānaṃ divyaśabdajñāna phalakaṃ śrāvaṇasaṃjñaṃ divyasparśajñānaphalakaṃ vedanāsaṃjñaṃ tvācaṃ jñānaṃ divyarūpajñānaphalakaṃ ādarśasaṃjñakaṃ cākṣuṣajñānaṃdivyarasajñānaphalakamāsvādanaphalākhyaṃ rāsajñānaṃ divyagandhajñānaphalakaṃ | bhūtisaṃjñakaṃ ghrāṇendriyajanyaṃ jñānamabhyantaravarttiśabdagrahaṇaṃ rūpavarttākhyajñānaṃ rūpamityuktā tena samādhāvupasargo vyutthāne siddhaya iti phalaviśeṣaṃ viṣayavibhāgaṃ cābhidhāyabandhakāraṇaśaithilyāt pracārasaṃvedanācca cittasya paraśarīrāveśa ityanena vyāpakī bhūtātma manaso p. 137a) niyata karmavaśādeva śarīrāntargatayorevasukhaṃ deho mamāhamasya bhoktetyevamahamidaṃ mameti bhogyabhoktṛbhāvena saṃvedanamupajāyate | sa ca śarīrabandha ityucyate | tadyathā | samādhivaśādvandhe kāraṇaṃ dharmādharmākhyaṃ karmaśithilaṃ bhavatitānavamā padyate cittasya yo sau pracāro hṛdaya pradeśādindriya dvāreṇa viṣayābhimukhyena prasarastasya saṃvedanaṃ itthaṃ cittavahānāḍī anayācittaṃ vahati itthaṃ rasaprāṇādi vahābhyo nāḍībhyo vilakṣaṇeti svaparaśarīrayoryadāśarīrasya saṃcāraṃ jānāti tadā parakīyaṃ śarīraṃ mṛtaṃ jīvacharīraṃ vā cittasaṃcāradvāreṇa praviśati | cittaṃ paraśarīraṃ praviśadindriyāṇyanuvartaṃte madhukararājamiva makṣikāḥ tataḥ paraśarīrapraviṣṭo yogī svaśarīravat tena vyavaharati | vyāpaka citta puruṣabhogasaṃkoca nimittasya karmaṇassamādhinā kṣiptaṃ tvāt svātantryāvabhoganiṣpattiritisiddhāntaramabhidhāya udānajayājjalapaṃka kaṭakādya saṃgaṃ samāna japāddīptiṃ deśadeśi bhāvalakṣaṇa śrotrākāśasaṃbandhasaṃyamāt sūkṣmavyavahita śabdādi grāhaka divya śrotralābhaṃ kāyākāśa saṃbandha saṃyamāllaghutūlādi maya bhāva lābhaṃ cākāśamamanaṃ p. 137b) copavarṇya bahirakalpitā vṛttirmahāvidehā | tataḥ prakāśāvaraṇakṣaya ityanena śarīrāhaṃkārayoryā manovṛttissākalpitākhyā | yadā punaḥ śarīrāhaṃkāra bhāvaṃ parityajya svātantryeṇa manovṛttissākalpitā mahāvidehākhyā tatsaṃyamāccittamalakṣayo bhavatīti evaṃ siddhyantaramuktam | evaṃ samādhyupayoginīrantaḥ karaṇabahiḥ karaṇalakṣaṇendriya bhavāḥ prāṇādi vāyujaya bhavāśca siddhīryoginaścitta dārḍhyāya samāśvāsotpattaye pratipādya sabījanirbīja samādhi siddhaye vividho pāyāḥ sūtraiḥ pradarśitāḥ | tāni vyākhyā sahitāni pradarśyante | yathā | sthūla svarūpajayasūkṣmānvayārthavattvasaṃyamodbhūtajayaḥ | sthūlabhūtānāṃ paridṛśyamānaṃ viśiṣṭākāravadrūpam | pañcānāṃ bhūtānāṃ yathākramaṃ kārkaśyasnehoṣṇatā preraṇāvakāśadāna lakṣaṇaṃ sūkṣmāṇi kāraṇabhūtāni tanmātrāṇi | anvayino guṇāḥ prakāśa pravṛtti sthitayaḥ | arthavat tvaṃ ca teṣvevaguṇeṣu bhogāpavargasaṃpādanākhyā śaktiriti pañcāvasthā vibhinnabhūteṣu pratyava saṃkrameṇa saṃyamaṃ kurvanbhūtajayī bhavati | tadyathā | prathamaṃ sthūlarūpe saṃyamaṃ vidhāya tadanusūkṣmarūpe ityevaṃ p. 138a) krameṇa kṛta saṃyamasya saṃkalpānu vidhāyinyo vatsānusāriṇya ivagāvo bhūtaprakṛtayo bhavanti | tasyaiva bhūtaja yasya phalamāha | tatoṇimādi prādurbhāvaḥ kāpado yatra dharmānabhighātaśca || 1 || aṇimāparamāṇu rūpatāpattiḥ tato vajrādīnāmapyantaḥ praviśati || 2 || laghimātūlapiṇḍavallaghutva prāptiḥ || 3 || mahimā mahitva prāptiḥ || 4 || aṅgulyagreṇa vajrādi sparśayogyatā | prākāmyamicchānabhighātaḥ śarīrāntaḥ karaṇayoḥ || īśitvaṃ sarvatra prabhaviṣṇutā | vaśitvaṃ sarvāṇyeva bhūtāni anuvāśitvāt taduktaṃ nātikrāmanti || yatra kāmāvasāyitvaṃ yasmin viṣaye kāma icchātasminviṣaye yogino vasāyo bhavati taṃ viṣayaṃ svīkāradvāreṇābhilāṣaparyantaṃ nayatītyarthaḥ | ete samādhyupayoginoṇimādayoṣṭau guṇā mahāsiddhaya ityucyante | kāya saṃpadaśca lakṣaṇaṃ sūtreṇāha | rūpalāvaṇya valavajrasaṃhananatvādi kāyasaṃpat | vajra saṃhananaṃ vajravat kaṭhinā saṃhatirasya śarīre bhavati | śeṣaṃ spaṣṭam | tasya kāyasya dharmārūpādayasteṣāmagnivāyvādinānāśo na bhavati | atha bhūtajayamabhidhāya prāptabhūmikasyendriya jayamāha | grahaṇasvarūpāsmitānvayārthatattvasaṃyamādindriyajayaḥ | p. 138b) grahaṇamindriyāṇāṃ viṣayābhimukhī vṛttiḥ | svarūpaṃ sāmānyena prakāśakatvam | smitāhaṃkārānugamaḥ | anvayārthavattve pūrvamukte | eṣāmindriyāṇāmavasthā pañcakena pūrvavat saṃyamaṃ kṛtvā indriyajayī bhavati | tasya phalamāha | tato manojavitvaṃ vikaraṇabhāvaḥ pradhānajayaśca | śarīrasya manovaduttamo gatilābhaḥ | kāya nirapekṣāṇāmindriyāṇāṃ vṛtti lābhassarvavaśitvaṃ ceti tritayaṃ phalam | etāssiddhayo jitendriyasya prādurbhavanti | etāśca madhupratīkākhyāḥ | yathā madhu na ekadeśopi svadate mudaṃ dhatte evametāḥ pratyekamiti | athāntaḥ karaṇajayamāha sattvapuruṣānyatākhyāti mātrasya sarva bhāvādhiṣṭhātṛtvaṃ sarvajñātṛtvaṃ ca | tasmin śuddhe sātvike pariṇāme kṛta saṃyamanasya sattvapuruṣayorutpadyate vivekakhyātirguṇānāṃ kartṛtvābhimāna śithilī bhāvarūpā | tanmāhātmyā tatraiva sthitasya yoginaḥ sarvabhāvādhiṣṭhātṛ tvaṃ ca samādherbhavati | sarveṣāṃ guṇapariṇāmānāṃ bhāvānāṃ svāmivadākramaṇaṃ sarvādhiṣṭhātṛtvaṃ teṣāmeva śāntoditā vyapadeśa dharmatvena sthitānāṃ yathāvad vivekajajñānaṃ sarvajñātṛtvam | eṣācāsyāṃ vaśīkārasaṃjñāyāṃ p. 139a) prāptāyāṃ viśokānāmasiddhirucyate | krameṇabhūmikāntaramāha | tadvairāgyādapi doṣaṃ bījakṣaye kaivalyam | viśokāyāmapi vairāgyaṃ yadotpadyate yoginastadā tasmād doṣāṇāṃ rāgādīnāṃ yadbījaṃ avidistasya kṣaye nirmūlane kaivalyaṃ ātyantikī duḥkha nivṛttiḥ puruṣasya guṇānāṃ adhikāra samāptiḥ svarūpapratiṣṭhatvam | asminneva samādhau sthityupāyamāha | sthānyupanimantraṇe saṃgasmayā karaṇaṃ punaraniṣṭha prasaṃgāt | catvāri yoginaḥ sthānāni bhavanti | tatrābhyāsavān pravṛttamātrajyotiḥ | prathamaḥ prathama kalpa iti cocyate | ṛtaṃbharaprajñā dvitīyo madhumatī prajñasyābhyāṃ madhumatī saṃjñikāṃ bhūmikāṃ sākṣāt kurvataḥ sthānino devā upanimantrayitāro bhavanti | divyastrī rasāyanādikaṃṭhau?kayanti tasminnupanimantraṇe anena saṃgo na kartavyo nāsminsmayaśca saṃgatikaraṇe punarviṣayabhoge nipatatismaya karaṇe kṛtakṛtyamivātmānaṃ manyamāno na samādhimutsahate'tassaṃgasmayayostena varjanaṃ kartavyaṃ | asyāmeva phalabhūtāyāṃ vivekakhyātau pūrvokta saṃyamavyatiriktamupāyāntaramāha | kṣaṇatatkramayossaṃbaṃdha saṃyamādvivekajaṃ jñānam | p. 139b) kṣaṇassarvālpaḥ kālāvayavo yasya kalāḥ pravibhaktuṃ na śakyante tathā vidhānāṃ kālakṣaṇānāṃ yaḥ kramaḥ paurvāparyeṇa pariṇāmastatra saṃyamātprāguktaṃ vivekajaṃjñānamutpadyate | ayamarthaḥ | ayaṃ kālakṣaṇomuṣmātkālakṣaṇāduttaroyamasmātpūrve ityevaṃ vidhe krame kṛtasaṃyamasyātyanta sūkṣmepi kṣaṇakrame yadā bhavati sākṣātkārastadānyadapi sūkṣmamahadādi sākṣātkāro bhavatīti vivekajñānotapattiḥ | asyaiva saṃyamasya viṣayavivekopāyamāha | jātilakṣaṇadeśairanyatānavacchedatulyayostataḥ pratipattiḥ | padārthānāṃ bhedahetavo jāti lakṣaṇadeśā bhavanti | yathāgauriti karvurāruṇeti jātilakṣaṇe bhedake | tulyapariṇāmayordeśo bhedakaḥ | yatra punarbhedobadhārayituṃ na śakyate tathaikadeśa sthitayoḥ śuklayoḥ pārthivayoḥ paramāṇvostathā vidhe viṣaye kṛta saṃyamasya yadā bhedena jñānamupajāyate tadā tasyābhyāsāt sūkṣmāṇyapi tatvāni buddhyādīni bhedena pratipadyante | uktasya vivekajñānasya saṃjñāṃ viṣayaṃ svabhāvaṃ vyākhyātuṃ sūtram | tārakaṃ sarva viṣayaṃ sarvathā viṣayakramaṃ p. 140a) ceti vivekajaṃ jñānam | uktasaṃyamabalādantyāyāṃ bhūmikāyāṃ utpanna jñānaṃ tārayatyagādhaṃ saṃsārapayodheryoginamiti tārakaṃ tasya viṣayamāha sarvāṇi tattvāni mahadādīni viṣayosyeti sarvaviṣayaṃ | svabhāvaścāsya sarvathā viṣayatvam | sarvābhiravasthābhiḥ sthūlasūkṣmabhedena taistaiśca pariṇāmaissarveṇa prakāreṇāvasthitāni tatvāni viṣayosyeti sarvathā viṣayaṃ svabhāvāntaramāha | akramaṃ ceti niḥśeṣa nānāvasthā pariṇatadvitryekabhāvagrahenāsya kramo vidyate ityakramam | sarvaṃ karatalāmalakavadyugapatpaśyatītyarthaḥ | tasmāccatārakākhyādvivekajñānāt kiṃ bhavatītyāha | sattva puruṣayoḥ śuddhi sāmye kaivalyam | sāmyaṃ satvasya sarvathā kartṛtvābhimāna nivṛtyāsvakāraṇenupraveśaḥ śuddhiḥ puruṣasya śuddhirupacarita bhogābhāva iti dvayossamānāyāṃ śuddhau mokṣo bhavati | evaṃ cābhyāsa krameṇarājyādi mokṣaparyantāsu jāyamānāsusiddhiṣu yoginā na kāpi prakāśanīyā na ca vismayobhimāno vā kartayastatkaraṇe siddhirna bhavet | tathā ca dattātreyaḥ | p. 140b) pravṛtti lakṣaṇākhyānādyogino vismayāt tathā | vijñānaṃ vilayaṃ yāti tena gopyāḥ pravṛttayaḥ || evaṃ karmāpi na prakāśanīyaṃ prakāśane phalaṃ bhavet | tathā haṭhapradīpikāyām | haṭhavidyāparaṃgopyāyogināsiddhimicchatā | bhaved vīryavatī guptā nirvīryā tu prakāśiteti || atha siddhayogenāsiddhayoge vā kālacihnāni sarvadāvaśyaṃ draṣṭavyāni yāni tāni likhyante | tatra siddhayogena jīvan muktikāmena kālavañcanārthaṃ | asiddhayogena tu maraṇakāle yogasaṃsmṛtiḥ punarjanmāntare yoga prāptaye | tathā ca gītāyām | yaṃ yaṃ vāpi smaran bhāvaṃ tyajatyante kalevaram | taṃ tamevaiti kaunteya sadā tad bhāvabhāvitaḥ || eṣā brāhmī sthitiḥ pārthanaināṃ prāpyavimuhyati | sthitvāsyāmanta kālepi brahma nirvāṇamṛcchati || kālavañcana vidhistu prasaṃgāt pūrvamevoktaḥ | taccihnāni yathā | skandapurāṇe | vāma nāsāpuṭe yasya vāyurvāti divāniśam | akhaṇḍamekaṃ tasyāyurnaśyatyabda trayeṇa hi || dvyahorātraṃ tryahorātraṃ ravirvahati saṃtatam | ādvyeka varṣaṃ tasyeha jīvitā vidhirucyate || vahennāsāpuṭayuge daśāhāni nirantaram | vāyuścet pratisaṃkrāṃti tadā jīvedṛtu trayam || p. 141a) nāsāvartma dvayaṃ hitvā mātariśvāmukhādvaman | śaṃseddhiyātasmādarvāk prayāṇaṃ tasyakhādhvani || sūrye saptamarāśisthe janmarkṣasthe niśākare | pauṣṇassakālo neṣṭavyo yadā yāmye ravirvahet || akasmāt tasya tatkāle mṛtyussannihito bhavet | cintanīyaḥ prayatnena sakālo mṛtyubhīruṇā || akasmād vīkṣate yastu puruṣaṃ kṛṣṇapiṃgalam | tasminneva kṣaṇe rūpaṃ saṃjīved vatsara dvayam || yasya vīryaṃ malaṃ mūtraṃ kṣutaṃ mūtraṃ malaṃ tu vā | ihaikadāpateta cedvarṣaṃ tasyāyuriṣyate || indranīlanibhaṃ vyomni nāgavṛndaṃ ya īkṣate | itastataḥ pracalitaṃ ṣaṇmāsaṃ sa tu jīvati || arundhatīṃ dhruvaṃ caiva viṣṇostrīṇi padāni ca | āsanna mṛtyurnekṣeta caturthaṃ mātṛmaṇḍalam || arundhatī bhavejjihvā dhruvonāsāgramucyate | viṣṇoḥ padāni bhrūmadhyaṃ netre glaurmātṛmaṇḍalam || vettinīlādi varṇasya kaṭvamlādirasasya ca | akasmādanyathā bhāvaṃ ṣaṇmāsena samṛtyubhāk || ṣaṇmāsamṛtyormatyasya kaṇṭhoṣṭha rasanāradāḥ | śuṣyanti satataṃ tadvat sa jihvāstālu pañcamāḥ || retaḥ karajanetrāntaṃ nīlimānaṃ bhajanti cet | tarhi kīnāśanagarīṃ saṣṭhe māsi vrajen naraḥ || drutamāruhyasaraṭastrivarṇo yasya mastakam | prayāti yāti tasyāyuḥ ṣaṇmāsena parikṣayam || p. 141b) mukhaṃ tasyāpi yasyāśuhṛdayaṃ pariśuṣyati | caraṇau ca karau vāpi trimāsaṃ tasya jīvitam || chāyāprakaṃpate yasya deha bandhepi niścale | kṛtāntadūtāvadhnanti caturthe māsitaṃ naram || matirbhraśyeccaledvāṇī dhanuraindraṃ nirīkṣyate | rātrau candra dvayaṃ caiva divā ca dvau divākarau || divāsatārakā candraṃ rātrau vyomavitārakam | yugapacca caturddikṣu śākraṃ kodaṇḍamaṇḍalam || bhūruhebhūdharāgre vā gandharvanagarālayam | divā piśāca nṛtyaṃ ca hyete pañcatva hetavaḥ || sarveṣveteṣu cihneṣu yadyekamapi vīkṣate | tadāmāsāvadhiṃ mṛtyuṃ pratīkṣeta na cādhikam || prohyate bhakṣyate yo hi piśācāsura vāyasaiḥ | bhūtaiḥ pretaiḥ śvabhirgṛdhrairgomāyukharasūkaraiḥ || śarabhaiḥ karabhaiḥ kīraiḥ śyenairaśvatarairvakaiḥ | svapne sa jīvitaṃ tyaktā varṣānte yamamīkṣate || gandhapuṣpāṃśukaiḥ śoṇaiḥ svāṃtanuṃ bhūṣitāṃ naraḥ | yaḥ paśyet svapna samaye soṣṭaumāsāṁstu jīvati || pāṃśurāśiṃ ca valmīkaṃ pūyaṃ daṇḍamathāpi vā | yodhi rohati vai svapne sa ṣaṣṭhe māsi naśyati || rāsabhārūḍhamātmānaṃ tailābhyaktaṃ ca muṇḍitam | nīyamānaṃ yamāśāyāṃ yaḥ paśyet sa ca pūrvavat || p. 142a) svamaulau svatanau vāpi yaḥ paśyet svapna go naraḥ | tṛṇāni śuklakāṣṭhāni ṣaṣṭhe māsi sa naśyati || lohadaṇḍadharaṃ kṛṣṇaṃ puruṣaṃ kṛṣṇa vāsasam | svapanyogre sthitam paśyet satrīnmāsānnalaṃghayet || kālīkumārī yaṃ svapne vadhnīyād bāhu pāśakaiḥ | samāsena nirīkṣeta nagaṃrīśa manoṣitām || naro yo vānarārūḍho yāyāt prācīṃ diśaṃ svapan | dinaiḥ sapañcaṣaireva paśyet saṃyamanīṃ purīm || kṛpaṇopi vadānyaḥ syādvadānyaḥ kṛpaṇo yadi | prakṛtervikṛtiśca syāt tadā pañcatva mṛcchati || etāni kāla cihnāni santyanyāni bahūnyapi | jñātvābhyasennaro yogamathavākāśikāṃ śrayet || na kālavañcano pāyaṃ mune hyanyamavaimyahamiti | mārkaṇḍeya purāṇe | akṣīṇakarmabandhaśca jñātvā mṛtyumaniṣṭataḥ | utkrānti kāle saṃsmṛtya punaryogitva mṛcchati || tasmādasiddhayogena siddhayogena vā punaḥ | jñeyānyaniṣṭāni sadā yenotkrāntau na sīdati || aniṣṭāni mahārāja śṛṇu vakṣyāmi tāni te | yeṣāmālokanān mṛtyuṃ nijaṃ jānāti yogavit || araśmibimbaṃ sūryaṃ ca vahniṃ caivāṃśumālinam | dṛṣṭvaikādaśamāsāṁstu naronorddhvaṃ varṣaṃ sajīvati || vamenmūtraṃ puriṣaṃ ca yaḥ svarṇaṃ rajataṃ tathā | pratyakṣamathavā svapne jīvitaṃ daśamāsikam || p. 142b) dṛṣṭvā pretapiśācādīngandharvanagarāṇi ca | suvarṇavarṇavṛkṣāṃśca navamāsānsa jīvati || sthūlaḥ kṛśaḥ kṛśaḥ sthūlo yo kasmādeva jāyate | prakṛtyāśca nivartedyastasyāyuścāṣṭamāsikam || khaṇḍaṃ yasya padaṃ pārṣṇyāṃ pādasyāgrethavā bhavet | pāṃśukardamayormadhye saptamāsān sajīvati || kapoto gṛdhrakākolau vāyaso vāpi mūrddhani | kravyādo vā khagastiṣṭhet saṇmāsāyuḥ pradarśakaḥ || hanyate kāka paṃktībhiḥ pāṃsuvarṣeṇa vā punaḥ | śuṣyecca vai yasya marmasnānādvāmādadhastanam || tasyāpi pañcabhirmāsairvidyānmṛtyumupasthitam | svāṃchāyāmanyathā dṛṣṭvā caturmāsān sa jīvati || anabhre vidyutaṃ dṛṣṭvā dakṣiṇāṃdiśamāsthitām | udakendradhanurvāpi jīvitaṃ dvitrimāsikam || ghṛte taile tathā darśe toye vāpyātmanastanuṃ | yaḥ paśyedaśiraskāṃ samāsādūrddhvaṃ na jīvati || yasya vāsta samo gandho gātre śavasamopi vā | tasyārddhamāsikaṃ jñeyaṃ yogino nṛpajīvitam || yasya vai snāta mātrasya hṛtpadmamavaśuṣyati | pivataśca jalaṃ coṣṭhau daśāhaṃ sopi jīvati || saṃbhinno māruto yasya marmasthānāni kṛntati | na hṛṣyatyambu saṃsparśāt tasya mṛtyurupasthitaḥ || p. 143a) ṛkṣavānarayānastho gāyanyo dakṣiṇāṃ diśam | svapne prayāti tasyāpi na mṛtyuḥ kālamicchati || raktakṛṣṇāmbaradharā gāyantī hasaṃtī cayam | dakṣiṇāśāṃ nayen nārī svapne sopi na jīvati || nagnaṃ kṣapaṇakaṃ svapne hasamānaṃ mahābalam | evaṃ vā vīkṣya balāntaṃ vidyān mṛtyumupasthitam || āmastakatalādyastu nimagnaṃ paṅka sāgare | svapne paśyatyathātmānaṃ sa sadyo mriyate naraḥ || keśāṅgārāṃstathā bhasma bhujaṅgaṃ nirjalāṃ nadīm | dṛṣṭvā svapne daśāhāt tu mṛtyurekādaśehani || karālairvikaṭaiḥ kṛṣṇaiḥ puruṣairudyatā yudhaiḥ | pāṣāṇaistāḍitassvapne sadyo mṛtyumavāpnuyāt || sūryodaye yasya śivākrośantīyāti saṃmukham | viparītyāparītyā ca sasadyo mṛtyu mṛcchati || yasya vai bhuktamātrasya hṛdayaṃ bādhate kṣudhā | jāyate dantagharṣaśca sagatāyurasaṃśayam || dīpādigandhaṃ novetti traspatyahni tathā niśi | nātmānaṃ paranetrasthaṃ vīkṣate na sa jīvati || śakrāyudhaṃ sārddharātre dinendu grahaṇaṃ tathā | dṛṣṭvā manyeta saṃkṣīṇamātmajīvitamātmavit || nāsikāvakratāmeti karṇayorna manonnatī | netraṃ ca vāmaṃ sravati yasya tasyāyuntagam || āraktatāmeti mukhaṃ jihvā cāpyasitā yadā | tadā prājño vijānīyān mṛtyumāsannamātmanaḥ || p. 143b) uṣṭrarāsabha yānena yaḥ svapne dakṣiṇāṃ diśam | prayāti taṃ vijānīyāt sadyo mṛtyuṃ nareśvara || pidhāya karṇau nirghoṣaṃ na śṛṇotyātma saṃbhavam | naśyate cakṣuṣo jyotiryasya sopi na jīvati || patitasya ca vai garte svapne dvāraṃ vidhīyate | na cottiṣṭhati yaḥ svapnāt tadantaṃ tasya jīvitam || ūrddhvā ca dṛṣṭirna ca saṃpratiṣṭhitā raktā punassaṃparivartamānā | mukhasya coṣmā śiśirā ca nābhiḥśaṃ santi pusāmaparaṃ śarīram || svapnegniṃ praviśed yastu na ca niṣkramate punaḥ | jalapraveśādapi vā tadantaṃ tasya jīvitam || yaścābhi hanyate duṣṭairbhūtairātrāvatho divā | sa mṛtyuṃ saptarātrānte naraḥ prāpnotya saṃśayam || svavastra mamalaṃ śuklaṃ raktaṃ paśyatyathāsitam | yaḥ pumānmṛtyumāpannaṃ tasyāpi hi vinirddiśet || svabhāva vaiparītyaṃ tu prakṛteśca viparyayaḥ | kathayanti manuṣyāṇāṃ samāsantau yamāntakau || yeṣāṃ vinītassatataṃ ye ca pūjyatamāmatāḥ | tāneva cāva jānāti tāneva ca viniṃdati || devānnārcayate vṛddhāngurūnviprāṁśca nindati | mātāpitro rasatkāraṃjāmātṝṇāṃ karoti ca || yogināṃ jñāti viduṣāmanyeṣāṃ ca mahātmanām | prāpte kāle tu viduṣastadvijñeyaṃ vicakṣaṇaiḥ || yoginā satataṃ yatnādariṣṭānyavanīpate | saṃvatsarāntāni tena phaladāni divāniśam || p. 144a) vilokyāni sadācaiṣāṃ phalayuktenabhiruṇā | vijñāyakāryo manasi sa ca kālo nareśvara || jñātvā kālaṃ ca taṃ samyagabhayasthānamāśritaḥ | yuñjīta yogaṃ kālosau yathā nāsyāphalo bhavet || dṛṣṭvāriṣṭaṃ tathā yogī tyaktā maraṇajaṃ bhayam | tatsvabhāvaṃ tadālocya kāle yāvatyupāgate || tasya bhāge tathaivāhno yogaṃ yuñjīta yogavit | pūrvāhṇe cāparāhṇe ca madhyāhne vā dine dine || yatra vārajanī bhāge tadāriṣṭaṃ nirīkṣitam | tatraiva tāvad yuñjīta yāvat prāptaṃ hi taddinam || tatastyaktā bhayaṃ sarvaṃ jitvā taṃ kālamātmavān | tatraivāvasathe sthitvā yatra ca sthairyamātmanaḥ || yuñjītayogīnirjitya trīnguṇānparamātmani | tanmayaścātmanā bhūtvā cidvṛttimapi saṃtyajet || tataḥ paramanirvāṇamatīndriyamagocaram | yadbuddheryanna cākhyātuṃ śakyate tatsamaśnute || brahmayāmale | ākāśe vigatāṃtade niśiśite pakṣeyuyaḥ pratyahaṃ nābhau vā hṛdaye lalāṭa phalake hyekāgra citta sthirā | chāyāyāḥ prathamāṃ tatotha nayanaṃ paśyet tatastatparaṃ satyaṃ paśyati tatra kāla puruṣaṃ kṣīrābdhi kundopamam | tasya darśanamātreṇa sarva pāpaiḥ pramucyate | saṃpūrṇaṃ ca yadā paśyet tadāmṛtyu bhayaṃ kutaḥ || p. 144b) saṃpūrṇa lakṣaṇopetaṃ yadā paśyati nirmalam | tadā na vidyate kālo yāvat sa vatsaro dhruvam || śiro hīno bhaven mṛtyuḥ ṣaṇmāsān nātra saṃśayaḥ | bāhuhīne bhaved vyādhiḥ syād vā sahodarakṣayaḥ || kṛṣṇe ca dhana nāśassyād yoni chidre mṛtiḥ striyāḥ | madhye chidre śastraghāto durbhikṣaṃ vā bhaviṣyati || vikāśe ca subhikṣaṃ syād grīvābhagnāpadakṣayaḥ | pītavarṇe bhavet stambhaḥ kṛṣṇavarṇepamṛtyukaḥ || raktavarṇe bhaved rājyaṃ śvetābhe cirajīvitām | tasya darśanamātreṇa punarjanma na vidyate || śvetādi varṇarahitaṃ śabdarūpavivarjitam | jñātvā yadi paraṃ tattvaṃ mano vācāmagocaram || gopite hi harenmṛtyuṃ gurorapi na darśane | prakāśe tu phalaṃ nāsti gupte paśyanti kālahamiti (atra truṭiḥ) iti dik || nididhyāsanametat tu mayā sādhana saṃyutam | yathāśāstraṃ yathā bodhaṃ saṃkṣepeṇa nirūpitam || śravaṇaṃ mananaṃ caiva sa viśeṣaṃ savistaram | vedānteṣveva draṣṭavyaṃ noktaṃ vistarabhītitaḥ || rahasyaṃ rājayogasya haṭhayogasya yatsthitam | prakāśitaṃ mayāsarvaṃ prītaye yogināmiha || arvācīnairasādhyatvāllikhito na mayā tu saḥ | uddālakabhuśuṇḍādyairhaṭhayogastu yaḥ kṛtaḥ || kāpālika praṇītāstu iti kartavyatādayaḥ | likhitā na mayā te tu śrutismṛti virodhinaḥ || p. 145a) yenārādhi mahādevo gaurī brahmāthavā hariḥ | lambodaro ravirvāpi tasya yogaḥ prasiddhyati || vāsiṣṭhe | pūrvamārādhito yena bhagavāninduśekharaḥ | harirbrahmāravirvāpi salabhedidamadrutam || yogacintāmaṇirnityaṃ cintanīyo mumukṣubhiḥ | jīvanmukti mahākāmairajarāmṛtikāṃkṣibhiḥ || duḥkhaṃ garbhanivāsajaṃ śiśudaśātāruṇyavārddhakyajaṃ jitvāniṣṭaviyoga janitotkarṣāpakarṣod bhavam | dehaprāṇaviyogarogajanitaṃ kuṃbhīvipākādijaṃ taṃ durvyādhimahauṣadhaṃ bhajatabhoḥ śrīyogacintāmaṇim | dvijasevitaśākhasya śruti kalpataroḥ phalam | śamanaṃ bhavatāpasya yogaṃ bhajatasattamāḥ || iti śrīmatparamahaṃsaparivrājakācāryaśrīrāmacandrasadānandasarasvatīśiṣya śivānandasarasvatīviracite yogacintāmaṇau caturthaḥ paricchedaḥ samāptaścāyaṃ yogacintāmaṇirgranthaḥ || śubhamastu śake 2014 || ########### END OF FILE #######