#################################################### MUKTABODHA INDOLOGICAL RESEARCH INSTITUTE Use of this material (e-texts) is covered by Creative Commons license BY-NC 4.0 Catalog number: M00081 Uniform title: śivadṛṣṭi Secondary title: śivadṛṣṭivṛtti Author : somānanda Alternate name : somānandanātha Commentator : utpaladeva Editor : śāstrī m k Description: E-text photographed from volume 54 of the Kashmir Series of Texts and Studies. Notes: Publisher : Research Department, Jammu and Kashmir State Publication year : 1934 Publication city : Srinagar Publication country : India #################################################### śrī - śivadṛṣṭiḥ śrīmatsomānandaviracitā śrīmahāmāheśvarotpaladevācāryaracitayā vṛttyopetā | prathamamāhnikam cidākāśamaye svāṅge viśvālekhyavidhāyine | sarvādbhutodbhavabhuve namo viṣamacakṣuṣe [1 ] || 1 || ______________________________________ 1 viṣamacakṣuṣe iti - yaddhi pramāṇaprameyalakṣaṇaṃ viśvaṃ tadbhedābhāsena mithyaiveti netradvitayena dyotyate bhagavatā | paramārthastadvattāyāmapi svātmasphurattāmātrarūpatvādasya viśvasya na kāpi bhedakalaṅkadoṣakalpaneti tṛtīyanetreṇa dyotyata iti | tacca bhagavata evānyasya tu na bhedādhiṣṭhātṛtvāditi | tataśca tatraiva namaskāro yuktaḥ, anyatra tu kiṃ phalamiti vākyārthasamanvayadīpikāyāṃ nirṇītamiti | tadeva samarthayati svāṅge viśvālekhyavidhāyine iti | svāṅga iti natu vyatirikte kvacana | yaduktaṃ pūrvaguruṇā nirupādānasaṃbhāramabhittāveva tanvate | jagaccitraṃ namastasmai kalāślādhyāya śūline|| (sta. ci. 5 ślo) iti | bhagavatā vīreṇa vyāsenāpi mama yonirmahadbrahma tasmingarbhaṃ dadhāmyaham | saṃbhavaḥ sarvabhūtānāṃ tato bhavati bhārata || (bha. gī. 14 | 3) iti | kālikākāraviśvacitreṇāpi nāsya svarūpānyathābhāva ityākāśasāmyaṃ vyatirekadhvaniśca | nirbhittāveva citravidhānamiti mahadāścaryam | =============================== =============================== p. 2) vibhramākarasaṃjñena svaputreṇāsmi coditaḥ | padmānandābhidhānena tathā sabrahmacāriṇā[1 ] || 2 || īśvarapratyabhijñoktavistare gurunirmite | śivadṛṣṭiprakaraṇe karomi padasaṃgatim || 3 || prakṛta[2 ]śāstrānusāreṇeṣṭadevatānamaskāraṃ karoti śāstrakāraḥ asmadrūpasamāviṣṭaḥ svātmanātmanivāraṇe | śivaḥ karotu nijayā namaḥ śaktyā tatātmane || 1 || yo'haṃ namaskaromi sa śivo'smadrūpeṇaikyaṃ prāptaḥ | vastusthityā hi sarvatattvavigraho vakṣyamāṇanītyā śivaḥ | sa[3 ] saṃsārārthaṃ māyāśaktikṛtaikyākhyātyā bhāvānanātmasthānābhāsayati īśvarapratyabhijñā prapañcitanyāyena | tatastān[4 ] prāṇādīn punaḥ kāṃścillokayātrāsu asmadrupapramātṛbhedena sthāpayiṣyan bhinnikṛtānprameyānapi ghaṭapaṭā - ______________________________________ 1 ekabrahmavratācārā mithaḥ sabrahmacāriṇaḥ iti kośaḥ | 2 prakṛtaśāstraṃ śaivādvayanayaḥ | ayamatra sūkṣmārthaḥ - śāstrādau śreyāṃsi bahuvighnāni iti nayenāvaśyaṃ tadutpuṃsanārthaṃ namaskāro vidheyaḥ | yena prasphurattanmahaujasā vighnāḥ kuṇṭhaśaktayo na prabhavanti | tatra sarvasyāprakāśatvenāsiddhyā kiṃ kena kasya nirasanamityāśayenāha prakṛtetyādi | tathā ca viśvātmano vitatarūpasyānantaśakternamaskaraṇīyatvam | saṃkucitasadāśivādijñānaśaktisvarūpapaśyantīdhāmāsūtritasvātantr ya-hānisvātantryābodhātmakasya paśostatkartṛtvaṃ tasyaiva saṃkucitasyāpi tadguṇīkārasvarūpeṇa viśrameṇa gṛhītaspandasvarūpaśāktamahimno'pi karaṇatvamiti | 3 sa iti māyāśaktikṛtaikyākhyātibhājanabhūtāsmadrūpapramātṛ- bhūmau samāviṣṭaḥ | 4 tata iti anātmasthatve | 5 prameyabhedenaiva pramātṛbheda ityāśayaṃ sūcayati lokayātrāsu ityādinā | yatrā - vyavahāraḥ | =============================================== =============================================== p. 3) divailakṣaṇyenātmābhedena paśyan samāviśati ityucyate | yāvatyā ca mātrayā samāveśastāvanmātrasiddhisaṃbhavaḥ | prathamastāvat kartṛtānusārī jñānakriyāyogaḥ | yathoktaṃ spandaśāstre nahīcchānodanasyāyaṃ prerakatvena vartate | api tvātmabalasparśātpuruṣastatsamo bhavet || (1|8) iti | tathānyatroktam aiśvari pravṛttiḥ iti | anayaiva[1 ] dṛṣṭyā tattadṛddhyarthamadhikataraḥ samāveśo'bhyasanīyaḥ svaprayatnenāpītyetadapi sūcitam | samāviṣṭaśca śivo'pītyucyate devadattādirapi ca ubhayoraikyagamanāviśeṣāt | sa tathāvidhaḥ śivastatātmane parāpararūpabhagavatsadāśivādiprasaraṇamukhenānantavistārāya nijasvarūpāya paramaśivasaṃjñāya namaskarotu | loṭ nimantraṇādau[2 ] namaste'stu itivat | vayaṃ śivātmānaḥ parameśvarāya namaskaravāmetyarthaḥ | paratvena prathamapuruṣaprayogo'kiṃcidrūpatvena kṛtrimāhaṃbhāvasya kartṛtāmātraṃ tattvamiti darśanārthaḥ | sarvaṃ ca śivamayamiti namaskāre vāṅmanasādi karaṇamapi śiva eva | tadāha svātmanā iti | vighnā api tadātmāna eva nivāryāḥ tadāha ātmanivāraṇe iti | namaskāre cāsmadīyecchādiśaktiḥ śaivyevetyāha nijayā śaktyā iti | ______________________________________ 1 yathā bhinnīkṛtānapi prāṇādīnprameyānātmābhedena paśyati tathaiva sarvamapi vyāpyamityarthaḥ | 2 niyogakaraṇaṃ nimantraṇamāvaśyake preraṇetyarthaḥ | tataścāpravṛttapraiṣa iti phalito'rthaḥ, tena preṣaṇānavakāśa evetyarthaḥ | taduktaṃ hariṇā apravṛttasya hi praiṣe praśnāderloḍvidhīyate pravṛttasya yadā praiṣastadā sa viṣayo ṇicaḥ || iti | tena karotvityatrānyaprerakatvamiti na bhramitavyam | =============================================== =============================================== p. 4) etena[1 ] sarvā eva kriyāḥ sakārakāḥ saphalāśca gamanabhojanādikā evamevānugantavyā iti darśitam || 1 || idānīṃ samastaśāstrārthaṃ saṃkṣepeṇa sayuktikaṃ[2 ] pratijānīte ātmaiva sarvabhāveṣu sphurannirvṛtacidvibhuḥ[3 ] | aniruddhecchāprasaraḥ[4 ] prasaraddṛkkriyaḥ[5 ] śivaḥ[6 ] || 2 || ______________________________________ 1 eteneti- ayaṃ śloko namaskāraikaparamārtho'pi prayukta ihodāharaṇīkṛta eva mantavya ityāha gamanabhojanādikā iti | tena abhyavahāragamanajalpasaṃveśanādikaṃ kārakairbhedaprathābhāsakaṃ phalena ca kāryakāraṇabhāvābhāsakaṃ tatsarvaṃ tasyaiva tatātmanaḥ sphuraṇamātrameva mantavyamiti bhāvaḥ | 2 anubhavānusārī tarko yuktiḥ | 3 svaprakāśa eva | 4 ahaṃprathātmatvena svātaṃtryāt | 5 ghaṭādīnāṃ yatpāryāntikaṃ pāramārthikaṃ rūpaṃ, sa eva | 6 ayamarthaḥ - sarvabhāvānāṃ ya ātmā vedyatākhyaḥ sa eva śiva iti taṃ vinā prāgivārtho'prakāśaḥ syāt iti nītyā sarvāndhyaprasaṃgaḥ | ata evaca na bāhyaṃ nāma kiṃcana paramārthato vidyate | evaṃ cārthasya prakāśatve prakāśo'pyarthaḥ artho'pi prakāśa iti bhāvagarbhīkāreṇa vyāsamuninā gītāsūktaṃ yo māṃ paśyati sarvatra sarvaṃ ca mayi paśyati | (6|30) iti | tathā sarvabhūtasthamātmānaṃ saṃbhūtāni cātmani | (6|29) itica | vṛttikṛtā cānyatroktam arthānāṃ prakāśātmatyā paramātmatvena viśvarūpatvāt | anyatroktam ekaikatra ca tattve ṣaṭtriṃśattattvarūpatā vidyate iti | tathā vedāntino'pi prāhuḥ pradeśo'pi brahmaṇaḥ sārvarūpyamanatikrānto'vikalpyaśca | iti | ata eva ca śarīramevaca ye ṣaṭtriṃśattattvamayaṃ śivarūpatayā paśyanti arcayanti, te'pi ca siddhyanti ghaṭādikamapi vā tathābhiniviśya paśyantīti nāstyatra vivādaḥ | =============================================== =============================================== p. 5) sarvabhāveṣu svātmaiva śiva iti vyavahartavyamiti pratijñā[1 ] | nirvṛtacidityādiviśeṣaṇakalāpo hetuḥ[2 ] | sphuranniti dharmiṇo[3 ] hetośca[4 ] svasaṃvedanapratyakṣaṃ pramāṇam[5 ] | ata eva sphuranniti pṛthakpadam | nirvṛtacittvādyeva[6 ] ca śivatvamityarthācchivalakṣaṇamapi darśitam | tasmiṃśca siddhe viṣaye, śivatvavyavahāramātraṃ tadviṣayaṃ sādhyata īśvarapratyabhijñoktakrameṇa | yathā ca cinnirvṛttīcchājñānakriyā ghaṭapaṭaparyaṃtasarvabhāveṣu bhāsamāneṣu sphuranti, tathāgrato[7 ] vakṣyate | śakti[8 ]śaktimatorabhedāchaktimataścaikyāt[9 ] śaktipañcakaṃ parāparādyavasthā[10 ]vyavahartṛpramātrapekṣayetīśvarapratyabhijñoktanīt yā 11 purastādvakṣyate | nirvṛtā ______________________________________ 1 parapratītyai pañcāvayavaṃ vākyamudāharaṇīkaroti pratijñeti, sasādhyaṃ pakṣakathanaṃ pratijñā | 2 liṅgavācako hetuḥ | 3 svātmaiva śiva ityasya | 4 nirvṛtacidityasya | 5 anumānaṃ hi pratyakṣamūlam | 6 nirvṛtiḥ svaprakāśasvarūpaviśrāntirānandalakṣaṇā, tatra nityayoge matvarthe'c pratyayaḥ | tena citaḥ samāsakaraṇaṃ vṛttau padānāmekārthībhāvādatyantāviyogamekārthībhūtatāṃ ca prakāśānandayordarśayadvijñānānandarūpasya bhagavato dharmitvaṃ kathayati | uktaṃ ceśvarapratyabhijñāyāṃ kiṃtu mohavaśādasmindṛṣṭe'pyanupalakṣite | śaktyāviṣkaraṇeneyaṃ pratyabhijñopadarśyate || (1|1|3) iti | 7 ghaṭādigraha ityādau | 8 atra śaktipañcakenaiva bhedamāśaṅkyāha | 9 tasya svātmanyapi bhedamāśaṅkyāha | 10 sadāśivatvamudrekādityādau | 11 aikye siddhe pūrṇatvasya balādeva lābha iti vyatiriktākāṃkṣā vaikalyāt prakāśasyātmaviśrāntirahaṃbhāvo hi kīrtitaḥ | uktā ca saiva viśrāntiḥ sarvāpekṣānirodhataḥ || svātaṃtryamatha kartṛtvaṃ mukhyamīśvaratāpi ca | (a. pra. si. 23 kā.) iti paramānandasvabhāva ityarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 6) vedyanirākāṃkṣā purṇā cidyasya saḥ, tathā vibhurātmasātkṛtasamastavedyārthaḥ, aniruddha[1 ] icchāprasaro yasya, prasarantyau dṛgjñānaṃ[2 ] kriyā ca yasya sa tathālakṣaṇaḥ śivaḥ sarveṣvātmaiva || 2 || evaṃ sarvaṃ śivarūpamiti svasaṃvedanasiddhe vyavahāramātraṃ sādhyamiti sthite vādyantaravimatiṃ[3 ] nirākariṣyan paradaśātaḥ prabhṛti ghaṭapaṭādisthitiparyantamevaṃrūpaśivatāvasthitisādṛśyapratipādanaṃ prastauti sa yadāste cidāhlādamātrānubhavatallayaḥ | tadicchā tāvatī tāvajjñānaṃ tāvatkriyā hi sā || 3 || susūkṣmaśaktitritayasāmarasyena vartate | cidrūpāhlādaparamo nirvibhāgaḥ parastadā || 4 || śivaikyākhyātirūpabhrāntimayasaṃsārāvasthā yāvannonmiṣati, tāvadapi tāva[4 ]tyevoktarūpaśivatā | tathā ca śaktipañcakamapi tadānīmekarūpamapi vyavahārāpekṣayā kāryasaṃbhavādastyeva[5 ] | tathā[6 ] hi parāparāvasthāyāṃ yo'hamiti sahajapratyavamarśātmā prakāśaḥ, sa eva parānapekṣaḥ pūrṇatvādānandarūpo nirvṛtacinmayaḥ sthita eva | saiva svatantrā mukhyā śivatā | taduktaṃ cidāhlādeti | pūrṇacidānandamātre'nubhavaḥ prakāśanaṃ natu bāhye, tata[7 ] eva tatraiva layo yasya sa tathā | anena - ______________________________________ 1 yataḥ sarvabhāveṣu ātmā ahamiti svatantrastata eva | 2 prakāśo vimarśaśca | 3 vedāntānāṃ bhinnavedyavādināṃ ca | 4 kathitavyāptikā | 5 kāryeṇa kāraṇānumānam | 6 tatrādau parāparāvasthāyāḥ cidānandatāṃ samarthayati | 7 cidānandamātravyatiriktasya bhinnajñānavadabhāvāttata eva prakāśastatraiva layaśca | =============================================== =============================================== p. 7) nirvṛtacitkathitā | icchājñānakriyāstu bhinnā[1 ]viṣayādyapekṣayā sphuṭībhavanti | parāvasthāyāṃ punaḥ pūrṇo'hamityeva svasvabhāvaḥ prakāśate, tāvatprakāśatvāt tadeva jñānaṃ, saṃrambharūpatvāt[2 ] saiva kriyā, tatsvabhāvatvena tadabhyupagamādicchāpi sthitaivetyāha tadicchā tāvatīti | tāvacca svarūpaṃ kriyeti yojyam | athavā tāvajjñānamiti tāvecchabdaḥ[3 ] kriyāyāṃ strīliṅgaḥ pariṇamanīyaḥ | dvitīyastvante tāvacchabdaḥ kramārthaḥ parāparādyavasthāpekṣaḥ[4 ] | ata eva bhinnaviṣayābhāve'pi abhyupagamaprakāśasaṃrambhāṇāṃ sarvadā prakāśama[5 ]yatvenāvicalanādicchādivyavahārayogyataivetyuktaṃ susūkṣmeti[6 ] | susūkṣmatvameṣitavyādyabhāvena vibhāgāparikalpanāt | ata eva śaktisāmarasyaṃ pūrṇacinmātraprakāśanātmatvāt cidrūpāhlādaparatvaṃ coktam | saiva ca nirvibhāgatā parāvasthā yadaivamāste parastadetyuktā || 3-4 || anyadaśāyāmapi[7 ] sā tathābhūtajñeyādiśūnyaśuddhaparaśivā- vasthāstītyāha na[8 ] paraṃ tadavasthāyāṃ vyavasthaiṣā vyavasthitā | yāvatsamagrajñānāgrajñātṛsparśadaśāsvapi || 5 || sthitaiva lakṣyate sā ca tadviśrāntyā tathā phale | ______________________________________ 1 tena na bhinnaviṣayāpravibhāgadaśāayāṃ vyabhicāra iti bhāvaḥ | anena saṃvidānandātmanaḥ sarvatraikarūpatvenānapāyitvena dharmirūpeṇa śaktimadātmanāvasthitasya bhagavataḥ svātantryodrekabalenonmeṣyamāṇānāṃ cecchādīnāṃ śaktitvaṃ dyotitam | 2 svātmocchalattā | 3 tāvatī kriyetyarthaḥ | 4 parāvasthāyāṃ kramābhāvāt | abhyupagama icchā | prakāśo jñānam | saṃrambhaḥ kriyā | 5 avyabhicārāt | 6 susūkṣmeti sūkṣmatayaivātra sthūladarśināṃ viśuddhabodhātmavādināṃ vikalpapakṣīkṛtavimarśānāṃ bhrāntirityarthaḥ | 7 ghaṭapaṭādirūpabhedaprathārūpāyām | 8 nanu pūrvam ātmaiva sarvabhāveṣu ityanena sarvapadārthānāmātmākāra eva vedyatākhyo'sti śiva iti sthāpitaṃ tadeva samarthanīyaṃ, kṛtamanayoktyā sa yadāste ityādikayā yataḥ prakṛtamapahāyānyad bruvata unmattabhāṣaṇamiti prakṛtavighātākhyaṃ doṣamāśaṅkyāha na paramiti | tatrādau śaktimatsvarūpameva vyavasthāpitaṃ, tasmiṃśca siddhe mūlakāraṇe'nyadvarṇyamānaṃ nirbhitticitranyāyenānyathā ghaṭamānaṃ setsyatīti bhāvaḥ | =============================================== =============================================== p. 8) na kevalaṃ parāparādyanāvirbhāva evaivaṃ niyamo[1 ], yāvadaparāvasthāyāmapi | sarvavikalpādijñānānāmagrata utpitsāvasthāyāṃ[2 ] jñānajñeyānābilajñātṛsvarūpasaṃsparśo'vaśyaṃbhāvīti tadavasthāsvapi paravyavasthā | yadyapi[3 ] tadā puryaṣṭakalakṣaṇajñātravasthānāt sauṣuptavat na parāvasthā, tathāpi yadā jñānāgrabhāgeṣu viśrāmyati kvacit, tadā paratā | na ca pramāṇabhūmau viśrāntistatrāpi prāṇaspandātmakajñeyavyākulitatvāt | tataḥ prāṇādijñeyajñānasyāpi agrato viśrāntiḥ | vastutaḥ sauṣuptāgrabhāginī paratā sthitaiva, lakṣyate ca prakāśasyālakṣyamāṇatvābhāvāt, tathā phale'pi mayaitajjñātamiti pramāṇaphalabhūtajñānāntarodaye tadā jñānamātre nirvṛtimati viśrāntyā | athavā yathā samagrajñānānāmārambhe, tathā phale parisamāptau tatraiva viśrāntyā | tadviśrāntiṃ[4 ] vinā artho jñāta eva na bhavati | samagratvamanekaprakāra[5 ] - ______________________________________ 1 sarvaśaktisāmarasyasvarūpaśaktimadavaśyaṃbhāvaḥ | 2 utpatitumicchā utpitsā | 3 nanu cāstu tatra jñānajñeyānābilajñātṛrūpasparśastathāpi kathaṃ paravyavasthā, nahi tenaiva tadbhāvaḥ, asti ca tādṛksvarūpaṃ sauṣuptaṃ, yato malena nyakktaḥ kalayā tu prabuddha ivātra tannyakkāreṇa suṣṭhu supta iti tatrāpi jñātravasthāne'pi suṣupta iti kathyata ityāśayenāha yadyapīti | 4 yathoktaṃ vṛttikṛtaiva | 5 kā punaraparāvasthā ityāha | =============================================== =============================================== p. 9) katvena jñānānāṃ madhyadaśāyāmeva pratyagātmatvena | pūrvāparakoṭyostu ekaviśuddhaśivataiva sarveṣām | etacceśvarapratyabhijñāyāṃ parīkṣyam || sarvatra śaktipañcakasvabhāvamupasaṃharannāha evaṃ[1 ] na jātucittasya viyogastritayātmanā || 6 || śaktyā nirvṛtacittvasya tadabhāgavibhāgayoḥ | evamuktaprakāreṇa tritayātmanā icchājñānakriyārūpayā śaktyā na viyogaḥ kadācidapi nirvṛtaṃ cittvaṃ cidrūpatvaṃ nirvivādaṃ yasya tathā cidānandaśaktyoḥ parāparādyavasthāsvapi samarthanāt[2 ] | kevalaṃ parāvasthāyāmeṣitavyādyabhāvādicchādyabhāvaśaṅkāyāṃ tatsaṃbhavo nigamita[3 ]ścidānandā[4 ]nuvādena | tāsāṃ śaktīnāmavibhāgavibhāgayoḥ paratvāparatvāvasthābhedeṣu jñeyādisadbhāve śaktīnāṃ vibhāgavyavahārāt tasya pramāturicchādi śaktibhirna virahaḥ || 6 || vibhāge yathā śaktipañcakasthitistathā vaktavyaṃ, tatkrameṇāha yadā[5 ] tu tasya ciddharmavibhavāmodajṛmbhayā || 7 || ______________________________________ 1 evamiti apūrvaprakriyayā siddhe'rthe sati | 2 tathāhītyādinā | 3 nigamāvayavena niścāyitaḥ | 4 parāvasthāyāṃ punarityādinā | 5 itthaṃ śuddhabodhasvarūpātmani śivatattve śaktipañcakamaikyāpādanāya samarthitaṃ, tatprasaṅgena cāparāvasthāyāmapi tasya tādṛgrūpatāpratipattidārḍhyārthaṃ punarapi samarthitamiti siddhaṃ paraśivāparanarāvasthāyāṃ śaktipañcakasāmarasyātmakaṃ pūrṇamevānandamayaṃ citsvarūpamāsta iti | tatra yā punaḥ parāparā spandātmikā śaktilakṣaṇāvasthā, tatrāpīcchādipañcakasaṃbhavaṃ sādhayati yadā tvityādinā | =============================================== =============================================== p. 10) vicitraracanānānākāryasṛṣṭipravartane[1 ] | bhavatyunmukhitā cittā secchāyāḥ prathamā tuṭiḥ || 8 || cidrūpasya śivabhaṭṭārakasya dharmaḥ svabhāvo yo vibhavaḥ pañcavidhakṛtyanirvṛttiyogyatā, tasyāmodaścamatkārastathāsvarūpaparāmarśarūpastasya jṛmbhā viśvātmatayā vikasanam | yaduktaṃ mayā stotre sphārayasyakhilamātmanā sphuran viśvamāmṛśasi rūpamāmṛśan | yatsvayaṃ nijarasena ghūrṇase tatsamullasati bhāvamaṇḍalam || (u. sto. 13 sto. 15 ślo.) iti | ghūrṇanaṃ jṛmbhoktā, tayā jṛmbhayā hetubhūtayā sthiti - svarūpasyaiva māyīyābhedākhyātivaicitryaracanopalakṣitā tatsvabhāvā yā nānākāryasṛṣṭiḥ, tatpravartane yadonmukhitā unmukhavadācaritā vastuto dvitīyābhāvāt nairapekṣyeṇāntarmukhitvāt cittā caitanyameva, tadā sā tuṭiḥ sūkṣmakālaparicchinna icchāprathamabhāgaḥ | atra[2 ] caitāva- ______________________________________ 1 ayameva hyasyānyavādibhyo viśeṣaḥ sargasaṃhṛtikartāraṃ pralayasthitikārakam | anugrahakaraṃ devaṃ vande'haṃ bhaktavatsalam || iti | 2 sakramatvaṃ hi laukikyāḥ kriyāyāḥ kālaśaktitaḥ | ghaṭate natu śāśvatyāḥ prābhavyāḥ syātprabhoriva || (ī. pra. 2|1|2) iti nītyā yathā prabho sakramatvamasaṃbhāvyaṃ, tathā tacchaktyā api svātantryecchārūpāyā ityāśaṅkyāha atra cetyādi | kālayogāddhi tasyā anityatāpi bhavedityarthaḥ | athavā pakṣāntareṇa tāṃ yuktyāṅgīkaroti māyordhve iti, tena parāparatayedantonmeṣe tatrāvaśyaṃ sūkṣmakālaśaktirastyeveti bhāvaḥ | =============================================== =============================================== p. 11) cchaktikalāpo vyavahartṝṇāṃ paramārthapadamārurukṣatāṃ saṃbhāvyata ityevaṃ nirdiśyate, natu māyātattvādūrdhvaṃ kālavibhāgasaṃsparśaḥ | athavā māyordhve'pi parāpararūpatvādavasthāviśeṣasya kālavibhāgo'pi[1 ] syādityata eva tuṭirityuktam | sarvaṃ caitatpratyabhijñāyāmuktam || 8 || sā ca dṛśyā[2 ] hṛduddeśe kāryasmaraṇakālataḥ | praharṣāvedasamaye[3 ] darasaṃdarśanakṣaṇe[4 ] || 9 || anālocanato[5 ] dṛṣṭe visargaprasarāspade | visargoktiprasaṅge ca vācane dhāvane tathā || 10 || eteṣveva prasaṅgeṣu sarvaśaktivilolatā[6 ] | sā ca sūkṣmaunmukhyaśaktirūpā lakṣyā hṛtpradeśe pūrvacikīrṣitavismṛtakāryasmaraṇe, tathā praharṣahetuputrajanmādyāvedanakāle, darasya bhayasya saṃdarśanaprārambhakṣaṇe, anālocanataḥ sahasaiveṣṭe dṛṣṭe, caramadhātuvisargasthāne, tathā visarjanīyabhāṣaṇaprasaṅge, tvaritagranthavācane, ______________________________________ 1 apiśabdena vidyudābhāsavadasyāvasthānaṃ dyotayati | 2 dṛśyā sphuṭaṃ lakṣaṇīyā | 3 priyatamaputramṛtotthitivārtāśravaṇakāle | 4 bhayārambhaprathamakṣaṇe | 5 aśrutapūrvāścaryavastuno'kasmāddarśane | 6 evaṃ yā nirmātṛtāmayī abhyupagamalakṣaṇā pramātṛtā saivecchā | sā ca sahṛdayānāṃ svasaṃvedanasiddhatvādanapahnutasvabhāvaiva sthitā - yathā gacchāmītyādau sāmānyarūpatvena yadgantavyādikaṃ grāhyaṃ śarīrendriyaprāṇabuddhyādi, viśeṣānullekhena ca yat grāhakaṃ, tadanyonyābhāsāsāmānyalakṣaṇaṃ paśyantīśabdavācyamicchālakṣaṇaṃ prasaraṃ vivicya, tatpratyabhijñopāyaṃ prabuddhānprati viṣayābhivyaktipūrvamāha sā cetyādi | etacca =============================================== =============================================== p. 12) dhāvanavidhau ceti | eteṣvevāvasareṣu sā pūrvoktakrameṇa sarvaśaktīnāṃ vilolatā miśrībhāvaḥ || 10 || _______________________________ atikruddhaḥ prahṛṣṭo vā kiṃ karomīti vā mṛśan | dhāvan vā yatpadaṃ gacchettatra spandaḥ pratiṣṭhitaḥ || (1|22) ityādinā spande saṃgṛhītam | tathā kāmakrodhalobhamohamadamātsaryagocare | buddhiṃ nistimitāṃ kṛtvā tattattvamavaśiṣyate || (vi. bhai. 101) ānande mahati prāpte dṛṣṭe vā bāndhave cirāt | ānandamudgataṃ dhyātvā tallayastanmanā bhavet || (vi. bhai. 71) kṣutādyante bhaye śoke vāraṇe vidrute raṇe | kutūhale kṣudhādyante brahmasattā samīpagā || (vi. bhai. 110) iti | ayamatra bhāvaḥ - sarvaśaktiparipūrṇatātmakaṃ cito yadrūpaṃ, tadyadā svātaṃtryāt saṃvitsvabhāva āmṛśati, tata unmūkhībhūtāyāṃ cidrūpatāyāṃ tatprasaraprathamavikāsalakṣaṇāyāmicchākalikāyāṃ sthitaḥ sarvāvibhāgena sthitiṃ bhāvina upayogīrūpasya pramātṛpramāṇapramātavyavargasya vimṛśan bhāvibhedāḥ śaktīrabhedakalpenaiva piṇḍīkṛtāḥ satīrgolakaśimbikādivikalpenotthāpayati, tata eva ca bhāviniyatakramakakāryaṃ jāyate - yathā ślokaṃ smareyamamumiti susmūrṣayaikayaiva madhyavartiṣu varṇapadādiṣu pratyekasmṛtisantatiprabodhakāraṇameṣaṇamantareṇaiva niyatakramakasmaraṇaparamparodaya iti | 1 yadi hi dhāvanādau abhinnasya pramātṛprameyarūpasyānirdiśitavibhāgasyāpi vastutaḥ prakāśo na syāt, tattvaritaṃ lipipāṭhe, vegasaraṇe, tvaritābhidhāne, rekhāto rekhāntaraṃ deśāddeśāntaraṃ sthānakaraṇādeḥ sthānakaraṇāntaraṃ ca gacchatastāṃstāṃstyaktavyāṃstyaktavato'parāmarśatastayostyāgādāna yoḥ kartāramanabhimṛśatastāni vicitrāṇi tyāgopādānāni kathaṃ bhaveyuḥ parāmarśapūrvakatayaiṣāṃ dṛṣṭatvāt | tadimāni bhavanti svakāraṇamanumāpayanti, nacāsau bhedenaiva parāmarśa eṣāmiti | bhedena hi parāmarśe vācikamānasaparispandaparamparāto'bhilāpasaṃketasmaraṇaprabandhasad bhāve tvaritataiva na nirvahet | =============================================== =============================================== p. 13) sukhaduḥkhātmakatvenāśuddhatvāddheye'sminkārye kathamaunmukhyamityāśaṅkāṃ nivārayannāha kutsite'kutsitasya[1 ] syātkathamunmukhateti cet || 11 || rūpaprasārarasato[2 ] garhitatvamayuktimat[3 ] | pañcaprakārakṛtyoktiśivatvānnijakarmaṇe || 12 || pravṛttasya nimittānāmapareṣāṃ kva mārgaṇam | māyā[4 ]śaktikṛtapūrṇasvarūpākhyāti[5 ]mayacitrakāryatāpannasvaru upa-prasaraṇarasāt prabhorasya tadrūpasya[6 ] kāryabhedasya kutsitatvamayuktam | tathāhi parāparā[7 ]vasthāyāṃ sadāśiveśvararūpatve viśvamahamiti viśvarūpa - ______________________________________ 1 svasvarūpānandaviśrāntasva | 2 svarūpaprasaraṇamevāsyānandāsvāda ityataḥ | 3 ayuktimadayogyamityarthaḥ | 4 mīnāti paśupramātṝniti māyā, sā cāsau śaktiḥ | tena parameśvarasya svātaṃtryameva yaccikīrṣālakṣaṇaṃ, tenāhamityakhaṇḍite'pi svarūpe bhāsamāne yā tatraivedamiti pratītiḥ svarūpaprasaraṇarūpā, saiva māyāpramātṝnprati māyāśaktiḥ | 5 tena śaktimatā svasvātantryarūpayā māyāśaktyā kṛtā yā pūrṇasyākhyātiridamahamiti | 6 svarūpaprasaraṇarūpasya | 7 parāparāvasthāyāṃ sadāśiveśvararūpatve | yadyatra śuddhavidyāsvarūponmīlanaṃ na kṛtaṃ, tathāpi tadabhāvo'parāvasthātvaṃ tasyā na mantavyaṃ yato yathā śivatattvasya yadaunmukhyaṃ sā śaktiriti bhaṇyate na parāvasthāyāṃ śivatattvāt pṛthaggaṇanīyatāṃ gatā, tathā sadāśiveśvarayorapi bahiraunmukhyaṃ vidyeti bhaṇyata iti na tasyāḥ pṛthagiha nirdeśaḥ | =============================================== =============================================== p. 14) tvameva saṃvidi sphurati[1 ] | aparāvasthāyāmapi[2 ] ahaṃ ghaṭamimaṃ vedmi ghaṭo'yamiti vā dvaitadṛṣṭau cidātmakatāṃ[3 ] vinā prakāśamānataiva nopapadyate iti tadrūpataiva[4 ], kiṃtu[5 ] māyāśaktivaśāda[6 ]bhedāparāmarśa iti sarvadā[7 ] svarūpaprasaraṇameveti kathaṃ garhitatvam | abhedāparāmarśanameva bhrāntirūpaṃ kutsitaṃ, tacca[8 ] na kiñcit akhyātirūpamātratvāt | na tvapūrvasya kasyacitprathā[9 ] | viśvātmatvaṃ ca cinmayasya pratibimbānāmiva[10 ] darpaṇaparamārthatvena bhāvānāṃ svacchacinmātrasatattvatayāvasthānāt | etacca sarvamīśvarapratyabhijñāṭīkāyāṃ nipuṇamālocitam | ______________________________________ 1 tena nātra kāpi kutsitatvaśaṅketyarthaḥ | 2 atremaṃ ghaṭamiti yadi pramātṛviśrāntaḥ prakāśasvarūpo na syāt, tarhi ahamityatrāhantāśliṣṭaḥ kathaṃ bhāseta | 3 nanvastu sūkṣmo vimarśo'hantāviśrāntatvādahaṃ ghaṭamimaṃ vedmītyatra prakāśasvarūpāveśyeva, yatrāhantāviśrāntyabhāvāt sthūlatvena ghaṭa iti ayamiti ca vikalparūpatā; tatra śabdo'pi nīlavatpṛthageva pratibhāsate, tatra kathaṃ prakāśātmatetyāśayagarbhīkāreṇāha cidātmakatāṃ vinetyādi | uktaṃ ca pratyabhijñāyāṃ ghaṭo'yamityadhyavasā nāmarūpātirekiṇī- pareśaśaktirātmeva bhāsate na tvidantayā || (1|5|20) iti | 4 tadrūpatā cidrūpatā | 5 yadyevaṃ, tarhi keyamaparā nāma varākītyāśayenāha kiṃtviti | 6 idantayā bhedenaiva parāmarśaḥ | 7 sarvadeti parāparādau | 8 tat kutsitatvam | tathāca kutsitaṃ svarūpavyatiriktatvātsyāditi | 9 prathā - prasaraṇam | 10 pratibimbeti, yathoktamīśvarapratyabhijñāyāṃ svāminaścātmasaṃsthasya bhāvajātasya bhāsanam | astyeva na vinā tasmādicchāmarśaḥ pravartate || (1|5|10) iti | =============================================== =============================================== p. 15) sargasthitipralayānu[1 ]grahatirodhānalakṣaṇapañcaprakāraṃ kṛtyaṃ yasya tasyoktiḥ pañcavidhakṛtyo yaducyate tacchivatvaṃ tataḥ nijakarmaṇe tattvādi[2 ]rūpaprasaraṇarūpāya pravṛttasya nimittānāṃ[3 ] dayādīnāṃ kva mārgaṇaṃ nimittānveṣaṇaprasaṅgasyaivābhāvāt kathamevaṃ prasaratīti na codyamiti tāvadakutsitaviṣayamevaunmukhyamiti samarthitam[4 ] || 12 || tadidānīṃ nidarśanena sphuṭīkartumāha gacchato nistaraṅgasya jalasyātitaraṅgitām || 13 || ārambhe dṛṣṭimāpātya tadaunmukhyaṃ hi gamyate | vrajato muṣṭitāṃ pāṇeḥ pūrvaḥ kampastadekṣyate || 14 || bodhasya svātmaniṣṭhasya racanāṃ prati nirvṛtiḥ | tadāsthāpravikāso yastadaunmukhyaṃ pracakṣate || 15 || ______________________________________ 1 bījāṅkurādau yo māyīyo vyavahāro laukikadṛśā bhāsate, satirodhikṛtaḥ | yastu tatrāpi pāramārthikatayaiva sthitaḥ, so'nugrahaśaktikṛtaḥ | etadeva hi asyānyavādibhyo viśeṣaḥ, yatsatatameva pañcakṛtyavidhānamiti | yaduktaṃ muhurmuhuraviśrāntastrailokyaṃ kalpanāśataiḥ | kalpayannapi ko'pyeko nirvikalpo jayatyajaḥ || (sta. ci. 112) iti | 2 sṛṣṭyādirūpeṇa tattvādiprasaraṇaṃ, tatra pāramārthikakālpanikakāryakāraṇabhāvādau tirodhyanugrahaśaktī | 3 nimittānāmiti | yadāhureke īśvaraḥ svātmanyavāptasarvakāmaḥ, kimasya sṛṣṭyādinā phalamiti | sarvo hi yaḥ kaścitpravṛttikārī prayojanamuddiśyaivābhimukhībhavati, taccāsyāvāptakāmatvānna saṃbhāvyam iti bhagavāṃllokānugrahārthameva pravartate iti kathane duḥkhamayīṃ kasmāt sṛṣṭiṃ kurute dayālutvāttasyeti dayādīnāṃ nimittānāṃ kvāsminnaye paryeṣaṇā | 4 samarthitamiti - aśakyasādhanamapi sādhitam | =============================================== =============================================== p. 16) kiṃciducchūnatā saiva mahadbhiḥ kaiściducyate | tasyecchā kāryatāṃ yātā yayā secchaḥ sa jāyate || 16 || aunmukhyasya ya ābhogaḥ sthūlaḥ secchā vyavasthitā | naicānmukhyaprasaṅgena śivaḥ sthūlatvabhāk kvacit || 17 || yathā jalasya pūrvaṃ nistaraṅgasyātitaraṅgitāṃ gacchataḥ sūkṣmaḥ pūrvaḥ kampa aunmukhyarūpaḥ, pāṇeśca muṣṭitāṃ gacchataḥ pūrvaḥ susūkṣmaḥ kampo dṛśyate, tathā bodhasya svarūpasthasya pūrṇasya viśvaracanāṃ prati abhilāṣamātraracanāyogyatāyā yaḥ prathamo vikāsaḥ pravṛttyārambhastadaunmukhyaṃ pracakṣate | pravṛttyārambhaśca nirvṛtāvapyabhedākhyātidharmatvena tasyāḥ[1 ] prathanāt | yadetadaunmukhyaṃ, saiva kiṃciducchūnatā kathyate bhaṭṭapradyumnena tattvagarbhe | anyairapi taraṅgormyādiśabdairapi | tasyaunmukhyasyecchā kāryā | tasya hi yo'sāvābhogo jñānādikāryotpādanasamartho vistṛto dārḍhyamaya uttaro bhāgo'ta eva racanāsthāvikāsadārḍhyāt sthūlaḥ, secchā vyavasthitā | nacocchūnatādivyapadeśyaunmukhyaprasaṅgena śivo bījamiva sthaulyabhāk | icchādyasadbhāve[2 ] vā anyatra kvacit vastuto na sthaulyaṃ cidātmanaḥ pratibimbakalpairbhāvairanādhikyāt | nāpi tadātmatāprathā bhrāntiriti[3 ] sarvamuktaṃ ṭīkāyām || 17 || vyāvahāriko'pi nāstyevamādau bhedastathāparāmarśānivṛtterityāha goḥ stanātpātataḥ kṣīre vikārastata eva hi | na ca kṣīramityeṣa vyapadeśo'sti tatkṣaṇam || 18 || ______________________________________ 1 tasyā nirvṛteḥ | 2 nirākāṅkṣattādaśāyām | 3 ābhāsamānatvāt | =============================================== =============================================== p. 17) goḥ stanāt pātāt kṣīre vikārastata eva tadanantarameva | na ca tatkṣaṇaṃ tatra na kṣīraparāmarśo, yāvatparāmarśaikyaṃ tāvatsarvadaikyameva || evamaunmukhyamicchāyāṃ uktamidānīmupapādayannāha yata icchati tajjñātuṃ kartuṃ vā secchayā kriyā | tasyāḥ pūrvāparau bhāgau kalpanīyau purā hi yā || 19 || tatkarmanirvṛtiprāptiraunmukhyaṃ tadvikāsitā | yasmādicchati īśvaro jñātuṃ vā kartuṃ vā iti yaducyate, tadākhyātapadamicchayā icchālakṣaṇāṃ kriyāmāha | tasyā icchāyāḥ pūrvāparau bhāgau kalpanīyau pūrvāparībhūtāvayavatvāt | kriyāyāḥ[1 ] icchāyāḥ kriyātvābhidhānena | icchādīnāmanyonyātmatā śaktyavasthāyāṃ sutarāṃ syāt | tataśca paramārthata ekaiva śaktiḥ śaktaḥ evāstīti pratipāditam | utpattikathāyāṃ tu icchāyāḥ purobhāge yā tasmin karmaṇi tatkarmaniṣṭhā nirvṛtiprāptiḥ, tadaunmukhyaṃ[2 ], karmāvacchinnā nirvṛtiraunmukhyam, anavacchinnā nirvṛtimātramānandaśaktiriti yāvat | tadaunmukhyaṃ vikāsitā cidāsthāpravikāsa ityuktam || 19 || anantaraṃ hi tatkāryajñānadarśanaśaktitā || 20 || jñānaśaktistadarthaṃ hi yo'sau sthūlaḥ samudyamaḥ | sā kriyāśaktiruditā tataḥ sarvaṃ jagatsthitam || 21 || ______________________________________ 1 taduktaṃ guṇabhūtairavayavaiḥ samūhaḥ kramajanmanām | buddhyā prakalpitābhedaḥ kriyeti vyapadiśyate || iti | 2 pūrṇānandasvarūpabhedākhyātirityarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 18) paratastasmin viśvalakṣaṇe kārye yajjñānaṃ, tatprakāśanaśaktirūpatā - cidātmanaḥ sarvapratipatṝṇāmavedyamantaḥkaraṇa iva prakāśamānaṃ tat kāryaṃ yataḥ - sā jñānaśaktiḥ | anantaraṃ sarvapramātṛvedyasthūlakāryākārasaṃpattiphalaḥ samudyama icchāviṣaya eva kriyāśaktiḥ | tata eva parisamāptiḥ vyavahāryakāryalābhādityuktaṃ tataḥ sarvaṃ jagatsthitamiti || 21 || na kevalaṃ jagannirmāṇa evaivaṃ, yāvadekaikaghaṭakaraṇakāle'pi evaṃ śaktirūpatetyāha evaṃ sarvasamutpattikāle śaktitrayātmatā | na nivṛttā, nacaunmukhyaṃ nivṛttaṃ, nāpi nirvṛtiḥ || 22 || icchājñānakriyātmatā tāvatsiddhā[1 ] ghaṭādikaraṇakāle | aunmukhyamapi icchāpūrvabhāgo'sti karmāvcchinnaviśiṣṭanirvṛtirūpaḥ | anyāpyanavacchinnānandarūpā nirvṛtiranivṛttā, tadabhāve viśeṣa[2 ]nirvṛterabhāvāt yathā bodhābhāve viśiṣṭaghaṭādibodhasya[3 ] | ata eva nirvṛterviśiṣṭarūpatāprāptiriti prāptigrahaṇaṃ pūrvaṃ[4 ] kṛtam | yadi vā nirvṛtiśabdena pūrṇacicchaktirupāttā śaktipañcakāya || 22 || ekaśaktyabhāve'pi kāryotpattīrna syādityāha yadekataraniryāṇe[5 ] kāryaṃ jātu na jāyate | tasmātsarvapadārthānāṃ sāmarasyamavasthitam[6 ] || 23 || ______________________________________ 1 nātra vyabhicāraḥ | 2 aunmukhyarūpāyāḥ | 3 abhāvaḥ | 4 tatkarmanirvṛtiprāptirityatra | 5 niryāṇe'pagatau | 6 sarvapadārthānāmutpattau śaktimadātmakaṃ sthitameva | =============================================== =============================================== p. 19) yasmādekatarasya śaktibhedasya niryāṇe apāye kāryaṃ na kadācit syādityuktaṃ, tasmāt sarvapadārthānāmutpattikāle sarvatattvamayaśivatattvopayoga iti na kadācanāpi śivarūpasaṃsparśavirahitā, mahāsargaprārambha iva bhāvānāmekaikasya nirvāṇe'pi parameśvarasparśaraso'khaṇḍita eveti sāmarasyam | kumbhakārasyāpi ghaṭakaraṇe sarvaśaktiśivātmatā, tadaparijñānāttu kumbhakāratetyarthaḥ | ekatareti tarappāṭhaḥ aunmukhyanirvṛtidvitvāpekṣayā || 23 || na kevalaṃ ghaṭādikaraṇakāle sarvaśaktisaṃbhavaḥ, yāvat grahaṇakāle'pītyāha ghaṭādigrahakāle'pi ghaṭaṃ jānāti sā kriyā | jānāti jñānamatraiva niricchorvedanakṣatiḥ || 24 || aunmukhyābhāvatastasya nivṛttirnirvṛtiṃ vinā | dveṣye pravartate naiva na ca vetti vinā citam || 25 || ghaṭādijñānakāle yat ghaṭaṃ jānāti - cidabhedākhyātivaicitryabhinnaghaṭadevadattātmkavedyavedakābhāsanaṃ nāma yat kramikamapūrvaṃ rūpaṃ sā jñānalakṣaṇā kriyā pūrvāparībhūtāvayavā, natu jānāmīti[1 ] vacanapravṛttikāla eva | jānātirūpatvājjñānamatraiva kriyātmani sthitam | niricchoravadhānarahitasya vedanaṃ na bhavet manasānadhiṣṭhānāt | avadhānavaddarśanameva icchā | tatra ca icchākriyāpūrvabhāga aunmukhyaṃ tatkarmanirvṛtiḥ | tadaunmukhyābhāvatastasya pramāturvedanasya vā nivṛttiḥ nahi aunmukhyarūpāṃ tatkarmanirvṛtiṃ vinā dveṣye pravartate | na ca citamabhedapratyavamarśaśaktirūpāṃ vinā pūrṇaśuddhabodhātmā kartā vetti ghaṭādīn ______________________________________ 1 jānāmītyavicchinnābhāsaḥ, jānātīti tu vicchinnābhāsaḥ | =============================================== =============================================== p. 20) saṃvinniṣṭhatvādviṣayavyavasthitīnām | saiva cicchaktiḥ sāmānyā nirvṛtiśaktirānandarūpā || 25 || jñānakāle śivatvābhāvamāśaṅkamāna āha buddhiṃ[1 ] vinā kathaṃ bodhaḥ sā[2 ] buddhiḥ prakṛteḥ prajā | na[3 ] ca tasya tayā yoga iti cedaparasthitau[4 ] || 26 || sā buddhiryat punaḥ sūkṣmaṃ[5 ] sarvadikkaṃ vyavasthitam[6 ] | jñānaṃ bodhamayaṃ tasya śivasya sahajaṃ sadā[7 ] || 27 || ______________________________________ 1 nanvatyalpamidamucyate yajjānātītyaparajñānakāle'bhedākhyātāvapi vedyavedakakṣobhe sarvaśaktisaṃpūrṇanaṃdaviśrāntaśivatattvopayoga iti yāvatā ghaṭādigrahakāla iti jñānamatraivetyuktaṃ, tathā ca sati ko'yaṃ ghaṭādigrahakālo nāmeti | tathā yadi tatrāpi śuddhameva jñānaṃ, tarhi kṛtaṃ viṣayavyavasthākalpitena buddhyādinā | yadi ca tatrāpyastyeva tattattvopayogaḥ, tarhi kathaṃ tasya nairmalyena saṃbhava iti paravyāmohadalanāyāha buddhimityādi | yadatra kecanātyalpadṛśo vipratipannāḥ - tasminnapi śuddhabodhe svaprakāśe yadi svātmocchalattātmakaṃ jñānamaṅgīkṛtamanubhūyate, tatbuddhivyāpārātmakatvāt sarvathā buddhivilāsāstamayasyaiva svarūpaprāptilakṣaṇatvādvikalpanameva | yattu sarvathā tadabhāva eva, sa eva satyasvarūpaprāptyā paramārthamokṣa iti tadvyāmohena mā vyāmuhyeyurityākṣepapūrvamāhānugrahaparaḥ śrīmānācāryo buddhiṃ vinetyādi | 2 kuta ityatra hetumāha seti | 3 tathāpi kimityato naceti | 4 bhedagraha eva | 5 sūkṣmaṃ buddhijñānādyaviṣayaṃ tatra buddhijñānātmano bhedasya vigalanāt | 6 vyavasthitamityanena viśiṣṭasya pramātuḥ kādācitkatvaṃ dhvanitam | 7 aparaparāparaparāsu | =============================================== =============================================== p. 21) nyāyādibhirna[1 ] tulyatvaṃ tairhi yā prākṛtī matiḥ | tasyā evātmadharmatvamiṣṭaṃ na parabodhake || 28 || eṣa[2 ] eva hi vijñeyo nyāya icchāṃ prati sphuṭam | nanu jānātīti jñānaṃ bodho buddhivṛttiḥ[3 ] kathaṃ vṛttimatīṃ[4 ] buddhiṃ vinā syāt | buddhiśca prakṛteḥ prajātā jaḍā | naca[5 ] tayā tasya sarvaśakteḥ śivatattvasya nirmalasya saṃbandha ityevaṃ cet, tanna | aparāvasthāyāmabhedākhyātāvekarasāyāṃ puryaṣṭakapramātṝṇāṃ sā buddhiḥ | yatpunaḥ pūrṇatāyāṃ parāvasthasya ata eva sūkṣmamabhinnaṃ vedyatāmanupayātamata eva sarvadikkaṃ[6 ] dikkālākhaṇḍitaṃ jñānaṃ bodhamātramabodhyarūpaṃ[7 ], tattasya ______________________________________ 1 labdhāvakāśaṃ vitaṇḍāvādinaṃ prativādinaṃ pratyāha nyāyādibhiriti | 2 icchā manodharma iti vaiśeṣikamatamāśaṅkyāha eṣa iti | 3 avigalitasvarūpasatattvasyaiva bhāvasya dharmakalparūpāntaracchāyādhāraṇaṃ ghaṭasyevodakāharaṇaṃ caitrasyeva gamanaṃ vṛttirucyate | tathā tadvṛttibhedānna vṛttibhedo bhavati tenaiva rūpeṇābādhitapratyabhijñāviṣayatvāt | 4 tattvabhedābhāvāt | 5 nanvastu tasyā jāḍyaṃ, yathā tatra viṣayaḥ pratibimbamarpayati, tathā puṃsprakāśo'pi samarpayati anyathā viṣayavyavasthāpi tathā na siddhyet tathā ca caitanyaṃ, naceti cakāreṇaitatpariharati | 6 sarvāsu dikṣu vartamānaṃ natu tenāvacchinnaṃ, tathāca vyāpakatvaṃ vighaṭeta, upalakṣaṇametat tena sārvakālikamityapi bodhyaṃ, tadāha dikkāleti | 7 bodhamayamatra prakṛtyarthe mayaṭ bodhasvabhāvamityarthaḥ, tadāha bodhamātramiti | tadeva bodhamātratvaṃ yadanyāviṣayatvaṃ, tadāhābodhyarūpamiti | =============================================== =============================================== p. 22) śivasya sahajaṃ[1 ] sadā[2 ] prākṛtabuddhyullāse'pi tatsadbhāvāt tadvinā[3 ] tadabhāvāt | nanu evamapi nyāyavaiśeṣikādi sāmyamāyāti jñānasya śivāśritatvopagame, jñānaṃ hi teṣāmātmasamavetamiṣṭaṃ[4 ] śivaścātmarūpa ityuktaṃ nyāyādibhiriti, tarna tulyatvaṃ prākṛtyāṃ bhedadaśāyāṃ buddhiyogātmano jñānasya tathābhidhānāt, natvīśvare pararūpe jñātari, taduktam eṣa eva nyāya icchāṃ prati sphuṭaṃ jñeyaḥ | icchā citeḥ pratyagātmāśritā bhedamayyeva uktā yānyairmanaḥsaṃkalparūpā[6 ], natu parameśvarasvabhāvabhūtā parāparāvasthāsthitā vā || 28 || sarvatattvamayatayā[7 ] śivatattvāvasthānamāha tadevaṃ prasṛto devaḥ kadācicchaktimātrake || 29 || ______________________________________ 1 sahajaṃ svarūpapratyavamarśasvabhāvaṃ, nānyat | 2 tadeva svābhāvikatvaṃ yat tatpracyutāvapi bhedavabhāse na taddhānirityāha sadeti | 3 viśeṣasya kṣobhākārasya sāmānyaṃ vināsthiteḥ | 4 teṣāṃ nyāyavādinām | 5 na cāsya bāhyakaraṇaiḥ siddhyanti sakalāḥ kriyāḥ | nahi smṛtisukhecchādau cakṣurādīni sādhanam || tenecchāsmṛtisukhaduḥkhavedanānā - mādhāro na khalu mano naceṃdriyāṇi | deho'pi vrajati na tatsamāśrayatvaṃ tebhyo'nyaṃ puruṣamataḥ prakalpayāmaḥ || sūtrakāraśca - icchādveṣaprayatnasukhaduḥkhajñānānyātmano liṅgam iti | 6 nyāyavādibhiḥ | 7 sarvatattvamayatayeti, yathoktaṃ yadidaṃ kiṃcidgarbhī kṛtānantavicitrabhoktṛbhogyaṃ vibhavātmakaṃ bhuvanajātamuktaṃ tatra yadanugataṃ mahāprakāśarūpaṃ, tanmahāsāmānyakalpaṃ śivatattvamiti | uktaṃ ca tantrāloke =============================================== =============================================== p. 23) bibharti rūpamicchātaḥ kadācijjñānaśaktitaḥ | sadāśivatvamudre[1 ]kātkadācidaiśvarīṃ sthitim || 30 || kriyāśaktisamābhogātkadācitsthūlavedanāt | vidyātvavidyeśānatvamantramantreśvarātmatām || 31 || ātmapracchādanakrīḍāṃ[2 ] kurvato vā kathaṃcana[3 ] | māyārūpamitītyādi ṣaṭtriṃśattattvarūpatām || 32 || bibhradbibharti[4 ] rūpāṇi tāvatā vyavahārataḥ | yāvatsthūlaṃ jaḍābhāsaṃ saṃhataṃ pārthivaṃ ghanam || 33 || tasmādevamuktena krameṇa svarūpānupraviṣṭacinnirvṛtirūpaśaktidvayaḥ prakāśānandamayaḥ pūrṇaḥ parameśvaraḥ śivaḥ prasṛtaḥ kadācit prathamataḥ[5 ] | ______________________________________ yānyuktāni purāṇyamūni vividhairbhedairyadeṣvanvitaṃ rūpaṃ bhāti paraprakāśanibiḍaṃ devaḥ sa ekaḥ śivaḥ | tatsvātantryarasātpunaḥ śivapadādbhede vibhāte paraṃ yadrūpaṃ bahudhānugāmi tadidaṃ tattvaṃ vibhoḥ śāsane || (9|2) iti | 1 jñānaśakterudrekāt | 2 śivādimantramaheśāntātmatvenedantābhāsasyāhamātmanyeva viśrānterna kiṃcana svarūpānyathābhāva iti dyotayitumātmapracchādanetyādi māyārūpamityuktam | 3 kenāpi gaṇanānarheṇa rūpeṇetyarthaḥ | 4 bibhradbibhartītyanena etādṛksvarūpābhāsanāyāmapi na teṣāṃ svātmani kiṃcana svātantryamiti dyotanārtham, athavā śaktimacchaktirūpatobhayavidhatvamāgameṣveṣāṃ sūcitameva | 5 uttaratattvāpekṣayātrāpi kramaḥ | =============================================== =============================================== p. 24) śaktimātraka aunmukhye viṣayānanuṣakte nirvṛtimaye icchāpūrvabhāge parāparāvasthārambhadaśāyāṃ tadanurūpaṃ rūpaṃ[1 ] bibharti dhyāyināṃ dhyeyam | kadācidicchātaḥ[2 ] icchāśaktirūpatvāt nimittāt | athavā icchārūpamāsādya[3 ] tadanurūpaṃ pūrvavadrūpaṃ[4 ] bibharti | kadācitpunaḥ jñānaśaktirūpatvāt sadāśivarūpaṃ bibharti | kriyāto jñāne tu prāguktanayenādhikyāt[6 ] | aiśvarīṃ tu sthitiṃ kadācitkriyāśakteḥ samābhogāt paryantaprāptavistārāt bibharti | kadācit parāparā[6 ]vasthāntarabhinnāśeṣavedyavedakarūpabodhātmapramātravasth ayā mantrādirūpatāṃ bibharti | ekāntabhinnataiva vedyasya viśvasya sthūlatvam | pramātṝṇāṃ ca bodhātmatve'pi śivecchāto[7 ] bhedāpatteḥ sthūlatvam | ato[8 ] vedanasyāpi sthūlatvam[9 ], idaṃ ______________________________________ 1 rūpamadhiṣṭhātṛsvarūpam | 2 icchāta iti nimittapañcamī | 3 icchārūpamityatrārthe lyablope pañcamī | 4 dhyāyināṃ dhyeyamityarthaḥ | 5 antaḥkaraṇa iva vedyamiti nayena | 6 parāparāvasthāyāṃ sadāśiveśvararūpatve'ntarabhedenaiva kevalamicchādyanuguṇaviśeṣaviśiṣṭaṃ vedyavedakarūpaṃ bodhātmaiva bhāsate, tatraiva sarvasminpramātrunmīlanena mantrādirūpatā, tatrāpi cānunmīlitonmīlitanyāyena viśeṣaḥ | nanu ca kimidamatra sthūlavedanaṃ nāma, tatrāha ekāntabhinnateti | sā ca pramātrabhiniveśeneti bodhyam | 7 nanu cāsyā vedyavedakabodhātmakapramātravasthāyā aviśeṣāt kathaṃ tatrānekapramātṛtetyāha śivecchāta iti | 8 ataḥ - pramāṇaprameyayoradhīnatvāt | 9 vidyātvavidyeśānatvamantramantreśvarātmakam | =============================================== =============================================== p. 25) tu vidyātvam | anye caināṃ vidyāṃ bhedollāsāt mahāmāyāmicchanti[1 ] | kadācidātma[2 ]pracchādanātmakā[3 ]bhedākhyātimayīṃ saṃsārarūpāṃ bhrāntiṃ[4 ] krīḍāmeva kathaṃcana tathāsvabhāvatvāt kurvato māyāśaktiraparāvasthā bījabhūtā rūpamiti[5 ] coktāni tattvāni ādibhūtāni yeṣāṃ ṣaṭtriṃśatastattvānāṃ, tadrūpatāṃ[6 ] sāmānyena bibhrat tadviśeṣarūpāṇyapi bibharti tāvatā prasiddhavyavahāraniṣpatteḥ | aprasiddhavyavahārāntaramastu[7 ] īśvarasya kāryāṇāmaniyamāt[8 ], tadātmatā tu teṣāmapi[9 ] yuktiyuktā na bādhituṃ śakyā | ityetāvat pratijānīmahe[10 ] | ṣaṭtriṃśatsaṃkhyā pūryate yāvat[11 ] pārthivaṃ ______________________________________ 1 māyāyāṃ hi bheda ullasito'tra tu tadullāsa eveti | yaduktamāgame māyopari mahāmāyā | iti | tenātra paryāyabheda eva na paramārthabheda iti | 2 svātantryaghanasyātmanaḥ prakarṣeṇācchādanaṃ taddhānirūpaṇam | 3 abhedasyāpyakhyātirātmano'pyācchādanam | 4 bhāntim, punaḥpunarlolikayā jananamaraṇasvarūpā natu vyatirekeṇābhāsanāt vyatiriktām | 5 aparaiva rūpaṃ rūpaprasāraḥ | 6 katipayakatipayabhedānugataṃ rūpaṃ tattvam | nanu kimetānyeva tattvāni utāparāṇyapi santītyāha tadviśeṣarūpāṇīti | 7 nanu yadi anyānyapi santi tatkimiti nopadiṣṭāni ityāha tāvateti | aprasiddheti, sāmānyalokāviṣayam | parichīnnaprakāśatvaṃ jaḍasya kila lakṣaṇaṃ | jaḍādvilakṣaṇo bodho yato na parimīyate || iti nītyāparicchinnatvameva, yatpunaḥ ṣaṭtriṃśattattvarūpatāṃ bibhradityuktaṃ tanniyamanamavyavasthā mā bhūditi | 8 aparichinnaśakteḥ kaḥ kuryācchaktiparicchidam | iti nītyā | 9 kāryāṇām | 10 pratijñāṃ kurmahe | 11 yāvacchabdasyāvadhāraṇāvadhivācakatvāditi bhāvaḥ | =============================================== =============================================== p. 26) tattvam, tadanantaraṃ nopalabhyate'tra tathā | pārthivaṃ tattvaṃ sthūlatvāt paryantavarti | anekasahakārisaṃpādyaviśeṣaṃ kāraṇātkāryaṃ sthūlaṃ bhavati vyaktataratvāt[1 ] natu sūkṣmam | mahattve'pi[2 ] pradhānādeḥ kāraṇasya saukṣmyameva[3 ] | tathā cinmayatvāt sarvasya yāvatprakāśānvayaḥ | sattvātprabhṛti jalatattve'pi śuklaprakāśavarṇe tāvatkāraṇatā saṃbhāvyā | prārthive'pi tu yāvat tadasti citprakāśaikyākhyātimātrāt pṛthak[4 ] prakāśātmatve'pi | taduktam jaḍābhāsaṃ[5 ] kārṣṇyāt jaḍo'prakāśa ābhāso[5 ] rūpamasyeti tat | ākāśādimahābhūtamayatanmātra[7 ]pañcakavyūha[8 ]nātmatayā saṃhatam[9 ], anantaraṃ saṃparkāntarāsaṃbhavādantyakāryam, ata eva bahūnāṃ saṃghātādghanaṃ svadeśāntarapratibandhakam atyanta[10 ]parasaṃmiśraṇāsahaṃ paripuṣṭadvaitadṛṣṭiparyantaniviṣṭam || 33 || ______________________________________ 1 pañcatriṃśattattvakāraṇam hi pārthivaṃ tattvaṃ, tathā ca tattatsaha kārikāraṇopaskṛtatvātkāraṇādapi kāryasya vyaktataratvātsthūlatvaṃ kāryasya kāraṇe'ntarbhāvāt | 2 sarvānusyūtatvāt | 3 avyaktataratvāt | 4 tat pārthivaṃ tattvaṃ nāprakāśaḥ prakāśate iti nyāyena prakāśātmatve'pi citprakāśaikyākhyātimātrātpṛthagevāsti | 5 pārthivaṃ tattvam | 6 jale'pi śuklavarṇābhāsādastyeva prakāśānvayaḥ, pārthive kārṣṇyābhāsānnāstītyarthaḥ | 7 viśeṣāṇāṃ sāmānyamūlatvātsāmānyākāraṃ tanmātrapañcakam | 8 vyūhanaṃ viśeṣaracanā | 9 saṃhataṃ niviḍaṃ militam | śabdasparśarūparasagandhatanmātrebhyo vyūḍhebhyaḥ pārthivaṃ tattvamiti | 10 jalādiṣu hyetāni sarvāṇyasaṃbhāvyāni | tāni hyanyasaṃparkasahanaśaktāni, aghanāni, svadeśāntarāpratibandhakāni atyantaparasaṃmiśraṇāsahāni, ata eva na dvaitadṛṣṭiparipoṣakāṇi | =============================================== =============================================== p. 27) ata[1 ] ūrdhvaṃ yāni bhuvanādīni kāryāṇi, tānyeṣāmeva bhūtānāṃ vibhavabhūtāni aparisaṃkhyeyāni sa eva nirmimīta ityāha tathā nānāśarīrāṇi[2 ] bhuvanāni tathā tathā | visṛjya rūpaṃ[3 ] gṛhṇāti protkṛṣṭādhamamadhyamam[4 ] || 34 || evaṃ yathā viśvaprapañcatananakṣamaṃ tattvarūpaṃ ṣaṭtriṃśatsaṃkhyaṃ kāryaṃ rūpeṇa bibharti, tathā taireva tattvairjanakasaṃsāripuruṣarūpeṇa nirvartanīyāni natu sākṣāt vidhāturdevādiśarīrāṇi[5 ] kāryāṇi, kevalaṃ pratyabhijñoktanītyā[6 ] parasyākiṃcitkaratvāt[7 ] sa eva svakamātāpitṛ - ______________________________________ 1 nanu kimidaṃ ṣaṭtriṃśattattvarūpatāṃ bibhradityucyate yāvadanyadapi vibhavātmakaṃ bhuvanajātamastyevetyāśaṅkyāha ata ityādi | 2 bhogasādhanāni śarīrāṇi | bhuvanāni bhogyāni | 3 bhoktāraṃ devatiryaṅmanuṣyarūpam | 4 ayamatra tātparyārthaḥ - ādau hyapūrṇammanyatārūpaḥ parispando'karmakamabhilāṣamātraṃ bhaviṣyadavacchedayogyateti | tato'pi rāgaḥ karmāvacchinno'bhilāṣaḥ | karma tu tatra karmamātraṃ, tato'pi karmabhedavicitro buddhidharmo rāga iti | tadidaṃ malopodbalitaṃ karma saṃsāravaicitryabhoge nimittamiti tadbhogavāsa nānuviddhānāmaṇūnāṃ bhogasādhanārthaṃ śarīrāṇi sa eva sūyata ityuktaṃ tathā nānetyādi | śarīrasya bhogasādhanārthaṃ tāni tānyanekavidhāni vāsanānusāreṇa bhuvanāni, tadanusāreṇa ca bhogabhuktyantaṃ tadrūpatāparigraha ityuktaṃ protkṛṣṭeti | 5 parameśvarasya sarvakartuḥ | 6 saṃvedanasvātantryasvabhāvaḥ parameśvara eva viśvabhāvaśarīraḥ paramārthataḥ sarvajanakaḥ | kathaṃ tarhi mātāpitrādestadabhimāna iti cet, idaṃ vaktavyaṃ kiṃ śarīrendriyāṇāṃ tatsāmārthyamuta tadvyatiriktasyānyasya kasyacit | śarīrendriyāṇi hi jaḍasvarūpatvādbhāvarāśimadhya eva nikṣiptāni kathaṃ teṣāmutpattyābhimānaḥ | yā punastadvyatiriktā saṃvinnāma, tasyāśca parameśvarasaṃvido'nadhikatvamiti nirṇeṣyāmaḥ | tasmādyadatra kecana śaraṇaṃ sāmagrīvādamabhyupāgamanso'pi parameśvarasyaiva kartṛtopodbalaka iti 7 tattatpramātuḥ kartuśca | =============================================== =============================================== p. 28) bhūtādirūpeṇa devādīn bhuvanāni ca tannivāsarūpāṇi visṛjya, protkṛṣṭādideva[1 ]manuṣyatiryagyonirūpaṃ gṛhṇāti || 34 || śarīrabhuvanavāsanā anyonyārūpā gṛhṇāti - ityāha sthānānurūpato dehāndehākāreṇa bhāvanāḥ | ādadattena tenaiva rūpeṇa pravibhāvyate || 35 || anyonyānurūpyeṇaivaiṣāṃ devādīnāṃ vilakṣaṇavyavahāranirvṛttiḥ | sa ca śarīrādi ādadat tenaiva māyīyenaiva rūpeṇa upalakṣyate prasiddhaḥ || 35 || svasvarūpākyāternarakādāvapi sa evāstītyāha krīḍayā[2 ] duḥkhavedyāni karmakārīṇi tatphaleḥ | saṃbhatsyamānāni tathā narakārṇavagahvare || 36 || nivāsīni śarīrāṇi gṛhṇāti parameśvaraḥ | viśvaracanāmayakrīḍāsvabhāvena, duḥkharūpatayā vedayiṣyamāṇāni narake, athavā duḥkhaṃ vedayiṣyamāṇaṃ narake yeṣu tāni māyātmakaniyatiśaktivaśāt pāpakarmakārīṇi iha śarīrāṇi gṛhṇāti, tathā naraka evārṇavaḥ ______________________________________ 1 aṣṭavikalpo daivastairyagyonaśca pañcadhā bhavati | mānuṣyaścaikavidhaḥ samāsato bhautikaḥ sargaḥ || iti tattadavāntarabhede'pi trividhatvameveti bodhyam | 2 uktamidaṃ yatkiṃcidetadbhāsate, tatsarvaṃ paramādvayanayopadeśena parasvabhāvamayameveti | tatra mā kaścidevaṃ niṣiddhācaraṇeṇa svātmānamajñānī narake nimajjayedityataḥ krīḍayeti | ajñānī hi caryaikāyattabhogamakṣo'tastadullaṅghanenāvaśyaṃ narakapātamarhatīti, tathā paramānandaghano'pi kathaṃ narakādāvāsta iti yatkecana bhrāntāstānpratyadvayapratipattidārḍhyārthamāha krīḍayeti | =============================================== =============================================== p. 29) tatkukṣāvagādhabhīṣaṇe nivāsīni santi tatkarmaphalaiḥ saṃbandhamāgamiṣyanti | parameśvaro narake'pi sa evāste, natu tadatiriktaḥ kaścidastītyaikyameva sthirīkṛtam || 36 || etadeva laukikadṛṣṭāntenāha yathā nṛpaḥ sārvabhaumaḥ prabhāvāmodabhāvitaḥ || 37 || krīḍankaroti pādātadharmāṃstaddharmadharmataḥ | tathā prabhuḥ pramodātmā krīḍatyevaṃ tathā tathā || 38 || yathaiśvaryacamatkāravāsitaḥ sārvabhaumo rājā nirargalatayā krīḍayā tallakṣaṇasvabhāvāpatteḥ padātisaṃbandhiceṣṭitāni ācarati, tathā parameśvaraḥ pūrṇatvāt svata ānandaghūrṇitaistaistairbhūtabhedātmabhiḥ prakārairevametatsadṛśaṃ krīḍati | harṣānusārī spandaḥ krīḍā || 38 || pūrvoktaśaktyāditattvamupasaṃhartumāha itthaṃ[1 ] śivo bodhamayaḥ sa eva paranirvṛtiḥ[2 ] | saiva[3 ] conmukhatāṃ yāti secchā[4 ]jñānakriyātmatām || 39 || saiva[5 ] śāktaśarīrādinārakāntaṃ[6 ] hi bhūtatā | prasūyate svacidrūpapramukhaṃ pārthivāntakam || 40 || padārthatvena bhagavānsarvatraiva tadātmatā | anenoktaprakāreṇa śivo bhagavān bodhamātrarūpaḥ pūrṇo nirapekṣaḥ ānandātmā sadaiva | tathā māyāśaktivaśādātmākhyātitaḥ ______________________________________ 1 ātmaiva sarvabhāveṣu iti nayena | 2 nirvṛtacidityādinā | 3 yadā tu tasyetyādinā | 4 tasyecchetyādinā | 5 kadācitsthūlavedanāt vidyātvetyādinā | 6 krīḍayetyādinā | =============================================== =============================================== p. 30) ānandātirikta iva tattvatāmeti jagannirmāṇecchārūpeṇa sthātum | tasyāḥ[1 ] kriyātvāt tatpūrvabhāgātmakonmukhatāṃ yāti | sā ca krameṇa icchājñānakriyātmatāṃ yāti | etāvatā nirmātṛtvena śāktaśarīraprabhṛtinārakaśarīrāntarūpaṃ prasūyate[2 ] sa eva jāyate sā ca bhūtatā bhūtasargaḥ | nijacinmātrarūpaśivatattvādipārthivatattvāntaṃ rūpaṃ padārthatvena taistairucyamānaṃ bhagavān prasūyate | tataḥ sarvatraiva tadātmatā | yuktiśca vakṣyate || 40 || bhūtasarge pramātṛpañcakaṃ nidarśayannāha svaśivatvamivājānanpaśvātmavyapadeśataḥ || 41 || tadrūpatvena[3 ] vā paśyansthitaḥ śānta[4 ] iva kvacit | kevaleśadṛdhatvena[5 ] kvacitkevalaśaṃbhutā || 42 || aprabuddho[6 ] niṣkalaśca kvacitpralayakevalī[7 ] | ātmabodhī vikalavatkvacidvijñānakevalī || 43 || svaśivatvamajānanniva paśvātmavyapadeśamāsādya sthitaḥ | svarūpābhedākhyātireva hi māyāśaktikṛtā grāhyagrāhakarūpasaṃsārātmatayā ______________________________________ 1 tasyā icchāyāḥ | 2 sa eva tādṛśo jāyate | 3 śuddhaśivatvena | 4 grāhyagrāhakakṣobharahitaḥ | 5 tattannirmāṇacaturastattadupādānanimittakāraṇānyupādāya svatantraṃ caturdaśavidhabhūtasṛṣṭikārī kleśakarmavipākāśayaiḥ svayamaparāmṛṣṭo'nyāṃśca tatra yojayan svakarmānusāreṇa phaladātā puruṣaviśeṣa īśvara iti | 6 svarūpabodhena hi paśutvamlāniḥ, tadabhāve bhinnagrāhyaśūnyatāyāmapi na pāśacchedaḥ | 7 pralayākalaḥ kārmāṇavamaladvayabhājanaṃ, vijñānākalaḥ svātantryahānirūpāṇavamalabhājanam | 8 svātantryahānyā | =============================================== =============================================== p. 31) avatiṣṭhate | tatra grāhakaḥ paśuḥ puryaṣṭakāvacchinnaṃ caitanyam | sa eva parimitatvādaṇuḥ caitanyātmatayā nityo'mūrtaśca[1 ], viśvātmatātyāgenājñaḥ, asvātantryāt kriyāguṇarahito'nīśvaraśca, vedyapuryaṣṭakātmani bhinna iva rāgitayā bhogopāyavicintako, māyā[2 ]kṛtatvāt māyodarāntaḥsthaḥ | svaśivatvājñānaṃ śivabhaṭṭārakasyāyuktaṃ nityanirmalasvabhāvatvāt tadvinā[3 ] malānāmevānutpattestadadhiṣṭhānātteṣām[4 ] | tatastadajñānabhāgaṇuḥ tadaiva māyāśaktivaśāt uttiṣṭhatītyāṇavamāyāmaladvayodbhavaḥ[5 ] | kārmamalaśca tatprabhavaḥ[6 ] | svaśivatvamiveti ivagrahaṇaṃ vyapadeśagrahaṇaṃ ca ajñānātmakametat na vastutaḥ kaścit grāhyagrāhakabheda iti vaktuṃ | etacca īśvarapratyabhijñāyāṃ nipuṇaṃ vivecitam | kvacinmahāmāyāparaparyāyavidyāśaktivaśāttadrūpatvena[7 ] ātmānaṃ paśyan sarvathā ______________________________________ 1 paśurnāma kila cidacidrūpāvabhāsa eva | acidrūpatvaṃ punarmalalakṣaṇam, tadrūpamapyāha ajña ityādi | 2 anenāsyā dvirūpatā sādhitā | tathāhi tasya ca sṛjataḥ parameśvarecchāmayaṃ, tata eva ca nityaṃ srakṣyamāṇavastugatasya rūpasya jaḍatayābhāsayiṣyamāṇatvājjaḍaṃ, sakalakāryavyāpārādirūpatvācca vyāpakaṃ māyākhyaṃ tattvamupādānakāraṇaṃ, tadavabhāsakāriṇī ca parameśvarasya māyāśaktistato'nyaivetyācāryābhinavaguptapādāḥ | 3 na ca malasaṃbandhenetyāha, tadvineti | 4 parameśecchāmayatvāt | 5 taduktamīśvarapratyabhijñāyāṃ svātantryahānirbhodhasya svātantryasyāpyabodhatā | dvidhāṇavaṃ malamidaṃ svasvarūpāpahvānitaḥ || bhinnavedyaprathātraiva māyākhyaṃ janmabhogadam | kartaryabodhe kārmaṃ tu māyāśaktyaiva tattrayam || iti | 6 māyodbhavaḥ | 7 śivatvena | =============================================== =============================================== p. 32) viśvātmatāmanugataḥ śānta iva | atrāpi ivaśabdo jñānaviśeṣeṇa śāntatā, natu vastutaḥ sārvātmyaviraha iti vaktum | uttaratrāpīvaśabdastadarthaṃ yojanīyaḥ | vidyāśaktitāratamyataśca bhedāt kvacidvaiśeṣikādimatakevaleśvaramātradṛḍhābhimānena sthitaḥ, kvacit kevalaśaṃbhusaṃjñā śivabhedena, kvāpyavasthābhedāvasthitavijñānamaya evāmlānapaśubhāvaḥ māyākhyamalopasthāpitabhinnagrāhyaśūnyaḥ pralayakevalī bhavati | anyatra ātmabodhī natu puryaṣṭakasthaḥ, pralayākalavacca grāhyarahitaḥ, kārmamalāsparśī vijñānakevalirūpaḥ || 43 || icchāvaśenaivamavasthānamiti bahutaravādyupetadṛṣṭāntamāha[1 ] yogināmicchayā yadvannānārūpopapattitā | nacāsti sādhanaṃ kiṃcinmṛdādīcchāṃ vinā prabhoḥ || 44 || tathā bhagavadicchaiva tathātvena prajāyate | yoginā[2 ]micchāmātreṇa nānāgṛhādirūpāṇāmupapattitā kriyātmatvamāsādyate iti śeṣaḥ | ______________________________________ 1 bahutaravādīti na dṛśyate tvatpratibhāsakteḥ svapne'rthavaicitryanimittamanyat | taddṛṣṭasāmarthyatayā sadaiṣā viśvaprapañcaprathanaikahetuḥ || iti bhaṭṭadivākaravatsoktanayena yadyapi svapnasaṃkalpakāmaśokādiviṣayaparidṛṣṭabhāvābhāsanirmāṇasāmart hyaṃ saṃvida evānubhūyate, tathāpi ghaṭādeḥ prasiddhamṛdādikāraṇaparamparāparākaraṇena tadatrāsatyaṃ ghaṭādīti kecana vipratipannāstānprati yogidṛṣṭāntenecchānirmāṇaṃ samarthayati | 2 yogī hi purasenādinirmāṇamicchāvaśādeva karotīti siddham | tatra hi tadicchayā jhaṭiti saṃghaṭitāḥ paramāṇava upādānamityucyamāne yadi prasiddho ghaṭasaṃpādakaḥ samastakarmaśikṣādharmādharmadaṇḍādisahakārisahitaḥ svopādānocitaḥ kapālādikāraṇakalāpo'bhyupeyate, tatkulālaviśeṣa evāyaṃ yogītyāyātam | aho tarhi tasya yogino yogitvamiti tatra tadullaṅghanamevetyāha icchāmātreṇopapattitā kriyātmatvamāsādyata iti | =============================================== =============================================== p. 33) naca mṛtkāṣṭhādi teṣāṃ takṣādīnāmiva kiṃcitsādhanamasti parameśvarecchātiriktam | tadrūpatāpattyā hi te[1 ] nirmimate | tathā bhagavadicchāmātrameva viśvarūpatvaṃ saṃpadyate || 44 || dṛṣṭamudāharaṇamāha[2 ] dṛśyante'tra tadicchāto bhāvā bhītyādiyogataḥ || 45 || tatra mithyāsvarūpaṃ cetsthāpyāgre satyatedṛśām | kāmaśokabhayādiyogācca te te bhāvāḥ puraḥ[3 ] sphuranto dṛśyante | tatra bhagavadicchaiva[4 ] kāraṇaṃ tāvatyaṃśe bhāvanāvaśādīśvaratāveśāt | naca tatra caurādayo mithyārūpā bhānti - yato'gre satyatvamīdṛśānāmavaśyaṃ sthāpanīyam || 45 || evametadapyagre vakṣyate ityāha evaṃ sarveṣu bhāveṣu yathā sā śivarūpatā || 46 || nīrūpatā nirvṛtirvā śaktitritayayogitā | sacitvaṃ saṃsthitaṃ nityaṃ kathanīyaṃ tathāgrataḥ || 47 || uktaṃ tāvat padārthatvena bhagavān----------------- | (41) ______________________________________ 1 yoginaśca śarīraprāṇādyārūṣitamapi caitanyaṃ tāvannairmalyānnirmātṛ svaśarīraprāṇādisahitapramātrantarāpekṣayā bāhyatvena tasyārthasya cittattvameva sarvatra nirmātṛ | 2 pratyakṣasiddham | 3 pratyakṣata evārthakriyākāritvāt | 4 bhagadiccheti, cittatvaṃ yataḥ svātmarūpamahamityananyāpekṣaprakāśavimarśaṃ tatastasya yadābhāsanaṃ, tattāvadupapannaṃ na prayatnasādhyaṃ tadabhedinaśca bhāvarāśeḥ prakāśātmatvādupapannamābhāsanamityarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 34) ityādinā tattvabhūtamukhena sarvasya śivarūpatvam | idānīṃ yathā ghaṭapaṭādiṣvapi bhāveṣu śivatā, tadrūpatvācca[1 ] parimitarūpairnīrūpatvaṃ, nirvṛtiḥ, icchādiyogitā, sacittvamajaḍatvaṃ ca samyageva sthitamupapannam[3 ], tathāgrato'vaśyaṃ kathanīyam || 47 || evaṃ sthite[4 ] yadbhavati, tadāha evaṃ sarvapadārthānāṃ samaiva śivatā sthitā | parāparādibhedo'tra[5 ] śraddadhānairudāhṛtaḥ || 48 || paramaśivātprabhṛti ghaṭādyantāmapi padārthānāṃ samaivānyūnā anatiriktā ca śivatā pūrṇacidrūpānatirekānniyatā[6 ] sarveṣāṃ tathā sāmarasyāsādanāt kāpi sthitiḥ[7 ] syādityarthaḥ | evaṃ ca sarvasya śivarūpasāmarasyāt tadakhyātimayaśuddhyaśuddhirūpaparāparādibhedo bhāvānāmuktaḥ | tatra śraddhāmātreṇopapattirahitena jantūnāṃ, natu vastūnāṃ śuddhiraśuddhirvā kācit || 48 || evaṃ sarveṣāṃ satyatvamāha ______________________________________ 1 tatra sarveṣāṃ bhāvānāṃ tathā śivatā bhavati, yadi taddharmayogastatrāpi bhavati, nānyathā, - ityataḥ sarvaṃ tatsamarthakaṃ samarthayati tadrūpatvāditi | 2 karmāvacchinnā aunmukhyarūpā | 3 yuktyānubhūtam | 4 sarvapadārthānāṃ sarvaśaktisaṃpūrṇāśivatve sthite | 5 nanu yadi saṃpūrṇaiva teṣvapi śivatā, tatkimityāgameṣu parāparādibhedo niyamena kathyata ityāśaṅkyāha parāparetyādi | 6 sarvasya padārthajātasyāvaśyaṃ bhāvinī | 7 nanu ca bhavatu sarvatra pūrṇaśivatvattvopayogastathāpi svātmani sthitatvātkaścamatkārātiśaya ityata āha sthitiriti | yogino hidṛśī yadi sthitistadā sarvacamatkāra evetyarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 35) evaṃ bhedātmakaṃ nityaṃ śivatattvamanantakam | tathā tasya vyavasthānānnānārūpe'pi satyatā || 49 || uktakrameṇa[1 ] bhedātmakaṃ, natu[2 ] bhāvabhedapṛthagbhūtam | bhedā api tadātmakāḥ[3 ], ata eva tadanantakaṃ bhinnārthasadbhāve sati antaḥ syāt tadrūpānākramaṇāt | evaṃ vyavasthānasvabhāvatvāt tasya parameśvarasya nānārūpe'pi viśvasmin satyataiveti || 49 || iti śrīśivadṛṣṭau śrīmadutpaladevaprabhupādanirmitāyāṃ vṛttau prathamamāhnikam || 1 || ______________________________________ 1 rūpaprasārarasata ityādinā | 2 anena na teṣāṃ svakīyaṃ rūpaṃ kiṃcididiti dyotitam | 3 nanu bhedo'pi bhāti, kiṃ cātra śaraṇamityāha tadātmakā iti | =============================================== =============================================== p. 36) atha śrīśivadṛṣṭau dvitīyamāhnikam | īśvarādvayavāda[1 ] eva yuktiyukto[2 ], natu śabdaparabrahmādvayavāda iti vaktuṃ, vaiyākaraṇopetaśabdādvaitaṃ tāvannirākartumupakramamāṇa āha athāsmākaṃ[3 ] jñānaśaktiryā sadāśivarūpatā | vaiyākaraṇasādhūnāṃ paśyantī sā parā sthitiḥ || 1 || ______________________________________ 1 tadevamiyatā sarvaśāsanārthasaṃkṣepārthasūcakena pīṭhikābandharūpeṇopodghātapareṇānena prathamāhnikena parameśvara eka eva tāvat svarūpaprasāreṇa parāparādirūpatayā bhāsate, tathātve'pi na khaṇḍitavyapadeśavyavahāryaḥ | tathāhi - parāvasthāyāṃ tāvatpūrṇānandasvabhāva eva, parāparāyāmapi rūpaprasārarasādeva na kācana vikalpakalaṅkakalpanā, aparāvasthāyāṃ punaḥ prākṛtaprajāyāmapi ca tasya sahajaprakāśabodho'stītyapi samarthitam | tadetattridhātvamapyanyavādimate'nupapattyā samarthitamapi śithilitamiva bhāti | tasmin hi nirasite sarvamidaṃ meghāvaraṇavigameneva svaprakāśabhānukiraṇavṛndamatyantasvacchaṃ bhāsate nānyathā, pāṃsupātena hi na maṇermahārghatāpagacchati, paraṃ malino bhāti | tatra prādhānyeneha parabrahmādvayavāda eva nirasanīyaḥ, prasaṅgāgatasya ca śabdabrahmādvayavādasya nirasanaṃ tāvattaṇḍulaśuddhāviva kaṇanirasanamiti tannirasanāyāha na śabdabrahmetyādi | 2 anubhavānuvartī sattarkaprakāro yuktiḥ | 3 atheti svasiddhāntakathanāntaraṃ paraprakriyārambhe | =============================================== =============================================== p. 37) paśyantī yadyapi[1 ] nādarūpatayā viśvamāmṛśantī kriyāśaktirūpatayā samanvitā, tathāpi paśyantī iti darśanaprādhānyāt upacaritajñānaśaktirūpatve'pyāśrīyamāṇe[2 ] paramaśivarūpatāyā atyantadūravartinī natu paryantadaśāsau jñānaśakteḥ sadāśivarūpatvāt parāparavyavasthāṃtra | teṣāṃ punaḥ sā parāvasthā matā | sadāśivarūpatve[3 ] ca kriyāśaktirapi na parityaktā yaduktaṃ jñānakriye sādākhyam iti | śaktiśaktimatorabhedāt[4 ] jñānaśaktimān sadāśivaḥ, udrikta kriyāśaktirīśvara iti | ata[5 ] evecchāśaktimayaḥ śivo yāvaccitsvātantryaśaktimān paryante paramaśivaḥ | atrāntare caunmukhyanirvṛtyapekṣayādhikatattvasaṃbhavaḥ | ______________________________________ 1 jñānaśaktau hīcchāyāṃ yadbījatayāvasthitaṃ tadeva vikasitaṃ, tataścātrāmarśāsaṃbhavāt kathaṃ jñānaśaktitvamihāpyuktaṃ jñānadarśanayogyatetyatra yogyateti, tataśca kathamuktaṃ jñānaśaktiḥ paśyantīti matvāha yadyapīti | 2 apiśabdo'troparodhenaiva jñānaśaktitvaṃ natu vastuta iti dyotayati | 3 nanu yadi bhavadbhiḥ paśyantyā nādaśaktirūpatayā kriyāśaktirevābhyupagatā yena yadyapītyādyuktaṃ, sūtrakāreṇa kathaṃ jñānaśaktiḥ sadāśivarūpateti mahānayaṃ svakaṭakakṣobhaḥ saṃpanna ityāśaṅkyāha sadāśivarūpatve ceti, jñānaśaktiyogyatā kriyāśaktiprārambhaḥ sadāśivatvamityarthaḥ | 4 nanu jñānaśaktiḥ sadāśivateti ko'yaṃ nirdeśa ityata āha śaktīti | 5 prasaṅgāgatamāha ata eveti | =============================================== =============================================== p. 38) tadastu, mā vā bhūt, naitadiha mukhyavṛttyā pratipādyam, ata evādhikaśaktipradarśane kṛte'pyuktaṃ ṣaṭtriṃśattattvarūpatāṃ bibhrat iti | śivābhedatātparyaṃ[1 ] tu na khaṇḍyata iti niyamaḥ | māyottīrṇe'pyadhvani[2 ] vidyonmeṣe'pi kārmamalānullāsāt saṃsārāsaṃparke'pi parameśvarabhedākhyāteḥ sarvathaivāvicchedādāgamāvagateśvarecchāvaśotthaparāparadaśāvyapa -deśyoktatattvopagamaḥ[3 ] | vaiyākaraṇasādhūnāmiti sādhugrahaṇameṣāṃ[4 ] jāḍyakhyāpanāya | paramapi hi rūpaṃ yadi paśyantyāḥ yaduktaṃ pratilabdhasamādhānā[5 ] ca | iti, viśuddhā[6 ] ca | iti, ______________________________________ 1 nanu kiṃ tarhi atra pratipādyaṃ sarvathā hi niḥśeṣataḥ kathite prakṛtaṃ sādhyaṃ sidhyatyata āha śivābheda iti, sarvathā hi śivābhedatātparyamiha sādhyamiti niyamaḥ | tacca, astu vādhikyaṃ māstu vā, na khaṇḍyata ityarthaḥ | 2 nanu ca sarvatra hi māyāyā uccheda evāṅgīkṛtaḥ, sa ca jñānaśaktāvapyasti tato'lamanena jñānaśaktirasmākaṃ teṣāṃ parā sthitiriti śaṅkitvāha māyottīrṇa iti | 3 tena nātra paratattvasthitirityarthaḥ | 4 yathā laukike'pi atyantamūrkhe'pi sādhurayamiti | 5 kevalaśabdārtharahitasvarūpasamāhitiḥ | 6 grāhyagrāhakakallolarahitā | =============================================== =============================================== p. 39) praśāntapratyavabhāsā ca | iti, anyadvā api ato'dhikataraṃ prakṛṣṭarūpamasyāḥ syāt; tathāpi saro[2 ] rasa iti madhyamāyāmunmiṣataḥ kramasya kāraṇabhūtāyāṃ tatkramaśaktirastyeva | yaduktaṃ pratisaṃhṛtakramāpyantaḥ satyapi abhede samāviṣṭakramaśaktiḥ paśyantī | iti | tato na sā pūrṇā[3 ] paryantadaśeti kathaṃ tasyāḥ parasthitirūpatā, parabrahmarūpatā, śabdabrahmarūpatā || 1 || tathā[4 ] ca ta evamāhurityāha ityāhuste paraṃ brahma yadanādi tathākṣayam[4 ] | tadakṣaraṃ śabdarūpaṃ sā paśyantī parā hi vāk || 2 || yadanādi anantaṃ ca paraṃ brahma cidrūpaṃ tadakṣaraṃ nirvikāraṃ śabdarūpam | saiva ca paśyantīsaṃjñā parā vāk | vāgrūpatāṃ[8 ] vinā parabrahmākhyaścitprakāśo'pi ______________________________________ 1 galitabāhyavikalpāvabhāsā | 2 tathāpīti mūlabhūtatvāttasyā yadi tasyāṃ sūkṣmakramakalanā na syāt tarhi saro rasa ityatra kramasmaraṇe nimittābhāvādutkramaṇena smaraṇaṃ mantavyaṃ, tatra hi ekasmṛtyupārūḍhānāṃ varṇānāmarthāvabodhakatvamuktaṃ, tacca sati kāraṇe tādṛkpratibhāse bhavati nānyathetyarthaḥ | 3 antaḥsamāviṣṭakramatvāt | 4 nanu ca paśyantī tādṛśyastu tasyāḥ kathaṃ tatra vivādaḥ, tato'nyāpi kācidastyakramā ityata āha evamiti, paśyantyā eva parabrahmaśabdabrahmarūpatetyarthaḥ | 5 akṣayamantarahitam | 6 akṣaraṃ - kalpanojjhitam | 7 sarvataḥ pūrṇatvātsūkṣmā | 8 nanu vācaḥ prāṇaspandātmakatvātkathaṃ śabdarūpameva paraṃ brahmetyata āha vāgrūpatāmiti | vāgrūpatā cedutkrāmedavabodhasya śāśvatī | na prakāśaḥ prakāśeta sā hi pratyavamarśinī || iti bhartṛharipādāḥ | =============================================== =============================================== p. 40) na prakāśeta | sā hi pratyavamarśinī | pratyavamarśanameva[1 ] ca prakāśanamucyata ityāhuste || 2 || sa eva cātmetyāha sa[2 ] evātmā sarvadehavyāpakatvena vartate[3 ] | antaḥpaśyadavasthaiva cidrūpatvamarūpakam[4 ] || 3 || yā antaḥpaśyadavasthā[4 ] bhoktṛtārūpā jñeyarūpaśūnyaṃ cidrūpatvaṃ caitanyamātraṃ sa evātmā kathyate, sarvadehavyāpakastad[6 ]bhogāyatanāvasthito bhogyaṃ bhuṅkte || 3 || sa eva[7 ] paramātmā sarvajña ityāha tāvadyāvatparā[8 ] kāṣṭhā yāvatpaśyatyanantakam | ______________________________________ 1 yadyapi paraṃ brahma citprakāśa evābhyupagatastathā cātra kathaṃ śabdarūpatā, tathātve hi tatprakāśataiva na kathaṃcana sidhyati iti kaivoktirvāgrūpatāṃ vinetyādi | na, cidrūpasya yaccidrūpatvaṃ tadeva vāgrūpateti yatastanmatamityāha pratyavamarśanameveti | 2 nanvastvetādṛglakṣaṇaṃ śabdabrahmānādyantaṃ pūrṇaṃ, tathāpi kasya bandhaḥ kasya mokṣaḥ, tadarthameva vyavahārapravṛttiriti tāvadbhoktāraṃ bandhamokṣādhikāriṇamavidyoparāgāt svataḥsvacchaṃ samarthayati sa eveti | 3 bhogyaṃ prati pravartate | 4 jñeyedantāviṣayam | 5 bhoktṛrūpatvena tasyāvasthitistenāvasthaiva tāvajjīvatā siddhā | 6 tasya bhoktuḥ | 7 avasthāyā avasthāturavyatiriktatvādbhogyarūpāvasthānivṛttau punarapi kevalamavasthātaivāvaśiṣyata ityāha | 8 atra parā kāṣṭhā ityāvṛttipakṣeṇa yojanīyam | tathāca yāvatparā kāṣṭhā prāptā, tāvadevānantakaṃ paśyantīmayameva sarvaṃ viśvaṃ paśyati | yāvadityavadhāraṇe, tataḥ parā kāṣṭhā paśyantyeva bhavatītyarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 41) abhyāsaprakarṣāttathā kāṣṭhā[1 ] prāptā sā paśyantyeva bhavati, yathā anantaṃ sarvameva viśvaṃ paśyati yena darśanakriyārtho'syāḥ pūryate || tadaivāvidyopaśamāt paramārtho'sāvityāha[2 ] akṣādivṛttibhirhīnaṃ[3 ] deśakālādiśūnyakam || 4 || sarvataḥkramasaṃhāramātramākāravarjitam[4 ] | brahmatattvaṃ parā kāṣṭhā paramārthastadeva[5 ] saḥ || 5 || tadārthaprakāśanavyāpāra indriyādyālocanādyupāyopayogo nāsti deśakāla[6 ]jātyavacchedaśca, ata eva sarvato deśāt kālācca yaḥ kramastadupadeśamātraṃ brahmatattvaṃ kramasyaiva[7 ] saṃsārarūpatvāt, ataśca sarvagrāhyagrāhakākāravarjitaṃ, tataḥ paratarasyā[8 ]bhāvāt parākāṣṭhā, prāptaṃ tat sa eva ca paramārthaḥ paśyantīrūpaḥ || 5 || sa evaca punarevaṃ bhavatītyāha āste vijñānarūpatve sa śabdo'rthavivakṣayā | madhyamā kathyate saiva bindunādamarutkramāt || 6 || ______________________________________ 1 bhogyapravṛttirahitā ca | 2 avidyālakṣaṇaṃ tadavasthārūpaṃ bhoktṛtālakṣaṇaṃ saṃsāriṇaṃ jīvamupapādya tadanuṣaṅgeṇa ca śuddhamapi paramātmalakṣaṇaṃ sarvajñamupapādya paramupeya ityāha paramārtho'sāvityādi | 3 sarvato'vacchedavirahāt | 4 grāhyagrāhakākāreṇa, niyatasvarūpatvasyādinā gṛhītatvāt | 5 evakāro bhinnakramaḥ sa ityanantaraṃ yojyaḥ | 6 deśakālādayaḥ śūnyāḥ atreti deśakālādiśūnyakaṃ teṣāmapi tadanatiriktavṛttikatvādata eva vṛttau deśakālajātyavacchedaścetyuktam | 7 krama eva saṃsārastena tadātmatve'pi kramābhāvāttacchūnyatvam | 8 anyasyādhikasya | =============================================== =============================================== p. 42) sa eva paśyantīrūpaḥ[1 ] śabdo'rthapratipādanecchārūpayā vivakṣayā upalakṣite manovijñānarūpatve[2 ] āste[3 ] | saiva ca madhyamā vāk kathyate krameṇa[4 ] bindunādasaṃjñaprāṇāpānavāyūllāsāt prāṇāpānāntare nityamekā[5 ] sarvasya tiṣṭhati | iti || 6 || punarapyevamāsta ityāha saṃprāptā vaktrakuharaṃ kaṇṭhādisthānabhāgaśaḥ[6 ] | vaikharī kathyate saiva bahirvāsanayā kramāt || 7 || ghaṭādirūpairvyāvṛttā gṛhyate cakṣurādinā | atrāpi bindunādamarutkramāt sā paśyantī saṃprāptā vaktrakuharamiti yojyam | taduktaṃ prāṇovarṇānabhivyajya varṇeṣveva pralīyate | vākyapa. 1|116 ______________________________________ 1 athedānīmādau pāramārthikaṃ paśyantīsvarūpamuktvā, tadanantaraṃ jīvaparamātmaparasthitīrnigamayya, punastatprasarakrameṇa vyāvahārikīṃ saṃsārasthitiṃ prāha yenāyaṃ grāhyagrāhakāḍambaro vivartamāna āste iti sa evetyāśaṅkāpūrvakam | 2 manovijñānarūpatva ityanena paśyantīrūpasya śabdasya yaivārthapratipādanecchā vivakṣārūpā, tadeva manovijñānarūpatvaṃ, sa eva paśyantyāmabhedasthitau satyāmapi kramollāsaḥ, saivāntaḥsaṃjalparūpā madhyameti sūcitam | 3 sthitiṃ bhajate | 4 tena prāṇāpānavāyūllāsa eva kramābhāsa ityarthaḥ | 5 paśyantīrūpā suṣumṇā | 6 aṣṭau sthānāni varṇānāsuraḥ kaṇṭhaḥ śirastathā | jihvāmūlaṃ ca dantāśca nāsikoṣṭhau ca tālu ca || =============================================== =============================================== p. 43) iti tato vaktrodaraṃ prāptā kaṇṭhādisthānabhāgeṣu vibhaktakakārādivarṇarūpā vaikharī varṇyate sthāneṣu vivṛte vāyau kṛtavarṇaparigrahā | vaikharī vākprayoktṝṇāṃ prāṇavṛttinibandhanā || iti | parato'pi bāhyārthavāsanayā avidyārūpayā krameṇa ghaṭapaṭādyākārairvivṛttā saiva vāk cakṣurādīnāṃ grāhyabhāvamāpadyate || 7 || tathā te prāhurityāha yasmāttairucyate sadbhirevaṃ vastupravṛttaye || 8 || anādinidhanaṃ brahma śabdatattvaṃ[1 ] yadakṣaram | ______________________________________ 1 śabdopagrāhyatayā śabdopagrāhitayā ca śabdatattvam, tathāhi sarvapratyaya upajāyamāno nānullikhitaśabdaka upajāyate, tadullekhavirahiṇo'nāsāditaprakāśasvabhāvasya nirviṣayatvāt, idamīdṛśamityādiparāmarśaḥ muṣitavapuṣi vedane vedanātmakataiva na bhavet, ataḥ śabdonmeṣaprabhāvaprāptaprakāśasvabhāvatvāt sarvapratyayānāṃ śabdānuviddhabodhakatvamiti sarvaṃ śabdatattvamiti niścayaḥ | tataśca śabdatattvamevārthabhāvena vivartate, tathāhi śabdākhyaviśeṣānuvedhavandhyabodhaviśeṣānanubhavāt sarvaṃ nirvikalpakaṃ savikalpakaṃ vā jñānaṃ śabdaviśiṣṭamarthaṃ bhāsayati | gauḥ śuklo gacchati, - iti jātiguṇakriyāvacchinnaviṣayāvabhāsina pratyaye śabdaviśiṣṭa evārthaḥ parisphuratīti | sabdākhyaviśeṣānuraktasya tasya viśeṣyasya sva paṃ pṛṣṭaḥ śabdameva śaryati | śabdāparityāgalabdhaprakāśasvarūpayaivānubhūtyānubhavāmīti so'pi viśeṣyaḥ śabdasvarūpa eveti | tadevaṃ śabda evārthopārūḍhaḥ pratibhātīti vyavatiṣṭhate | itthaṃ yadupārūḍhaḥ śabdaḥ prakāśate, tasya pṛthak pradarśayitumanubhavituṃ cāśakyatvācchabda eva tathā tathā pratibhāti - iti śabdavivarta evāyamartho nānyaḥ kaściditi | ataśca śabdabrahmedamekamavidyopādhidarśitavicitrabhedamavidyoparame yathāvasthitasvarūpaṃ prakāśata iti sthitam | =============================================== =============================================== p. 44) vivartate'rthabhāvena[1 ] prakriyā jagato yataḥ || 9 || na so'sti pratyayo loke yaḥ śabdānugamādṛte | śabdabrahmaṇi niṣṇātaḥ paraṃ brahmādhigacchati || 10 || avibhāgā[2 ] tu paśyantī sarvataḥ saṃhṛtakramā | ityādivākyaracanaistairevaṃ pratipāditam || 11 || yasmāttairvaiyākaraṇaiḥ sadbhiḥ sādhubhirmugdhairevamuktarūpaṃ pratipāditaṃ paśyantīrūpaṃ śabdatattvamakṣaramanādyantaṃ brahma viśvārthabhāvena vivartate tadasatyarūpamātmanyupagacchati[3 ], asatyavibhaktānyarūpopagrāhitā vivartastasyāstat vivartate, yato vivartanāt prakriyā bhāvabhūtabhuvanādivinyāsavaicitryamiti | tathā na sa ghaṭapaṭādipratyayo lokavyavahāre'sti, yo vācakaśabdānugamavarjitaḥ | vāgrūpatāṃ vinā na brahmatattvaprakāśo'pi prakāśeta, sā hi pratyavamarśinī | iti | tathaivaṃbhūte paśyantīrūpe śabdākhye[4 ] brahmaṇi yo niṣṇātastena[5 ] paraṃ brahmādhigataṃ ______________________________________ 1 sabdabrahmaivedamanādyavidyāvāsanopaplavamānabhedamarthabhā vena vivartate, natu vācakādapi vibhaktaṃ vācyamapi nāma kiṃcidasti, kālpanika eva vācyavācakavibhāgo'yamavidyaiva vidyopāya ityāśrīyate, vāgrūpatā tu tattvaṃ sarvatra pratyaye tadanapāyāt | 2 avibhāgā tu paśyantī sarvataḥ saṃhṛtakramā | svarūpajyotirevāntaḥ sūkṣmā vāganapāyinī || kevalaṃ buddhyupādānā kramarūpānupātinī | prāṇavṛttimatikramya madhyamā vākpravartate || iti | 3 aṅgīkaroti | 4 śabdākhye śabdasvarūpe brahmaṇi niṣṇāto'bhyāsaprakarṣātparadhārārūḍhastena paraṃ brahmādhigataṃ svato'vagataṃ bhavati, na śabdabrahmaparabrahmaṇorbheda ityarthaḥ | yathoktaṃ dve brahmaṇī veditavye śabdabrahma paraṃ ca yat | śabdabrahmaṇi niṣṇātaḥ paraṃ brahmādhigacchati || iti | 5 kṛtābhyāsaḥ | =============================================== =============================================== p. 45) bhavatīti | tathā tacca paśyantīrūpaṃ grāhyagrāhakavibhāgakramarahitam, avibhāgā tu paśyantī deśakālakramasaṃhāravatī ceti ādigrahaṇāt prākpradarśitamadhyamāvaikharyā[1 ]divākyairuktamiti || 11 || tadidānīṃ vicāryata ityāha tadvicārāya[2 ] rādhāntaḥ[3 ] saṃpratyeṣa vidhīyate | vaiyākaraṇoktavicārārthaṃ siddhānto vakṣyamāṇo yuktiyuktatvāt[4 ] yaḥ, sa pariniṣṭhāṃ[5 ] prāpyate || tathācetyāha ādau[6 ] tāvadindriyatve sthitā vākkarmasaṃjñite || 12 || ______________________________________ 1 vikharaḥ śarīrastatra vartamānā | 2 evaṃ svasiddhāntasthāpanārthaṃ śabdādvaitabrahmavādimatamupanyastaṃ, tatra tu prathamameva tadanupapattiḥ sūcitā athāsmākam ityādinā | adhunā tattādṛśamapi na yuktiyuktamityetadarthamārambhaḥ | 3 rādhāntaḥ pūrvaprasiddha eva, natu svabuddhikauśalenāpūrvatayā kalpita ityarthaḥ | yadi ca sa siddhāntaḥ svayameva, tarhi tatrākṣeptavyanirākartavyāyogātkṛtamanenetyata āha vidhīyata iti | pūrvasiddha eva vādi vipratiprattyāsiddhakalpaḥ tannirasanena paristhāpyata ityarthaḥ | 4 yuktiyuktatvameva siddhāntatvam | 5 pariniṣṭhāṃ paryantataḥ sthitim | 6 ityamatra saṃbandhaḥ - tasyātmano brahmaṇo vā ātmatātmano bhāvaḥ svabhāvaḥ, tathā brahmatā tatsvabhāvo vaktuṃ na śakyā | atra heturatisthūlakarmendriyarūpatvāttasyāḥ | tatra yadvācastraividhyaṃ tairuktaṃ, tadananumatyaikatvameva vaikharīrūpamāśritya pratyācaṣṭe ādau tāvadityādinā | tathāhi ekaiva vaikharī vāk vāgiti loke prasiddhā, anyatra hyanyayordvayorapi nirasanamuktam | =============================================== =============================================== p. 46) tasyātmatā brahmatā vā vaktuṃ śakyā na sādhubhiḥ | prathamaṃ tāvadvācoyuktirevaiṣā[1 ] viruddhā | tathāhi vāk sthitā atisthūlakarmendriyatve, buddhīndriyasya bodhopayogo'pi bhavet, tasya paryantavartina ātmano brahmatattvasya vā saṃbandhī svabhāvo bhavet, tasmāt taiḥ pūrvavatsādhubhistadrūpatvaṃ vaktumeva na śakyam || 12 || tasyā[2 ] avidyāyāṃ sthitatvāt pāṇipādādivyāvṛttyā paramārthatvaṃ na yujyata ityāha indriyatve'pi sāmānye pāṇyāderbrahmatā na kim || 13 || tatra cetsūkṣmakalanā sarvatra kalanāgrataḥ | vācaḥ sūkṣmapaśyantīrūpatayā brahmatā asti, tenaiṣoktā iti cet, sā satyarūpatā sarvatra pāṇyādau[4 ] ghaṭādāvapi cāgre kalayiṣyate 13 ______________________________________ antaḥ sañjalpo varṇyate madhyamā vāk seyaṃ buddhyātmā naiṣa vācaḥ prabhedaḥ | buddhirvācyaṃ vā vācakaṃ vollikhantī rūpaṃ nātmīyaṃ bodhabhāvaṃ jahāti || tathā paśyantīti tu nirvikalpakamaternāmāntaraṃ kalpitaṃ vijñānasya hi na prakāśavapuṣo vāgrūpatā śāśvatī | iti | 1 brahmatvanirūpaṇātmikā | 2 tasyā vācaḥ | ayamatra bhāvaḥ - yadi vācaḥ pāṇyādisāmānyatvena vartamānāyā brahmatā, tadā tatra kimādhikyenānyatra kathaṃ neti, yadi tadvyāvṛttyā viśeṣarūpatvena, tadapi netyāha paramārthatvaṃ na yujyata iti | 3 tataścātmatā brahmatā vā | 4 tataścaitaduktaṃ bhavati - kimiti tatraiva brahmatā, na pāṇyādau, nāpi ghaṭādau | sāhi satyatā sarvatrāstītyataḥ kimatraiva heturityarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 47) atha[1 ] vāgvyapadeśe'pi dhyānāvasthāyāṃ hṛtkaṇṭhatālubhrūmadhyādisthānāntarākramaṇāt tasyā utkarṣo, natu pāṇyāderevamastītyāha antaḥ kramo hṛdādeścetprāṇādeḥ kiṃ na satyatā || 14 || sarvasyāntaḥparāmarśapūrṇatāsti pravartane | prāṇāpānasamānodānāderapi hṛdādyākramaṇātsatyatā syāt | sarvasya cārthasya pravṛttikāle'ntaḥ parāmarśo'sti | nahi paśyantyabhimatāvasthāyāṃ śabdasyeva śabdārthasyāpi[2 ] na parāmarśaḥ kevalamabhedeneti sarvaṃ tathā syāt || 14 || atha[3 ] vācaḥ siddhipradatvādinotkarṣa ityāha atropāsanayā siddhirdevatāyogiteti cet || 15 || yogaśāstreṣu sarveṣāṃ devatāsiddhiyogitā | ye vai vācamupāsate, teṣāṃ tadvidāṃ siddhiruktā, vāgīśvarī cādhiṣṭhātṛdevatā tatrāstīti sā satyā, - ityetadapi na, yogaśāstrādiṣu adhiṣṭhātṛdevatāḥ, karaṇānāṃ mahābhūtānāṃ ca dhāraṇāvaśāt siddhayo'pi | tatastatrāpi prasaṅgaḥ || 15 || ______________________________________ 1 karmendriyasamānatve'pi cāsyāḥ śaktitvādīdṛktvaṃ, pāṇyādestadabhāvānnedṛktvamityāśayenāha | 2 yathā tatra śabdasya parāmarśo'styeva, na nāstīti, tathā śabdārthasyāpyastyevetyarthaḥ | 3 punarapi karmendriyasāmyatāyāmapi vāca eva evaṃvidhatvādutkarṣaḥ, na pāṇyāderiti tathātvamasyāḥ, na parasyetyāśaṅkāpūrvakaṃ pratyācaṣṭe | =============================================== =============================================== p. 48) 1tenaitanmantavya[2 ]mityāha tasmāddhiraṇyagarbhādiyogasāṃkhyetihāsatām || 16 || vihāya śāstra[3 ]racanā jātucinna virājate | pāṇyādīndriyavannaitadbrahma vāgindriyaṃ bhavet || 17 || tasmādbrahmādipraṇītayogaśāstrasāṃkhyānāmitihāsarūpaṃ, taduktamarthaṃ prapañcayat śāstraṃ[4 ] kāryaṃ, taditihāsātmatāṃ vihāya svamanīṣikayā śāstraracanā na śobhate | evaṃ[5 ] ca yathā pāṇyādīndriyamanādiśāstrasiddhatvānna brahmarūpeṇa yuktaṃ viracyate[6 ], apitu tadanusāreṇaiva, tathā vāgapi[7 ] || 17 || sāṃkhyāderapi[8 ] kathamanāditvamityāha athocyate prakiryāsau sāṃkhyādiracitā na sā | tattvonmeṣaprasaraṇe bhavetsaṃbandhabhāginī || 18 || ______________________________________ 1 satyatāpattiḥ | 2 yato bhavanmate tilaśo'pi yuktisādhite na kathaṃcanopapattirupalabhyate, tasmādbhavadbhiretadasmatkathanamādartavyamityarthaḥ | 3 navaprapañcarūpā | 4 tena tasyaiva taduktasya vivicya savistaraṃ kathanaṃ śāstramityarthaḥ | 5 tato'pi kimityāha evaṃ ceti | 6 navīnaistayendriyatvena kathitatvāt | 7 vāgapi brahmarūpatayā na viracanīyetyarthaḥ | 8 nanu cāstu brahmapraṇītatvādvedasya prāmāṇyaṃ, tatra ca vāgbrahmetyapi kathitaṃ tataśca kathamatra virodhaḥ, sāṃkhyādeḥ punaḥ kapilādipraṇītatvādasmadīyaśāstravadādimattvameva, kathaṃ taduktaṃ prāmāṇyaṃ bhajet, tatra hi sarvatra vāca indriyatvameva samarthitamityāśaṅkāṃ garbhīkṛtyāha sāṃkhyāderapīti | =============================================== =============================================== p. 49) vimarśā[1 ]nubhavenaiṣā yathā vāk prathamaṃ śritā | lakṣyate bodharūpeṇa na tathā caraṇādikam || 19 || iti ceccaryatāṃ tāvatpaśyantī yujyate yathā | sāṃkhyādisiddhānteṣu racanā vākkarmendriyamiti praṇetṛsaṃbandhikalpanāmātrametat, natu paramārthasaṃvitparyālocanasparśo'sti | na ca prakriyā paramārthavicāreṣu saṃbaddhatāṃ yāti | tathā hi sarve'rthāḥ saṃvidi pratiṣṭhāmupayānti, asaṃviditā asanta eva | saṃvicca vimarśaśūnyā saṃvideva na bhavati | tataśca samastatattvasārasvarūpo'yaṃ vimarśo'nubhūyamāno'bhilāpamaya eveti vācā saha kā spardhā pāṇyādīnām | bodhamayo hi arthasattāprārambhaḥ, bodhaśca vimarśātmā prathamaṃ vācaivānuviddho, natu pāṇipādādinā iti cet, tadevamapi[2 ] bodho vimarśātmā vāṅmaya eveti | āstāmanyadetat[3 ], paśyantī tāvat svarūpābhidhānābhyāṃ vicāryatāṃ yathā paśyantī bhavati paśyantītvena yuktaivetyarthaḥ || 19 || svarūpamabhidhānaṃ ca tasyāścarcayitumāha vartamānasamārūḍhā kriyā paśyantyudāhṛtā || 20 || dṛśiḥ sakarmako dhātuḥ kiṃ paśyantīti kathyatām | ______________________________________ 1 yadyapi śāstrato gurutaḥ svata ityasti tridhā niyamastathāpi svata ityasya tayorupāyabhūtatvāt tatheha tasyaiva pradhānabhūtatvāt tenaiva kathanīyamityāha vimarśānubhavetyādi | 2 nanu tathāpi bodha eva saṃvitparamārtho'rthasattāprārambharūpatvādasyālamanena vāgātmaneti tatrāha tadevamiti | 3 anyadaśāntaramityarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 50) vartamānakālāruḍhā darśanakriyā hi vāgātmaka[1 ]kartṛniṣṭhā paśyantīśabdasyārthaḥ | dṛśiśca dhātuḥ sakarmakaḥ[2 ] sakarmakakriya iti dṛśyamatrakarma nirūpaṇīyam || 20 || tadeva[3 ] paryālocayannāha yadyābhāsānbahir[4 ]bhūtāṃstatsato'pyasato'pi vā || 21 || satyatve darśana[5 ]bhraṃśo hyasatye satyatā katham | yadyābhāsān ghaṭapaṭādirūpān idantayā paśyati, tat teṣāṃ satyāsatyatāvicāre satyatā tāvadasatyavibhaktānyarūpopagrāhitātmakaṃ vivartamicchadbhiḥ darśanabhraṃśabhayānna vācyā, asatye punardṛśye nāsatyārthadarśitve paśyantyāḥ satyatāyogaḥ || 21 || avidyāvādo'pi na yukta ityāha gṛhṇātyathāvidyayā vā sāpyasyāḥ kathamāsthitā || 22 || satyā hyasāvasatyā vā satyatve darśanakṣatiḥ | asatyayāpi satyasya saṃbandho'tīva durghaṭaḥ || 23 || anādyavidyāvaśādapi asatyadarśane mithyātvaṃ tāvadasyāḥ sthitam, avidyayāpi ca saṃbandho na tasyā ghaṭate, avidyā hi avidyātvābhyupagamādevāsatyā, nacāsatyayā saṃbandho rūpaśleṣamayo yuktaḥ || 23 || ______________________________________ 1 kriyāyāḥ kartṛrūḍhitā siddhaivānyathāsvabhāvakathane tadvato'nuddeśo doṣāvaha iti samarthayati vāgātmaketi | 2 tadevamatra kartṛ kriyā karmeti tridhā vastvavasthitamiti | 3 kiṃ karmeti | 4 vivartarūpatayā bahiriṣṭān | 5 svamatapracyutiḥ | =============================================== =============================================== p. 51) naca paśyantyapyasatyā yuktetyāha asatyā yadi paśyantī paśyantī brahma citratā | paśyantī yadyasatyā, tat paśyantī brahmatattvamityāścaryarūpatāsyārthasya || anyaccāha bahirbhāvānvisṛjyādau paścāt[1 ]paśyati sātha kim || 24 || satyā sṛjatyasatyāni vicitramabhidhīyate | kiṃ tattvāntarābhāvādviśve bhāvāḥ paśyantyaiva sraṣṭavyāḥ, tāṃśca sṛṣṭvā labdhasvarūpān sā paścātpaśyati, etadeva hi yuktam[2 ] | tatra sā satyā satī asatyāni rūpāṇi sṛjatītyetat tu asaṃbhavādāścaryaṃ satkāryavādopapatteḥ[3 ] kāraṇasya kāryavyatirekeṇāsatyatāprāpteḥ, asatyasarge'pyasamañjasakāritvena mālinyaprasaṅgāt || 24 || na ca krīḍārthā vānyathā vā sṛṣṭirityāha jñātānsṛjatyasau tānvā neti jñāteṣvadarśanam || 25 || ajñāteṣu na sṛṣṭiḥ syādiṣṭaṃ krīḍādikaṃ naca | sṛṣṭiśca jñātapūrvāṇāmutājñātānām | tatra[4 ] sṛṣṭeḥ pūrvamalabdhasvarūpatve kasya darśanam, ato'paridṛṣṭāneva sṛjet, tat jñāteṣu sṛṣṭiriti pakṣo nopapannaḥ | athavā ajñāteṣu sṛṣṭiriti na bhavatāṃ darśanaṃ nābhyupagama ityarthaḥ | ajñāteṣvapi buddhimatāmabuddhipūrvā kathaṃ sṛṣṭiḥ | niṣprayojanā ca kathaṃ syāt sṛṣṭiḥ krīḍaiva sraṣṭuḥ sṛṣṭiḥ sṛṣṭisvabhāvatvaṃ veti hi bhavatāṃ neṣṭam || 25 || ______________________________________ 1 paścāt - sṛṣṭisamanantaram | 2 kimityanena saṃbaṃdhaḥ | 3 asataḥ kāraṇatve sarvasmātsarvotpattiprasaṅgaḥ | 4 pakṣadvayamadhye | =============================================== =============================================== p. 52) punarvikalpayannāha tāni dṛṣṭvā[1 ]nusṛjati sṛṣṭvā vānuprapaśyati || 26 || paśyantyāḥ[2 ] satyarūpāyāstatsatyatve na darśanam[3 ] | asatye satyadṛṣṭyaiva paśyantyāṃ malinātmatā || 27 || asatyānsatyarūpānvā kathaṃ sṛjati kalpyatām[4 ] | tāni tāni vastūni dṛṣṭvā jñātvā vā sṛjati, sṛṣṭvā vā prapaśyati ityetadyathāstu[5 ], anuśabdo'tra[6 ] paścādarthaḥ nuśabdo vā vitarke | paśyantītvameva na yuktam | tathāhi satyarūpā sā, taddṛśyānāṃ ca satyatve na darśanaṃ nābhyupagamo dvaitaprasaṅgāt | atha teṣāmasatyatvaṃ, tato yathaiva satyasarge malinatā, tadvadasatyasṛṣṭau mukhyaiva bhrāntirūpatā | punarapica asatyānarthān satyān[7 ] vā paśyantī krīḍādyabhāve'pi kena prayojanaprakāreṇa sṛjatīti vimṛśyatām || 27 || ______________________________________ 1 dṛṣṭvā avabuddhya | 2 ubhayamapi mithyātvena kathayati | 3 bhavadabhimataśāsanam | 4 samarthyatām | 5 svarūpeṇa sthīyatām | jñātānsṛjatyasau tānvā iti pūrvameva tannirasanaprakārasyoktatvāt | 6 anuśabdo'treti tāni tānyādau jñātvā svavimarśenākalayyānu paścāt sṛjatītyarthaḥ | nanu ca atrāsavaṃ pītvā gāyati ityādau yathādau tatpānaṃ, tataśca gānaṃ pūrvakāladyotakatvāt ktvāntatvenaiva pratīyate, na tatra paścācchabdādinopayogaḥ, tataśca kimarthamanuśabdaprayoga ityāśaṅkyāha nuśabdo vā | vā śabdaḥ pakṣāntare | nuśabdo vitarke, ubhayakoṭyavalambī vitarkaḥ | 7 tataśca na bhrāntirūpatā | =============================================== =============================================== p. 53) asatyasatyasargadarśane prāgukte'pyavidyāparyāptaparyālocanā prasaṅgadānāya punarvikalpite prayojanaṃ vinaivāvidyākṛtaḥ sarga[1 ] iti paryālocayannāha[2 ] avidyāsyāḥ svadharmaḥ[3 ] kiṃ paradharmo'thavā bhavet || 28 || svadharmatve'syā mālinyaṃ paradharme'pi kasya sā[5 ] | parasya śāstrā[6 ]niṣṭasya svatantrā vā tathāpi sā || 29 || svātantryāddurnivāraiva svataṃtraḥ[7 ] kena vāryate | avidyā kiṃ paśyantyāḥ svadharmaḥ, uta paradharmaḥ ? svadharmatve tasyā avidyāsvabhāvatve mālinyaṃ syāt, paradharmatve vā kasya parasyāsau dharmaḥ | nahya[8 ]dvayavāde brahmaṇaḥ kaścidarthaḥ paro'stīti śāstre'bhīṣṭaḥ | athāvidyā svatantraiva, natu kasyaciddharmabhūtā, tathāpi sā durucchedaiva svātantryāddhetoḥ syāt | svatantro hi kenānyena nivāryate, kena vā pravartyate, tathāhi svatantra eva na syāt | ataḥ pravṛttau svatantrā nivṛttiḥ punarasyāḥ parakāryāpi syāt, tannivṛttikāraṇābhāvamukhaprekṣipravṛttikatvenāsvātantryāpatteḥ || 29 || ______________________________________ 1 etadeva hyavidyāyā avidyātvaṃ, yadanapekṣyaiva prayojanaṃ sṛṣṭiḥ | 2 vivecayan | 3 dharmaḥ svabhāvaḥ, svabhāvaśca svabhavino'vyatiriktaḥ | 4 asyāḥ paśyantyāḥ | 5 sā avidyā | 6 pakṣadvayayoranupapattyāha - paraśca tasyā nāma na kaścidityāha śāstrāniṣṭasyeti, śāstrāniṣṭasya - śāstre'nabhihitasyetyarthaḥ | 7 etadeva hi svatantrasya svātantryaṃ nāma, yadanyenānirākaraṇam | 8 astu paro nāma , tathāpi kimityata āha nihīti | =============================================== =============================================== p. 54) avācyatvamavidyāyā[1 ] vimṛśannāha tatvā[2 ]nyatvairavā[3 ]cyā vā yadyavidyābhidhīyate || 30 || paśyantyā lakṣitāsau vā navā yadi na lakṣitā | paśyantī jāḍyamāyāti[4 ] lakṣitā tarhi lakṣitā || 31 || vastūni hi tattvānyattvanityatvānityatvādibhirvastudharmairvācyāni | avastu punaravidyā niḥsvabhāvā kathaṃ svabhāvavattayā vyapadeśārhā syāditi cet, tadavastubhūtā sā paśyantyā dṛṣṭā navā | yadi na dṛṣṭā, tarhi paśyantī jāḍyamāyāti sarvadarśanābhāvādapaśyantī syādityarthaḥ | atha tayā dṛṣṭā, tat dṛṣṭaiva upalakṣitaiva aparavivekenaiva pratibhātatvāt tadanusāritayā vācyāpi bhavediti yāvat | tattvānyatvairiti bahuvacanaṃ śoṇḍārdharcādinyāyena[5 ] || 31 || ______________________________________ 1 nanu ata eveyamavidyā sattvāsattvatadanyatvādinānirvacanīyeti kathyate | yadyetādṛgvicārayogyā syāt, tadā kenānirvācyatvaṃ syādayogyatve tvanirvācyatā siddhetyapi samarthayati | 2 avidyā hīyamavasturūpā māyā mithyāvabhāsasvabhāvābhidhīyate tattvāgrahaṇaṃ yato'vidyā, agrahaṇaṃ ca nāma kathaṃ vastudharmairvikalpyeta tadetadāha tattvānyatvairiti | atrāśrayagataṃ bahutvamapekṣya bahuvacanaṃ tatastattvānyatvābhyāṃ nityatvānityatvavyāpakatvāvyāpakatvaparigraha ityarthaḥ | 3 avasturūpatvāt | 4 svabhāvapracyutatvāt | 5 saptamī śauṇḍaiḥ | ardhacāḥ puṃsi ca | iti pāṇinīye yathā bahutvenāśrayagataṃ bahutvaṃ lakṣyate yathā śauṇḍādaya ardharcādaya iti ca | =============================================== =============================================== p. 55) avācyatvenāpi avyavahāryatā tasyāḥ syādityāha avācyatvena bhavatāṃ tasyā rūpaṃ gatam[1 ] | alakṣitasvarūpāyā avidyātvaṃ kathaṃ sthitam || 32 || alakṣitatve[2 ] sati avācyatvenāpi tadīyaṃ rūpaṃ kutaḥ pramāṇādbhavatāmavagataṃ tasyāpyalakṣitatvāt, alakṣitasvarūpatve[3 ] cāvācyatvavadavidyātvamapi kathaṃ[4 ] vyavasthāpyeta || 32 || anumānasiddhatāṃ[5 ] kalpayannāha bhedabuddhya[6 ]numānāccellakṣitā tarhi lakṣitā | ______________________________________ 1 atra gatamityatra budha avagamane iti jñāpakāt sarve gatyarthā jñānārthāḥ ityānuśāsikaśāsanena jñānārthatayāmatibuddhītyādinā ktapratyaye, bhavatāmiti kartari ṣaṣṭhī | 2 yaddhi bhavadbhirvibhīṣikayāvācyatvamiti tasyā gīyate, tadakṣitatve kathaṃ, lakṣita eva tadvyapadeśo'pi yuktaḥ | 3 nāmasvarūpayordvayoralakṣitve nirāsa ityarthaḥ | 4 kathaṃ kenānubhavaprakāreṇetyarthaḥ | 5 nanu kenedamuktaṃ kutaḥ pramāṇāditi, asti hi pratyakṣato balavattaramanumānaṃ nāma pramāṇaṃ - tathāhi nadīpūrabhedenālakṣitāyā api vṛṣṭeranumānaṃ yathā, tathā akrame'khaṇḍitaśabdātmakajyotiḥsvarūpe bhāvabhedakramānyathānupapattyā bhavitavyamevānumānenātrāpīti samarthayatyanumānāsiddhatāmiti || 6 bhedajñanaṃ hi kuto'vidyāṃ vinā saṃbavediti hyavidyā saṃbhavatyeva || =============================================== =============================================== p. 56) bhāvabhedasiddhyanyathānupapattyā tathātve[1 ]nāvidyā yadi lakṣitā anumitetyarthaḥ | evaṃ tarhi lakṣitaiva, tatkimityalakṣitatvamucyate'syā avācyatvaṃ vā | evamapi[2 ] na siddhetyāha nacānumānamiṣṭaṃ te'pyavasthetyādidūṣaṇāt || 33 || nacāpi bhavato'numānaṃ samyagjñānamiṣṭam avasthādeśakālānāṃ bhedādbhinnāsu śaktiṣu | bhāvānāmanumānena prasiddhiratidurlabhā || (vākya pa. 1|32) iti hastasparśādivāndhena viṣame pathi dhāvatā | anumānapradhānena vinipāto na durlabhaḥ || (1|42) iti cānyacca vadataḥ | nahi vastuvyavasthāpane śaktatāyāṃ pratyakṣāt nyūnatā tasya syāt, aśaktatāyāṃ tu apramāṇyameva || 33 || ______________________________________ 1 tatkāraṇatayā | 2 evamanumānakalpanāyāmapi | nanu cāstu tasyāḥ kāryāvasthāyāṃ lakṣitatva yato bhāvabhedānupapattyaiva tat kalpitaṃ, kāraṇāvasthāyāṃ ca tasyāṃ alakṣitatvameveti siddhe'pi tatrālakṣitatve pūrvoktameva dūṣaṇaṃ, lakṣitatve'vācyatvahāniriti, yatpunaralakṣitalakṣitatvaṃ nāmānumānakalpitaṃ, tatra arthavattvaṃ na cejjātaṃ mukhyaiyasya prayojanaiḥ | tasyānuṣaṅgikeṣvāśā kuśakāśāvalambanam || iti nayenānumānasyaiva bhavanmate'nupapattitā, yenārdhajaratīyanyāyena lakṣitālakṣitatvaṃ siddhyedityāha - evamapīti | bahukṛtvo'pi vastvātmā tatheti pariniścitaḥ | deśakālādibhedena dṛśyate punaranyathā || tathā ye tu pratyakṣato viśvaṃ paśyanti hi bhavādṛśāḥ | kiṃ divyacakṣuṣāṃ teṣāmanumānaprayojanam || =============================================== =============================================== p.57) satyā vā syādasatyā vā na madhyāyāḥ[1 ] samanvayaḥ | vidyā[2 ] na bhavatītyevaṃ tattalyā kācidāpatet || 34 || satyaiva yadi vidyānāmabhāvastarhi[3 ] śūnyatā | śūnyayā bādhyate citraṃ paśyantī darśanātmikā || 35 || satyā sati satye sādhuḥ satī vā syādavidyā, asatyā tadviparītā vetyarthaḥ | na madhyāyāḥ saṃbhavaḥ sadasatoḥ parasparābhāvarūpatvāt na tṛtīyarāśisaṃbhavo yataḥ | tathāhi iyamavidyā vidyā na bhavati, - ityevaṃ vidyāparyudāsena[4 ] samastaviśvātmatayā prathamānā na pratiṣedhamātrarūpā, ataśca vidyāsadṛśī kācidviśvātmikā syādavidyā satyaiva, ataśca nānirvācyatvaṃ, nāpyadvayam | vidyānāṃ samyagjñānānāmabhāvaḥ ______________________________________ 1 madhyāyā iti - sadasadubhayātmikāyāḥ asattve ca niṣiddhe'syāḥ sattvameva balādbhavet | sadasadvyatirikto hi rāśiratyantadurlabhaḥ || iti | 2 satyā vāsatyā vā iti pakṣadvayamāśaṅkya nirasyati vidyā netyādinā satyatāpakṣaṃ, yadītyādināsatyatāpakṣam | 3 pratiṣedhapakṣamāśrityāha - tarhīti | 4 prādhānyaṃ tu vidheryatra pratiṣedhe'pradhānatā | paryudāsaḥ sa vijñeyaḥ kriyayā saha yatra nañ || iti paryudāsalakṣaṇam | tathācānyatra nañyuktaṃ yat, tadanyasmiṃstatsadṛśe saṃghaṭate yathā - abrāhmaṇamānayeti vākye brāhmaṇasadṛśastattulyodarapāṇipādanayana evānīyate, nāśvo na vā gardabha iti | =============================================== =============================================== p. 58) prasajyapratiṣedho'pi[1 ] yadyavidyā, tat sā śūnyatā nivṛttimātraṃ na kiñciditi yāvat | tataśca śūnyayā nīrūpayā paśyantī nāma samyagjñānātmakaḥ pakṣo bādhyate iti citram | samyagdarśanabādhenaiva dvaitabhrāntiḥ, akiṃcidrūpasya bādhanaśaktyabhāvānna saṃbhavatyetadityarthaḥ | paśyantī ca neśvarapratyabhijñoktanyāyena śabdanātmikā parameśvaraśaktiriṣyate bhavadbhirīśvaro[2 ]pagamaprasaṅgāt, apitu sūkṣmo vācyābhedena sthito vācakaḥ śabda ityevaṃ śabdātmāsau || 35 || indriyatvābhāve'pi pāṇyādi[3 ] yathā pārthivatvānna paramārthaḥ tathā vāyavī vāgapītyāha pāṇyā[4 ]deśceddharādyātmā vāco vāyvātmatā na kim | ______________________________________ 1 pratiṣedhamātrapradhānaḥ prasajyapratiṣedhaḥ | tathācoktaṃ aprādhānyaṃ vidheryatra pratiṣedhe pradhānatā | prasajyapratiṣedho'sau yatrottarapadena nañ || iti | tathā - aśrāddhabhojī brāhmaṇaḥ śrāddhe na bhuṅkte ityarthaḥ | uktaṃ ca vṛddhaiḥ abhāve svalpabhāve ca sādṛśye ca viparyaye | kutsāyāmapi nañ jñeyo riṣṭādau ca śubhoktiṣu || iti | 2 bhavatāṃ hi neśvaropagamaḥ avidyāvādakalpanāt | 3 itthaṃ vāca indriyatvamabhyupagamya paravādimataṃ nirastam | athedānīṃ kāraṇānugamatayā tadeva nirasyati pāṇyāderityādinā | 4 dharāditattvaṃ pāṇyāderātmā svabhāvo na brahmatayābhyupagamyate, tathā vāgapīti | =============================================== =============================================== p. 59) sindhuśabdādivacchabdo na pa[1 ]śyantyādito bhavet || 36 || na śabdamātraṃ paśyantīmadhyamādau syātumutsahate samudraghoṣādiriva tathā tatrādarśanāt || 36 || na paśyantyāḥ satyabhūtāyā avidyayā bādhanam[2 ], apitu madhyamāyā ityāha atha[3 ] madhyamayā bāhyā[4 ] bhāvā grāhyā hyavidyayā | tasyā eva hi saṃyogo buddhyā saṃkalpanātmanā || 37 || madhyamākhyayā vācā bāhyatvena bhedenābhāsyamānā bhāvā avidyāvaśāt grāhyāḥ | tasyā eva saṃkalpanātmanā arthāvasāyarūpayā[5 ] buddhyā saṃbandho'ntaḥkaraṇe prāṇāpānapathe tasyā evāvasthānāt, natu paśyantyāḥ[6 ] || 37 || ______________________________________ 1 paśyantyādita iti paśyantī ādiḥ pradhānaṃ yasyeti sārvavibhaktikastasil | 2 avidyākartṛkā bādhā na paśyantīviṣaya ityarthaḥ, tataśca na paśyantyāṃ kācit kṣatiḥ | 3 tadevaṃ paśyantyāṃ na kathaṃcanāpi hyāvidyāyoga iti samarthitaṃ dvaitaprathā cābhāsamānā kathaṃ siddhetyarthānurodhena yatodvaitaprathā madhyamāyāmevābhāsate, tato'syā eva tadyoge na kācanānupapattirnāma, tasyāḥ svarūpajyotīrūpatvādasyāśca sphuṭameva saṃjalparūpatvādityāha pūrvapakṣamāśaṅkamānatvenāthetyādi | 4 bāhyatvena bhāsyamānāḥ | 5 paśyantyāṃ hi svarūpajyotīrūpāyāṃ sarvātmanārtho'pi tanmaya evetyato madhyamāyāṃ padārthāvasāyarūpatvenāntaḥ saṃjalpākāreṇāvaśyamavidyāyoga ityarthaḥ | 6 natviti taduttīrṇasvarūpāyāḥ | =============================================== =============================================== p. 60) etadapi[1 ] netyāha tatrāpi madhyamā kasya kāryaṃ paśyantyavasthayā | sā janyā[2 ] hetunā kena śabalāṃ janayedasau || 38 || tatrāpi madhyamāyā buddhipade vedyavedakadvaitāvabhāsini sthitāyā avidyāyoga ityabhyupagame madhyamā[3 ] vāk kadācidbhāvāt kāryabhāvāt vāca eva ca pūrvasyāḥ sā kāryā syāt............ | iti nyāyena anyakāraṇā[4 ]bhāvāt paśyantyava[5 ]sthayaiva sā janyā prāptā[6 ] | evaṃ ca sati kena hetunā tāṃ madhyamāṃ śabalāṃ bhinnagrāhyācchuritāmasau[7 ] śuddhasvabhāvā[8 ] satī janayet || 38 || na kathaṃcittajjanaṃ[9 ] yuktamityāha ______________________________________ 1 itthaṃ paśyantyasamarthanayā saṃkucitena prativādinā madhyamākṛta evāyamavidyāvāda iti gṛhītaṃ, tadasahamāna āha etadapi neti | 2 vyatiriktakāraṇābhāvāt | 3 atretthaṃ vyāptiḥ - madhyamā vāk kādācitkāvabhāsamayītvāt kāryaiva | yatkiṃcitkādācitkāvabhāsamayaṃ nāsti, tatkāryamapi nāsti | asti ceyaṃ kādācitkāvabhāsābhāvā paśyantī, na tataḥ kāryarūpeti | madhyamā punaḥ kādācitkāvabhāsā, tataśca kāryarūpetyarthaḥ | 4 bhavadbhirapi dvaitavādābhyupagamānabhimatatvāt | 5 natvavidyayā | 6 bhavadanabhimatāvapi balādevāyātā | 7 kṛtoparāgām | 8 śuddhasvabhāvavattvamevātrābhede hetuḥ | 9 itthaṃ tatkāryatā na kathaṃcana madyamāyā yuktā, tatkāryatve kāraṇasadṛśaṃ kāryamiti nītyā vilakṣaṇasvabhāvatānupapattiḥ, tadakāryatve kāraṇāntaraṃ kathanīyaṃ, naca tadiṣṭaṃ tadabhāvādeva, dvaitāpattirhi tathā syāditi | =============================================== =============================================== p. 61) nahi tasyā[1 ] nimittaṃ vā kāraṇaṃ samavāyi[2 ] vā | nimittattve[3 ] pṛthaktvaṃ syātsamavāye tadātmatā || 39 || asāvityanuvartate | asau paśyantī tasyā[4 ] nimitta[5 ]mātraṃ kāraṇaṃ vijātīyam[6 ], nāpi samavāyikāraṇaṃ sajātīyatayāvibhāgena vā sthitaṃ, nimittamātratve dvaitāpattiḥ[7 ], samavāyitve[8 ] tu kṣīrasyeva dadhyupādānakāraṇatve sati upādānopādeyayorekapravāharūpatvenābhinna[9 ]yogakṣematā prāptā, kālabhede'pyanyathā[10 ]tathātvaṃ na syāt | paṭaṃ prati tantūnāmiva vā samavāyitve paśyantīmadhyamayostantu[11 ]paṭavadabhinnātmatā bhedenāprathanāt || 39 || tataśca doṣamabhidhāya dvaye[12 ] paśyantītvamapyanupapannamityāha ______________________________________ 1 tasyāḥ - madhyamāyāḥ | 2 paśyantī | 3 tadbādhāmāha - nimitteti | 4 tasyāḥ - kāryatvena pūrvaprakrāntāyāḥ | 5 yatkāryasiddhau bahūpakārakamasaṃbaddhaṃ ca, tannimittākhyaṃ kāraṇaṃ yathā paṭotpattau vemādi | 6 kāryeṇāsadṛśam | 7 kāryakāraṇayoḥ pṛthaksthitatvāt | 8 yatkāryotpattau nityameva saṃbaddhaṃ tat samavāyikāraṇaṃ - yathā ghaṭotpattau mṛttikā, dhadhni vā kṣīram | 9 svarūpeṇa sthitiryogaḥ, arthavattayā sthitiḥ kṣemaḥ | 10 dvandvānte śrūyamāṇaḥ śabdaḥ pratyekamabhisaṃbadhyata iti śāsanenānyathātvaṃ tathātvaṃ na syāt, kṣīrāddadhno nānyathātvaṃ, nāpi tathātvamityarthaḥ | tathā paśyantyā madhyamāyā nānyathātvaṃ, nāpi tathātvamityarthaḥ | 11 tantupaṭayorubhayorapi kāryotpattāvapi na svarūpānyathābhāvo'tra | pūrvatra tu kāryotpattau svarūpānyathābhāvaḥ pariṇāmabhāvenāstyevetyanayorviśeṣaḥ | 12 dvaye - pūrvokte pakṣadvaye'pi | =============================================== =============================================== p. 62) tathāpyavidyayā[1 ] yogaḥ paśyantyātmānameva cet | andhamūkaṃ jagadbāhye sarvameva bhaviṣyati[2 ] || 40 || indriyādermanovṛtteḥ[3 ] sarvasyā eva lopitā | paśyantyā madhyamayā sahaikayogakṣematvena aikyena vā madhyamāyā ivāvidyāyogadoṣaḥ śuddhatāhāneḥ | atha śuddhaiva paśyantī yato na bhedenārthān paśyati apitvātmarūpān tato nāvidyāyogadoṣastasyā iti | evaṃ sati madhyamāyā api tadabhedāt, tathātve bāhye bhinne'rthajāte andhamajñam aśravaṇācca uccārādyavyutpatteḥ mūkamapi sarvameva jagat bhaviṣyati[4 ] yadi tvanmatamāśrayiṣyati, natu[5 ] idānīmevamastīti pratyakṣaviruddhatāmasyopagamamyāha - cakṣurādi[6 ] indriyamādiḥ pravartako yasyāstasyā manovṛtteḥ sarvasyāścakṣurādisahitāyā bhinnārthaviṣayāyā ______________________________________ 1 tathāpīti, samavāyitva ityarthaḥ | tathāca paśyantyāḥ śuddhatāhāniḥ | yadi ca paśyantyāḥ śuddhatvameva, tarhi tenāpi prakāreṇa doṣamāha | 2 bhavanmatāśrayaṇe | 3 pratyakṣabādhāmasyārthasyāha - indriyāderiti | 4 tadevaṃ paśyantīmadhyamobhayamukhyagauṇabhāvena saṃbandho yojyaḥ, yadi caikye paśyantīmāhātmyameva posphurīti, tarhyavidyākāluṣye bhedaprathāyāmapi sarvatra tajjyotirbhāvāt kathaṃ vyavahāropapattiḥ | athāvidyāmāhātmyānna paśyantī svarūpamahorūpā varīvarti, kiṃtu madhyamā, tatpaśyantyāḥ svarūpapracyuterna tathātvamityubhayathāpi doṣābhyuccayaḥ | 5 pratyakṣāvabhāse andhamūkabadhiram | 6 cakṣurādinā dṛṣṭameva hi manasā saṃkalpagocarīkaroti | 7 kādīni vyañjanāni itivat tadguṇasaṃvijñānabahuvrīhyāśrayaṇena cakṣuṣo'pi grahaṇam | =============================================== =============================================== p. 63) vilopitā anupayogitā ca pratyakṣaviruddhāpi bhaviṣyati || 40 || punaranyat[1 ]paryālocayannāha paśyantī kiṃ śarīre'ntarbahiḥ sarvatra vā sthitā || 41 || antaravyāpitā tasyā bāhye kiṃ madhyamādinā[2 ] | paśyantī kiṃ śarīre'ntarahantābhūmau, kiṃ vā bahirapīti sarvatra sthitā | pūrvasminkalpe[3 ] parimitatvaṃ, dvitīyasmin madhyamāyāṃ kakṣyāyāmidantāvedyamayyāmapi vyāptyavasthānāt[4 ] kiṃ madhyamāvaikharīrūpavākprabhedena || 41 || prasarennādabindvādisāpekṣā cedanīśvarī[5 ] || 42 || ______________________________________ 1 itthamavidyāvādakathananirāsapūrvaṃ madhyamāyāstatkāryatvaṃ nivārya, idānīṃ paśyantīmeva avibhāgā tu paśyantī sarvataḥ saṃhṛtakramā | svarūpajyotirevāntaḥsūkṣmā vāganapāyinī || iti lakṣaṇe yadetatsvarūpajyotirevānta iti bhāgadvayaṃ, tatra doṣodbhāvanāyāvatārayati punaranyadityādinā | 2 tasyāpi tatsvarūpatvenāpracyuteḥ | 3 kalpe - prakāre | 4 anyatrāpyanusaraṇaṃ vyāptiriti | 5 nanu satyamevaitanmadhyamādiṣvapi paśyantīvyāptirastīti, saṃjalpādisāpekṣatvātpaśyantyā api paraṃ madhyamādivyapadeśaḥ, ata evāsyāḥ sāpekṣatvāddhetormadhyameti nirdeśaḥ natu svarūpeṇa, paśyantyāṃ tu svarūpeṇa sphuṭamastyeveti śaṃkāpūrvaṃ nirasyati anīśvarītyādinā | =============================================== =============================================== p. 64) paśyantī anuvartamānā prāṇāpānarūpabindunādasāpekṣā cet sargasaṃhārayoḥ prasaret, tarhi tathāpi na vyāpikā nāpyadvayā syāt | etadanīśvaratvam || 42 || pratidehaṃ pṛthakkiṃ sā sarvatraikyena vā sthitā | nānātvaṃ tatpṛthaktvena tadaikyātsama[1 ]śabdatā || 43 || śarīraiḥ pravibhāgaścettānyasatyāni te sthitiḥ[2 ] | sā ca paśyantī pratidehaṃ pṛthagbhūtā vā syāt sarvadeheṣvekaiva vā | pṛthaktve bahvyaḥ paśyantyaḥ syuḥ, tataśca nādvaitam, aikye sati sarvadehināmekapaśyantīyogādekatrāapi vaktari tatpūrvakaprayatnapreritaprāṇābhihatasthānotthitaḥ śabdaviśeṣo yaḥ, sa eva sarveṣvapi tūṣṇīmāsīneṣvapi uccaritaḥ syāt, anyathā kvacittādṛśakāryākaraṇāt tasya svabhāvabhedāpatteraikyaṃ na syāt | athaikatve'pi śarīropāśrayaḥ pravibhāgaḥ sphaṭika[3 ]syeveti | tanna, tānyasatyāni iti tava darśane[4 ] vyavasthā | nacāsatyamakiṃcidrūpaṃ kvacidupayogi bhavatīti yāvat || 43 || avibhāgetyādikena[5 ] lakṣaṇena sulakṣitā || 44 || ______________________________________ 1 satyamevaitadaikyameva paramārthataḥ, samaśabdatābhāvaśca śarīrabhedeneti bhāvaḥ | 2 sthitiḥ - śāstraniyamaḥ | 3 yathā sphaṭikaratnaṃ svarūpata ekamapi tattadrāgoparāgeṇa bhedenāvabhāsate, tathā paśyantyapītyarthaḥ 4 vivartate'rthabhāvena prakriyā jagato yataḥ | iti nayena | 5 nanu ka evamāha pṛthaktve bahvya iti, aikye vā samaśabdatā yato'vibhāgaiva paśyantī, tathā ca kimidaṃ pṛthaktvaṃ nāma, aikyaṃ nāma veti, na ko'pi doṣakaṇa iti pūrvapakṣapratyavasthānapūrvamācaṣṭe avibhāgetyādi | =============================================== =============================================== p. 65) paśyantī yadi varṇyeta lakṣaṇaṃ tadvilakṣaṇam | paśyantī ca avibhāgā tu paśyantī sarvataḥ saṃhṛtakramā || ityādinā lakṣaṇena suṣṭhu avyāptyati[1 ]vyāptiparihāreṇa lakṣitā yadi ucyeta, tallakṣaṇametadvilakṣaṇa[2 ]matiśobhanamityupahāsaḥ, yato vilakṣaṇaṃ lakṣaṇasya yallakṣaṇaṃ tadvigamāt || tadāha avibhāgā kathaṃ sā syādyataḥ paśyantyasau smṛtā || 45 || yata eva paśyantī asau vibhaktadṛśyārthonmukhī smṛtā, tataḥ kathamavibhāgā syāt yato lakṣyalakṣaṇapadayoranyonyavirahaḥ || 45 || tathāhi yāni[3 ] paśyati kiṃ svākyarūpadikkālabhāgaśaḥ | ______________________________________ 1 lakṣye lakṣaṇaikadeśapatanamavyāptiḥ, alakṣye lakṣaṇapatanamati vyāptiḥ | 2 vilakṣaṇaṃ viśiṣṭalakṣaṇamupahāsena, tathā paramārthato viruddhalakṣaṇaṃ tathā vilakṣaṇaṃ lajjāvahamiti ca || 3 yaduktaṃ lakṣyalakṣaṇapadayorvirahaḥ, lakṣyapadaṃ paśyantīṃ, lakṣaṇapadamavibhāgetyādi lakṣaṇaṃ hi lakṣyasiddhaye prayujyate tadvirahātpratyuta virodhāvahaṃ, tadāha yāni paśyatīti | paśyantī sakarmakatvāddhi kiṃcitkarmākṣipatyeva | tacca karmarūpaṃ dṛśyaṃ yadi taddṛśyavastusvarūpataddeśatatkālabhāgamavalambate, tarhi tasya dṛśyasya samyagjñānarūpatvādbhavadabhyupagatā paśyantī yuktaiva, paraṃtu tatra lakṣaṇavigamaḥ tattaddṛśyadeśakālasvarūpatvena savibhāgatvānnirvibhāgatā kathaṃ saṃbhavatītyarthaḥ | lakṣaṇavyavasthārthaṃ punarāha atatheti, na svakasvarūpadeśakālasahitāni vastūni paśyati yena nirvibhāgatāpavādaḥ, kiṃtu tattaddeśakālarahitameveti cettarhi lakṣaṇāvigame'pi lakṣyasyaivāsaṃbhavādalaṃ tena | tathāhi svakarūpadeśakālarahitaṃ hi mithyājñānaṃ, tadupādānātsāpi mithyetyarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 66) atathā yadi paśyantī mithyā paśyantyudāhṛtā || 46 || yathārūpeṇa[1 ] paśyantī nirvibhāgā kathaṃ bhavet | svakena[2 ] svakena rūpadikkālabhāgena kiṃ dṛśyavastūni paśyati yāni draṣṭuṃ pravṛttetyadhyāhāraḥ | yuktaṃ[3 ] hyetat, yadi punarastathā viparyayeṇa[4 ] paśyantī bhavati, tanmithyā[5 ] ajñānarūpā paśyantī athavā mithyā paśyantyudāhṛtā paśyantītyarthaḥ | avibhaktā tu tadā[6 ] syāt bhinna[7 ]dṛśyavastvabhāvāt | paśyantītvānurodhāttu yathāsthitarūpeṇa svarūpānatikrameṇa vā paśyantī vibhaktadṛśyavastuyuktā nirvibhāgā kathaṃ bhavedityuktam | svakameva svākyam[8 ] || ______________________________________ 1 paśyantīti nirdeśāt | 2 tattaddṛśyasya | 3 samyagjñānasyaiva yuktatvāt | 4 na svakena rūpadeśakālena | 5 prathame niyame mithyeti pṛthakpadam, dvitīye samudāyena | tatra dvitīyasya paśyantīśabdasyādhyāhāraḥ kartavyaḥ | 5 tadeti tattaddṛśyānāmasvīyarūpādigrahaṇakāla ityarthaḥ | 7 paśyantī hi jyotīrūpatvānna mithyājñānapratyavamarśātmiketi | 8 svākyamityatra svārthe ṣyañpratyayaḥ | =============================================== =============================================== p. 67) bhaviṣyantaṃ[1 ] vartamānaṃ kathaṃ paśyantyanāgatam || 47 || anyadigdeśagenānyadigdeśe satyadarśanam | yogyadeśasthavartamānārthānubhavitṛtvena tāvat sarvapramātṝṇāṃ svātmanyanubhavaḥ | tatra bhaviṣyantamarthaṃ tadanāgatamaprāptameva kathaṃ vartamānaṃ vartamānatve[2 ] paśyantī syāt samyagrūpetyarthaḥ | tathā anyayogyadeśasthite'nyayogyadeśasthena satyadarśanaṃ samyagdarśanarūpā paśyantītyarthaḥ[3 ] | tathānyadigdeśakālagatena jñānenānyadikkālagate sati vidyamāne'rthe na darśanam | tataśca kathaṃ vartamānaṃ yogyadeśasthameva paśyantī bhaviṣyantamanāgatamasaṃprāptamanyadeśasthitaṃ ca paśyantī syāt | sarvadarśinī ceṣyate sā, deśa[4 ]kālāvatra parasparopalakṣaṇe || ______________________________________ 1 idānīṃ yatpūrvamuktaṃ vartamānasamārūḍhā kriyā paśyantyudāhṛtā || iti, tat samarthayati | tathā, yaduktaṃ svakarūpādigrahaṇe kathaṃ nirvibhāgeti yato bhaviṣyantamevārthaṃ vartamānatvena gṛhṇāti, tataśca dṛśyasya svarūpādyuttīrṇatvenaiva bhāsanāttallagnatvācca na savibhāgatvaṃ nāpi mithyājñānavattvamiti doṣadvayarahitaṃ paśyantīsvarūpaṃ setsyati, alamanena mithyāmithyātvakathaneneti yaducyate tadapi nirdalayati bhaviṣyantamityādinā | 2 aprāptasya vartamānatve darśanaṃ bhrāntirityarthaḥ | 3 neti padamatrāpi yojyam | 4 tena bhaviṣyantaṃ vartamānamityatra kālanirdeśe'pi tathaiva deśo'pi bodhyaḥ | anyadigdeśaga ityatra deśanirdeśe ca kālanirdeśo'pītyarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 68) atha[1 ] sādhāraṇaṃ jñānaṃ tādṛkkiṃcana[2 ] paśyati || 48 || tathāpi[3 ] tadvibhedana bhedatā tadabhedataḥ | na kiṃcana gṛhītaṃ syāttathānyā saṃhṛtakramā || 49 || deśakālabhinnārthagrāhīṇi bhinnānyeva jñānāni sā paśyantī, teṣu[4 ] sādhāraṇamekaṃ tādṛksarvatajjñānaprapañcanavyāpārakṣamaṃ kiṃcanāniyataṃ[5 ] paridṛśyamānanīlapītādiniyatajñānottaramasti, tatpaśyati sarvaṃ paśyantītyarthaḥ | tathāpi[6 ] asādhāraṇanīlādiniyatajñānānāṃ bhedāt tasyāpi bhedatā bhidyamānatā syāt, natu sāmānyatā tebhya[7 ]stasyābhedāt | tathāca[8 ] sati na kiṃcanānāgatādi ______________________________________ 1 atrāha viśeṣajñānaṃ hīdaṃyadatra bhaviṣyadādikālavyapadeśaḥ, paśyantī tu sāmānyarūpā, na tatra bhaviṣyadādivyapadeśo'pi saṃbhavatītyakālakalitatvānna satyadarśanamajñātaparāśayasyonmattabhāṣaṇamityāśaṅkyāha atha sādhāraṇamiti | 2 atra yattacchabdayoradhyāhāraḥ, yadīdṛśaṃ jñānaṃ tadeva paśyatīti | 3 nīlapītādiviśeṣarahitaṃ niyamarahitaṃ sarvavyāpakaṃ jñānamityasminnapi pakṣe doṣodbhāvanaṃ karoti tathāpītyādinā | etaddhi satyameva sādhāraṇaṃ jñānamastīti, tathāpi dṛśyamatraviśiṣṭamevetyāha tathāpīti | 4 bhinnajñāneṣu | 5 viśiṣṭatvābhāvādvyapadeśānarham | 6 tathāpīti, bhavatvetatsādhāraṇameva kiṃcana sarvaṃsahaṃ vyāpakaṃ ca, atra paśyantīsvarūpanirūpaṇameva sarvathā saṃpādyaṃ, tacca karmasāpekṣatvādavaśyaṃ svasiddhaye karma dṛśyarūpamākṣipati, tasyāṃ hi viśeṣarūpatvenaiva darśanasaṃbhavātteṣāmityarthaḥ | 7 tebhyo viśeṣebhyaḥ, tasya sāmānyasya | 8 tadabhedata ityarthabhāgaṃ vivṛṇoti tathāceti | ayaṃ bhāvaḥ - viśiṣṭajñānodaye'pi yadi sā sādhāraṇī tarhi tadabhedato viśiṣṭajñānodaye'pyatītānāgatādiviśeṣābhāvāt, tataśca nānāgatāvekṣaṇamiti kimatra dṛśyaṃ nāmeti | =============================================== =============================================== p. 69) gṛhītaṃ syāt, anāgatārthajñānāvibhinnā paśyantī tadānīmeva taṃ grahīṣyatīti | athavā[1 ] nīlapītādijñānavat bhedatā asyāḥ paśyantyāḥ, tasyā api nīlādikabhaviṣyadvartamānārthaśabalīkṛtatvāt | atha tasyā na bhaviṣyadādiśabalatā, apitu bodhamātrarūpatvenāvibheda eva, tatastadabhedato na kiṃcana nīlādi tayā gṛhītaṃ, tataḥ kathaṃ[2 ] paśyantī syāditi | athānyā lakṣaṇāntarabheditā taiḥ[3 ] paśyantī saṃhṛtakrameti || 49 || saṃhṛtaḥ[4 ] krama ityasyāṃ saṃhartā[5 ] jāyate paraḥ | yayā kramaḥ saṃhṛto vā kimātmanyaparatra[6 ] vā || 50 || ātmanaḥ sakramatvaṃ syādanyatrāparasaṃgamaḥ | kiṃ pūrvaṃ sakramābhūtsā rūpadvitvaṃ prasajyate || 51 || ______________________________________ 1 tathāpi tadvibhedena ityādi na kiṃcana gṛhītaṃ syāt ityantaṃ dvitīyārthena saṃgamayati athavetyādinā | 2 karmābhāvādityarthaḥ | 3 śabdabrahmavādibhiḥ | 4 nanu ca paśyantī saṃhṛtakrameti hyasyāḥ kramasaṃhāra eva nirvibhāgatve hetuḥ, tataśca keyaṃ kalpanā nīlādiviśiṣṭaniyatāsādhāraṇajñānānāṃ bhedāt tasyā api bhedateti tannirdalayitumāha | 5 tritayādhīnaṃ hi saṃharaṇaṃ kartṛkaraṇādhikaraṇeṣviti tadeva krameṇāha saṃharteti | kenetyapekṣayāvaśyaṃ pareṇa bhāvyam | 6 kasminnityapekṣāyām | =============================================== =============================================== p. 70) saṃhṛtaḥ kramo'syāmiti | evamiti śabdo bhinnakramo yojyaḥ[1 ] | evaṃ yadi saptamyarthe paśyantyātmani bahubrīhistadā saṃhartānyo'rtho'pekṣaṇīyo'treti vyāhatam[2 ] | athavā tṛtīyārthe[3 ] yayā kramaḥ saṃhṛtaḥ paśyantyā sā tathā | evaṃ cādhikaraṇāpekṣāyāṃ kimātmani saṃhṛto'thāparatreti vikalpaḥ | tathātmani kramasya saṃharaṇe yojane sati tasya sakramatvaṃ syāt | athānyatra, taddvitīyavastusaṃbandhaḥ tataśca dvaitāpattiḥ | athātmanyeva pūrvaṃ sakramayā bhūtayā paścāt kramaḥ saṃhṛto nivārito natvanyatra dvaitāpatteḥ, tathāpi tasyāḥ sakramākramarūpadvitvaprasaṅgaḥ || 51 || avibhāgā kathaṃ syādyataḥ paśyantyasau smṛtā | ityatra paśyantītvādeva darśanakriyākaraṇāpekṣayā nirvibhāgatvaṃ dūṣitaṃ samarthyamānaṃ pareṇāśaṅkate[4 ] athātmanā sā svātmānaṃ paśyantī nirvibhāgaśaḥ | bhāge karaṇarūpatvātpāratantryaṃ jaḍātmatā || 52 || ātmanaivātmānameva ca paśyantī sā sthitā nirvibhāgaśaḥ viśiṣṭādatyantapṛthagbhūtādbhāgānniṣkrāntā karmakaraṇādiśaktimātreṇa sthitetyarthaḥ | tatrāpi bhāge dvitīye kārakaśaktyātmani karaṇādi rūpatvāt tasyā eva pāratantryaṃ jaḍatā ca prāpnoti svātantryādeva cidrūpasyeti | etadīśvarapratyabhijñāyāṃ parīkṣyam || 52 || ______________________________________ 1 asyāmityanantaraṃ yojyaḥ | 2 svavacanavirodho vyāghātaḥ | 3 tṛtīyārthe bahuvrīhyāśrayaṇe | 4 nirvibhāgatvamavibhāgetyādinā dūṣitaṃ paśyantītvameva tat yatsvayameva karmakaraṇādirūpatvam iti pareṇa samarthyamānamāśaṅkate | =============================================== =============================================== p. 71) para āha ātmānamātmanā hanti devadatto yathā yathā | bhaviṣyatyatra tatrāsya svāṅgaireva vibhāgitā || 53 || hastādeḥ karaṇatvaṃ hi mastakādeśca karmatā | kartā manaḥ svāvayavī nāmūrtāyā idaṃ punaḥ || 54 || devadattātmani yathā karmādibhedastathātra syāt, - ityetanna, devadattasya mūrtatvena vitatākārasya svāṅgaireva bahubhirupagṛhītātmaśabdābhidhāyakairvibhāgaḥ | tathāhi hastasyānyasya vāvayavasya śastrādiyujaḥ karaṇatā, mastakasya hṛdayādervā hanyamānasya karmatā, kartā manoyuktaḥ sva ātmā sa eva hastādisaṃbaddho'vayavītyukto yata eva tāvatyātmabhāvaḥ | paśyantyāḥ punaścinmātrarūpatvenāmūrtāyā vaitatyābhāvānnāvayavāpekṣo'yaṃ vyavahāraḥ, tatastasyā eva bhāge karaṇāditvena jaḍatāpattireva || 54 || paśyantya[1 ]dṛṣṭamātmānaṃ dṛṣṭaṃ vā dṛṣṭatā[2 ] katham | ______________________________________ 1 tadevaṃ athātmanā sā svātmānam ityatrātmaneti bhāge pāratantryājjaḍatāmupapādya ātmānamiti karmabhāgaṃ vikalpayati | ātmānamiti nijameva svarūpaṃ karmarūpaśaktimātreṇa sthitaṃ paśyantī kartṛrūpaśaktisthitā paśyati yena darśanakriyārtho'syā ghaṭate | atra paśyantyā iti dehalīdīpanyāyenobhayatrāpi yojyam | tatra paśyantyā darśanaṃ dṛṣṭatā tatkarmiketyarthaḥ, dvitīye punaḥ paśyantyā darśanaṃ paśyantīkartṛkamityarthaḥ | 2 nijarūpasyaiva karmaśaktirūpatvādadṛṣṭatā darśanakriyārāhityamaprakāśatvaṃ kathamityarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 72) paśyantyā darśanaṃ dṛṣṭe[1 ] na ca vā hyupapadyate || 55 || ātmānaṃ ca paśyantī kimadṛṣṭapūrvaṃ paśyati atha dṛṣṭam ? taddvayamapi na yuktaṃ yataḥ paśyantyāḥ prakāśarūpāyā adṛṣṭatva[2 ]maprakāśatā naiva, dṛṣṭe[3 ] cātmani na punaḥ darśanakriyāpravṛttiryuktā[4 ] | na[5 ] ca paśyantyā ātmā pratikṣaṇamanyo yena pratikṣaṇameva darśanakriyāyā upayogena vartamānatā syāt, nāpi[6 ] tasyā ātmano dikkālāvacchedaḥ || 55 || paśyantaṃ[7 ] sā kimātmānaṃ paśyantī jaḍameva vā | jaḍe jaḍatvamevāsyāḥ paśyato hyanavasthatā || 56 || sā cātmānaṃ prakāśarūpatvāt paśyantyātmakatvācca kiṃ paśyantaṃ paśyati utāprakāśarūpaṃ jaḍam ? jaḍe tasmin sāpi jaḍā syāt athātmāpi asyāḥ prakāśātmatvāt paśyati, na ca bhinnaṃ paśyati ______________________________________ 1 prakāśite | ca vā śabdāvatrānuktasamuccayārthau | 2 adṛṣṭa eva hi darśanaṃ yuktaṃ, adṛṣṭatvaṃ ca paśyantyā ayuktaṃ paśyantītvāt | 3 atha dṛṣṭataiva paśyantyuparodhādityāśaṅkyāha dṛṣṭa iti | 4 anavasthā hi tathā syāt | 5 ca śabdasucitamanuktasamuccayārthatvaṃ cāha tacca yaduktaṃ vartamānasamārūḍhā iti taṃ vartamānabhāgamapi vikalpayati na ceti | 6 vāśabdasamuccitamāha - nāpīti | 7 pūrvaśloke dṛṣṭatā darśanakriyāyogyatā, sā ca svayamacaitanye'pi saṃbhavati, iha punaścaitanyamevopodbalanārthaṃ śaṃkyamānatvena darśayati paśyantaṃ seti, tadetadāha prakāśarūpatvātpaśyantyātmatvācceti | =============================================== =============================================== p. 73) apitvātmānameva, tatastasyāpi pūrvavikalpa[1 ]yogādanavasthatā[2 ], avasthānasya darśanaviśrānterabhāvāt || 56 || kiṃñcit[3 ]paśyati vā sūkṣmaṃ[4 ] tadasmaddarśanānvayaḥ[6 ] | karmatve pāratantryaṃ syāttasyā eva nijātmani || 57 || yadi vā bhavadbhirnānyanīlapītādi sthūlaṃ vibhaktasvarūpaṃ dṛśyaṃ paśyati api tu dṛśyabhuvamanāpannaṃ draṣṭārameva kiṃcidavikalpyaṃ sukṣmamapṛthagrūpaṃ paśyati, na ca[6 ] paśyati dṛśyārthamayadṛṣṭṭarūpaiva satī prakāśate paśyantī iti kathyate | tato'smadīyadarśanānugamaḥ[7 ] syāt paśyantyarthaḥ kriyākartṛkarmakālavibhāgātmā tyakto bhavet | vāstave tu karmatve'bhyupagamyamāne tadīyasūkṣmadraṣṭṭarūpātmādhikaraṇe sati tasminnevaikātmani draṣṭvatvāt svatantre dṛśyatayā pāratantryaṃ syādviruddham || 57 || sphoṭa[9 ] eva hi paśyantī tadanyā vā dvayaṃ bhavet | tadanyatve tadaikye vā tadaṅgulyagrarūpayā || 58 || ______________________________________ 1 dṛṣṭe darśanamiti nyāyena | 2 sā ca mūlakṣatikāriṇītyuktameva | 3 nanu cātmānaṃ paśyantaṃ sūkṣmaṃ vikalpakalaṅkākaluṣitaṃ paśyati yataḥ tatkimiti hyanavasthā, darśanaṃ cānujjhitadraṣṭṭabhāvasyaiva tatkriyātmakaṃ tatopi na kiṃcanānupapannaṃ nāmeti kiṃ doṣavirbhāvenetyataḥ āha kiṃciditi | kiṃciditi idantāvyapadeśānarhatvātsvarūpatvādevāniyatam | 4 sarvagrāhyagrāhakatāvibhāgarahitam | 5 anvayaḥ, abhyupagamaḥ | 6 nanu ca yataḥ paśyantītyucyate tata eva sakarmakatvādasya sphuṭaṃ pūrvavadeva dṛśyatvamāpannaṃ tatkimiti tatra na doṣa ityata āha na cetyādi | 7 tataścaivaṃ sati na kaścidvirodha ityarthaḥ | 8 nacaitadbhavatāmiṣṭamityāha paśyantīti | 9 sphoṭātmaiva śabdo'rthapratipādakaḥ | tathā coktam :- =============================================== =============================================== p. 74) vākyagatyātra satyatvaṃ labhyate na viśeṣatā | _________________________________________ eko nityaḥ kramavirahitaḥ kalpitāsatyabhāgo vākyasphoṭo janayati matiṃ tādṛśi svābhidheye | varṇāstvete prakṛtilaghavaḥ kalpanaikapratiṣṭhā - stasminnarthe vidadhati dhiyaṃ netyalaṃ tatkathābhiḥ || tathā hītyāhuḥ kuto varṇānāmarthapratyāyakatvam | te hi varṇā gakārādayo'rthaṃ pratipādayantaḥ samastā vā vyastāḥ | na tāvat vyastāḥ, ekaikavarṇākarṇane sati cārthapratīteranutpādāt | sāmastyaṃ punarvarṇānāṃ na saṃbhavatyeva taddhi sattayā syāt, sā cāyuktā | tathā hi, varṇaprayoktṛṇāṃ prayatnasthānakaraṇakramāparityāgādavaśyaṃbhāvī kramaḥ | krame ca sati hyekaikavarṇakāraṇikārthapratītiḥ prāpnoti, sā ca na dṛśyate iti vyastasamastavikalpānupapatterna varṇā vācakāḥ | varṇaviṣayā api buddhayastathaiva kalpyāḥ, tā api yugapanna saṃbhavanti | krame ca satyekaikavarṇabuddherarthasaṃpratyayaḥ prasajyata iti tasmānna varṇā vācakāḥ | yadi ca syustadviparītakramaprayuktā api tamarthamavagamayeyuḥ | asti ceyaṃ śabdāduccāritāttadarthāvagatiḥ | na ceyamakāraṇikaiva bhavitumarhati, tadasyāḥ kāraṇaṃ sphoṭa iti sarvathārthapratītilakṣaṇakāryavaśātkalpyamānaṃ tatkāraṇaṃ sphoṭa ityucyate | sa ca niravayavo nitya eko niṣkramaka iti | tasmādvarṇābhivyaktaḥ sphoṭo'rthe pratipattimādadhāti | bhrāmyati jano varṇairiyamarthapratītirutpāditeti | na ca vācyaṃ sphoṭavyaktāvapi te vyastasamastavikalpāḥ santīti, na sphoṭavyaktau vikalpāḥ | tathā hi eke tāvadācakṣate, prathamavarṇaśravaṇavelāyāṃ sphoṭo'bhivyaktaḥ | na ca dvitīyādivarṇavakailyaṃ tadanugaterevātiśayakāraṇāt, yathā ratnaparīkṣāyaṃ prathamadarśanaṃ ratnamamalaṃ prakāśamānamapi punaḥ punaḥ parīkṣāyāṃ niravadyaṃ ratnatattvaṃ cakāsti | evaṃ prathamavarṇaśrutyā vyakte'pi sphoṭe sphuṭatarapratītyai varṇāntarāṇi prayokṣyante iti | apare tvāhuḥ dhvanaya eva sphoṭasya vyaṃjakāḥ taiśca marudbhiranavayava eṣa sphoṭo'bhivyajyamānastālvādisthānakaraṇasaṃyogopādhivaśopaplavama ana-nānākāragakārādibhāgayogīva pratibhāsate | marutāṃ cañcalatvāduccāritapradhvaṃsinaste kālpanikā bhāgā bhāsante | =============================================== =============================================== p. 75) āptānāptavicāro vā sarvathaiva nivartate || 59 || bhavadbhiḥ sphoṭaḥ paśyantī ca nityatvenābhyupagatau, tataḥ sphoṭa eva vā paśyantī syāt śabdamātrabhedāt, tato vānyā, tatra dvaitaṃ syāt | anyatvapakṣe aikye vābhyupagate tatpaśyantyāḥ saṃbandhi satyārthadarśitvaṃ labhyeta | aṅgulyagre hastiyūthaśatamāste ityanayā vākyasphoṭapratītyātra loke na tu paśyantīsaṃjñasatyadarśanarūpatvena sarvasya sphoṭasya satyābhimatādvākyāt viśiṣyamāṇatā labhyate | anyatvapakṣe tu sphoṭasya satyasyāpi asatyārthatvaṃ na doṣaḥ[1 ], paśyantyātmanastu śuddhasaṃvidrūpasya ______________________________________ dṛṣṭaṃ hi nādātmako hi śabdo vīṇāveṇumṛdaṅgapaṭahādivyaṃjakabhedena nānātvamupagacchati | tasmādvākye padānāmasattvāttadarthe ca padārthānāṃ viravayavau vākyavākyārthau iti | bādhakaṃ cātrāvayavakalpanāyāṃ yathā vākyasyāvayavāḥ padāni padānāmavayavā varṇā evaṃ varṇānāmapyavayavairbhavitavyaṃ, tadavayavānāmapyavayavāntarairityānantyāt kā vyavasthā syāt | varṇānprāpya tu yadyavayavakalpanāto virantavyaṃ tadvākya eva viramyatām | evaṃ pānakādivatpadārthebhyo'nya eva vākyārtharūpaḥ sphoṭa iti | yathāhi pānakaṃ phāṇitanārikelamaricādibhyo'rthāntarameva yathā ca sindūralākṣāharitālādibhyo'rthāntarameva citramiti siddhametat | tatra tayoḥ sphoṭaśabdabrahmaṇorubhayorbhede dvaitāpattiḥ | abhedamevamāhuḥ, yathā pade varṇā na santi, vākyeṣu padāni na santi tathā mahāvākyeṣvavāntaravākyānyapi na syuḥ, tatopi mahāvākyānyapi prakaraṇāpekṣayā na syuḥ, tato'pi prakaraṇānyapi śāstrāpekṣayā na syuḥ, tataścaikamevedaṃ śāstratattvamavibhāgamadvayamāpatati ityākṣipte tathāhuḥ | satyametat, śabdabrahmaivedamadvayamanādyavidyāvāsanopaplavamānabhedamarthab hedena vivartate | na tu vācakādvibhaktaṃ vācyamapi nāma kiṃcanāsti | tasmātkālpanika evāyaṃ vācyavācakavibhāga iti sphoṭavādaḥ | tadanupapattiṃ darśayati tadaikye veti | 1 avidyopagamāt | =============================================== =============================================== p. 76) mithyātvaṃ doṣa eva paśyantyaikyena sphoṭasatyārthatvāt | āpta[1 ]praṇītānāptapraṇītatvavicāro vā sarvathā tadā nivartate sarveṣāmaviśeṣeṇa samyagrūpatvāt, pūrvoktapaśyantībahutvavannityasphoṭabahutvaṃ tataścādvayahānirityetadapyatra sūcitam || 59 || sphoṭasyāsatyarūpairhi padādyairvyaṅgyatā katham | paśyantyāḥ satyarūpāyā asatyairvyaṅgyatā na ca || 60 || tādṛgvyañjanasāpekṣā sā na kiṃcana jāyate | sphoṭasya ca kūṭasthanityasya satyasya padavarṇadhvanibhirupaplutairakiṃcitsvarūpairaśaktairatyantavijātīyaiḥ kathaṃ vyaṅgyatā satyaprakāśanasāmarthye teṣāṃ satyatāpatteḥ | paśyantyātmatve'pi ca sphoṭasyāsatyavyañjakatā tathaiva na yuktā, asatyenāvidyātmanāvyajyamānalokena rūpamiva svayaṃ prakāśanaśaktyā na kiṃcidevāvidyaiva sā syāt tāvatprapañcarūpaiva avidyeti kṛtvā[2 ] || paśyantī[3 ] vā pramāṇena kenāsau pratipādyate[4 ] || 61 || pratyakṣasyāgocaratvādanumānaṃ pradūṣitam | ______________________________________ 1 āptapraṇītatvena hi śabdasya prāmāṇyaṃ sphoṭasya ca nityatvenāptapraṇītatvam | ataścānityatvaṃ varṇātmanaḥ śabdasya, nāsāvarthapratītiheturato na pramāṇam | yaścārthapratītihetuḥ sphoṭātmā śabdastasya nānityatvaṃ, na cāptapraṇītatvamiti sarvathā vyavasthāptānāptabhāṣaṇe naśyedeva sphoṭābhyupagame | 2 ityanena vicāreṇa | 3 pramāṇavyavasthāpitaṃ hi vastvastu, svarūpalaṣaṇābhyāṃ māstu, tenaiva pramāṇena tasya dṛḍhaṃ vyavasthāpitatvāditi pramāṇameva tāvadvikalpayati paśyanti vetyādinā | 4 dṛḍhīkriyate | =============================================== =============================================== p. 77) bhavadbhireva nāptasyānanubhūtārthavaktṛtā[1 ] || 62 || pramāṇena vā kena paśyantī bhavadbhirvyavasthāpyate | pratyakṣaṃ tāvadatra[2 ] cakṣurādimanogocarātikramānnāsti | avasthetyādinā bhavadbhireva tasya dūṣaṇāccānumānaṃ na samyagavabodhakam | āptasyāpi nānanubhūtārthavaktṛtā, tadapi[3 ] na pramāṇam || atha[4 ] svānubhavenaiva paśyantīṃ paśya yuktitaḥ | evaṃ tarhyaparasyāsau paśyantī karmatāṃ gatā || 63 || yo hi paśyati paśyantīṃ sa devaḥ paramo mataḥ | atha bhavanto[5 ] māmāhuḥ - svagatenānubhavena pramāṇena paśyantīṃ yuktito yogātsamādheravadhānāt paśyeti | evaṃ tarhi aparasya svānubhavasaṃjñakasya pramāṇasya paśyantī karmatvaṃ prāptā, tataśca sā paramārtha tvenopagatā[6 ] na tathā syāt | yasmāt sa[7 ] eva tadānīṃ parākāṣṭhāprāpto devatvena sarvotkarṣeṇa bhavatāṃ mataḥ syāt yastāmapi[8 ] sarvadarśinīṃ paśyati, tataśca darśanatyāgaḥ || ______________________________________ 1 anubhūtamevārthamāptopi vaktītyarthaḥ | 2 atra paśyantīviveke | 3 tadāptavacanamapi | 4 nanu cānubhavākhyasudṛḍhapramāṇarakṣite vastunyalamanyena pratyakṣādinā pramāṇena bāhyārthaniṣṭhenāntaḥsvarūpe'nabhijñātavārtāleśenāpi iti samarthayati atha svānubhavetyādi | 5 pūrvapakṣavādino māmuttarapakṣavādinam | 6 upagatā aṃgīkṛtā tathā paramārthabhūtā | 7 sa eva svānubhavaḥ | 8 sarvotkarṣatāmevāsya darśayati yastāmiti | =============================================== =============================================== p. 78) pratibhā[1 ] kathitā yā vā sānumānaṃ na tacca te || 64 || na cāpi pratipādyasya kādācitkapratīkṣaṇam | atha paśyantyāṃ pratibhā pramāṇaṃ[2 ] tatpratibhāprabhāsanaṃ nirnimittamasti, kūpe jalamityādivanna pramāṇam | athātma[3 ]sthitireva vilakṣaṇā ______________________________________ 1 tatra kecitpratibhāpratyakṣaṃ pramāṇamityāhuḥ | tathā ca asti cānāgataṃ jñānamasmadāderapi kvacit, pramāṇaṃ pratibhaṃ hyo me bhrātāganteti dṛśyate || nānarthajaṃ na saṃdigdhaṃ na bādhavidhurīkṛtam | na dṛṣṭakāraṇaṃ ceti pramāṇamidamiṣyatām || kvacidbādhakayogaścedastu tasyāpramāṇatā | yatrāparedyurabhyeti bhrātā tatra kimucyatām || tadetacchithilayitumāha pratibhā kathitā yā vā iti | atra vāśabdo'sya sphuṭaṃ pratyakṣānubhavāgrāhyatāṃ dyotayati | tathā cānarthajamidaṃ jñānaṃ bhrātustajjanakasya tadānīmasattvāt | athocyate bhāvitayainaṃ gṛhṇāti | tatra bhāvitayā grahaṇaṃ hyaghaṭamānaṃ bhāvitvaṃ nāma prāgabhāvaḥ, abhāvasya ca bhāvena kaḥ saṃbandha iti | yadi manyase asti kūpe jalamiti pratibhā, tathā ca nānāgatānarthajatvaśaṃkā tataśca pramāṇamevetyapi nirasyati nirnimittamiti | tacca saṃśayātmakatvādasya yadyucyate sopi tadā nānubhūyate | yathā kimidaṃ rajatamutārajatamiti | api tu rajatamiti pratītiḥ | nahi saṃśayānāḥ pravartante laukikāḥ, kiṃ tu niścinvanta eva viṣayamiti kimanubhūyamāna evāropyate saṃśayaḥ, ekataragrāhyapi cāyaṃ pratyayaḥ tanniścayopāyavirahātsaṃśayakoṭipatita eva bhavatīti nirnimittameva | 2 yadi hi pramāṇatayāsau gṛhyate kathaṃ kvacidvisaṃvadet | apramāṇatayā tu gṛhyamāṇaḥ pumāṃsaṃ pravartayet | 3 pratyakṣatāyāṃ bādhamuktvānumānavādi samarthayati atheti | =============================================== =============================================== p. 79) mamaivaṃ śaṃsatīti pratibhā, tadātmasthiterviśiṣṭāyāḥ sādhyā[1 ]vyabhicāraniścayenārthāntarāvagame'numānataiva, tacca bhavatāmaniṣṭam, avyabhicārāniścaye tvanavagamakatvaṃ, yuktivaśāccānubhavaḥ kadācid[2 ]bhāvī pratibhā vā bhavet, paśyantīṃ[3 ] paśyetyāptena pratipādyamānasya na tu sadā, tataśca tasyā[4 ] vicchinnaṃ darśanaṃ syāt, na sadā prakāśamānatā, nacaitat tatkālapratīkṣaṇaṃ matam || svātmanātmānamatha cetpaśyantī sā bhaviṣyati || 65 || tadānīṃ[5 ] pratipādyasya kimāyātaṃ svavīkṣaṇāt[6 ] | vaktavyameva[7 ] tasyāpi paśyantīṃ paśya yā svayam || 66 || ______________________________________ 1 ayaṃ bhāvaḥ | yathā hi parvatādau dhūmadarśanāddhūmāvyabhicārādagnyarthāntaraniścayaḥ hradādau vyabhicāradarśanāt nārthāvagamaḥ, tathā vilakṣaṇayātmasthityā paśyantyarthasādhyāvyabhicāra iti pratibhānumānapakṣe kaiścinnikṣiptā | 2 kādācitko'nubhavaḥ pratibhetyanya ityarthaḥ | 3 paśyantī hi bhavadbhiḥ sadā prakāśamānatāsvabhāvābhyupagateti virodhaḥ | 4 tasyāḥ paśyantyāḥ | 5 nanu nāsmābhiḥ kādācitkenānubhavena pratipādyā paśyantī abhyupagatā, yena kādācitkatvātpaśyantyā vicchinnadarśane'nityatvādidoṣaprasaṅgaḥ | api tu svātmanā prakāśamānenānubhavitṛtvenānubhavaviṣayameva prakāśamānaṃ paśyantī paśyati | evaṃ ca satataṃ prakāśamānataivetyapi nirākaroti tadānīmityadinā | tathā svātmanātmānameva sā pratyavamṛśati paratu paśyantīvyapadeśastūpadeśyajanāpekṣayaiva na svataḥ karmavyapadeśo'treti ca samarthayati | 6 tasyāḥ svayaṃ prathanāt | 7 upadeśo hyavaśyavaktavyatvādvidhilakṣaṇaḥ, sa cājñātajñāpanalakṣaṇaḥ | svayameva jñāte'lamanyopadeśakathāvarṇanayā | =============================================== =============================================== p. 80) ātmānameva jānāti tathāpyasyāsti karmatā | nānubhavādinā paśyantīdarśanamapi tu sā svātmanā[1 ] na vyatiriktenānubhavena svamātmānaṃ paśyantī bhaviṣyatīti yadi mataṃ, tadevaṃ sati pratipādyasya bhavadbhirupadeṣṭṭabhiḥ kimapūrvaṃ kāryaṃ svayameva tasyāḥ prathanāt | evaṃ tu avaśyavaktavyaṃ bhavadbhiḥ pratipādakaiḥ[2 ] sadbhiḥ pratipādyasya[3 ] paśyantīmadṛṣṭa[4 ]pūrvāṃ tvaṃ paśya yā svayamevātmānaṃ paśyati | tathāpi cāsyāḥ[5 ] pratipādyasaṃbandhyanubhavaṃ prati pūrvavat karmatāstyeva[6 ], pratipādyena[7 ] parimitatvāt parābhimatāyāḥ paśyantyāśrcyutatvāt, parimitenaiva dvaitadaśocitenānubhavena sā dṛśyā syāt, na tu tadā pratipādyapratipādakapaśyantīnāmaikadhyaṃ yena karmatāpattīrna bhavet | evaṃ ca karmatāpattau tasyāḥ svayaṃ prakāśatākṣatiriti punarapi tatprakāśakameva pradhānaṃ bhavet | avyatirikto'pi[8 ] prakāśastasyā ātmānamātmanā paśyantīṃ paśyeti vivarta[9 ]bhūmyāliṅganāt aśuddhatāpannaḥ | asyāstīti paśyantīsvarūpasya || ______________________________________ 1 yaduktaṃ atha svānubhavenaiva paśyantīṃ paśya yuktitaḥ ityasyai ṣo'bhiprāyo yadīṣṭaḥ | 2 anyopadapeśakaiḥ | 3 upadeśyasya | 4 upadeśo hi na dṛṣṭe pravartate | 5 paśyantyāḥ | 6 tvaṃ paśyantīṃ paśya svānubhavena tāṃ lakṣayasveti sphuṭameva paśyantyāḥ karmatvamāyātam | 7 nanu paśyantyāḥ svayamātmadarśanarūpāyā na kathaṃcana krarmatāṇusaṃskāraleśamapyaspṛśantyāḥ kathaṃ pūrvavatkarmeti | tatra hi pārataṃtryaṃ karmatā'tra tu svantraivetyata āha pratipādyenetyādi | 8 atha prakārāntareṇāpi | atha svānubhavenaiva paśyantīṃ paśyeti yunakti avyatirikta ityādinā | 9 tvaṃ tasyā ātmānamātmanā paśyeti tathā ca na karmatā nāpi copadeśānarthakyamityetadapi samarthayati vivartabhūmyāliṅganāt ityādinā | =============================================== =============================================== p. 81) asatyaḥ[1 ] pratipādyo'sminnasatyaḥ pratipādakaḥ || 67 || asatyasyopadeśatvamasatyena parīkṣyate | paśyantyatiriktaḥ[2 ] sarva eva pratipādyādiprapañco'smin darśane'satyaḥ[3 ], tat kutaḥ paśyantyāḥ siddhiḥ kasya vā kena vā pramāṇena || yena sā vā pramāṇena sthāpyate tasya satyatā || 68 || tatsatyatve[4 ] dvisatyatvamasatyatve na kiṃcana | yadi vā yena pramāṇena sā vyavasthāpyate tasya satyatā iṣṭā, tat dvayoḥ paśyantītatpramāṇayoḥ satyatā prāptā[5 ], pramāṇasyāsatyatve na kiṃcana sthitaṃ syāt || sādhuśabdasamuccārātkasya svargādiyogitā || 69 || paśyantyāścedavidyātvaṃ tadbhogaunmukhyayogataḥ | madhyamāderjaḍāyāḥ kiṃ bhogena śabalātmanā || 70 || ______________________________________ 1 nanu ca yaḥ pratipādyaḥ so'pi paśyantī, yo'pi pratipādakaḥ so'pyasatyaḥ paśyantyeva, yo'pyupadeśaḥ so'pyasatyaḥ paśyantyeva, yo'pi tatsvarūpe parīkṣakaḥ so'pyasatyaḥ paśyantyeveti kimatra parasya kathanīyamiti cet, etadeva punarapi samarthanārthaṃ kathanīyamasatyameva hi sarvaṃ tarhyetatsaṃpannamityalaṃ bhavadvākpralāpenetyarthaḥ | 2 viśeṣapratiṣedhe sāmānyābhyanujñānamiti nayenāha paśyantyatirikta iti | 3 paśyantīvicāre | 4 tasya pramāṇasya | 5 tadapyaniṣṭhameva | =============================================== =============================================== p. 82) tasmādasādhuḥ sādhuḥ syācchabdavidyāphalapradaḥ | evaṃ vyākaraṇasyāpi samuccheda upaiti te || 71 || ______________________________________ vaiyākaraṇaiḥ sādhuśabdaprayogaḥ svargāpavargaphala uktaḥ | ekaḥ śabdaḥ śāstrapūrvaṃ prayuktaḥ svarge loke kāmadhugbhavati iti | tathā sādhvī[1 ] vāgbhūyasī yeṣu puruṣeṣu vyavasthitā | adhikaṃ vartate teṣu puṇyarūpaṃ prajāpateḥ || prājāpatyaṃ mahattejastanmātraireva[2 ] saṃvṛtam | śarīrabhede[3 ] viduṣāṃ svāṃ yonimupadhāvati || iti | tatphalaṃ svargākhyaṃ tāvatkasya syāt yaḥ śabdaprayogasya karteti tatphalārthitayā paśyantyāḥ kartṛtve svargabhogaunmukhyāt avidyāsaṃparkeṇāśuddhatā syāt | madhyamāvaikharīdaśāyāmiṣṭāniṣṭopalambhabhājiprāptiparihāraunmu khyena pravṛttiḥ | tanna, pāramārthikapramātṛniṣṭhā hi viṣayavyavasthitiḥ, tanmadhyamādeḥ savibhāgatvena dvaitāvasthāne sati avidyāśabalarūpatayā jaḍatvānna paramārthapadapratiṣṭhena kiṃcidbhogena, bhoga evāsau na bhavedityarthaḥ | tasmātsādhuśabdaḥ prayuktaḥ śabdavidyāphalasya bhogāderdātā, pratyuta paśyantyā aśuddhyāpādanenāsādhuraśubhaḥ syāt | evaṃ cāśubhakāritvādyathāvarṇitaphalaṃ vyākaraṇamapi tvadīyaṃ samucchinnaṃ heyameva syāt || 71 || vaiyākaraṇatāṃ tyaktvā vijñānānve[4 ]ṣaṇena kim | ______________________________________ 1 sādhvī vyākaraṇavyutpattisaṃskārasahitā | 2 taireva kevalaṃ saṃvṛtaṃ gopitam | 3 maraṇakṣaṇe | 4 samyagjñānagaveṣaṇayā | =============================================== =============================================== p. 83) bhavatāma[1 ]prastutena na kevala[2 ]mihoditam || 72 || vijñānābhāsanaṃ yāvat[3 ]samīkṣāyāmudāhṛtam | arthapratītihetusādhu[4 ]śabdānuśāsanavyāpārameva vaiyākaraṇatvaṃ[5 ] tyaktvā mokṣaprayojanaiḥ śāstrairyatsamyagjñānamanusaraṇīyaṃ tadanveṣaṇena ______________________________________ 1 prastāvānarheṇa | 2 nanu sādhuśabdānuśāsanatvameva pradhānaṃ prayojanaṃ vyākaraṇasya vyavasthāpitaṃ prasaṅgāgataṃ tatra vijñānābhāsanaṃ vyavasthāpitamiti kātra hāniriti samarthayati na kevalamityādinā | 3 anena teṣāmatra siddhāntapratītirastīti dhvanitam | 4 idānīṃ yaduktaṃ tairalamanenāgraheṇa, evaṃ vyākaraṇasyāpi samuccheda upaiti ta ityevaṃ rūpaṇena | yato'tra sādhubhirbhāṣitavyaṃ nāsādhubhiḥ iti na brāhmaṇena naiva mlecchitavai mleccho ha vā eṣa yadapaśabdaḥ iti śrutiśca tathā āhitāgnirapaśabdaṃ prayujya prāyaścittīyāṃ sārasvatīmiṣṭiṃ nirvapet | iti ca tathālamanyena prayojanena sakalapuruṣārthasādhanopadeśanidhervedasya vyākaraṇamarthabodhakatvātpradhānamaṅgamiti tasmātsiddhametat | tasmādvyākaraṇābhiyogasubhagaprauḍhoktibhiḥ paṇḍitairakleśena vicitravaidikapadavyutpattirāsādyate | anyairapyupabṛṃhite dṛḍhataramaṅgairniruktādibhirvede svārthadhiyaṃ vitanvati kutaḥ prāmāṇyabhaṅgo bhavet iti tadeva viṣayabhedotthāpanapūrvaṃ satyamityanumatyāṅgīkaroti sādhuśabdānuśāsanetyādi | 5 yato vibhajya ākriyante śabdarūpāṇi yena tadvyākaraṇamityanvarthai tasya nāma | tadvidanti adhīyante vā vaiyākaraṇāste, teṣāṃ bhāvastvapratyayenoktaḥ, sa ca bhāvapratyayo dharmāntarapratikṣepaka iti vaiyākaraṇatāmiti bhāvapratyayena dhvanitaḥ | =============================================== =============================================== p. 84) bhavatāṃ karaṇīyatvenāprastutena[1 ] na kiṃcit, na kevalaṃ cātraiva paśyantyabhidhānena samyagjñānābhāsa eva ukto yāvacchabdadhātusamīkṣāyāmapi vidvadbhartṛhariṇā dikkālādilakṣaṇena vyāpakatvaṃ vihanyate | avaśyaṃ vyāpako yo hi sarvadikṣu sa vartate || dikkālādya[2 ]navacchinnānantacinmātramūrtaye | svānubhūtyekamānāya namaḥ śāntāya tejase || iti lakṣaṇena[3 ] digdeśakālairavacchedo viśiṣyamāṇatā niṣiddhā | taccāyuktaṃ, parimitadeśakālādarthāttasyāvacchedāt, anyathā[4 ] sarvadikkālādiviśeṣaṇabhāve ______________________________________ 1 aprastuteneti prastāvasadṛśaṃ hi vākyaṃ śobhāvahamiti | tacca nopapannaṃ, yadvyākaraṇaṃ sādhuśabdānuśāsanalakṣaṇaṃ taddhi mokṣaṃ prati pratyuta bādhakameva | tathā hi mokṣo hi sarvathā vicchedaḥ | yatpunaḥ sādhubhirbhāṣitavyaṃ nāsādhubhiḥ iti proktaṃ, tatra ko'sādhuḥ sādhurveti prakṛtāntarāyakāritvānna kiṃcittena phalamityarthaḥ | 2 atra hi tatrabhavadbhartṛharervyāpakatvameva mukhyavṛttyā kathanīyam | tathā hi digdeśakālairyato'paricchinno'parimitastato'nanto maryādārahitaḥ vyāpaka ityarthaḥ | tathā kālaparicchedarahitatvādananto vināśarahito nitya ityarthaḥ | atra hetugarbhaṃ viśeṣaṇaṃ cinmātramūrtaya iti, tadeva vyāpakatvaṃ pramāṇādivyāpāranirasanena samarthayati svānubhūtītyādinā, tejasa iti prakāśarūpatvāt | śāntāyeti vikalpottīrṇatvāt | tadetadābhāsarūpatayā na samyagrūpamiti kathayati dikkāleti | 3 asādhāraṇasvarūpakathanaṃ lakṣaṇam | 4 ayaṃ bhāvaḥ - yadi bhavadbhiratra dikkālākāraviśeṣaṇatvena tasya viśeṣyasya tadabhāvasādhanatvamiṣṭaṃ, na tairayaṃ viśeṣyo bhavatītyevaṃ prakāraṃ tarhi parimitādeva tatsiddhati | naca tadiṣṭam, atha kimiti parimitādevetyucyate | kimiti na sarvasmādityuktau bādhamāhānyathetyādi | =============================================== =============================================== p. 85) vyāpakatvādi na syāt | vyāpako[1 ] hi bhavet sarvadikṣu avaśyaṃ vartamānaḥ sarvakālāvacchinnaśca[2 ] nityaḥ | vyāpakatvamupalakṣaṇaṃ[3 ] nirdiṣṭam || atha dikkālaviśeṣāvacchedābhāvo mataḥ, tattathaiva[4 ] vaktavyaṃ na sāmānyena naca tadapi yuktamityāha svānubhūtir[5 ]vartamānakālenāsya vibhāvyate || 73 || evaṃ kālānavacchedaḥ kathamasyodito hi taiḥ[6 ] | yasmin hi kālabhāge sthitaḥ sāṃsārikaḥ pramātā tenaiva vartamānakālena bhaviṣyadādinā tadā tasyāvasthānāt svānubhavaviṣayatāsyopalakṣyate, tatkathaṃ kālaviśeṣeṇāpyanavacchedaḥ || ______________________________________ 1 yadi hi bhavatāṃ sarvasmādviśeṣyamāṇatvamiṣṭaṃ syāttatkimarthaṃ dikkālādiviśeṣaṇatvaṃ niṣiddham | anayā hi bhavaduktyā te'pi kiṃcitsvarūpakā ityuktaṃ saṃbhavatyevetyāha vyāpako hītyādi | 2 nanu ca yathā bhartṛhariśloke'nanta itiśabdena vyāpakatvaṃ nityatvaṃ coktaṃ tathaivātrāpi samarthakavākye kathanīyamiti kathamuktam avaśyaṃ vyāpako yo hi sarvadikṣu sa vartate | iti | 3 atra hi digvyāpakatvamevoktaṃ bhavedityāśaṃkāgarbhīkāreṇāhopalakṣaṇaṃ nirdiṣṭam | tadāha sarvakālāvacchinnaśca nitya iti | 4 tattathā vyāpakatvanityatve siddhe | tathaiva viśeṣatayaiva | 5 naca bhavadbhiretādṛgevāneneṣṭaṃ yena dikkālaviśeṣāvaccheda eveti kathayati svānubhūtiriti | 5 yadi hi sarvakālāvacchinnatvenaiva bhavatāṃ kālānavaccheda iṣṭaḥ syāttatsvānubhūtīti vartamānakālānubhavaviṣayatā kathamasyocyeta tataśca naitadbhavatāmiṣṭamiti siddham | =============================================== =============================================== p. 86) anantasyānu[1 ]bhūtiḥ kā paricchedaṃ vinātmanaḥ || 74 || anante'vagamaḥ kutra[2 ] tejastve śāntatā katham | asarvagapramāṇaṃ hi mūrtirno[3 ] lakṣyate citaḥ || 75 || dhātuṣaṭkopagamādbhedavāde[4 ] deśakālayogo'vaśyaṃbhāvītyanantatvaṃ deśakālaparyavasānamucyeta, ataścā[5 ]paryavasitadeśakālasya sānubhūtirna tayoḥ saṃbandho yukta ityarthaḥ | tathā[6 ] hi ātmanaḥ svarūpasya paricchedamiyattāṃ[7 ] vinā anante vastuni kutrāṃśe'vagamo'stu bhāgānāmaparyavasānāt | anantatāpratītistu paridṛṣṭatāvatpadārthaniṣedhapuraḥsaratvenāgrāhyadyantakoṭidīrghavastu -mātrāvasāyinī sphurati, na tvanantena rūpeṇāparicchinnenāvabhāsanasaṃbhavaḥ | ______________________________________ 1 nanu niścayenānyasiddhāntaṃ yo na vetti budho'budhaḥ | svayaṃ sa saṃśayāno'nyaṃ kathaṃ khaṇḍeta svalpadhīḥ || iti nayenāniścitaparāśayena kathaṃ grāhyate | tathā hi dikkālānavacchedenānantatvaṃ deśakālaviprakṛṣṭatvena deśakālāparyavasānamucyate | tathā ca deśakālasaṃnikṛṣṭaṃ vastu avyāpakamanityaṃ cocyate, deśakālaviprakṛṣṭaṃ tu vyāpakamiti nityamitikathyate tataśca kā hānirityata āha anantasyānubhṛtiḥ keti | 2 anantāya tejase iti yaduktaṃ tadapi na yuktamityata āha | 3 cinmātramūrtaya iti etadapi mūrtibhāgaṃ vidalayati | 4 naiyāyikādimate | 5 yadi bhavadbhiranantatvamucyata iti śeṣaḥ | 6 yukta ityartha ityantaṃ yugapadeva deśakālāparyavasānatvena sphuṭamevānantyamiti nirasyati | 7 deśena kālen ca | 8 kuta iti samarthayati | =============================================== =============================================== p. 87) parisamāptarūpaniścayo hi pratītiḥ | tejorūpatā cet, nirābhāsatvābhāvāt kathaṃ śāntatā | tatkeyamuktiḥ śāntāya tejase iti | upacāre ca kiṃ prayojanam asarvagatadravyaparimāṇaṃ mūrtiḥ kāṭhinyaṃ vā na cit bhavati, tatkathaṃ cinmūrtaya iti || 75 || atraiva śabdanityatvavādino rūḍhatāṃ gatāḥ | anādinātha tenaiva śabdatattvena tulyatā || 76 || anye vaiyākaraṇā eva sphoṭādanyadeva śabdātmānaṃ nityamicchanti, tatraiva rūḍhāḥ | atha tatrāpi[1 ] teṣāṃ paśyantīrūpeṇānādinidhanātmanā śabdatattvena tulyā pramāṇābhāvādidūṣaṇatā sphoṭātmanā[2 ] vā || 76 || tadāha āptānāptabhāṣitatve viśeṣo nāsti śabdagaḥ | nityatve śabdatattvasya vyaṅgyatvaṃ dhvanibhirna ca || 77 || vyomavaccenna tulyatvaṃ sadā vyomnyanumeyatā | anāptabhāṣitasyāpi nityatvāviśeṣāt tulyapramāṇatā[3 ] syāt | na[4 ] ca nityasya dhvanibhiḥ kadācidvyaṅgyatvaṃ yuktaṃ nityamekarūpatvena vyaktāvyaktatāyogāt | atha yathā nityamekamapi cākāśaṃ dhvanibhirvyajyate ______________________________________ 1 nityaśabdatattve | teṣāṃ nityaśabdātmatattvavādinām | 2 tulyeti saṃbandhaḥ | tattulyatvamevāha āpteti | 3 tathā cāvyavasthā na ceṣṭeti bhāvaḥ | 4 nanu ca nityatve'pi śabdatattvasyāptānāptabhāṣitavyavasthā siddhyatyeva, nityatve'pi dhvanibhireva tasya vyaṅgyatvādāptadhvanivyaṃgyatve satyatā, anāptadhvanivyaṃgyatve'satyateti | tathā ca na kaściddoṣa ityata āha na cetyādi | =============================================== =============================================== p. 88) ghaṭākāśādi vā ghaṭādibhiḥ tathā śabdo'pīti | tannatulyatvamatra[1 ], yataḥ sadā vyomni śabdaguṇādinānumeyatā na tu pratyakṣākhyā vyaktiḥ | bhavatpakṣe[2 ] na kiṃ nyāya eṣa āyāti cecchive || 78 || tathā rūpānurūpatvātprasūteḥ śiva[3 ]rūpataḥ | satyatvācca na tulya[4 ]tvamato'smātpraviramyatām[5 ] || 79 || śivādvaitapakṣe'pi bhavataḥ śabda iva śive'pi satyatvādidūṣaṇanyāyaḥ kiṃ nāpatatīti cet | tanna, jagadapi tataḥ śivarūpāt śivarūpānurūpyeṇa tathā sarvaśaktiyogāt yadā prasūtaṃ tadā śivarūpameva, ata ______________________________________ 1 tanneti na śabdaḥ kākākṣivadyojyaḥ | tanneti bhavadvacanamayuktamityarthaḥ | na hi tulyamatreti yojyam | 2 nanu ca acintyāḥ khalu ye bhāvā na tāṃstarkeṣu yojayet ityāptoktirevaitādṛgviṣaye'numantavyāko'tra nirbandho yadyābhāsān ityādi | tathā cāptoktatvānmaunamevātra śaraṇam | nahi acintye'pi tarkodyuktasya kadācidapi satyārthapariniṣṭhitiḥ syāt | atha cettarka eva śaraṇaṃ, tarhi kimiti bhavadbhirvayameva pratyākṣiptāḥ | bhavatāmapyatra kāyuktirityāśaṃkāpūrvaṃ svamatotkarṣaṃ prathayati bhavatpakṣa ityādinā | nakiṃśabdaḥ śiraścālane, na kimāyāti āyātyevetyarthaḥ | iti śabdasyādhyāhāro'tra kartavyaḥ | 3 rūpaprasārarasato garhitatvamayuktimat iti prathamāhnika evoktatvādityarthaḥ | 4 bhavanmatena | 5 bhavadbhiratra dūṣaṇāropaṇādinetyarthaḥ | atha vāsmātpraviramyatāmiti lyablopapaṃcamyā vyākhyeyam | asmādenamāviśya svayameva bhavadbhiḥ prakarṣeṇa sukhena sthīyatāṃ, svamataṃ tyaktvaitameva matamāśrayadhvamityarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 89) eva ca satyarūpam, tathā ca vakṣyate vistarataḥ | tanna tulyatvaṃ śabdādvaitapakṣeṇa śivādvayasyetyetaddūṣaṇāpādanāt viramyatām || 79 || tadetatprāsaṅgikamuktvā paśyantīmeva paryālocayannāha | atha[1 ] nāmnaiva paśyantī sphuṭameva jaḍā tataḥ | jñānaśaktiḥ smṛtā bhaṅgyā strīliṅgavyapadeśataḥ || 80 || atha darśanārthānvaye[2 ] doṣānnāmamātreṇa yā[3 ]dṛcchikena paśyantī iṣyate, strīliṅga[4 ]bhaṅgyā ca brahmasaṃbandhijñanaśaktirūpā sā matā, tato viruddhametat[5 ] darśanāsamanvayāt jaḍatāpatteḥ, jaḍātmani ca jñānaśaktitānupapattiriti || 80 || śabdasya viṣayākhyasya miśratvenendriyasya tu | sarva[6 ]darśanavijñānaśūnyatā padavedinām || 81 || ______________________________________ 1 nanu kṛtaṃ bhavaddoṣāropaṇena kiṃ paśyantīti kathyatāmiti | nahi sarvatra yaugiko'rthaḥ saṃbhavati | santi hi ḍitthādayo'pi śabdāḥ | tataśca rūḍhimahimnaiva kuśalādivadatrāpi paśyantīnirdeśaḥ | na ca vaktavyaṃ kimanena tathāpi paśyantīśabdena vyapadeśyaṃ, strīliṃganirdeśādeva jñānaśaktirūpatvādasyā ityapi nirasayannāhāthetyādi | 2 dṛśidhātoḥ karmarūpasyārthasyānvaye | 3 sāṃketikena | 4 tathāpi kiṃ vastu paśyantyā svīkṛtamityata āha strīliṅgeti 5 paśyantīti darśanārthāsaṃbhavenāyaugikatve sthite satītyarthaḥ | aho mahadāścaryaṃ paśyantīti darśanāsaṃbhavādrūḍhitvamāśritaṃ tatraiva ca jñānaśaktiriti | 6 idānīṃ kecidanādinidhanamityatra śabdatattvamityanena tathā vāgrūpatāmityatra ca parāvāgityanena anayorvākśabdatattvayoḥ parasparasaṃśleṣa eva yaḥ sa eva paraṃ tattvamityāhuḥ | tacca śabdatattvaṃ viṣayākhyaṃ karmarūpaṃ grāhyaṃ vāktattvaṃ ca karaṇarūpaṃ grāhakaṃ, tathā ca grāhyagrāhakayorabheda eva paramārthatattvamiti tadetatsopahāsaṃ pratyāha sarvadarśaneti | =============================================== =============================================== p. 90) yasmādanādinidhanaṃ śabdatattvaṃ parā hi vāk | paśyantyā varṇyamānatve haste grāhyaikatā patet || 82 || viṣayarūpatvena karmatayā[1 ] yasyākhyā pratītiḥ śabdasya tasya indriyasya ca karaṇatayā[2 ] prasiddhasya vāgrūpasya miśratvenaikīkāreṇa yasmāttairuktamanādinidhanamityādikamabhedābhidhāyi tayoḥ[3 ], tasmāttena miśrīkāreṇa sarva[4 ]darśanājñānatā padavedināṃ vaiyākaraṇānāṃ prāptā | nahi kvacidapi sāṃkhyādidarśaneṣu vyāvahārikayorindriyaviṣayayorabheda iṣṭaḥ | evaṃ[5 ] ca vā śabdasya paratvenānādinidhanatvenādvayavādādaikyena varṇyamānatve haste'pi[6 ] karmendriye tadgrāhyeṇa viṣayeṇaikatā prasajyeta || 82 || brahmaṇo jñāna[7 ]śaktiḥ paśyantītyapi yāvadiṣyate tāvadanyadapi[8 ] sūkṣmatarameṣṭavyamityāha ______________________________________ 1 grāhyatayā | 2 grāhakatayā | 3 vāktattvaśabdatattvayoḥ | 4 sarvaśāstrānabhijñatvaṃ | 5 evamityaṅgīkāre | 6 hastenetyupalakṣaṇaṃ tenānyeṣāmapi karmendriyāṇāmevameva bodhyam | 7 nanu kimidamucyate jaḍātmani jñānaśaktiriti, atra hi na svarūpadvitvamāśritaṃ, yane svarūpaṃ jaḍātmakaṃ, sā ca svayaṃ jñānātmikā śaktiriti | yaiva hi brahmaṇo jñānātmikā śaktiḥ saiva paśyantīti śaktirūpā, natu svatantrā kāciditi | tathā ca na tasyāṃ kācanāpi pūrvoktadūṣaṇāvatārasaraṇirityabhyupagamadvāreṇa svamatena siddhāntayati | 8 unmīlitamāyuṣmato vivekacakṣuṣā na kāraṇamatra vidmo yena na tūrṇaṃ vikasatīti bhāvatvenāha tāvadityādi | =============================================== =============================================== p. 91) paśyantī hi kriyā tasyā bhāgau pūrvāparau sthitau | na[1 ] taddraṣṭavyamityetadvimarśaḥ pūrvato bhavet || 83 || yathā kartuḥ kulālāderghaṭaḥ kārya itīdṛśaḥ | vimarśa icchārūpeṇa tadvadatrāpi saṃsthitam || 84 || sā sthitā pūrvatastasyā icchāyāḥ prasaraḥ katham | yāvanna sūkṣma ullāsaścitaḥ kāryonmukhaḥ sthitaḥ || 85 || tasyā api sāmarasye vyavasthāvān sthitaḥ śivaḥ | evaṃ bhavaprakriyāyā api sūkṣmatarā sthitiḥ || 86 || sthitā sā na punaḥ satyā vāco vāyugamātmanaḥ | iṣyate brahma[2 ]rūpatvaṃ ghaṭāderapi kathyatām || 87 || paśyantī hi darśanakriyātmikā pūrvāparībhūtāvayavā, pūrvaṃ[3 ] caitaddraṣṭavyamiti vimarśaḥ kulālāderiva ghaṭādikaraṇe'vaśyamicchātmakaḥ syāt, tadvadatrāpi[4 ] sarvametatsthitam | evaṃ cecchā darśanakriyāyāḥ pūrvā sthitā, tasyāścecchāyā api cittattvasaṃbandhisūkṣmatarollāsamiṣṭajñeyakāryaunmukhyalakṣaṇaṃ vinā prāguktanyāyāt kathaṃ prasaraḥ, tasyā api cito nivṛttyaunmukhyecchājñānakriyākramavyavasthāyā yatsāmarthyamekībhāvaḥ ______________________________________ 1 na śabdo'tra śīrṣacālananyāyenābhyupagamena draṣṭavyaṃ draṣṭavyamevetyarthaḥ | 2 yadi ca sāmānyatayāsyā vācastarhi ghaṭāderapi tathā prakalpyatām | 3 tasyā kriyāyāḥ | 5 paśyantīvicāre | =============================================== =============================================== p. 92) samāveśaviṣayastatra vyavasthāvān vyavasthāśrayo'kramaḥ śivabhaṭṭārakaḥ sthita iti | evaṃ jñānaśaktitābhiprāyeṇāpi paśyantyā bhavalakṣaṇāṃ prakriyāṃ prati sūkṣmatarānyāpi pararūpā sthitirasti, tataḥ sāpyanumantavyā na tu vāyugamātmikāyā vācaḥ satyāstasyā brahmarūpatvameṣṭavyam | evamiṣyamāṇe[1 ] bhūtatvāviśeṣāt ghaṭāderapyevamucyatām || 87 || yathā[2 ] sarvapadārthānāṃ bhagavacchivarūpatā | tadvadvāgindriyasyāpi na punaḥ sā parā daśā[3 ] || 88 || kaṇṭhādau vadane vāyau vyāpāro vāgrutasya sā | karaṇaṃ, nādarūpādiśabdasyāsti śivātmatā || 89 || tasyāpi kathitā pañcatattvadīkṣāvidhau kvacit | na vāca iṣyate tadvattastmātsarvaṃ śivātmakam || 90 || yadyapi sarvārthānāṃ jñānagocarāṇāṃ cidantaḥpraveśāt cillakṣaṇaparameśvararūpatā paramārthato yathā tathā vāgindriyasyāpi jñeyasarvārthāntarbhāvādajñeyatve satvādeḥ, tathāpi vāgindriyadaśāparā na bhavāta, māyāśaktyā ______________________________________ 1 tasyā brahmatve | 2 nanu ca satyamevaitaddhaṭāderapi kathyatāmiti yatsarvārthānāṃ jñānagocaratvāccidantaḥpraveśāccinmayatve paripūrṇamakhaṇḍameva parameśvaratvamiti, tacca sāmye'pi vāca iyānviśesaḥ sattvāderyadagrāhyatvamiti, sarvārthāntarbhāvastu sarvatra samāna eveti buddhyādyagrāhyatvaviśeṣeṇa tasyā eva brahmatvamityāśaṃkyāha yathetyādi | 3 na punaḥ sā parā daśā ityanena tasyā anyebhyo viśeṣe satyapīti dhvanitam | =============================================== =============================================== p. 93) śivābhedākhyātyā tadutthānāt | tathā hi kaṇṭhatālvādau vadanaikadeśe vāyoryo'bhighātavyāpāraḥ śabdāvirbhāvahetū rutaṃ nāma tasya sā karaṇam, eṣā ca sarvaiva bhedamayyaparāvasthā | atha nādarūpasya sthūlasya sūkṣmasya parasya ca śabdasyāsti mantrātmanaḥ paramaśivātmatā tadiṣṭā kathitā pañcatattvadīkṣāvidhau dīkṣāśāstre na punarevaṃ vāca indriyarūpāyāḥ, parabhāvastanmayatvaṃ vā jagato yuktam, ataḥ sarvaṃ śivātmakamevopapannamiti śivam || 90 || iti śrīmadutpaladevapādakṛtau śrīśivadṛṣṭivṛttau dvitīyamāhnikam || 2 || =============================================== =============================================== p. 94) atha śrīśivadṛṣṭau tṛtīyamāhnikam | advayavādaḥ sthitaḥ[1 ], paśyantīvicārādanantaraṃ svayūthyānadvaya[2 ] vādinaḥ pratīdānīmārambhaḥ[3 ] | tathā ca tairuktam yasyā nirupādhijyotīrūpāyāḥ śivasaṃjñayā | vyapadeśaḥ parāṃ tāṃ tvāmambāṃ nityamupāsmahe || iti | tatrāha atha[4 ] śakteḥ parāvasthā yairbhaktyā parigīyate | yuktyā prakāśito devastataḥ[5 ] śaktidaśā yataḥ || 1 || ______________________________________ 1 svasiddhāntena niścayena dṛḍhīkṛtaḥ | 2 svasamānajātīn | 3 natu nirākaraṇamityarthaḥ | 4 ayaṃ bhāvaḥ - śaktiriti parādhīnatvādasyāḥ strīliṅgasya puṃlliṅgaviśeṣarūpatvācca siddha eva svayaṃ tasyāstadadhīnatve yatparatvābhidhānaṃ sā kevalaṃ tattattvotkarṣaprākhyāpikā bhaktireva | bhaktistatra premātiśayaḥ racanā ca | racanayā taistadautkarṣyaprakhyāpanena śaktimatprādhānyameva sūcitamityarthaḥ | nanu ca yadi bhaktireva tadvyapadeśaḥ paraṃtu śaktimānevotkarṣeṇa khyāpito'laṃ tarhi tānprati pratyākṣepakaraṇenetyata āha yuktyeti | yuktirhi kāṃścitsūkṣmadṛṣṭīnpratyevopayuṃkte iti taduktirdūṣaṇameva sarvopakārakatvābhāvādityarthaḥ | 5 naca teṣāṃ śaktireva svātaṃtryeṇa mateti mantavyamityāha tata ityādi | =============================================== =============================================== p. 95) liṅga[1 ]viśeṣānyathānupapattyā śaktitvenaivābhimatasyārthasya parāvasthārūpābhidhānaṃ bhaktireva tataḥ parasya śaktimato'bhāvāt śaktimadabhinnā hi tata uddhṛtyāpi prayojanavaśānnīrdiśyamānā tat[2 ]pāratantryeṇa tadanantaraṃ nirdeśamarhati | yatastaireva[3 ] tataḥ parāvasthāto'nantaraṃ śaktidaśā kiṃciducchūnatetyādinoktā tato yaiḥ śakteḥ paratvaṃ gīyate taistayā dharmabhūtayā dharmī svāśrayaḥ svatantro vāstavābhedayuktyā devaḥ śivaḥ prakāśitaḥ | animittamevaṃ[4 ] tu viśeṣātmani strīliṅge kimityabhiniveśaḥ, puṃstvaṃ[5 ] hi strīpuṃsayoḥ sāmānyaṃ liṅgaṃ, napuṃsakaṃ[6 ] punaḥ ______________________________________ 1 sāmānyaṃ puṃliṅgaṃ vinetyarthaḥ | 2 nanu ca yadi śaktimatastatsvātantryarūpā śaktiḥ na vahnerdāhikā śaktiḥ pṛthaṅnirdeṣṭumarhati | iti nyāyena yuktibodhanārthaṃ bhaktyā vābhidhānaṃ kathaṃ saṃbhavatītyata āha tatpāratantryeṇeti | tasyāḥ svayaṃ svātantryaṃ vyāghātavirodhādidoṣaprasaṅgādityarthaḥ | 3 naca teṣāmetadanabhipretaṃ yena taduktiranyavādivatpratikṣepyapakṣe vyavatiṣṭhetetyāha yatastairiti | 4 viśeṣeṇa tatpakṣaṃ vyavasthāpayati animittamityādinā | 5 kā hāniratretyāha puṃstvaṃ hīti | 6 nanvatra yadi strīliṅgavyapadeśe viśeṣarūpatvāddoṣa āśaṃkyate tarhi puṃliṅge'pi śaktimatsvarūpaprakhyāpake doṣa āpatatyeva sthūladṛśāmiti nirdoṣaṃ napuṃsakaliṅgameva gṛhyatāṃ yena śaktiriti svātantryaṃ napuṃsakaliṅgenaiva tannirdeṣṭumarhatītyata āha napuṃsakamiti | =============================================== =============================================== p. 96) śaktatāparyāyarūpaṃ naivaṃvidhaviśveśvaranirdeśāvasare yuktopapādānamityabhedābhidhānārthaṃ śaktitadvatoḥ puṃstvenopapattiḥ || 1 || tathā tadvyapadeśaścedvyapadeśaḥ śivātmakaḥ | tathā strīliṅgena paramaśivasyaiva vyapadeśo mataścettatso'pi vyapadeśa ukta[1 ]nyāyācchivaśabdātmakaḥ kāryaḥ | abhedamevāha na[2 ] śivaḥ śaktirahito na śaktirvyatirekiṇī || 2 || śivaḥ śaktastathā bhāvānicchayā kartumīhate | śaktiśaktimatorbhedaḥ[3 ] śaive jātu na varṇyate || 3 || śaktyā rahitaḥ śūnyo na yadyapi śivastathāpi kathamaikyaṃ tadāha na śaktirvyatirekiṇīti | tathāhi tena tenaiva vaicitryeṇa īdṛśānatiduṣkarānicchāmātreṇa śaktaḥ śivaḥ kartumiti vyavahāre'pyabhedaḥ, śaktitadvatorbhedākhyānupapadyamānatvāt śaive na kadācidavāntarādibhedeṣvapi varṇyate yathānyatrāprāmāṇikadarśaneṣu || 3 || tadeva vicārayannāha śaktereva svatantratvātkartuṃ bhāvānvicitrakān | ______________________________________ 1 puṃlliṅgaṃ sāmānyamiti nyāyāt | 2 na cānayoḥ parasparaṃ bhedo yuktaḥ yena strīliṅgavyapadeśo'pyupapatsyasyata iti svamatena siddhāntayati | 3 śaiva iti prāmāṇikatvakathanārthaṃ, tena ca teṣāmapi yadvyavasthitireva darśitā nānyadarśanasthitirata eva vṛttikāreṇa svayūthyāniti kathitam | =============================================== =============================================== p. 97) sāmarthyaṃ yadi kalpyeta tannāmānantyameva vā || 4 || bhede[1 ] hi śaktiḥ kiṃ kāryaṃ karotyuta ca śaktimān | tatra yadi śaktistatkimasau[2 ] śaktā karoti athāśaktā, aśaktasya karaṇe'tiprasaṅgaḥ,3 śaktatve[4 ] tasyāḥ śaktyantarayoge śaktyāśrayasya śivasyaiva[4 ] śaktiriti nāma syāt | atha[6 ] śaktyaiva satyā ______________________________________ 1 abhedena vyavasthāpya bhedaṃ tayoḥ khaṇḍayitumāha bhede iti | 2 nanu satyametat śaktiśaktimatorbhedaḥ śaive jātu na varṇyate | iti, tathāpi yadeva śaktimataḥ śaktitvaṃ nāma svātantryaṃ tenaiva tasya śaktimato'pi svarūpalābhe'pi śaktiprasara ityalaṃ śaktimatsvarūpavisrambheṇa | yenoktaṃ tathā tadvyapadeśaścedvyapadeśaḥ śivātmakaḥ ityādi, tatra pṛcchati tatkimasau śakteti | 3 śūnyādapi sarvabhāvotpattiḥ syāt | aniṣṭāpattiḥ prasaṅgaḥ | 4 tadeva śaktatvaṃ yatsvātmani śaktyavicchedaḥ, śaktisamavāyaṃ vinā śaktatvasyaivānirvāhāt | 5 yadi ca śaktiyogaḥ śaktestarhi phalitaṃ mamaiva manorathakalpalatayetyāha śivasyaiva śaktiriti nāma syāditi | 6 athedānīmabhedapakṣe na kathaṃcanāpi śaktivyapadeśo yadi śaktivādī bhedapakṣamanayorāśṛṇoti tatra vivecayitumāha athetyādinā | yaduktaṃ śaktimataḥ śaktatvaṃ dharmabhūtaṃ svabhāvakalpameva yena śaktimāniti vyapadeśaḥ | tanna, bhinnaiva śaktiḥ śaktimata iti tatrāpi pṛcchati tadbhinnaśaktiriti | atrāpi pūrvavannyāyaḥ, aśaktasya karaṇe'tiprasaṅgaḥ śaktatve punastasyāpyanyattasyāpyanyadityānantyāpattyānavasthāprasaṅga iti | =============================================== =============================================== p. 98) bhinnaśaktiyogastatsaiva bhinnaśaktiḥ kāryaṃ kuryāt, kathaṃ vā kuryādaśaktā, śaktatve śaktyantarakalpanenānavasthā syāt ānantyāpatteḥ || kiṃca[1 ] śaktimāneva śaktiḥ syācchivavat[2 ]karaṇārthataḥ || 5 || śakteḥ[3 ] svātantryakāryatvācchivatvaṃ na kvacidbhavet | śaktirapi śaktyantarayogātkurvatī śaktimāneva syāt | karaṇalakṣaṇādarthātpravṛttinimittātkartṛtvādityarthaḥ, yathā śiva[4 ]bhaṭṭārakaḥ | śakteśca svatantraṃ svanibandhanaṃ kāryaṃ nānyā[5 ]śrayamiti śivatā nānyatra kvacidbhavediti śaivadarśanānupapattiḥ svayūthyānām || ______________________________________ 1 na kevalaṃ śakteḥ śaktyantarayogena śivasya śaktiriti bhavadabhīṣṭameva nāma nirvahedyena svavacanaviruddhavyāghātadoṣo'pyāpatedityāha kiṃcetyādinā | 2 śaktimattvaṃ hi kartṛtvamucyate, śaktitvaṃ hi karaṇatvaṃ, śakteśca śaktatāyoge sphuṭameva tasyā eva śaktatāyāḥ karaṇatvametasyāśca tadyogātkartṛtvamiti śaktirapi śaktimadvyapadeśamarhati na kācanāpi śaktiriti syāditi, yena kriyate tat karaṇaṃ iti | 3 nanu kimidamucyate śaktiyoge śivasyaiva śaktiriti nāma, tathā śaktimāneva śaktiḥ syāt iti ca, yatastadeva śakteḥ śaktitvaṃ yatsvātantryeṇa svātmanyeva svanibandhanameva kāryakāritvaṃ, tathāca kāryatvamapi svatantraṃ tadekākāraṃ nānyāśrayamiti tadetadapi vighaṭayati śakterityādinā | 4 karaṇalakṣaṇenārthena śaktyā yathā śivabhaṭṭārakasya kartṛtvamityarthaḥ | 5 tathā ca kuto'yaṃ nirdeśastaiḥ kṛtaḥ śaktiśca śaktimāṃścaiva padārthadvayamucyate | śaktayo'sya jagatsarvaṃ śaktimāṃstu maheśvaraḥ iti || =============================================== =============================================== p. 99) muñcato'pi nijāṃ śaktiṃ svātantrye[1 ] jñānamāpatet || 6 || śaktiṃ muñcato viviktasya śivabhaṭṭārakasyābhyupagame[2 ] ----------- tattvātsvātantrye jñeyaniṣṭhatvābhāvasa ----------------------māpnoti jñeyāprakāśanāt tacca-------------------- athavā nijaśaktityāge-------------hi tasya svasvātantryasya---------tathaiva jñānaṃ syāt-----śaktimataḥ śakteḥ pṛthagbhāvena pratītirasti kevalamekasminneva yasmin vastuni pratīteḥ 3kiṃcidbhavati tatsamānaṃ śaktaṃ vyavahāra[4 ]mevamucyate śakti[5 ]māniti || ______________________________________ 1 nanu ca na śaivadarśanānupapattiḥ svayūthyānāṃ yenoktaṃ śivatā nānyatra kvacidbhavet iti | astyeva śivatāyā viṣayaḥ yāvaddhi śaktitvasamāveśaḥ tāvatkena śiva iti vyapadiśyate, tadvyatireke tu viviktatvācchiva iti vyapadeśaḥ kenāpahnūyata iti viviktaviṣayatvātsphuṭamanayoḥ svarūpalābho'styeva | tatrāha svātantrye jñānamāpatet iti | ayaṃ bhāvaḥ, yadyatra bhavadbhirviṣayabhedena vyavasthāpyate tarhi tāvat śaktyā garbhāntarvartinyā śaktigarbhaṃ paraṃ mahaḥ iti lakṣaṇaṃ śivabhaṭṭārakasya bhavadanurodhena cchindyāt | chinattu vā nāstyatra tava kopi bharaḥ | tathāpi svātantrye jñānamāpatet, svātantryaṃ hi svatantrasya śaktimataḥ svabhāvabhūto dharmaḥ svabhāvavantaṃ vinā na kathanārhamiti bhāvaḥ | 2 bhyupagame iti prabhṛti jñānaṃ syāt ityantaṃ nimnalikhitaḥ pāṭhaḥ kapastake dṛśyate - nāstyatra bhavato vipratipattisambhāvanāpi kevalaṃ svātantrye śaktimantaṃ vināpi śaktau svabhāvabhūte dharmejñānaṃ svataḥ saṃbhāvanāniṣṭhāpattirāyāti, naceṣṭā, nahi bhavatāṃ - 3 ādhikyamiva tasyāḥ spandasvarūpaṃ kiṃciccalanātmakatvāt | 4 kiṃciccalattāvyavahārasāram | 5 idamatra tātparyam, ekamevedaṃ svasvabhāvākhyaṃ śaktigarbhaṃ śaktimatsvarūpaṃ tatraitādṛśe yatkiṃcitpratīterādhikyaṃ yadā sphurati, tattadā śaktiriti bhaṇyate | tadāśrayatvena ca tatsamānaṃ tadekasaṃghaṭṭamīdṛgvyavahārasāraṃ calattātmakasvarūpābhāsanaviśrāntisāramata eva śaktamiti tacchaktisahitaṃ śaktimāniti kathyate, natu śaktiśaktimatorvastuto bhedo lakṣyata iti | =============================================== =============================================== p. 100) tadāha na[1 ] himasya pṛthak śaityaṃ nāgnerauṣṇyaṃ pṛthagbhavet | śaktiḥ śaktatvaṃ śaktasya dharmaḥ, naca dharmo dharmiṇo bhidyate tathā[1 ] himavahnyoḥ śītoṣṇasparśau na pṛthagupalabhyete || 6 || mantra[3 ]stambhanatāyāṃ hi nāsau vahnistadocyate || 7 || hemādivadbhāsvaraṃ taddravyaṃ tairvyabhicāritam | ______________________________________ 1 nanvastu śaktiśaktimatorabheda eva tathāpi yathāgnitadauṣṇyayorhimaśaityayoścābhede'pi auṣṇyaśaityābhyāmeva vyavahāro nāgninā nāpi himena tathānayorapi cābheda'pi śaktyadvayavāda eva yuktiyuktaḥ, na śivādvayavāda ityāśaṃkyāha na himasyeti | ayaṃ bhāvaḥ - satyameva śaktyaiva vyavahāradarśanāttadadvayavāda eva vaktuṃ yuktamityetadyadyapi tathāpi na dharmiṇaṃ vinā dharmo vyavahāraśaktaḥ | nahi himāgni vinā śaityauṣṇyasparśo jātucitsaṃbhavati tadvyavahāre'pi | tathā śaktisaṃbandhe'pi sarvatra tadvyavahāradarśanānna tayā dharmiṇaṃ vyavadhāya vyavahāro yukta iti śivādvayavāda eva yuktiyukto'ṅgīkartavya iti | 2 yadyapi himavahnyoratra dṛṣṭāntatvena vyapadeśo yuktaḥ tathāpyanubhavaśālināmautkarṣyakhyāpanāya dārṣṭāntikatvena yojita iti bodhyaṃ tadāha tatheti | 3 nanu ca yathā mantreṇauṣṇyaśaktistambhane'pi vahnerbhāsamānatvāt vahnirayamiti sarvo'pi pratyeti, tathā śaktivyatireke'pi tasya vyavasthānāt kathamuktaṃ muñcato'pi ityādi | tathā, yathā ca tatra pṛthagevānyathā kathaṃ mantreṇa stambhanaṃ siddhyediti, tathā ca kathamanayorabheda ityatra samarthayati mantrastambhanetyādi | =============================================== =============================================== p. 101) yadyauṣṇyāvyatirekatve dṛṣṭānto dāhakāśrayāt || 8 || mantre[1 ]ṇauṣṇyastambhanaṃ yasya tathā śaktivyatirekatā śaktimata ucyate | tanna idaṃ vahnitvaṃ, tadabhāve satyagnerauṣṇyaṃ nopalabhyate yatastadānīmasau vahnistejomayatve'pi yathā survarṇādi dravyaṃ bhāsvaram | atha taireva hemādibhiragnisaṃjñatejomahābhūtātmabhi (gnisahacaritai)reva dṛṣṭānto yadi (śaktivyatirekatā śaktimata ucyate tanna doṣaḥ yato) dāhakatvena śrita uṣṇaḥ san (sa) vahniḥ śaktivyatireke dṛṣṭāntīkṛto na vahnimātram || 8 || 2śaivaiḥ sadbhirvāca eva paśyantyādikrame sthitāḥ | kalpitāstairaśaivatvamātmanaḥ pratipāditam || 9 || anyacca yaiḥ śaktivādibhiḥ yasyā nirupadhijyotīrūpāyāḥ śivasaṃjñayā | vyapadeśa------------ ityevamabhidhānāt śaivadarśanasthitairapi sadbhirvāca eva krama vyavasthitāḥ paśyantīmadhyamāvaikharīsaṃjñābhirviśvātmatayā kalpitāḥ yadāhuḥ ---------------yāvannonmeṣabhāgaṇuḥ | na tāvadarthe varteta sa conmeṣaḥ kriyā matā | kriyā ca nānā rūpaiva-------------------- ______________________________________ 1 mantreṇauṣṇyastambhanaṃ yasya tasya vahneryathā śaktirvyatiriktaiva tathā tacchaktistambhanatāyāṃ vahniḥ svarūpeṇa tiṣṭhate, na tu tenaiva vahniriti jñānam | tathā śaktyapagame śaktirvyatiriktā | naca śaktyaiva śktimatsvarūpavyapadeśa ityarthaḥ | 2 athedānīṃ svātantryāparaparyāyaśaktyadvaitapakṣe'nupapanne'pi cānye śaktivādinaḥ punarapi pratyavatiṣṭhante | paśyantyādivāca eva samantādviśvamāgūrya yato vartante tato vācaḥ śaktirūpatvādvāgadvaitamayaṃ śaktyadvaitamayaṃ sarvaṃ viśvam | alaṃ śivādvaitavādenetyata āha śaivairityādi | =============================================== =============================================== p. 102) ityupakramya svasvabhāvasthitiṃ muktvā tasmānnānyāsti sā daśā | śive yasyā na vāgrūpaṃ sūkṣmamaprāptasaṃnidhi || iti tairaśaivatvamātmana uktam || 9 || tathāhi śaive vāca indriyatvamatha[1 ] nādādinoditā | tadabhyāse phalāvāptiḥ sūkṣmamantrasvarūpatā || 10 || kathitā kāla[2 ]pādādau nādākhyaṃ yatparaṃ tviti | parāparādibhedaśca tatraiva[3 ] pratipāditaḥ || 11 || ityanena varṇitātra vāca eva parātmatā | śaive hi vācaḥ sāṃkhya iva karmendriyatvamevātyantādhastanadaśāyām | atha nāde pralīnacita ityādinā vāca eva phalāvāptiḥ kathitā sukṣmamantrātmakatā kālottarādau nādākhyaṃ yatparaṃ bījaṃ-----------------| ityādinā parāparādibhinnatā coktā iti, tasmādanena śaivagranthena vāca eva parātmatā kathamayuktā | paraṃ tviti tuśabdaḥ pādapūraṇe || ______________________________________ 1 athetyatrāyaṃ bhāva, - vaiyākaraṇairhi karaṇarūpā buddhīndriyādapyatinikṛṣṭakarmendriyarūpā paśupramātṛbhistiryagādibhiḥ sādhāraṇā dhvanijanikāhaṃkāravṛttireva kācidvāk pāṇyādivadabhyupagatā kathaṃ tatra paratvamiti | atha sāmānyaṃ sthūlasūkṣmarūpamāśritya pṛcchatyathetyādi | 2 śaivatantre eva | 3 kālapāda eva | =============================================== =============================================== p. 103) naitanna[1 ] vācaḥ kathitaṃ patiśabdasya varṇitam || 12 || śabdasya viṣayākhyasya na kadācidudāhṛtam | tadetanna, nahi vāgindriyasya baddhāṇuvyavasthitasya tattatra[2 ] kathitam, viṣayākhyasya vā śabdasya tatparatvaṃ kadācit kvacitpratipāditam, apitu patibhāve īśvaratāsamāpattau yo mahāmantramayaḥ śabdanātmā tasyoktam || 12 || tathā cāha kheṭapālaḥ śabdarāśerviśeṣatām || 13 || svāyambhuvasya ṭīkāyāṃ bāḍhamityādinā guruḥ | tathā mataṅgaṭīkāyāṃ vyākhyāniguruṇoditam || 14 || mantrāṇāṃ paraśabdānāmuktaṃ[3 ] vāco na jātucit | kheṭapālaguruḥ śrīsvāyambhuvaśāstraṭīkāyāṃ kiṃ śabdarāśerviśeṣo'sti ityākṣipya, bāḍham ekaḥ śivātmako'nyaśca pāśātmakaḥ ityādinā paratvena śabdarāśermantrarūpasya kartṛśaktāvavasthānāt viśiṣyamāṇatāmāha na tu śabda ityeva kṛtvā śabdarāśernirviśeṣatvam | ______________________________________ 1 atra hi ahamiti vāk śuddhakartṛtvaprāṇā asaṃkucitamahāmantramayī śabdanarūpā yā tasyā evaitaduktamityarthaḥ | ye punaramī māyīyā varṇāḥ śabdātmānaste ghaṭādisthānīyāstadutthāpakaṃ cāvikalpasavikalparūpaṃ paśyantīmadhyamātmakaṃ jñānaṃ jñānāntarasthānīyaṃ ca tannirvartakaṃ ca vāgindriyaṃ pāṇyādisthānīyaṃ dvaitātmakamāyāpakṣanikṣiptaṃ ca tatkathamiva paratattvaṃ syāditi | nanu yatra tatrāpi svakṛtyaprasādhakatvaṃ dṛśyate tatra kiṃ kathanīyam | atrocyate tattu api svātmabalasparśāt iti paratvabalasparśakṛtamiti | 2 tatra, kālottarādau | 3 uktaṃ vāco na jātuciditi, ata eva bhaṭṭanārāyaṇenāpyuktaṃ sugirā cittahāriṇyā paśyantyā dṛśyamānayā | jayatyullāsitānandamahimā parameśvaraḥ || iti | atra ca paśyantīśabdena śrīsadāśivabhūmirjñānaśaktisvabhāvā yoktā asau mahāpaśyantīnāṃ pratyagātmarūpāṇāmavibhāgātmikā paramamahāpaśyantī, tayā ca yo'sāvānandamahimā paramasvātantryātmollasanīyaḥ sā bhagavataḥ parā vāgiti | =============================================== =============================================== p. 104) tathā vyākhyānisaṃjñakena guruṇā mataṅgaṭīkāyāmevameva viśiṣṭamuktam | tathoktaṃ pramātṛbhūmigatānāṃ mantrāṇāṃ parabhūmigatānāṃ ca śabdānāṃ na tu vāgindriyasya kadācit, vāgindriyaṃ hi māyāpada eva sthitaṃ, śabdastu paratanmātrarūpaḥ paravyomamahābhūtamayaḥ parameśvarasya pañcabrahmavinyāse vaktramucyate | darśitaṃ caitadīśvarapratyabhijñāyām || tatra[1 ] vā tadupāyatvātparatvenopacāritā || 15 || kiraṇeṣu tathā coktaṃ nādavindvādinedṛśam | atha paramantraśabdaprāptyupāyatvāt paratvaṃ paśyantyā evopacārayogena matam | tathā ca śrī/kiraṇasaṃhitāyāṃ nādabindvādinaivaṃvidhamupacāravastu kathitam || tadupāyātparatvaṃ ceddīpāderapyupāyatā || 16 || ______________________________________ 1 nanu kimidamucyate śaivaiḥ sadbhirvāca eva paśyantyādikrame sthitāḥ | tairaśaivatvamātmanaḥ pratipāditam ityādi | yataḥ paśyantījñānaśaktimayītvādasyāḥ parasaṃvidupāyatvātparatvamucyate | dṛśyate hi upāyatvepyupeyatāropaḥ, yathā - pareśavimarśopāyatvācchāstrasya saṃvidvimarśa eva śāstramiti bhaṇyate tathehāpītyāśaṅkyāha tatra vetyādi | =============================================== =============================================== p. 105) kiraṇādāva[1 ]nyathā taduktaṃ, tatra tadupāyamātrarūpatvātparatvaṃ dīpāderapi jñānopāyatvātparatāprasaṅgādityeṣāṃ śaivadarśanasthānāṃ paśyantī[2 ]paratvavādo'nupapannaḥ | pūrvoktanītyā ca svatantraśaktivādaḥ prakṛto[3 ]'pyeṣāmayuktaḥ || 16 || tasmāt[4 ]samagrākāreṣu sarvāsu pratipattiṣu | vijñeyaṃ śivarūpatvaṃ svaśaktyāveśanātmakam || 17 || tasmāt śaktimātravādasyānupapannatvāt sarvāsu pratītiṣu indriyamanomātrajanyāsu ye sphuranti ākārāsteṣu sarveṣveva śaktimadbhagavacchivarūpatvaṃ sthitaṃ jñeyaṃ pūrvoktasarvanijaśaktisāmarasyamayamupadeśagamyam || 17 || ______________________________________ 1 yadā sadāśivasāratve'hamiti camatkṛtirantaḥkṛtānantaviśvedantācamatkṛtipūrṇavṛttiḥ syātpaśyantī svātmānaṃ parasaṃvitparāmarśātmakaṃ karoti tadā tadupāyatvātparatvaṃ kenāpahnūyata ityāhānyatheti | 2 paśyantyāmeva tātparyeṇa yatparatvaṃ tadvāca ityarthaḥ | 3 anena paśyantīparatvopagama eṣāmaprakṛta evetyarthaḥ | 4 idānīṃ sarvamatānupapattyā yatsiddhaṃ tatkathayati tasmāditi | tadidānīṃ śaktyadvayavādaḥ kathaṃcanāpi nopapanna iti sthite yat phalitaṃ tadāha tasmāditi, ākāraḥ padārthavapuḥ, pratipattistadākārapratijñānakāraṇaṃ, tadevaṃ sthitaṃ dvitattvamayameva sarvaṃ viśvaṃ tadantarbhāvātsarvasya tena sarvameva yatkiṃcit ṣaḍadhvajātaṃ tatsarvameva grāhyagrahaṇamayameva | tatra sarvatra śivarūpatvaṃ tatsarvaṃ śivamayameva | ādhāranirdeśastu upadeśyajanāpekṣayā | nanu nāprakāśaḥ prakāśate iti nītyā siddhamevaitat ko'tra camatkāra ityata āha- svaśaktyāveśanātmakam iti, pañcaśaktisāmarasyātmakaṃ yacchivatattvaṃ tadeva sarvaṃ ghaṭādipadārthajātamapītyarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 106) svaniṣṭhe śivatā deve pṛthivyādāvapidṛśam || yathā svaniṣṭhe śivatāmātrasthitau parameśvare śivatā sarvaśaktivilolatā, tathā pṛthivīparyantāyāmapi tādṛśameva rūpam || piṇḍe[1 ] vā kaṭikāyāṃ vā kiṃ suvarṇatvamiṣyate || 18 || na bhūṣaṇe kuḍalādau yathā tatra svaśaktitaḥ | rūpakatvaṃ gataṃ hema na śaktyaiva svatantrayā || 11 || tathecchayā samāviṣṭastathā śaktitrayeṇa ca | tathā tathā sthito bhāvairataḥ sarvaṃ śivātmakam || 20 || nahi, tattadbhūṣaṇādivyaktāvayavavikāramaprāpta eva piṇḍe kaṭakādirupasthita eva suvarṇatā na tu kuṇḍalā[2 ]dāviti vaktuṃ śakyam, apitu sarvatraiva sāmyena svayaṃ vikārāpattiśaktiyutaṃhemaiva sthitaṃ, piṇḍākhyaṃ suvarṇameva tathā śaktimatprasarati | kuṇḍalamapi punaranyathā prasarati śaktimadeva, natu śaktireva svatantrā hemnaḥ tathātvakāraṇam | tasyāstadvyatiriktāyā anupalakṣaṇāt | dṛśyamānahemarūpatve ca śakternāmni vivādaḥ, tasyā api ca punaḥ kuṇḍalādigamane śaktireṣṭavyetyādi[3 ] prāguktam | evaṃ suvarṇavat parameśvara eva pūrvoktecchādiśaktimān tathā tattvabhuvanakāryakaraṇādiprakāravaicitryeṇa sarvaipadārthairitthaṃbhūtalakṣaṇaiḥ sthito'taḥ śivātmakameva sarvaṃ na tu śaktyātmakam | vyāvahārikaśaktibhedāśrayaṇe tu śaktyātmakamuktaṃ ______________________________________ 1 etadeva dṛṣṭāntapradarśanadvāreṇa samarthayati piṇḍe vetyādi || 2 vyaktāvayavavikāraṃ prāpte | 3 anavasthādi | =============================================== =============================================== p. 107) śaktayastu jagatkṛtsnaṃ------ iti, vastutastu śivātmakameva || 20 || ityukte'tra samākṣepaḥ pakṣasyāsya vidhīyate | ādau tāvadvikāritvaṃ śivatattvasya jāyate || 21 || nānāvikārarūpeṇa jaḍataivamavasthitā | tathā sāvayavatvaṃ ca parādhīnatvameva ca || 22 || kṣīravatpariṇāmitve śuddhāśuddhaparāpara - nyūnatvādi vināśitvaṃ tathollaṅghananiṣkṛtiḥ || 23 || yatropari na hastādi neyamīśvarasaṃnidhau | tatra pādavihārādeḥ sphuṭameva niṣiddhatā || 24 || evaṃ sati samagrasya vyavahārasya bhaṅgitā | tathaivaṃ saṃpravṛttau tu nimittakalanāpatet || 25 || evaṃ śivātmakatve sarvasyaiva ukte'smin sati parairasya pakṣasya bahumukhamākṣepaḥ kriyate | viśvātmakatve cinmayasya śivatattvasya śaśvadevopacayāpacayarahitasyābhimatasya vikāritā mṛdādisāmyena prāptā, ityayameva prathamato mahān doṣaḥ | pṛthivyādivedyavastunānārūpeṇa cāvasthāne jaḍatā'sya | tathā tadvat sāvayavatvam | cidekarūpasyāpi īśvarasyāpi cotpattivināśeṣu anyāpekṣatayā bhogyabhāvena ca parāyattatvam | kṣīradadhivatpariṇāmavādābhyupagame śuddhāśuddhādivirodhirūpāpattiḥ | yathā kṣīraṃ śuddhaṃ mūtratvena pariṇatamaśuddhaṃ, tathā prākṛtadaśāyāṃ paratā mahattvaṃ ca | kāryakalāpāvasthāne tu aparatā nyūnatvaṃ ca | tathā pūrvāvasthānanāśe tadabhedāt tasyaiva nāśo'satkāryavādāśrayaṇe vā | =============================================== =============================================== p. 108) tathā pṛthivyāḥ śivarūpāyāḥ pādarūpāyāḥ pādalaṅghanaṣṭhīvanādiviṣayatve prāyaścittāpattiḥ | yasmin vyavahāre saṃnihite īśvare'nyasya tathaiva copari hasto'nyat kāṣṭhādi ca na netavyaṃ tatra pādanyāsādikriyā nikṛṣṭatvāt dūrotsāritaiva | evaṃ ca pādavihārādervirodhe sarvavyavahārotsādaḥ | śivabhaṭṭārakasyaiva ca viśvātmanāvasthānapravṛttau nimittaṃ vicāryaṃ tasya karmādyaviṣayatvāt || 25 || anyacca nānāvādaiḥ svasiddhāntaiḥ sākamatra virodhitā | sarvabhāvaśivatvena nāstitā bandhamokṣayoḥ || 26 || tadabhāvāddevaguruśāstrocchedo bhavettarām | nirarthakatvaṃ śāstrasya karaṇe tannirūpaṇe || 27 || sarveṣāmeva muktatve sthite kasyopadeśyatā | dharmādharmau nasaṃ baddhau śivasya na tayoḥ kṛtiḥ || 28 || tataśca śivadharmādervedāderakṛtārthatā | nimittasamavāyyādikāraṇeṣu samānatā || 29 || sarvaśivatvavāde sarvadarśanaiḥ svasiddhāntena ca saha virodhaḥ | tatraivamaniṣṭatvāt teṣāmapi cānyārthā(bhāvā)cchaivatvam | svasiddhānte'pi ca māyāpradhānakarmādeḥ pṛthagbhūtasya jagatkāraṇatvenokteḥ | sarveṣāṃ ca bhāvānāṃ śivatvābhyupagame prāṇino'pi sarvaśaktitvāt nityanirmuktā iti bandhamokṣābhāvaḥ | tataśca heyopādeyādivibhāgābhāvāt devaguruśāstralakṣaṇapuruṣārthaprāptyupāyocchedo lokāyatādhikyena bhavet, tasya hi kadācit dṛṣṭārthe tadabhyupagamaḥ syāt, sarvaśivatve tu kaḥ =============================================== =============================================== p. 109) kasyopāyaḥ | tathā ca śāstrasya karaṇe nirūpaṇe vyākhyāne śravaṇe ca nirarthakatvam | sarvaṣāmeva śivatvena muktatvāt kasya śāstrasyopadiśyamānatā | dharmārthamapi śāstramayuktaṃ śivasya kārmamalābhāvānna dharmādharmau samavetau, natu tayoḥ śive karaṇaṃ mithyājñānarāgādikāraṇatvāt pravṛttīnām | evaṃ ca śivadharmādīnāṃ vedasya ca dharmārthatvābhāvādakṛtaprayojanatā | tathā samavāyyasamavāyinimittakāraṇeṣu śivatvena viśeṣaḥ śāstrāntaroktaḥ paridṛśyamānaśca na syāt || 29 || kiṃ ca pṛthivyādikalpanayā kalpanāvān śivo bhavet | śivatattve sānubhave paśyantītulyatā tadā || 30 || icchāvatkāryaniṣpattyā punaricchāntarodgame | śivasya heturvaktavyo yadarthaṃ sā navodgatā || 31 || viśvasyāsatyarūpatvaṃ yairvākyairvarṇitaṃ kvacit | śivoktaistairvirodhaḥ syātsarvasatyatvavādinaḥ || 32 || pṛthivyādirūpatayātmānaṃ parikalpya tathāste iti mate kalpanāvān śivabhaṭṭārakaḥ prāpnoti | nirvikalpaśca sa iṣyate, vikalpānāṃ bhinnavastuśūnyatvenāvidyārūpatvāt | atha na savikalpaṃ śivatattvam, api tu sānubhavam, anubhavohi nā'yathārtho bhavati | evaṃrūpe tasmin kimasāvanubhavati, kimātmānamuta parātmānamapi, kimananubhūtamutānubhūtam | anubhāvyānubhāvakayośca bheda eva, ityevamādipaśyantīviṣayoktadūṣaṇāvasarastadā viśiṣṭecchāvaśāccābhīṣṭe yajjagallakṣaṇakāryasaṃpattyā =============================================== =============================================== p. 110) hetubhūtayā icchākāraṇaviratau punaḥ sthitipralayādau paṭādivijñāne vā icchāntarodgame ko hetuḥ kaḥ prayojako yatpreritasya śivasya pūrvasvabhāvanivṛttāvapūrvasvabhāvāntarodaye cecchā navanavā pravartate | sarvavastūnāṃ ca śivaikarūpatve satyatvaṃ syāt, evaṃ ca māyendrajālopamatvaṃ jagataḥ pārameśvarairaiva śāstrairyadvarṇyate tadviruddhaṃ syāt | 32 || atrāha ityākṣeparakṣaṇārthamatra pratividhīyate | īdṛśātparakṛtānmahākṣepāt svadarśanasya rakṣaṇārthamasya vākṣepasya rakṣaṇārthaṃ nivāraṇārthamatrākṣepe sati svadarśane'tra vā samarthanaṃ kriyate || tadātmano[1 ] hi sthūlasya sūkṣmasyātha vikāritā || 33 || ______________________________________ 1 ityākṣeparakṣaṇārthamityuktaṃ, tatra yattāvaduktaṃ ādau tāvadityādinaiṣa eva prathamato mahāndoṣa iti | tatraiva jaḍatāsāvayavatvaparadhīnatvādīnāmantarbhāvāttadeva tāvannirdalayitum adhikaraṇasiddhāntanayena tasmin mahādoṣe vigataśaktike sati taduparivartino'nye svayamevopaśāmyantītyāha - tadātmano hītyādi | taditi sarvanāmnā prasiddhatādyotakena viśvātmatāyāmapracyutaprācyasvarūpatvaṃ dhvanitam | hiśabdaḥ parakṛtākṣepe samarthanatāṃ dyotayati | atha pakṣāntare | ayaṃ bhāvaḥ - yāvata iti sthūle sūkṣme vā kāraṇe pariṇāmādiyogo yatra saṃbhavati tatra kāryatāpatau pariṇāmādāvapi vikāritā'vaśyaṃ saṃbhavatyeva kṣīrasya sthūlatvāddadhirūpeṇa pariṇāme'pi vikāritā, māyāprakṛtyādeśca sūkṣmasya jaḍasya triguṇātmakasya kāryatāpattāvapi tādṛśameva rūpaṃ, tadetatsiddham, yādṛśaṃ kāraṇaṃ tādṛśameva kāryaṃ, kāraṇarūpatāpattireva kārye na tu kāryeṇa kāraṇamanu gacchatīti | =============================================== =============================================== p. 111) kṣīramāyāprakṛtivadyāvataścaiva yāvatī | śivasya tādṛgātmamutpadyetātra yogivat || 34 || cidātmanaḥ sthūlatve[1 ] kṣīrasyeva dadhiniṣpattau jagannirmāṇe vikāritā syāt | sūkṣmatve'pi[2 ] vā māyāprakṛtivat | tattayoriva[3 ] yāvatā na sthūlo nāpi sūkṣmaḥ parameśvaraścidātmā, api tu tataḥ paraṃ, sarvato'pi jaḍasyaiva hi sthaulyādipariṇāmayogo na cinmayasya, tasya[4 ] tu parasya yādṛgātmatvamabhīṣṭaṃ tathā[5 ]vasthānamevotpattiryogināmiva || 34 || tadevāha icchayā[6 ] sarvabhāvatvamanekātmatvameva ca | nātra svātmavikāreṇa janayedbhāvamaṇḍalam || 35 || ______________________________________ 1 pakṣe sati | 2 yathā sūkṣmā kāraṇabhūtā māyā jaḍā tatkāryamapi tādṛśameva, yathā sūkṣmā triguṇātmikā prakṛtistatkāryamapi triguṇātmakamavayavavikārāpannaṃ cetyarthaḥ | 3 tayostatkāryavikārayoḥ | 4 nanu yadi tasya na pariṇāmādiyogaḥ tatkimatra tadanugatatā nāma yenoktaṃ śivātmakamidaṃ sarvamiti | tadetadāśaṅkyāha tasya tviti | ayaṃ bhāvaḥ - na jaḍatādikamatra śivatvaṃ tasya tasyecchāmātrarūpatvāt | śivātmakatvaṃ ca tādṛgavasthānātmakatvādutpatteḥ | 5 natu tadeva tatheti vaktuṃ śakyamityarthaḥ | 6 icchayā ca nirmāṇaṃ svapnasaṃkalpādau dṛṣṭameva, ghaṭādeḥ prasiddhakāraṇaparamparāparākaraṇena tadatrāsatyaṃ ghaṭādīti cet, astu tāvadetat, tathāpi yogī purasenādinirmāṇamicchāvaśādeva karotīti siddhametat | tatra hi tadicchayā jhaṭiti saṃghaṭitāḥ paramāṇava upādānamityucyamāne yadi prasiddho ghaṭasaṃpādakaḥ samastakarmaśikṣādharmādharmadaṇḍādisahakārisahitaḥ svopādānocitaḥ kapālādikāraṇakalāpo'bhyupeyate tatkulālaviśeṣa evāyaṃ yogītyāyātaṃ, tṛṇamātreṇāpi tu prasiddhyullaṅghane svapnasaṃkalpakāmaśokādiviṣayaparidṛṣṭabhāvābhāsanirmāṇa sāmarthyaṃ saṃvida eveti | =============================================== =============================================== p. 112) tadicchāsāmanantarye tathābhūtātmatā yataḥ | ubhayorapyatra[1 ] nirdeśaḥ | yathā yogināṃ sarvabhāvatvamicchayānekātmatvaṃ vā bhavatīti iṣṭaṃ[2 ] tathā parameśvarasyāpi mantavyam | na hyasau yogī svātmano mṛtpiṇḍasyeva śibikastūpakādirūpavikārapariṇāmakrameṇa kumbhakāra iva ghaṭamiva bhāvamaṇḍalaṃ janayati, apitu yasya yādṛśīcchā tatsamanantarameveṣṭakāryātmābhilāṣātmatayā sthitiḥ, tathā cidātmano'pi || 35 || punarāha yathā[3 ] na yogino'stīha nānāsainyaśarīrakaiḥ || 36 || vibhāgastadvadīśasya madhyotkṛṣṭanikṛṣṭakaiḥ | bhāvairnāsti vibhedatvamatha[4 ]vāmbudhivīcivat || 37 || ______________________________________ 1 ubhayościdātmayoginoḥ | 2 svapnasaṃkalpādāviṣṭaṃ mābhūt | 3 nanu bhavatu cecchayā sarvakāryakāritvaṃ yogina iva, tathā punaḥ sthityavasthāyāṃ sphuṭameva vilakṣaṇarūpatvādeṣāṃ kātra vyavasthā tadekarūpatva ityata āha yathā netyādi | 4 nanu māstu yoginaḥ sainyaśarīrakāṇāṃ bheda ityatra yathā parameśvarasyāpi bhedavyavahāraśca sphuṭamavabhāsamānastasmātteṣāṃ cānyonyaṃ kathamapahnūyata iti kutarkamohāndhyaviluptavijñānadṛṣṭīnprati spuṭatāpratītyai punaranyadṛṣṭāntena draḍhayati athavetyādi | =============================================== =============================================== p. 113) tatra vicitvamāpannaṃ na jalaṃ jalamucyate | na ca tatrāmburūpasya vīcikāle vināśitā || 38 || niścalatve'pi hi jalaṃ vīcitve jalameva tat | vīcibhistadviśiṣṭaṃ cettannaiścalyaviśeṣakam || 39 || yathā na yogino nānāsainyaśarīrakairgajarathaturagapadātirūpairavasthitasyātmavibhāgast athā parameśvarasya madhyotkṛṣṭanikṛṣṭakairdevamanuṣyatiryagādirūpairavibhedaḥ sarvaśaktibodhamātrarūpasyaikatvaniyamāt | athavātyantaprasiddho'yaṃ dṛṣṭāntaḥ | yathāmbudhestaraṅgāṇāṃ caikye'pi vyavahārabhedastathā śivasya viśvasya ca | tatra hi vyavahāre vīcitāṃ prāptaṃ jalaṃ na jalamityucyate, na ca tatra vīcirūpe jalatā vinaṣṭā | tathāhi niścalatve calavīcitve ca jalameva jalaviśeṣatvādvīceḥ, atha jalaṃ tadvīcitvaviśiṣṭaṃ na jalamātram, tadetadastu vīcitāviśiṣṭatve'pi na kṣatirjalasya tādavasthyāt | vīciviśiṣṭatve jalatvābhāvo niścalatvaviśiṣṭe'pi jalatā na syāt, evaṃ bhāvarūpatve'pi śivatā sthitaiva || 39 || ata eva parecchāto na jaḍatvamavasthitam | pṛthivyāditattvagaṇe jaḍatvaṃ cetpratīyate || 40 || na[1 ] tathā jaḍatā kvāpi tathāgre suvicāritaiḥ | varṇayiṣyāma evātra na ca sāvayavaḥ kvacit || 41 || kaścidastīha vakṣyāma etadapyagrataḥ sphuṭam | ata eva yogina iva parameśvarasyecchāvaśādeva tathāvasthāne =============================================== =============================================== p. 114) pṛthivyāditattvagaṇe jaḍatā nāsti icchāviśeṣarūpatvāt, na tu pradhānādijaḍopādanatāsya | atha tatredantānirdeśyatārūpā jaḍatā pratīyate | tanna, yathā na kvacididantānirdeśyatve'pi tattvato jaḍatā tathottaratra suṣṭhu vicāraṇābhirvakṣyāmaḥ | sarvātmatve śivatattvasya sāvayavatvaprasaṅgadūsaṇamapi agre nirākariṣyāmo yathā na kaścit kasyāmapyavasthāyāṃ sāvayavaḥ syāt | svayaṃ śivātmatāvasthāne svayaṃ viśvātmatayāvasthāne ca kimapekṣayā bhogyatā yayā sāvayavatvaṃ syāt || svecchāto bhāvarūpatve parādhīnā kutaḥ sthitiḥ || 42 || kṣīravadyadi vocyeta parādhīnaṃ jaḍaṃ bhavet | etayaiva diśā śodhyaṃ śuddhanyūnādidūṣaṇam || 43 || abhagne svasya rūpatve śuddhanyūnādikaṃ kutaḥ | patadgrahādike hemni hematvaṃ mukuṭādike || 44 || sthitameva na hemno'sya kācidasti vibheditā | caṇḍālasadmago vahnirna vahniriti kathyate || 45 || tathaiva syādathocyeta vahneḥ saṃskāracodanā | śāstreṣu varṇitā kasmātkāryārthaṃ kāryameva tat || 46 || na svarūpavibhāgo'tra tathā tasya vyavasthiteḥ | saṃjñākaraṇamātraṃ tadvyavahārāya kalpitam || 47 || svecchāvaśādviśvabhāvarūpasya parādhīnā na sthitirapitu svecchāyattaiva | viśvarūpatā kṣīrāyattā dadhirūpateva kāraṇapariṇāmasāpekṣā =============================================== =============================================== p. 115) yadi kathyeta parādhīno viśvātmā tadā jaḍaḥ syāt cidrūpasyāpekṣānupapatteḥ, yāvatā viśvarūpatve cidrūpataiva | anayaiva cidrūpatāhānidiśā śuddhāśuddhatvopacayāpacayavattvādidoṣaḥ parihāryaḥ | svaṃ rūpaṃ yasya sa svarūpastasya bhāve cidrūpatve tadavasthe śuddhanyūnādidoṣābhāvāt | mukuṭapatadgrahayoḥ suvarṇasāmyena suvarṇatvam | tathāhi caṇḍālagṛhastho'gniryadi nāgniḥ syāt tadetadapi syāt | atha vahneryadi aśuddhatā na syāt tattasya kuto mantraiḥ saṃskārayogaḥ kāryasaṃpādanārthaṃ śāstre cocyate tasmāt tasyāśuddhatā saṃbhavet | naivaṃ, kāryamevānuṣṭheyameva tadvyavahārāya na tu svarūpe vahnervibhāgaḥ, svarūpe nijarūpe sthite tu vahnāvupagamyamāne tatsvarūpatā vahnirūpataiva sarvatra, tadvat śivarūpatā jagatastasya, tathā īśvarasya tanmātrapṛthivyādirūpatayā vyavasthānāt parasthūlasūkṣmatādibhedaḥ | tathā ca sarvatraikye saṃsāravyavahārāya saṃjñāmātraṃ tatkalpitaṃ bhavati || 47 || vyavahāro'pya[1 ]vidyā[2 ] no tathātveneśvarasthitiḥ | tenaiva vā tathā kḷptastathā tadanuvartanam || 48 || na tatsvarūpabhedāya śāstraṃ yadvyavahāragam | saṃsāravyavahāro'pyavidyā nāma na padārthāntaraṃ bhavati, īśvarasyaiva ______________________________________ 1 nanu cāstu sarvatra tasyaiva vyavasthitatvādaikyam, astu ca vyavahārāya saṃjñākaraṇamātraṃ, tathāpi yaduparodhātsaṃjñākaraṇamātramāyāti so'pi kaścidyadyapi ābhāsamānatvāttanmayameva tathāpi nāmamātrabhedo'styevetyata āha vyavahāra ityādi | 2 atrāvidyā no iti paryudāsāśrayaṇena na niṣedhe tātparyaṃ kiṃtu svayaṃ vyavahārātmakāvidyālakṣaṇaṃ na bhavatītyarthaḥ, tadāha tathātveti | =============================================== =============================================== p. 116) tathātvena lokayātrātmatayā tathāvasthānāt | śāstramapi[1 ] vā vyavahāragāmisaṃskāropadeśakaṃ na śivatattvabhedāya, tenaiveśvareṇa[2 ] tathāgnisaṃskārādiḥ kalpitaḥ, tathā ca tasyānuvartanaṃ kalpitam tatas[3 ]tadicchātmakametadrūpameva nāśuddhiṃ bhedaṃ vā śivatattvasyopasthāpayati | hema[4 ]piṇḍe hemataiva syāccenna mukuṭādike || 49 || yujyate vaktumetattadanitya[5 ]tvaṃ ca yatsthitam | ______________________________________ 1 nanu cāstu saṃsāravyavahārastadātmakatvādapṛthagbhūtaṃ vyavahārārthaṃ pṛthagbhūtaṃ kalpitaṃ viparyastairiti ca yadyapyasti tathāpi tadarthaṃ śāstraniyamenālaṃ, kṛtaśca saṃsāravyavahāraṃ satyamiti gamayati ityāśaṃkyāha śāstramiti | ayaṃ bhāvaḥ - yāvaddhi vyavahāraḥ satyabhūtastāvattadarthaṃ śāstramapi satyameva tannirāse tasyāpi na niyama ityarthaḥ | 2 nanu ca kimidamucyate tathātveneśvarasthitiḥ iti | yadi ca tathātvameva tarhi na vyavahāravyapadeśo'pi, vyavahāravyapadeśe ca na tathātvavyapadeśa iti pakṣāntaraṃ samarthayati nenaiveśvareṇeti | idaṃ hi svātantryavādamāśritya samarthitaṃ, svātantryādyathā saṃskārādi kalpitaṃ na paramārthasat, tathā tadanuvartanamapīti pūrvasmātpakṣādādhikyamatra sūkṣmadhiyāmevāvagantavyam || 3 tadicchātmakametadrūpameveti pakṣadvayapradhānamabhedamekameva vastviti mantavyam | 4 nanu cāstu yatrāhaṃparāmarśo goḥ stanātpātataḥ kṣīra ityādinītyānavacchinna eva tatrābhede śivādvayatvaṃ, yatra tu sphuṭamidantānirdeśe sāvayatvādivikāravattvaṃ tatra kathamityāśaṅkāśāntyarthamāha hemapiṇḍa ityādi | 5 nanu ca yadi sarvaṃ bhāvamaṇḍalaṃ tadātmakameva yacchivatattvasyānityakāryāpekṣayā nityatvaṃ tatkathaṃ tathā tanmayatve tasyāpyanityatetyata āha tadanityatvamiti | =============================================== =============================================== p. 117) satkṛtau tadvinirṇeyaṃ yā collaṅghanacodanā || 50 || niyamānupraveśāya śive collaṅghanena kim | bhedaśca jagadrūpatve yujyeta vaktuṃ, yadi hema[1 ]piṇḍa eva hematāsyāt na tu mukuṭādau[2 ] | evakāro hemapiṇḍasyānantaraṃ draṣṭavyaḥ | yacca bhāvānāṃ nāśitvāttadātmanaḥ śivatattvasya nāśitvaṃ codyatvena smṛtaṃ tat[3 ]satkāryavādasamarthanāt nirṇeṣyate | yacca pādalaṅghananiṣṭhīvanādi sarvatrātmani śive parihāryatvena coditaṃ tattadātmakaniyatiśaktikṛtaniyamarūpadharmādharmānupraveśaphalasaṃs āra-vyavahārasaṃpādanāya | vastutaśca śiva[4 ]tattve tenollaṅghanena kiṃ duṣyati na kiṃcidityarthaḥ || evaṃ[5 ] pravartane tasya na nimittasamudgamaḥ || 51 || ______________________________________ 1 avayavavikāramaprāpte | 2 avayavavikāramāpanne | 3 ayaṃ bhāvaḥ - yadi kāryamutpattyanantarameva satsyāt pūrvaṃ cāsatsyāt tarhi cāsatkāryatvāttasyāsattve śivatattvasya vināśitvaṃ prasajyeta, pūrvaṃ ca tatsadeveti kasya vināśitvaṃ, tadetadīśvarapratyabhijñāyāmuktam cidātmaiva hi devo'ntaḥ sthitamicchāvaśādbahiḥ | yogīva nirupādānamarthajātaṃ prakāśayet || iti | 4 śivatattve hi dharmādharmayorabhāva eva, tacca laṅghanādikamadharmāya tato na kartavyaṃ, dharmotpattirhi tathā syāt | dharmādharmasaṃsāravyavahārābhāve yathā'laṅghanena na dharmeṇa tasyopayogastathā laṅghanenādharmeṇāpi | 5 tathaivaṃ saṃpravṛttau tu nimittakalanāpatet | iti, tatsamarthayati evamiti | yaṃ bhāvaḥ - pravṛttikārī hi tadā pravṛttiṃ karoti yadi svasmātkiṃcidādhikyādikamanubhavati, yadi ca svayameva sa tathābhūtaḥ kena nimittena pravṛttiṃ karotīti | =============================================== =============================================== p. 118) yadi svarūpavibhraṃśācchāktarūpādikalpanā | tadvaktavyaṃ nimittatvaṃ kimarthaṃ rūpamūjjhati || 52 || yāvatā sarvarūpāṇāṃ tatsvarūpasvarūpitā | jananapariṇāmādirūpatāṃ vinaivaivamavasthānamātralakṣaṇajagatsthitipravartane tasya na 1nimittaṃ codyamapūrvakāryābhāvāt | yadi hi śāntarūpasya śāktādirūpāntaragrahaṇaṃ śivatattvatyāge syāt tatkasyacidarthasyātra nimittaṃ vaktavyaṃ praṣṭavyaṃ kimarthamayaṃ rūpamujjhatīti | yāvatā śāntirūpatāyāṃ śive jagadrūpatayāpi ca śivasvarupeṇaiva svarūpavattvam || śakti[2 ]trayasvarūpatvaṃ sarvaṃ yatrāstyavasthitam || 53 || nimittaṃ[3 ] kalpyate tatra nimittaṃ tatra kalpyatām | atathātve tathābhāvo yatra syādatha codyate || 54 || purā śāntasvarūpatvaṃ paścāttādṛgavasthitiḥ | śānte[4 ] śivatvaṃ sthūle'pi śivatvaṃ yatra varṇitam || 55 || tatra kā śāntatā brūhi śakteḥ kiṃ vastutā na te | vastutā cettathābhūtaśaktitritayasaṃgamaḥ || 56 || ______________________________________ 1 sthitipravartane'pi yatastasyaivamavasthānameva na jananapariṇāmādivikārastato na nimittakalanā kāpi, yadi hyādhikyaṃ syāttarhi nimittakalanāpi syāt | 2 icchādisāmarasyātmakaṃ | 3 bhrūkṣepapūrvābhāṣaṇena yojyam | 4 ajagadrūpe śivatvaṃ pañcaśaktisāmarasyātmakamabhedatattvam | sthūle - jagadrūpe | =============================================== =============================================== p. 119) icchādiśaktitrayamayacidātmakatvaṃ sarvasyā[1 ]mavasthitau yasyāvasthitamasti tatra nimittaṃ kalpyeta, kākvā yojyate kiṃ kalpyeta naiva kalpanīyamityarthaḥ, tatra hi kalpyatāṃ nimittaṃ yatrātadrūpatve tadrūpatodbhavaḥ | athaivaṃ codyate - pūrvaṃ śāntarūpatvamajagadrūpatvaṃ paścājjagadrūpatetyapūrvatāyā nimittaṃ vācyamiti | tanna, yatrābhyupagame, śānte'pi śivatvaṃ sthūle'pi jagadrūpatve śivatvameva varṇitaṃ tatra śāntatā śivarūpatā kā syāt, brūhyetat | śāntamapi hi tava vastu, vastu ca sattāmayaṃ, sattā bhavattā bhavanakartṛrtā, svātantryātmakaṃ ca kartṛtvaṃ cidrūpasyecchādiśaktimata iti sarvaṃ vastu śivaḥ || 56 || aṅgāra[2 ]rūpe kiṃ vahnau vahnitā na kriyātmake | jvālādike'tha sā[3 ]vasthā na kriyā jñānarūpiṇī || 57 || niricchā na ca śakyeta vaktumevaṃ kadācana | asti sthito'sāvetasyāmavasthāyāṃ śivo yadi || 58 || naiṣā kriyā bhavati kiṃ niricche kiṃ kriyā bhavet | nirjñāne vā tato jñeyaṃ nāśaktiḥ kācana sthitiḥ || 59 || ______________________________________ 1 jagadrūpaspandakṣobhe'pi | 2 yathā jvalanasaṃtāpādivattvameva vahnitvaṃ tadabhāve na vahnitvamiti sthitaṃ tathā bhāvaśaktimattvameva śivatvaṃ na tadabhāvavattvamityarthaḥ | 3 anye śaktimattve sakriyatve śivatvaṃ yato'sti tataśca tato'nyā sūkṣmā'vikalpā daśāvaśyaṃ gaveṣaṇīyā, anyathā hi jñānajñeyasahitatvādvikalpyameva paratattvamapi syāt ityatastatra śivatvamapi nānumantavyam | mataṃ cedvikalpamadhya eva patedityāha sāvastheti | =============================================== =============================================== p. 120) aṅgārarūpa eva vahnau kiṃ vahnitā na tu jvalanasaṃtapanādikriyāviṣṭe | atha tatra[1 ] vahnireva śivo'pi tadbhāvabhedāviṣṭo'pi śiva eva | kriyāvasthāmukhenaitatkathitam | atha sakriye śaktisaṃbhavāt śivatāstu śāntatā[2 ] tu niṣkriyā jñeyajñānarahitā kāryākaraṇāt cikīrṣālakṣaṇecchāśūnyā ca tena na śivaḥ, naivaṃ śakyate vaktuṃ kadācana sarvadā bhavanakriyāvirahāt | sthūlakriyāvirahe śāntāvasthāyāmapi yadi śivaḥ sthito'bhyupagamyate tadasti sthita ityeṣā bhāvasthānādirūpā kriyā kiṃ na bhavati, bhavatyeva | kriyā ca kartṛsvarūpabhūtā, kartā ca svatantraḥ cetana eva, svecchātaḥ pravṛttiḥ svātantryaṃ yataḥ, yato'sti sthita ityatra bubhūṣātiṣṭhāsālakṣaṇecchāstyeva | yāvacca tathā kartuṃ bhavituṃ sthātuṃ vā na jānāti tāvat kiṃ kriyā bhavati | bhavatītyādi tiṅantanirdeśaḥ | tasmāt jñātavyaṃ yaduta necchādiśaktirahitā kācana sthitiḥ kasyacit | icchādiśaktimattā ca śivatā, ghaṭo'ti, himālatho'sti, jagadastīti ca yathā nādhikyaṃ śivatāyāḥ karoti tatheśvarapratyabhijñāyāṃ vicāratam || 59 || atha citratvamatrāsti bhāvapuñje na tacchive | śivasya tatsvarūpatvaṃ vaicitryaṃ yatparasparam || 60 || apekṣya bhāvavaicitryaṃ tasya tebhyo vicitratā | sarvaṃ śivātmakaṃ yadvatkathanīyamihāgrataḥ || 61 || athātra bhāvānāṃ parasparato vaicitryaṃ dṛśyate tacchive cidekarūpe kathaṃ saṃbhavet | tatrāpi śivasyaiva tadvicitrasvarūpatvaṃ bhāvānāṃ ______________________________________ 1 tatra jvalanakriyāviśiṣṭe | 2 yaduktaṃ śānte'pi śivatvaṃ sthūle'pi śivatvaṃ tena nātra nimittakalanā iti | śāntatve śivatvamutpuṃsayitumāha nimittatāpādānārthaṃ śāntatā tviti | =============================================== =============================================== p. 121) yadanyonyavaicitryaṃ, teṣāṃ ca ghaṭapaṭādīnāṃ vaicitryamapekṣya tasya tebhyastadvaśāt vicitratā bhāti cidekarūpasyāpi sataḥ | sarvaṃ ca citsvarūpatvena śivātmakaṃ yat nyāyānusāreṇa tathāgrato vakṣyate || 61 || jalāharaṇaśaktaśca ghaṭo yadi na bhaṇyate | ghaṭaḥ kevala evātra tadevaṃvidhamucyatām || 62 || yadi cātra jagatyudakāharaṇaśakto ghaṭo nocyate api tu kevalastatkriyāveśaśūnya eva ghaṭaḥ, tadetatsadṛśamevaṃ kevala eva śivo na jagadrūpa ityetadapyucyatāṃ, yāvatā naivaṃ[1 ] tatsarvadāpi śiva eva || 62 || nānāvādairno virodhaḥ kathanīyamihāgrataḥ | uktaṃ[2 ] vā kālapādādāvāgopālāṅganādinā | 63 || tadaikyaṃ[3 ] kheṭapālo'pi prāha yā kācana sthitā | śaktiḥ padārtha jātasya devadevasya sākhilā || 64 || śaktiśaktimatāmuktā sarvatraiva hya[4 ]bheditā | ______________________________________ 1 udakāharaṇaśakta eva | 2 ādau svaśāstrata āha uktaṃ veti | nanu kathaṃ nānāvādairavirodhaḥ sarvatra bhinnabhinnārthakalpanāt tataścāha uktaṃ veti | ayaṃ bhāvaḥ - āptapraṇītatvaṃ hyāgamatvaṃ, taccādau tantrāgamānāṃ sākṣādbhagavacchivabhaṭṭārakoktatvāt, śrutīnāmapyanāditvakathanādastyeva, itihāsapurāṇādiṣu tadarthāvadhāraṇādastyeva pramāṇatvaṃ, tasmādekasyaivāśeṣajagatprasūtihetormahāvibhūterīśvarasya sṛṣṭisthitipralayakāryavibhagayogādbrahmeti viṣṇuriti rudra iti vyapadeśaḥ, anyeṣāṃ punaranāptapraṇītatvānna prāmāṇyam tadetattridhaivāgamaprāmāṇyaṃ saṃvādayati uktaṃ vetyādinā | 3 guruta āha tadaikyamityādinā | 4 sarveṣāmatrāvirodhamāha | =============================================== =============================================== p. 122) eko[1 ] rudra itītyādi śrūtāvuktaṃ tathā paraḥ || 65 || puruṣaḥ sarva evedamitihā[2 ]sādiṣūditam | maheśasyāṣṭamūrtitvaṃ yāvatpārthivamūḍhatā || 66 || sā'rodīditi[3 ] vede'sti nārthavādo nirarthakaḥ | vidhyaṅgatvena cetsattā nāsatyasyāṅgatā sthitā || 67 || arthavādādapi phalaṃ rātrikratuṣu darśitam | nānādarśanaiścāsmin śaivādvaite no virodha ityagre kathanīyam | svasiddhānta eva vā śrīkālottarādāvuktametat ā[4 ]gopālāṅganābālā nityameva bruvanti tam | ityādinā mantrātmaśivarūpatvaṃ jantūnām | guravo'pi śivaikyamupadiśanti | tathā ca kheṭapālaguruḥ prāha yā kācana ityādi | yataśca devadevaśaktireva padārthaśaktiruktā, śaktiśaktimatośca na bhedastato devadeva eva padārtha ityuktaṃ bhavati | yadidaṃ idaṃ sa ______________________________________ 1 śrutipramāṇamāha | 2 avigītaśiṣṭapramāṇyamāha | 3 vidhirūpasya vākyasya sākṣādanuṣṭheyaparatvādastu prāmāṇyamarthavādarūpasya punaḥ sākṣāttatrāsaṃbandhānna tatra prāmāṇyamiti keṣāṃcidvidhiparatvātkeṣāṃcidarthavādaparatvānna parasparaṃ tayoḥ saṃbandha iti kathaṃ sarvatraikyavāda ityāśaṅkyāha sorodīditi | 4 utainaṃ gopā adṛśannutainamudahāryaḥ | iti śrutiśca | mahārthamañjaryāṃ ca yaṃ jānanti jaḍā api jalahāryo'pi yaṃ vijānanti | yasyaiva namaskāraḥ sa kasya sphuṭo na bhavati kulanāthaḥ || iti | =============================================== =============================================== p. 123) eko[1 ] rudraḥ iti ca rudraikyam | tathā paraḥ puruṣa[2 ] evedaṃ sarvaṃ iti coktaṃ vede | purāṇetihāsādiṣu cāṣṭamūrtitvamuktaṃ maheśvarasya yatrātyantatāmasapārthivatattvarūpeṇa mūḍhatāpi svarūpameva || 4so'rodīt iti ca rudraśaktinirvacane'pi vedenoktaṃ tadaikyam | ______________________________________ 1 eko rudro'vatasthe na vai dvitīyo kaścana | iti | tathā yo rudro agnau yo apsu ya oṣadhīṣu yo vanaspatiṣu | yo rudroviśvā bhuvanā viveśa tasmai rudrāya namo astu devāḥ || 2 puruṣa evedaṃ sarvaṃ yadbhūtaṃ yacca bhavyam | iti | 3 yathā siddhastutau tvamarkastvaṃ somastvamasi pavanastvaṃ hutavaha - stvamāpastvaṃ vyoma tvamu dharaṇirātmā tvamiti ca | paricchinnāmeva tvayi pariṇatāṃ bibhratu giraṃ na vidmastattattvaṃ vayamiha tu yattvaṃ na bhavasi || iti | atrāpi bhagavato maheśvarasyaikātmyameva sarvatra darśitam | tathāhi pañcabhūtānyeva sarvaṃ vikārāvasthāpannaṃ jagaditi sthitam | tatra yatsūkṣmaṃ pramāṇaprameyātmakamavasthāyugalaṃ tadarkasomaśabdābhyāmuktaṃ, yato'traivāhantedantāyugalakamapi sadāśivādivyapadeśena viśrāmyati kiṃ punaranyatra kathanīyaṃ yatra saṃhataṃ pārthivaṃ ghanaṃ tattvamapi śiva eva ata eva tasyānte'tra vyapadeśaḥ | abhedamevaiṣāmāhātmeti, eṣāṃ sarveṣāṃ spandaviśeṣāṇāṃ yadabhedātmakaṃ pratyagrūpaṃ tadeva bhavānastīti kimanyadyatra bhavatsvarūpāpahnavaḥ | 4 so'rodīdyadasya rudrasya rudratvam iti | ayamarthaḥ - yatsarudro'rodīt susrāva śaktidvāreṇa viśvarūpatayāsthāt tadasya rudrasya rudratvaṃ rudrābhedamayatvam | =============================================== =============================================== p. 124) artha[1 ]vādo'yamasatyārtho vidhyanuṣṭhānatātparyādityetatadapi na yuktam | artha[2 ]vādasya yā vidhyaṅgatāsatyā sā kathamasatyārthasya syāt | svārthamabhidadhāna eva hi arthavādo bhavati, na sa vede'pi mithyārthatā, ______________________________________ 1 apravṛttapravartanaṃ vidhiḥ, tathā sākṣādupadeśakatvaṃ vidhiḥ | pravṛttasyānvākhyānamarthavādaḥ, tathā paramparopadeśakatvamarthavādaḥ | atrārthavāde sākṣādupadeśābhāvamāśaṅkyārthavādo'yamiti | vidhyanuṣṭhitasyaiva hyarthasyārthavādaḥ samarthakastataśca sākṣādanuṣṭhānābhāvānnārthavādasya satyatvam | 2 yadyarthavādasya vidhyaṅgatā satyā tarhi kathaṃ svayamasatyārthaparatvamityarthaḥ | yathāhi vāyavyaṃ śvetamajamālabheta bhūtikāmaḥ iti vidhiḥ | vāyurvaikṣepiṣṭhā devatā vāyumeva svena bhāgadheyenopadhāvati sa evainaṃ bhūtiṃ gamayatītyarthavādaḥ | tatra vidhivākyagatā vāyavyādiśabdā arthavādaśabdanairapekṣyeṇaiva viśiṣṭamarthaṃ vidadhati, arthavādaśabdāścetaranairapekṣyeṇaiva bhūtārthamanvācakṣate, kṣipragāmī vāyuḥ svocitena bhāgena toṣito bhāgaṃ pradāyaiśvaryaṃ prayacchatītyukte rāmāyaṇabhāratādāviva kaścitpratīyate na tvanuṣṭheyaṃ kiṃcit, ata ekavākyatvābhāvānnāstyarthavādasya prāmāṇyamiti vidhiprāmāṇyavādina āhuḥ | atrāhurjaiminīyāḥ, mābhūdvidhyarthavādayoḥ padaikavākyatā, vākyaikavākyatā tu bhavatyeva | vidhivākyaṃ tāvatpuruṣaṃ prerayituṃ vidheyārthasya prāśastyamapekṣate, arthavākyaṃ ca phalavadarthāvabodhaparyavasitādhyayanavidhiparigṛhītatvena puruṣārthamapekṣate, tataḥ puruṣārthaparyavasitavidhyapekṣitaprāśastyaṃ lakṣaṇāvṛttyā samarpayadarthavādavākyaṃ vidhivākyena sahaikavākyatāmāpadyate, yataḥ kṣipragāmisvabhāvatayā śīghraphalaprado vāyurasya paśordevatā, tataḥ praśastamimaṃ vāyavyaṃ paśumālabheteti vākyayoranvayaḥ, tasmādarthavādaḥ pramāṇamiti | =============================================== =============================================== p. 125) rātri[1 ]kratuṣu cārthavādaprāmāṇyenaivānuṣṭheyatvāt phalaṃ pradarśitaṃ jaiminīyaiḥ || 67 || bandhamokṣau na bhidyete sarvatraiva śivatvataḥ || 68 || vijñāna[2 ]mīdṛksarvasya kasmānna syādvimohitā | saivaiṣā sā ca saṃsāro bandhamokṣāvataḥ sthitau || 69 || sarvasya śivatve bandhamokṣābhāvāt śivo'hamiti sarvasyaiva kimiti jñānaṃ na bhavatīti | atrāpyucyate - yathā saivaiṣā vimohitā, evaṃ ______________________________________ 1 rātrikratuṣviti, tatra hyarthavādenaivārthaḥ pūryate iti na pratītyaṅgatvamevārthavādasya kāryāṅgatvamapi | yathā pratitiṣṭhanti ha vā etā rātrīrāsata ityaśrūyamāṇādhikārasya rātrimātravidheradhikārāṃśo'rthavādādeva labhyate | tatra hi pratiṣṭhākāmāḥ satramāsīran, ityarthavādavaśādvākyārthaḥ | kvacidvidhivākyasyārthasandehe'rthavādātmakādvākyaśeṣāttanniścayo bhavati | yathāktāḥ śarkarā upadadhātītyañjanadravye ghṛtatailavasādibhedena saṃdihyamāne tejo vai ghṛtam ityarthavā dādghṛtenāktāḥ śarkarā upādheyā iti gamyate | 2 yaduktaṃ sarvabhāvaśivatvena nāstitā bandhamokṣayoḥ | iti dūṣaṇaṃ tadapi dūṣayati vijñānamityādi | ayaṃbhāvaḥ - sarvabhāvaśivatve bandhamokṣayorabheda iti pakṣe samarthayati īdṛgvijñānaṃ sarvasya kasmāt na bhavatīti, śivo'hamiti sarvasyaiva pratītāvastveva bandhamokṣābhāva iti pṛṣṭe siddhāntavādī enameva pakṣaṃ taduktidoṣodbhāvanapūrvamardhoktayaivottarapakṣeṇa samarthayati - yathā vijñānametatsarvasya kasmānna syādvimohitā | ayaṃbhāvaḥ - yatsarvasya śivohamiti bhedajñānaṃ saiva vimohitājñānalakṣaṇo bhramaḥ, tathā ca bandhanirāsārthaṃ mokṣa eva || =============================================== =============================================== p. 126) ajñānalakṣaṇā sā ca saṃsāro bandha ucyate iti sthitāvajñānarūpau bandhamokṣau || 64 || vibhinna[1 ]śivapakṣe tu satye dā[2 ]rḍhyaṃ paratra no | pratītimātramevātra tāvatā bandhamokṣatā || 70 || yadā tu sarva eva bhāvāḥ kartṛtvādicchādiśaktiyogāt pratyekaṃ śivarūpā iti pakṣaḥ, tadā tatra vibhinnaśivapakṣe satye yathā sthitasyārthabhedasya dārḍhyam | yadā tvekaśivatvameva tattvaṃ tadā tasmin pakṣe na dārḍhyaṃ bhedasya, api tu śivābhedapratītimātraṃ mokṣastada[3 ]pratītistu bandha iti tāvatā pratītimātreṇa, natu vastvanyathātve bandhamokṣayorbandhamokṣatā || 70 || ______________________________________ 1 nanu kimidaṃ bhavadbhirapūrvadoṣāropaṇaṃ kriyate vijñānamīdṛksarvasya kasmānna syādvimohitā | iti | sarvasyāhamityakhaṇḍaparipūrṇāhantāparāmarśe vimohitā kvānyatrāvimohitvaṃ syādityasyaiva tātparyaṃ tāvadvivecayati vibhinneti | idamatra tātparyaṃ - yadi sarvasyetyatra bhinnāpekṣayā sarvanāmanirdeśastarhi bhedenānekatve'rtha bhedo'styeva tadapekṣayā mokṣaḥ iti bandhamokṣavyavasthā sthitaiva | atha sarvaśabdo na bhinnapramātrapekṣayā kiṃtu sarvasyaikameva vijñānātmakamabhedasāramahamiti vimarśanaṃ tacchivābhedapratyavamarśasya mokṣapratītyā bandhasyāpyanuṣaṅgo'styeveti siddhaṃ samīhitamasmākaṃ, paramārthato vastuvṛttyā na kiṃcanāpi bandhamokṣavyapadeśaḥ pratītimātreṇāstīti || 2 paramārthabhede'rthabhedasyaiva dārḍhyaṃ bhedadārḍhyaṃ | paratra ekatvapakṣe | 3 tadayamarthaḥ - pratītyapratītibhyāṃ mokṣabandhavyavasthāyā vyavasthitatvādyaduktaṃ nāstitā bandhamokṣayoḥ iti, tadasiddhaṃ | na ca bandhamokṣavyavasthānācchivādvayatātparyaṃ khaṇḍyate pratītimātrarūpatvādbandhamokṣayorna vastvanyatvasaṃbhavaḥ | =============================================== =============================================== p. 127) nāsatye[1 ] satyabuddhitvakhaṇḍanātrāsti kācana | kathanaṃ sarvasāmyāya vivādihananāya ca || 71 || nacāpyatra bhedeṣvasatyeṣu satyabuddhyā bhrāntirūpā khaṇḍanāsti 2vedoktavat, yato bhāvānāṃ sarveṣāmeva śivarūpatve sthite vahu[3 ]tvamekatvaṃ vā | yatpunaḥ[4 ] śivatattvenaikyasya kathanaṃ tatsarveṣāṃ śivatattvena sāmyāyotkarṣāpakarṣanivāraṇāya, yadi vā ye śivatvaṃ bhāvānāṃ na pratijānate tadvivādiparājayāya || 71 || tathā tathā śivāvasthā svecchātaḥ sa tadātmakaḥ | ______________________________________ 1 astu pratītimātrarūpatvameva bandhamokṣayorastu ca vastutaḥ śivādvaya-mayatvameva tathāpi yadi pratītimātrasattvaṃ tadeva tarhi pramāṇīkartavyaṃ, yadi ca śivādvayamayatvameva tarhi tadeva ko'yaṃ nayaḥ vastudvayatvakathane ityāśaṅkāṃ nivartayitumāha nāsatya iti | 2 vedaprakriyāyāṃ hi saṃkocatāratamyakathanāt neha nānāsti kiṃcana ityādivākyairasatyeṣu bhedeṣu satyabuddhirbhrāntirevoktā | ayaṃ bhāvaḥ - asmanmate sarvathā śivaikarūpatvaṃ pratipādanīyaṃ tacca bhāvānāmekatvamastu anekatvaṃ vāstu na kenāpi khaṇḍyata iti | 3 yadyapi vastutaḥ śivarūpatve sarveṣāṃ bahutvamekatvaṃ vā na virodhāvahamiti tathātvakathane na ko'pi doṣaḥ | tathāpyadvayavādoktiḥ, śivatattve na kasyacidutkarṣaḥ nāpi kasyacidapakarṣa iti kathanārtham | tathā bahutvaikatvakathane padārthasvarūpameva tathā tathā syāditi padārthavāda evābhyupagato bhavedityarthaḥ | 4 nanu yadi bahutvaikatvakathanaṃ tulyameva tarhi kṛtamadvayavādenetyāha | 5 tadevaṃ vādyunmathanapūrvaṃ bandhamokṣavyavasthā dṛḍhīkṛtā, śivābhedatātparyaṃ ca tenaiva siddhāntitam | athedānīṃ paramārthato vyavahāre'pi śivābhedaṃ samarthayati tathā tathetyādinā | =============================================== =============================================== p. 128) tadātmatve nāsti bandhastada[1 ]bhāvānna mokṣaṇam || 72 || bhede'pi tathā bhedarūpeṇa śivasyāvasthānaṃ svecchāvaśāt, sa ca bhedaḥ śivātmakaḥ | evaṃ[2 ] ca bhedasya śivātmakatve nāsti bandhastadabhāvāt tadapekṣo na mokṣo'pi || 72 || kimarthaṃ guruśāstrādi cettathā[3 ] tada[4 ]vasthiteḥ | devasya[5 ] śāstrādbodhena kiṃ prayojanameva ca || 73 || kimarthaṃ[6 ] bhavatārabdhaṃ śāstraṃ bodhāya kasya vā | tathā bhedarūpatayā śivasyaivāvasthiterhetormokṣābhāvāt kimarthaṃ guru[7 ]śāstrānuṣṭhānādikam | nahi devasya nityaprabuddhasya śāstreṇodbodhanaṃ ______________________________________ 1 bandhapūrvatvānmokṣasya | 2 atrāpi ca sphuṭaṃ bandhamokṣaniṣedhe'pi bandhamokṣavyavasthā vyavasthitaiveti bodhyaṃ tathā tatheti kathanāt, sphuṭībhaviṣyati caitat | 3 tatheti bhedarūpatayāpi tasya śivabhaṭṭārakasya | 4 dīvyati krīḍatīti devaḥ, harṣānusārī spandaḥ krīḍā | tathā sadā dyotamāno'pi devaḥ | 5 apūrvabodhanārthaṃ hi śāstrapravṛttiḥ, tathā ca saprayojanatā | 6 anyeṣāṃ hi dvaitakathanājjñānārthamastu tatra pravṛttiḥ, bhavatāṃ tu tadabhāvānna yuktetyāha kimarthamiti | 7 na ca bhavatāṃ tatprakaṭīkaraṇārthamapi tatra pravṛtīḥ, tathā ca svatantrasya devasya svātantryasya hāniḥ syāt | =============================================== =============================================== p. 129) saprayojanam | āsatāmanyāni śāstrāṇi, tvameva śivaikyavādī vā kimarthaṃ śāstramārabdhavān kasya bodhāya || 73 || sa evetthaṃ svecchayāste tatkartṛtvena bodhyataḥ || 74 || sa eva buddharūpatve tathā bhavati tatkṣaṇam | sa eva saṃprajāyeta tadanuṣṭhānatatparaḥ || 75 || phalaṃ vā tadanuṣṭhāne sa eva hi tadā bhavet | deva evānena prakāreṇa svecchayā niṣprayojanamāste | tadeva darśayati - tadasmadādiśāstrakartṛtvena tathā bodhyato bodhyaṃ śiṣyarūpamāpādyāste | tathā tasminneva kāle prabuddharūpatve vā sthito bhavati | tathā śāstrānuṣṭhānaparaḥ saṃpadyate | tathārthakāmādiphalarūpatvenāpi sa eva svakāle bhavati || 75 || vāditvaprativāditve kasmāccettasya tatsthite || 76 || vyavahārāya vā sarvaṃ vyavahāro na vastugaḥ | svarūpaṃ vastugaṃ viddhi vyavahāro na jātucit || 77 || tadeśvaravyavasthānādavastvābhāsarūpataḥ | tadaikye darśanabhedābhāvāt vāditvaṃ prativāditvaṃ ca kutaḥ yaduktaṃ vivādihananāya iti, tadetadapi tasyaiva tathā sthiteḥ | lokavyavahārāya vā sarvaṃ śāstravādiprativādyādi | lokavyavahāraśca tadabhedākhyātimayo na vastugataḥ | yatpunaḥ svarūpeṇa prakāśate tacchivarūpavastvātmakameva, vyavahārastu na kadācit vāstvavo'pitu bhrama eva, avastvapi īśvarātmaivāvastvābhāsarūpeṇa tasyāvasthānāt | =============================================== =============================================== p. 130) ata evaṃ īśvarapratyabhijñoktanītyā tadavastvapi prakāśamānaṃ cidrūpameva, kevalaṃ bāhye[1 ] prakāśanābhāvādavastu ucyate || 77 || tadāha sarvamekena rūpeṇa yadvicāryaṃ tathāgrataḥ || 78 || sarvaṃ vastu avastu ca śivarūpaṃ yatastathāgre vicāraṇīyameva || 78 || dharmā[2 ]dharmaiśca saṃbandhastathā tacchivasaṃsthiteḥ | tatphalāphalayogena yuktatā tasya tat[3 ]sthiteḥ || 79 || tayoḥ phalena nyūna[4 ]tayā vā viparītena phalenāphalena yogaḥ | athavā phalenāyogo'thavāpi adharmasyāpalenāniṣṭena phalena yogaḥ, tena hetunā yuktāyuktatā nyāyyā śivasya tathā sthiterhetoḥ, sarvathā yadyatpratibhāsate taccidrūpaśivātmakameva || 79 || nimittasamavāyyādivaicitryaṃ tadvicitratā | kāraṇasyaikarūpatve na doṣastritayātmatā || 80 || na rājājñā samādiṣṭā svayaṃ vā sa nimittakam | ______________________________________ 1 bāhya ityanena bāhya eva tasya bhramatvamavastutvaṃ vāstu svarūpe na bhramatvaṃ nāpyavastutvamityarthaḥ | 2 yaccoktaṃ dharmādharmau na saṃbaddhau śivasya na tayoḥ kṛtiḥ | tataśca śivadharmādervedāderakṛtārthatā || iti, tacca pariharati dharmetyādinā | 3 atrāpi pūrvoktaṃ sarvaṃ vyavahārādikamanusartavyam | 4 abhāve svalpabhāve iti nañarthamāśritya vivṛṇoti nyūnatayā vā viparīteti =============================================== =============================================== p. 131) samavāyī tadicchaiva tadyogaḥ sahakāraṇamm || 81 || tasyaiva vā trirūpatvaṃ vyapadeśāttathāvidham | śivasyaivaikasya kāraṇatve nimittasamavāyyasamavāyitvavaicitryeṇa tasya vicitratā tritayātmatākhyā na doṣa uktanyāyena, yato rājājñā na samā tulyopadiṣṭā, apitu rājājñārūpasāmye'pyanyathā bhedaḥ | tadvat tanturūpeṇa saṃyogarūpeṇa ca sa nimittamapyāste | atha vā svayaṃ sa tāvannimittakāraṇaṃ, tadicchā samavāyikāraṇaṃ, ghaṭādivastunaḥ sattecchānvayāt sa eva cāvayavasaṃyogaḥ sahakāryasamavāyikāraṇamityarthaḥ | athavā tasyaikatve'pi tritvaṃ yathoktaprakāraṃ vyapadeśāt vyavahārāt sarvabhedavyavahārasyābhedākhyātirūpatvam || 81 || na[1 ] pṛthivyādike tasmin[2 ] kalpanā saṃpravartate || 82 || tathā[3 ]tvenaiva kḷptatvātta[4 ]detatkalpanā bhavet | tadeva[5 ] tatkalpitaṃ kiṃ satye nāmāstu[6 ] kalpanā || 83 || ______________________________________ 1 yaduktaṃ pṛthivyādikalpanayā kalpanāvān iti | yadi māyāparamāṇvādikāraṇabhāvena tattatkartṛtvamasyābhyupeyate, tadā bhinnavastusadbhāvātkena vikalpatāsya bhaṇyate | yadi tu tadabhāvena kalpanā tarhi bhinnavastuśūnyatvena vikalpa eva, tacca śūnyaprāyaṃ tadātmakatve śivatattvamapi śūnyaprāyameva saṃbobhavītīti pūrvāśayaḥ, tadetatsamarthayati netyādinā | 2 tasmin śivatattve | 3 tasyaiva tattadvaicitryeṇāpi vyavahāre sthitatvāt | 4 apratīyamāne pratīyamānatvam | 5 śivatattvameva pṛthivyādi kalpitam | 6 nāmeti paratoṣārthamanumatiḥ | =============================================== =============================================== p. 132) na ca pṛthivyādirūpatayā pratīyamāne bhāvajāte śivarūpitā kalpitā bhavati[1 ], vastu[2 ]sthityaiva pṛthivyādi[3 ]rūpeṇa vā śivatattvasyaiva kḷptatvāt[4 ] | atadrūpaṃ[5 ] tadrūpaṃ yadāvasīyate yathā manorājyādi, tadā tatkalpanā kalpyamānaṃ bhavet | yāvatā[6 ] sākṣācchiva eva sarvamiti vastusthityā pṛthivyādi śiva eva, śivatvena kiṃ[7 ] kalpitaṃ bhavati na bhavetyevetyarthaḥ | atha satyatastasminneva[8 ] kalpaneti kathyate tadavastu, atastatra kalpaneti nāma[9 ]kṛtiḥ || 83 || ______________________________________ 1 yataḥ svāminaścātmasaṃsthasya bhāvajātasya bhāsanam | astyeva na vinā tasmādicchāmarśaḥ pravartate || iti pratyabhijñoktanītyā yatastattadvibhinnābhāsabhāvarāśyabhāve'pi sarvamastyeva tataśca kasyātadrūpasya tadrūpābhāsanaṃ nāma navamābhāsanaṃ kalpanā kalpitaṃ bhavediti bhāvaḥ | 2 paramārthanayena | 3 vyavaharadṛśā | 4 svayaṃ saṃpannatvāt | 5 pūrvamanatadrūpamadhunā tadrūpam | nanu kvānyatra kalpitatvaṃ nāmetyata āhātadrūpamiti, manorājyādāvapi saṃvida eva tattadābhāsābhāsanasāmarthyamiti, tatrāpi yadi kalpitatvaṃ nāsti tathāpyetādṛṅnaye tatra kalpitatvaṃ vādivādasamarthanārthamupagatam | 6 ekāntaniścayena | 7 yadi hi pṛthivyādi pūrvaṃ na samabhaviṣyattadatadrūpatvāttadrūpāvabhāse manorājyādivadvastuśūnyatayā kalpitamevābhaviṣyat, natu pūrvaṃ nāstīti saṃbhāvanāpyastīti pūrvamapi tadrūpatvādadhunāpi tadrūpatvaṃ kalpitaṃ na bhavedityarthaḥ | 8 tasminneva śivatattve | 9 paramārthato nātra bheda ityarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 133) tadevodāharati kaṭake'sti[1 ] suvarṇatvaṃ kuṇḍale kalpanāsti kim | citravahnāvaśokādau kalpanā rājate kvacit || 84 || kḷptikalpanayorbhedaṃ ye na jānanti naumi tān | kaṭake kiṃ suvarṇatvaṃ satyaṃ kuṇḍale tu kalpitaṃ naivetyarthaḥ | citragate vahnau, aśokapuṣpādau rakte vahnikalpanā śobhate kvacida[2 ]vasare pṛthivyādi[3 ]rūpeṇa śivaḥ kḷptaḥ saṃpannaḥ svayaṃ sthita ityarthaḥ | kalpitaṃ punaḥ svayaṃ sa tathā kevalamiṣyate tena rūpeṇeti kḷptasya svayaṃkḷptestathā saṃpatteḥ, kalpanāyāśca svayamatathābhūtasya tathā saṃbhāvanāmātrarūpāyā ye śabdārthatve na bhedarūḍhāste vandyā ityupahāsaḥ || 84 || śiva[4 ]tattve sānubhave paśyantyā[5 ] na samānatā || 85 || ______________________________________ 1 kaṭaka iva suvarṇatvaṃ tadantaḥ sthitaṃ viśvaṃ, kuṇḍala iva pṛthvyādirūpatayā sthitam | 2 ayaṃ bhāvaḥ, - asatye satyasaṃbhāvanā kvacidavasare śobhate, kiṃ punarvaktavyaṃ tadrūpa eva satye saṃbhāvaneti | 3 nanu kiṃ yathā'śokādāvasatye satyavahnisaṃbhāvanā, tathātrāpi yadi, siddhamasmadiṣṭamityata āha pṛthivyādīti | 4 nanu cāstu pṛthivyādikalpanāyāmapi tasyāvikalpatā tadrūpatāvabhāsanābhāvāt, pūrvamapi tasya tadrūpatvenaiva sthitatvāt | athedānīṃ tadeva pūrvabhāvi śivatattvaṃ samarthanīyaṃ yenādharamapi tasya siddhyati | tatra cāhaṃparāmarśo nāma vāgrūpatvādvikalpa eveti kathaṃ tatrāvikalpatvamityāśaṅkyāha śivatattva iti | tathā yatpunaḥ pūrvapakṣe pratyavasthitaṃ śivatattve sānubhave paśyantītulyatā tadā | iti, tadapi samarthayati śivatattva ityādinā | 5 atra paśyantyeti kāraṇe kāryopacāra iti dṛṣṭā paśyantīdūṣaṇairityarthaḥ =============================================== =============================================== p. 134) yato gāndhikasaugandhyavatpaśyannavikalpakaḥ | śiva[1 ]tattve cidātmani viśvanirbhare viśvānubhavarūpe paśyantyā pūrvokta[2 ]dūṣaṇayā na samānatā | yato yathā gāndhiko[3 ]'nantagandhadravyasaugandhyamiyattayā anavadhārayannakrameṇa sarvamavadhārayannāste, tathā viśvān bhāvān 4deśakālakramaśūnyān vācyavācakātmanaḥ paśyannavikalpaḥ ______________________________________ 1 yānyuktāni purāṇyamūnivividhairbhedairyadeṣvanvitaṃ rūpaṃ bhāti paraprakāśaniviḍaṃ devaḥ sa ekaḥ śivaḥ | iti nītyā yadanusyūtaṃ mahāsāmānyanītyā tacchivatattvam | uktaṃ ca bhāṣāsūtreṣu, yadviśvaṃ tattasyābhyantaratā iti | 2 pūrvoktadūṣaṇayeti | kimasāvanubhavati? kimātmānamuta parātmānaṃ ? kimanubhūtamutānanubhūtaṃ ? kiṃ kramikamutākramikamityādi ? | 3 atra gāndhika iti dṛṣṭāntakathanaṃ tattadanantavastugandhasyākramāvabodhanārthaṃ tena ca vikalpatāhāniḥ phalaṃ tasya vastudvayasāpekṣatvāt | 4 deśakālakramaśūnyāniti, bhedasyābhāsasadasattvarūpatvāt kramasya ca bhedāśrayatvāt taccābhāsasadasattvaṃ prabhoḥ prābhavī śaktiḥ, tadanābhāse kathamatra deśakālayoga ityarthaḥ | kramasvarūpaparyālocanayā tadavabhāsakārī maheśvara eva kālaśaktimupakalpata ityarthaḥ | uktaṃ ceśvarapratyabhijñāyāṃ mūrtivaicitryato deśakramamābhāsayatyasau | kriyāvaicitryanirbhāsātkālakramamapīśvaraḥ || tathā sakramatvaṃ ca laukikyāḥ kriyāyāḥ kālaśaktitaḥ | ghaṭate na tu śāśvatyāḥ prābhavyāḥ syātprabhoriva || iti | =============================================== =============================================== p. 135) śivo bhavati, ahamityeva[1 ] pūrṇāhaṃbhāvenaiṣāṃ prakāśanāt | ahaṃparāmarśavānapyavikalpako yathā, tathā īśvarapratyabhijñāto'vadhāryam | gāndhika[2 ]syānyasya ca tulye gandhānāmiyattayānubhave gāndhikasya gandhāmodavattayā anyasyaiva tu tacchūnyasyaiva | anena viśvanirbharatā samarthitā, tāvan[3 ]mātre'yaṃ dṛṣṭāntaḥ || 85 || ______________________________________ 1 prakāśasya hyātmanyahamiti parāmarśaḥ parāvāgrūpatvātsvabhāvabhūto'taśca na vikalpaḥ | sa hi pratiyoginiṣedhapūrvo, na cātra pratiyogī nāma kaścidasti | tathāhi prakāśāddhi pratiyogyanyo'prakāśasaṃjñaḥ sa svayamasiddhaḥ kasya pratiyogitvam | anābhāsane prakāśetaratvābhāvāt | avabhāse tu tathāpi kaḥ pratiyogī nāma, tahā ca tasyānavabhāsane vyapohanīyābhāvātkathaṃ vikalpatvam | taduktamīśvarapratyabhijñāyām ahaṃpratyavamarśo yaḥ prakāśātmāpi vāgvapuḥ | nāsau vikalpaḥ sa hyukto dvayākṣepī viniścayaḥ || bhinnayoravabhāso hi syādghaṭāghaṭayordvayoḥ | prakāśasyeva nānyasya bhedinastvavabhāsanam || iti | 2 nanu sarveṣāmevānantagandhāvabhāso'kramamevāsti kimartha gāndhikasyeti vyapadeśa ityata āha gāndhikasyeti, anyeṣāṃ hi anantāvabhāse'pi krameṇa grahaṇamasya samameveti bhāvaḥ | gandhāmodarahitasya | 3 tāvanmātra iti, sa yadāste ityādinā lakṣitalakṣaṇāyāmityarthaḥ | nanu cāstvevamatrahi na kiṃcana asmākaṃ dūṣaṇamadūṣaṇaṃ vā mahāsāmānyatayāsya bhavadbhirupagatatvāt | yā punaḥ sadāśiveśvaradaśā, tatra kathamanubhavatītyata āha satyānītyādi | =============================================== =============================================== p. 136) satyāni[1 ] svātmarūpāṇi paśyato na samānatā || 86 || paśyantyātho[2 ] śivāvasthā kriyāphalasamāptitaḥ | kriyāyā vātha prārambhe kalpanīyā praśāntatā || 87 || astu sāpi na bhedāya yathātattvaṃ viniścitam | sādākhyeśvaradaśayorapi na paśyantyā samānatā, sarvamahamityevamātmāvibhedenātmaviśrāntāni satyānyeva vastūni tathā paśyati pramātā | paśyantyāṃ tu suṣuptāvasthāyāmiva bhinnānyeva saṃsāradaśocitāni bījabhāvenāsate, suṣuptottīrṇe'pi paśyantyā avidyāmayānyeva taddarśane iti śeṣaḥ | atha jñānakriyāprārambhaparyavasānayoḥ praśāntatā nāma śivāvasthā kalpanīyā, sā cecchādiśaktiśūnyarūpā niranubhavā jaḍarūpetyucyate | tanna, yato'stu sā daśā, natu tadāpi sarvaśaktiviraho yena śivatattvāt bhedāya sā syāt, kiṃtu sarvāvasthāsususūkṣmatayā icchādiśaktiyoga iti prathamāhnika eva niścitam || 87 || na ca vāstyantarāle'tra sā daśā yāhi kevalā || 88 || prākkriyāphalaniṣpatteḥ samanantarameva yat | ______________________________________ 1 parāvasthāyāṃ hi svabhāvabhūtatvātsarvasya na tatrānubhavādyasaṃbhāvanāsaṃbhāvanādiśaṅkāpīdantābhāsābhāv āt sadāśivādāvidantābhāsasya bhāsayiṣyamāṇatvātkathaṃ tatrānubhava iti tatra paśyantīsāmyamāyātītyāśaṅkyāha satyānītyādi | 2 nau cāstu paśyantyāmahamityātmābhedena satyānyeva vastūni, ahamityatra jñānakriye sādākhyam iti nītyā jñānarūpatvātsadāśivasya, kriyārūpatvācceśvarasya tayoreva viśeṣatve'nubhavatīti yujyate, viśeṣasya tu sāmānyapūrvabhāvitvātpūrvāvasthā niranubhavā siddhyatītyata āahātho iti | =============================================== =============================================== p. 137) pra[1 ]sarpatyaparecchaiva punaranyā tathāvidhā || 89 || na kadācana tasyāsti kaivalyaṃ śaktiśūnyakam | nāstyapivāntarāle dvitīyakriyāprārambhāt prāk atra sā daśā, yā śāntatā śaktiśūnyatālakṣaṇā syāt | yat yasmāt kriyāphalasaṃpatteḥ samanantarameva prasarati aparecchaiva susphuṭaparasaṃvitkriyārthā, natu tadā śūnyatā | punarapi tatkriyāphalasamavāptau tadanantaramevānyā tathāvidhecchaiva pravartate | kiṃ bahunā, ubhayathā na kadācana cidrūpasyāntarālalakṣaṇaṃ kaivalyaṃ śaktiśūnyakaṃ nāma rūpamasti || tathāhi yatrātmānubhavāniṣṭhā tatrecchā ca na kiṃ bhavet || 90 || athānubhavanaṃ nāsti jaḍā sā na prasajyate | yatrātmānubhavasya aniṣṭhā viratyabhāvaḥ, tatrānubhavanakriyārthaṃ kimicchākriyā nāsti, nahi anububhūṣāṃ vinānubhavaḥ syāt | athātmano'nubhavanaṃ nāsti na prakāśata ityarthaḥ, sāvasthā jaḍā na prasajyate, prasajyetaiva | kākvā yojanīyam | ātmano hyahamiti parāmarśo'nubhavaḥ, saiva cājaḍatā jaḍavailakṣaṇyadāyinī īśvarapratyabhijñoktanītyā || ______________________________________ 1 itthamatra jñānakriyāprārambhaparyavasānayoḥ śāntatāyāmapi sūkṣmatayā tādṛganubhavaśālināmevecchādiśaktisaṃbhavaḥ sannapyābhāti | athedānīṃ sarveṣāmeva sphuṭaṃ yathecchādiśaktiyogastathā nyāyamapyāśritya brūte naceti | tatra nadīpūrabhedena bhūtāyā vṛṣṭeryathānumānaṃ, tathehāpi kāryeṇa kāraṇānumānamityāha prasarpatīti | =============================================== =============================================== p. 138) upalā[1 ]derjaḍatve'pi śivatvaṃ te kathaṃ sthitam || 91 || yathā na tatra jaḍatā tathāgre pravicāryate | atha jaḍatve'pyupalādeḥ śivatvopagamāt jaḍatā[2 ]sañjanam | ko'yaṃ doṣaḥ, natvayaṃ doṣa eva[3 ] | yathā nopalāderjaḍatā, tathāgre samīpa eva prakarṣeṇa vicāryate[4 ] - ityayamekaḥ pūrvokta[5 ]prakāro vitatya kathitaḥ || saphalāyāṃ samāptāyāṃ kriyāyāṃ samanantaram || 92 || kriyāntarecchāsaṃbhūtau tannimittamanantatā | yato'sti śivaśaktīnāṃ tāśca nityamavasthitāḥ || 93 || sarantyeva svabhāvena tatsaratprakṛtiḥ śivaḥ | ______________________________________ 1 nanu cāhamityavikalpakaṃ paśyanniti kimucyate, yataḥ sarvamevopalādikaṃ jaḍameva, tatra jaḍatvādevāprakāśatā, aprakāśe tu kathamahamityavikalpameva parāmarśaḥ saṃbhavati | na kevalamiyadeva | tasyāpi śivatve śivo'pi tathā jaḍa eva prasajyeta | bhede tūpalādikaṃ jaḍamastu cetanaṃ vāstu, na kācana bhavadabhyupagataśivatvahānirityata āhopalāderiti | atra śivatvaṃ te kathaṃ sthitamityeva sādhyaṃ, natu jaḍe śivatvaṃ kathamiti | tasya tūpalāderbhavatāmapi jaḍatvamevopagatamiti | 2 śivatattvasya | 3 evakāreṇātropalāderapi jaḍatāsaṃbhāvanā nirastā, tena śivatve jaḍatā dūrāpāstaiva siddhā | 4 arthalabhyatvādatra śivatvaṃ punarna samarthitamiti bodhyam | 5 tāvanmātrasthitāvityarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 139) athavā sthūlāyāṃ kriyāyāṃ saphalāyāṃ samāptāyāṃ, tadanantarameva saphale kriyāntare icchāsaṃbhavo yāvadaparyavasānaṃ, tatra nimittabhūtā anantatā yato'sti śivaśaktīnām | śivaśaktayaśca nityamavasthitāḥ sarantyeva svabhāvataḥ | tāśca śaktayaḥ prasarantyo yataḥ, tat sarantī prakṛtiryasya sa tathābhūtaḥ śivaḥ tathābhūtalakṣaṇatvāttasya | yathoktam anyathā tu svatantrā syātsṛṣṭistaddharmakatvataḥ | (spa. 4|5) iti | iti dvitīyaḥ[1 ] prakāro vitatyoktaḥ || athavāha īśvarasya[2 ] svatantrasya kenecchā vā vikalpyate || 94 || vibhavāmodabāhulyamathavoktā nimittatā | kena vāsyecchā[3 ] vikalpyate syāt na syādveti | svātantryaṃ tāvadavaśyaṃbhāvi īśvaratvādeva, tanmayaṃ viśvaṃ tathā[4 ]vidhameva, - ityetāvat ______________________________________ 1 parāparākhyaśaktiprasara ityarthaḥ | 2 yaduktaṃ dūṣaṇodyuktabuddhibhiḥ paramārthānveṣaṇakuṇṭhaiḥ pūrvapakṣibhiḥ viśiṣṭecchāvaśādabhīṣṭeyajjagallakṣaṇakāryasaṃpattyā hetubhūtayā icchākāraṇaviratau punaḥ sthitipralayādau paṭādivijñāne vā icchāntarodgame ko hetuḥ, yatpreritasya śivasya pūrvasvabhāvanivṛttāvapūrvasvabhāvāntare cecchā navanavā pravartata iti, tadapi teṣāmanādarapūrvaṃ samarthayati īśvarasyeti | ayaṃ bhāvaḥ - yadi hi svatantra īśvaraḥ parimitenaivecchādinā vyavatiṣṭheta, tarhi tvasya svātantryameva naśyet | svatantro hi sadāparimitasvarūpo navanavodayaḥ yadi ca kevalamicchāsya pūrvabhāvinyevāsthāsyat, tarhyasya parimitatvena śūnyataivāgatetyarthaḥ | 3 asya - svatantrasya | 4 kutra punaḥ pūrvasvabhāvatādinivṛttāvapūrvasvabhāvāntarodayādi ityarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 140) tāvatsthitam | athavā svātantrye'pi viśvātmatāprasaraṇarūpasvavibhavāsvādo'parisamāpto yasyāsti svabhāvaviśeṣastasya prāguktaiva sarvadā viśvarūpatāprasaraṇe nimittatetyevamabhinavecchodaye nimittaṃ nāstīti dūṣaṇam[1 ] | viśva[2 ]tucchatvavākyānāṃ vairāgyādyarthavādinām || 95 || tātparyeṇa na doṣo'sti nānācittvaṃ na kalpate | viśvamasatyaṃ budbudoṣamamiti śivoktairapi vākyairna virodhaḥ, yata eṣāṃ[3 ] vairāgyanirātmatādiprayojanābhidhānavatāmekaśivātmatāsamarthana- paratvena na doṣo'sti | naca sarvaśivatve nānācittvaprasaṅgaḥ || tathāhi ekasminneva[4 ] dehe tu vibhedāt[5 ]paramāṇugāt || 96 || ______________________________________ 1 kākvā na dūṣaṇamityarthaḥ | 2 yatpunaruktaṃ viśvasyāsatyarūpatvaṃ yairvākyairvarṇitaṃ kvacit | śivoktaistairvirodhaḥ syātsarvasatyatvavādinaḥ || iti, tadapi samarthayati viśveti | 3 śivoktavākyānām | yato'satyatvaṃ satyamevoktaṃ, taccānavabodhādvidhurīkṛtamalpabuddhibhiḥ, taccāsatyatvaṃ kaścidbhāgavyāptyā bhāge rajyeteti bhāgaśo vyāptirasatyeti vairāgyotpādanārthaṃ tatrāsatyatvam | tathā ye'tra svabhāva eva vastuno vastuteti, tadvādinirāsārthameṣāṃ nairātmyaṃ darśitamityarthaḥ | 4 atraike - yadyatkiṃcana pratibhāti, tattatsarvaṃ śivaḥ iti vilomavyāptiṃ vidadhate | tathāhi yadyaditi anekaṃ nānāvidhaṃ bhinnaṃ bhinnamarthajātaṃ, tatsarvaṃ śiva eveti yadyapi śivādvayameva, tathāpi teṣāṃ bahutvādbhinnatvādbahūni bhinnāni śivānyapi saṃbhavantīti tat dūṣayati ekasminniti | 5 vibhedātparamāṇugādityatra dvidhā gatiḥ | nyāyabāhulyaṃ cānyatra | atra tāvadeke bruvanti - yathā pratīyate'yaṃ bāhyo nirākāreṇa sakāreṇa vā jñānena naikānekarūpatayā sāvayavaḥ, tathā ayuktaḥ ekatvānekatvayoḥ parasparaparihāreṇāvasthānādekāśrayatvāyogāt | tasmānniravayava eka evāvayavī bāhyo devadattapratītiviṣayaḥ, avayavāstu pṛthakpratītyā hastaḥ pāda iti pṛthagbhūtāḥ pratīyante, na tvekatvānekatvayoranekāśrayateti avayavavādina āhuḥ | =============================================== =============================================== p. 141) ekatvācchivarūpasya doṣo'yaṃ bhedavādinām | ekasminneva dehe yāvantaḥ paramāṇavastāvantaḥ śivā ityevaṃ pramāṇugādapi vibhedādvibhedaḥ syādityānantyapratipādanamityeṣo'pi na doṣaḥ, yato bahavaḥ paramāṇvādipadārthāsta ekaśivarūpā iti kathaṃ bahutvam | nahi śivo ghaṭādirūpaḥ, apitu ghaṭādiḥ śivarūpaḥ | tataścidrūpasya deśakālasvabhāvabhedābhāvānna bhedaḥ | etadīśvarapratyabhijñāyāṃ pradarśitam | yaiḥ[1 ] punaraṇubhedavādo gṛhītasteṣāṃ cāṇūnāṃ svabhāvācchivatā | sā ca malāvṛtā | tatasteṣāmatroktajñānavaśādyadi śivatvavyaktistato bhinnāḥ śivāḥ | te ca dehasthāstanmayatve cāṇūnāṃ dehaparamāṇava eva kimiti śivāṇavo na bhavantīti bhinnaparamāṇuvādo na cittattvasya, tatasteṣāmevāyaṃ doṣaḥ || ekādhiṣṭhānato vāpi teṣāmapi na dūṣaṇam || 97 || āntare kṛmicaitanye citratā svāmibhṛtyavat | ______________________________________ 1 atrāhurapare - tadetadayuktaṃ haste calati calato devadattasya, pādādiṣu vā calatsu calataścalatvācalatvalakṣaṇaviruddhadharmayogaḥ syādekasya na caitadyuktaṃ tāvanmātralakṣaṇatvādanekatvasya | pratyavayavaṃ ca sarvātmanā yugapatsamavete'nekatvaṃ syāt ekāvayavāpāye ca nāśaḥ syāt | avayavāntarāvasthānādanaṣṭasyāpi paryāyeṇekaikāvayavāpāyāvināśinaḥ sarvāvayavāpāye'pi avināśaḥ syāt, tasmātparamāṇava eva niravayavāḥ saṃcitā iti paramāṇusaṃcayavādinaḥ | =============================================== =============================================== p. 142) tāvadekacitsvarūpaśivaprasaraṇena vā || 98 || pā[1 ]tañjalādīśvareṇa na sāmyamavibhedataḥ | iha tadvanna vijñeyaṃ tasmātsarvaṃ sthitaḥ śivaḥ || 99 || athavā teṣāmaṇubhedavādināṃ nānācittvaṃ na dūṣaṇam, yata ekacidrūpaśivādhiṣṭhitā nānātmāna ekasyaiva nijamāyāprathanāditi yathā śivādvayadarśane | asmābhiḥ savistaramidamapi īśvarapratyabhijñāyāmeva samarthitam | a[2 ]bhedākhyātiśca tāratamyena bhidyate puryaṣṭakabhogodrekāt | citratā krimyādicaitanye svāmibhṛtyarūpaśaktāśaktacaitanyadvayātmatvāt | athavā[3 ] tāvatparimāṇamanekakrimyādiparyantamekacitsvarūpasya śivasya yatprasaraṇaṃ, tena | atra pakṣe puryaṣṭakādharīkāreṇa citerudrekāt śivādvibhedastasyaiva tathārūpatvāt | ata eva māyāśaktivaśāt tathaikatvāprathanādanekatvam, vastutastvabheda iti | pātañjalena puruṣaviśeṣeṇeśvareṇa, tathā vaiśeṣikādisthitena na sāmyaṃ tatra bhedābhyupagamāt, iha tvabhedaḥ | tadvadīśvaradarśane na jñeyam | ataḥ sarvameva bhāvajātaṃ śivātmakaṃ sthitaṃ tathābhāve sarvadūṣaṇaparihārāditi || 99 || iti śrīśivadṛṣṭivṛttau śrīmadutpaladevapādanirmitāyāṃ tṛtīyamāhnikam || 3 || ______________________________________ 1 nanu ca yadi citerudrekāttattacchaktimadvyapadeśastarhi pātañjalamataṃ tairhi kleśakarmavipākāśayairaparāmṛṣṭaḥ puruṣaviśeṣa īśvaraḥ iti lakṣaṇaṃ kṛtamityetadapi śaṅkitvā samarthayati pātañjalāditi | 2 nanu cāstu sarvathā śivaikyaṃ, tathāpi kiṃkṛto'yaṃ vicitratābhedaḥ yataḥ ko'pi bahuśaktiyuktaḥ, ko'pi nyūnaśaktiyukta ityata āhābhedākhyātiriti | 3 nanu ca yadi puryaṣṭakabhogodrekāccitratā, tarhi tadadhīnatvāttasyāpi svātantryaṃ, kṛtaṃ pareśasvātantryeṇetyāśaṅkya pakṣāntareṇa kathayati athaveti | =============================================== =============================================== p. 143) atha śrīśivadṛṣṭau caturthamāhnikam | parod[1 ]bhāvanīyadūṣaṇaśaṅkānirākaraṇe kṛte sarva[2 ]śivatvamidānīṃ svarūpeṇopa[3 ]pādayitumāha ______________________________________ 1 udbhāvanīyaḥ prakaṭanīyaḥ | 2 sarvaṃ ca tacchivatvam | 3 yuktya saṃpādayitum | yaduktaṃ ātmaiva sarvabhāveṣu sphurannirvṛtacidvibhuḥ | aniruddhecchāprasaraḥ prasaraddṛkkriyaḥ śivaḥ || iti yadyapi sarvathā mukhyato niṣpādyaṃ, tathāpi paravādikutarkapāṃsupātadhūsarībhāvena mā tāvat kaścidvyāmuhyediti paravādikutarkapāṃsureva tāvat sutarka sugandhaśīlatāmṛtena prahataḥ | tathāhi sarvatraivātra vādināṃ vipratipattiḥ | ādau tāvacchāntabrahmavādināṃ sarvabhāgeṣvatra virodhaḥ | yaddhi brahmaṇaḥ svasvabhāvabhūtaṃ svasattātmakaṃ svaprakāśatvaṃ nāma pratyavamarśanaṃ, tacca tairvikalpapakṣe nikṣiptam | viśvaprakriyāṃ prati māyāśaktiprasravātsvātantryamapyapahnutameva | tathāca tasya māyāmayatvena kutsitatvāt kathaṃ tatrātmatvamityapīṣṭameva teṣāṃ netinetivākyaiḥ sarvasya nirākaraṇāt | tasya viśvasya kutsitatvakathanātkathamasya tatrāniruddhecchatvaṃ, jñānakāle ca buddhivṛttyātmano jñānasyāśrayaṇātkathaṃ prasarajjñānatvam | kriyā ca prāṇaspandātmikaiveti kathaṃ tatra syāditi | sarvathāpahnava eva śūnyavādinām | pātañjalavaiśeṣikādimate yadyapi īśvaratattvamupagataṃ, tathāpi bhedavādatvādātmaiveti kathaṃ siddhyet | sāṃkhyādau puruṣasya niṣkriyatve kathaṃ kriyāśaktyupagamaḥ | bauddhādīnāṃ kṣaṇikatvātkathaṃ vibhutvanityatve | śabdabrahmavāde svātantryāpagamādavidyāśrayaṇātkathamaniruddhecchatvaṃ siddhyatīti sarvathā tadvādabhaṅge śivādvayavāde sthite yathā tatsiddhameva pratītigocaratāmeti, tathā kathanīyamityāha parodbhāvanīyeti | =============================================== =============================================== p. 144) athe[1 ]dānīṃ pravaktavyaṃ yathā sarvaṃ śivātmakam | nāśakto vidyate kaścicchaktaṃ vastveva te'pi no || 1 || iṣyante bahavaḥ śaktāḥ sarvasvātantryamāpatet | dūṣaṇanirākaraṇādanantaraṃ vidhimukhe[2 ]naiva saṃprati tadvaktavyamasmābhiḥ yathā sarvaṃ śivātmakaṃ sidhyati taducyate | aśaktaścārthakriyāyāṃ vidyate ca, - ityetāvannāsti prakhyo[3 ]pākhyākaraṇeṇa tāvadavyabhicārāt | ______________________________________ 1 asyācāryasya sarvathā pratītau viśiṣṭatvātsarvathā yadatrāhnike pratipādanīyaṃ, tadbījākṣaramāhātheti | tathāhi akāraḥ śiva ityuktasthakāraḥ śaktirucyate | iti rahasyanayenātra sarvaśivatvaṃ mukhyataḥ pratipādanīyaṃ, tatrāpi tatsarvaśivatvaṃ śaktyaiva samarthanīyamityakārathakārābhyāṃ śivaśaktivyapadeśo'tra kṛtaḥ | tathedānīmityapyetādṛgabhiprāyārthameva sūcitaṃ, tattu vistarabhayānneha vivicyate | 2 nanu paravādanirākaraṇenaiva sarvaṃ gatyantarābhāvācchivātmakaṃ siddhyatīti kiṃ punaruktyā, tatrāha vidhimukheneti | pūrvaṃ tu sarvanirākaraṇenaiva samarthitamapi niṣedhamukhenaiva sādhitamityarthaḥ | 3 vidyate yadi, tarhyarthakriyāyāmaśakta iti kimetat, yatra yatra hi sattvaṃ, tatra tatra śaktatvamarthakriyākāritvamityarthaḥ | tadevāha - prakhyeti prakhyā sattvamiti | =============================================== =============================================== p. 145) śaktaṃ[1 ] cet, tadvastveva paramārthasadeva śivarūpamiti | tathāhi kriyākaraṇaśaktiḥ kartṛtā cidrūpatā śivarūpatvamapi cidrūpasyecchā[2 ]rahitasya kartṛtvāyogāt | ghaṭa[3 ]paṭādikaṃ karaṇaśaktaṃ cet, tat svatantraṃ cidrūpaṃ śivarūpameveti | vahavaśca[4 ] ghaṭādayaḥ pratyekaṃ śaktā neṣyante, sarveṣāṃ tathā svātantryaṃ prasajyate[5 ] | tataśca bhinnābhi[6 ]sandhitayā navamidamastu purāṇamathāstu[7 ] - ityekasya navapurāṇabhāvavirodhaprasaṅgaḥ | na caivaṃ dṛśyate[8 ] || ______________________________________ 1 śaktatvābhyupagame ca kimityata āha śaktamiti | 2 icchārahitaṃ cidrūpaṃ na kiṃcittasya svarūpābhyupagamarūpatvāditīcchāsahitaṃ cidrūpaṃ śivarūpaṃ kartṛtvam | 3 atrāpi pūrvavannyāyaḥ yato ghaṭapaṭādikaṃ karaṇaśaktaṃ, tataśca cidrūpaṃ cidrūpasyecchārahitasya kartṛtvāyogādicchāsahitaṃ svatantraṃ śivarūpamevetyarthaḥ | atra jaḍatvameṣāmāśaṅkya nyāyamāha bahava iti | 4 nanu jaḍacetanavyavasthāyāṃ sarvametatsiddhyati, eṣāṃ hi parādhīnatvameva sphuṭaṃ bhāti, eṣāṃ svatantracidrūpatve'nanyādhīnatvāt, sarve svātmani svatantrā iti kimasyādhīnamiti vyavasthā naśyedityata āha bahavaśceti | 5 yadi ca pratyekaṃ ghaṭādau svātantryaṃ svayamiṣyate ekapramātranadhīnatvādbhinnabhinna evābhisaṃdhiḥ sarvatra prasajyate, tathā ca ghaṭotpattau navaṃ svakīyameva svātantryaṃ kiṃ kiṃ vā nirmātṛkṛtaṃ purāṇamityekasyaikatra niścayābhāvādubhayabhāpatati | taccāniṣṭam | tata etatsiddhaṃ tasyaiva śaktimataḥ śaktisvarūpaṃ sarvaṃ padārthajātaṃ śaktameva natu tasya svakīyaṃ leśamātreṇāpītyadvayameva phalitam | 6 anusandhānena | 7 pramātṛsaṃbaddham | 8 pratyakṣaviruddhatvāt | =============================================== =============================================== p. 146) athaikasyādhikā śaktirnyūnaśakti[1 ]nibandhinī || 2 || svakāryaviṣaye sarvaḥ śakta[2 ] eva nibandhanam | śaktasya[3 ] śakyate kartumevaṃ 4cennānyaśaktatā || 3 || athaikasyādhikā śaktiryasmādanyaśaktimasau nibadhnāti niyamayati, tataśca tasya nyūnā | svakārye viṣayabhūte tu sarvaḥ śakta eva nibandhanam | niyamanaṃ hi śaktasyaiva, natu tailadānaśaktiḥ sikatāsu śakyakriyā | tadevaṃ[5 ] yadi sarvaśaktitvamiṣyate, tato nānyeṣāṃ ghaṭādīnāṃ pratyekaṃ śaktatā svatantratā || 3 || ______________________________________ 1 nirodhīni | 2 svaśaktika eva | 3 atra hetumāha śaktasyeti | 4 nanu kimidamucyate bhinnābhisandhitayā navapurāṇabhāvaprasaṅga iti | purāṇā hi śaktirautkarṣyabhāginī tatkṛtatvādasya ghaṭāderarthajātasyaghaṭādeḥ śaktiḥ punastatkṛtatvādeva hetornyūnetyataḥ svayaṃ śaktāpi nyūnatvāttasya niyamātveti na navapurāṇabhāvaprasaṅgaḥ | ekatra siddhaṃ ca sarvatra śaktatvaṃ pratyeka, mevānyathā śaktatvābhāve kasya nibandhanatvam | yathoktaṃ preryo'pi sa bhavedyasya śaktatā nāma vidyate | tadetadasmadabhīṣṭamevetyāha evaṃ cediti | 5 tadevaṃ ghaṭapaṭādīnāṃ śaktimataḥ śaktirūpatvāt svakāryaviṣaye śaktatve'pi svayaṃ tadadhīnatvaṃ prasaṅganirākaraṇārthaṃ samarthitam | athedānīṃ ye'pi svayaṃ jaḍebhyaścetanā iti lokaprasiddhāste'pi cetthaṃsvarūpakā iti kaimutikanyāyāśrayaṇena kā ghaṭādīnāṃ vārtā ityāha nṛpādīti | ayamarthaḥ - yathā sevakasya nṛpādau sevite svakaryaphalatā kāryāpekṣayā bhavati tadadhīnatvāt, tathā śaktasyāpi prāṇinaḥ svakarmaphalatā parādhīnaiveti sarvathaikye'pi śaktimadekatvameva sarvatra samarthitam | =============================================== =============================================== p. 147) tathāhi nṛpādisādhanāpekṣā svakarmaphalatā bhavet | sarvaḥ śakto'pi sāpekṣa īśavanmohasāmyayoḥ | 4 || tasmāda[1 ]nekabhāvābhiḥ śaktibhistadabhedataḥ | eka eva sthitaḥ śaktaḥ śiva eva tathā tathā || 5 || sevitanṛpādisādhanakāryāpekṣaiva svakarmaphalatā syāt | svāni bhogyāni karmaphalāni yasya tasya bhāvaḥ | yataḥ sarvaḥ svayaṃ śakto'pi sāpekṣa eva vyāpriyate | yathā[2 ] dvaitadarśane'pīśvaro mohaṃ māyātattvamapekṣya sarge pravartate, karma[3 ]sāmyaṃ cāpekṣya anugrahe, nacāśakto'nīśvaraḥ | tasmādanekaghaṭapaṭasvabhāvābhiḥ śaktibhistacchaktyabhedataḥ śaktimattālakṣaṇatvāt śivatvasya eka eva śivaḥ sthitaḥ tena tena prakāreṇānekaśaktaghaṭapaṭādipadārthātmakatvāttasya | ghaṭacitastāvanmātrarūpāyāḥ svātantrye paṭacitā saha anusandhānaṃ na syāt | tasmādekameva cittattvamanantaviśvarūpamiti || 5 || ______________________________________ 1 nanu cāyātaṃ tarhi bhedavādināmiva dvaitamayatvaṃ viśiṣṭatvāttanmate īśvarasyetyāśaṅkyāha tadviśeṣārthaṃ tasmāditi | 2 nanu śaktatve kathaṃ sāpekṣatvaṃ, sāpekṣatve śaktatvameva na saṃbhavatītyatra śaktatve sāpekṣatvaṃ dṛṣṭāntakathanena draḍhayati yatheti | 3 karmasāmyamiti, itthaṃ hi tatprakriyā - viruddhayoḥ karmaṇoḥ samabalayoranyonyapratibandhe karmasāmyaṃ, tataśceśvarānugrahaḥ bhogonmukhayoreva karmaṇoranyonyapratibandhaḥ, jātyāyuṣpradasya karmaṇaḥ pratibandhe tadaiva dehapātaprasaṅgaḥ bhogasyaiva saṃsāravikṣepadāyitvāttadrūpasya pratibandhe'nugraho nānyasyeti | =============================================== =============================================== p. 148) tathā yatra sadityevaṃ pratītistadasatkatham | yatsattatparamārtho hi paramārthastataḥ śivaḥ || 6 || sarvabhāveṣu cidvyakteḥ sthitaiva paramārthatā | śaktaṃ vastvevetyuktaṃ, vastu ca saducyate | yacca sat, tannāsaditi sa eva paramārthaḥ | yasmācca paramārthastataḥ sattvātparamārthatvācchivaḥ | nanu kathaṃ paramārthamātratvena śivaḥ, jaḍo'pi kathaṃ na para[1 ]mārthaḥ ? tanna | jaḍasya sattaiva kathaṃ cidvyaktiṃ vinā siddhā | sphuradrūpatā hi sattā | sphuradrūpatā ca prakāśamānatā | tataśca jaḍatā tāvannāsti | prakāśamānatā hi prakāśābhedaḥ | prakāśaścānapahnavanīyaḥ sarvapratiṣṭhārūpaḥ paramārthaḥ | sarveṣāṃ ca ghaṭādīnāṃ prakāśarūpatayā viśeṣābhāvādekaprakāśātmatā, tata evaikaśivatvam | etadīśvara[2 ]pratyabhijñāyāṃ vistāritam || mithyājñānavikalpyānāṃ sattvaṃ cidvyaktiśaktatā || 7 || vidyate tattadatrāpi śivatvaṃ kena vāryate | iti cedeṣu satyatvaṃ sthitameva cidudgamāt || 8 || tathā śivodayādeva bhedo mithyādikaḥ katham | ______________________________________ 1 ayaṃbhāvaḥ - yadi ghaṭādirjaḍarūpastarhi tasyāprakāśanātkathaṃ paramārthamātratvamapīti katha jaḍarūpatvena prathanam | atha prakāśata iti prakāśamānatāsya sphuradrūpatā, tataśca jaḍatvenāsya kena vyapadiśyata iti | 2 tatra tu ghaṭo'yamityadhyavasā nāmarūpātirekiṇī | pareśaśaktirātmeva bhāsate natvidantayā || =============================================== =============================================== p. 149) vya[1 ]vahārāya satyatvaṃ naca vā vyavahāragam || 9 || mithyā[2 ]jñānavikalpanīyānāṃ rajatasarpādīnāṃ ghaṭādīnāmiva cidvyaktiśaktatā prakāśamānatā nāma vidyate, tadeva sattvaṃ paramārthatvamato'pi tacchivatvam | anivāryaṃ ca etadiṣyata eva eṣu satyatvaṃ cidabhivyakteḥ, tena tena rūpeṇa śivasya prasaro'yaṃ yataḥ | ghaṭajñānarajatajñānayośca dvayorapi satyatve samyagmithyātvabhedastarhi katham | vyavahārāya vyavahāraprayojano'sau | naca apra[3 ]rūḍhatvāt vyavahārasatyatvaṃ vā satyatvaṃ bhavati || 9 || tathā[4 ] ca deśe kvacana rājājñā jāyate yathā | ______________________________________ 1 nanu kimidamucyate, tathā yatra sadityevaṃ pratītistatkathamasat | yatsattatparamārtho hi paramārtha-------- || ityādi, kevalaṃ sanmātratve'tiprasaṅgaḥ, | nahi rajatādāvarthakriyā leśamātreṇāpyastītyarthakriyākāritvaṃ sattvamiti tatra tatra nirṇītaṃ, rajatādau ca mithyājñāne kācanāpyarthakriyā nāsti | yadi ca cidvyaktiśaktatāyā eva ghaṭādāviva tatrāpi pratiśrūyeta tarhi ko'yaṃ samyaktvamithyātvanayo lokaprasiddha iti tadetatsamarthayati vyavahārāyeti | 2 yathā jaḍasya kathaṃ sattaiva cidvyaktiṃ vinā siddhā, cidvyaktau ca sattāyāṃ sphuradrūpatāyāṃ prakāśamānatāyāṃ siddhāyāṃ prakāśābhedātsarvapratiṣṭhārūpaparamārthatvānna jaḍatā nāma kācanāsti, tathā mithyājñānavikalpyānāṃ sattaiva cidvyaktiṃ vinā na siddhā, cidvyaktau ca sphurattārūpāyāṃ satyāṃ teṣāmapi prakāśābhedātsarvapratiṣṭhārūpaparamārthatvānna mithyātvaṃ nāma kiṃcana saṃbhavati | 3 niścayenādṛḍhatvāt | 4 atra dṛṣṭāntamāha tathā ceti, yadi ca vyavahārasatyatvena satyatvaṃ tarhi vyavahārasatyatve vyavahāragaireva dīnāraiḥ sarvathā vyavahāraḥ syāt avyavahāragaistu kathaṃ, teṣāmasatyatvāt | tathā ca teṣāmapi kadācitsatyatve kathaṃ vyavahāragaṃ satyatvamasatyatvaṃ veti na vyavahāragena satyenāsatyena vārthakriyākāritvamityarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 150) vyavahārastu dīnārairetairavyavahāragaiḥ || 10 || pravartate tathābhūtairanyatrāpi tathānyathā | rājājñayā kūṭadīnārairapi vyavahāro'styeva | tathānyatrāpi icchāmātrāt yathāsaṃketaṃ vastu anapekṣyaiva kālavyavasthārambhādi vyavahāraḥ || vyavahārasya[1 ] satyatve sarvatrāsatyataiva te || 11 || satyatve tasya hāniḥ syātpakṣe'bhyupagate kila | yadi punaraprarūḍhasya vyavahārasyāsatyasyāpi satyateṣyate, tadevaṃjātīyatayā sarvamidaṃ jagatsatyaṃ syāt asatyatāparamārthaṃ vyavahāravadityarthaḥ tasya jagataḥ paramārthataḥ satyatve satyayaṃ doṣo vyavahārasadṛśasatyatātmakaḥ syāttava | evaṃ ca sarvasatyatāvādapakṣe'bhyudite śāstrodite hāniḥ syāt || tasyāpi[2 ] kiṃ śivāvāptiḥ kathamuktā hyasatyatā || 12 || vyavahāratayaivāsti satyatvaṃ na nibandhanāt | tasyāpi vyavahārasya kiṃ cidudgamāt śivāvāptiḥ śivarūpateṣyate anāyāsāgatāsya śivatetyarthaḥ | evaṃ cet kathamasya vyavahārasyāpyasatyatoktā, satya evāyamevaṃ sati syādityarthaḥ | satyaṃ, kiṃ tu vyavahāratayaivāpyasya vyavahārasya satyatvaṃ, natu nibandhanāt nibandhanatvātprarūḍhatvādityarthaḥ || ______________________________________ 1 atrātiprasaṅgamāha vyavahārasyetyādinā | 2 nanu vyavahārāsatyatvaṃ yadi cidvyaktiṃ vinā setsyati tadā tadasatyamevāstu yatastadapi cidvyaktiṃ vinā na sidhyatīti kathamasatyatvaṃ tatra, yadi ca cidvyaktistatra nāsti tarhi kathamasatyatvamityāśaṅkyāha tasyāpīti | =============================================== =============================================== p. 151) vikalpādeḥ[1 ] samutpattiḥ sata eva prajāyate || 13 || nābhāṣya vyavahārārthamevaṃ vastviti niścitam | tathaivāstu śivāvasthā kenāsau vinivāritā || 14 || vikalpādeḥ[2 ] svatantrāt rajatādijñānācca nibaddhatvena sata evārthasyotpattiḥ saṃpadyate | kiṃ tarhi, tathābhāṣya saṃketya vyavahārārthamevaṃ kūṭadīnāraiḥ krayo'stu, adyārabhya kālagaṇanāmayaṃ saṃvatsaraḥ saṃvatsarārambhovāstviti | niścitaṃ niścayaḥ | athavā evaṃ vastvapisatyamapi kālādīti niścitavyavahārārtham | tasya ca tathaivāstu śivatvenāvasthitiḥ kena vinivāritā cidudgamāt śivatvalakṣaṇayogāt | vikalpasya vyavahārasya satyatvāsatyatvapakṣabhede prāk nimittamuktaṃ yatprakāśamānasya satyatve, satyatvameva | cidabhedākhyātimayatvātsatya[3 ]tvamiti evaṃ ca sarvatraiva na vismaraṇīyam || ______________________________________ 1 athedānīṃ yato na kathaṃcanāpi vyavahāreṇa kasyāpi satyatvamasti, tato yathā vikalpādau sata eva notpattiḥ | atha cāsato'pi prakāśabalena vyavasthitatvātsattvamabhyupeyate tathaiva saṃketyādivyavahārārthameva kūṭadīnārairvyavahāre'pi prakāśabalena vyavasthāpitatvāt sattvaṃ, yathehaiva vastutattvamanapekṣyāpi kālādikalanāvyavahārastattatpramātṛkalpitastathā yadyasti tathāstu ityāha vikalpāderiti | 2 yathā vikalpādeḥ svatantrājjñānādrajatādijñānāccāsato'pyarthasya satyatvamevābhyupagataṃ tathāsatyasyāpi kūṭadīnārādivyavahārasya kālādivyavahārasya ca sthitatvātkathaṃ na satyateti | 3 cidabhedākhyātimayatvena na kathañcanāpi satyatvamityarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 152) mithyātvaṃ[1 ] kriyate kasya kiṃ kāle yatra tadbhavet | kāla eva sa na bhavediti cennaiva kutracit || 15 || akāle jananaṃ kiṃcidbādhyate vā janikriyā | kṛtvā kāryaṃ kriyā yātā gatāyāṃ kiṃ prabādhyate || 16 || bādhake ca pramāṇe sati nedaṃ rajataṃ nedaṃ rajataṃ śuktikā, - iti niṣedhaniṣṭhatayā pratītau[2 ] mithyātvaṃ syāt | tena[3 ] bādhakena pramāṇena mithyātvaṃ kāryam | tatkasya kriyate, tatra kiṃ yasmin kāle tadrajatatā bhavet | sa kāla eva na bhavatīti mithyātvamityabhyupagamaḥ | tanna | naiva hi akāle kālābhāve kasyacijjananaṃ nāma kiṃcitkālarahitāyāḥ ______________________________________ 1 tadevaṃ vyavahārasatyatvena na kathaṃcana samyaktvamithyātvaniścayaḥ, kiṃtu paramārthasatyatvenaiva sarvo vyavahāraḥ samyaktvamithyātvarūpa iti sādhayati mithyātvamityādipūrṇavākyārthasamanvayaḥ | atra vādina āhuḥ vikalpabalādevaitatsiddhyatīti na tathaivāstu śivāvasthā kenāsau vinivāritā iti | tathāhi samastāntarbahirvyavahāravyāpakasatyāsatyapravibhāganiścaya- nibandhanabhūto'sti hyayaṃ bādhavyavahāra iti tadetadanupapannamityāha mithyātvamiti | 2 pratītau - rajatajñāne | 3 teneti, ayaṃ bhāvaḥ - kimidamuktaṃ tathā tathā samyaṅmithyātvābhyāṃ cidabhivyakteḥ śivodayātsarvo'yaṃ citprasaramaya iti | bādhakena pramāṇena mithyātvasya mithyākalpitatvāt, tataśca vyavahārasatyatvameva satyatvamiti na sarvatra sarvathā tathātvamiti naitatsiddhamityāha tatkasyeti | kasyeti sāmānyena nirdiṣṭaṃ viśeṣeṇa vikalpayati tatretyādi | =============================================== =============================================== p. 153) kriyāyā ayogādityarthaḥ | janikriyā vā yadi bādhyate, tanna | rajatādikāryaṃ kṛtvā kriyā samāptā | tasyā asatyāḥ ko bādhārthaḥ svayameva tasyā abhāvāt | idānīṃ[1 ] ca bādhaviṣayasyābhāvātko bādhaḥ || 16 || a[2 ]thānubhavagā bādhā nānubhūto'nyathā bhavet | athendriyasya bādhyatvaṃ tatkālaṃ yādṛgindriyam || 17 || tadāndhyaṃ janyate kena tasya kālāntarasthiteḥ | sarvaiḥ samatvaṃ bādho vā saṃbandhe jananaṃ katham || 18 || atha yadi rajatānubhavagatā bādhā iṣyate | tanna | nahi anubhūto viṣayo'nanubhūto yuktaḥ | atha rajatadvicandrādijñānakāraṇamindriya[3 ]manindriyamiti bādhyate | ______________________________________ 1 śuktikājñāne | 2 tadevaṃ kāryabhāve bādhadūṣaṇamuktvā kāraṇatve'pi bādhavyavahārasya dasaṇamāha athānubhaveti, tatrādau tāvat kāryakāraṇayormadhyamavalambya pṛcchati yadīti | tathāhi viṣayāpahāro hi bādha iti te viduḥ | so'pi na kathaṃcanāpyupapanna ityāha tanneti pratibhātatvena viṣayasya tasya parihartumaśakyatvādityarthaḥ | nahi bādhakaṃ jñānamitthamuttiṣṭhati yatpratibhātaṃ tanna pratibhātamitīti bhāvaḥ | 3 na tāvadindriyamevaṃvidhabodhavidhāyi bhavitumarhati sarvadā tadutpāda prasaṅgāditi bhāvaḥ | atrāhuranye doṣakaluṣitamatrendriyamiti | tadapyayuktam | duṣṭaṃ kāraṇaṃ svakāryakaraṇa eva kuṇṭhitaśakti jātamiti tadeva mā jījanat, viparīta kāryakāraṇasya kiṃ vartate, na duṣṭāni śālibījāni yavāṅkurakaraṇakauśalamavalamberan tasmātkāraṇābhāvādapi na bādhaḥ | =============================================== =============================================== p. 154) tanna | nahi bādhakenendriyasyāndhyamabhāvaḥ kartuṃ śakyaṃ, tadrajatādijñānakāle yādṛgindriyaṃ tasya tadānīṃ ghaṭādīnāmupalabdheḥ | atha kālāntare[1 ] yadā bādhakotpattiḥ, tadā tasyānavasthānādbādhaḥ | tatkālāntarasthiterbādhopagame tadānīntanasamyagjñānarapi mithyājñānānāṃ samatvaṃ nāma bādhaḥ prāpnoti na cavaṃ yuktaṃ, vartamānakālabhāvinā ghaṭādijñānānāṃ samyaktvena saṃbhavāt | athendriyaviṣayādīnāṃ saṃbandhebādhaḥ | tanna | saṃbandhabādhe hi kathaṃ jñānajananam | tasmādyāvatsaṃbhavaṃ vikalpane sarvathā rajatādipratītau na kiṃcinniṣeddhuṃ śakyate - iti na kaścidbādhārthaḥ | śuktikā[2 ] rajataṃ na bhavatīti ca na bādhaḥ | nahi rajatatvena śuktikā pratipannā iti vā pratīteḥ, śukti[3 ]deśāvaṣṭambhena ityapi ______________________________________ 1 kālāntare bādhakotpattiḥ śuktijñānaṃ, śuktijñāne sati rajatajñānasyānavasthitatvaṃ bādhaḥ tadayuktamityāha tatkāleti | yadi hi tadānavasthitatvameva bādhaḥ, tarhi tadānīntanānāṃ samyagjñānānāmapi śuktikājñānakāle'navasthitatvātteṣāmapi bādhaprasaṅga ityarthaḥ | 2 ācāryadharmakīrtimatamāha śuktiketi, yathā śuddhaṃ bhūtalaṃ ghaṭābhāvaḥ tannibandhanatvādghaṭābhāvavyavahārasya, tataḥ śuddhabhūtalajñānameva yathā ghaṭābhāvajñānaṃ tathaiva śuktikājñānagatayathārthaprakāśanalakṣaṇaprāmāṇyasaṃvedanameva śuktijñānasvasaṃvedanānatiriktaṃ yat prakāśeta tadevocyate, śuktiviparītarajatajñānagatāyathārthasvabhāvāprāmāṇyasaṃvedanaṃ sa eva bādha ityarthaḥ | atrottaramāha nahi rajateti | ayaṃ bhāvaḥ yadi śuktikā rajatatvena pratipanneti tadā bhavetpratītiriyaṃ tadabhāve'tiprasaṅga ityarthaḥ | 3 athedānīṃ sarvathā śuktirajatādau pratītyanudayāttadādhārakalpanayā bādhamāha | ayaṃ bhāvaḥ - nahyālambanatā yuktā saṃnidhānanibandhanā | tadevālambanaṃ buddheryadasyāmavabhāsate || anyadālambanamanyadbhātīti maṇitirnavā || iti | =============================================== =============================================== p. 155) na kiṃcit sarvasyaiva prakāśamānasya svarūpadeśatvāt | sarvathā yathā yat pratibhātaṃ, tathaiva tat, nānyathā kartuṃśakyate iti satyameva na kiṃcinmithyātvam | etacca īśvara[1 ]pratyabhijñāto'vaseyam || 18 || vyavahārasya bādhā cedvyavahāre yatheṣṭatā | kvacitsatyasuvarṇasya pratyante vyavahāritā || 19 || kūṭakārṣāpaṇādau vā vyavahāro'pi dṛśyate | tāvatā vyavahāro vā yadātmāhlādamātrakam || 20 || arthakriyāsamarthatvametadevāsya vāstavam | vyavahāro'pi yadi bādhyate rajatavyavahāro na kartavya iti | tadapi na vyavahārasyeṣṭasya pravṛtteḥ na tadvaśena satyāsatyavibhāgaḥ | tathāhi pratyantadeśe kvacit satyasuvarṇasya tathā vyavahāro, yādṛgayasaḥ | kūṭakārṣāpaṇādinā ca rājña iṣṭatvāt dṛśyate vyavahāraḥ | athavā yadāhlādamātrakaṃ, tāvataiva vyavahāraḥ | etadeva cāhlādakāritvamarthasya arthakriyākāritve svasaṃvedanasiddhatvena, bhrāntatvādvāstavasvapnajalasya pānādyarthakriyā bhrāntāpi syāt, tṛṇnivṛttyā tu tṛptiḥ svasaṃvedanasiddhā na visaṃvadati | sāpi cāhlādikā arthakriyā kūṭādeḥ svapnajalādervā ______________________________________ 1 tadatretthaṃ saṃkṣepaḥ - svarūpameva khalvetadgṛhṇātyātmānamātmanā | bahirnirūpyamāṇasya grāhyasyānupapattitaḥ || svarūpaṃ satatābhāsaṃ tena tenātmanā bahiḥ | tadvahatyarthaśūnyaṃ vai lokayātrāmihedṛśīm || iti | =============================================== =============================================== p. 156) syāt, tadapi satyaṃ vyavahāryaṃ ceti vyavahāre'pi na bādhasthitiḥ || atha[1 ] ceddeśabādho vā taddeśe rajataṃ nahi || 21 || yatra kāle sarajato deśo'bhūtsa gatastadā | kālāntareṇa deśo'sau kā bādhā bhinnakālayoḥ || 22 || athānyadeśaṃ rajatamanyadeśamupalabdhamiti yadi vā deśabādhaḥ | tanna | yasmin[2 ] kāle sa rajatāśrayo deśo'bhūt, sa kālobādhyarajatajñānakāle nāstīti bādhakajñānena bādhaḥ kriyate | na caivaṃ rajatadeśayordvayorbhinnakālatvāt | tathāhi śuktikārajatakāle'nyadeśarajatakālo gataḥ | tataśca kālabhedena deśabhedasyāvirodhāt kā bādhā || 22 || jñānāntareṇa jñānaṃ tadvirodhādatha bādhyate | na bādho bhinnakālatvātprāktanasyāpyabhāvataḥ || 23 || atha tasminneva vastuni rajatajñānaṃ śuktikājñānaṃ ceti virodhāt śuktikājñānena rajatajñānasya bādho nivṛttiḥ kriyate | tanna | ______________________________________ 1 athedānīṃ yataḥ kāryeṇa kāraṇena ca na kathaṃcana bādhaḥ siddhyati, tato'bādha eva | ayaṃ bhāvaḥ - tadanyadeśakālaṃ yadyapyasti tathāpīhāsannihitasya satāpi tena kiṃ viśiṣyate | 2 idamatra tātparyaṃ - tau tatra deśakālau kiṃ santau pratibhāsete kimutāsantau ? yadi ca santāvityabhimanyase tadā taddeśakālamevedaṃ rajatamavabhātamiti na bhrāntireṣā syāt, asantau tūbhāvapi rajatavannālambanaṃ bhavitumarhata iti | =============================================== =============================================== p. 157) ekavastuni yuga[1 ]padanyathātvamayuktam | krameṇa tu kṣīradadhnorna virodhaḥ prāktanasya dṛṣṭasya svarasato darśananivṛttyā nivṛtteḥ, nābhāvataḥ || 23 || sahānavasthitirnāsti virodhaḥ prāgvināśataḥ | anyonyaparihāro vā jñānājñānātmakaḥ sthitaḥ || 24 || sahānavasthitirapi virodho nāsti | nahi jñānaṃ kṣaṇikatvena prāgvinaṣṭamanyena nivartanīyamuṣṇena śītamiva viruddhaṃ bhavati rajataśuktijñānayoḥ | naca anyonyaparihārātmako virodho jñānājñānātmako bhāvābhāva[2 ]yoḥ... || 24 || ajñānatve parijñāte tadā syātsvavirodhitā | ajñānatve svabhāvena virodhaḥ kena vāryate || 25 || naivamatra svabhāvatve virodho bādhanātmakaḥ | sa vivekadṛśā jñeyo na svabhāvena kutracit || 26 || tathā sarvavikalpānāṃ satyarūpatvadarśanāt | garuḍādiśarīreṣu viṣabhūtāpahārataḥ || 27 || ______________________________________ 1 yugapadanyathātvamayuktaṃ, nahi śuktijñānena rajatajñānena bādhyate svasminviṣaye ātmani ca svarūpe dvayorjñānayorniṣṭhitayorviśrāntayoranyonyaṃ virodhasyābhāvāt | atha parasparaparihāra eva viruddhayoryugapaddvayoḥ, tarhi sarveṣāṃ jñānānāṃ virodhādbādhyabādhakabhāvasya niṣṭhaiva na labhyeti sutarāṃ satyetaravibhāgasya vilopa āyātaḥ | 2 atra bhāvābhāvayorityasmādvyākhyāpratīkādārabhya śeṣabhāgasya vyākhyā truṭitāsti | =============================================== =============================================== p. 158) pratiṣṭhādevakarmādidhyānādiphalayogataḥ | satye'pi na phalaṃ dṛṣṭaṃ kvacidajñānisevitāt || 28 || tasmādavasthitaṃ sarvaṃ sattvaṃ cidvyaktiyogitā | yatra yatra tatra tatra satyatvaṃ viśvarūpatā || 29 || vyatireke na yujyeta vijñānaṃ hi ghaṭādiṣu | mūrtāmūrtadharmayogo ghaṭastasya na gocaraḥ || 30 || amūrtā na ca vāṇūnāmantareva praveśitā | pratipattuḥ kathaṃ vetti ghaṭo'yaṃ pravibhedataḥ || 31 || mūrtāmūrtādibhirdharmairyogo yasya ghaṭādeḥ sa, tasya vijñānasya ghaṭātmano | vyatiriktaḥ san na gocaro bhavitumarhati | taduktamīśvarapratyabhijñāyāṃ prāgivārtho'prakāśaḥ syāt..........| (1|5|2) ityādinā | nacavā ghaṭādayaḥ paramāṇurūpatve amūrtāḥ | asarvagatadravyaparimāṇaṃ deśayogyatā vāpi hi mūrtiḥ | tatasteṣāmaṇūnāṃ bodhamayasya śivarūpasya pratipatturantareva praveśitvamabheda ityarthaḥ | anyathā sa pratipattā pravibhedātkāraṇāt kathaṃ ghaṭo'yamiti vetti na kathaṃcit jānīyādityarthaḥ || 31 || vinaika[1 ]katvaṃ ca na bhavetkārakatvaṃ kadācana | ______________________________________ * atrāpi uparilikhitaślokasaptakasya vyākhyāyāstruṭirvartate | 1 tattadvibhinnasaṃvitsrotasāmekasaṃmiśrīkaraṇātmakamekapramātṛ tvaṃ vinā saṃvinniṣṭhā viṣayavyavasthitaya iti hi tāvadāgameṣu bhaṇyate, tadbhinnabhinnapadārthānusyūtaikābhāsātmakākramasaṃvidviśrāntiṃ vinā na kathaṃcanāpyupapadyateyaduktamīśvarapratyabhijñāyāṃ tattadvibhinnasaṃvittimukhairekapramātari | pratitiṣṭhitsu bhāveṣu jñāteyamupapadyate || deśakālakamajuṣāmarthānāṃ svasamāpinām | sakṛdābhāsasādhyo'sāvanyathā kaḥ samanvayaḥ || iti | =============================================== =============================================== p. 159) śaśaśṛṅgādike nāpi syādvibhaktyā samanvayaḥ || 32 || sarvathā[1 ]bhāvaśabdasya nāstyabhāvātmakaṃ kvacit | ghaṭādeśca yadetatsvakāryakaraṇaṃ bhavadbhiriṣyate, taccidekarūpatvaṃ vinā na syāt | jaḍasya nirabhisaṃdheḥ karaṇāyogādityetadapi īśvarapratyabhijñāyāmevoktam | tasmāt yadarthakriyākāritvātsat, tatsarvaṃ śivarūpam | yadapyatya[2 ]ntāsattvenābhimataṃ śaśaśṛṅgādi tatrārthe vartamānasya sarvathaivā[3 ]bhāvavācitvena matasya śabdasya vibhaktyā yogo na syāt | śaśaśṛṅgaṃ jñāyate'bhidhīyate ceti kārakāśritatvādvibhaktīnāmasataśca kārakatvāyogāt kriyānimittatvātkārakasya | tasmāt tatrāpi vibhaktiyogena kārakatve sati sattaiva śivatākhyā | va[4 ]stutaśca ghaṭo'rthakriyāmudakāharaṇādikāṃ karoti iti yo'yamavabodhaḥ, sa eva tathāsvarūpo natu tataḥ pṛthagbhūto ghaṭādistathākārī siddhyatīti ______________________________________ 1 abhāvatvena matasya | 2 trikālāsattvena | 3 tenātra na sarvathābhāvavattvamityarthaḥ, apitu vyavahārānupayoga ityarthaḥ | 4 nanu ca śaśaśṛṅgaṃ jñāyate'bhidhīyate iti kathaṃ kriyāyogo'tra prātipadikamātre hi vidhirayam | nahi karmādikārakayogo'tra saṃbhavatīti, vyavahāraśca karmādikārakādhīna eveti kathaṃ kriyānimittatvamityāśaṅkya vyavahāre ca yadbhāvarūpāṇāṃ kārakāṇāṃ bījabhūtaṃ tattvaṃ tatsamarthayati yena bhāvābhāvarūpaṃ sarvaṃ samānamevādhyavasīyata ityāha vastutaśceti | =============================================== =============================================== p. 160) pratyabhijñāyāmeva himā[1 ]layo nāmāsti iti vicāre darśitam | abhāvo'pi jñāyamāno bodhātmaiva tadātmakatvācca viśvarūpa eva | tasmānnāstyabhāvātmakamaśivarūpaṃ kvacidapi viśvamadhye || i[2 ]to'pi sarvaśivatā sata utpattiyogataḥ || 33 || sa evāste pu[3 ]rā tādṛkśaktirūpasvarūpakaḥ | sa[4 ] eva kāryarūpeṇa bhagavānavakalpate || 34 || ______________________________________ 1 atra hi kriyāsvarūpaṃ sādhyamityarthaḥ | 2 tadevaṃ parameśvarasya viśvaśaktimayatve'pi sthūlekṣayā sūkṣmasamīkṣayā mahāsāmānyanayena viśvasya tanmayatve siddhe'pīti na kiṃcanāpyatra prakṣeptavyāpakarṣaṇīyābhāvāttatsādhanasya prayojanam | athaca vyavahāramātraṃ sādhyamityānuṣaṅgikaprayojane vādyantaravimatinirākaraṇarūpeṇa mukhyaprayojanena ca tatsvarūpasattātmakaṃ cinnirvṛtiśaktidvayaṃ sarvākṣepakatvenādhikaraṇasiddhāntanītyā samarthitameva | tatra cicchaktisphāronmeṣasvabhāvajñānaśaktyā tāvadadvayavādaḥ samarthitaḥ | athedānīṃ tatsvātantryasphāronmeṣasvabhāvakriyāśaktyāpi taddvayaṃ samarthayituṃ kartṛkarmabhāvonmīlanārthaṃ satkāryavādamāśritya tāvadbrūta ito'pītyādi | 3 nanu yadasattadasadyuktetinayenāstu tāvatsata evotpattiyogaḥ | paraṃtviyadvaktavyaṃ kathaṃ te tatrāvasthitāḥ, kāryāvasthāyāḥ prāk kartravasthāyāmapītyata āha puretyādi | 4 nanu cāstu sata evotpattiḥ kāraṇāvasthāyāmapi tasya tādṛgavasthānābhimananāt | iyattu vicintyaṃ sato'pyasata evotpattiriti | tathāhi yathā ghaṭotpattau yāvatsvarūpeṇāvatiṣṭhate tāvanna kāryotpattiḥ | tatra tu kāryaṃ sadastvasadvā nāstyatra vimatiḥ, mṛdādīnāṃ svarūpanāśe sati ghaṭotpattiḥ saṃbhāvyate nānyathā | tathā viśvarūpakāryotpattau tasya vipralopa āyāta ityasatkāryavādasiddhiranyathāpi siddhyatīti kimatra śaraṇamityata āha sa evetyādi | athaṃ bhāvaḥ - yadi kāryakāraṇabhāvaḥ syāttadā bhavedbhavadukteḥ saṃbhavaḥ, iha kartṛkarmabhāvaḥ, satu yathājñātatattacchāstrārthāntargarbhīkṛtasamastaśāstrasandarbhaḥ bahirbhāve'pi svarūpeṇāvatiṣṭhate tathehāpītyarthaḥ | =============================================== =============================================== p. 161) ito'pi hetoḥ sarvaśivatā yasmādutpattimadbhāvajātaṃ sadevotpadyate tatsvabhāvasya kāryātmanaḥ prāgapi viruddhāsattāsaṃsparśāyogāt | tadeva ca prāgapi sadaṅkurarūpaṃ syāt, yadi sattāsatattvo'ṅkuraḥ śakrirūpaḥ pūrvamāste punaraṅkurātmakakāryarūpeṇa bhavati || 34 || sa[1 ]tkāryaṃ nopapannaṃ cetsataḥ kiṃ karaṇena yat | abhivyaktirathāsyātra kriyate sāpi kiṃ satī || 35 || kriyate hyasatī vātha satyāḥ[2 ] kiṃ nopalabdhatā | vya[3 ]ktyabhāvādathānantyama[4 ]satyā hānisaṃbhavaḥ || 36 || sva[5 ]yamevāśrite pakṣe tadvadvā vastvasadbhavet | atha yadi sadrūpaṃ kāryaṃ nopapannaṃ sa[6 ]taḥ karaṇaṃ viphalaṃ yasmāt | atha[7 ] sataḥ svarūpaṃ na kriyate apitu tasyābhivyaktistadapi na yuktaṃ, yataḥ sāpi kiṃ satī kriyete athāsatī ? tatra satī cedabhivyaktistat kiṃ kriyate kimiti kāryasya nopalabdhatā | atha sattve'pi abhivyakterabhivyaktyabhāvāt kāryaṃ nopalabdham, tadabhivyakterapi ______________________________________ 1 athedānīṃ satkāryavādaṃ kartṛkarmabhāvena samyagākalayya svayūthyānāṃ samyagavabodhārthaṃ prativādivimatinirāsakathanapūrvaṃ prtivādyākṣepeṇa yuktisamarthanena svamataṃ sādhayati satkāryamityādinā | 2 abhivyaktyāḥ | 3 vyakteḥ satyā api vyaktyabhāvādasatyatvamiti | 4 ato'bhivyakteḥ pūrvaṃ sadvā astvasadvā, tatra na sphuṭamasya kāryatvaṃ, vyaktau hi kāryatvaṃ, tasyāṃ cāsatyāṃ satkāryavādo'nupapanna ityarthaḥ | 5 yaduktaṃ tadabhivyakterapyabhivyaktiriti tu na svayaṃ tvabhivyaktiḥ satyaiveti | 6 anupapannatāmeva darśayati | 7 yato viphalatādidoṣaprasaṅgaḥ | =============================================== =============================================== p. 162) abhivya[1 ]ktiḥ kriyate iti tatrāpi pūrvoktātpātādānantyamanavasthā, ta[2 ]taśca prakṛtakāryadarśanānirvṛttiḥ | athāsa[3 ]tī kriyate'bhivyaktistadasatyāḥ karaṇe svayamāśritapakṣahā[4 ]niprasaṅgaḥ | anavasthāparihārārthaṃ vā abhivyaktāvasatkaraṇāśrayaṇe'bhivya[5 ]ktivat vastvapi aṅkurādikamasadeva satkāryamastu kimardhajaratīyena || 36 || naivaṃ yasmāttāṃ[6 ] vihāya sarvatrānyatra satkriyā || 37 || ityabhyupagamo'smākaṃ naikenānya[7 ]tra tulyatā | ka[8 ]lpyā vaiśeṣikāṇāṃ hi kartṛtaiveśvare sthitā || 38 || ______________________________________ 1 ityabhivyaktirupalabdhatāṃ karoti | 2 nanu kāryasidhdyarthamastvanavasthā, netyāha tataśceti | evamapyanavasthā syādyā mūlakṣatikāriṇī | ityuktam 3 kāryaṃ tu sadeva | 4 ekatra sadanyatrāsaditi hāniḥ, sā ca na sarvathā bhāva evetyarthaḥ | 5 nanu ca vastunirṇayaśūnyābhirbodhitābhiḥ parasparam | abhimānaikasārābhirjihrīmastarkabuddhibhiḥ || iti nyāyāśrayaṇena svānubhavadṛḍhapramāṇarakṣite satkāryatve siddhe tarkadoṣamāśrayato na kadācanāpi dodhūyamānasyāvalambaḥ syāditi prauḍhoktyābhivyaktāvastvasatkāryatvamityata āhābhivyaktivaditi | 6 tāmabhivyaktim | 7 ekatra yadasādhāraṇaṃ lakṣaṇaṃ, tadanyatra kalpyamānamanavasthādoṣadūṣitaṃ syāt | 8 tathātve'tiprasaṅgamāha | =============================================== =============================================== p. 163) tadvanna kiṃ pṛthivyāderbauddhe[1 ] jñānamavasthitam | svānyaprakāśakaṃ nānyattadvadanyanna kiṃ bhavet || 39 || bāhyaṃ rūpādi jalpanti pramāṇaṃ codanaiva te | niyamāddharmaviṣaye tasmānnaikena tulyatā || 40 || bahūnāṃ kalpanīyātra na[2 ]ca vā vyatirekataḥ | vyaktiḥ sthitā padārthānāṃ ghaṭo vyakto'bhidhīyate || 41 || tasmātsa eva vyaktātmā na vyaktervyatiriktatā | tvaduktameva na yuktaṃ yasmāt tāmabhivyaktiṃ varjayitvā anyatsadeva kāryamityasmākaṃ tāvadabhyupagamaḥ | nahi sarvatra darśane sarvairevārthaistulyairbhāvyam | tathāhi vaiśeṣikeṣu īśvara eva viśvakartā, natu pṛthivyādi dravyam | bauddhadarśane jñānameva svaparaprakāśakaṃ, na rūpādi | te jaiminīyā jalpanti codanaiva niyamena dharmaviṣaye pramāṇaṃ codanālakṣaṇo'rtho dharmaḥ (mī[0 ] 1|1|2) iti, natu pratyakṣādikam | tasmāt bahūnāmekalakṣaṇānāṃ pramāṇānāṃ prameyāṇāṃ vā naikena bhinnalakṣaṇābhimatenānyasyāpi tulyatāpādanadoṣa udbhāvanīyaḥ | tena sarveṣāmarthānāṃ satāmeva kāryatā | tathāpyabhivyaktirasatyaiva kāryā, yathā dharme na codanāvadanyānyapi prāmāṇāni, yathā na īśvaradravyavat pṛthivyādidravyamapi viśvakāraṇam | upapattirapica atrāsti, nābhyupagamamātram | tathābhivyaktistāvannārthādvyatirekeṇa ______________________________________ 1 buddhamate | 2 upapattirapyatrāstītyāha naceti | =============================================== =============================================== p. 164) sthitā tathānupalambhāt | abhedenaiva ca vyavahāraḥ | tathā hi ghaṭo vyakto'bhidhīyate vyaktyabhedena | tasmāt padārtha eva vyaktātmā | sa ca san kriyate, natu vyaktervyatiriktāyā asatyāḥ karaṇam || 41 || 1dīpena kriyate vyaktirghaṭādeḥ sata eva vā || 42 || yathā sataḥ kriyāvyaktirvya[2 ]kteḥ sattve tathā kṛtiḥ | ekenāparatulyatvānnaca[3 ] vā'sata udbhavaḥ || 43 || kimāśritya pravartante tadabhāvasvarūpataḥ | naivaitadapūrvam | pradīpena hi ghaṭādeḥ sata evabhivyaktiḥ kriyate iti padārtha eva kriyate | tataśca yathā sato ghaṭādervyaktisaṃjñā kriyā tathā vyakterapi padārtharūpāyāḥ satyā eva pradīpādinā kṛtiḥ, bījādinā vā aṅkurarūpāyā iti sarvatra tulyaḥ satkāryavādaḥ | yataḥ padārthena satā kāryeṇa vyakterapi tadabhinnāyāstulyatvam | vyaktiśca ______________________________________ 1 tadevaṃ -------------------naca vā vyatirekataḥ | vyaktiḥ sthitā padārthānāṃ ---------|| ityuktam | athedānīmanayoḥ sāmānādhikaraṇyameva sādhayati dīpeneti | nanu ca yadi sanneva, tarhi tasyābhivyaktirnāma kim | athābhivyaktyā svarūpalābhastarhyabhivyaktirevāstu, kṛtaṃ satkāryavādenetyata āha dīpeneti | 2 tena nātra sattvavyaktyorbhinnamadhikaraṇaṃ samānasvarūpatvāt | 3 itthaṃ yuktyā satkāryavādaṃ prasādhyedānīmanubhavenāpi svamatena sādhayati naca vetyādi | =============================================== =============================================== p. 165) prakāśamānatā prakāśātmatā, a[1 ]ṅkurāderanādinidhanasya sata eva citprakāśasya tena tena ātmanā avasthānamityabhivyaktivādinā satkāryavāda ukto bhavati | yadi[2 ] cāsataḥ kāryasyotpattistadā kārakāṇi kimāśritya kimuddiśya pravartante vyākriyante, kā[3 ]ryakāraṇabhāvasya kriyākārakasaṃbandhamānatvena ______________________________________ 1 nanu ca yadi sadeva kāraṇe kāryaṃ, tarhi keyaṃ vyaktirnāmetyata āha vyaktiśceti | yato'tra sarvatattvabhuvanakalāpadārthatattadavāntarabhedānugaṃ mahāsāmānyarūpaṃ yattadevānādinidhanaṃ śivatvaṃ nāma citsvarūpatvaṃ, tatra kāryarūpatayāvasthānaṃ na kiṃcit kāraṇarūpatayaivāvasthānāt | paraṃtu yadā tatraiva viśeṣānugamenāparasāmānyamiva kalpitaṃ rūpaṃ tatkāryamityucyate, tataśca kathaṃ kutrāsatkāryatvamiti sūkṣmo'yaṃ naya ityāha anādinidhanasyeti, tena tenetyādi ca | anayorvāstavābhedameva kathayitumīśvarapratyābhijñāyāmapi yā caiṣā pratibhā tattatpadārthakramarūṣitā | akramānantacidrūpaḥ pramātā sa maheśvaraḥ || (1|7|1) ityuktam | 2 nanu cāstu mahāsāmānyakalpamanādinidhanaṃ śivatattvaṃ nāma, tathāpi satyāṃ mṛdi ghaṭo vahnyābhāse dhūmābhāsa iti yathā tathā bīje sati aṅkuro jāyate ityevaṃ loke kāryakāraṇabhāvasya dṛṣṭatvātkathaṃ cidrūpasya tatra kāraṇatā yena nāsata utpattirityata āha yadi ceti | 3 ayaṃ bhāvaḥ - yadi ca cidanusandhānaṃ vināpīdaṃ pūrvasya sāmarthyaṃ parasya sattetyādi siddhyati, tadā bhavedbhavadukteravasaro'sataḥ kāryotpāde | tattu na kathaṃcanāpi svātmamātraniṣṭhānāṃ paratra viṣaye'nābhijñātamātrāleśānāmanusandhānarahitānāṃ jaḍānāmupapadyate | ekānusandhānaviṣayā hīyaṃ sarvāpi kāryakāraṇabhāvavyavahārasaraṇirityetatsaṃkṣipyāha kāryakāraṇabhāvasyetyādi | =============================================== =============================================== p. 166) īśvarapratyabhijñāyāṃ pravartanaṃ pākādyārambhe rūpamiva coditam | atha[1 ]vā kimuddiśya pravartante kasminviṣaye teṣāṃ sāmarthyaṃ, viṣayābhāve sāmarthyasyānupapatterviṣayasāpekṣarūpatvāt ta[2 ]sya, viṣayasya ca kāryasya ta[3 ]dānīmabhāvasvarūpatvāt || 43 || ghaṭā[4 ]ntaraṃ pūrvadṛṣṭamākalayyātha ceṣṭanam || 44 || anyenānyasya kalanāsaṃbhavādaticitratā | atha kārakāṇāṃ ceṣṭanaṃ vyāpāraḥ sāmarthyaṃ vā pūrvotpannadṛṣṭāṅkurakalanena, tadayuktaṃ[5 ] bījādīnāmacetanatvenākalanābhāvāt | yatrāpi ______________________________________ 1 arthāntaramāha athaveti | 2 tasya sāmarthyasya | 3 tadānīṃ vyakteḥ prāk | 4 nanu kimidamucyate viṣayasya tadānīmasattvātkasminviṣaye teṣāṃ sāmarthyamiti | yadi ceyanmātramevātra sādhyaṃ yatpūrvamapi sāpekṣatvamiti, tadā siddhametat, yataḥ pūrvotpannamapyaṅkurādyasti tatsāpekṣatvena sarvaṃ siddhyatītyāśaṅkyāha ghaṭāntaramityādi | 5 idamatra tātparyam - idaṃ hi vaktavyaṃ kiṃ kumbhakāro'pi ghaṭakartā dehādirūpaḥ, utasvittadvyatiriktaḥ kaścana cetano'pi | yadi ca dehādirjaḍarūpaḥ, tadatra vaktavyaṃ bījādibhyo'cetanebhyaḥ ko'sya viśeṣaḥ teṣāmapi jaḍapakṣīkṛtatvādākalanāsaṃbhavāt | atha tadvyatiriktaścetanastathāpi kimityāha yatrāpi sacetanamiti, kimāyātamiti | nahi tasya tatkāraṇaṃ saṃpannaṃ yena sāpekṣatvamapitu antaḥ kumbhakārasaṃvidi sphuranneva bahirnirgacchatīti | =============================================== =============================================== p. 167) sacetanaṃ kubhakārādi kāraṇaṃ, tatrāpi pūrvaṃ ghaṭāntaraṃ yadi ākalitaṃ syāttadā kartavyasya ghaṭāntarasya kimāyātaṃ yena tatkriyate, tadarthasya aticitratā anupapadyamānasyāpi bhāvādityupahāsaḥ || 44 || a[1 ]ṅkuro jāyata iti na bhavetkārakātmatā || 45 || asattve kārakāṇaṃ hi samūho na bhavettadā | karmākhyasya hyasatyatvāttatsaṃbandho'satā katham || 46 || ta[2 ]smātsa eva bhagavānsvayameva prakalpate | tathātathābhāvarūpaiḥ sanneva parameśvaraḥ || 47 || aṅkuro jāyate bījabhūmāvityatrāsato'ṅkurasya kāraṇatā kartṛtā na syāt, ghaṭaṃ vā karoti kumbhakāraḥ ityasatā karmaṇā kārakāntarāṇāṃ karturvā kaḥ saṃbandhaḥ, tatkathaṃ samūhaḥ kārakāṇāṃ, tataḥ kriyā notpadyeta | tasmāccidrūpaḥ parameśvarastathātathābhāvasvarūpaiḥ svayameva prakalpate bhavati | sa ca nityameva sanniti kathamasatkāryatāśaṅkā || 47 || ______________________________________ 1 athaca anekakārakasādhyaṃ hi kāryaṃ, tataścaikasyābhāve'pi kiṃ sarve'pi asatkalpāḥ syuḥ, tathāhi aṅkuro jāyate karmaṇo'bhāve'pi kāraṇamastyeva, tathā ghaṭaṃ karoti kuṃbhakāra ityatra kartṛkaraṇakarmādhikaraṇādyanekakārakasamanvaye karmābhāvamātre kiṃ na siddhiramīṣāmiti pūrvapakṣamāśaye kṛtvā karmaṇa evānekakārakasamanvayaṃ darśayati | karmaṇi sati sarvamevaitatsiddhyati, nānyathetyāśayena kartṛkarmaṇoḥ sāmānādhikaraṇyadarśanārthamaṅkura ityādi | 2 yato na kathaṃcanāpi jaḍasya kāraṇatā yenāsato'pi kāryasyotpattiḥ syāttadetadayatnasiddhamityāha tasmāditi | =============================================== =============================================== p. 168) sva[1 ]yam ca na prajāyeta kenānyena prajanyate | vyatiriktena kartrādyā yadi syuste tadātmakāḥ || 48 || tattasya janmitā yuktā vyatiriktaiḥ kathaṃ bhavet | svayaṃ cāsattvādghaṭādiḥ kathaṃ jāyeta ja[2 ]nanakartā kathaṃ syāt yadā, tadā kena sāmarthyenānyenāpi kumbhakārādinā ka[3 ]thamasat janmayogyatālakṣaṇasvabhāvarahitaṃ śaśaśṛṅgādaviśiṣṭaṃ janyeta | janayitā yadyapi san tathāpi ta[4 ]tsattā janyasya na kācidbhavati vyatiriktatvāt, tatasta[5 ]yāpi na tasya yogyatāpattiḥ | evaṃ hi sā[6 ] janmayogyatāyāṃ vyāpriyeta yadi tayā tasya janmitā yujyeta ya[7 ]di janayitā ______________________________________ 1 asattvācca svayaṃ yadi na jāyate iti yadi bhavadbhiḥ kathyate, na hi svayamasan śaśaśṛṅgādiranyena janayituṃ śakta ityarthasaṃkṣepaḥ | nanu caitadeva kāraṇasya kāryādvaiśiṣṭyaṃ yadanyajananaṃ, tadabhāve kathaṃ kāraṇamiti vyapadiśyata ityāśaṅkyāha svayaṃ cetyādi | 2 bhavanmatametadityarthaḥ | 3 janmayogyatālakṣaṇasvabhāvarahitaṃ ca śaśaśṛṅgamasadityucyate | tataśca tasya na kenāpi jananaṃ yuktam | tathā yadyadasatsarvaṃ tattat tathaiveti kathaṃ janmāsato'pi saṃbhavedityarthaḥ | 4 janayitṛsattā | janyasya asata iti śeṣaḥ | 5 janayitṛsattayā, tasya janyasya, yogyatāpattiḥ sattvayogyatā | 6 janayitṛsattā | 7 yujyetetyuktaṃ, tāmevopapattimāha yadīti | =============================================== =============================================== p. 169) kartā sahakāriṇaśca karaṇādirūpā janyātmakāḥ syuḥ | vyatiriktaistu sadbhirapyasataḥ kathaṃ janmitā bhavet || 48 || ja[1 ]nmakāle ghaṭābhāvātsaṃbandho naiva kārakaiḥ || 49 || nāsaṃbaddhasya karaṇaṃ satkāryāccetsa vidyate | sannapyasāvasaṃvedyo vyañjakasyāpyabhāvataḥ || 50 || tasmātsvayaṃ svabhāvena bhāvairbhāvī bhavedbhavaḥ | ghaṭasya janyasya janmārambhakāle'bhāvātkumbhakāramṛtpiṇḍādibhirna saṃbandhaḥ | naca avidyamānasaṃbandhasya karaṇaṃ pū[2 ]rvamapi anyato'pi vā prasaṅgāt | janyāsaṃba[3 ]ndhe'pi tadapekṣayaiva janakānāmeva sa sāmarthyasya viśeṣo yena[4 ] teṣu satsu tasya viśiṣṭasyaiva sattā, natu yasya kasyacidityeṣo'satkāryavādaḥ īśvarapratyabhijñādau nirākṛtaḥ | atha sa vidyate saṃbandhaḥ sa[5 ]taḥ kāryātmakatvātkāryasya | tadapi na, yataḥ sannapyasau janyo ghaṭādirartho'saṃvedyo'saṃvedyatvācca saṃbandhino'prakhyatvena saṃbandhāgamanaṃ vyañjakatvaṃ ca kumbhakārāderghaṭaṃ prati nāsti yataḥ sarvathā pratītyagocare vastuni vyañjako na bhavati | siddha evārthe ______________________________________ 1 nanu ca tadeva vivecyaṃ yatsamanantaraṃ janyakāryotpattiḥ | pūrvaṃ tu kumbhakārasaṃvidi bīje vā parameśvaraprakāśe vā satkāryamastu bhavatāmasmanmate vāsat, na tatra vyarthaṃ grahaḥ | yastu janmārambhakālastatra kriyamāṇatvādeva sadasattvasaṃśaya iti sa eva samyagvivecya ityapi samarthayitumāha janmakāla iti | 2 kumbhakārādisaṃbandhātprāk anyato'niyatameva | 3 idānīṃ pūrvaṃ sata eva sarvakriyāsaṃbandhamāha janyāsaṃbandhe'pītyādinā | 4 yena - pūrvasattvena hetunā | 5 kumbhakārādikriyayā niṣpādyatvāt | =============================================== =============================================== p. 170) vyañjako mato yathā ghaṭādau dīpaḥ | tato vyañjakasyāpi abhāvataḥ kathaṃ saṃbandhaḥ | evaṃ hi kāraṇaṃ kāryātmanā sattathā bhavet yadyavyatirekasta[1 ]yoḥ syāt | sa ca pratyakṣaviruddhaḥ | tasmādaviruddhasarvabhāvaikabhāvaḥ svayaṃ bhava eva parameśvarastathāvasthānasvabhāvena, nāpareṇa hetunā kāraṇena bhāvābhāvaiḥ saṃsāravartibhirbhāvī bhavatyabhīkṣṇaṃ tatsvabhāvatvāt | a[2 ]thavā nityaṃ bhāvasaṃbandhīti śivakāraṇatayā satkāryavādaḥ || 50 || i[3 ]to'pi viddhi satkāryaṃ mṛtpiṇḍātkiṃ ghaṭaḥ pṛthak || 51 || apṛthagvā pṛthaktve tu paṭādeḥ karaṇaṃ na kim | anupādānataiva syādapṛthaktve sa eva saḥ || 52 || ito'pi śivātmatayā arthānāṃ satkāryavādopapattiṃ jānīhi yato mṛtpiṇḍaghaṭayoḥ sadāsatkāryavāde'pi kāryakāraṇatopapattiḥ | mṛtpiṇḍāddhi ghaṭasya pṛthaktve tathāca asattve paṭaśaśaviṣāṇayorapyasattvāviśeṣātkaraṇaṃ syāt | na cāsti tat, asatyarthe padabandhasyānyāparihāreṇa kāryatvena svīkaraṇasya kartumaśakyatvāt, tasya mṛtpiṇḍāderanupādānataiva syāt prakṛtirūpatā naiva syādityarthaḥ | apṛthaktve mṛtpiṇḍa eva sa ghaṭaḥ, natu apūrvaḥ | tataḥ prāgapi piṇḍo ghaṭaḥ syāt || ______________________________________ 1 nahi kumbhakāraghaṭayoḥ parasparamavyatireko yena kumbhakāramṛtpiṇḍayoḥ saṃbandhaḥ sidhdyet | 2 bhāvītyasyārthāntaramāha athaveti | nityayoge matvarthīya inipratyayaḥ | 3 itthaṃ kāraṇabhāvena satkāryavādaṃ samarthyedānīṃ kāryabhāvenāpi satkāryavādaṃ samarthayatīto'pītyādinā | =============================================== =============================================== p. 171) nāmasaṃsthānabhedaśceddhaste muṣṭyādyabheditā | sthitameva hi satkāryamata evāvināśitā || 53 || śivasya bhāvanāśe'pi maulināśe'pi hemavat | atha mṛtpiṇḍaghaṭayornāmasaṃniveśabhedāt bheda eva, tatkathaṃ satkāryamiti | tanna, nāmasaṃsthānamātra evātra bhedaḥ, natu mṛdrūpatāyāṃ yathā haste muṣṭiprasṛtatādeḥ | atra hi hastatā tulyā dvayorapi, tathā sadrūpatā anayoḥ | etaccātyantaprasiddhametadvyutpādanārthaṃ pradarśitam | vastuto mṛdapi paryālocyamānaśabdasparśāditanmātramayī jalādivilakṣaṇā yāvattraiguṇyatādavasthyam, tattāvadavasthe'pi yāni kāryāṇi mahadādīni pṛthivyantāni ghaṭādyantāni vā, tāni traiguṇyamātrarūpāṇi viśvasyaikatvāpatteḥ | tadadhikatve tu idaṃ śabdatanmātramayamākāśaḥ iyaṃ pṛthivī, ayaṃ ghaṭaḥ, ayaṃ paṭa iti vibhāgaḥ | vibhāgo'pica tadabhedādvāstava eva | naca prakāśamānasyāvastutā yujyate traiguṇyasyāpi tathā prāpteḥ | prakāśanaṃ ca pratīyamānatā pratyakṣeṇāstu anumānena vā, sarvathā sadrūpavattā syāt | evaṃ ca mṛtpiṇḍo'nya eva sati yasmin ghaṭo bhavati, ghaṭaścāpyanyo, mṛdapyanyā, yā sarvamṛṇmayeṣvanugatā, ghaṭaścānanugataḥ | naca anugatānanugatayoraikyaṃ ghaṭate, tataśca paṭādeḥ karaṇaṃ na kimiti doṣaḥ | darpaṇavat viśvapratibimbayogi traiguṇyamityabhyupagame'pi yadvaśāt tathāpratibimbayogastadeva kāraṇam, tatrāpi bhedābhedaparyālocanādanupapattiriti cinmayaśivarūpataiva sarvakāryāṇāmīśvarapratyabhijñoktanyāyenetyāha sthitameva hi satkāryamiti | ata eva śivarūpatayā sattvādavināśitā | nahi śivasya svasaṃvidrūpasya sato =============================================== =============================================== p. 172) vināśa itīśvarapratyabhijñāyāmevaṃ coktam | maulināśe'pi hemavaditi sarvalokānusāreṇa pūrvavannidarśanam || 53 || nāśaḥ kaṭakarūpeṇa sadbhāvaḥ kuṇḍalādinā || 54 || suvarṇatve'pi na bhraṃśaḥ saṃsthāne'pi vicāryatām | kaṭakakuṇḍalādilaukikanidarśanena saṃsthānamātrabheda uktaḥ | saṃsthāne'pi bhedo vicāryatām || 54 || tadvicāreṇa ca śivakāraṇatāmeva paryavasānayannāha kiṃ śivatvena tadvyāptamavyāptaṃ vābhidhīyatām || 55 || vyāpitve tadvināśitvamavyāptau syātpradeśitā | mauliśivatvavyāptau maulivināśe śivavināśaḥ | śivāvyāptatve vā śivasya pradeśavṛttitā maulighaṭapaṭādisvarūpadeśaparihāreṇāva- sthāne bhinnasvarūpadeśatvaṃ tataścāvibhutvamiti saṃsthāne ubhayathābhidhīyamāno doṣaḥ || 55 || naivaṃ yato hi bhāvānāṃ vināśe'smāsu neṣṭatā || 56 || aṃśābhivyaktitā nāśo vināśaḥ sarvalopitā | na uktadoṣaḥ | yato bhāvānāṃ vināśe viṣaye neṣṭatā asmānprati, bhāvā na vināśino'smābhiriṣyante iti yāvat | asmaddarśane hi mauleḥ kaṭakotpādakāle aṃśasya hemamātrasyābhivyaktiḥ prāktanasya maulipariṇāmakṣaṇasyeti nāśa ucyate natu sarvāṃśādarśanam | tato na niranvayavināśadoṣaḥ, nāpyaṃśasya niranvayatā anabhivyaktimātrasya nāśatvāt || 56 || =============================================== =============================================== p. 173) abhivyaktervināśitve tathāpyānantyamāpatet || 57 || indriyāṇāmasāmarthyamātramatra vināśitā | asāvevānabhivyaktiḥ sa pracchannastadā sthitaḥ || 58 || atha sthitānāmevārthānāṃ yathābhivyaktimātrasyotpādastathā vināśe'pi tasyaiveti prāktanāṃśamātrasyānabhivyaktirvināśa ukta iti | etanna | yato yathābhivyakterapyasatyā utpattiruta satyā ityarthotpādoktadoṣo'navasthā ca, tathaivārthasya vināśo nopapannaḥ sato vināśāyogāt tathābhivyakterapi | athābhivyaktirevābhivyaktervinaśyati, na sattā | tattasyā api abhivyaktyabhivyakterna sattā naśyati, apitu abhivyaktirityānantyaṃ syāt | athavā abhivyaktervināśo'pi kimasannutpadyate atha san ? asatye satkāryavādahāniranupapattiśca | sattve pūrvameva vināśaḥ syāt | athābhivyaktirvināśasya kāraṇena kriyate tatpūrvoktā anavasthetyānantyam | evamasmaddarśana īśvarapratyabhijñoktanītyā yathobhayendriyavedyatvaṃ śivābhedākhyātimayamarthānāṃ karaṇam, tathā vināśa ubhayendriyavedyatvābhāvaḥ śivābhedaḥ śivatvena pracchādanaṃ, tadevoktam indriyāṇāmasāmarthyaṃ tathāsāvevānabhivyaktiḥ, sa ghaṭādiḥ śivatayā pracchannastadā sthita iti || 58 || ito'pi nāśo nāstyasya ghaṭasya karaṇātpunaḥ | nābhāvaprāptarūpasya karaṇaṃ yujyate punaḥ || 59 || tasmādbhāvavināśe'pi śivatattvāvināśitā | ito'pi hetornāśo nāstyasya ghaṭādeḥ punaḥ karaṇāt | nahi yasya sarvathā śaśaviṣāṇatulyabhāvaṃ prāptaṃ rūpaṃ tasya arthasya =============================================== =============================================== p. 174) punaḥ sattā bhavet | nanu pūrvo'nya eva ghaṭaḥ śaśaviṣāṇatāmeva ca prāpto'yaṃ cānya eva kriyate | tadetannāsti | nahi ghaṭādanyo ghaṭaḥ syāt mahattvalohitatvocchritatvādisāmānyāntarasaṃparke'ntaravasthita eva indriyavedyo'bhedākhyātimayaḥ kriyate iti pūrvamuktam | tasmāduktakrameṇa bhāvānāṃ śivatattvanimajjanarūpeṇa tadabhedākhyātivināśe'pi śivatattvāvināśitā | evamutpattivināśānyathānupapattyā sarvaśivatā vyavasthitā || 59 || itaśca sarvaśivatāvayavebhyo na kutracit || 60 || vyatireko'vayavinastadevedaṃ vicāryatām | bhinneṣvaikyamabhedaśca yathā tatra vyavasthitam || 61 || tathā tatra parijñeyaṃ patyuḥ sāmarthyamīdṛśam | abhinne bhedatā yena bhinneṣvapyastyabhedatā || 62 || yathāvayavagaṃ rūpaṃ tathā sarvapadārthagam | ito'pica hetoḥ sarvaśivatā | avayavebhyo vyatirikto'vayavī na kvacit jñāne cākṣuṣe mānase vā avabhāsate | yairapi vyatirikto'sau pratijñātastaiḥ pratītiḥ samavāyavaśādabhedenaiva iṣyate | tacca idaṃ vicāryatām - yadyapi vitatāvabhāse'vayavā bhinnā vyavasthitāḥ paramāṇumātre hyabhedini vaitatyābhāvāttathāpyeka eva devadattasaṃjño'rtho niḥsandhibandha ekaghano'vabhātīti bhinneṣvevāvayaveṣu aikyaṃ bhāti | tatra yathaikyaṃ, tathā patyuḥ śivasya cinmayasya tatsāmarthyamīśvarapratyabhijñāyāmuktaṃ yena sāmarthyenābhinne devadatte'vayavabhedātmatā, avayaveṣu ca bhinneṣu ekaiva devadattatā yujyate, tathā avayavabhedagatamekaṃ rūpam | evaṃ trailokyavartiṣvapi sarveṣvevārtheṣu gataṃ śivarūpam || 62 || =============================================== =============================================== p. 175) tadeva vyanakti kva pāṇipādaṃ kva śiro yathaikyaṃ bhinnadeśagam || 63 || tadvatsarvapadārthānāṃ jagatyaikye sthitaḥ śivaḥ | avayavabhedasyāpi abhinnāvayavirūpatā śivarūpatayaiveti pratipāditamīśvarapratyabhijñāyāmeva jagatyaikye śivarūpatopapādikā sthitā || 63 || śabdādergrahaṇaṃ nāsti pūrvāparasahoditaiḥ || 64 || manasaḥ preraṇaṃ kasmātprāgjñānena vinā sthitā | sarvaikatāta evātra tathā sauṣuptabodhanam || 65 || ghaṭate kathaṃ nimittasya prāgyogāyogacoditaiḥ | yoge jāgradavasthaiva tasmātsarvaṃ śivātmakam || 66 || ata eva cātra jagati sarvaikatā sthitā yataḥ śabdasparśarūpāderviṣayasya sarvasya pūrvāparasahotpannairjñānairvyatiriktatvājjñānaṃ nāsti | tathāhi pūrvaṃ tāvajjñānaṃ kathaṃ viṣayeṇa vinā syāt, paścācca sahāpi dvayoḥ svātmani sthitayoḥ kathaṃ grāhyagrāhakabhāvaḥ, arthābhisandhijñānena ca vinā kasmādātmanā manasaḥ preraṇaṃ, tadbāhyārthagrahaṇārthamasti cetpūrvaṃ jñānaṃ kiṃ manaḥpreraṇena | na cābhisandhijñānena bāhyo'rtho jñātastadarthaṃ manasaḥ preraṇaṃ na syāt | tasmāccidrūpaśivaikye sarvadā saṃvedane sthite prakriyāmātramidaṃ niyatiśaktikṛtamīśvarapratyabhijñoktamabhedābhidhāyimayaṃ draṣṭavyam | tathā sauṣupte sthitasya prabodhanamuccaiḥ śabdādisamuccāraṇena kathaṃ ghaṭetaikatāṃ vinā | tathāhi uccaiḥśabdādijñānaṃ =============================================== =============================================== p. 176) prabodhanimittaṃ tasya ca prāgyogo'tha na yoga iti codyaiḥ kathaṃ ghaṭanam, tathāhi prāk śabdādijñānena yoge jāgradavasthaiva syāt tasyāstathālakṣaṇatvāt, prāk śabdādijñānasya nimittasya tu virahe kathaṃ prabodhaḥ | tadetadeva syādvidyaikatve śivatvākhyātiprakriyāmātrametatsyāt | tīvraśabdādikenājñānenāpyāvaraṇe kṛte sauṣuptavinivṛttiriti ca paroktaṃ kutaḥ, pramāṇātsiddhamiti ca na niścāyakam || 66 || sāmānyarūpatā vāsti sā cābhinnā viśeṣataḥ | bhinnābhinnātmakaḥ kvāpi padārthastādṛgiṣyate || 67 || sāmānyarūpatā vā sarveṣāṃ śāvaleyādīnāṃ viśeṣāṇāmaikyātmikāsti | sā cābhinnā tebhyo viśeṣebhyaḥ | bhinnābhinnātmako hi padārthaḥ sāṃkhyārhatādidarśane yathā pratīyate tādṛgvāstava iṣyate | sa ca tattvasyaikyaṃ vinā na syāditi vakṣyamāṇena saṃbandhaḥ || 67 || bauddhasya cenna sāmānyamanumānaṃ nivartate | yathā suvarṇabhāṇḍeṣu na tathā hematāmrayoḥ || 68 || suvarṇamānayetyukte śūnyatā kiṃ pratīyate | viśeṣasparśavirahātkadācidapi yujyate || 69 || tattvasyaikyaṃ vinā na syādekasyaiva viruddhatā | sāmānyena viśeṣeṇa kathamekasya yogitā || 70 || atha sāmānyaṃ bauddhasya nāsti, tadanumānaṃ sāmānyaviṣayamabhīṣṭaṃ hīyate | tathā sāmānyaṃ vinā yathā suvarṇamānayetyukte sauvarṇakaṭakakeyūrādiṣvartheṣu pratītirna tathā hematāmrayoḥ tāmrāsaṃsparśena hemna =============================================== =============================================== p. 177) eva pratīteḥ, kaṭakakeyūrādiṣu tu na kasyacitparityāgaḥ | anyāpohasyāpi sāmānyatve'bhyupagate kiṃ suvarṇamānayeti śūnyatā prasajyapratiṣedharūpā pratīyate viśeṣasparśavirahāddhetoḥ, apitvasauvarṇavyāvṛttāḥ suvarṇapratyavamarśakāriṇaḥ ta ekatāmāpādyamānā viśeṣā eveti kadācidapi yujyate iti kākvā vyākhyeyam | na kadācidapyetadyujyate śūnyatāpi bhātīti | tadetaccittattvasya padārtheṣvaikyaṃ vinā na syādekasyaivārthasya parasparaviruddhatvāt | acidrūpasya bāhyasyaitanna ghaṭate, tadvyanakti sāmānyenetyabhedena, viśeṣeṇeti bhedena | cittattvasya punaḥ svacchandatvānna virodha ityuktaṃ pratyabhijñāyāmeva || 70 || ekatattvaṃ vinaitacca vyavahāro na jāyate | śabdārthayorna saṃbandho bhinnayorbhinnadeśayoḥ || 70 || viruddharūpayorbhinnakaraṇagrāhyayorapi | mukhe hi śabdo bhūmau ca vidyate'rthaḥ kva saṃgamaḥ || 71 || amūrta eko mūrtaśca dvitīyo yogitā katham | itaścaikatvaṃ, yata ekacittvātmatāṃ vinā vyavahāro na jāyate | yataḥ śabdārthayoryo'yamekaparāmarśamayo vācyavācakalakṣaṇaḥ saṃbandhaḥ, sa kathaṃ cittattve bhinnadeśatve bhinnamūrtāmūrtatvādisvabhāvatve bhinnendriyagrāhyatve ca sati syāt, tadeva bhinnadeśatādi vyanakti mukhe hīti | yogitā saṃbandhitā sa caikaparāmarśo bhinnayorapi satoḥ || 71 || tathātmāderadṛṣṭasya tacchabdairyogitā katham || 72 || asataḥ śaśaśṛṅgādeḥ śaśaśṛṅgādinānvayaḥ | ghaṭate jātucinnaivamasatāṃ vyavahāryatā || 73 || =============================================== =============================================== p. 178) śabdena cettadevaṃ hi sarvasaṃsāranāśatā | asatyavyavahāreṇa tādṛgeva jagadbhavet || 74 || apratyakṣasyātmādeḥ śaśaśṛṅgādeścāsataḥ kathamātmādiśabdena śaśaśṛṅgādiśabdena ca khapuṣpasyāpi khapuṣpaśabdena yojanam | naivaṃ doṣaḥ, asatāmeva hi śabdena vyavahāryatā śabdānāmasadviṣayatvāt yadi, tadevaṃ hi sarvasya saṃsārasya nāśaḥ prāpnoti | tadvyanakti asatyena śabdavyavahāreṇa tādṛśamasatyameva jagadbhavet jagataśca pratibhāsamānaśabda* tathābhinavajātasya tānāmnā saṃgamaḥ katham | tatsaṃgamasyāsatyatve yantravaśyādikaṃ katham || 75 || tasmādaikyena tattvasya sarvaṃ tadapi yujyate | vyatiriktena śabdena mantreṇānatirekiṇā || 76 || kathaṃ na devadattasya yajñadattavadākhyayā | atra saṃketitatvāccet saṃketenātra kiṃ kṛtam || 77 || saṃyogaścenna dūreṣu mūrtāmūrteṣu yujyate | śabdasyoccāritadhvaṃsānnaṣṭānaṣṭadvaye naca || 78 || vācyavācakarūpaścetsa eṣa niyamaḥ kutaḥ | yattasya vācakatvaṃ hi vācyatvamaparasya tu || 79 || vācyavācakarūpatve vācyavācakatānvayaḥ | itaścāsti jagatyaikyaṃ pratyakṣāgrahaṇādapi || 80 || =============================================== =============================================== p. 179) svalakṣaṇena yogitvādvyavahārasya sarvataḥ | loke cānupapatteśca pramā ca vyavahāragā || 81 || bālamūkādivijñānasadṛśī kidṛśī kriyā | savikalpasya yogitvādyathāvastu grahaḥ katham || 82 || tena jñeyamekameva vastu bhinne grahaḥ kutaḥ | tathānumānaṃ na bhaveddhūmāgnyoranvaye kvacit || 83 || apūrvayorgṛhīte'pi tatkālaṃ gatayordvayoḥ | agṛhīte na gṛhītaḥ sambandho'gniḥ pratīyate || 84 || sāmānyamaviśeṣaṃ cedaviśeṣātkutaḥ pramā | viśeṣasyāpyapūrvatve kathaṃ cāsti samanvayaḥ || 85 || sādṛśyādatha cennāsti yāthātmyena samāgamaḥ | naca vātrānumānatvaṃ dhūmataḥ kevalādbhavet || 86 || tatsambandhādathocyeta sambandhe dviṣṭhatā naca | dviniṣṭhatvādekataragrahaṇānnāpi tadgrahaḥ || 87 || dhūmadṛṣṭyātha kalpyeta vahnistadyogitāpi ca | itaretaradoṣo'tra durnivāraḥ prasajyate || 88 || yāvanna vahnikalanā na yogakalanā bhavet | yāvadvā yogakalanā na vahnikalanākṣamā || 89 || =============================================== =============================================== p. 180) āptavākyādathāstīha tatsatyatve'dṛḍhā matiḥ | na rājate hyayovaktā satyabhāṣī kadācana || 90 || so'pyanyathā pradarśyetākṣayato rāgadveṣayoḥ | pitrāderapyasatyatvaṃ tatrānyatra na niścayaḥ || 91 || tasmānna bhede bhāvānāṃ tadgrahādyapi yujyate | kṣaṇabhaṃgaparāmarśādapyetadupapadyate || 92 || śaktāśaktavikalpairhi dīpajvālādyudāhṛtaiḥ | sthiratā nopapannā te pratyakṣeṇāpica sthitā || 93 || sthiratvaṃ kṣaṇikatvaṃ ca pramāṇāṃ cintayā sthitam | apyasaṃvādarūpaṃ ca viruddhaṃ tatkathaṃ bhavet || 94 || yāvanna sarvabhāvānāmekatvena vyavasthitiḥ | pareṇa kṣaṇabhaṃgasya parāmarśāgamaḥ kutaḥ || 95 || tato'pyetacchivātmatvaṃ bhāvānāmupapadyate | tathārthāvagatirvākyātpadādvā nopapadyate || 96 || kṣaṇikatvena śabdānāmanabhivyaktito'pivā | sphoṭābhivyaṃgyapakṣe tu tatrāpi kramatā katham || 97 || nirbhāgatvātsphoṭatattve sphoṭatattvātmakātkatham | ābhāsarūpavastūnāṃ śābdikānno bhavedgrahaḥ || 98 || tasmādevaṃvidhe'rthe'pi yuktatā syādihaikyataḥ | tathātmecchāvaśānnākṣagrāme ceṣṭopapadyate || 99 || =============================================== =============================================== p. 181) mūrtacodakavaikalyānmanaścetpreryatāsya no | ekatve punarīdṛk syātsarvatraiva hi yuktatā || 100 || nacāpi bhede bhāvānāṃ grahaṇaṃ jñānameva vā | saṃyogenopapadyeta yadi dṛṣṭyādinā bhavet || 101 || naivamakṣārthasaṃyogamātrāt kiṃ boddhurudyamaḥ | saṃyoge'nyasya sañjāte kathamanyasya boddhṛtā || 102 || manaso'bhinnakālatvāt smṛtijñānamathocyate | prārabdhaścāsamāptaśca vartamānaḥ kriyāmanu || 103 || prakriyāmātramevaitadyataḥ pūrvāparātmatā | kriyāyāḥ kārakāṇāṃ hi kramo'styeva svakarmaṇi || 104 || yatra pūrvāparau śabdau kālaikyaṃ tatra yujyate | manasā nīyate tasya kiṃ padārthasvarūpatā || 105 || śāśakyā mūrtarūpatvādrūpaṃ cenna kathaṃ guṇaḥ | guṇino nīyate'nyatra tṛṣārtaiścākṛtiṃ prati? || 106 || atha jñānaṃ na manasastajjñānamupapadyate | karaṇatvājjaḍatvācca tasya cedātmanātra kim || 107 || karaṇe jñānasambandhādbāhyārthe kiṃ na kalpyate | buddherguṇatvaṃ manasi prāpnuyādatha cetasā || 108 || evaṃvidho ghaṭo'trāste ityātmā pratibodhyate | tadevaṃ pūrvadṛṣṭasya varṇanāsadṛśaṃ bhavet || 109 || =============================================== =============================================== p. 182) varṇanena ca caitanyametāvanmanaso yadi | svātmaśaktisamāveśādamūrtāveśatā katham || 110 || tena vā sampratīte'rthe kriyate kiṃ tadātmanā | tatsvarūpātmasaṃyogaḥ saṃyogo'bhinnadeśayoḥ || 111 || manasāveditārthasya taddeśitvamathocyate | varṇite yogitā kasya yadi vā tatsvarūpataḥ || 112 || saṃskaroti tadātmānamamūrte saṃskṛtiḥ katham | tadrūpamātmanyetadyenāśleṣo yadi cocyate || 113 || caitanyenāpyamūrtena miśratānyasya kīdṛśī | kiṃ svayaṃ tatprameyatvamasya cedatirekataḥ || 114 || manasā kiṃ kimakṣeṇa tena cettatparamparā | evaṃ tadandhapāramparyatvarūpamidaṃ sphuṭam || 115 || kimātmapreraṇenātra jñāte'jñāte'thavā bahiḥ | jñāte tu jñānarūpatvāt preraṇaṃ kena hetunā || 116 || ajñāte'mutra yāhīti preryate kena mānasam | preryapreraṇatatkartṛdvayaikyādupapadyate || 117 || tasmājjñeyaṃ samagraikyavastu śaivaṃ vyavasthitam | tathā smaraṇayogācca smaryate kiṃ tathāvidham || 118 || yādṛgdṛṣṭaṃ dṛṣṭatā syādathavā jñānameva tat | dṛṣṭasmaraṇayoraikye sthite tadupapadyate || 119 || =============================================== =============================================== p. 183) tathā sā pratyabhijñānātsa evāyamiti sthitiḥ | yujyate kathamatraiva jñānayoḥ kālabhinnayoḥ || 120 || dvayoraikyamanaikyaṃ vā tadaikyaṃ bhinnayoḥ katham | anaikye na sa evāyamiti syādghaṭadaṇḍayoḥ || 121 || tasmādaikyamiha spaṣṭaṃ saṃsāre samavasthitam | eṣaiva vārtā saṃyoge vasturūpatayā sthite || 122 || paraspareṇa cāpyatra teṣāṃ rūpeṇa vānyathā | tasmāt samastabhāvānāmaikyenaivāsti saṃgamaḥ || 123 || śivikodvāhakānāṃ ca nyāya eṣo'nuvartatām | paracittaparijñānāttasmājjñeyaikyatā tataḥ || 124 || sārthasenāvanādyātma jagatyaikyaṃ sphuṭaṃ sthitam || iti śrīśivadṛṣṭau anupapatticodanālakṣaṇaṃ caturtha- māhnikaṃ sampūrṇam || 4 || atha śrīśivadṛṣṭau pañcamamāhnikam atha cet sarvabhāvānāṃ na vinā tattvamekakam | samanvayo'sti tadidaṃ kathamaikyaṃ vibheditam || 1 || tadapi sarvadāstīha tadarthamiha varṇyate | yathā sarveṣu bhāveṣu samatāstyekarūpatā || 2 || na jātucidvibheditvaṃ tathā tadupakarṇyatām | cittvāt sarvapadārthānāṃ viśeṣaḥ kena kathyatām || 3 || vibhedeṣvapi tadvyāptyābhedeṣvapyekatā sthitā | icchāvantaḥ sarva eva vyāpakāśca samastakāḥ || 4 || amūrtāśca tathā sarve sarve jñānakriyātmakāḥ | prabhavaśca tathā sarve icchāmarśāstathākhilāḥ || 5 || sarve svātmaparicchedavanto nityamavasthitāḥ | vikāsāhlādavantaśca sarve nirvṛtiyoginaḥ || 6 || ghaṭādīnāṃ samastānāmicchāderalpatāsti cet | anyatra dehe sarpādau dīpādau nāgnitālpake || 7 || svalpatejasi dārḍhyādvā sarvatra śivatulyatā | bhavedicchādiviṣaye sarvatra pravisāriṇī || 8 || =============================================== =============================================== p. 185) duḥkhādinā viśeṣaścet tatrāpyaśivatā naca | duḥkhe'pi pravikāsena duḥkhārthe dhṛtisaṃgamāt || 9 || dṛśyate bandhanaṃ teṣu dhṛtiḥ kīṭādike tathā | nirvṛtyā yatra yogo'sti tatraiva śivatā sphuṭam || 10 || atha ceccidvatāmetadvaktuṃ yuktaṃ kadācana | pṛthivyāderhi mūrtasya ghaṭādervā na yujyate || 11 || naivaṃ ghaṭasya caitanyamasti jñānāt svakarmaṇi | nājñātvā kartumiṣyeta tathācidavabodhanāt || 12 || prakāśajñānajananājjanaḥ kartā jaḍe katham | jaḍena vyajyate nāpi caitanyamajaḍātmakam || 13 || cetanecchāvaśādbāhyasampatterajaḍaḥ katham | tiṣṭhatyādikriyāyāṃ hi kartṛtvaṃ na jaḍo bhavet || 14 || kartṛtvamupacārāccet kriyāyā apyasatyatā | prayojyatvamathocyeta pravṛttaṃ hi pravartate || 15 || jānan kartāramātmānaṃ ghaṭaḥ kuryāt svakāṃ kriyām | ajñāte svātmakartṛtve na ghaṭaḥ sampravartate || 16 || svakarmaṇi mamaitattadityajñānānna ceṣṭanam | kūlaṃ pipatiṣati gorvyavahāraḥ prasiddhyati || 17 || ghaṭāderbhavatā jñātamācaitanyaṃ kathaṃ yadi | ceṣṭonmeṣādyabhāvāttanmūrcchite kiṃ kariṣyasi || 18 || =============================================== =============================================== p. 186) prāṇādyunmeṣavirahādabhivyaktaṃ nu kasya tat | sarvacaitanyavāde tu cārvāko'tra na siddhyati || 19 || pratyekaṃ paramāṇau ceccaitanye'nekacetanāḥ | ghaṭādayaḥ prasajyante pramāṇukathā nahi || 20 || tathā vā śivatattvasya sambhūterathavātathā | ekaikaśo'sti caitanyamanabhivyaktarūpakam || 21 || itaśca te'pi cidvantaḥ svātmani jñānayogataḥ | svayameva na cejjñānamātmanyeṣāṃ prajāyate || 22 || nānyathā grahaṇaṃ teṣāṃ devadattena cedbhavet | devadatto'tra kiṃ kuryāccakṣuścet prerayedghaṭe || 23 || golakaṃ na prayātīha śakteravyatirekataḥ | śaktimadbhogatāyāṃ vā tatraiva yadi vedanam || 24 || ātmano vyāpakatvena śarīre vyarthatā bhavet | jaḍatvādathavā śaktastacchaktyā tadghaṭo ghavet || 25 || purā śakterānayane cakṣuḥ śaktaṃ na veti vā | tasyāpi śakteḥ kalpyatve bhavatyānantyasaṃgamaḥ || 26 || prākśakteratha sāmarthyaṃ śakteḥ śaktatvamāpatet | manaso naca bāhye'sti tasyāpi prasaraḥ kvacit || 27 || śaktirghaṭe'tra kiṃ kuryāgṛhitvāntarathāviśet | budhnodarādikaṃ tattu gṛhītvā naca yujyate || 28 || =============================================== =============================================== p. 187) tathākāraguṇatvānna dravyācca calanaṃ pṛthak | śakternacāpi tajjñānaṃ yena sā tannivedayet || 29 || antarviṃśati cecchaktirantarapyupalambhanam | apraveśānna manasaḥ sambandha upapadyate || 30 || vibhutvenendriyāṇāṃ te kiṃ vṛthaiva śarīratā | cakṣuṣā cedarpitaṃ me manasātmanyathārpyate || 31 || tadātmanyaparokṣatve bhavedāptavacaḥ sphuṭam | ye vikalpāḥ śaktigatāste'pyāyānti manaḥ prati || 32 || cakṣūraśmigamatvaṃ cet sa pratyakṣo'rkaraśmivat | bhāvānāṃ pratibimbatva ātmano'pi na yuktatā || 33 || pratibimbeṣvasatyatvādamūrteṣveṣvagocarāt | tasmādghaṭaḥ svamātmānamavagacchannavasthitaḥ || 34 || tadaikyāttaccakṣuṣaiva prakriyā cet kathaṃ sthitā | tathā śivasya sargādvā prakriyāyāstathātmanaḥ || 35 || andhāderanyadṛṣṭyātra ghaṭaḥ kiṃ prathate na cet | śivatvasya tathā vyakterghaṭasyecchā tathāsti vā || 36 || icchāvattvamanenaiva nyāyenāsya nijāṃ kriyām | anicchurna karotyevamata evāsti nirvṛtiḥ || 37 || nānirvṛtau pravarteta sphuṭe jñānakriye sthite | karmaprabhavanatvāttatprabhutvamavadhāryate || 38 || =============================================== =============================================== p. 188) svacchākarmavimarśena svecchākarmatvamādṛtam | sarve padārtharūpeṇa sāmānyenārthavattayā || 39 || vyāpakā vyapadiśyante svakāryavyāpanādatha | yadi te na svayaṃgrāhyā gṛhyante naiva cakṣuṣā || 40 || bāhyāvayavatadyogāttadantaraviyogataḥ | paṭo gṛhītaḥ sakala iti na syāt pramā kvacit || 41 || sarvajñatvamapraveśādvyavadhānādiyogataḥ | nacānyāvayavatvena tadanyeṣvanumānatā || 42 || na cānyāvayavaiḥ sārddhaṃ sambandhagrahaṇaṃ purā | tasmānnānyena gṛhyante pratyakṣeṇa kadācana || 43 || tatsthāna eva tajjñānā saṃvideṣā vimṛśyatām | nacāpyastyanumānena pareṣāṃ grahaṇaṃ kvacit || 44 || dhūmāttatra gṛhītaṃ kiṃ sāmānyaṃ naiva gṛhyate | agrāhyatvāttasya tadā viśeṣe dūrataiva te || 45 || deśo'pi na gṛhīto'tra dhūmalekhānurūpataḥ | nacāpi nimne hrasve vā niścayo'trāvagamyate || 46 || atrāpi kvāpi vāstīti kalpanā kalpanaiva hi | yatra yatra bhaveddhūmastatrāgnirityaniścayāt || 47 || tatrākāśe sthito dhūmo na vahneḥ kaṇamātrakam | dhūmena vyāpito deśo bhavedagnimayo'khilaḥ || 48 || =============================================== =============================================== p. 189) tadbudhnāvayavairvātha te'pi yāntyūrdhvatāṃ kṣaṇāt | budhnastairnaca sambaddhaḥ kadāciccakṣuṣo bhavet || 49 || sambandho grahakāle tu nacordhvāvayavairbhavet | vahnerdūratarasthityā vahniśliṣṭeṣvalakṣyatā || 50 || nacāpi vahnirjanakaḥ kāṣṭheṣveva hi darśanāt | ata eva yatra vahnirbhāsvānno dhūmitā'tra tu || 51 || sannidhānādathāgneśca cullyādeḥ sannidhirna kim | dhūmena janyate jñānaṃ vahniratreti te yadi || 52 || kutra te'nytra dṛṣṭatvāttaddṛṣṭeragnidṛṣṭatā | atreti dharmitā kasya parvatādau samastake || 53 || tatsāmastyasyāgrahaṇādadṛṣṭe dharmitā kutaḥ | dṛṣṭaścet sarvaghaṭavattadaṅgasyāgnidarśanam || 54 || svārthānumānaṃ naivaṃ cenna śabdairantare sthitam | agnireṣo'tra dhūmo vā darśayenna hyadarśane || 55 || eṣa ityapadiśyeta tajjñānaṃ janayet katham | karaṇatve kartrapekṣā kartṛtve tadapekṣatā || 56 || vahnestu tatrāpekṣyatve janakatvaṃ vyavasthitam | yacca yadviṣayaṃ jñānaṃ jajjanyaṃ tasya dṛṣṭavat || 57 || dhūmādagnipratītiśca na cāyaṃ niyamaḥ sthitaḥ | kakṣabhūrjādijo vahnirguhākāre jvalan gṛhe || 58 || =============================================== =============================================== p. 190) mahāntaṃ dhūmamutpādya tatkālaṃ vāriṇā hataḥ | tatra kevaladhūmāsthā na vahniprāptirasti te || 59 || tasmāttadvyapadeśe na vahniḥ svaṃ vinivedayet | vīkṣyātmanā tathātmānaṃ vinītavadavasthitam || 60 || etayaiva diśā dūṣyaṃ svabhāvādyamasaṃśayam | parānumāne pakṣādau dharmāderbhedyabheditā || 61 || anumānasyānyathānyairdūṣaṇā pravidhīyate | avasthādeśakālānāmityādibhirudāhṛtaiḥ || 62 || yatra deśe ca kāle ca pravṛttistatra saṃgamaḥ | tatraiva vyavahāritvasambandhāntaratāyataḥ || 63 || na cāpi sthirabhāvānāṃ kvāpyasti vyabhicāritā | sūryaḥ prakāśakaḥ kvāpi kāle deśe'nyathā bhavet || 64 || śabdairarthāḥ pratīyante sarvatraivaṃ kva niścayaḥ | sphoṭādarthapratītiśced vyajyate taiḥ kva nirṇayaḥ || 65 || tasyāpi sarvadeśyatvānniścayaḥ kena labhyate | bhojanāderaceṣṭatve vyavahāravilopitā || 66 || anumānaṃ na cāstīti pakṣādirnopayujyate | gopālaghaṭikānyaiśca ghaṭitā na hyasambhavāt || 67 || na bhāṃḍe śakyate dhūmaḥ praveṣṭuṃ vahnivarjite | tasmādvarṇanikaiveyaṃ parasyāndhyāya kalpitā || 68 || =============================================== =============================================== p. 191) yairuktaṃ siddhasādhyatvaṃ sāmānye tanna dūṣaṇam | atreti tatprayogatvāddigdeśādyairviśeṣitā || 69 || na sarveṣāṃ viśeṣāṇāṃ pratyakṣe'pi bhaved grahaḥ | viśeṣapūrvatādhyakṣe'viśeṣo'styanumānataḥ || 70 || ato nāstyanumānasya dūṣaṇādyaiḥ prabhāṣitaiḥ | tena pūrvoktayā nītyā bhāvānāṃ svagrahaḥ sthitaḥ || 71 || nāpyāptavacanagrāhyaḥ sāmānyādvā viśeṣataḥ | sāmānyādanumānoktadūṣaṇaṃ tadviśeṣataḥ || 72 || pratyakṣatvaṃ prasajyeta tathāptatve'pyaniścayāt | svātantryaṃ naca śabdasya racanātvena yujyate || 73 || tatrāpi vyañjakāpekṣā syāt parāyattataiva hi | arthāpattyādinā nāpi tadanarhopayogataḥ || 74 || pratibhā ca pramāṇatve varṇyamānā na śobhate | kākatālīyarūpatvādaśvādestaraṇādatha || 75 || tadaharjātakasyāpi vāsanā sānyajanmajā | tattajjātīyadharmo vā tathājñānasvabhāvatā || 76 || vyāpakatvācchivatvasya sarvajñatvādbhavedatha | tasmādetacca saṃjñeyaṃ sarvaḥ svātmānamātmanā || 77 || jānannavasthito dūre svargādau niraye'thavā | pratyakṣādiprakriyāyāstathā śivakṛtasthiteḥ || 78 || =============================================== =============================================== p.192) nautarabhrāntināśādau samyagdṛṣṭisamudgamāt | yamasainikasaddṛṣṭidharādeścalanodgamāt || 79 || bhūkampanācca śeṣādicalanāccenna sarvataḥ | gamāgamena vāyvādeḥ kānyā bhavati cetanā || 80 || sarvatra devatātmatvājjaḍeṣvapyupavarṇitā | potādeścedupāyena dṛṣṭe dīpādyupāyatā || 81 || tatra cet suprasiddhatve tathā tatra prasiddhitaḥ | tulyakālaṃ dvayordvaidhaṃ naivaṃ yattadalakṣyatā || 82 || taddeśatvaṃ punaḥ kasmāditi cettattathāgrataḥ | bhāvā mūrtāḥ sarva eva sūkṣmasūkṣmatarādinā || 83 || jñeyā avayavenaite yāvadyāvadadarśanāḥ | aṇūnāmatha mūrtatvādevaṃ cet kiṃ na darśanam || 84 || sūkṣmatvāttarhyadṛśyatvamaspṛśyatvamamūrtatā | tairadṛśyairyadārabdhaṃ tattathaivātha saṃhateḥ || 85 || dṛśyatvaṃ teṣu saṃghātāt kiṃ teṣāṃ rūpatākṣatiḥ | svarūpamiśrībhāvo vā naivaṃ cettarhyamūrtatā || 86 || ye tatra pṛṣṭhato vṛttāste pratyekamamūrtakāḥ | amūrtatvena bhāvānāṃ darśanaṃ nānyathā bhavet || 87 || jñānasvarūpagrahāṇāṃ tadgrahāttadgrahaḥ kila | atatsvarūparūpatve nānyasyānyagrahādgrahaḥ || 88 || =============================================== =============================================== p. 193) evamindriyaśaktīnāṃ jñānamantaḥ praveśanāt | sāmānyā mūrtatā vyāptā hyamūrtatvaṃ tadagrataḥ || 89 || kathamākāraghaṭanā vyomni nityeva nīlatā | ātmecchātaḥ sthitā bhāvāḥ sthitaivāsāvamūrtatā || 90 || māyīyatve jagati vā prākṛte vānyathāpivā | amūrtakāraṇairyogāttanmūrtatvaṃ nivāryate || 91 || avidyāyogato vāpi śāktarūpatvato'pivā | jñānasyāpi bahīrūpe śabdarūpe'pivā tathā || 92 || etadeva hi yuktaṃ tu ghaṭāderbāhyamekataḥ | kuḍyādinirgatāccaiva yogināṃ kvāpi darśanāt || 93 || agrakavyavadhānāderatha cetkāryanāśitā | padārthavitprakriyayā prakriyā prakriyaiva sā || 94 || kāryasya nāśe tatkāryakārye tatkāryanāśitā | kṣaṇalakṣāṇi jāyante kramāttattadvināśataḥ || 95 || tathotpattau kṣaṇānantyamīśvarecchāvaśādatha | kṣaṇa eko nacaivaṃ tacceśvarecchāvirodhakṛt || 96 || ekakṣaṇatvaṃ lakṣyasya bahukālasya nārhatā | kṣaṇabhaṅgānnacaivaṃ hi sa nivārya ihāgrataḥ || 97 || svaśaktyā ghanarūpatve śiva āste kvacittathā | sthitaṃ sarvamamūrtatve sarveṣāṃ samatā sphuṭā || 98 || =============================================== =============================================== p. 194) sarvajñatvādaśeṣasya tadaharjātadārake | kṣīrādike nigalanāttadā kāle'pyaśikṣite || 99 || udarasthasya ca grāsagrahaṇānmāturantare | aśikṣitānāṃ taraṇāt prāṇināṃ nimnagājalāt || 100 || sarvajñatve na kiṃ sarve sarvajñāḥ syuḥ śarīriṇaḥ | sarva eva hi sarvajñā manaḥsaṃkalpanāvaśāt || 101 || saṃkalpakena cittena tattajjñānamasaṃśayam | saṃkalpānāṃ ca satyatvaṃ purastātpratipāditam || 102 || sarvabhāvagrahaṇatāyogyatvādvā kramasthiteḥ | pratyakṣādyairupāyairvā nirupāyatayāpivā || 103 || tattadrūḍhivaśādvāpi sarvajñatvapravartanāt | sarve sarvātmabhāvena sarvajñā vā vyavasthitāḥ || 104 || sarve bhāvāḥ svamātmānaṃ jānantaḥ sarvataḥ sthitāḥ | madātmanā ghaṭo vetti vedmyahaṃ vā ghaṭātmanā || 105 || sadāśivātmanā vedmi sa vā vetti madātmanā | śivātmanā yajñadatto yajñadattātmanā śivaḥ || 106 || sadāśivātmanā vetti ghaṭaḥ sa ca ghaṭātmanā | sarve sarvātmakā bhāvāḥ sarvasarvasvarūpataḥ || 107 || sarvasya sarvamastīha nānābhāvātmarūpakaiḥ | madrūpatvaṃ ghaṭasyāsti mamāsti gahṭarūpatā || 108 || =============================================== =============================================== p. 195) nānābhāvaiḥ svamātmānaṃ jānannāste svayaṃ śivaḥ | cidvyaktirūpakaṃ nānābhedabhinnamanantakam || 109 || evaṃ sarveṣu bhāveṣu sarvasāmye vyavasthite | tena sarvagataṃ sarvaṃ śivarūpaṃ nirūpitam || 110 || iti śrīśivadṛṣṭau śrīmatsomānandaprabhupādaviracitāyāṃ samatāpratipādakaṃ nāma pañcamamāhnikam || 5 || =============================================== =============================================== p. 196) atha śrīśivadṛṣṭau ṣaṣṭhamāhnikam atha śakteḥ śaktimato na bhedo dravyakarmavat | sthāpito dravyato bhinnā kriyā no naca nāsti sā || 1 || evaṃ tathā śaktimataḥ śaktasya samavasthitā | jagadvicitratā śaive na punardarśanāntare || 2 || yathā prakalpitā citrā citrabrahmādivāditā | nānātmavāditāṃ yāvattatsarvaṃ pravicāryatām || 3 || yatra brahmocyate citraṃ kaiścidvedāntavādibhiḥ | ekasya citratā kena hetunā brahmaṇo bhavet || 4 || tathāvidhā vibhinnāste sarvadā nijabhāvataḥ | vibhinnā eva te naikyaṃ mṛtpiṃḍāt prāgavasthiteḥ || 5 || ghaṭādīnāṃ dvirūpatvaṃ na ghaṭādeḥ sadāsthiteḥ | nimittakalpanā kalpyā tarhyavidyā tadudgamāt || 6 || bhāvā bhaveyustatprāptā hyasmākaṃ sarvasatyatā | avidyāderayogaścettenaitadatiriktatā || 7 || =============================================== =============================================== p. 197) ye'nye vedāntavidvāṃsa ātmabrahmaiva viśvatām | yātyupādānarūpatvāttathānye bhrāntirūpatām || 8 || viśvaṃ na satyarūpatvaṃ tathānye tvātmavādinaḥ | bhūtajīvaparātmatvaṃ ye cānye netivādinaḥ || 9 || yasyāṃ pratītau netyasya prasaro na pravartate | tadbrahmeti vadantyeka ye sphuliṃgātmavādinaḥ || 10 || pratibimbatayā cānye ye vā sargamukhe svayam | brahmaiva gṛhṇātyātmānaṃ tato bhedopapādanam || 11 || ityāhurye'pi krīḍārthamevamātmā vyavasthitaḥ | ityūcurye'prabuddhatvaṃ paścādbrahma prabuddhyate || 12 || dehe dehe pṛthaktve tu tathā bhedo bhavātmakaḥ | jaladhārāṃśumannyāyo yeṣāṃ vā samavasthitaḥ || 13 || avidyāṃ vettyavidyaiva badhnātyātmānameva vā | saiveti vādo yeṣāṃ vā teṣāṃ vedāntavādinām || 14 || sarveṣāmapyavidyaiva kalpyā brahmaṇi saṃgatā | tathā bhāveṣvasatyatvamityavaśyamavasthitam || 15 || pāñcarātravidaścānye vadanti pariniṣṭhitam | brahmāsti vāsudevākhyaṃ sa eva jagadīśvaraḥ || 16 || vidyāvidye dvayaṃ cāsya sādhanaṃ samavasthitam | avidyayā jagatkuryādvidyayā mokṣayetpaśūn || 17 || =============================================== =============================================== p. 198) tābhyāṃ nacāsyoparāgaḥ prabuddhatvātprabhutvataḥ | tathānyeṣāṃ svātmanaiva vidyayā jagadātmatā || 18 || na cāvidyā bādhikāsya yataḥ sādhanamasya sā | proktaṃ bhagavato vīryeṇetyādyaistattvadarśanaiḥ || 19 || gītāsu viśvarūpatvamata eva pradarśitam | dvayorapyanayoryuktiḥ pakṣayornopapadyate || 20 || avidyā vasturūpā cedvidyayā sākamekatā | avastu vā nahyasatyaṃ satyarūpasya sādhanam || 21 || tathā jaghanyarūpāyāḥ sambandho'sya virudhyate | tathā jagatsamutpattau nimittāntarakalpanā || 22 || avidyādernimittatve vedāntaiḥ sāmyamāgatam | pakṣe dvitīye tādrūpyaṃ jaḍatvādiha tasya kaḥ || 23 || karoti vidyāsaṃyogaṃ tarhyanyeśvarakalpanā | ārhatāstu jino devo jīvāḥ santi pṛthak pṛthak || 24 || pratidehaṃ na vibhavaḥ te prabuddhāstu tanmayāḥ | ityevamāhusteṣāmapyavidyāyogakalpanam || 25 || svāvidyāprakṣayādarhandevo bhavati niścitam | yeṣāṃ devo nirākāraḥ śūnya eva kimucyate || 26 || ye sāṃkhyā ātmasvātantryavādino ye'pyanīśvarāḥ | tatrāpyastyavivekākhyo malo bandhavimokṣatā || 27 || =============================================== =============================================== p. 199) pṛthaktvamīśvarasyāsti sarvātmabhyaḥ pṛthakkutaḥ | nyāyavaiśeṣikāṇāṃ tu bandhamokṣau pṛthaksthitī || 28 || prakṛtyādīśvaratvena sarvadaiva tadātmatā | saṃvittiśūnyabrahmatvavādināṃ jaḍataiva sā || 29 || vadanti te hi sakalametannāradasaṃgrahāt | kālakāraṇikānāṃ tu nāmatā jaḍatāthavā || 30 || avyāptirantaḥkṛtyāderbhavetṣaḍdhāmavādinām | tatra citpakṣapātaścet prāpnuyāt satataṃ grahaḥ || 31 || svargamuktivādināṃ tu bandhamokṣau vyavasthitau | ye bāhyavādino bauddhāste bhedaṃ samupāśritāḥ || 32 || vijñānavādināṃ jñānaṃ satyaṃ pratyetyasatyatām | bahiḥ kathaṃ nahyasatyaṃ satyādbhavitumarhati || 33 || kāmināṃ kathametacceduktā prāgasya satyatā | jñānasya karaṇatvena kartrapekṣā prasajyate || 34 || kartṛtve jñaptimātratve ākāṃkṣā karaṇe bhavet | dvirūpatve viruddhatvasaṃkramatvaṃ pravartate || 35 || akramatve'smanmatatvaṃ tadaikyaṃ pariniṣṭhayā | nacāpi kṣaṇabhaṃgitve yuktā vaināśikī sthitiḥ || 36 || ahaṃ vedmi sa māṃ vetti na kartṛkaraṇāditā | jñānasyaikakṣaṇe yuktā taddvitvena kṣaṇakṣayaḥ || 37 || =============================================== =============================================== p. 200) vibhāgakālagrahaṇakālayorbhinnakālatā | vinaṣṭatvāt phalaṃ kasya kramātkarmaphale yataḥ || 38 || bhedavāniti lakṣyatve dṛṣṭānto'sti na tādṛśaḥ | grāhyagrāhakasaṃvitterbhedavāniva lakṣyate || 39 || naca śuddhasya bāhyārthābhāsatā cedavidyayā | vāsanārūpayā śuddhe nāśuddhā vāsanā bhavet || 40 || netrādivyāpṛteḥ pūrvaṃ ghaṭaṃ paśyāmi tādṛśī | jāyate prathamaivecchā nāmājātasya yādṛśī || 41 || jñānātpūrvamicchājāte jñātṛkalpanamujjvalam | na ghaṭo nirviśeṣo'sti grahe yajjñātṛśuddhatā || 42 || utpattikāle svātmānaṃ kimādau vetti vā bahiḥ | pratibhāsasya vaicitryādyugapadgrahaṇaṃ katham || 43 || krameṇa vā paricchede kṣaṇāntaramavasthitiḥ | dṛṣṭvā tāṃ saṃparicchede kṣaṇadvaidhamathocyate || 44 || utpadyamāne vijñāne nārthaniṣpannatā matā | nacārthajāte'vastutvaṃ nāvastugrahaṇādaraḥ || 45 || prakāśamaprakāśaṃ vā jñānaṃ tasya prakāśate | vidyārūpādanāśitvaṃ nahi tattvaṃ vinaśvaram || 46 || atha dīpaprakāśatve na nityatvaṃ na kartṛtā | kartṛtā tatra dīpādeḥ karaṇatvaṃ tadīkṣaṇe || 47 || prakāśatātmanyacale saca prokto'pyanaśvaraḥ | jñānasya karaṇatvena bhaveccedanavasthitiḥ || 48 || dīpacakṣuḥ kramaphaladarśanāttadabādhakam | bhāve kathaṃ vināśitvaṃ syādvinā kāraṇāntaram || 49 || atha naśvararūpatvāttadrūpasyodbhavaḥ katham | udbhavo naśvaratvaṃ ca dvau svabhāvau kathaṃ tathā || 50 || naca naśyadavasthāyāṃ svākāryaṃ tasya yujyate | kṛtvā kāryaṃ vinaśyeccet kṣaṇāntaramavasthitiḥ || 51 || kurvadvā cārthakāryatvaṃ kuto naśvararūpatā | kāraṇāntarajanyatve kāraṇāntarasaṃgatā || 52 || bhāvasya bhāvajanane yuktatvaṃ na kṣaṇasthiteḥ | na ghaṭādghaṭasambhūtiḥ samavāyādyapekṣayā || 53 || naṣṭasya samavāyitvamanaṣṭasya ghaṭasya vā | naṣṭasya tadakartṛtvamanaṣṭasya svarūpitā || 54 || yatsattatkṣaṇikatve'pi sattvamapyakṣagocaraṃ | sādṛśyādbhrāntamakṣaṃ cedaduṣṭaṃ prāggrahe yathā || 55 || dṛṣṭānte'pi hi sādṛśye pratyakṣeṇa kṣaṇagrahaḥ | dīpajvālāsamūheṣu kampanaṃ na vināśitā || 56 || nāpi kramayaugapadyavikalpāḥ sahakāriṇām | sannidhau kṛtaśaktitvādanekeṣāṃ tathāsthiteḥ || 57 || =============================================== =============================================== p. 202) bhāvānāṃ citraśaktīnāmabhedo hemabhedavat | vailakṣaṇyamapūrvatvaṃ bāhyābhāsakriyodgamāt || 58 || arthakriyāsamarthatve vastutā śuktikādike | tatra sthitāvastutā cennoktatvādeṣu vastutā || 59 || ghaṭo naśyatyātmaneti kiṃcitkurvan kimātmanā | naśyatyātmanyakurvan vā tadevaṃ sthita eva saḥ || 60 || kurvan vā kiṃ tadā kurvan na bhāvaṃ tadghaṭādikāt | ananyṃ vyatiriktaṃ vā yarhyananyastathāvidhaḥ || 61 || anyatve'nyasamutpattau ghaṭasyāyātamatra kim | ātmanā parato vāpi vināśe'trāpi tādṛśāḥ || 62 || vikalpā athavā naśyedasāvetāvadeva sat | tatrāpi kiṃcitkurvankiṃ sa naśyati tathāvidhāḥ || 63 || vikalpāḥ punarāyānti nacābhāvakriyāṃ prati | ghaṭa eva karaṇatve sāmagrī janiketi te || 64 || darśanaṃ yadyabhāvasya tucchasya karaṇaṃ katham | bahubhistarhi tucchaṃ hi ghaṭo'pi janayetkatham || 65 || nāśaṃ ghaṭasya janayettatsambandhitayā sthitam | mṛtpiṇḍasya ghaṭotpattau sati tajjananātmake || 66 || rūpe hetvantarāpekṣā yatra tatra tathā kṛtā | ghaṭasya naśvarātmatve mudgarāderapekṣaṇam || 67 || =============================================== =============================================== p. 203) kiṃ vā nāśyaṃ na mṛtpiṇḍaṃ ghaṭasya janakaṃ bhavet | tadanāśe na kiṃcitsyādghaṭa eva na jāyate || 68 || vināśe kāraṇānāṃ hi vināśaḥ kāraṇātmanā | svayaṃ vinaśyenmṛtpiṇḍa evaṃ cetsa vinaśyati || 69 || kiṃ vidhāya ghaṭaṃ no vā sa mṛtpiṇḍo'bhidhīyatām | akṛtvākaraṇaṃ kumbhe kṛtvā tasya svarūpitā || 70 || kuto ghaṭasya jananākāranāmāvadhāraṇam | yāvatā prāgdaśānaṣṭā na pravṛttirathānyathā || 71 || virodhe daṇḍaghaṭayordṛṣṭānto'sti na te kvacit | tejasā tamaso yasmānna vināśastvayeṣyate || 72 || akāryatvādvināśasya pratibandho nacāpi te | sthirasya pratibandhyatvāt kṣaṇikasya na yujyate || 73 || kapālādikajanyatvamabhāvastasya saṃgatā | satyasya kāraṇāpekṣā ghaṭādijanane yathā || 74 || naśvarānaśvaratve'pi svabhāve pravikalpanāḥ | atra naiva pravartante hetusannidhinaśvarāḥ || 75 || svabhāvatvātsthitaṃ tasmādekaṃ tattvaṃ tathāsthiteḥ | bhedena vāpyabhedena yadi vā naikarūpatā || 76 || sāmānyābhāvatastarhi bhavato nānumānatā | sā bhaviṣyatyapohena so'pi kenopapadyate || 77 || =============================================== =============================================== p. 204) ghaṭamānayaśabdasya pratiṣedhena vācyatā | aghaṭāderapohena kiṃ ghaṭaṃ pratipadyase || 78 || śūnyatāṃ vā śūnyatāyāṃ vyarthatā śabdagocare | yugapadvā ghaṭādyarthā jagatyānantyamāgatāḥ || 79 || nivṛtte vācyasambandhe pradveṣo vidhigaḥ param | aghaṭatvaṃ na sāmānyaṃ kiṃ na vā hyaviśeṣakam || 80 || tasyāpyavasturūpatve na kiṃcitkathitaṃ bhavet | etāvān vācyasambandho yadantaḥsphuraṇātmatā || 81 || upalabdhiḥ punarjñeyā pramāṇāntaragocarā | dhūmātsambandhato vahneḥ parokṣe sphuraṇaṃ na kim || 82 || apratyakṣo'kṣasambandho dūrasthaḥ śaktirūhyate | tasmānna jñānaśūnyatvaṃ na śūnyaṃ copapadyate || 83 || śūnyasya bodhābhāvatvāt kaḥ kenātra vibodhyate | nahi śūnyasya śūnyena bodhanaṃ na ca bādhanam || 84 || śūnyatve sati yujyeta pramāṇaṃ vopapadyate | saṃvṛtyaiva saṃvṛtirhi nivāryā cedasaṃgamaḥ || 85 || śūnyatve sati tasyāḥ syāttasmādbauddhamayuktimat | anyatra yujyate'pohaḥ śabdārthānāmasaṃgamāt || 86 || sarvasya sarvabhāvatvādihāsau nopapadyate | carmopamaścedityādi yadbauddhaiḥ samudāhṛtam || 87 || =============================================== =============================================== p. 205) sarvatra sarvasaṃvittestatsarvaṃ vinivāritam | vikalpā ye'pi cārvākairuktāste'pi na bādhakāḥ || 88 || sarvatra sārabhūtatvātsarvatraivājaḍatvataḥ | sarvabhāvasvabhāvatvādabhāvasyāpi bhāvataḥ || 89 || ghaṭātmakakaṭātmādeḥ padārthapadayogataḥ | abhāvasya kapālādirūpatvādvastutā sthitā || 90 || abhāvasyāpi vastutve na vināśo'sti kasyacit | abhāvasyapi karaṇe sampattirnopapadyate || 91 || kuṇḍalādiṣu bhāveṣu sarvathaiva suvarṇatā | vyāpterakhaṇḍitaivāste śivatā sarvagāminī || 92 || sarvajñānātirekatve sthite vakṣyasi kiṃ svake | darśane yatra nānātvaṃ bandhamokṣāvudāhṛtau || 93 || malitvamātmanāṃ proktaṃ sarvabhāveṣu bheditā | satyamuktamārurukṣostatkramapratipattaye || 94 || anyathā hyekarūpatve vicikitsā pravartate | vinā bodhaṃ prāthamike niryatnaśca bhavedasau || 95 || bandhamokṣādyabhāvena nirmalo'tra karoti kim | naca vā pratyayaṃ gacchet jhaṭityekoktimātrataḥ || 96 || tadarthamuktamīśena na parārthavivakṣayā | anekeṣāmaṇūnāṃ ca kathamekatra saṃsthitiḥ || 97 || =============================================== =============================================== p. 206) amūrtatvādyadi bhavedamūrtatve'pi vastutā | vastutve saṃskārotyeva nānāsattānuyogataḥ || 98 || vyāpyaḥ sa deśa ekena vyāpyate'pyaparaiḥ katham | paraspareṇa vyāpyatvādvyāpyavyāpakatā bhavet || 99 || vartate yadi tatrānyo na vyāpto'sau purāparaiḥ | ākāśabuddhicittādeḥ kathamekatra cet sthitiḥ || 100 || doṣo'yaṃ bhavatāmeva naivamasmāsu tādṛśaḥ | sarvasya sarvadeheṣu vyāpakatvavyavasthiteḥ || 101 || sarveṣāṃ sarvadehasthā saṃvitkena nivāryate | karmaṇāmānurūpyāccet saṃvidbādhā na karmabhiḥ || 102 || akarmahetuke'pyasti yogino'nyaśarīrake | na śavatvaṃ śarīre syādanyātmasphuraṇasthiteḥ || 103 || tatra karma nimittaṃ cedyogenāpyatra saṃkramaḥ | ekabodho bodhaśatairabhibhūto bhavettadā || 104 || tadbādhe na paravyāptirna vāvyāptestadātmatā | mokṣe'pi śivabāhulyānnānānāyakatā bhavet || 105 || tasyādhikamaheśitve mokṣe nyūnādhike sthitiḥ | bahūnāṃ nāyakatve'pi nāyakatvaṃ vihanyate || 106 || tathā pañcavidhekṛtye nānātvādakriyā bhavet | yānanyasadṛśī bhūmiḥ sā parā prāntabhūmikā || 107 || =============================================== =============================================== p. 207) yā punaḥ sarvasadṛśī sānusāryā kimucyate | sarvajñatvena sarveṣāmekakāryānuvartanāt || 108 || saṃsārasyānupālyatvāddveṣādimalahānitaḥ | athavā svātmavibhavaparamānandatṛptitaḥ || 109 || tanniṣṭhatvāt pañcavidhakṛtyasyonmukhataiva no | bhavenmuktātmabhe'pi sā tvanādau śive sthitā || 110 || anuvṛttiḥ kimādhikyādrāgād vā tarhi dūṣaṇam | anādiśivatattvasya svāmodaṃ kiṃ na vidyate || 111 || tadapyasti kartṛtā cetteṣāṃ tattādṛśaṃ na kim | atha rājño yathā rājyakarma vidadhataḥ sukham || 112 || nijaṃ tasya na hīyeta tadvat paramakāraṇe | yadi tattarhi mokṣe'pi viśeṣaḥ kiṃ nivāryate || 113 || tathā tasya yathānyeṣāṃ yathānyeṣāṃ tathāsya tu | tasmādanekātmatayā doṣā āyānti tādṛśāḥ || 114 || tasmādekaśivatve'tra sthite naikasya bandhatā | mokṣatā copapadyeta nirmalaṃ samalaṃ tathā || 115 || rūpadvayaṃ yuktimatsyājjanmāderyugapanna ca | sambhavaḥ syāttathārūpaśivatvādanyadarśane || 116 || dūṣaṇaṃ saṃprasajyeta na tatheha kadācana | ekatve bandhatādyasti dviṣaḥ kādiṣu te yathā? || 117 || =============================================== =============================================== p. 208) ekasyaivātmano yadvadaṅgabhedo vicitratā | yugapadbandhapīḍādistadvannānāśarīratā || 118 || sthite'pi vāra nānātve kaivalye na viśeṣatā | eko'pi tatra vairūpo bahavo'pyekarūpiṇaḥ || 119 || sarvajñatvādirūpeṇa sarva eva śivāḥ sthitāḥ | vyāpakāśca tathā sarve sarva evātmasaṃvidaḥ || 120 || etasyāmapyavasthāyāṃ nāmabhedo na vidyate | hataṃ kenaikarūpatvaṃ sāmānye'pi yvavasthite || 121 || śivatve na viśeṣo'sti śāvaleyādivadyathā | tāsu vyaktiṣu rūpādisaṃniveśādibhedataḥ || 122 || vailakṣaṇyaṃ gavādīnāṃ na tathehāsti kiṃcana | mukteṣu nirviśeṣatvāt kenaikyaṃ tatra vāryate || 123 || yugapatsarvakāryādvā saṃmatatvādamatsarāt | tāvatā viśvasampatteḥ sarvajñatvādacitratā ||| 124 || nānātmabhāve śaive vā śaive vābhedavādini | sarvasya sarvarūpatvaṃ sarvātmatvamavāritam || 125 || anantaśaktiyogitvādaluptatvāt svaśaktiṣu | sthitaṃ śivatvaṃ sarvatra viśeṣācchaivavādinām || 126 || ekatvena tato jñeyā śivatā sarvagocarā || iti śrīsamadarśanānatirekaṃ nāma ṣaṣṭhamāhnikam || 6 || atha śrīśivadṛṣṭau saptamamāhnikam atha sthite sarvadikke śivatattve'dhunocyate | tasmiñjñāte'thavājñāte śivatvamanivāritam || 1 || vahnirjñāto'thavājñātaḥ prakāśaṃ janayenna kim | ajñātaṃ na suvarṇaṃ kiṃ tadā kimupalaṃ bhavet || 2 || satyamevaṃ tathāpīha suvarṇaṃ jñātamātrakam | mūlyādinopabhogāya dānārthamupayujyate || 3 || cintāmaṇiravijñāto bhaveccintāmaṇiḥ sphuṭam | tathāpi kāryabhogārthaṃ sa jñātaḥ kena vāryate || 4 || sakṛjjñāte suvarṇe hi bhāvanā karaṇaṃ vrajet | ekavāraṃ pramāṇena śāstrādvā guruvākyataḥ || 5 || jñāte śivatve sarvasthe pratipattyā dṛḍhātmanā | karaṇena nāsti kṛtyaṃ kvāpi bhāvanayāpivā || 6 || jñāte'pi tarubhūmyādidārḍhyānna karaṇādikam | bhūtale pratyayaṃ yāti na bhāvaḥ karaṇaṃ naca || 7 || =============================================== =============================================== p. 210) tasmācchive'pyavijñāte jñāte vā śiva eva te | sarva evāt evaitadbhāvanākaraṇāccyutam || 8 || vijñātaṃ jāyate puṃsāṃ yadyapyevamavasthitam | tathāpi citrakarmārthamupāyo vācya ādarāt || 9 || tajjñānasphuṭatāhetau cintāratnasuvarṇavat | vahniryadyapi vijñātaḥ prakāśādi karotyasau || 10 || tathāpi yojito yuktyā prakāśamadhikaṃ gṛhe | dīpenānyatamenāpi na tathā vahnirāśinā || 11 || tasmādupāyo vaktavyo dṛṣṭakāryaprasiddhaye | tataḥ svātmakriyaunmukhyamicchāprathamakodgamaḥ || 12 || samastacitrakāryāntargarbhiṇī śiṃbikākṛtiḥ | svarūpāhlādanirmuktirahitecchodayodgamaḥ || 13 || śavalā citirucyeta parasya pararūpiṇī | sā śaktiḥ parameśasya saṃsthitā dravyakarmavat || 14 || na dravyavyatiriktāsti kriyā naca na vidyate | na tayāpi vinā kāryaṃ kiṃcanāpi hi jāyate || 15 || nacāpi kevalāddravyāt kiṃcanāpi pravartate | tasmāditthamiha jñeyaṃ śāktaṃ rūpabhedavat || 16 || prathamodaya icchāyāḥ sarvabhāvaikyadeśyatā | sa eva śāktabodhātmasvacchāvayavarūpavān || 17 || =============================================== =============================================== p. 211) svānandaikarasāhlādī svakāryārthaśarīravān | tathāsthitasya dhyānena bodhādvā tatsvarūpabhāk || 18 || tasyecchāspandanaṃ pūrvanyagbhāvo hlādasaṃgamaḥ | bhūpabhūpatiśaktyābhamagnyaṃ tatpūrṇacillayāt || 19 || yāti vyāptiṃ tathābhūtāṃ śāmyadāmodasatkriyām | śāntānandavapuḥ svaccha urarīkṛtadṛkkriyaḥ || 20 || madhyavyomaśāntabodhabharalabdhodayaḥ śivaḥ | tasyāpi vidyudālokavadabhedavatī calā || 21 || bhāvisvabhedatatkṛtyajñānapraunmukhyavartinī | nijabhāvakṛtasṛṣṭitadanugrahacetanā || 22 || bhāsate'vasthitā śaktiḥ śaivī śaivārthadāyikā | tataḥ saiva svayaṃ bāhyakāryaprākkalanātmikā || 23 || nyagbhūtecchā jñānamayī spandanāvitatāṃginī | vidyāmantrakalākalpyadehasaṃpiṇḍitodbhavā || 24 || tejaḥkaṇaprasaravadupalabhyā viyatyalam | sthitiḥ sādāśivī cāsāvadhikārābhimānatā || 25 || samalā tatsamāśleṣāt sarveśitvasamudgamaḥ | tasya śaktipradīpasya kiraṇābhodyamapradā || 26 || tataḥ sthūlairmantramayairaṅgaiḥ sarvakriyāparā | bhavatīśvararūpeṇa svakāryākhilarūpiṇī || 27 || =============================================== =============================================== p. 212) tasyāpi śaktirmṛtpiṇḍaghaṭavadviśvatāṃ gatā | yāvadyāvattaredvidyāmāyādighanapārthivam || 28 || tattvaṃ devastathā tāvadbhāvaśaktyā ghaṭādika | nijaśaktisamāviṣṭerāyānti śivasampadaḥ || 29 || kriyāśaktiparātmatve kvacitpiṇḍaśivātmatā | kvacidantaḥkṛtau jñānādbhavetpadaśivātmatā || 30 || icchāmātre rūpaśivastaraṃge tadatītatā | kartṛmātre sarvabhāvavyatītaśivabhāvatā || 31 || dṛḍhāṃguliniveśena dṛḍhasthūlanirīkṣaṇāt | bhramato bhāvacalanāt plavācca prekṣaṇākṣateḥ || 32 || puro'ṇupuñjabhrāntyāptyā cittvalābho jaḍeṣvapi | sarvacitkṣepataḥ sāmyātsarvatrecchātra īdṛśī || 33 || pratītyudgamakāle tu sārvabhāvyādasau vibhuḥ | sṛṣṭānubhavado rūḍheramūrtajñānacillayāt || 34 || jñānayogasamudyuktilīnatvena kriyāgamaḥ | icchātaḥ kāntitejobhistatkartṛtvamaheśatā || 35 || saṃviddehatadgatatve saṃvitsvātantryamāpatet | toṣe nirvṛtiyogo vā dārḍhyāt svātantryametayoḥ || 36 || duḥkhāsaktyānyathāsaktyā sukhe nirvṛtibhūmitā | jaḍakāyāṃganicaye maddārḍhyocitacintayā || 37 || =============================================== =============================================== p. 213) jaḍāśeṣapadārthātmarūḍhestadbodhapūrṇatā | nijābhimānasaṃsṛṣṭe svaśarīre mahodayāt || 38 || anyadehe tathāvṛttestathā buddhiviśiṣṭatā | bhāvanātītanirmūlasatkāryādivisargavat || 39 || tattadbhāvabharāsaktestattannirmāṇamānatā | lasadagrasphurattejaḥ kaṇasattodbhavo mahān || 40 || devatāhemanirmāṇasannidhānasphuṭārthatāḥ | sāmmukhyavṛttidehāntaratirāgamahāguṇāḥ || 41 || dehāntareṣu saṃkrāntiḥ parityāgo'pareṣvapi | antarmukhamukhākṣyādikramagocaracidgateḥ || 42 || saṃsparśatastadudbodha anyatrāpi tathā sthitiḥ | svadehe devadṛḍhatā nāgādidamanārhatā || 43 || tathā sakalarūpāṇāṃ bhāvanaiva tathā svayam | nijāntaḥ sṛṣṭibāhyasthasthūlasannidhiyogataḥ || 44 || ātmano mahimā jñeyastataḥ sṛṣṭeranantatā | sthūlabhāvādavibhrāntadṛṣṭipātāttadekatām || 45 || prāpito jagadaikyaṃ ca samantādavakalpate | yatra tatrāpi viśrāntilīnaṃ śakticatuṣṭaye || 46 || viśvamekasvarūpeṇa rūpeṇa pratipadyate | śivabhāvanayauṣadhyā baddhe manasi saṃsṛteḥ || 47 || =============================================== =============================================== p. 214) kāṣṭhakuḍyādiṣu kṣipte rasavacchivahematā | tattattattvabalāveśāt sarvavastvekarūpiṇam || 48 || sthairyeṇābhāvabhāvānāmātmānaṃ nirmiṇoti saḥ | svaśarīre dṛḍhā śaktiḥ prāptākṣyādividheyatām || 49 || tadvadanyatra bhāvādau svātmaśaktyā kilādhipaḥ | sarvabhāveṣu sadyogātsatyatve śivatā sthitā || 50 || sarvakāmadughā sādhvī śivatā prasarennṛṇām | padasyārthaḥ padārthatvamitthamarthavyavasthitau || 51 || yasmātpadārthatā tulyā cittābhāvodbhavo muhuḥ | sarvatra cittābhāvena satyākāratayā sthiteḥ || 52 || sarvatrānubhavāvasthāprasaraḥ sārato bhavet | sarvasyaiva sthiraṃ rūpaṃ sarvākāratadātmanā || 53 || sarvākāre mahākāraracanā rucirācirāt | sarvatraikye sthirā rūḍhirjanyā rāgādināhatā || 54 || sarvasya śreyaso nūnaṃ satyānnirgatatā matā | mūle samarthatāveśo madhye tulyatvametayoḥ || 55 || kāryo mūlasamāveśa iti jñātvā tathodayaḥ | sarvāmūrtatvatattvāsthābuddhidṛṣṭiprasaktitaḥ || 56 || samyagutpadyate'ntardhirūpaṇaṃ bhaktinirgatiḥ | matirmamatvanirmāṇamanasāṃ mahatāṃ tarām || 57 || =============================================== =============================================== p. 215) prasaratyasti vijñānaṃ sarvadikkamabādhitam | mamatvamānase sādhu sādhūnāṃ saktimāgate || 58 || saṃkalpaprabhavaṃ sarvaṃ jagadetadanantakam | sarvaṃ mameti nirvyūḍhe syāttadekamayo bhavaḥ || 59 || abhimānāttathaivaiṣāṃ bhāvasargaḥ pravartate | pratyekadevagrāmasya mamatābhiniveśataḥ || 60 || divyāni tānyayatnena prasaranti samantataḥ | sāmastyena prasarpanto nirviśeṣā hi kevalāḥ || 61 || sadā krīḍāvaśādeva kāmāḥ syuḥ sarvagocarāḥ | viśeṣamamatāveśapraveśavaśato mahān || 62 || tanusvarūpanirmāṇāparimāṇabhavodayaḥ | śivatattve tridhābhūte svacchākālakalākale || 63 || sakale ca samāsaktastattadrūpoparūpaṇam | sāmarthye'khaṃḍasāmarthyaṃ satate jñānavīryatā || 64 || īśe samagrakartṛtvaṃ sarasvatyā manūttamaḥ | prameye mamatāveśānnirmiṇoti navaṃ jagat || 65 || kalane cidghanatvaṃ syādvedane sarvacidgamaḥ | snehe tu sarvakāmatvaṃ kālātsarvartuvartanam || 66 || niyame sarvayamanaṃ kaivalyaṃ pralayākale | svātmano hyaniruddhārthā nirupādhivibhūtikā || 67 || =============================================== =============================================== p. 216) sarvākārābhimānena mametidṛḍhasaktinā | sarvākārasamāpattiranantaivopajāyate || 68 || naitacchāstraṃ vinā proktaṃ kāyākāreṇa kāyikam | jalena jalarūpaṃ syādityādyairvacanaiḥ smṛtam || 69 || sarvavyāptyā snehapūrṇaṃ stryādikāyātmacintanāt | jagadvidheyatāmeti kimutaikaśarīrakam || 70 || sarvamasmīti ruciraṃ rūpamātmani cintayan | ahameva matparo na bhavedākarṣaṇakramaḥ || 71 || sarvasmin mayi kasyāpi kāyaṃ dhyāyan jugupsitam | mamaivāsau ca vidveṣyo vidviṣṭo jāyate tataḥ || 72 || vyāpakatve śatrudehaṃ svaṃ bhramantaṃ vicintayet | vidrutaṃ karabhārūḍhaṃ viśvamucāṭitaṃ bhavet || 73 || vyāptaṃ kiñcidripordehaṃ madīyaṃ saṃharāmyaham | jaḍarūpo bhavāmīti cintayā maraṇaṃ sthitam || 74 || vyāptidārḍhye naktamekaṃ candraṃ vātmānamutthitam | vicintya prasravantaṃ ke kasyāpyāpyāyanaṃ bhavet || 75 || cittattvaṃ cintayan rūpaṃ vyāpakaṃ vākhilātmasu | avināśyekapiṇḍe vā sa bhavedajarāmaraḥ || 76 || sravatkṛṣṇāmṛtaṃ meghamātmopari nijātmakam | dhyāyato bālamātmānaṃ sā jarā saṃpralīyate || 77 || =============================================== =============================================== p. 217) dhyānaṃ nāmātra yatsarvaṃ sarvākāreṇa lakṣyate | bhāvanācakṣuṣā sādhvī sā cintā sarvadarśinī || 78 || yena yenendriyeṇārtho gṛhyate tatra tatra sā | śivatā lakṣitā satyā taddhyānamapi varṇyate || 79 || yasyāṃ yasyāṃ pratītau tu śivo'smīti manogamaḥ | tasyāṃ tathaiva cintāyāṃ taddhyānamapi jalpitam || 80 || yasminnarthe sadātyāgo gacchatastiṣṭhato'pivā | dhāvataḥ khādato vāpi sa yogaḥ parayoginaḥ || 81 || bhāvite'bhāvite vāpi śivatve śivataiva me | sarvadā pitṛmātrāditaulyadārḍhyena yogitā || 82 || tathāpi kośahemādisādṛśyaṃ yogasatyatā | śivo'smīti madicchātaḥ sarvabhāvapravartanam || 83 || ata eva śivaḥ sarvamiti yogo'tha cetasi | santataṃ śaktisantānaprasareṇa sadaiva me || 84 || aniruddho japo'styeva sarvāvasthāsvasau japaḥ | nānākāraiḥ sadā kurvannudayan sarvavastugaḥ || 85 || abhyāsenāsmi so'pyatra japaḥ parama ucyate | saṃkalpāñjanayannasmi sthitaḥ śabdānato mukhe || 86 || so hi nāma japo jñeyaḥ satyādistrividho hi saḥ | name bandho na me mokṣastau malatvena saṃsthitau || 87 || =============================================== =============================================== p. 218) pratipattyānayā snānaṃ nirmalīkaraṇaṃ matam | duḥkhe vāpi sukhe vāpi sarvāsu pratipattiṣu || 88 || śivo'smītimanohlādo jalasnānaṃ paraṃ matam | cinnirmalā tanmayaṃ hi jagadasmi tathāvidhaḥ || 89 || ityāsthājalaśaucena śuddhisnānaṃ tathoditam | sarvabhāvāḥ śivākārā antarbhūtāḥ śivānale || 90 || so'haṃ śivaḥ sutṛpto'smi homa ityuditaḥ paraḥ | atrākāre na yanme'sti tadākārāntare'sti me || 91 || tasmādasmi nirākāṃkṣastṛptyānyo homa īdṛśaḥ | pūjanānnāsti me tuṣṭirnāsti khedo hyapūjanāt || 92 || pūjakairavibhedena sadā pūjeti pūjanam | atrākāre ca me pūjā yā syāt sādāśivātmani || 93 || liṃgādike pūjito'smi sadā pūjeti vā sthitā | pūjakaḥ pūjanaṃ pūjyamiti sarvaṃ śivaḥ sthitaḥ || 94 || kimetenātmabhāvena tṛptyā vā parapūjanam | sarvākāreṣu bhogyena yajanaṃ mama vartate || 95 || bhuñje'haṃ yatra tatrāpi bhogalagnaḥ pratītitaḥ | śivo'smi sādhanāviṣṭaḥ śivo'haṃ yājako'pyaham || śiva evānayā sthityā satyayā yāga uttamaḥ | yena yena yatra yatra yairyairyadiha cejyate || 97 || =============================================== =============================================== p. 219) sa mayā kriyate yāgaḥ śivatvādyāga uttamaḥ | śivaṃ yāmi śivo yāmi śivena śivasādhanaḥ || 98 || bhinno'pyabhinna evāsmi śiva itthaṃ viceṣṭanam | śivo bhoktā śivo bhojyaṃ śiveṣu śivasādhanaḥ || 99 || bhuktvodeti śivāvasthā sthitetthaṃ bhoktṛrūpatā | śivaḥ kartā śivaḥ karma śivo'smi karaṇātmakaḥ || 100 || śiva eva phalāvasthā vyāpāra iti sādhuṣu | bhāvanākaraṇābhyāṃ kiṃ śivasya satatoditeḥ || 101 || yathā tathā pratiṣṭhāmaḥ prabuddhasyeti vartanam | yaddṛśyaṃ yacca saṃspṛśyaṃ yadghreyaṃ rasyameva yat || 102 || yacchrāvyaṃ tacchivavyaktestacchivatvena saṃśritaḥ | gamye grāhye tathā vācye sukhādāvapi sarvadā || 103 || sthite śivatve baddhāstho bhavet sarvagataḥ śivaḥ | mantavye cābhimātavye boddhavye dhṛtisaṃgamāt || 104 || sukhe duḥkhe vimohe ca sthito'haṃ paramaḥ śivaḥ | pratipāditametāvat sarvameva śivātmakam || 105 || na svabuddhyā śivo dātā śivo bhokteti śāstrataḥ | iti kathitāmaśeṣaṃ śaivarūpeṇa viśvaṃ jagaduditamaheśāṃghryājñayā svapnabhājā | yadadhigamabalena prāpya samyagvikāsaṃ bhavati śivamayātmā sarvabhāvena sarvaḥ || 106 || =============================================== =============================================== p. 220) śaivādīni rahasyāni pūrvamāsanmahātmanām | ṛṣīṇāṃ vaktrakuhare teṣvevānugrahakriyā || 107 || kalau pravṛtte yāteṣu teṣu durgamagocare | kalāpigrāmapramukhe samucchinne ca śāsane || 108 || kailāsādrau bhraman devo mūrtyā śrīkaṃṭharūpayā | anugrahāyāvatīrṇaścodayāmāsa bhūtale || 109 || muniṃ durvāsasaṃ nāma bhagavānūrdhvaretasam | nocchidyeta yathā śāstraṃ rahasyaṃ kuru tādṛśam || 110 || tataḥ sa bhagavān devādādeśaṃ prāpya yatnavān | sasarja mānasaṃ putraṃ tryambakādityanāmakam || 111 || tasmin saṃkramayāmāsa rahasyāni samantataḥ | so'pi gatvā guhāṃ samyak tryambakākhyāṃ tataḥ param || 112 || tannāmnā cihnitaṃ tatra sasarja manasā sutam | khamutpapāta saṃsiddhastatputro'pi tathā tathā || 113 || siddhastadvatsutotpattyā siddhā evaṃ caturdaśa | yāvatpañcadaśaḥ putraḥ sarvaśāstraviśāradaḥ || 114 || sa kadācillokayātrāmāsīnaḥ prekṣate tataḥ | bahirmukhasya tasyātha brāhmaṇī kācideva hi || 115 || rūpayauvanasaubhāgyabandhurā sā gatā dṛśam | dṛṣṭvā tāṃ lakṣaṇairyuktāṃ yogyāṃ kanyāmathātmanaḥ || 116 || =============================================== =============================================== p. 221) sadharmacāriṇīṃ samyaggatvā tatpitaraṃ svayam | arthayitvā brāhmaṇīṃ tāmānayāmāsa yatnataḥ || 117 || brāhmaṇena vivāhena tato jātastathāvidhaḥ | tena yaḥ sa ca kālena kaśmīreṣvāgato bhraman || 118 || nāmnā sa saṃgamādityo varṣādityo'pi tatsutaḥ | tasyāpyabhūt sa bhagavānaruṇādityasaṃjñakaḥ || 119 || ānandasaṃjñakastasmādudbabhūva tathāvidhaḥ | tasmādasmi samudbhūtaḥ somānandākhya īdṛśaḥ || 120 || karomi sma prakaraṇaṃ śivadṛṣṭyabhidhānakam | evameṣāṃ tryambakākhyā terambā deśabhāṣayā || 121 || sthitā śiṣyapraśiṣyādyairvistīrṇā maṭhikoditā | tadevametadvihitaṃ mayā prakaraṇaṃ manāk || 122 || prārthyante'smin prayukte'pi guravo grahaṇaṃ prati || iti samāptisaṃjñakaṃ saptamamāhnikam || 7 || samāptā śivadṛṣṭiriyam | kṛtiḥ śrīmahāmāheśvarācāryavaryasomānandaprabhupādānām || ########### END OF FILE #######