#################################################### MUKTABODHA INDOLOGICAL RESEARCH INSTITUTE Use of this material (e-texts) is covered by Creative Commons license BY-NC 4.0 Catalog number: M00298 Uniform title: vārāhopaniṣat Main title: yoga upaniṣads with the commentary of śrī upaniṣad brahmayogin Secondary title: vārāha upaniṣat Commentator : brahmayogin Alternate name : śrī upaniṣad brahmayogin Editor : śāstrī mahādeva Description: Notes: Data entered by the staff of Muktabodha under the direction of Mark S. G. Dyczkowski. Revision 0: January 6, 2014 Publisher : Adyar library and research centre Publication year : 1920 Publication city : Madras Publication country : India #################################################### vārāhopaniṣat saha nāvavatu- iti śāntiḥ prathamo'dhyāyaḥ tattvasaṃkhyāvikalpāḥ atha ṛbhurvai mahāmunirdevamānena dvādaśasaṃvatsaraṃ tapaścacāra | tadavasāne varāharūpī bhagavān prādurabhūt | sa hovācottiṣṭhottiṣṭha varaṃ vṛṇīṣveti | sodatiṣṭhat | tasmai namaskṛtyovāca bhagavan kāmibhiryadyat kāmitaṃ tattat tvatsakāśāt svapne'pi na yāce | samastavedaśāstretihāsapurāṇāni samastavidyājālāni brahmādayaḥ surāḥ sarve tvadrūpajñānānmuktimāhuḥ | atastvadrūpapratipādikāṃ brahmavidyāṃ brūhīti hovāca | tatheti sa hovāca varāharūpī bhagavān | caturviṃśatitattvāni kecidicchanti vādinaḥ | kecit ṣaṭtriṃśattattvāni kecit ṣaṇṇavatīti ca || 1 || teṣāṃ kramaṃ pravakṣyāmi sāvadhānamanāḥ śṛṇu | p. 465) vivaraṇam śrīmadvarāhopaniṣadvedyākhaṇḍasukhākṛti | tripānnārāyaṇakhyātarāmacandrapadaṃ bhaje || iha khalu kṛṣṇayajurvedapravibhakteyaṃ varāhopaniṣat ṣaṇṇavatitattvaprakāśanapurassaraṃ jñānayogaprakaṭanavyagrā niṣpratiyogikabrahmapraṇavārthaturyaturyaparyavasannā vijayate | asyāḥ svalpagranthato vivaraṇamārabhyate | tapobrahmacaryadevatāprasādādi##- ṛbhuvarāhayoḥ nidāgha-ṛbhvośca praśnaprativacanarūpeyamākhyāyikā brahmavidyāstutyarthā | ādāvākhyāyikāmavatārayati- atheti | tapaścacāra evamatyugraṃ tapaḥ kṛtavān | prādurabhūt svapurataḥ āvirbhūtavān | evamāvirbhūya tatkṛtatapaḥphaladitsayā sa hovāca | itthaṃ bhagavadvākyamākarṇya sodatiṣṭhat | uvāca, kimiti ? bhagavanniti | punaranyat kiṃ vāñchan tapaścarasi ityukte samasteti | sarve tvadrūpājñānaprabhavaṃ bandhaṃ tvadrūpajñānāt muktiṃ ca āhuḥ | ṛbhukṛtapraśnamaṅgīkṛtya tatheti | ādau svātiriktatattveyattāparijñānābhāve na hi svamātratattve śiṣyabuddhiḥ prasarediti svātiriktatattveyattāmācaṣṭe- caturiti || 1 || caturviṃśatitattvāni jñānendriyāṇi pañcaiva śrotratvaglocanādayaḥ || 2 || karmendriyāṇi pañcaiva vākpāṇyaṅghryādayaḥ kramāt | prāṇādayastu pañcaiva pañca śabdādayastathā || 3 || manobuddhirahaṃkāraścittaṃ ceti catuṣṭayam | caturviṃśatitattvāni tāni brahmavido viduḥ || 4 || kiṃ tadityatra- jñāneti || 2-4 || p. 466) ṣaṭtriṃśattattvāni etaistattvaiḥ samaṃ pañcīkṛtabhūtāni pañca ca | pṛthivyāpastathā tejo vāyurākāśa eva ca || 5 || dehatrayaṃ sthūlasūkṣmakāraṇāni vidurbudhāḥ | avasthātritayaṃ caiva jāgratsvapnasuṣuptayaḥ || 6 || āhatya tattvajātānāṃ ṣaṭtriṃśanmunayo viduḥ | ṣaṭtriṃśattattvāni kānītyatra- etairiti || 5-6 || ṣaṇṇavatitattvāni pūrvoktaistattvajātaistu samaṃ tattvāni yojayet || 7 || ṣaḍbhāvavikṛtiścāsti jāyate vardhate'pi ca | pariṇāmaṃ kṣayaṃ nāśaṃ ṣaḍbhāvavikṛtiṃ viduḥ || 8 || aśanā ca pipāsā ca śokamohau jarā mṛtiḥ | ete ṣaḍūrmayaḥ proktāḥ ṣaṭkośānatha vacmi te || 9 || tvak ca raktaṃ māṃsamedomajjāsthīni nibodhata | kāmakrodhau lobhamohau mado mātsaryameva ca || 10 || ete'riṣaṭkā viśvaśca taijasaḥ prājña eva ca | jīvatrayaṃ sattvarajastamāṃsi ca guṇatrayam || 11 || prārabdhāgāmyarjitāni karmatrayamitīritam | vacanādānagamanavisargānandapañcakam || 12 || p. 467) saṃkalpo'dhyavasāyaśca abhimāno'vadhāraṇā | muditā karuṇā maitrī upekṣā ca catuṣṭayam || 13 || digvātārkapraceto'śvivahnīndropendramṛtyukāḥ | tathā candraścaturvaktro rudraḥ kṣetrajña īśvaraḥ || 14 || āhatya tattvajātānāṃ ṣaṇṇavatyastu kīrtitāḥ | ṣaṇṇavatitattvāni kānītyatra- pūrvoktairiti || 7-14 || tattvātītabhagavadbhaktereva muktiḥ pūrvoktatattvajātānāṃ vailakṣaṇyamanāmayam || 15 || varāharūpiṇaṃ māṃ ye bhajanti mayi tattvataḥ | vimuktājñānatatkāryā jīvanmuktā bhavanti te || 16 || uktatattveṣu tvaṃ kīdṛśaḥ tvajjñānaphalaṃ kim ityata āha- pūrvokteti || 15-16 || tattvajñānaphalam ye ṣaṇṇavatitattvajñā yatra kutrāśrame ratāḥ | jaṭī muṇḍī śikhī vāpi mucyate nātra saṃśayaḥ || 17 || iti || viśiṣṭatattvajñānaphalamāha- ya iti | sāṃkhyaparigṛhītaṣaṇṇavatitattvāni śaivaparigṛhītaṣaṭtriṃśattattve antarbhavanti | tāni ca vedāntyekadeśiparigṛhītacaturviṃśatitattveṣu p. 468) antarbhavanti | punastānyapi svātiriktamāyaikatattve antarbhavanti, sarvasya māyākāryatvāt | svātiriktamāyātattvasya niṣpratiyogikābhāvarūpatayā niṣpratiyogikabrahmatattvamātramavaśiṣyata iti sarvavedāntasiddhāntārthaḥ || 17 || itiśabdaḥ adhyāyasamāptyarthaḥ || iti prathamo'dhyāyaḥ dvitīyo'dhyāyaḥ sādhanacatuṣṭayasaṃpattiḥ ṛbhurnāma mahāyogī kroḍarūpaṃ ramāpatim | variṣṭhāṃ brahmavidyāṃ tvamadhīhi bhagavan mama || 1 || evaṃ sa pṛṣṭo bhagavān prāha bhaktārtibhañjanaḥ | svavarṇāśramadharmeṇa tapasā gurutoṣaṇāt || 2 || sādhanaṃ prabhavet puṃsāṃ vairāgyādicatuṣṭayam | nityānityavivekaśca ihāmutra virāgatā || 3 || śamādiṣaṭkasaṃpattirmumukṣā tāṃ samabhyaset | evaṃ sāmānyataḥ brahmatattvamavagamya vispaṣṭaṃ sasādhanaṃ brahmatattvaṃ jñātumicchan muniḥ bhagavantaṃ pṛcchatītyāha- ṛbhuriti || 1 || kiṃ prāhetyatra ādau sādhanānuṣṭhānaṃ kartavyamityāha- svavarṇeti || 2 || kiṃ tadabhyasanīyacatuṣṭayasādhanamityatrāha- nityeti | brahmaiva nityaṃ brahmātiriktamanityam iti nityānityavivekaḥ | p. 469) iha srakcandanavanitādiṣu amutra svargādibhogeṣu ca vāntāśanamūtrapurīṣādiṣviva icchārāhityaṃ ihāmutravirāgatā || 3 || śamaḥ damaḥ uparatiḥ titikṣā śraddhā samādhānaṃ ceti śamādiṣaṭkasaṃpattiḥ | antaḥkaraṇanigrahaḥ śamaḥ, bāhyakaraṇanigraho damaḥ, uparatiḥ sarvakarmasaṃnyāsaḥ, śītoṣṇādidvandvasahanaṃ titikṣā, śrutyācāryavākyaviśvāsaḥ śraddhā, cittaikāgratā samādhānam | svātiriktabhramato moktumicchā mumukṣā | itthaṃ sādhanacatuṣṭayābhyāsato jitendriyo bhavatītyarthaḥ || brahmātmajñānyeva kṛtakṛtyaḥ evaṃ jitendriyo bhūtvā sarvatra mamatāmatim || 4 || vihāya sākṣicaitanye mayi kuryādahaṃmatim | durlabhaṃ prāpya mānuṣyaṃ tatrāpi naravigraham || 5 || brāhmaṇyaṃ ca mahāviṣṇorvedāntaśravaṇādinā | ativarṇāśramaṃ rūpaṃ saccidānandalakṣaṇam || 6 || yo na jānāti so'vidvān kadā mukto bhaviṣyati | brahmātiriktatyāgapūrvakaṃ brahmamātramatiṃ kuryādityāha- evamiti || 4 || evaṃ jñānasādhanabrāhmaṇādidehamāśritya yaḥ svātmatattvaṃ na jānāti sa kadā mukto bhavati ? na kadetyāha- durlabhamiti || 5 || vedāntaśravaṇādiniṣpannaṃ mahāviṣṇoḥ vyaktaliṅgaṃ pārivrājyam avyaktaliṅgaṃ ativarṇāśramamityarthaḥ || 6 || ātmanaḥ sukharūpatvam ahameva sukhaṃ nānyadanyaccennaiva tat sukham || 7 || p. 470) amadarthaṃ na hi preyo madarthaṃ [tu] [tat] svataḥpriyam | parapremāspadatayā mā na bhūvamahaṃ sadā || 8 || bhūyāsamiti yo draṣṭā so'haṃ viṣṇurmunīśvara | svātmana eva sarvapremāspadatvamāha- ahamiti | ahaṃ pratyageva parābhedena paramasukhaṃ brahma bhavāmi nānyat, brahmātiriktānyasya mṛgyatvāt | vastuto yadyanyat tadā tadbrahma niṣpratiyogikasukhaṃ naiva bhavati, yo vai bhūmā tat sukhaṃ iti bhūmabrahmaṇo niṣpratiyogikasukhasvarūpamātratāvādiśruteḥ || 7 || ata eva yat madarthaṃ tadeva sukham, amadarthaṃ tu na hi sukhaṃ bhaviturmarhati | madarthamapi na hi priyaṃ bhavatīti cenna ; tat svata eva priyaṃ bhavatītyarthaḥ | svātmānaṃ sukharūpatayā yo jānāti so'haṃ viṣṇurityāha- pareti | ahaṃ nirviśeṣasukharūpatayā mā bhūvamiti na, kiṃ tu bhūyāsamevetyarthaḥ || 8 || ātmanaḥ svayaṃprakāśatvam na prakāśo'hamityuktiryatprakāśaikabandhanā || 9 || svaprakāśaṃ tamātmānamaprākāśaḥ kathaṃ spṛśet | svayaṃ bhātaṃ nirādhāraṃ ye jānanti suniścitam || 10 || te hi vijñānasaṃpannā iti me niścitā matiḥ | sattāmātratvāt yat sanmātraṃ tadeva svayaṃprakāśaṃ brahmetyāha- neti | na prakāśo'hamiti yatprakāśataḥ paśyati tatsvarūpaṃ prakāśamātram || 9 || tasyāprakāśagrāsatvāt aprakāśasparśo na yujyata ityarthaḥ | evaṃ svayaṃprakāśamātmānaṃ ye manyante te kṛtakṛtyā iti manye'hamityāha- svayamiti || 10 || ātmanaḥ māyātatkāryavilakṣaṇatvam svapūrṇātmātirekeṇa jagajjīveśvarādayaḥ || 11 || p. 471) na santi nāsti māyā ca tebhyaścāhaṃ vilakṣaṇaḥ | ajñānāndhatamorūpaṃ karmadharmādilakṣaṇam || 12 || svayaṃprakāśamātmānaṃ naiva māṃ spraṣṭumarhati | paramārthadṛṣṭyā svātiriktaṃ na kiṃcidasti | yadi svājñadṛṣṭyā syāt tadā svajñadṛṣṭyā tadvilakṣaṇo'smītyāha- sveti || 11 || svātiriktavilakṣaṇamapi tvāṃ svātiriktaṃ spṛśedityata āha- ajñāneti || 12 || brahmātmajñāninaḥ brahmabhāvaḥ sarvasākṣiṇamātmānaṃ varṇāśramavilakṣaṇam || 13 || brahmarūpatayā paśyan brahmaiva bhavati svayam | bhāsamānamidaṃ sarvaṃ bhānarūpaṃ paraṃ padam || 14 || paśyan vedāntamānena sadya eva vimucyate | dehātmajñānavajjñānaṃ dehātmajñānabādhakam || 15 || ātmanyeva bhavedyasya sa necchannapi mucyate | pratyakprakāśamātmānaṃ brahmeti yo jānāti sa pratyagabhinnaṃ brahmaiva bhavatītyāha- sarveti || 13 || bhānātirekeṇa bhāsyaṃ neti jñānī bhāsyabhāvato vimucyata ityāha- bhāsamānamiti || 14 || evaṃ samyagjñānī svayameva mucyata ityāha- deheti || 15 || ātmajñāninaḥ karmabandhābhāvaḥ satyajñānānandapūrṇalakṣaṇaṃ tamasaḥ param || 16 || p. 472) brahmānandaṃ sadā paśyan kathaṃ badhyeta karmaṇā | tridhāmasākṣiṇaṃ satyajñānānandādilakṣaṇam || 17 || tvamahaṃśabdalakṣyārthamasaktaṃ sarvadoṣataḥ | svātmadarśinaḥ karmabandhāsaṃbhavamāha- satyeti || 16 || svātmanaḥ karmabandhābhāve hetuḥ asaktatvamityāha- tridhāmeti || 17 || ajñānijñāninoḥ darśanasthitivailakṣaṇyam sarvagaṃ saccidānandaṃ jñānacakṣurnirīkṣate || 18 || ajñānacakṣurnekṣeta bhāsvantaṃ bhānumandhavat | prajñānameva tadbrahma satyaprajñānalakṣaṇam || 19 || evaṃ brahmaparijñānādeva martyo'mṛto bhavet | tadbrahmānandamadvandvaṃ nirguṇaṃ satyacidghanam || 20 || viditvā svātmano rūpaṃ na bibheti kutaścana | cinmātraṃ sarvagaṃ nityaṃ saṃpūrṇaṃ sukhamavyayam || 21 || sākṣādbrahmaiva nānyo'stītyevaṃ brahmavidāṃ sthitiḥ | ajñasya duḥkhaughamayaṃ jñasyānandamayaṃ jagat || 22 || andhaṃ bhuvanamandhasya prakāśaṃ tu sucakṣuṣām | jñānacakṣuḥ svātmānaṃ sarvāsaktaṃ paśyati, svājñānacakṣustu divāndhavat bhāsvantamātmānaṃ na paśyatītyāha- sarvagamiti || 18 || yādṛgbrahmajñānī tādṛgbrahmaiva bhavatītyāha- prajñānamiti || 19 || brahmajñānī kutaścit na bibhedītyāha- taditi || 20 || nirbhayabrahmavidāṃ sthitiḥ ketyata āha- cinmātramiti || 21 || svajñagṛhītaṃ svājño viparītaṃ paśyatītyāha- ajñasyeti || 22 || p. 473) ātmani vastuto bandhamuktyabhāvaḥ anante saccidānande mayi vārāharūpiṇi || 23 || sthite'dvitīyabhāvaḥ syāt ko bandhaḥ kaśca mucyate | svasvarūpaṃ tu cinmātraṃ sarvadā sarvadehinām || 24 || naiva dehādisaṃghāto ghaṭavad dṛśigocaraḥ | svātmano'nyatayā bhātaṃ carācaramidaṃ jagat || 25 || svātmamātratayā buddhvā tadasmīti vibhāvaya | svasvarūpaṃ svayaṃ bhuṅkte nāsti bhojyaṃ pṛthak svataḥ || 26 || asti cedastitārūpaṃ brahmaivāstitvalakṣaṇam | brahmavijñānasaṃpannaḥ pratītamakhilaṃ jagat || 27 || paśyannapi sadā naiva paśyati svātmanaḥ pṛthak | matsvarūpaparijñānāt karmabhirna sa badhyate || 28 || yaḥ śarīrendriyādibhyo vihīnaṃ sarvasākṣiṇam | paramārthaikavijñānaṃ sukhātmānaṃ svayaṃprabham || 29 || svasvarūpatayā sarvaṃ veda svānubhavena yaḥ | sa dhīraḥ sa tu vijñeyaḥ so'haṃ tattvamṛbho bhava || 30 || ataḥ prapañcānubhavaḥ sadā na hi svarūpabodhānubhavaḥ sadā khalu | iti prapaśyan paripūrṇavedano na bandhamukto na ca baddha eva tu || 31 || p. 474) vastuto mama niṣpratiyogikādvitīyatvena na ko'pi baddho mukto vā bhavitumarhatītyāha- ananta iti || 23 || advitīyabhāvena ko bandhaḥ | cinmātrameva cinmātram iti śrutyanurodhena svasvarūpameva cinmātraṃ na anyadityāha- svasvarūpamiti || 24 || svātiriktadehādikaṃ svamātramiti cintayetyāha- svātmana iti || 25 || svātiriktaṃ nāstyeva | yadyastīti bhrāntistadā tadapyastitvaṃ brahmetyāha- sveti || 26 || svajñānī svatiriktaṃ svātiriktatvena na paśyati, kiṃtu svamātratayā paśyatītyāha- brahmeti || 27 || karmabandhe sati kathamevaṃ paśyatītyatra āha- maditi || 28 || śarīrādau sati kathamevaṃ na badhyate ityāśaṅkya tadvilakṣaṇatvena ātmānaṃ yaḥ paśyati so'hameva syāmityāha- ya iti || 29-30 || evaṃ madbhāvāpannasya svātmānubhūtiṃ vinānātmaprapañcānubhūtiḥ nāsti | evaṃ svātmānubhūtiyogino bandhamokṣavibhramo nāstītyāha- ata iti || 31 || bandhanivṛttaye brahmātmānusaṃdhānam svasvarūpānusaṃdhānānnṛtyantaṃ sarvasākṣiṇam | muhūrtaṃ cintayenmāṃ yaḥ sarvabandhaiḥ pramucyate || 32 || sarvabhūtāntarasthāya nityamuktacidātmane | pratyakcaitanyarūpāya mahyameva namo namaḥ || 33 || tvaṃ vāhamasmi bhagavo'haṃ vai tvamasi devate | tubhyaṃ mahyamanantāya mahyaṃ tubhyaṃ cidātmane || 34 || namo mahyaṃ pareśāya namastubhyaṃ śivāya ca | kiṃ karomi kva gacchāmi kiṃ gṛhṇāmi tyajāmi kim || 35 || p. 475) yanmayā pūritaṃ viśvaṃ mahākalpāmbunā yathā | antaḥasṅgaṃ bahiḥsaṅgamātmasaṅgaṃ ca yastyajet | sarvasaṅganivṛttātmā sa māmeti na saṃsayaḥ || 36 || ahiriva janayogaṃ sarvadā varjayedyaḥ kuṇapamiva sunārīṃ tyaktakāmo virāgī | viṣamiva viṣayādīn manyamāno durantān jagati paramahaṃso vāsudevo'hameva || 37 || idaṃ satyamidaṃ satyaṃ satyametadihocyate | ahaṃ satyaṃ brahma mattaḥ kiṃcinna vidyate || 38 || bandhanivṛttihetuḥ kimityāśaṅkya maccintanamityāha- sveti || 32 || pratyagabhinnabrahmānusaṃdhānaprakāramāha- sarveti || 33-34 || svasyāvikriyatāṃ paripūrṇatāmapyāha- kiṃ karomīti || 35 || tava vibhutvena sarve'pi tvāmeva pratipadyante ityatra- māṃ nityaṃ prāptā api svātiriktasaṅgino māṃ nāpnuvanti | tatra yaḥ kaścit svāntarbāhyasaṅgaviralo bhavati sa eva māmetītyāha- antariti || 36 || svātiriktasaṅgatyāgopāyaṃ tajjñānaphalaṃ cāha- ahiriti || 37 || ahameva vāsudevaḥ satyaṃ, madatiriktam asatyaṃ na vidyate, madatiriktasya mṛgyatvādityāha- idamiti || 38 || brahmāptisādhanabhūtasyopavāsasya nirvacanam upa samīpe yo vāso jīvātmaparamātmanoḥ | upavāsaḥ sa vijñeyo na tu kāyasya śoṣaṇam || 39 || kāyaśoṣaṇamātreṇa kā tatra hyavivekinām | valmīkatāḍanādeva mṛtaḥ kiṃ nu mahoragaḥ || 40 || p. 476) satyabrahmāptyupāyaḥ ka ityatra āha- upeti || 39-40 || jīvanmuktisādhanamaparokṣajñānam asti brahmeti cedveda parokṣajñānameva tat | ahaṃ brahmeti cedveda sākṣātkāraḥ sa ucyate || 41 || yasmin kāle svamātmānaṃ yogī jānāti kevalam | tasmāt kālāt samārabhya jīvanmukto bhavedasau || 42 || ahaṃ brahmeti niyataṃ mokṣaheturmahātmanām | parokṣāparokṣajñānasvarūpamāha- astīti || 41 || aparokṣajñānasamakālaṃ jīvanmukto bhavatītyāha- yasminniti || 42 || sadā ahaṃ brahmeti jñānaṃ mokṣaheturityāha- ahamiti || bāhyāntaścintātyāgavidhiḥ dve pade bandhamokṣāya nirmameti mameti ca || 43 || mameti badhyate janturnirmameti vimucyate | bāhyacintā na kartavyā tathaivāntaracintikā | sarvacintāṃ samutsṛjya svastho bhava sadā ṛbho || 44 || dehādāvahaṃkāramamakārabhāvābhāvau bandhamokṣahetū bhavataḥ ityāha- dve iti || 43 || ahaṃbhāvādyanudayahetuḥ bāhyāntaścintātyāga evetyāha- bāhyeti || 44 || bhagavaccintanameva sarvacintātyāgopāyaḥ saṃkalpamātrakalanena jagatsamagraṃ saṃkalpamātrakalane hi jagadvilāsaḥ | p. 477) saṃkalpamātramidamutsṛja nirvikalpa- māśritya māmakapadaṃ hṛdi bhāvayasva || 45 || maccintanaṃ matkathanamanyonyaṃ matprabhāṣaṇam | madekaparamo bhūtvā kālaṃ naya mahāmate || 46 || cidihāstīti cinmātramidaṃ cinmayameva ca | cittvaṃ cidahamete ca lokāściditi bhāvaya || 47 || rāgaṃ nirāgatāṃ nītvā nirlepo bhava sarvadā | cintāmūlasaṃkalpamunmūlya nirvikalpaṃ mām āśrayetyāha- saṃkalpeti || 45 || saṃkalpatyāgopāyamāha- maditi || 46 || tvaccintanaṃ kīdṛśam ityatra sarvaṃ cinmātramiti cintanamityāha- ciditi || 47 || svatiriktaviṣaye rāgam || sarvakalpanātītaṃ brahmaiva cintanīyam ajñānajanyakartrādikārakotpannakarmaṇā || 48 || śrutyutpannātmavijñānapradīpo bādhyate katham | anātmatāṃ parityajya nirvikāro jagatsthitau || 49 || ekaniṣṭhatayāntaḥsthasaṃvinmātraparo bhava | ghaṭākāśamaṭhākāśau mahākāśe pratiṣṭhitau || 50 || evaṃ mayi cidākāśe jīveśau parikalpitau | yā ca prāgātmano me mā tathānte ca tiraskṛtā || 51 || p. 478) brahmavādibhirudgītā sā māyeti vivekataḥ | māyātatkāryavilaye neśvaratvaṃ na jīvatā || 52 || tataḥ śuddhaścidevāhaṃ vyomavannirupādhikaḥ | jīveśvarādirūpeṇa cetanācetanātmakam || 53 || īkṣaṇādipraveśāntā sṛṣṭirīśena kalpitā | jāgradādivimokṣāntaḥ saṃsāro jīvakalpitaḥ || 54 || triṇācikādiyogāntā īśvarabhrāntimāśritāḥ | lokāyatādisāṃkhyāntā jīvavibhrāntimāśritāḥ || 55 || tasmānmumukṣubhirnaiva matirjīveśavādayoḥ | kāryā kiṃ tu brahmatattvaṃ niścalena vicāryatām || 56 || advitīyabrahmatattvaṃ na jānanti yathā yathā | bhrāntā evākhilāsteṣāṃ kva muktiḥ kveha vā sukham || 57 || karmalepasyānivāryatvāt nirlepatvaṃ kuto me syādityata āha- ajñāneti || 48 || anātmani sati svātmamātrajñānaṃ kathamudetītyata āha##- syādityata āha- ghaṭeti || 50 || jīveśādikalpanāmūlamāyāyāḥ sattvāt nirmāyabhāvaḥ kathaṃ me syāt ityatra māyāmūlavicārato nirmāyaṃ brahma prasīdatītyāha- yā ceti || 51-52 || uktalakṣaṇalakṣitajīveśādinānākalpanāṃ hitvā nirvikalpādvaitabrahmaiva sadā cintyamityāha- jīveti | jīveśvarādirūpeṇa ityādi niścalena vicāryatām ityantaṃ mahopaniṣadi vyākhyātam || 53-56 || evam akhaṇḍaikarasabrahmājñānino bhrāntā evetyāha- advitīyeti || 57 || p. 479) pratyagabhinnabrahma sarvāvasthātītam uttamādhamabhāvaścet teṣāṃ syādasti tena kim | svapnastharājyabhikṣābhyāṃ prabuddhaḥ spṛśyate khalu || 58 || ajñāne buddhivilaye nidrā sā maṇyate budhaiḥ | vilīnājñānatatkārye mayi nidrā kathaṃ bhavet || 59 || buddheḥ pūrṇavikāso'yaṃ jāgaraḥ parikīrtyate | vikārādivihīnatvājjāgaro me na vidyate || 60 || sūkṣmanāḍiṣu saṃcāro buddheḥ svapnaḥ prajāyate | saṃcāradharmarahite mayi svapno na vidyate || 61 || śivajīvādyuttamādhamabhede sati katham advitīyabrahmajñānam udetītyatra sadṛṣṭāntaṃ tannirākaroti | uttameti || 58 || avasthātrayāvṛtasya turyānandānubhavaḥ kuta ityatra āha- ajñāna iti | nidrā suṣuptiḥ || 59-61 || nirviśeṣabrahmajñānena brahmabhāvaḥ suṣuptikāle sakale vilīne tamasāvṛte | svarūpaṃ mahadānandaṃ bhuṅkte dṛśyavivarjitaḥ || 62 || aviśeṣeṇa sarvaṃ tu yaḥ paśyati cidanvayāt | sa eva sakṣādvijñānī sa śivaḥ sa harirvidhiḥ || 63 || evaṃ svātiriktaprapañcasuṣuptikāle || 62 || citaḥ sarvāvasthānusyūtajñānī cideva bhavatītyāha- aviśeṣeṇeti || 63 || p. 480) jagadvilāpanapurassaraṃ brahmaikatvacintanam dīrghasvapnamidaṃ yattaddīrghaṃ vā cittavibhramam | dīrghaṃ vāpi manorājyaṃ saṃsāraṃ duḥkhasāgaram | supterutthāya suptyantaṃ brahmaikaṃ pravicintyatām || 64 || āropitasya jagataḥ pravilāpanena cittaṃ madātmakatayā parikalpitaṃ naḥ | śatrūn nihatya guruṣaṭkagaṇānnipātāt gandhadvipo bhavati kevalamadvitīyaḥ || 65 || avasthātrayasaṃsṛteḥ cittavikalpatāmāha- dīrgheti | duḥkhasāgaraṃ viddhītyarthaḥ | yata evam ataḥ tacchāntaye supterutthāya || 64 || kenopāyena brahmaikamiti cintyabhityata āha- āropitasyeti | svājñadṛṣṭyā āropitasya pravilāpanena vilāpanādhiṣṭhānamavaśiṣyate | tatrākhaṇḍākāravṛttimat cittaṃ matsvarūpameva bhavatītyarthaḥ | śatrūn saccidānandāvaraṇān kāmādyariṣaḍvargān vā guruṣaṭkagaṇāt gaṇena śamādiṣaṭguṇāsinā nihatya nirmūlya itthaṃ śatrunipātāt nipātena ātmā gandhadvīpo mattagaja iva kevalam advitīyaḥ svātmā avaśiṣyata ityarthaḥ || 65 || pratyagabhinnabrahmaviṣayako vidvadanubhavaḥ adyāstametu vapurāśaśitāramāstāṃ kastāvatāpi mama cidvapuṣo viśeṣaḥ | kumbhe vinaśyati ciraṃ samavasthite vā kumbhāmbarasya na hi ko'pi viśeṣaleśaḥ || 66 || p. 481) ahinirlvayinī sarpanirmoko jīvavarjitaḥ | valmīke patitastiṣṭhettaṃ sarpo nābhimanyate || 67 || evaṃ sthūlaṃ ca sūkṣmaṃ ca śarīraṃ nābhimanyate | pratyagjñānaśikhidhvaste mithyājñāne sahetuke | neti netīti rūpatvādaśarīro bhavatyayam || 68 || śāstreṇa naśyet paramārthadṛṣṭiḥ kāryakṣamaṃ naśyati cāparokṣyāt | prārabdhanāśāt pratibhānanāśa evaṃ tridhā naśyati cātmamāyā || 69 || brahmatve yojite svasmin jīvabhāvo na gacchati | advaite bodhite tattve vāsanā vinivartate || 70 || ārabdhānte dehahānirmāyetthaṃ kṣīyate'khilā | astītyukte jagat sarvaṃ sadrasaṃ brahma tadbhavet || 71 || bhātītyukte jagat sarvaṃ bhānaṃ brahmaiva kevalam | marubhūmau jalaṃ sarvaṃ marubhūmātrameva tat | jagattrayamidaṃ sarvaṃ cinmātraṃ svavicārataḥ || 72 || ajñānameva na kuto jagataḥ prasaṅgo jīveśadeśikavikalpakathātidūre | ekāntakevalacidekarasasvabhāve brahmaiva kevalamahaṃ paripūrṇamasmi || 73 || p. 482) bodhacandramasi pūrṇavigrahe moharāhumuṣitātmatejasi | snānadānayajanādikāḥ kriyā mocanāvadhi vṛthaiva tiṣṭhate || 74 || madbhāvāpannavidvadanubhava evaṃ bhavatītyāha- adyeti | tatra dṛṣṭāntastu kumbhe vinaśyati || 66 || viduṣo'pi śarīradarśanāt aśarīratvaṃ kuta ityāśaṅkya aśarīraṃ vāva santaṃ na priyāpriye spṛśataḥ iti śrutyanurodhena svājñavikalpitaśarīratraye svātmātmīyābhimatikaivalyameva aśarīratvamiti sadṛṣṭāntamāha- ahinirlvayinīti || 67 || vidvān evam || 68 || śarīratrayahetumāyāyāṃ satyāṃ katham aśarīratvam ityāśaṅkya śāstrajanyajñānavijñānasamyaktattvajñānato brahmātirekeṇa māyā nāstīti māyā nirmāyaṃ padaṃ bhajati, tatsamakālaṃ māyākāryāgāmyādikarmatrayamapi savāsanaṃ kṣīyate, tato vidvān aśarīrabrahmamātratayā avaśiṣyata ityāha- śāstreṇeti | brahmaiva satyaṃ brahmātiriktaṃ na kiṃcidasti iti śāstrajanyajñānāt māyāyāḥ paramārthadṛṣṭiḥ naśyati | tena tadbījāṃśaprabhavabhrāntijatādātmyāspadāgāmikarmaṇo'śleṣo bhavati | tadā svātiriktaṃ vyāvahārikaṃ pratibhāti | pūrvābhyastaśāstrajanyajñānamanubhavārūḍhaṃ cet vijñānapadaṃ bhajati tena yat karyakṣamaṃ vyāvahārikaṃ tat naśyati | tena svātiriktaṃ prātibhāsikaṃ bhāti | tena sahajatādātmyāspadasaṃcitakarmāpi naśyati | vijñāninaḥ prārabdhakarma bhogena kṣīyate, na hi tadānīṃ naśyati, ārabdhatvāt | vijñānaṃ dṛḍhānubhavakalitaṃ cet samyagjñānapadaṃ bhajati | tena pratibhāsikatayā bhātaṃ svātiriktaṃ śūnyabhāvaṃ bhajati | tena karmajadātmyāspadamāyāsthūlāṃśārabdhaṃ karmāpi naśyati | prārabdhanāśasamakālaṃ māyāyāḥ śūnyatayā pratibhāso'pi naśyati | evaṃ māyā tredhā vinaśyatītyarthaḥ | yadā svātiriktasāmānyamasti nāstīti vibhramāpahnavo bhavati evaṃ svātiriktāpahnavavṛttiḥ tattvajñānapadaṃ bhajati | tena brahma niṣpratiyogikasvamātramiti vidvān avaśiṣyata iti bhāvaḥ || 69 || p. 483) uktārthameva punaḥ dṛḍhayati- brahmatva iti | kevalaśāstrajanya-jñānena brahmatve yojite || 70 || ātyantikadehābhimānavṛttiḥ māyā | asti bhāti priyamiti yadyat vyavahṛtaṃ tat saccidānandaṃ brahmetyāha- astīti || 71 || yadyat priyaṃ tadeva brahma sukhamiti bodhyamityatra- asti bhāti priyaṃ rūpaṃ nāma cetyaṃśapañcakam | ādyaṃ trayaṃ brahmarūpaṃ jagadrūpaṃ tato dvayam || iti śruteḥ | nāmarūpasadvitīyaṃ brahmetyata āha- marubhūmāviti || 72 || kathaṃ punaḥ cinmātraṃ niṣpratiyogikaṃ, jīveśādivikalpajuṣṭajagataḥ sattvādityata āha- ajñānamiti | jagataḥ svājñānakāryatvāt svajñānena svājñānanāśe tatkāryaṃ jagat kutaḥ satpadamarhatītyatra- kāraṇābhāvataḥ kāryaṃ kathaṃ siddhipadaṃ bhajet iti paramākṣarokteḥ || 73 || svātiriktakalanāmukte brahmaṇi mūḍhāḥ svātiriktaṃ kalpayitvā tacchāntaye mudhā vyāpriyanta ityāha- bodheti || 74 || samādhisādhanaṃ nādānusaṃdhānam salile saindhavaṃ yadvat sāmyaṃ bhajati yogataḥ | tathātmamanasoraikyaṃ samādhiriti kathyate || 75 || durlabhoviṣayatyāgo durlabhaṃ tattvadarśanam | durlabhā sahajāvasthā sadguroḥ karuṇāṃ vinā || 76 || utpannaśaktibodhasya tyaktaniḥśeṣakarmaṇaḥ | yoginaḥ sahajāvasthā svayameva prakāśate || 77 || rasasya manasaścaiva cañcalatvaṃ svabhāvataḥ | raso baddho mano baddhaṃ kiṃ na sidhyati bhūtale || 78 || p. 484) mūrcchito harati vyādhiṃ mṛto jīvayati svayam | baddhaṃ khecaratāṃ dhatte brahmatvaṃ rasacetasi || 79 || indriyāṇāṃ mano nātho manonāthastu mārutaḥ | mārutasya layo nāthastannāthaṃ layamāśraya || 80 || niśceṣṭo nirvikāraśca layo jīvati yoginām | ucchinnasarvasaṃkalpo niḥśeṣāśeṣaceṣṭitaḥ | svāvagamyo layaḥ ko'pi manasāṃ vāgagocaraḥ || 81 || puṅkhānupuṅkhaviṣayekṣaṇatatparo'pi brahmāvalokanadhiyaṃ na jahāti yogī | saṃgītatālalayavādyavaśaṃ gatāpi maulisthakumbhaparirakṣaṇadhīrnaṭīva || 82 || sarvacintāṃ parityajya sāvadhānena cetasā | nāda evānusaṃdheyo yogasāmrājyamicchatā || 83 || iti || svātiriktāsaṃbhavaprabodhasiddhaṃ brahmāsmīti brahmamanasorekatvaṃ samādhiriti sadṛṣṭāntamāha- salila iti || 75 || evaṃ tattvadarśanaṃ gurukaṭākṣato bhavatītyāha- durlabhaḥ iti || 76 || kasyeyaṃ sahajāvasthā jāyata ityata āha- utpanneti | jñānasahakṛtayogābhyāsapāṭavena utpannakuṇḍalinīśaktibodhasya, brahmātiriktaṃ na kiṃcidasti ityajaḍakriyājñānecchāśaktibodhasya, samyagjñānino vā śaktibodhasya || 77 || brahmātirekeṇa manasaḥ sattvaṃ ye manyante taddṛṣṭimāśritya p. 485) manasaḥ calanādiḥ bandhamuktiheturiti sadṛṣṭāntamāha- rasasyeti || 78-79 || krameṇa indriyamanaḥprāṇādikaṃ vilāpya tallayādhikaraṇaṃ brahmāsmītyāśrayetyāha- indriyāṇāmiti || 80 || kīdṛśo'yaṃ laya ityatra niśceṣṭa iti | kiṃca- ucchinneti | layaśabdena layādhikaraṇaṃ brahmocyate ityarthaḥ || 81 || viduṣo viṣayeṣu satsu tallayādhikaraṇabrahmadṛṣṭiḥ kuta ityatra sadṛṣṭāntamuttaramāha- puṅkheti || 82 || svātiriktabhramāsaṃbhavaprabodhasiddhaṃ paramātmā svāvaśeṣadhiyā anusaṃdheya iti adhyāyārthamupasaṃharati- sarveti | yogasāmrājyaṃ kaivalyamicchatā svātiriktāvakāśaṃ na dadātīti nadaḥ sa eva nādaḥ paramātmaiva niṣpratiyogikasvamātramityanusaṃdheyaḥ || 83 || itiśabdo'dhyāyaparisamāptyarthaḥ || iti dvitīyo'dhyāyaḥ tṛtīyo'dhyāyaḥ advitīyaparamātmānubhavaḥ na hi nānāsvarūpaṃ syādekaṃ vastu kadācana | tasmādakhaṇḍa evāsmi yanmadanyanna kiṃcana || 1 || dṛśyate śrūyate yadyad brahmaṇo'nyanna tadbhavet | nityaśuddhavimuktaikamakhaṇḍānandamadvayam | satyaṃ jñānamanantaṃ yat paraṃ brahma bhavāmi tat || 2 || ānandarūpo'hamakhaṇḍabodhaḥ parātparo'haṃ ghanacitprakāśaḥ | p. 486) meghā yathā vyoma na ca spṛśanti saṃsāraduḥkhāni na māṃ spṛśanti || 3 || sarvaṃ sukhaṃ viddhi suduḥkhanāśāt sarvaṃ ca sadrūpamasasyanāśāt | cidrūpameva pratibhānayuktaṃ tasmādakhaṇḍaṃ mama rūpametat || 4 || na hi janirmaraṇaṃ gamanāgamau na ca malaṃ vimalaṃ na ca vedanam | cinmayaṃ hi sakalaṃ virājate sphuṭataraṃ paramasya tu yoginaḥ || 5 || kathaṃ tvaṃ niṣpratiyogikaparamātmāsi svapratiyoginānātvasya vidyamānatvādityāśaṅkamānamālakṣya bhagavān svasya niṣpratiyogikādvitīyatvasthāpanāya svānubhavaṃ prakaṭayati- na hīti | yasmādevaṃ tasmāt || 1 || svānyat dṛśyate śrūyate cedityatrāha- dṛśyata iti | kīdṛśaṃ brahma tvaṃ bhavasītyatrāha- nityeti || 2 || jīvavaddehadhāraṇasāmānyāt tvamapi saṃsāraduḥkhī bhavasītyata āha- ānandeti || 3 || saccidānandākhaṇḍaṃ māṃ viddhītyāha- sarvamiti || 4 || nirviśeṣajñānayogino madrūpameva vibhātītyāha- na hi janiriti | yogī svātmano mama janimṛtigamanāgamanādivikriyā nāstīti matvā sarvatra māmeva niṣpratiyogikacinmātraṃ paśyatītyarthaḥ || 5 || cinmātrabhāvāpattisādhanamaunavidhiḥ satyacidghanamakhaṇḍamadvayaṃ sarvadṛśyarahitaṃ nirāmayam | yat padaṃ vimalamadvayaṃ śivaṃ tat sadāhamiti maunamāśraya || 6 || p. 487) janmamṛtyusukhaduḥkhavarjitaṃ jātinītikulagotradūragam | cidvivartajagato'sya kāraṇaṃ tat sadāhamiti maunamāśraya || 7 || pūrṇamadvayamakhaṇḍacetanaṃ viśvabhedakalanādivarjitam | advitīyaparasaṃvidaṃśakaṃ tat sadāhamiti maunamāśraya || 8 || taveśvaratvena niṣpratiyogikacinmātratvaṃ yujyate | mamānīśatvena tadbhāvāpattyupāyamādiśeti pṛcchamānamālakṣya bhagavān svabhāvāpattyupāyamādiśati- satyeti || 6-8 || bhagavataḥ saccidānandatvam kenāpyabādhitatvena trikāle'pyekarūpataḥ | vidyamānatvamastyetat sadrūpatvaṃ sadā mama || 9 || nirupādhikanityaṃ yat suptau sarvasukhāt param | sukharūpatvamastyetadānandatvaṃ sadā mama || 10 || evaṃ muneḥ svabhāvāpattyupāyamupadiśya taddārḍhyāya svātmanaḥ saccidānandatvaṃ sādhanayati- keneti || 9-10 || bhagavadbhaktireva mokṣasādhanam dinakarakiraṇairhi śārvaraṃ tamo nibiḍataraṃ jhaṭiti praṇāśameti | ghanatarabhavakāraṇaṃ tamo ya- ddharidinakṛtprabhayā na cāntareṇa || 11 || p. 488) mama caraṇasmaraṇena pūjayā ca svakatamasaḥ parimucyate hi jantuḥ | na hi maraṇaprabhavapraṇāśahetu- rmama caraṇasmaraṇādṛte'sti kiṃcit || 12 || ādareṇa yathā stauti dhanavantaṃ dhanecchayā | tathā cedviśvakartāraṃ ko na mucyeta bandhanāt || 13 || madbhāvāpattihetumadbhaktiṃ vinā ko'pi na mucyata iti sadṛṣṭāntamupapādayati- dinakareti | dinakṛtprabhayā vināśameti || 11-12 || kaścidrājasevyapi dāridryato mucyate tathā māmupāsya ko vā svātiriktabhramataḥ na mucyata ityāha- ādareṇeti || 13 || īśvarasya sarvasamatvam ādityasaṃnidhau lokaśceṣṭate svayameva tu | tathā matsaṃnidhāveva samastaṃ ceṣṭate jagat || 14 || śuktikāyāṃ yathā tāraṃ kalpitaṃ māyayā tathā | mahadādi jaganmāyāmayaṃ mayyeva kevalam || 15 || caṇḍāladehe paśvādisthāvare brahmavigrahe | anyeṣu tāratamyena sthiteṣu na tathā hyaham || 16 || vinaṣṭadigbhramasyāpi yathāpūrvaṃ vibhāti dik | tathā vijñānavidhvastaṃ jaganme bhāti tanna hi || 17 || p. 489) na deho nendriyaprāṇo na manobuddhyahaṃkṛtiḥ | na cittaṃ naiva māyā ca na ca vyomādikaṃ jagat || 18 || na kartā naiva bhoktā ca na ca bhojayitā tathā | kevalaṃ citsadānandabrahmaivāhaṃ janārdanaḥ || 19 || svājñādilokapravṛttinivṛttinimittamapyahamevetyāha- ādityeti || 14 || madatiriktaṃ mayyeva vikalpitam | viṣameṣvapi samo'hamevetyāha- śuktikāyāmiti || 15-16 || madajñānavikalpitaṃ majjñānato na bhātītyāha- vinaṣṭeti | vinaṣṭadigbhramasyāpi bhramāpāye || 17 || tavāpi jagadantaḥpātidehendriyādisattvāt kathaṃ jagat na bhātītyucyate ityatrāha- na deha iti || 18-19 || cittameva saṃsārakāraṇam jalasya cañcalādeva cañcalatvaṃ yathā raveḥ | tathāhaṃkārasaṃbandhādeva saṃsāra ātmanaḥ || 20 || cittamūlaṃ hi saṃsārastatprayatnena śodhayet | hanta cittamahattāyāṃ kaiṣā viśvāsatā tava || 21 || kva dhanāni mahīpānāṃ brāhmaṇaḥ kva jaganti vā | prāktanāni prayātāni gatāḥ sargaparaṃparāḥ || 22 || koṭayo brahmaṇāṃ yātā bhūpā naṣṭāḥ parāgavat | sa cādhyātmābhimāno'pi viduṣo'pyāsuratvataḥ || 23 || viduṣo'pyāsuraścet syānniṣphalaṃ tattvadarśanam | p. 490) tava īśvarasya dehādivairalyamastu vastuto nirviśeṣabrahmarūpatvāt | jīvānāṃ bandhamokṣahetū kāvityatra atasmiṃstadbhāvātadbhāvāvityāha- jalasyeti || 20 || evaṃ saṃsāramūlaṃ kim ityatra cittamityāha- citteti | saṃsāramūlacittasya sattvāt tadvikalpitaṃ sarvaṃ satyam iti manyamānaṃ pratyāha- hanteti | cittatatkāryasya bhrāntyujjīvakatvāt tadapāye yathāpūrvamadarśanāt cittatatkāryakalanā nāstyevetyarthaḥ || 21-22 || viduṣo'pyevaṃ satyavat bhātaṃ cet tasya vaiduṣyaṃ nāstītyāha- sa ceti | yaḥ anātmani ātmadhīprabhavaḥ avidvadgocaraḥ sa cādhyātmābhimānaḥ dehābhimānaḥ svānyatra mamatāpi viduṣo'pyanarthakara eva | kutaḥ ? dehādāvātmātmīyābhimānasya āsuratvataḥ āsurakṛtyatvāt || 23 || aviduṣa iva viduṣo'pi āsuraścet tadārjitatattvadarśanaṃ niṣphalameva syāt | tathā ca śrutiḥ- jñānāmṛtena tṛptasya kṛtakṛtyasya yoginaḥ | nacāsti kiṃcit kartavyamasti cenna sa tattvavit || iti || anātmani rāgādyanubhavo vidvallakṣaṇam utpādyamānā rāgādyā vivekajñānavahninā || 24 || yathā tadaiva dahyante kutasteṣāṃ prarohaṇam | yathā sunipuṇaḥ samyak paradoṣekṣaṇe rataḥ || 25 || tathā cennipuṇaḥ sveṣu ko na mucyeta bandhanāt | anātmavidamukto'pi siddhijālāni vāñchati || 26 || dravyamantrakriyākālayuktyāpnoti munīśvara | nātmajñasyaiṣa viṣaya ātmajño hyātmamātradṛk || 27 || ātmanātmani saṃtṛpto nāvidyāmanudhāvati | ye kecana jagadbhāvāstānavidyāmayān viduḥ || 28 || p. 491) kathaṃ teṣu kilātmajñastyaktāvidyo vimajjati | dravyamantrakriyākālayuktayaḥ sādhusiddhidāḥ || 29 || paramātmapadaprāptau nopakurvanti kāścana | sarvecchākalanā śāntāvātmalābhodayābhidhaḥ || 30 || sa kathaṃ siddhivāñchāyāṃ kathamarhatyacittakaḥ || iti || avidvatsevyāsurabhāvasya vidvaddaśāsamakālameva jñānāgnigdhatvāt bhasmāvaśeṣitasya punaḥ prarohāsaṃbhavamāha- utpādyeti || 24 || paradoṣānveṣaṇavat svāsurabhāvoditaścet tataḥ ko vā na mucyate ityāha- yatheti || 25 || anātmajño'ṇimādisiddhiṃ taducitasādhanato gacchati | ātmajñastu tadanātmakāryaṃ matvā tatroparamate | tasya tadicchaiva nodetītyāha- anātmaviditi || 26-27 || mahāntastu ye kecana jagadbhāvāḥ siddhirūpāḥ tān || 28 || dravyādayaḥ siddhidā api brahmabhāvāpattau nopakurvantītyāha- dravyeti || 29 || jīvanmuktasya brahmātirekeṇa vāñchanīyābhāvānna kimapi ayaṃ vāñchatītyarthaḥ || 30 || itiśabdaḥ adhyāyaparisamāptyarthaḥ || iti tṛtīyo'dhyāyaḥ caturtho'dhyāyaḥ 1. brāhmaṇam saptabhūmikāsu jīvanmuktibhūmikācatuṣṭayam atha ha ṛbhuṃ bhagavantaṃ nidāghaḥ papraccha jīvanmuktilakṣaṇamanubrūhīti || 1 || tatheti sa hovāca | saptabhūmiṣu jīvanmuktāścatvāraḥ || 2 || p. 492) śubhecchā prathamā bhūmikā bhavati | vicāraṇā dvitīyā | tanumānasī tṛtīyā | sattvāpattisturīyā | asaṃsaktiḥ pañcamī | padārthabhāvanā ṣaṣṭhī | turīyagā saptamī || 3 || acittajīvanmuktalakṣaṇaṃ jijñāsuḥ nidāghaḥ ṛbhuṃ tadiyattāṃ pṛcchatītyāha- atheti | papraccha- kimiti ? jīvanmuktilakṣaṇamanubrūhīti || 1 || kiṃ taduvācetyatra- saptabhūmiṣviti || 2 || kīdṛśyaḥ bhūmayaḥ ityatrāha- śubheti || 3 || praṇavavikṛtyakārādeḥ cāturvidhyam praṇavātmikā bhūmikāḥ akārokāramakārārdhamātrātmakāḥ || 4 || sthūlasūkṣmabījasākṣibhedenākārādayaścaturvidhāḥ || 5 || praṇavavikṛtayastu akārokāramakārārdhamātrātmakāḥ || 4 || praṇavavikṛtyakārādeḥ cāturvidhyamāha- sthūleti || 5 || akārasthūlādīnāmadhyakṣāḥ tadavasthā jāgratsvapnasuṣuptiturīyāḥ || 6 || akārasthūlāṃśe jāgradviśvaḥ | sūkṣmāṃśe tattaijasaḥ | bījāṃśe tatprājñaḥ | sākṣyaṃśe tatturīyaḥ || 7 || ukārasthūlāṃśe svapnaviśvaḥ | sūkṣmāṃśe tattaijasaḥ | bījāṃśe tatprājñaḥ | sākṣyaṃśe tatturīyaḥ || 8 || makārasthūlāṃśe suṣuptaviśvaḥ | sūkṣmāṃśe tattaijasaḥ | bījāṃśe tatprājñaḥ | sākṣyaṃśe tatturīyaḥ || 9 || ardhamātrāsthūlāṃśe turīyaviśvaḥ | sūkṣmāṃśe tattaijasaḥ | bījāṃśe tatprājñaḥ | sākṣyaṃśe turīyaturīyaḥ || 10 || p. 493) yā akārādipravibhaktāḥ tadavasthāḥ || 6 || akārasthūlādikrameṇa tadadhyakṣavibhāgamāha- akāreti | samaṣṭijāgrajjāgradādyadhyakṣā virāḍvirāḍādituryabījāntāḥ, tadvyaṣṭisamaṣṭyaikyādhyakṣāstu otrotrādyavikalpānujñaikarasāntā bhavantīti jñātavyāḥ || 7-9 || vyaṣṭisamaṣṭikalanāviralasākṣyaṃśapravibhaktasākṣyaṃśesvātiriktavyaṣ ṭyādikalanākalitākārasthūlāṃśādipravibhaktajāgrajjāgradādipañcadaśā vasthātadadhyakṣapaṭalāsaṃbhavaprabodhādapi parābhūmirūpaḥ turīyaturīyaḥ vijayata ityarthaḥ || 10 || praṇavāvayavaśaḥ bhūmikābhedāḥ akārāditurīyāṃśāḥ prathamadvitīyatṛtīyabhūmikāḥ | ukāraturīyāṃśāḥ caturthī bhūmikā | makāraturīyāṃśāḥ pañcamī | ardhamātrāpravibhaktaprathamadvitīyatṛtīyāṃśāḥ ṣaṣṭhī bhūmikā | tadatītā saptamī bhūmikā || 11 || tatra akārāditurīyāṃśāḥ | tadatītā saptamī bhūmikā bhavatītyarthaḥ || 11 || caturvidhāḥ jīvanmuktāḥ bhūmitrayeṣu viharan mumukṣurbhavati | turīyabhūmyāṃ viharan brahmavidbhavati | pañcamabhūmyāṃ viharan brahmavidvaro bhavati | ṣaṣṭhabhūmyāṃ viharan brahmavidvarīyān bhavati | saptamabhūmyāṃ viharan brahmavidvariṣṭho bhavati || 12 || jīvanmuktacāturvidhyaṃ kathamityatra- bhūmitrayeṣviti || 12 || p. 494) 2. mantraḥ saptabhūmikānirdeśaḥ tatraite ślokā bhavanti- jñānabhūmiḥ śubhecchā syāt prathamā samudīritā | vicāraṇā dvitīyā tu tṛtīyā tanumānasī || 1 || sattvāpattiścaturthī syāt tato'saṃsaktināmikā | padārthabhāvanā ṣaṣṭhī saptamī turyagā smṛtā || 2 || atra mantragrāmānuvādaṃ darśayati- tatraite ślokā bhavantīti | saṃkṣepato bhūmikānāmāni uktāni || 1-2 || saptabhūmikāvivaraṇam sthitaḥ kiṃ mūḍha evāsmi prekṣyo'haṃ śāstrasajjanaiḥ | vairāgyapūrvamiccheti śubhecchetyucyate budhaiḥ || 3 || śāstrasajjanasaṃparkavairāgyābhyāsapūrvakam | sadācārapravṛttiryā procyate sā vicāraṇā || 4 || vicāraṇāśubhecchābhyāmindriyārtheṣu raktatā | yatra sā tanutāmeti procyate tanumānasī || 5 || bhūmikātritayābhyāsāccitte'rthaviratervaśāt | sattvātmani sthite śuddhe sattvāpattirudāhṛtā || 6 || p. 495) daśācatuṣṭayābhyāsādasaṃsargaphalā tu yā | rūḍhasattvacamatkārā proktāsaṃsaktināmikā || 7 || bhūmikāpañcakābhyāsāt svātmārāmatayā bhṛśam | ābhyantarāṇāṃ bāhyānāṃ padārthānāmabhāvanāt || 8 || paraprayuktena ciraṃ prayatnenāvabodhanam | padārthabhāvanā nāma ṣaṣṭhī bhavati bhūmikā || 9 || bhūmiṣaṭkacirābhyāsādbhedasyānupalambhanāt | yatsvabhāvaikaniṣṭhatvaṃ sā jñeyā turyagā gatiḥ || 10 || tāsāṃ lakṣaṇamāha- sthita iti | imāḥ śubhecchetyādisaptabhūmikāḥ mahadannapūrṇākṣyupaniṣatsu prāyaśo vyākhyātāḥ || 3-17 || saptabhūmikāsu buddhyavasthābhedanirūpaṇam śubhecchāditrayaṃ bhūmibhedābhedayutaṃ smṛtam | yathāvadveda buddhyedaṃ jagajjāgrati dṛśyate || 11 || advaite sthairyamāyāte dvaite ca praśamaṃ gate | paśyanti svapnavallokaṃ turyabhūmisuyogataḥ || 12 || vicchinnaśaradabhrāṃśavilayaṃ pravilīyate | satvāvaśeṣa evāste he nidāgha dṛḍhīkuru || 13 || pañcabhūmiṃ samāruhya suṣuptipadanāmikām | śāntāśeṣaviśeṣāṃśastiṣṭhatyadvaitamātrake || 14 || p. 496) antarmukhatayā nityaṃ bahirvṛttiparo'pi san | pariśrāntatayā nityaṃ nidrāluriva lakṣyate || 15 || kurvannabhyāsametasyāṃ bhūmyāṃ samyagvivāsanaḥ | saptamī gūḍhasuptyākhyā kramaprāptā purātanā || 16 || yatra nāsanna sadrūpo nāhaṃ nāpyanahaṃkṛtiḥ | kevalaṃ kṣīṇamanana āste'dvaite'tinirbhayaḥ || 17 || kevalabrahmātmabhāvanāvidhiḥ antaḥśūnyo bahiḥśūnyaḥ śūnyakumbha ivāmbare | antaḥpūrṇo bahiḥpūrṇaḥ pūrṇakumbha ivārṇave || 18 || mā bhava grāhyabhāvātmā grāhakātmā ca mā bhava | bhāvanāmakhilāṃ tyaktvā yacchiṣṭaṃ tanmayo bhava || 19 || draṣṭṛdarśanadṛśyāni tyaktvā vāsanayā saha | darśanaprathamābhāsamātmānaṃ kevalaṃ bhaja || 20 || he nidāgha tvam antarbāhyakalanāviralaṃ brahma niṣpratiyogikasvamātramiti bhajetyāha- antariti || 18 || manaḥkalpitabhedajātaṃ grāhyaṃ tadgrāhakaṃ mānasaṃ tadubhayaṃ mā bhavetyarthaḥ || 19 || antaḥśūnya ityādi kevalaṃ bhaja ityantaṃ maitreyopaniṣadi vyākhyātam || 20 || jīvanmuktalakṣaṇam yathāsthitamidaṃ yasya vyavahāravato'pi ca | astaṃgataṃ sthitaṃ vyoma sa jīvanmukta ucyate || 21 || p. 497) nodeti nāstamāyāti sukhe duḥkhe manaḥprabhā | yathāprāptasthitiryasya sa jīvanmukta ucyate || 22 || yo jāgarti suṣuptistho yasya jāgranna vidyate | yasya nirvāsano bodhaḥ sa jīvanmukta ucyate || 23 || rāgadveṣabhayādīnāmanurūpaṃ carannapi | yo'ntarvyomavadatyacchaḥ sa jīvanmukta ucyate || 24 || yasya nāhaṃkṛto bhāvo buddhiryasya na lipyate | kurvato'kurvato vāpi sa jīvanmukta ucyate || 25 || yasmānnodvijate loko lokānnodvijate ca yaḥ | harṣāmarṣabhayonmuktaḥ sa jīvanmukta ucyate || 26 || yaḥ samastārthajāleṣu vyavahāryapi śītalaḥ | parārtheṣviva pūrṇātmā sa jīvanmukta ucyate || 27 || prajahāti yadā kāmān sarvāṃścittagatān mune | mayi sarvātmake tuṣṭaḥ sa jīvanmukta ucyate || 28 || caityavarjitacinmātre pade paramapāvane | akṣubdhacitto viśrāntaḥ sa jīvanmukta ucyate || 29 || idaṃ jagadahaṃ so'yaṃ dṛśyajātamavāstavam | yasya citte na sphurati sa jīvanmukta ucyate || 30 || jīvanmuktāḥ catvāraḥ ityuktam | teṣāṃ lakṣaṇamāha- yathetyādi | yathā ghaṭaśarāvādisattvāsattvābhyāṃ vyoma yathāsthitaṃ vyomaiva bhavati tathā yasya p. 498) tūṣṇīṃbhūtasya vyavahāravato'pi ca svāpādyavasthātraye mano'staṃ gataṃ sthitaṃ vāpi brahmamātragocaraṃ bhavati sa jīvanmukta ucyate iti || 21 || kiṃca- nodetīti || 22 || kiṃca- yo jāgartīti || 23-26 || śītalaḥ antastāpavairalyāt || 27-30 || bhūmabrahmaniṣṭhāvidhiḥ sadbrahmaṇi sthire sphāre pūrṇe viṣayavarjite | ācāryaśāstramārgeṇa praviśyāśu sthiro bhava || 31 || śivo guruḥ śivo vedaḥ śivo devaḥ śivaḥ prabhuḥ | śivo'smyahaṃ śivaḥ sarvaṃ śivādanyanna kiṃcana || 32 || tameva dhīro vijñāya prajñāṃ kurvīta brāhmaṇaḥ | nānudhyāyād bahūñchabdān vāco viglāpanaṃ hi tat || 33 || tvamapi sadbrahmaṇi | he nidāgha sanmātre bhūmabrahmaṇi śrutyācāryopadeśena praviśya jhaṭiti sthiro bhava | tanmātrapadavīṃ bhajasvetyarthaḥ || 31 || sphārānandātmā kīdṛśa ityata āha- śiva iti || 32 || yaḥ svātiriktāśivaṃ grasitvā svamātramavaśiṣyate tameva | etat bṛhadāraṇyake vyākhyātam || 33 || vihaṃgamapipīlikāmārgavivekaḥ śuko mukto vāmadevo'pi mukta- stābhyāṃ vinā muktibhājo na santi | śukaṃ mārgaṃ ye'nusaranti dhīrāḥ sadyomuktāste bhavantīha loke || 34 || p. 499) vāmadevaṃ ye'nusaranti nityaṃ mṛtvā janitvā ca punaḥpunastat | te vai loke kramamuktā bhavanti yogaiḥ sāṃkhyaiḥ karmabhirbhaktiyuktaiḥ || 35 || śukaśca vāmadevaśca dve sṛtī devanirmite | śuko vihaṅgamaḥ prokto vāmadevaḥ pipīlikā || 36 || atadvyāvṛttirūpeṇa sākṣādvidhimukhena vā | mahāvākyavicāreṇa sāṃkhyayogasamādhinā || 37 || viditvā svātmano rūpamasaṃprajñāsamādhitaḥ | śukamārgeṇa virajāḥ prayānti paramaṃ padam || 38 || yamādyāsanajāyāsahaṭhābhyāsāt punaḥpunaḥ | saṃjātavighnabāhulyaḥ aṇimādivaśādiha || 39 || alabdhvāpi phalaṃ samyak punarbhūtvā mahākule | pūrvavāsanayaivāyaṃ yogābhyāsaṃ punaścaran || 40 || anekajanmābhyāsena vāmadevena vai pathā | so'pi muktiṃ samāpnoti tadviṣṇoḥ paramaṃ padam || 41 || dvāvimāvapi panthānau brahmaprāptikarau śivau | sadyomuktipradaścaikaḥ kramamuktipradaḥ paraḥ || 42 || p. 500) nanu śuko mukto vāmadevo'pi muktaḥ ityanena dvāveva muktau bhavataḥ | na hi tābhyāṃ tṛtīyo muktatvena parigaṇito bhavitumarhati | tathā sati kimarthaṃ loke nityādikarmacittaśuddhisādhanacatuṣṭayasaṃnyāsa##- yatante | tadyatno na hi phalavān bhavitumarhatīti cenna ; śuko mukto vāmadevo'pi muktaḥ iti śruteḥ anyārthatvena vihaṃgamapipīlikāmārgaparatvāt | ato jñānasādhanapravṛttiḥ phalavatī bhavatītyāha- śuka iti | śuko vihaṃgamamārgānusārī sadyomukto bhavati | vāmadevaḥ pipīlikāmārgānusāryapi kramamukto bhavati | tābhyāṃ tau mārgāvatikramya na hi ke'pi muktibhājaḥ santi | ityetadarthaṃ vispaṣṭaṃ śrutireva prakāśayati- śukamiti || 34-36 || śukamārgasādhanamāha- ataditi | neti neti na hyetasmāt ityādi atadvyāvṛttirūpeṇa svātiriktakalanāsaṃbhavasiddhaṃ brahma niṣpratiyogikasvamātramiti sākṣādvidhimukhena vā || 37-38 || vāmadevamārgasvarūpamāha- yameti || 39-40 || so'pi muktiṃ krameṇa samāpnoti || 41 || phalitārthamāha- dvāviti || 42 || brahmaviddṛṣṭiprasarasya pāvanatvam tatra ko mohaḥ kaḥ śoka ekatvamanupaśyataḥ | yasyānubhavaparyantā buddhistattve pravartate || 43 || taddṛṣṭigocarāḥ sarve mucyante sarvapātakaiḥ | khecarā bhūcarāḥ sarve brahmaviddṛṣṭigocarāḥ || 44 || sadya eva vimucyante koṭijanmārjitairaghaiḥ || iti || yat sāṃkhyaiḥ prāpyate sthānaṃ tadyogairapi gamyate | ekaṃ sāṃkhyaṃ ca yogaṃ ca yaḥ paśyati sa paśyati || p. 501) iti smṛtyanurodhena mārgadvayaprāpyaphalayoḥ paryavasāna ekatvamityarthe- tatreti | itthaṃbhūtajñānidṛṣṭipūto'pyaśubhāt mucyata ityāha- yasyeti | brahmavit svātiriktaṃ yadyat paśyati tattadbrahmātiriktaṃ na paśyati || 43 || tatpuṇyaprabhāvena taddṛṣṭipūtāḥ kṛtakṛtyā bhavantītyarthaḥ || 44 || itiśabdaḥ adhyāyaparisamāptyarthaḥ || iti caturtho'dhyāyaḥ pañcamo'dhyāyaḥ yogecchoḥ dehajñānamāvaśyakam atha hainam ṛbhuṃ bhagavantaṃ nidāghaḥ papraccha yogābhyāsavidhimanubrūhīti | tatheti sa hovāca | pañcabhūtātmako dehaḥ pañcamaṇḍalapūritaḥ | kāṭhinyaṃ pṛthivīmekāṃ[hyeṣā]pānīyaṃ taddravākṛti || 1 || dīpanaṃ ca bhavet tejaḥ pracāro vāyulakṣaṇam | ākāśaḥ sattvataḥ sarvaṃ jñātavyaṃ yogamicchatā || 2 || deśikamukhāt nidāgho jīvanmuktilakṣaṇaṃ yathāvadavagamya jīvanmuktihetunirviśeṣabrahmajñānopāyabhūtayogābhyāsalakṣaṇa##- ? yogeti | nidāghapraśnamaṅgīkṛtya tatheti sa hovāca | yogābhyāsasya dehanirvartyatvādityādau deheyattāmāha- pañceti | dehasya pañcabhūtātmakatā kathamityata āha- kāṭhinyamiti || 1-2 || p. 502) śvāsasaṃkhyā ṣaṭchatānyadhikānyatra sahasrāṇyekaviṃśatiḥ | ahorātravahaiḥ śvāsairvāyumaṇḍalaghātakaḥ || 3 || yāvadahorātranirvartyaśvāsasaṃkhyā kā ityatrāha- ṣaḍiti || 3 || dehakṣayanivāraṇāya bhūtadhāraṇavidhiḥ tatpṛthvīmaṇḍale kṣīṇe valirāyāti dehinām | tadvadāpogaṇāpāye keśāḥ syuḥ pāṇḍarāḥ kramāt || 4 || tejaḥkṣaye kṣudhā kāntirnaśyate mārutakṣaye | vepathuḥ saṃbhavennityaṃ nābhase naiva jīvati || 5 || itthaṃbhūtakṣayānnityaṃ jīvitaṃ bhūtadhāraṇam | dehapravibhaktapañcabhūtāṃśāḥ yāvanna kṣīyante tāvadavikalo deho bhavati | tatkṣaye tu vikṛtimetītyāha- taditi || 4 || nābhase kṣīṇe || 5 || yato bhūtakṣayato dehaḥ kṣīyate ato nityaṃ dehasya jīvitaṃ prati tattadbhūtadhāraṇaṃ kartavyamityarthaḥ || bhūtadhāraṇāya uḍyāṇabandhābhyāsaḥ uḍyāṇaṃ kurute yasmādaviśrāntaṃ mahākhagaḥ || 6 || uḍyiyāṇaṃ tadeva syāt tatra bandho'bhidhīyate | uḍḍiyāṇo hyasau bandho mṛtyumātaṅgakesarī || 7 || p. 503) tasya bhuktistanoḥ kāyāt tasya bandho hi duṣkaraḥ | agnau tu calite kukṣau vedanā jāyate bhṛśam || 8 || na kāryā kṣudhitenāpi nāpi vuṇmūtraveginā | hitaṃ mitaṃ ca bhoktavyaṃ stokaṃstokamanekadhā || 9 || bhūtadhāraṇānukūloḍyāṇabandhamāha- uḍyāṇamiti || 6-7 || tasyoḍyāṇabandhasya muktiḥ kāyāt kāyadārḍhyāt bhavati | tasya sadā kartumaśakyatvāt tasya duṣkaratvam | sadākaraṇe kā hānirityatrāha- agnāviti || 8 || kṣucchāntaye hitaṃ mitaṃ ca bhoktavyam || 9 || layamantrahaṭhākhyāstrayo yogāḥ mṛdumadhyamamantreṣu kramānmantraṃ layaṃ haṭham | layamantrahaṭhā yogā yogo hyaṣṭāṅgasaṃyutaḥ || 10 || evaṃ kṣucchāntiṃ kṛtvā yogābhyāsaḥ kartavyaḥ ityāha- mṛdviti | mṛduḥ layaḥ, madhyamo haṭhaḥ, mantro nādānusaṃdhānaṃ, nādasya sarvamantramūlatvāt | teṣu mṛdumadhyamamantreṣu kramānmantraṃ nādānusaṃdhānaṃ, tato layaṃ, tatsādhanaṃ haṭhaṃ viddhi | tatra layahetuḥ mantraḥ, taddhetuḥ haṭhaḥ | evaṃ yogāḥ triprakārā bhavanti | tatra ādyahaṭhayogastu yamādyaṣṭāṅgasaṃyuto bhavatītyarthaḥ || 10 || yogāṣṭāṅgāni yamaśca niyamaścaiva tathā cāsanameva ca | prāṇāyāmastathā paścāt pratyāhārastathā param || 11 || dhāraṇā ca tathā dhyānaṃ samādhiścāṣṭamo bhavet | p. 504) kāni yogāṣṭāṅgāni ityata āha- yamaśceti || 11 || yamaniyamabhedāḥ ahiṃsā satyamasteyaṃ brahmacaryaṃ dayārjavam || 12 || kṣamā dhṛtirmitāhāraḥ śaucaṃ ceti yamā daśa | tapaḥ saṃtoṣamāstikyaṃ dānamīśvarapūjanam || 13 || siddhāntaśravaṇaṃ caiva hrīrmatiśca japo vratam | ete hi niyamāḥ proktā daśadhaivaṃ mahāmate || 14 || saṃkṣepato yamādyaṣṭāṅganāmāni nirdiśati- ahiṃseti || 12-16 || ekādaśāsanāni ekādaśāsanāni syuścakrādyā munisattama | cakraṃ padmāsanaṃ kūrmaṃ mayūraṃ kukkuṭaṃ tathā || 15 || vīrāsanaṃ svastikaṃ ca bhadraṃ siṃhāsanaṃ tathā | muktāsanaṃ gomukhaṃ ca kīrtitaṃ yogavittamaiḥ || 16 || cakrasanalakṣaṇam savyoru dakṣiṇe gulphe dakṣiṇaṃ dakṣiṇetare | nidadhyādṛjukāyastu cakrāsanamidaṃ matam || 17 || tatra cakrāsanalakṣaṇamāha- savyeti || 17 || p. 505) prāṇāyāmaḥ pūrakaḥ kumbhakastadvadrecakaḥ pūrakaḥ punaḥ | prāṇāyāmāḥ svanāḍībhistasmānnāḍīḥ pracakṣate || 18 || yamādipravibhaktāhiṃsādīni darśanādyupaniṣadrītyā yojanīyāni | atha prāṇāyāmamāha- pūraka iti || 18 || dehatadavayavamānāni śarīraṃ sarvajantūnāṃ ṣaṇṇavatyaṅgulātmakam | tanmadhye pāyudeśāttu dvyaṅgulāt parataḥ param || 19 || meḍhradeśādadhastāttu dvyaṅgulānmadhyamucyate | meḍhrānnavāṅgulādūrdhvaṃ nāḍīnāṃ kandamucyate || 20 || caturaṅgulamutsedhaṃ caturaṅgulamāyatam | aṇḍākāraṃ parivṛtaṃ medomajjāsthiśoṇitaiḥ || 21 || atha dehamānaprakāśanapūrvakaṃ nāḍīcakraṃ vivecayati- śarīramiti || 19-24 || nāḍīcakram tatraiva nāḍīcakraṃ tu dvādaśāraṃ pratiṣṭhitam | śarīraṃ dhriyate yena vartate tatra kuṇḍalī || 22 || brahmarandhraṃ suṣumnā yā vadanena pidhāya sā | alambusā suṣumnāyāḥ kuhūrnāḍī vasatyasau || 23 || anantarārayugme tu vāruṇā ca yaśasvinī | dakṣiṇāre suṣumnāyāḥ piṅgalā vartate kramāt || 24 || p. 506) tadantarārayoḥ pūṣā vartate ca payasvinī | suṣumnā paścime cāre sthitā nāḍī sarasvatī || 25 || śaṅkhinī caiva gāndhārī tadanantarayoḥ sthite | uttare tu suṣumnāyā iḍākhyā nivasatyasau || 26 || anantaraṃ hastijihvā tato viśvodarī sthitā | pradakṣiṇakrameṇaiva cakrasyāreṣu nāḍayaḥ || 27 || vartante dvādaśa hyetā dvādaśānilavāhakāḥ | paṭavatsaṃsthitā nāḍyo nānāvarṇāḥ samīritāḥ || 28 || paṭamadhyaṃ tu yatsthānaṃ nābhicakraṃ taducyate | nādādhārā samākhyātā jvalantī nādarūpiṇī || 29 || pararandhrā suṣumnā ca catvāro ratnapūritāḥ | kuṇḍalyā pihitaṃ śaśvadbrahmarandhrasya madhyamam || 30 || evametāsu nāḍīṣu caranti daśa vāyavaḥ | tadantarārayoḥ dalayorantarā madhya ityarthaḥ || 25-32 || turīyadarśanābhyāsavidhiḥ evaṃ nāḍīgatiṃ vāyugatiṃ jñātvā vicakṣaṇaḥ || 31 || samagrīvaśiraḥkāyaḥ saṃvṛtāsyaḥ suniścalaḥ | nāsāgre caiva hṛnmadhye bindumadhye turīyakam || 32 || sravantamamṛtaṃ paśyennetrābhyāṃ susamāhitaḥ | p. 507) kālavañcanopāyabhūto yogaḥ apānaṃ mukulīkṛtya pāyumākṛṣya conmukham || 33 || praṇavena samutthāpya śrībījena nivartayet | svātmānaṃ ca śriyaṃ dhyāyedamṛtaplāvanaṃ tataḥ || 34 || kālavañcanametaddhi sarvamukhyaṃ pracakṣate | manasā cintitaṃ kāryaṃ manasā yena sidhyati || 35 || jale'gnijvalanācchākhāpallavāni bhavanti hi | nādhanyaṃ jāgataṃ vākyaṃ viparītā bhavet kriyā || 36 || kālavañcanopāyamāha- apānamiti || 33 || praṇavena apānamūrdhvamutthāpya śrībījena prāṇam adho nivartayan apānaprāṇayoḥ saṃdhideśasthaṃ svātmānaṃ muktiśriyaṃ bhāvayitvā tato'mṛtaplāvanam amṛtābhiṣecanaṃ kuryāt || 34 || iti yat tadeva kālavañcanamāyusstambhanaṃ, tadeva yogināṃ mukhyam ityācakṣate | kālavañcanayogaphalamāha- manaseti || 35 || kīdṛśī siddhiḥ sidhyati ityatra- jala iti | tena yadyaduktaṃ tattat nādhanyam || 36 || kāyadārḍhyabalādisādhanabhūtāḥ yogāḥ mārge binduṃ samābadhya vahniṃ prajvālya jīvane | śoṣayitvā tu salilaṃ tena kāyaṃ dṛḍhaṃ bhavet || 37 || gudayonisamāyuktamākuñcatyekakālataḥ | apānamūrdhvagaṃ kṛtvā samānena niyojayet || 38 || p. 508) svātmānaṃ ca śriyaṃ dhyāyedamṛtaplāvanaṃ tataḥ | balaṃ samārabhedyogī madhyamadvārabhāgataḥ || 39 || bhāvayedūrdhvagatyarthaṃ prāṇāpānasuyogataḥ | eṣa yogavaro dehe siddhimārgaprakāśakaḥ || 40 || suṣumnāmārge binduṃ mānasaṃ samābadhya ākuñcanena jīvane mūlādhāre tatratyavāyuṃ prajvālya tena prāṇasahitavahninā suṣumnānāḍīgatavasātmakaṃ śoṣayitvā prāṇādikaṃ stambhayet | tena yogī dṛḍhakāyo bhavedityarthaḥ || 37 || balakṛdyogavaramāha- gudeti | yugapat gudaṃ yoniṃ ca ākuñcya tato'pānamūrdhvamutthāpya samānena niyojya || 38 || prāṇāpānasamānasaṃdhideśādhikaraṇam ātmānaṃ jñānaśriyaṃ dhyātvā amṛtena abhiṣicya madhyamadvārabhāgato yogī yathābalaṃ kumbhakaṃ samārabhet || 39 || tataḥ prāṇāpānasuyogataḥ ūrdhvagatyarthamudānasahitaṃ prāṇa bhāvayediti yo'bhyāso'bhihitaḥ sa eva yogavaro dehe siddhimārgasūcako bhavati | ayaṃ yogo brahmalokaprāpaka ityarthaḥ || 40 || dehacchāyājñānavidhiḥ yathaivāpāṃ gataḥ setuḥ pravāhasya nirodhakaḥ | tathā śarīragā cchāyā jñātavyā yogibhiḥ sadā || 41 || dehāvasānakālajñānāya svadehacchāyā jñātavyetyāha- yatheti | yathā nadīgatapāṣāṇasetuḥ pravāhanirodhako bhavati tathā śarīragā cicchāyā jīvaśaktiḥ tadgataśaktyaṃśamapahāya pratyagabhinnakālātmāhamasmīti yogibhiḥ pratyagabhinnaparacit sadā jñātavyā | tato dehābhimānāvasānādhikaraṇakālajñānī bhūtvā kālātmarūpeṇa avaśiṣyate | ayaṃ cicchaktiyogayogasetuḥ parākpravāhanirodhako bhavatītyarthaḥ || 41 || p. 509) catuṣpathabandhopāyaḥ saṃpuṭayogaḥ sarvāsāmeva nāḍīnāmeṣa bandhaḥ prakīrtitaḥ | bandhasyāsya prasādena sphuṭībhavati devatā || 42 || eṣa catuṣpatho bandho mārgatrayanirodhakaḥ | ekaṃ vikāsayan mārgaṃ yena siddhāḥ susaṃgatāḥ || 43 || udānamūrdhvagaṃ kṛtvā prāṇena saha vegataḥ | bandho'yaṃ sarvanāḍīnāmūrdhvaṃ yāti nirodhakaḥ || 44 || ayaṃ ca saṃpuṭo yogo mūlabandho'pyayaṃ mataḥ | bandhatrayamanenaiva sidhyatyabhyāsayogataḥ || 45 || catuṣpathabandhopāyarūpasaṃpuṭayogamāha- sarvāsāmiti | vakṣyamāṇo'yaṃ sarvāsāmiti | anena kiṃ bhavedityatra- bandhasyeti | devatā pratyak cit prakāśata ityarthaḥ || 42 || kiṃca- eṣa iti | yatra suṣumneḍāpiṅgalākuhūnāḍyaḥ ekatāṃ gacchanti sa eṣa catuṣpathaḥ caturdvāro mūlādhārāśrayo bhavati | tatra bandho mūlabandhaḥ sa[ta]dākuñcanātmakaḥ | tatra yena suṣumnābilapraveśena siddhā brahmabhāvabhāvitāṃ siddhiṃ bhajanti tamekaṃ suṣumnāmārgaṃ vikāsayan iḍāpiṅgalākuhūnāḍīgatamārgatrayanirodhako bhavati | kuhūśabdena apānabilamucyata ityarthaḥ || 43 || tatprakāramāha- udānamiti | prāṇena saha vegata udānamūrdhvagaṃ yogābhyāsena kṛtvā mūlabandhaṃ jālaṃdharaṃ ca samāropya bandho'yaṃ sarvanāḍīnāṃ mārganirodhakaḥ san saṃpuṭavadvirājate || 44 || tadānīṃ prāṇaḥ kuṇḍalinīmanodṛṣṭyagnibhiḥ saha suṣumnāmārgeṇa ūrdhvaṃ sahasrācakraṃ yātīti yat tadayaṃ yogaḥ saṃpuṭa ityabhidhīyate | mūlabandho'pyayamevetyarthaḥ | evam abhyāsayogataḥ anena saṃpuṭayogena bandhatrayamapi sidhyati || 45 || p. 510) saṃpuṭābhyāsena brahmajñānaprāptikramaḥ divārātramavicchinnaṃ yāme yāme yadā tadā | anenābhyāsayogena vāyurabhyasito bhavet || 46 || vāyāvabhyasite vahniḥ pratyahaṃ vardhate tanau | vahnau vivardhamāne tu sukhamannādi jīryate || 47 || annasya paripākena rasavṛddhiḥ prajāyate | rase vṛddhiṃ gate nityaṃ vardhante dhātavastathā || 48 || dhātūnāṃ vardhanenaiva prabodho vardhate tanau | dahyante sarvapāpāni janmakoṭyarjitāni ca || 49 || yadā tadā divārātramavicchinnaṃ yāme yāme vā anena abhyāsayogena prāṇo'bhyasito bhavedityarthaḥ || 46 || anena abhyāsena krameṇa brahmajñānamapi prakāśata ityāha- vāyāviti || 47-48 || niḥśeṣasarvapāpanāśe brahmāhamasmīti nirviśeṣabrahmajñānamudeti | tatsamakālaṃ vidvān vimukto bhavatītyarthaḥ || 49 || śivaśaktisthānanirūpaṇam gudameḍhrāntarālasthaṃ mūlādhāraṃ trikoṇakam | śivasya bindurūpasya sthānaṃ taddhi prakāśakam || 50 || yatra kuṇḍalinī nāma parā śaktiḥ pratiṣṭhitā | yasmādutpadyate vāyuryasmādvahniḥ pravardhate || 51 || p. 511) yasmādutpadyate binduryasmānnādaḥ pravardhate | yasmādutpadyate haṃso yasmādutpadyate manaḥ || 52 || mūlādhārādiṣaṭcakraṃ śaktisthānamudīritam | kaṇṭhādupari mūrdhāntaṃ śāṃbhavaṃ sthānamucyate || 53 || śivaśaktisvarūpamāha- gudeti || 50-53 || brahmānusaṃdhānasahitaprāṇāyāmaḥ nāḍīnāmāśrayaḥ piṇḍo nāḍyaḥ prāṇasya cāśrayāḥ | jīvasya nilayaḥ prāṇo jīvo haṃsasya cāśrayaḥ || 54 || haṃsaḥ śakteradhiṣṭhānaṃ carācaramidaṃ jagat | nirvikalpaḥ prasannātmā prāṇāyāmaṃ samabhyaset || 55 || samyagbandhatrayastho'pi lakṣyalakṣaṇakāraṇam | vedyaṃ samuddharennityaṃ satyasaṃdhānamānasaḥ || 56 || recakaṃ pūrakaṃ caiva kumbhamadhye nirodhayet | dṛśyamāne pare lakṣye brahmaṇi svayamāśritaḥ || 57 || svāntasthaviṣayaṃ sarvaṃ recakaḥ samudāhṛtaḥ | pūrakaṃ śāstravijñānaṃ kumbhakaṃ svagataṃ smṛtam || 58 || evamabhyāsacittaścet sa mukto nātra saṃśayaḥ | kumbhakena sadāropya kumbhakenaiva pūrayet || 59 || p. 512) kumbhena kumbhayet kumbhaṃ tadantasthaḥ paraṃ śivam | punarāsphālayedadya susthiraṃ kaṇṭhamudrayā || 60 || vāyūnāṃ gatimāvṛtya dhṛtvā pūrakakumbhakau | evaṃ jñātvā prāṇāyāmaṃ kuryādityāha- nāḍīnāmiti || 54 || haṃsaḥ pratyagabhinnaparamātmā śakteradhiṣṭhānam | māyāśaktikāryameva carācaram || 55 || evaṃ yathoktasādhanasaṃpanno yogī svātiriktabhramato mukto bhavatītyāha- samyagiti | mūloḍyāṇajālaṃdharabhedena samyagbandhatrayastho'pi | vedyaṃ pratyagbrahmaikyam || 56 || vakṣyamāṇalakṣaṇarecakam || 57 || svājñavikalpitasvāntasthaviṣayam | svasvarūpānusaṃdhānameva kumbhakamityarthaḥ || 58 || itthaṃbhūtena kumbhakena | recapūraviralakevalakumbhakameva brahmasvarūpānusaṃdhānapūrvakaṃ sadā kuryādityarthaḥ || 59 || yadi cittaṃ bahirgataṃ syāt tadā punarāsphālayet | kevalakumbhakato yadi prāṇaḥ svaparikareṇa sākaṃ bahiḥ nirgacchati tadā jālaṃdharabandhākhyakaṇṭhamudrayā adya susthiraṃ yathā bhavati tathā vāyūnāṃ ūrdhvādhogatimāvṛtya ākramya punaḥ pūrakakumbhakau dhṛtvā āsphālayet abhyasedityarthaḥ || 60 || vedhakayogābhyāsakramaḥ samahastayugaṃ bhūmau samaṃ pādayugaṃ tathā || 61 || vedhakatrayayogena catuṣpīṭhaṃ tu vāyunā | āsphālayenmahāmeruṃ vāyuvaktre prakoṭibhiḥ || 62 || puṭadvayaṃ samākṛṣya vāyuḥ sphurati satvaram | somasūryāgnisaṃbandhāt jānīyādamṛtāya vai || 63 || p. 513) merumadhyagatā devāścalante merucālanāt | ādau saṃjāyate kṣipraṃ vedho'sya brahmagranthitaḥ || 64 || brahmagranthiṃ tato bhittvā viṣṇugranthiṃ bhinattyasau | viṣṇugranthiṃ tato bhittvā rudragranthiṃ bhinattyasau || 65 || rudragranthiṃ tato bhittvā chittvā mohamalaṃ tathā | anekajanmasaṃskāragurudevaprasādataḥ || 66 || yogābhyāsāt tato vedho jāyate tasya yoginaḥ | iḍāpiṅgalayormadhye suṣumnānāḍimaṇḍale || 67 || mudrābandhaviśeṣeṇa vāyumūrdhvaṃ ca kārayet | evaṃ vedhakayogābhyāsakramamāha- sameti | yogī yogamaṭhasthasamabhūmau padmāsanamāruhya samahastapādayugaṃ yathā bhavati tathā niśceṣṭo bhūtvā || 61 || saparikareṇa prāṇavāyunā brahmaviṣṇurudragranthivedhanaṃ kṛtvā, evaṃ vedhakatrayayogena vāyuvaktre suṣumnāvadane prakoṭibhiḥ svaparikaraiḥ prāṇakuṇḍalinī##- tvāsādya, tadupari vidyamānamahāmeruṃ sahasrāracakrāsanaturyacaitanyam ahamasmītyāsphālayet āsphārayet sarvavyāpakatayā dhyāyedityarthaḥ || 62 || tataḥ kimityatra yadā bhrūmadhyākhyatrikūṭopari somasūryāgni saṃbandhāt somasūryakuṇḍalyagnipuṭadvayaniṣpannamamṛtaṃ samākṛṣya grasitvā satvaraṃ yadā prāṇaḥ sphurati tadā amṛtāya amṛtatvāyaiva prāṇādilayasphūrtiḥ bhavatīti jānīyādityarthaḥ || 63 || viśvavirāḍotrādayo brahmādayo vā devāḥ kūṭasthacaitanyātmakamerumadhyagatā bhavanti | merāvāropitaviśeṣāṃśacālanāt nirviśeṣāpādanāt te'pi calante nirviśeṣā bhavantītyarthaḥ | sahasrāragatakūṭasthāvagateḥ granthitrayabhedanapūrvakatvāditi granthitrayabhedanaprakāramāha- ādāviti | ādāvasya p. 514) yoginaḥ brahmagranthitaḥ brahmagrantheḥ vedho bhedanaṃ jāyate || 64-65 || tataḥ krameṇa brahmādigranthitrayaṃ svājñānamalaṃ ca bhittvā brahmātiriktaṃ na kiṃcidasti iti jñātvā tajjñānasamakālaṃ kṛtakṛtyo bhavatītyarthaḥ | itthaṃ muktipradavedhakayogaṃ stauti- aneketi || 66 || anantakoṭijanmasukṛtāsāditaśrutyācāryaprasādalabdhavedhakayogā##- vedhasiddhyupāyastu- iḍāpiṅgalayormadhye vilasitasuṣumnānāḍimaṇḍale ityādi || 67 || suṣumnāyāṃ vāyugatyā uktalakṣaṇalakṣitavedho bhavatītyarthaḥ || vighnaśāntaye praṇavajapaḥ hrasvo dahati pāpāni dīrgho mokṣapradāyakaḥ || 68 || āpyāyanaḥ pluto vāpi trividhoccāraṇena tu | tailadhārāmivācchinnaṃ dīrghaghaṇṭāninādavat || 69 || avācyaṃ praṇavasyāgraṃ yastaṃ veda sa vedavit | hrasvaṃ bindugataṃ dairghyaṃ brahmarandhragataṃ plutam | dvādaśāntagataṃ mantraṃ prasādaṃ mantrasiddhaye || 70 || sarvavighnaharaścāyaṃ praṇavaḥ sarvadoṣahā | vedhakopāyabhūtaprāṇordhvayogasiddhivighnaśāntaye praṇavāgralakṣyadhāraṇapūrvakaṃ caturmātrātmakaṃ praṇavajapaṃ kuryāt ityāha- hrasva iti | ekamātrāpraṇavajapataḥ pāpahāniḥ bhavati || 68 || āpyāyano nāma dvimātrāpraṇavaḥ tajjapādasya śrīrbhavati | dīrghaḥ trimātrātmakaḥ caturmātrātmakaḥ pluto vā mokṣapradāyako p. 515) bhavati | evaṃ trividhoccāraṇena yathoktaphalam aśnuta ityatra yadi hrasvā bhavati sarvaṃ pāṣmānaṃ dahati amṛtatvaṃ ca gacchati yadi dīrghā bhavati mahatīṃ śriyaṃ āpnoti amṛtatvaṃ ca gacchati yadi plutā bhavati jñānavān bhavati amṛtatvaṃ ca gacchati iti śruteḥ || 69 || yataḥ evam ataḥ praṇavānuṣṭhānaṃ kartavyamityāha- hrasvamiti | bindugataṃ hṛdayagatam | dvādaśāntagataṃ brahmarandhrordhvabhāgagatam | prasādaṃ prasādakaraṃ viddhi || 70 || ataḥ sarveti | sarvadoṣahā bhavatītyarthaḥ || ārambhādiyogabhūmikācatuṣṭayam ārambhaśca ghaṭaścaiva tathā paricayastathā || 71 || niṣpattiśceti kathitā ścatasrastasya bhūmikāḥ | karaṇatrayasaṃbhūtaṃ bāhyaṃ karma parityajan || 72 || antaraṃ karma kurute yatrārambhaḥ sa ucyate | vāyuḥ paścimato vedhaṃ kurvannāpūrya susthiram || 73 || yatra tiṣṭhati sā proktā ghaṭākhyā bhūmikā budhaiḥ | na sajīvo na nirjīvaḥ kāye tiṣṭhati niścalam | yatra vāyuḥ sthiraḥ khe syāt seyaṃ pracayabhūmikā || 74 || yatrātmānaṃ sṛṣṭilayau jīvanmuktidaśāṃ gataḥ | sahajaḥ kurute yogaṃ seyaṃ niṣpattibhūmikā || 75 || iti || p. 516) evaṃ praṇavajapaśuddhāntarasya mahāvedhakayogopāyatayā yogabhūmikācatuṣṭayamāha- ārambhaśceti || 71 || tatrārambhabhūmikālakṣaṇamāha- karaṇeti | manovākkāyākhyakaraṇatrayasaṃbhūtam || 72 || dvitīyabhūmikāmācaṣṭe##- yathā bhavati tathā granthitrayaṃ vedhaṃ kurvan yatrāvatiṣṭhati seyaṃ ghaṭabhūmikā bhavatītyarthaḥ || 73 || pracayabhūmikālakṣaṇamāha- na seti | ceṣṭābhāvānna sajīvaḥ | saprāṇatvānna nirjīvaḥ | yatra sahasrārākāśe vāyuḥ sthiro bhavati seyaṃ pracayabhūmiketyarthaḥ || 74 || niṣpattibhūmikālakṣaṇamāha- yatreti | yatra turīyabhūmikāyāṃ īśvarātmanā yogī jāgradādiprapañcasṛṣṭilayau kṛtvā jīvanmuktidaśāmetya sahajaḥ sahajaṃ yogam asaṃprajñātākhyaṃ kurute seyaṃ niṣpattibhūmikā bhavati || 75 || itiśabdo bhūmikācatuṣṭayasamāptyarthaḥ || etadvidyāpaṭhanavedanayoḥ phalam etadupaniṣadaṃ yo'dhīte so'gnipūto bhavati | sa vāyupūto bhavati | surāpānāt pūto bhavati | svarṇasteyāt pūto bhavati | sa jīvanmukto bhavati || 76 || tadetadṛcābhyuktam | tadviṣṇoḥ paramaṃ padaṃ sadā paśyanti sūrayaḥ | divīva cakṣurātatam | tadviprāso vipanyayo jāgṛvāṃsaḥ samindhate | viṣṇoryatparamaṃ padamityupaniṣat || 77 || etadvidyāpaṭhanaphalamāha- etaditi | etadupaniṣadam etāmupaniṣadaṃ yo'dhīte | vedanaphalamāha- sa jīvanmukta iti || 76 || ayaṃ p. 517) mantraḥ āruṇikopaniṣadi vyākhyātaḥ | ityupaniṣacchabdo varāhopaniṣatparisamāptyarthaḥ || 77 || iti pañcamo'dhyāyaḥ śrīvāsudevandraśiṣyopaniṣadbrahmayoginā | varāhopaniṣadvyākhyā likhitā brahmagocarā | varāhopaniṣadvyākhyāgranthajātaṃ catuśśatam || iti śrīmadīśādyaṣṭottaraśatopaniṣacchāstravivaraṇe aṣṭanavatisaṃkhyāpūrakaṃ varāhopaniṣadvivaraṇaṃ saṃpūrṇam ########### END OF FILE #######