#################################################### MUKTABODHA INDOLOGICAL RESEARCH INSTITUTE Use of this material (e-texts) is covered by Creative Commons license BY-NC 4.0 Catalog number: M00297 Uniform title: triśikhibrāhmaṇopaniṣat Main title: yoga upaniṣads with the commentary of śrī upaniṣad brahmayogin Secondary title: triśikhibrāhmaṇa upaniṣat Commentator : brahmayogin Alternate name : śrī upaniṣad brahmayogin Editor : śāstrī mahādeva Description: Notes: Data entered by the staff of Muktabodha under the direction of Mark S. G. Dyczkowski. Revision 0: January 6, 2014 Publisher : Adyar library and research centre Publication year : 1920 Publication city : Madras Publication country : India #################################################### triśikhibrāhmaṇopaniṣat pūrṇamadaḥ- iti śāntiḥ brāhmaṇabhāgaḥ ātmabrahmaviṣaye praśnāḥ triśikhī brāhmaṇa ādityalokaṃ jagāma | taṃ gatvovāca | bhagavan kiṃ dehaḥ kiṃ prāṇaḥ kiṃ kāraṇaṃ kimātmā || 1 || vivaraṇam yogajñānaikasaṃsiddhaśivatattvatayojjvalam | pratiyogivinirmuktaṃ paraṃ brahma bhavāmyaham || iha khalu śuklayajurvedapravibhakteyaṃ triśikhibrāhmaṇopaniṣat niṣpratiyogikabrahmamātraparyavasannā tadupāyāṣṭāṅgayogaprapañcaprakāśinī vijṛmbhate | tasyāḥ svalpagranthato vivaraṇamārabhyate | triśikhibrāhmaṇādityapraśnaprativacanarūpeyamākhyāyikā vidyāstutyarthā | keyamākhyāyikā ityata āha- triśikhīti | nāmataḥ triśikhī, brahmaṇo'patyaṃ brāhmaṇaḥ, sanātano nāma muniḥ, ādityalokāsanam ādityaṃ vidhivat upasaṃgamya dehaprāṇādikaṃ tatkāraṇaṃ kiṃ, svayaṃ vā kīdṛśa iti papraccha || 1 || p. 117) sarvasya śivatvam sa hovāca sarvamidaṃ śiva eva vijānīha | kiṃ tu nityaḥ śuddho nirañjano vibhuradvayānandaḥ śiva ekaḥ svena bhāsedaṃ sarvaṃ sṛṣṭvā taptāyaḥpiṇḍavat aikyaṃ bhinnavat avabhāsate | tadbhāsakaṃ kimiti cet- ucyate | sacchabdavācyam avidyāśabalaṃ brahma || 2 || tatpraśnam aṅgīkṛtya taṃ hovāca bhagavān | kimiti ? sarvamidamityādi | tvayā kiṃ deha ityādi yat pṛṣṭaṃ tat śiva eveti vijānīhi, sarvasya śivājñānavikalpitatvāt | vikalpādhikaraṇatve anityatvādi syāt ityatra āha- kiṃ tviti | svājñasvavikalpitavikalpajālaṃ anityatvādidoṣaduṣṭameva | kiṃtu tadvikalpanādhāro nityatvādiviśeṣaṇaviśiṣṭaḥ advaitātmā śiva eka eva, na kadāpi dvaitabhāvamupaitītyarthaḥ | vikalpajātaṃ kena vikalpitaṃ sadekatāṃ gataṃ, tadbhāsakaṃ kim ityāśaṅkāyāṃ ya ekaḥ śivaḥ sa svena tejasā sarvamidaṃ sṛṣṭvā tena taptāyaḥpiṇḍavat ekībhūya tadvailakṣaṇyenāpi bhāsata ityāha- sveneti | aikyaṃ prāpya svajñadṛṣṭyā bhinnavat avabhāsate | kiṃ tadityatra kiṃ deha ityādi triśikhipraśnaprativacane sarvamidaṃ śiva eveti yat pratijñātaṃ tatra svavikalpitakāryāpekṣayā svasya kāraṇatvaṃ svātiriktāvyaktādeḥ kāryatvaṃ ca viśadīkaroti- saditi | sadeva somyedamagra āsīt iti svāvidyāyogāt śabalatvaṃ svena rūpeṇa brahmatvaṃ siddhamityarthaḥ || 2 || brahmaṇaḥ akhilajagadutpattiḥ brahmaṇo'vyaktam | avyaktānmahat | mahato'haṃkāraḥ | ahaṃkārāt pañcatanmātrāṇi | pañcatanmātrebhyaḥ pañcamahābhūtāni | pañcamahābhūtebhyo'khilaṃ jagat || 3 || p. 118) kevalabrahmaṇaḥ kalpanānadhikaraṇatvena niṣpratiyogikanirvikalpatvāt tat tiṣṭhatu, śabalabrahmaṇaḥ kiṃ vikalpitam ityata āha- brahmaṇo'vyaktamiti | tataḥ kim ityatra guṇasāmyabhāvamāpannāvyaktāt mahat | satvabhāvamāpannamahataḥ ahaṃkāraḥ | rajobhāvamāpannāhaṃkārāt pañcatanmātrāṇi | tamaḥpradhānapañcatanmātrebhyaḥ pañcamahābhūtāni, pañcīkṛtānītyarthaḥ | tamastamaḥpradhānatriguṇopasarjanapañcīkṛtapañcamahābhūtebhyaḥ akhilaṃ jagat || 3 || ekasya piṇḍasya bahudhā vibhāgaḥ tadakhilaṃ kimiti | bhūtavikāravibhāgāditi | ekasmin piṇḍe kathaṃ bhūtavikāravibhāga iti | tatkāryakāraṇabhedarūpeṇa aṃśatattvavācakavācyasthānabhedaviṣayadevatākośabhedavibhāgā bhavanti || 4 || ekasya piṇḍātmano jagataḥ kathamakhilatvam ityatra pañcīkṛtapañcamahābhūtavikāravibhāgāditi | tatrāpyākṣipati- ekasminniti | tatprakāramāha- taditi | pṛthivyādeḥ ākāśakāryatvaṃ ākāśādeḥ pṛthivyādikāraṇatvamiti tattadbhūtakāryakāraṇabhedarūpeṇa pṛthivyādipañcabhūtavibhāgaḥ | ākāśādyaṃśaśrotrāditattvabhedena teṣāmabhidhānābhidheyabhedena tattadgolakasthānabhedena śabdādiviṣayabhedena degādidevatābhedena ānandamāyādikośabhedena ca bahudhā vibhāgā bhavanti | ekasmin avidyāṇḍapiṇḍe bhūtabhautikavikāravibhāgā upapadyanta ityarthaḥ || 4 || ākāśādīnāmaṃśabhedāḥ athākāśaḥ antaḥkaraṇamanobuddhicittāhaṃkārāḥ | vāyuḥ samānodānavyānapānaprāṇāḥ | vahniḥ śrotratvakcakṣurjihvāghrāṇāḥ | āpaḥ śabdasparśarūparasagandhāḥ | pṛthivī vākpāṇipādapāyūpasthāḥ || 5 || p. 119) evaṃ yat sūtritaṃ tadarthaṃ ākāśādikrameṇa viśadīkaroti- athetyādinā || ākāśāṃśā ityarthaḥ | atha vāyvādyaṃśā ucyante- vāyuriti || 5 || teṣāṃ viṣayabhedāḥ jñānasaṃkalpaniścayānusaṃdhānābhimānā ākāśakāryāntaḥkaraṇaviṣayāḥ | samīkaraṇonnayanagrahaṇaśrapaṇocchvāsā vāyukāryāpraṇādiviṣayāḥ | śabdasparśarūparasagandhā agnikāryajñānendriyaviṣayā abāśritāḥ | vacanādānagamanavisargānandāḥ pṛthivīkāryakarmendriyaviṣayāḥ | karmajñānendriyaviṣayeṣu prāṇatanmātraviṣayā antarbhūtāḥ | manobuddhyościttāhaṃkārau cāntarbhūtau || 6 || aṃśabhedānuktvā viṣayabhedānāha- jñāneti || 6 || sūkṣmabhūtamātrāḥ avakāśavidhūtadarśanapiṇḍīkaraṇadhāraṇāḥ sūkṣmatamā jaivatanmātraviṣayāḥ || 7 || sūkṣmabhūtamātrā ucyante- avakāśeti || 7 || ādhyātmikādivibhāgaḥ evaṃ dvādaśāṅgāni ādhyātmikānyādhibhautikānyādhidaivikāni | atra niśākaracaturmukhadigvātārkavaruṇāśvyagnīndropendraprajāpatiyamā akṣādhidevatārūpairdvādaśanāḍyantaḥpravṛttāḥ prāṇā evāṅgāni aṅgajñānaṃ tadeva jñāteti || 8 || p. 120) aṃśādibhedena evam ityādi | atra ātmānaṃ dehaṃ bhūtajātaṃ devatājātaṃ ca adhikṛtya bhavantīti ādhyātmikāni ityādi | tatra ādhyātmikāni ādhibhautikāni uktāni | atra adhidaivikavivakṣayā karaṇādhipā ucyante- atreti | iḍādi dvādaśanāḍī | yat sarvāṅgajñānam antaḥkaraṇaṃ tadeva upādhitvena yo'bhimanyate sa eva jñātā jīvo bhavatītyarthaḥ || 8 || jñātṛvyāpārābhivyaktiḥ atha vyomānilānalajalānnānāṃ pañcīkaraṇamiti | jñātṛtvaṃ samānayogena śrotradvārā śabdaguṇo vāgadhiṣṭhita ākāśe tiṣṭhati ākāśastiṣṭhati | mano vyānayogena tvagdvārā sparśaguṇaḥ pāṇyadhiṣṭhito vāyau tiṣṭhati vāyustiṣṭhati | buddhirudānayogena caturdvārā rūpaguṇaḥ pādādhiṣṭhito'gnau tiṣṭhatyagnistiṣṭhati | cittamapānayogena jihvādvārā rasaguṇa upasthādhiṣṭhito'psu tiṣṭhatyāpastiṣṭhanti | ahaṃkāraḥ prāṇayogena ghrāṇadvārā gandhaguṇo gudādhiṣṭhitaḥ pṛthivyāṃ tiṣṭhati pṛthivī tiṣṭhatītyevaṃ veda || 9 || evamādhyātmikāditāpatrayaṃ nirūpya atha pañcīkaraṇābhivyaktajñātṛvyāpṛtiṃ vyaktīkaroti- atheti | pañcīkaraṇamiti pañcīkaraṇaniṣpannaṃ jñātuḥ jñātṛtvamityarthaḥ | vyaṣṭisamaṣṭiprapañcāropādhikaraṇajīveśvarayoḥ vyāpṛtiṃ bhūtatatkāryānupraveśaṃ cāha- jñātṛtvamiti | jīveśāvavaṣṭabhya jñātṛtvam ityādi | ākāśastiṣṭhati ākāśādau ākāśādiḥ bhūtvā tiṣṭhatītyarthaḥ | evaṃ veda ya evaṃ pañcabhūtatatkāryāsaṅgāntaryāmiṇaṃ veda so'ntaryāmī bhavatīti śeṣaḥ || 9 || p. 121) mantrabhāgaḥ brahmaṇaḥ sakāśāt pañcīkaraṇāntā sṛṣṭiḥ atraite ślokā bhavanti- pṛthagbhūte ṣoḍaśa kalāḥ svārdhabhāgān parān kramāt | antaḥkaraṇavyānākṣirasapāyunabhaḥkramāt || 1 || mukhyān pūrvottarairbhāgairbhūtebhūte catuścatuḥ | pūrvamākāśamāśritya pṛthivyādiṣu saṃsthitaḥ || 2 || mukhyā ūrdhve parā jñeyā nā[a] parānuttarān viduḥ | evamaṃśo abhūt tasmāt tebhyaścāṃśo abhūt tathā || 3 || tasmādanyonyamāśritya hyotaṃ protamanukramāt | brāhmaṇena yo'rtho'bhihitaḥ tametamarthaṃ mantrā apyanuvadantītyāha- atreti | svājñavikalpitasvātiriktaṣoḍaśakalātatkāryajātāt svajñadṛṣṭyā pṛthagbhūte niṣkale brahmaṇi nirbīje sakalakalanānirvāhakasvājñadṛṣṭyā praśnopaniṣatparipaṭhitaprāṇādināmāntakalā bījarūpeṇa ādau vikalpitāḥ satyaḥ svāropādhikaraṇeśvarayogāt īśvaro bhūtvā | antaḥkaraṇaśabdena tatkāraṇam ākāśamucyate, vyānaśabdena vāyuḥ, akṣiśabdena agniḥ- akṣṇaḥ taijasatvāt rasaśabdena āpaḥ, pāyuśabdena pṛthivī, ityevaṃ nabhaḥkramāt ākāśādikramāt parān svārdhabhāgān pañcabhūtānāṃ mukhyān aṃśān kramāt tattadbhūte nikṣipya || 1 || pūrvottaraiḥ akāśādipṛthivyantaiḥ bhāgaiḥ tattadbhūtārdhāṃśānāṃ tattadbhūte nikṣiptatvāt śiṣṭārdhāṃśān catuṣcaturdhā vidhāya ākāśaḥ svāṃśetarārdhāṃśān vāyvādibhūtacatuṣṭaye nikṣipya, tathā vāyuḥ svāṃśetarārdhāṃśān ākāśāgnijalapṛthivīṣu p. 122) nikṣipetyādi samānam | evaṃ pañcīkṛte sati pūrvam ākāśamāśritya yoṃ'śo'sti so'yaṃ pañcīkaraṇānantaraṃ pṛthivyādiṣu saṃsthito bhavati || 2 || ūrdhve pūrvaṃ tattadbhūtamukhyāṃśā eva parāḥ śreṣṭhāḥ iti jñeyāḥ | pañcīkṛte'pi vaiśeṣyāttu tadvādastadvādaḥ iti vaiyāsikasūtrānurodhena tattadbhūtavyapadeśāt paratvaṃ yujyate | uttarān mukhyāṃśetarān aṃśān aparān gauṇān vuduḥ tadvida ityarthaḥ | yasmāt evaṃ pañcabhūtāṃśaḥ abhūt tasmāt tebhyaḥ mukhyāṃśebhyaḥ tathā gauṇāṃśaḥ abhūt | pañcabhūtāṃśā abhūt gauṇāṃśā abhūt iti pāṭhe abhūvannityarthe abhūditi vacanavyatyayaḥ || 3 || yasmāt evaṃ tasmāt anukramāt otaṃ protaṃ yathā bhavati tathā pañcabhūteṣu mukhyāṃśojjvaleṣu gauṇāṃśāḥ anyonyamāśritya vartantaḥ ityarthaḥ || carācarātmakaviśvasṛṣṭiḥ pañcabhūtamayā bhūmiḥ sā cetanasamanvitā || 4 || tata oṣadhayo'nnaṃ ca tataḥ piṇḍāścaturvidhāḥ | rasāsṛṅmāṃsamedo'sthimajjāśuklāni dhātavaḥ || 5 || kecit tadyogataḥ piṇḍā bhūtebhyaḥ saṃbhavāḥ kvacit | tasminnannamayaḥ piṇḍo nābhimaṇḍalasaṃsthitaḥ || 6 || asya madhye'sti hṛdayaṃ sanālaṃ padmakośavat | sattvāntarvartino devāḥ kartrahaṃkāracetanāḥ || 7 || asya bīja tamaḥpiṇḍaṃ moharūpaṃ jaḍaṃ ghanam | vartate kaṇṭhamāśritya miśrībhūtamidaṃ jagat || 8 || pratyāgānandarūpātmā mūrdhni sthāne paraṃpade | anantaśaktisaṃyukto jagadrūpeṇa bhāsate || 9 || p. 123) evaṃ pañcīkṛtabhūtataḥ cetanayuktāt jāyate ityatra carācarātmakaṃ viśvaṃ jāyate ityāha- pañceti || 4 || cetanādhiṣṭhitāt tataḥ, caitanyādhiṣṭhitānnāt, jarāyujādibhedena caturvidhāḥ piṇḍāḥ saṃjātāḥ ityarthaḥ | dhātavo'pyannādeva jāyanta ityāha- raseti || 5 || kecideva vadantītyāha- keciditi | tadyogataḥ śuklaśoṇitayogataḥ piṇḍāḥ bhuktānnapuruṣabhūtebhyaḥ saṃjātaśuklaśoṇitasaṃbhavāḥ piṇḍāḥ iti kecidāhuḥ | sarvathā annamayā ityarthaḥ | annasāraḥ piṇḍaḥ kva āsanamarhati ityata āha- tasminniti | tasmin bhūtakadambe, tasya sarvaprāṇijīvananimittatvāt || 6 || tanmadhye kiṃ vartate ityata āha- asyeti | annamayasya | tadāśritya ke vartante ityata āha- sattveti | sattvāntarvartinaḥ sattvaguṇapradhānāḥ indrādayo brahmādayaśca devāḥ vartante | yadvā- kartrahaṃkāracetanāḥ antaḥkaraṇaviśiṣṭāḥ devāḥ indriyāṇi vidyante ityarthaḥ || 7 || hṛdayabījaṃ kim ityata āha- asyeti | ghanaṃ svājñānamityarthaḥ | tat kutra vartate ityata āha- vartate iti | svājñānaṃ manaḥsthānaṃ galāntam iti śrutyanurodhena kaṇṭhaṃ kaṇṭhāsanaṃ manaḥ sāśritya vartate | tena svājñānakabalitamanasā idaṃ jagat miśrībhūtaṃ vyāptaṃ bhavati || 8 || jagataḥ svājñānamiśritatve jagadrūpeṇa bhānaṃ kim ityata āha- pratyagiti | jagataḥ svajñānavyāptatve'pi turīyaṃ mūrdhni saṃsthitam iti śrutyā svājñānāspṛṣṭamūrdhni sthāne paraṃpade pratyagānandarūpātmā sthirāsano bhūtvā īśvarātmanā anantaśaktiyuktaḥ san jagadrūpeṇa bhāsate | yataḥ evam ataḥ jagadrūpeṇāpi bhānaṃ pratyagātmaniṣṭhaṃ na svājñānatatkāryajaganniṣṭhamityarthaḥ || 9 || avasthācatuṣṭayam sarvatra vartate jāgrat svapnaṃ jāgrati vartate | suṣuptaṃ ca turīyaṃ ca nānyāvasthāsu kutracit || 10 || p. 124) sarvadeśeṣvanusyūtaścatūrūpaḥ śivātmakaḥ | yathā mahāphale sarve rasāḥ sarvapravartakāḥ || 11 || tathaivānnamaye kośe kośāstiṣṭhanti cāntare | yathā kośastathā jīvo yathā jīvastathā śivaḥ || 12 || savikārastathā jīvo nirvikārastathā śivaḥ | kośāstasya vikārāste hyavasthāṣu pravartakāḥ || 13 || yathā rasāśaye phenaṃ mathanādeva jāyate | manonirmathanādeva vikalpā bahavastathā || 14 || jagatkalanānirvartyāvasthācatuṣṭayeyattāṃ tadbhāsakaciddhātusvarūpaṃ cāha- sarvatreti | sākṣibhāsyaprapañce sarvatra jāgradavasthā vartate, karaṇagrāmavyāpṛteḥ sphuṭamavagantu śakyatvāt | annamayakośe prāṇādikośavat jāgrati svapnāditrayaṃ vartate, nānyāvasthāsvityarthaḥ || 10 || jāgradavasthāyāḥ svapnādyādhāratvaṃ svāropādhāreśvaraniṣṭhamityāha- sarveti | viśvavirāḍotrādidvituryāvikalpāntarūpeṇa vyaṣṭisamaṣṭyātmakajāgradādisarvadeśeṣvanusyūtaḥ pratyagātmā sadā vartata ityarthaḥ | kathaṃ punaḥ pratīcaḥ sarvānusyūtatvam ityatra vikāravat kośajīvadṛṣṭāntena sarvānusyūtatvaṃ sādhayati- yatheti | yathā annamayakośaḥ sarvakośādhāro vyāpakaśca bhavati tathā jīvaḥ yathā kṛtsnakośavikāraṃ ātmātmīyābhimānapūrvakaṃ vyāpya vartate tathā tadvikārāspṛṣṭaḥ san śivo'pi vartate | jīvaśivayoḥ savikāranirvikāratvaṃ kośābhimānabhāvābhāvaniṣṭham || 11-13 || ya(ka?)smāt avasthātrayataddhetupañcakośādivikalpaḥ saṃjāta ityatra- mathanasaṃjātarasāśayaphenavat evaṃ manonirmathanāt jāgradādi vidyate iti | saṃkalpāt evamādibahavo vikalpāḥ jāyante, manaḥsaṃkalpābhāve kimapi nāstītyarthaḥ || 14 || p. 125) dakṣiṇottarāyaṇagatiḥ karmaṇā vartate karmī tattyāgāchāntimāpnuyāt | anaye dakṣiṇe prāpte prapañcābhimukhaṃ gataḥ || 15 || ahaṃkārābhimānena jīvaḥ syāddhi sadāśivaḥ | sa cāvivekaprakṛtisaṃgatyā tatra muhyate || 16 || nānāyoniśataṃ gatvā śete'sau vāsanāvaśāt | vimokṣāt saṃcaratyeva matsyaḥ kūladvayaṃ yathā || 17 || tataḥ kālavaśādeva hyātmajñānavivekataḥ | uttarābhimukho bhūtvā sthānāt sthānāntaraṃ kramāt || 18 || mūrdhnyādhāyātmanaḥ prāṇān yogābhyāsaṃ sthitaścaran | evaṃ saṃkalpasaṃjātanānāvidhakarmaṇā karmī jīvo manaḥkalpitasaṃsārapāśena niruchvāsaṃ baddhaḥ san vartate | yāvat svajñānena svabhāvāpattiḥ tāvat saṃsarati | yadāyaṃ svajñānena svajñānatatkāryaṃ tyajati tadā svātiriktavibhramaśāntimāpnuyāt | śivasya jīvatvaṃ jīvasya śivatvaṃ kathaṃ bhavatītyāśaṅkya anātmani ātmābhimānāt śivasya jīvatvaṃ tadabhimatityāgāt jīvasya śivatvaṃ ca syādityāha- ayana iti | jñānagandhavikalakāmasaṃkalpādighaṭiteṣṭāpūrtādikarmaṇā ayane dakṣiṇe prāpte || 15-17 || kadā jīvaḥ śivo bhavati? svabhāvāptau kiṃ sādhanam ? ityata āha- tata iti | tato niṣkāmabuddhyā anuṣṭhitasatkarmaphalasamarpaṇeśvaraprasādāt uttarābhimukho bhūtvā te'rciṣamabhisaṃbhavanti ityādisthānāt sthānāntaraṃ prāpya śabalabrahmapadaṃ kramāt prāpnotītyarthaḥ || 18 || kiṃ kurvan uttarābhimukho bhavati ityata āha- p. 126) mūrdhnīti | siddhādyāsanastho yogī svātmanaḥ prāṇān suṣumnādvāreṇa mūrdhni ādhāya sadā eva yogābhyāsaṃ caran yathoktakāle mūrdhānaṃ bhittvā devayānena pathā brahmalokametya na punarāvartata ityarthaḥ || sadyomuktiprāpakaṃ jñānam yogāt saṃjāyate jñānaṃ jñānādyogaḥ pravartate || 19 || yogajñānaparo nityaṃ sa yogī na praṇaśyati | vikārasthaṃ śivaṃ paśyedvikāraśca śive na tu || 20 || yogaprakāśakaṃ yogairdhyāyeccānanyabhāvanaḥ | kevalakarmānuṣṭhānaphalaṃ cāndrapadaṃ, karmajñānasamuccayānuṣṭhānaphalaṃ tu brahmalokāvāptiḥ ityuktvā sadyaḥkaivalyaprāpakanirviśeṣajñānaṃ sopāyamāha- yogāditi | svāśramācārasakṛtanityādisādhanacatuṣṭayavadanuṣṭhitasarvavedānta## -##śravaṇayogāt nirviśeṣajñānaṃ saṃjāyate | yathoktamananābhivardhitajñānāt yogo nididhyāso brahmātiriktaṃ na kiṃcidastīti samyagjñānaṃ pravartate prādurbhavati || 19 || nityamevaṃ yogajñānaparo yogī tvājñavat svātiriktāstitvadhiyā na kadāpi praṇaśyati samyagjñānasamakālaṃ sarvāpahnavasiddhaniṣpratiyogikabrahmamātrabhāvāpanno bhavatītyarthaḥ | samyagjñānopāyastu- sarvaṃ khalvidaṃ brahma iti śrutyanurodhena svājñadṛṣṭiprasaktasarvavikārasthaṃ śivaṃ paśyet | evaṃ sarvaṃ brahmeti bodhe siddhe sarvavikārajātaṃ śive na kiṃcidastīti vijñānaṃ jāyate || 20 || tato vijñānayogī sarvavikārāsaṃbhavasiddhaṃ brahma niṣpratiyogikasvamātram iti ananyabhāvanaḥ samyagjñānī bhūtvā paroditaśravaṇādiyogaiḥ saṃjātasamyagjñānayogaprakāśakam ātmānaṃ brahmamātraṃ dhyāyet | evaṃ dhyānātmakasamyagjñānasamakālaṃ kṛtakṛtyo bhavatītyarthaḥ || p. 127) jñānopāyabhūto yogaḥ yogajñāne na vidyete tasya bhāvo na sidhyati || 21 || tasmādabhyāsayogena manaḥ prāṇān nirodhayet | yogī niśitadhāreṇa kṣureṇaiva nikṛntayet || 22 || śikhā prāṇamayī vṛttiryamādyaṣṭāṅgasādhanaiḥ | yadi śravaṇādhikārī na bhavati tasya svapne'pi yogajñāne na vidyete, samyagjñānabhāvo'pi na sidhyati || 21 || yasmāt evaṃ tasmāt | evam abhyāsayogataḥ brahmāptipratibandhakājñānaṃ yogī niśitadhāreṇa abhyāsayogakṣureṇaiva nikṛntayediti || 22 || evam abhyāsayogaḥ kenopāyena jāyate ityata āha- śikheti | vakṣyamāṇayamādyaṣṭāṅgayogasādhanaiḥ prāṇamayī vṛttiḥ yogaśikhā abhyāsayogaphalaprāpikā saṃjāyata ityarthaḥ || karmajñānayogau jñānayogaḥ karmayoga iti yogo dvidhā mataḥ || 23 || kriyāyogamathedānīṃ śṛṇu brāhmaṇasattama | avyākulasya cittasya bandhanaṃ viṣaye kvacit || 24 || yatsaṃyogo dvijaśreṣṭha sa ca dvaividhyamaśnute | karma kartavyamityeva vihiteṣveva karmasu || 25 || bandhanaṃ manaso nityaṃ karmayogaḥ sa ucyate | yattu cittasya satatamarthe śreyasi bandhanam || 26 || p. 128) jñānayogaḥ sa vijñeyaḥ sarvasiddhikaraḥ śivaḥ | yasyoktalakṣaṇe yoge dvividhe'pyavyayaṃ manaḥ || 27 || sa yāti paramaṃ śreyo mokṣalakṣaṇamañjasā | jñānakarmabhedena yogadvaividhyaṃ tadiyattāmāha- jñāneti || 23 || tatra kriyāyogam ityādi | kiṃ tat ? avyākulasya ityādi || 24 || kriyāyogasya kathaṃ dvaividhyam ityatra karma kartavyam ityādi | īśvarārādhanadhiyā niṣkāmakarmānuṣṭhānābhiniveśa eva karmayoga ityarthaḥ || 25 || śreyomārgābhiniveśa eva jñānayoga ityāha- yattviti || 26 || evaṃ upāyopeyadvividhayogānuṣṭhānataḥ śreyo bhavatītyāha- yasyeti || 27 || nirviśeṣabrahmajñānopāyaḥ aṣṭāṅgayogaḥ dehendriyeṣu vairāgyaṃ yama ityucyate budhaiḥ || 28 || anuraktiḥ pare tattve satataṃ niyamaḥ smṛtaḥ | sarvavastunyudāsīnabhāva āsanamuttamam || 29 || jagat sarvamidaṃ mithyāpratītiḥ prāṇasaṃyamaḥ | cittasyāntarmukhībhāvaḥ pratyāhārastu sattama || 30 || cittasya niścalībhāvo dhāraṇā dhāraṇaṃ viduḥ | so'haṃ cinmātrameveti cintanaṃ dhyānamucyate || 31 || dhyānasya vismṛtiḥ samyak samādhirabhidhīyate | pūrvoktanirviśeṣabrahmajñānopāyatayā saṃkṣepavistarābhyāmaṣṭāṅgayogam upadiśati- deheti || 28-31 || p. 129) daśavidhayamaniyamāḥ ahiṃsā satyamasteyaṃ brahmacaryaṃ dayārjavam || 32 || kṣamā dhṛtirmitāhāraḥ śaucaṃ ceti yamā daśa | tapaḥ saṃtuṣṭirāstikyaṃ dānamārādhanaṃ hareḥ || 33 || vedāntaśravaṇaṃ caiva hrīrmatiśca japo vratam | iti | uttamādhikāriṇāṃ brahmajñānasādhanatayā aṣṭāṅgayogo nirūpitaḥ | tatra yamo daśadhā bhidyate ityāha- ahiṃseti || 32 || tathā niyamo'pītyāha- tapa iti || 33 || haṭhayogarītyāha āsanāni āsanāni tadaṅgāni svatikādīni vai dvija || 34 || varṇyate svastikaṃ pādatalayorubhayorapi | pūrvottare jānunī dve kṛtvāsanamudīritam || 35 || savye dakṣiṇagulphaṃ tu pṛṣṭhapārśve niyojayet | dakṣiṇe'pi tathā savyaṃ gomukhaṃ gomukhaṃ yathā || 36 || ekaṃ caraṇamanyasminnūrāvāropya niścalaḥ | āste yadidamenoghnaṃ vīrāsanamudīritam || 37 || gudaṃ niyamya gulphābhyāṃ vyutkrameṇa samāhitaḥ | yogāsanaṃ bhavedetaditi yogavido viduḥ || 38 || p. 130) ūrvorupari vai dhatte yadā pādatale nume | padmāsanaṃ bhavedetat sarvavyādhiviṣāpaham || 39 || padmāsanaṃ susaṃsthāpya tadaṅguṣṭhadvayaṃ punaḥ | vyutkrameṇaiva hastābhyāṃ baddhapadmāsanaṃ bhavet || 40 || padmāsanaṃ susaṃsthāpya nānūrvorantare karau | niveśya bhūmāvātiṣṭhedvyomasthaḥ kukkuṭāsanaḥ || 41 || kukkuṭāsanabandhastho dorbhyāṃ saṃbadhya kaṃdharam | śete kūrmavaduttāna etaduttānakūrmakam || 42 || pādāṅguṣṭhau tu pāṇibhyāṃ gṛhītvā śravaṇāvadhi | dhanurākarṣakākṛṣṭaṃ dhanurāsanamīritam || 43 || sīvanīṃ gulphadeśebhyo nipīḍya vyutkrameṇa tu | prasārya jānunorhastāvāsanaṃ siṃharūpakam || 44 || gulphau ca vṛṣaṇasyādhaḥ sīvinyubhayapārśvayoḥ | niveśya bhūmau hastābhyāṃ baddhvā bhadrāsanaṃ bhavet || 45 || sīvanīpārśvamubhayaṃ gulphābhyāṃ vyutkrameṇa tu | nipīḍyāsanametacca muktāsanamudīritam || 46 || p. 131) avaṣṭabhya dharāṃ samyak talābhyāṃ hastayordvayoḥ | kūrparau nābhipārśve tu sthāpayitvā mayūravat || 47 || samunnataśiraḥpādo mayūrāsanamiṣyate | vāmorumūle dakṣāṅghriṃ jānvorveṣṭitapāṇinā || 48 || vāmena vāmāṅguṣṭhaṃ tu gṛhītaṃ matsyapīṭhakam | yoni vāmena saṃpīḍya meḍhrādupari dakṣiṇam || 49 || ṛjukāyaḥ samāsīnaḥ siddhāsanamudīritam | prasārya bhuvi pādau tu dorbhyāmaṅguṣṭhamādarāt || 50 || jānūpari lalāṭaṃ tu paścimaṃ tāṇamucyate | yena kena prakāreṇa sukhaṃ dhāryaṃ ca jāyate || 51 || tat sukhāsanamityuktamaśaktastat samācaret | āsanaṃ vijitaṃ yena jitaṃ tena jagattrayam || 52 || atha madhyamādhikāriṇāṃ haṭhayogarītyā āsanādyaṅgāni upadiśati- āsanānīti || 34 || tatra svastikāsanalakṣaṇamāha- varṇyata iti || 35 || gomukhāsanalakṣaṇamucyate- savya iti || 36 || vīrāsanalakṣaṇamācaṣṭe- ekamiti || 37 || yogāsanalakṣaṇaṃ vyanakti##- baddhapadmāsanalakṣaṇaṃ viśadayati- padmāsanamiti | hastābhyāṃ baddhveti yat tat baddhapadmāsanaṃ bhavet || 40 || kukkuṭāsanaprakāraṃ vyaktīkaroti- padmeti || 41 || uttānakūrmalakṣaṇamāha- kukkuṭeti || 42 || anurāsanamāha- p. 132) pādeti || 43 || siṃhāsanaṃ darśayati- sīvinīmiti || 44 || bhadrāsanalakṣaṇamāha- gulphāviti || 45 || muktāsanasvarūpamāha- sīvinīti || 46 || mayūrāsanaprakāramāha- avaṣṭabhyeti || 47 || matsyāsanalakṣaṇamācaṣṭe- vāmeti || 48 || siddhāsanalakṣaṇamāha##- aśaktopayogyāsanamāha- yeneti || 51 || āsanaphalamāha- āsanamiti || 52 || nāḍīśuddhipūrvakaprāṇāyāmavidhiḥ yamaiśca niyamaiścaiva hyāsanaiśca susaṃyataḥ | nāḍīśuddhiṃ ca kṛtvādau prāṇāyāmaṃ samācaret || 53 || dehamānaṃ svāṅgulibhiḥ ṣaṇṇavatyaṅgulāyatam | prāṇaḥ śarīrādadhiko dvādaśāṅgulamānataḥ || 54 || dehasthamanilaṃ dehasamudbhūtena vahninā | nyūnaṃ samaṃ vā yogena kurvan brahmavidiṣyate || 55 || yamādyaṅgatrayaviśiṣṭayoginonāḍīśuddhipūrvakaṃ prāṇāyāmakramamāha- yamaiśceti | pūrvoktaiḥ || 53 || abhyāsānukūladehaprāṇamānaṃ tatra prāṇābhyāsaphalaṃ cāha- dehamānamiti || 54-55 || agnimaṇḍalasvarūpam dehamadhye śikhisthānaṃ taptajāmbūnadaprabham | trikoṇaṃ dvipadāmanyaccaturaśraṃ catuṣpadām || 56 || vṛttaṃ vihaṅgamānāṃ tu ṣaḍaśraṃ sarpajanmanām | aṣṭāśraṃ svedajānāṃ tu tasmin dīpavadujjvalam || 57 || p. 133) mūlāgnimaṇḍalasvarūpamāha- deheti || 56 || tattajjantvagnimaṇḍale tasmin ujjvalaṃ vahniṃ viddhītyarthaḥ || 57 || nābhisthānam kandasthānaṃ manuṣyāṇāṃ dehamadhyaṃ navāṅgulam | caturaṅgulamutsedhaṃ caturaṅgulamāyatam || 58 || aṇḍākṛti tiraścāṃ ca dvijānāṃ ca catuṣpadām | tundamadhyaṃ tadiṣṭaṃ vai tanmadhyaṃ nābhiriṣyate || 59 || manuṣyādi dehamadhyaṃ viśadayati- kandeti || 58-59 || nāḍīcakre jīvabhramaṇam tatra cakraṃ dvādaśāraṃ teṣu viṣṇvādimūrtayaḥ | ahaṃ tatra sthitaścakraṃ bhrāmayāmi svamāyayā || 60 || areṣu bhramate jīvaḥ krameṇa dvijasattama | tantupañjaramadhyasthā yathā bhramati lūtikā || 61 || prāṇādhirūḍhaścarati jīvastena vinā na hi | tatrasthanāḍīcakraṃ viṣṇvādibhiradhiṣṭhitaṃ sat vartate | tatrāhamantaryāmyātmanā sthitvā taccālayāmītyāha- tatreti | tatra nābhimadhye nāḍīcakram | īśvaraḥ sarvabhūtānāṃ hṛddeśe'rjuna tiṣṭhati | bhrāmayan sarvabhūtāni yantrārūḍhāni māyayā || iti smṛtyanurodhena aham ityādi || 60 || ko vā tvayā bhrāmyate ityata āha##- | lūtikā urṇanābhiḥ kīṭaviśeṣaḥ | tathā jīvaḥ calanametītyarthaḥ || 61 || p. 134) kuṇḍalinīsthānaṃ tadvyāpāraśca tasyordhve kuṇḍalīsthānaṃ nābhestiryagathordhvataḥ || 62 || aṣṭaprakṛtirūpā sā cāṣṭadhā kuṇḍalīkṛtā | yathāvadvāyusaṃcāraṃ jalānnādi ca nityaśaḥ || 63 || paritaḥ kandapārśve tu nirudhyaiva sadā sthitā | mukhenaiva samāveṣṭya brahmarandhramukhaṃ tathā || 64 || yogakālena marutā sāgninā bodhitā satī | sphuritā hṛdayākāśe nāgarūpā mahojjvalā || 65 || tadūrdhvavilasitakuṇḍalinīsthānaṃ tadvyāpāraṃ cāha- tasyeti | nāḍīcakrasya tasya || 62 || bhūmirāpo'nalo vāyuḥ khaṃ mano buddhireva ca | ahaṃkāra itīyaṃ me bhinnā prakṛtiraṣṭadhā || iti smṛtyanurodhena aṣṭaprakṛtirūpā vāyusaṃcāraṃ prāṇāpānayoraikyamityarthaḥ | bhuktajalānnādi || 63 || kiṃ kurvatī sthitetyatra mukhenaiva ityādi || 64 || sā kadā ūrdhvaṃ prasaratītyatra yogakālena ityādi || 65 || dehamadhyasthanāḍīkandasvarūpam apānāddvyaṅgulādūrdhvamadho meḍhrasya tāvatā | dehamadhyaṃ manuṣyāṇāṃ hṛnmadhyaṃ tu catuṣpadām || 66 || p. 135) itareṣāṃ tundamadhyaṃ nānānāḍīsamāvṛtam | catuṣprakāradvyayute dehamadhye suṣumnayā || 67 || kandamadhye sthitā nāḍī suṣumnā supratiṣṭhitā | padmasūtrapratīkāśā ṛjurūrdhvapravartinī || 68 || brahmaṇo vivaraṃ yāvadvidyudābhāsanālakam | vaiṣṇavī brahmanāḍī ca nirvāṇaprāptipaddhatiḥ || 69 || iḍā ca piṅgalā caiva tasyāḥ savyetare sthite | iḍā samutthitā kandādvāmanāsāpuṭāvadhiḥ || 70 || piṅgalā cotthitā tasmāddakṣanāsāpuṭāvadhiḥ | gāndhārī hastijihvā ca dve cānye nāḍike sthite || 71 || purataḥ pṛṣṭhatastasyā vāmetaradṛśau prati | pūṣāyaśasvinīnāḍyau tasmādeva samutthite || 72 || savyetaraśrutyavadhi pāyumūlāvalambusā | adhogatā śubhā nāḍī meḍhrāntāvadhirāyatā || 73 || pādāṅguṣṭhāvadhiḥ kandādadhoyātā ca kauśikī | daśaprakārabhūtāstāḥ kathitāḥ kandasaṃbhavāḥ || 74 || p. 136) tanmūlā bahavo nāḍyaḥ sthūlāḥ sūkṣmāśca nāḍikāḥ | dvāsaptatisahasrāṇi sthūlāḥ sūkṣmāśca nāḍayaḥ || 75 || saṃkhyātuṃ naiva śakyante sthūlamūlāḥ pṛthagvidhāḥ | yathāśvatthadale sūkṣmāḥ sthūlāśca vitatāstathā || 76 || dehamadhyaṃ tadāśrayanāḍīkandasvarūpamāha- apānāditi || 66-67 || tatra keyaṃ pradhānanāḍī ? tadāśritya kati nāḍyo vartante ? ityatrocyate- kandeti | vīṇādaṇḍamāśritya ṛjurūrdhvapravartinī || 68 || kiyatparyantam ūrdhvaṃ pravṛttetyatra brahmarandhrāntamityāha##- brahmarandhraṃ tāvat, mūlādhāramārabhya brahmarandhraparyantaṃ pravartate ityarthaḥ | tasyā nāma nirdiśati- vaiṣṇavīti | viṣṇvadhiṣṭhitatvāt | brahmanāḍī brahmalokaprāpakatvāt, tadantargatakaivalyanāḍī | nirvāṇaprāptipaddhatiḥ kaivalyasṛtitvāt || 69 || tadāśrayanāḍyaḥ ucyante- iḍā ceti || 70-75 || asaṃkhyeyatve dṛṣṭāntamāha- yatheti || 76 || nāḍīcarāḥ vāyavaḥ prāṇāpānau samānaśca udāno vyāna eva ca | nāgaḥ kūrmaśca kṛkaro devadatto dhanaṃjayaḥ || 77 || caranti daśanāḍīṣu daśa prāṇādivāyavaḥ | prāṇādipañcakaṃ teṣu pradhānaṃ tatra ca dvayam || 78 || prāṇa evāthavā jyeṣṭho jīvātmānaṃ bibharti yaḥ | āsyanāsikayormadhyaṃ hṛdayaṃ nābhimaṇḍalam || 79 || p. 137) pādāṅguṣṭhamiti prāṇasthānāni dvijasattama | apānaścarati brahman gudameḍhrorujānuṣu || 80 || samānaḥ sarvagātreṣu sarvavyāpī vyavasthitaḥ | udānaḥ sarvasaṃdhisthaḥ pādayorhastayorapi || 81 || vyānaḥ śrotrorukaṭyāṃ ca gulphaskandhagaleṣu ca | nāgādivāyavaḥ pañca tvagasthyādiṣu saṃsthitāḥ || 82 || tundasthaṃ jalamannaṃ ca rasādi ca samīkṛtam | tundamadhyagataḥ prāṇastāni kuryāt pṛthak pṛthak || 83 || ityādiceṣṭanaṃ prāṇaḥ karoti ca pṛthak sthitaḥ | apānavāyurmūtrādeḥ karoti ca visarjanam || 84 || prāṇāpānādiceṣṭādi vyānavāyunā | ujjīryate śarīrasthamudānena nabhasvatā || 85 || poṣaṇādi śarīrasya samānaḥ kurute sadā | udgārādikriyo nāgaḥ kūrmo'kṣyādinimīlanaḥ || 86 || kṛkaraḥ kṣapayoḥ kartā datto nidrādikarmakṛt | mṛtagātrasya śobhādi dhanaṃjaya udāhṛtaḥ || 87 || nāḍīcarā vāyavaḥ katisaṃkhyākā ityatra prāṇāpānau ityādi || 77 || teṣu kaḥ pradhāna ityata āha- prāṇādīti || 78 || teṣāṃ sthānāni nirdiśati- āsyeti || 79-82 || prāṇādivyāpāramāha- tundasthamiti || 83-86 || kṣapayoḥ nimeṣonmeṣayoḥ || 87 || p. 138) nāḍījñānapuraḥsarā nāḍīśuddhiḥ nāḍībhedaṃ marudbhedaṃ marutāṃ sthānameva ca | ceṣṭāśca vividhāsteṣāṃ jñātvaivaṃ dvijasattam || 88 || śuddhau yateta nāḍīnāṃ pūrvoktajñānasaṃyutaḥ | evaṃ nāḍībhedasthānādikaṃ jñātvā tacchuddhyarthaṃ yatetetyāha- nāḍīti || 88 || yogābhyāsasthalaṃ tadvidhiśca viviktadeśamāsthāya sarvasambandhavarjitaḥ || 89 || yogāṅgadravyasaṃpūrṇaṃ tatra dārumaye śubhe | āsane kalpite darbhakuśakṛṣṇājinādibhiḥ || 90 || tāvadāsanamutsedhe tāvaddvayasamāyate | upaviśyāsanaṃ samyak svastikādi yathāruci || 91 || yogasthalaṃ yogavidhiṃ cāha- vivikteti || 89-91 || cinmudrāsahitakevalakumbhakam baddhvā prāgāsanaṃ vipra ṛjukāyaḥ samāhitaḥ | nāsāgranyastanayano dantairdantānasaṃspṛśan || 92 || rasanāṃ tāluni nyasya svasthacitto nirāmayaḥ | ākuñcitaśiraḥ kiṃcinnibadhnan yogamudrayā || 93 || hastau yathoktavidhinā prāṇāyāmaṃ samācaret | p. 139) prāṇāyāmalakṣaṇaṃ vaktuṃ bhūmikāṃ racayati- baddhveti | nāsikābandhanaṃ bandhatrayaṃ vā yogamudretyarthaḥ || 92##- kevalakumbhakaprāṇāyāmaṃ kuryādityarthaḥ || sahitaprāṇāyāmaḥ recanaṃ pūraṇaṃ vāyoḥ śodhanaṃ recanaṃ tathā || 94 || caturbhiḥ kleśanaṃ vāyoḥ prāṇāyāma udīryate | sahitaprāṇāyāmalakṣaṇamāha- recanamiti || 94 || prāṇāyāmārambhasamaye śarīragataduṣṭavāyurecanaṃ tataḥ pūraṇaṃ tataḥ kumbhakena vāyoḥ śodhanaṃ punaḥ niḥśeṣato recanam, evaṃ caturbhiḥ paryāyaiḥ vāyoḥ kleśanam upakramaprāṇāyāmaḥ udīryate | evaṃ prāṇāyāmatraye kṛte sati atha yathoktaprāṇāyāmayogyaṃ śarīraṃ bhavatītyarthaḥ || nāḍīśodhakaprāṇāyāmaḥ hastena dakṣiṇenaiva pīḍayennāsikāpuṭam || 95 || śanaiḥ śanairatha bahiḥ prakṣipet piṅgalānilam | iḍayā vāyumāpūrya brahman ṣoḍaśamātrayā || 96 || pūritaṃ kumbhayet paścāccatuḥṣaṣṭyā tu mātrayā | dvātriṃśanmātrayā samyag recayet piṅgalānilam || 97 || evaṃ punaḥ punaḥ kāryaṃ vyutkramānukrameṇa tu | saṃpūrṇakumbhavaddehaṃ kumbhayenmātariśvanā || 98 || pūraṇānnāḍayaḥ sarvāḥ pūryante mātariśvanā | evaṃ kṛte sati brahmaṃścaranti daśa vāyavaḥ || 99 || p. 140) hṛdayāmbhoruhaṃ cāpi vyākocaṃ bhavati sphuṭam | tatra paśyet parātmānaṃ vāsudevamakalmaṣam || 100 || prātarmādhyaṃdine sāyamardharātre ca kumbhakān | śanairaśītiparyantaṃ caturvāraṃ samabhyaset || 101 || ekāhamātraṃ kurvāṇaḥ sarvapāpaiḥ pramucyate | saṃvatsaratrayādūrdhvaṃ prāṇāyāmaparo naraḥ || 102 || yogasiddho bhavedyogī vāyujidvijitendriyaḥ | alpāśī svalpanidraśca tejasvī balavān bhavet || 103 || apamṛtyumapakramya dīrghamāyuravāpnuyāt | nāḍīśodhanahetutayā abhyasanīyaprāṇāyāmakrama ucyate- hasteneti | anukramastu, iḍayā āpūrya kumbhitvā piṅgalayā recanam | vyutkramastu, piṅgalayā āpūrya kumbhitvā iḍayā recanam || 95-97 || evamaharahaḥ caturvāraṃ dinaikamātrāvṛddhipūrvakam aśītiprāṇāyāmamabhyaset ityāha- saṃpūrṇeti || 98-99 || vyākocaṃ vikāsam || 100-103 || prāṇāyāmaphalam prasvedajananaṃ yasya prāṇāyāmeṣu so'dhamaḥ || 104 || kampanaṃ vapuṣo yasya prāṇāyāmeṣu madhyamaḥ | utthānaṃ vapuṣo yasya sa uttama udāhṛtaḥ || 105 || adhame vyādhipāpānāṃ nāśaḥ syānmadhyame punaḥ | pāparogamahāvyādhināśaḥ syāduttame punaḥ || 106 || p. 141) alpamūtro'lpaviṣṭhaśca laghudeho mitāśanaḥ | paṭvindriyaḥ paṭumatiḥ kālatrayavidātmavān || 107 || recakaṃ pūrakaṃ muktvā kumbhīkaraṇameva yaḥ | karoti triṣu kāleṣu naiva tasyāsti durlabham || 108 || prathamābhyāsakāle svedakampanotthānādisiddhiṃ tatphalaṃ cāha##- vāñchitārthasiddhiḥ syādityāha- recakamiti || 108 || prāṇadhāraṇādroganāśaḥ nābhikande ca nāsāgre pādāṅguṣṭhe ca yatnavān | dhārayenmanasā prāṇān saṃdhyākāleṣu vā sadā || 109 || sarvarogairvinirmukto jīvedyogī gataklamaḥ | kukṣirogavināśaḥ syānnābhikandeṣu dhāraṇāt || 110 || nāsāgradhāraṇāddīrghamāyuḥ syāddehalāghavaḥ | brāhme muhūrte saṃprāpte vāyumākṛṣya jihvayā || 111 || pibatastriṣu māseṣu vāksiddhirmahatī bhavet | abhyasyatuśca ṣaṇmāsānmahārogavināśanam || 112 || yatra yatra dhṛto vāyuraṅge rogādidūṣite | dhāraṇādeva marutastattadārogyamaśnute || 113 || p. 142) yadyadaṅgaṃ rogadūṣitaṃ bhavati tattadaṅgavāyudhāraṇāt tattadroganivṛttidvārā āyurvṛddhiḥ syādityāha- nābhīti | kevalakumbhakābhyāsasiddho yogī nābhikande ityādi || 109-113 || ṣaṇmukhīmudrayā manojayaḥ manaso dhāraṇādeva pavano dhārito bhavet | manasaḥ sthāpane heturucyate dvijapuṅgava || 114 || karaṇāni samāhṛtya viṣayebhyaḥ samāhitaḥ | apānamūrdhvamākṛṣyedudaropari dhārayet || 115 || badhnan karābhyāṃ śrotrādikaraṇāni yathātatham | yuñjānasya yathoktena vartmanā svavaśaṃ manaḥ || 116 || manovaśāt prāṇavāyuḥ svavaśe sthāpyate sadā | manaḥprāṇayoravinābhāvāt manovaśārthaṃ ṣaṇmukhīmudrāṃ darśayati- manasa iti || 114 || kiṃ tat ? kāraṇāni ityādi || 115-116 || manovaśataḥ prāṇo'pi svavaśo bhavatītyāha- mana iti || prāṇagatiḥ nāsikāpuṭayoḥ prāṇaḥ paryāyeṇa pravartate || 117 || tisraśca nāḍikāstāsu sa yāvantaścaratyayam | śaṅkhinīvivare yāmye prāṇaḥ prāṇabhṛtāṃ satām || 118 || tāvantaṃ ca punaḥ kālaṃ saumye carati saṃtatam | p. 143) prāṇagatiṃ vivṛṇoti- nāsiketi || 117 || mūlādhāramārabhya bhrūmadhyāntamiḍāpiṅgalādibhedena tisraśca ityādi | iḍādibhedena tisro nāḍikāḥ santi | tāsu suṣumnāyāṃ prāṇagatiḥ prāṇabhṛtāṃ madhye satāṃ yogināmeva bhavati | ayogināṃ tu so'yaṃ prāṇaḥ śaṅkhavat antarāvartatrayaviśiṣṭeyaṃ śaṅkhinī nāsikā tasyā yāmye vivare piṅgaletiviśrutadakṣiṇanāsāpuṭe yāvantaṃ kālaṃ carati || 118 || punaḥ tāvantaṃ kālaṃ saumye vāmanāsāpuṭe carati | evaṃ prāṇagatiḥ piṅgaleḍayoḥ saṃtataṃ bhavatītyarthaḥ || prāṇagatijñānena yogāvāptiḥ itthaṃ krameṇa caratā vāyunā vāyujinnaraḥ || 119 || ahaśca rātriṃ pakṣaṃ ca māsaṃ matvāyanādikam | antarmukho vijānīyāt kālabhedaṃ samāhitaḥ || 120 || aṅguṣṭhādi svāvayavāsphuraṇādarśanairapi | ariṣṭairjīvitasyāpi jānīyāt kṣayamātmanaḥ || 121 || jñātvā yateta kaivalyaprāptaye yogavittamaḥ | pādāṅguṣṭhe karāṅguṣṭhe sphuraṇaṃ yasya naśyati || 122 || tasya saṃvatsarādūrdhvaṃ jīvitavyakṣayo bhavet | maṇibandhe tathā gulphe sphuraṇaṃ yasya naśyati || 123 || ṣaṇmāsāvadhiretasya jīvitasya sthitirbhavet | kūrparāsphuraṇaṃ yasya tasya traimāsikī sthitiḥ || 124 || p. 144) kakṣe mehanapārśve ca sphuraṇānupalambhane | māsāvadhi jīvitaṃ syāt tadardhaṃ sattvadarśane || 125 || āśrite jaṭhare dvāre dināni daśa jīvitam | jyotiḥ khadyotavadyasya tasya jīvitam || 126 || jihvāgrādarśane trīṇi dināni sthitirātmanaḥ | jvālayā darśane mṛtyurdvidine bhavati dhruvam || 127 || evamādīnyariṣṭāni dṛṣṭvāyuḥkṣarakāraṇam | niḥśreyasāya yuñjīta japadhyānaparāyaṇaḥ || 128 || manasā paramātmānaṃ dhyātvā tadrūpatāmiyāt | yadyevaṃ vāyugatijño yogī bhavati tadā svaraśāstrānurodhena svakālagatiṃ viditvā jñaṭiti mānasaṃ niḥśreyasāya yuñjan anātmāpahnavasiddhaṃ paramātmānaṃ svamātramiti jñātvā tadbhāvāpanno bhavedityāha- itthamiti || 119-120 || kālabhedajñānopāyamāha- aṅguṣṭhādītyādinā || 121 || svavākyaṃ svayameva vivṛṇoti- pādāṅguṣṭha iti || 122-128 || marmasthāneṣu prāṇasya pratyāhāraḥ yadyaṣṭādaśabhedeṣu marmasthāneṣu dhāraṇam || 129 || sthānāt sthānaṃ samākṛṣya pratyāhāraḥ sa ucyate | pādāṅguṣṭhaṃ tathā gulphaṃ jaṅghāmadhyaṃ tathaiva ca || 130 || madhyamūrvośca mūlaṃ ca pāyurhṛdayameva ca | mehanaṃ dehamadhyaṃ ca nābhiṃ ca galakūrparam || 131 || p. 145) tālumūlaṃ ca mūlaṃ ca ghrāṇasyākṣṇośca maṇḍalam | bhrūvormadhyaṃ lalāṭaṃ ca mūlamūrdhvaṃ ca jānunī || 132 || mūlaṃ ca karayormūlaṃ mahāntyetāni vai dvija | pratyāhāraprakāramāha- yadīti || 129 || kāni marmasthānānītyata āha- pādāṅguṣṭhamiti | pādāṅguṣṭhādyaṣṭādaśasthāneṣu ārohāvarohaṇakrameṇa prāṇaṃ pratyāharedityarthaḥ || 130-132 || dhāraṇāprakāraḥ pañcabhūtamaye dehe bhūteṣveteṣu pañcasu || 133 || manaso dhāraṇaṃ yattadyuktasya ca yamādibhiḥ | dhāraṇā sā ca saṃsārasāgarottārakāraṇam || 134 || saṃkṣepavistārābhyāṃ dhāraṇāprakāramāha- pravibhaktapañcabhūteṣu || 133-134 || dehāvayaveṣu pañcabhūtadhāraṇam ājānupādaparyantaṃ pṛthivīsthānamiṣyate | pītalā caturasrā ca vasudhā vajralāñchitā || 135 || smartavyā pañcaghaṭikā tatrāropya prabhañjanam | ajānukaṭiparyantamapāṃ sthānaṃ prakīrtitam || 136 || ardhacandrasamākāraṃ śvetamarjunalāñchitam | smartavyamambhaḥ śvasanamāropya daśanāḍikā || 137 || p. 146) ādehamadhyakaṭyantamagnisthānamudāhṛtam | tatra sindūravarṇo'gnirjvalanaṃ daśa pañca ca || 138 || smartavyā ghaṭikā prāṇaṃ kṛtvā kumbhe tatheritam | nābherupari nāsāntaṃ vāyusthānaṃ tu tatra vai || 139 || vedikākāravaddhūmro balavān bhūtamārutaḥ | smartavyaḥ kumbhakenaiva prāṇamāropya mārutam || 140 || ghaṭikāviṃśatistasmād ghrāṇād brahmavilāvadhi | vyomasthānaṃ nabhastatra bhinnāñjanasamaprabham || 141 || vyomni mārutamāropya kumbhakenaiva yatnavān | svadehāvayave pṛthivyādipañcabhūtadhāraṇaṃ tatphalaṃ cāha##- pañcabhūtabhautikajayaḥ | tatra mṛtyurapi na vidyate ityarthaḥ | ābādidhāraṇākramamāha- ājānviti || 136-141 || pṛthivyādiṣu aniruddhādidhyānaṃ tatphalaṃ ca pṛthivyaṃśe tu dehasya caturbāhuṃ kirīṭinam || 142 || aniruddhaṃ hariṃ yogī yateta bhavamuktaye | abaṃśe pūrayedyogī nārāyaṇamudagradhīḥ || 143 || pradyumnamagnau vāyvaṃśe saṃkarṣaṇamataḥ param | vyomāṃśe paramātmānaṃ vāsudevaṃ sadā smaret || 144 || acirādeva tatprāptiryuñjānasya na saṃśayaḥ | p. 147) evam ādau pañcabhūtadhāraṇāṃ kṛtvā atha pṛthivyādyaṃśeṣu aniruddhādīn dhyāyedityāha- pṛthivīti || 142##- paramātmadhyānaṃ tatphalaṃ ca baddhvā yogāsanaṃ pūrvaṃ hṛddeśe hṛdayāñjaliḥ || 145 || nāsāgranyastanayano jihvāṃ kṛtvā na tāluni | dantairdantānasaṃspṛśya ūrdhvakāyaḥ samāhitaḥ || 146 || saṃyameccendriyagrāmamātmabuddhyā viśuddhayā | cintanaṃ vāsudevasya parasya paramātmanaḥ || 147 || svarūpavyāptarūpasya dhyānaṃ kaivalyasiddhidam | yāmamātraṃ vāsudevaṃ cintayet kumbhakena yaḥ || 148 || saptajanmārjitaṃ pāpaṃ tasya naśyati yoginaḥ | paramātmadhyānopāyaṃ tatphalaṃ cāha- baddhveti || 145-147 || evaṃ dhyānāvāntaraphalamāha- yāmamātramiti || 148 || pāpaṃ tadupalakṣitāgāmyādikarmatrayam || turīyātītaṃ vāsudevacaitanyam nābhikandāt samārabhya yāvaddhṛdayagocaram || 149 || jāgradvṛttiṃ vijānīyāt kaṇṭhasthaṃ svapnavartanam | suṣuptaṃ tālumadhyasthaṃ turyaṃ bhrūmadhyasaṃsthitam || 150 || p. 148) turyātītaṃ paraṃ brahma brahmarandhre tu lakṣayet | jāgradvṛttiṃ samārabhya yāvadbrahmabilāntaram || 151 || tatrātmāyaṃ turīyaḥ syāt turyānte viṣṇurucyate | vāsudevāpekṣayā turyātītaṃ bhinnam ityāśaṅkya turyātītabhūmikāpradarśanapūrvakaṃ vāsudevacaitanyameva turyātītamityāha- nābhīti || 149 || brahmarandhrādyasaṃbhavaprabodhataḥ turyātītameva viṣṇutattvaṃ netaradityarthaḥ || 150-151 || saguṇadhyānam dhyānenaiva samāyukto vyomni cātyantanirmale || 152 || sūryakoṭidyutidharaṃ nityoditamadhokṣajam | hṛdayāmburuhāsīnaṃ dhyāyedvā viśvarūpiṇam || 153 || anekākārakhacitamanekavadanānvitam | anekabhujasaṃyuktamanekāyudhamaṇḍitam || 154 || nānāvarṇadharaṃ devaṃ śāntamugramudāyudham | anekanayanākīrṇaṃ sūryakoṭisamaprabham || 155 || dhyāyato yoginaḥ sarvamanovṛttirvinaśyati | saguṇanirguṇadhyānaprakāramāha- dhyāneneti || 152 || dhyāyet yadvā virājaṃ viśvarūpiṇam || 153 || anekākārakhacitaṃ sthiracarātmakamityarthaḥ || 154-155 || vairājapadadhyānaphalamāha##- paryavasannatvāt mano manastvaṃ vihāya vairājapadameva bhavatītyarthaḥ || p. 149) nirguṇadhyānam hṛtpuṇḍarīkamadhyasthaṃ caitanyajyotiravyayam || 156 || kadambagolakākāraṃ turyātītaṃ parātparam | anantamānandamayaṃ cinmayaṃ bhāskaraṃ vibhum || 157 || nivātadīpasadṛśamakṛtrimamaṇiprabham | dhyāyato yoginastasya muktiḥ karatale sthitā || 158 || nirguṇadhyānamāha- hṛditi | hṛtpuṇḍarīkamadhye pratyagrūpeṇa tiṣṭhatīti hṛtpuṇḍarīkamadhyastham | hṛtsaṃbandhāt jaḍatvaprasaktau caitanyajyotiḥ | tasya vāśrayanāśāt vyayaprasaktau avyayam || 156 || kadambagolakavat ākāro yasya sahasrārasya tat kadambagolakākāram | turīyaṃ mūrdhni saṃsthitam iti śrutyanurodhena tatra upalabhyamānaturīyasya tadākṛtītvaṃ yujyata evetyarthaḥ | tadupādhyabhāve tadeva turīyātītaṃ parāt turīyādapi param, anantaṃ paricchedatrayābhāvāt, deśataḥ kālato vastutaḥ paricchedarahitaṃ brahma iti śruteḥ | ānandamayaṃ, paramānandasvarūpatvāt | cinmayaṃ, cinmātratvāt | khadyotādisūryāntabhāsāmapi bhāsakākāratvāt bhāskaram | vidvaddṛṣṭyā brahmamātraṃ bhavatīti vibhum || 157 || nivātadīpasadṛśam, ākāśavadacalatvāt | akṛtrimakaustubhādimaṇiprabhaṃ prakāśamātramityarthaḥ | ya evaṃviśeṣaṇaviśiṣṭaṃ brahma svamātradhiyā dhyāyati tasya eva evaṃ dhyāyato yogino muktiḥ videhamuktiḥ kare sthitā, tadbhāvāpannatvādityarthaḥ || 158 || saviśeṣajñānasyāpi muktihetutvam viśvarūpasya devasya rūpaṃ yatkiṃcideva hi | sthavīyaḥ sūkṣmamanyadvā paśyan hṛdayapaṅkaje || 159 || p. 150) dhyāyato yogino yastu sākṣādeva prākāśate | aṇimādiphalaṃ caiva sukhenaivopajāyate || 160 || jīvātmanaḥ parasyāpi yadyevamubhayorapi | ahameva paraṃ brahma brahmāhamiti saṃsthitiḥ || 161 || samādhiḥ sa tu vijñeyaḥ sarvavṛttivivarjitaḥ | brahma saṃpadyate yogī na bhūyaḥ saṃsṛtiṃ brajet || 162 || evaṃ viśodhya tattvāni yogī niḥspṛhacetasā | yathā nirindhano vahniḥ svayameva praśāmyati || 163 || grāhyābhāve manaḥprāṇo niścayajñānasaṃyutaḥ | śuddhatattve pare līno jīvaḥ saindhavapiṇḍavat || 164 || mohajālakasaṃghātaṃ viśvaṃ paśyati svapnavat | suṣuptivadyaścarati svabhāvapariniścalaḥ || 165 || nirvāṇapadamāśritya yogī kaivalyamaśnute || ityupaniṣat || nirviśeṣajñānina eva muktiḥ na hi saviśeṣajñāninaḥ ityāśaṅkya saviśeṣajñānasya nirviśeṣajñānahetutayā tasyāpi muktihetutvaṃ siddhimityāha- viśvarūpaśyeti || 159 || aṇimādiphalaṃ sakāmasyetyarthaḥ | yadi niṣkāmaḥ tadā tasya pratyagabhinnabrahmanirvikalpakasamādhiḥ syāditi || 160 || samādhilakṣaṇamapyāha- jīveti | abrahmatvānātmatvaprasaktau tannirasanāya tayoḥ ekatvaprabodhāya ca vyatihāreṇa ahameva paraṃ brahma brahmāhamiti pratyagabhinnabrahmarūpeṇa p. 151) avasthānāsaṃprajñātanirvikalpakasamādhiḥ | evaṃ nirvikalpakasamādhibalāt parāksāpekṣapratyagabhinnabrahmagataviśeṣāsaṃbhavaprabodhasiddhaṃ brahma saṃpadyate || 161-162 || kena brahma saṃpadyate ityatra- evamiti | svātiriktaspṛhāviralacetasā brahma saṃpadyate ityarthaḥ | mana##- viṣpratiyogikabrahmamātraprabodhasamakālam ābhāsato vāpi karaṇagrāmo'stīti yadi bhrāntiḥ tadā tacchāntiḥ bhavediti sadṛṣṭāntamāha- yatheti | praśāmyate śāmyati || 163 || kutaḥ ? svātirekeṇa grāhyābhāve prāṇopādhikaḥ śuddhasatve pare līno jīvaḥ salilasaindhavapiṇḍavat jīvabhāvaṃ vihāya brahmībhūto bhavatītyarthaḥ || 164 || yadi svātiriktaviśvasphūrtiḥ syāt tadā tatsphūrtau moha ityādi | tadasphūrtau suṣuptivadyaścarati saḥ svabhāvapariniścalaḥ || 165 || svātiriktaviśvasphūrtyapahnavasiddhaniṣpratiyogikabrahmamātratayā avasthānaṃ yat tat nirvāṇapadam | evaṃ brahmamātrajñānayogī jñānasamakālaṃ kaivalyarūpeṇa avaśiṣyate ityarthaḥ | ityupaniṣacchabdaḥ triśikhibrāhmaṇopaniṣatsamāptyarthaḥ || śrīvāsudevendraśiṣyopaniṣadbrahmayoginā | prakṛtopaniṣadvyākhyā likhitā sphuṭato laghu || prakṛtopaniṣadvyākhyā ṣaṣṭyuttaraśatatrayam || iti śrīmadīśādyaṣṭottaraśatopaniṣacchāstravivaraṇe catuścatvāriṃśatsaṃkhyāpūrakaṃ triśikhibrāhmaṇopaniṣadvivaraṇaṃ saṃpūrṇam ########### END OF FILE #######